Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, March 5, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Csp/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822200160
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8822200160.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu:

A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C. B. D., zastúpená advokátom: JUDr. Igorom Šafrankom,
IČO: 31 954 448, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanej: PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava o primerané finančné
zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 100,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobuz a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2022 domáhala zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1 407,36 Eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 7Csp/63/2018 o zdržanie sa použitia dohody o
zrážkachzomzdybolaakožalobkyňavpostaveníspotrebiteľky,voči žalovanejúspešnávuplatňovanom

nároku, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 7Csp/63/2018, zo dňa 18.1.2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2019. Súd uvedeným rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
povinná zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovanou na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a že žalovaná je povinná zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a

žalovanou na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Ako spotrebiteľka si preto uplatnila primerané finančné
zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní.
Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré
by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, suma o ktorú
sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Žalovaná jej na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX poskytla úver vo výške 1 350,- Eur, celková
čiastka, ktorú mala zaplatiť bola 2 053,68 Eur, keďže je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov

žalovaná sa chcela na jej úkor bezdôvodne obohatiť o sumu 703,68 Eur. Žalovaná jej taktiež na základe
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX poskytla úver vo výške 1 350,-
Eur, celková čiastka, ktorú mala zaplatiť bola 2 053,68 Eur, keďže je predmetný úver bezúročný a
bez poplatkov, žalovaná sa chcela na jej úkor bezdôvodne obohatiť o sumu 703,68 Eur. Z danéhodôvodu požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 407,36 Eur, ktorá zohľadňuje výšku
bezdôvodného obohatenia t.j. sumu 1 407,36 Eur (703,68 Eur + 703,68 Eur = 1 407,36 Eur).

2. Tunajší súd rozsudkom č.k. 3Csp/6/2022 – 115 zo dňa 15.03.2023 zaviazal žalovanú povinnosťou
zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,- Eur a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Voči rozsudku podala žalovaná odvolanie.

3. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 10CoCsp/25/2023 – 179 zo dňa 19.12.2024 rozsudok zrušil vo

výrokochI.aIII.avecvrátilsúdunaďalšiekonanie.Vuzneseníuviedol,žeúlohousúdubudevysporiadať
sa so vznesenou námietkou premlčania k uplatňovanému nároku.

4. Vo veci bolo dňa 05.03.2025 nariadené pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žalobkyňa, prítomný
však jej právny zástupca. Neprítomná žalovaná ani jej právna zástupkyňa. Súd preto rozhodol, že bude
pojednávať v neprítomnosti žalobkyne ako aj žalovanej.

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že argument žalovanej týkajúci sa premlčania je
nesprávny, pričom poukázal na vyjadrenia založené v spise. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného
zadosťučinenia, žalobkyňa s priznanou výškou súhlasí. Z daného dôvodu mal za to, že nárok je dôvodný
a nie je premlčaný. V záverečnej reči zotrval na vyjadreniach založených v spise, pričom poukázal na

prednes na pojednávaní.

6.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýaprávny
stav veci:

Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd
Vranov nad Topľou, v konaní vedenom pod sp.zn. 7Csp/63/2018 zo dňa 18.01.2019 uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zdržať sa

použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX k
Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V konaní súd zistil, že Zmluvy o
revolvingovom úvere sú neplatné, pretože došlo k porušeniu kontraktačného procesu a nový návrh na
uzavretie zmluvy nebol zo strany žalobkyne prijatý, pričom samotné čerpanie úveru nemožno považovať
za konkludentné prijatie návrhu zmluvy. Zároveň zmluvy neobsahovali povinnú náležitosť a to údaj

o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
a výška RPMN bola v zmluve nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo malo za následok
bezúročnosť a bezodplatnosť oboch úverov. Keďže Dohodami o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX
chcela žalovaná vymôcť plnenia, na ktoré nárok nemala, súd určil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia
uvedených Dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX.

7. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.10. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia je porušenie práv alebo povinností podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu
spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na

diaľku, osobitné ustanovenia § 52 – 54 občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia, podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Vychádzajúc

z citovaného zákonného ustanovenia, jazykovo – gramatického výkladu predmetnej právnej normy
a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný význam, má sa výrazom
použitej právnej normy prisúdiť taký význam, aký má v zmysle právneho jazyka, je potrebné konštatovať,
že úspešným uplatnením práva spotrebiteľom je daný základ pre priznanie finančného zadosťučinenia.

11. Zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“

a „facere“ znamená „činiť“. V právnej teórii základ dania za dosť spočíva vo vyrovnaní pomerov, ktoré
boli narušené a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nielen reštitučným obnovovacím nárokom.
Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt vychádza
zpodstatytohtonároku.Jehopodstatouniejesankčnápovaha,ajkeďzaplatenie,keďžezadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný

úbytok v aktívach osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne
a trestné právo, civilné právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie
poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase
zhody medzi českou a slovenskou civilnou úpravou v občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo
exemplary damages (t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu) nekompenzačného odškodnenia

exemplárnej alebo represívnej povahy, nemá v českom práve oporu. Tento typ náhrady je typický pre
angloamerický typ právnej kultúry, český a slovenský právny systém je však iný, je kontinentálnym
systémom. Civilná sankcia môže v súlade s povahou súkromného práva smerovať iba k obnoveniu
narušenia rovnováhy, nie k potrestaniu zodpovedného subjektu. Primerané zadosťučinenie v peniazoch
preto môže slúžiť iba k zmierneniu spôsobenej nemajetkovej ujmy. Primerané finančné zadosťučinenie

tiež vo všeobecnej rovine nemá a nemôže suplovať iné právne inštitúty, najmä nie bezdôvodné
obohatenie ani náhradu škody.

12. Judikatúra v prípade nárokov uplatnených na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. sa ustálila v tom, že základ nároku je daný, pokiaľ bol spotrebiteľ

v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práv ako spotrebiteľa. To uviedol
aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, keď konštatoval, že
účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany
vspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohodôvoduvyžadujeposkytnutievyššiehostupňa
ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.

13. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023,
ktorý uviedol, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech

spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. V prípade, ak
je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva alebo
ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z..

14. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva
alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim kritériom
primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na
okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 7 Cdo
92/2021).

15. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na
súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, za porušenie práv alebo povinnostíustanovených zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, postačuje, ak

k takému porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

16. V danom prípade je nepochybné, že v konaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou pod
sp.zn. 7Csp/63/2018 bolo ustálené, že žalobkyňa so žalovanou dňa XX.XX.XXXX uzavrela Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, ktoré však

súd vyhodnotil ako neplatné a zároveň neobsahujúce obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č.
129/2010 Z.z., čím došlo k porušeniu práv žalobkyne. Keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhajúca
saochranysvojichprávbolavzákladnomkonaníúspešná,vznikoljejpretovsúladesplatnoujudikatúrou
právo na primerané finančné zadosťučinenie.

17. Čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa

neustanovuje žiadne kritériá pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia
pre spotrebiteľa. Jeho výška je ponechaná na voľnej úvahe súdu, ktorá však nemôže byť svojvoľná.
Ako vyplýva z názvu tohto inštitútu, má ísť o primerané zadosťučinenie. Judikatúra slovenských súdov
ustálila, že pri stanovení výšky tohto zadosťučinenia treba vychádzať z okolností jednotlivého prípadu
a zohľadniť závažnosť porušenia práv, okolností, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru

individuálnych preferencií spotrebiteľa, intenzitu a časové trvanie závadného konania a pod. Súd je
pritom názoru, že primerané finančné zadosťučinenie nenahrádza bezdôvodné obohatenie, či nejakú
majetkovú ujmu spotrebiteľa, keďže tieto sú samostatnými nárokmi s vlastnými podmienkami na ich
vznik.

18. Súd v tomto smere poukazuje na to, že žalobkyňa vo svojej žalobe ani v priebehu konania
neuvádzala žiadne konkrétne negatívne dôsledky v jej súkromnom a spoločenskom živote, ktoré jej
mali vzniknúť v dôsledku konania žalovanej. Žalobkyňa poukazovala len na to, že začatie zrážok zo
mzdy zo strany zamestnávateľa v nej vyvolávalo stresové situácie a psychické napätie, pričom došlo
k zásahu aj do jej majetkovej sféry. Žalobkyňa však bližšie nešpecifikovala ako konkrétne sa začatie

zrážok zo mzdy podpísalo na jej bežnom spôsobe života. Je nepochybné, že začatím zrážok zo mzdy
dochádza k určitému stresu a psychickej záťaži z obavy o možné finančné zabezpečenie základných
potrieb žalobkyne prípadne jej rodiny (čo je prirodzeným javom u každého subjektu), avšak samotná
žalobkyňa pri svojom výsluchu uvádzala, že bola v omeškaní so splátkami a práve z uvedeného
dôvodu žalovaná vyzvala zamestnávateľa žalobkyne na vykonanie zrážok zo mzdy, ku ktorým aj v

skutočnosti došlo. Žalobkyňa vzhľadom na svoju platobnú disciplínu si musela byť vedomá, že žalovaná
bude chcieť poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Podstatné však je, že žalobkyňa neuvádzala
konkrétne skutočnosti, akým spôsobom konanie žalovanej ovplyvnilo jej život resp. či došlo k vzniku
negatívnychdôsledkovkonanímžalovanej. Vtomtosmeresúdpoukazujenato,žedôkaznébremenona
preukázaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia je na žalobkyni. Teda žalobkyňa bola povinná

v konaní tvrdiť, ale aj preukázať výšku uplatňovaného nároku. Žalobkyňa výšku primeraného finančného
zadosťučinenia odvodzovala len od sumy, ktorú by musela uhradiť, ak by sa úspešne nebránila, pričom
neuvádzala konkrétne nepriaznivé dôsledky, ktoré jej mali vzniknúť. Odvodzovanie výšky od prípadnej
sumy, ktorú by musela žalobkyňa zaplatiť, v prípade úspechu žalovanej, nepredstavuje reálnu mieru pre
stanovenie základu výšky primeraného finančného zadosťučinenia, od ktorej by sa súd mohol odvíjať.

Súd v tomto smere uvádza, že žalobcom požadovaná suma by fakticky predstavovala neprimerané
obohacovanie sa žalobkyne na úkor žalovanej. Súd vzhľadom na to, že žalobkyňa neuvádzala konkrétne
dôsledky ani ich intenzitu, ktoré jej konaním žalovanej vznikli, uvádzala len všeobecné skutočnosti, ktoré
nijakým spôsobom nerozvíjala a ani nepodložila dôkazmi, dospel k záveru, že ujma na strane žalobkyne
nebola tak vážna, aby spôsobila výrazný zásah do jej práv. S poukazom na uvedené súd považoval za

primerané žalobkyni priznať finančné zadosťučinenie v sume 100,- Eur, ktoré podľa názoru súdu spĺňajú
požiadavku primeranosti, ako aj naplňujú funkciu zadosťučinenia pre žalobkyňu a vo zvyšnej časti nárok
žalobcu zamietol.

19. Žalovaná v konaní namietala premlčanie nároku žalobkyne, súd sa preto zaberal ďalej tým, či

uvedený nárok žalobkyne nie je premlčaný. Rozhodujúcou okolnosťou, od ktorej je potrebné počítať
plynutie premlčacej doby, je právoplatnosť rozsudku v základnom konaní, v ktorom došlo k určeniu
porušenia spotrebiteľského práva. V zmysle platnej judikatúry je predpokladom pre vznik nároku
na primerané finančné zadosťučinenie predchádzajúce úspešné uplatnenie práva alebo povinnostiustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa. Uvedené znamená, že musí prebehnúť konanie,
predmetomktoréhobudeurčenieporušeniaspotrebiteľskéhoprávaaažvdôsledkutaktodeklarovaného
stavu porušenia by spotrebiteľovi vzniklo právo na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia.

Spotrebiteľ sa tak môže rozhodnúť, či právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia si
uplatní priamo v základnom konaní resp. až po rozhodnutí o porušení jeho práv. Smerodajné však
z logického výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je, že
premlčacia doba začína plynúť až od momentu porušenia spotrebiteľského práva t.j. právoplatnosťou
základného konania týkajúceho sa porušenia práv spotrebiteľa. Rozsudok Okresného súdu Vranov nad

Topľou sp.zn. 7Csp/63/2018 zo dňa 18.01.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2019, kedy bolo
deklarované porušenie práv žalobkyne, pričom žaloba bola podaná dňa 25.01.2022, teda žalobkyňa
uplatnila svoj nárok pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty, nakoľko nárok žalobkyne by sa premlčal
dňa 22.02.2022. Nárok žalobkyne preto nie je premlčaný.

20. V danej právnej veci predmetom konania bol nárok na zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia, výška ktorého závisela od úvahy súdu. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za
plneúspešnúvtedy,akjeúspešnáčodozákladunároku.Niejetotižmožnézaťažiťžalobkyňuprocesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Keďže žalobkyňa bola čo do základu nároku vo veci
úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad Topľou, M.R.Štefánika 874, 093 32 Vranov nad Topľou na
Krajský súd v Prešove, a to písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).