Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226513
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8114226513.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A. právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom
Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37 941 623 proti žalovanému: Mesto Veľký Šariš, so sídlom Námestie
sv. Jakuba 1, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 00 327 972 právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so
sídlom Sládkovičova 8, 80 01 Prešov, IČO: 35 519 193 o náhradu za užívanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na zmenu žalobcu z A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A. na CORS, spol. s r.o.,
Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 467 057 zamieta.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 30.09.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 156 962,04
Eur spolu s úrokom z omeškania zo súm špecifikovaných v petite žaloby.
1.1. Pokiaľ ide o skutkový základ žaloby, žalobca uviedol, že parcela KNC č. XXXX/XX, k.ú. D. E.,
ktorá je v jeho vlastníctve je užívaná ako verejné priestranstvo. O tejto časti žaloby bolo právoplatne

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C/248/2014-335 zo dňa 24.04.2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 25Co/69/2017-376 zo dňa 04.09.2018. Dovolanie voči
predmetným rozsudkom bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/211/2019-418 zo
dňa 26.02.2020.
1.2. Druhým nárokom uplatňovaným touto žalobou bol nárok viažuci sa k parcelám vo vlastníctve
žalobcu a to KNC č. 2406/60 a KNC č. 2406/112 k.ú. D. E., na ktorých sa nachádza inžinierska stavba
- pozemná komunikácia. V súvislosti s týmito parcelami si žalobca uplatňoval jednak bezdôvodné

obohatenie za užívanie týchto pozemkov a jednak bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemnej
komunikácie vybudovanej na týchto pozemkoch, ktorá rovnako mala byť vo vlastníctve žalobcu. Táto
časť konania bola prerušená do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 29C/44/2006. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29C/345/2015-398 zo dňa 21.10.2019
právoplatným dňa 07.07.2020 rozhodol, že žalovaný mesto Veľký Šariš je vlastníkom cestného telesa -
pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod
parcelným č. 2406/112 a na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným č.

2406/60 v časti vyznačenej podľa znaleckého posudku vyhotoveného znalcom F. B. G..
Voči predmetnému rozsudku a s ním súvisiacim potvrdzujúcim rozsudom Krajského súdu Prešov podal
žalobca dovolanie. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/283/2020 zo dňa 28.02.2023 bol
rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 21.10.2019 č.k. 29C/345/2015-398 v spojení s rozsudkomKrajského súdu v Prešove zo dňa 28.05.2020 sp. zn 20Co/136/2019 zrušený a vec bola vrátená
Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.
Predmetnej veci na Okresnom súde Prešov bola pridelená nová sp. zn. 29C/35/2023 a Okresný súd

Prešov rozsudkom zo dňa 02.10.2023 rozhodol, že žalobu mesta Veľký Šariš o určenie vlastníctva
cestného telesa na skôr uvedených parcelách zamieta. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/6/2024-144 zo dňa 23.05.2024 a vec sa teda stala právoplatná dňa
19.06.2024.

2. Z týchto rozsudkov vyplýva, že Okresný súd Prešov dospel k záveru, že mesto Veľký Šariš nie je
vlastníkom pozemnej komunikácie, ktorá bola predmetom konania.
Zároveň súd považuje za podstatné citovať z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/35/2023
- bod 92 odôvodnenia: „Žalovaným predložené projekty obslužnej a príjazdovej komunikácie
s technickými správami z roku 1979 nepreukazujú, že jeho právny predchodca H. š.p. aj zrealizoval
ich výstavbu v zmysle projektovej dokumentácie, pôvodne na parcele č. 2406/10, ktorú nadobudol

kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 12.09.2000 v rámci konkurzného konania speňažovaním konkurznej
podstaty H. E. pod sp.zn. 1K/519/97.“

- bod 109 odôvodnenia: „V zmysle argumentácie žalovaného potom uvedené cestné teleso nemohol
do svojho vlastníctva nadobudnúť ani žalovaný kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 12.09.2000 v zmysle

opatrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2000 o súhlase predaja majetku patriaceho
do konkurznej podstaty H. E. 1K/519/97 z dôvodu nedostatočnej identifikácie spornej komunikácie.
Z obsahu kúpnopredajnej zmluvy totiž vyplýva, že predmetom predaja bola aj parcela 2406/10 –
zastavanáplochaovýmere5415m2,vrátanevonkajšíchúpravbezidentifikácie,ktorézvonkajšíchúprav
popísaných v znaleckom posudku č. 99/2000 sa na uvedenej parcele nachádzajú.

- bod 110 odôvodnenia: „V danom prípade súd poukazuje aj na obsah výpovede správkyne konkurznej
podstaty H. E. na pojednávaní konanom dňa 25.11.2009 (č.l. 220 spisu 29C/44/2006), ktorá na otázku
právneho zástupcu žalovaného, aby po nahliadnutí do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom
speňažovania konkurznej podstaty H. E. sa vyjadrila, či označené spevnené plochy ako asfaltová
vozovka, ľahká vozovka betónová pod bodom 363 a 364 sú spornou komunikáciou uviedla, že to

nevylučuje s tým, že uvedené komunikácie identifikované neboli.

3. Z citovaného rozsudku plynie pre prejednávanú vec podstatný záver, že na pozemkoch vo vlastníctve
žalobcu, ktoré sú predmetom konania sa síce nachádza stavba – cestná komunikácia ale vlastníkom
tohto cestného telesa nie je žalovaný. Rovnako vlastníctvo cestného telesa nepreukázal ani žalobca

a súd sa nemá dôvod odkloniť od záverov citovaného rozsudku OS Prešov sp. zn. 29C/35/2023.
V prejednávanej veci tak súd nemá za známeho vlastníka cestného telesa žiadnu zo sporových strán.

4. Pokiaľ žalobca žiadal pojednávanie odročiť za účelom vyčkania znaleckého posudku, ktorý mal určiť
všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov a cestného telesa a hodnotu ich nájmu, tieto dôkazné

návrhy súd zamietol, keďže vzhľadom na zaujatý právny názor uvedený nižšie by nemohli byť pre
konanie prospešné. Je totiž zbytočné zaoberať sa výškou nároku, ak súd nemá za daný jeho základ.

5. Podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
§ 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

§ 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
5.1. Žalobca tvrdil, že žalovaný zabezpečuje plnenie svojej verejnej funkcie uspokojovania potrieb
občanov na úkor žalobcu využívaním jeho pozemkov na verejný prechod a prejazd a to bez právneho

dôvodu.

6. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania cudzích pozemkov bez nájomnej či inej
zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia -
schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods.

1 OZ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor
iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu,
ktorý získal obohatený.6.1. „Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou
formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou,
ktorúbyobvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie(prenajatie)

veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu,
kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a
čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne

legitimovaným skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo
samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu.
Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez
ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné
ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk.
V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzej

nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.
Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá
sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh
právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá
právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy

sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť
za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa vychádza zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska
pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o zodpovedanie otázky,
kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať

cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t.
j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby
odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru dovolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť
umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi
pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo

samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne
vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému.
Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez
ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné
ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a

bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca.
Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať
jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez
právnehodôvodu)užívanýtým,žemalnaňomžalovaný2/umiestnenúsvojustavbuanietým,akoakým
bola táto stavba užívaná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. 8 Cdo 186/2018).“

6.2. „Povinnost poskytovat náhradu vlastníku pozemku, na němž stojí stavba, stíhá vlastníka stavby bez
ohledu na to, jakým způsobem své vlastnické právo realizuje. Podstatné není ani to, zda užívání stavby
přináší zisk, případně komu. Obdobně lze posuzovat případy užívání stavby na cizím pozemku bez
právníhodůvodu.Kobohacenívlastníkastavbydocházíužzesamotnéhotituluvlastnickéhopráva,které
zakládá jeho oprávnění stavbu užívat. Je pak výlučně věcí jeho rozhodnutí, zda bude stavbu užívat sám

nebo ji bezplatně či úplatně přenechá jinému. Proto je správný závěr, že povinnost poskytovat náhradu
vlastníku pozemku, na němž stojí stavba, stíhá vlastníka stavby bez ohledu na to, jakým způsobem
své vlastnické právo realizuje. Ze stejných důvodů není podstatné ani to, zda užívání stavby přináší
zisk, případně komu. (Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 33 Odo 1405/2005, ze dne
25.10.2006).“

7. Z vyššie citovaných zhodných záverov NS SR a NS ČR pre danú vec plynie, že v prípade, ak by
a) Žalobca bol vlastníkom cestného telesa, tak by pozemky vo svojom vlastníctve užíval postavením
stavby na nich. Potom za užívanie pozemku by nárok na odplatu mať nemohol. Užívanie samotnej
stavby by sa riadilo povahou komunikácie (verejná/neverejná) podľa zákona č. 135/1964 Zb. cestný

zákon, pričom nebolo tvrdené, že ide o komunikáciu v uzavretom areáli, teda komunikáciu neverejnú.
Išlo by tak o všeobecné bezplatné užívanie podľa § 6 ods.1 cestného zákona. Vlastníctvo cestného
telesa žalobcom (ktoré však preukázané nebolo) by neviedlo k vyhoveniu žalobe.b) Žalovaný by bol vlastníkom cestného telesa, tak by pozemky vo vlastníctve žalobcu užíval už
samotnou stavbou cesty a za to by patrila odplata, keďže by išlo o bezdôvodné obohatenie získané na
úkor žalobcu. Za samotné užívanie žalovaného stavby by však už odplata nepatrila. Ako je však uvedené

vyššie, žalovaný vlastníkom cestného telesa nie je.

8. V prejednávanej veci tak nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a ani pasívna vecná
legitimácia žalovaného, a preto žaloba bola zamietnutá.

9. Podľa § 80 C.s.p.
(1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto
žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
(2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo
prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne

účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
(3) Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

10. Žalobca navrhol zmenu žalobcu a to tak, aby na jeho miesto vstúpil CORS, spol. s r.o. Spoločníkmi
tejto spoločnosti sú A. C. B. a žalobca A. B.. Jediným konateľom ako štatutárnym orgánom je žalobca

A. B..
11. Podľa NS SR sp. zn. 7Cdo/207/2017 –
14. Podľa § 92 ods. 2 O. s. p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na

miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na
koho prešli a podľa odseku 3 vety prvej rovnakého ustanovenia súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že
po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.
15. Podľa § 80 ods. 1 C. s. p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli a podľa odseku 2 vety prvej tohto ustanovenia súd vyhovie návrhu podľa odseku
1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak
s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu.

16. Z porovnania oboch práve odcitovaných úprav, dopadajúcich na zmeny v okruhu strán sporu
motivované tými zmenami v sfére hmotného práva, ku ktorým dôjde až v priebehu konania, vyplýva
nielen obmedzenie návrhovej iniciatívy pri zmene na žalobcu (na rozdiel od skoršej úpravy priznávajúcej
identické právo tiež subjektu majúcemu záujem v konaní žalobcu nahradiť a až do pozitívneho
rozhodnutia o zmene stojacemu mimo okruh účastníkov konania, v tomto prípade inak s prezumovaným

súhlasom žalobcu so zmenou, pokiaľ návrh podá subjekt majúci nadobudnúť právo, o ktoré v konaní
ide) a opustenie skoršej nadbytočnej úpravy o nepotrebnosti súhlasu žalovaného aj subjektu majúceho
zaujať jeho miesto s navrhovanou zmenou (tu rozumej bez ohľadu na to, či sa táto týka žalobcu alebo
žalovaného, keďže je to žalobca, ktorý ako „dominus litis“ /pán sporu/ určuje, koho do sporu zapojí);
ale predovšetkým to, že kým podmienkou pozitívneho rozhodnutia o zmene podľa § 92 ods. 2 a 3 O.

s. p. bolo (odhliadajúc od súhlasu nového žalobcu) preukázanie nástupu právnej skutočnosti spôsobilej
privodiť prevod alebo prechod práva či povinnosti (predstavujúcich predmet sporu) z pôvodného
účastníka konania na inú osobu, podmienkou vyhovenia návrhu na zmenu strany sporu podľa § 80 ods.
1 a 2 C. s. p. je preukázanie prevodu alebo prechodu práva (nielen, že k nemu malo dôjsť, ale že k nemu
skutočne došlo).

17. Práve takáto zmena právnej úpravy spôsobuje, že súd sa má k otázke nadobudnutia práva alebo
povinnosti, o ktoré v konaní ide, subjektom ešte len majúcim do konania vstúpiť, vyjadriť už v rozhodnutí
o zmene a konečnému rozhodnutiu tak nový civilný sporový kódex zveruje prakticky len posúdenie
otázky existencie žalovaného práva, resp. povinnosti u pôvodného žalobcu, resp. žalovaného (pokiaľ
sa návrhu na zmenu nevyhovie), resp. podržania si žalobcom či žalovaným práva, resp. povinnosti aj

k času rozhodovania vo veci samej (pokiaľ sa naopak návrhu na zmenu vyhovie). Takto modifikovaná
úprava de facto sleduje predchádzanie zamietaniu žalôb pre nedostatočne premyslené úkony vo sfére
procesného práva (tým, že oproti skoršiemu stavu prakticky nedovoľuje opustiť miesto strany sporutomu, kto sa len domnieva, že právo či povinnosť tvoriace predmet sporu platne previedol alebo toto
platne prešlo na inú osobu).
18. Pri existencii takejto úpravy však postup súdu prvej inštancie v prejednávanej veci, predstavovaný a/

nerešpektovaním požiadavky žalobkyne na odročenie pojednávania z dôvodu podania návrhu na zmenu
tejto strany sporu, b/ nevyhovením návrhu na zmenu pre nepreukázanie platného prevodu žalovaného
práva na subjekt majúci do konania vstúpiť na miesto žalobkyne (uznesením vydaným priamo na
pojednávaní v neprítomnosti zástupcu žalobkyne) a c/ zamietnutím žaloby pôvodnej žalobkyne na
rovnakom pojednávaní znaky nesprávneho procesného postupu súdu na ujmu práva strany sporu na

spravodlivý proces nevykazoval a to isté konštatovanie bolo namieste u postupu odvolacieho súdu, ktorý
v postupe súdu prvej inštancie žiadne porušenie procesných práv žalobkyne (ako ani subjektu majúceho
podľa návrhu žalobkyne zaujať jej miesto) nezistil. Nižším súdom nešlo vytýkať ani odchýlenie sa od
rozhodnutí najvyššieho súdu interpretujúcich skoršiu úpravu procesného práva, keď práve so zreteľom
k odlišnosti novej úpravy tu o reálne odchýlenie sa (rovnako ako ani o stav potreby riadiť sa názormi
vyslovenými v už prekonaných rozhodnutiach) nešlo.

11.1. Pri zaujatom právnom názore súdu o neexistencii uplatňovanej pohľadávky, tak postupná zmluva
pre počiatočnú nemožnosť plnenia je neplatným právnym úkonom, žiadna pohľadávka zo žalobcu na
spoločnosť CORS s.r.o. neprešla a preto súd návrhu na zmenu žalobcu nevyhovel.
11.2. Podľa čl. 5 C.s.p. - Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia

na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní.
Doplnkovým dôvodom na nepripustenie zmeny žalobcu je teda to, že súd postúpenie pohľadávky po 10
rokoch od začatia konania, pri existencii neúspechu v prvej časti konania a vyslovenom predbežnom
právnomposúdení,napredĺženúspoločnosťpovažovalzaúčelovéaurobenévsnahevyhnúťsaplateniu

trov konania žalobcom. Súd poukazuje na inšpiráciu rozhodnutím NS ČR sp. zn. 21Cdo/1041/2016 -
Aby soud mohl ve smyslu ustanovení § 2 o.s.ř. uzavřít, zda návrh žalobce na singulární sukcesi podle
ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř. je zneužitím práva, které má vést k tomu, aby pohledávka žalovaného
na náhradu nákladů řízení se stala reálně nevymahatelnou, je třeba naplnění dvou předpokladů; jednak
musí být zjevné, že strana žalující bude v řízení neúspěšná, a že proto lze očekávat, že jí bude uložena

povinnost k náhradě nákladů řízení (zejména podle ustanovení § 142 odst. 1 o.s.ř.), jednak musí
být zřejmé, že nový žalobce (postupník) nebude schopen splnit svoji případnou povinnost k náhradě
nákladů řízení ve prospěch žalovaného. Naplnění obou těchto předpokladů nemusí být postaveno zcela
najisto; rozhodný je v tomto směru stav v době rozhodování soudu. Jistota o nich nemůže ani být
naprostá, protože nelze zcela vyloučit, že během řízení vyjdou najevo skutkové okolnosti, pro které

žalobce bude ve sporu úspěšný, případně že osoba, která má do řízení vstoupit na základě návrhu
podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř., se v budoucnosti stane schopnou nést případnou povinnost
k náhradě nákladů řízení, bude-li jí uložena. Postačuje proto, je-li v době, kdy soud rozhoduje o
návrhu podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř., důvodné podezření, že k postoupení (k jinému převodu)
pohledávky nebo jiného práva došlo právě proto, aby případný procesní neúspěch strany žalující nevedl

k úspěšnému vymožení přisouzené náhrady nákladů řízení, a nabízí se závěr, že smyslem postoupení
pohledávky a následného návrhu podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř. je zneužití procesní úpravy
tímto způsobem. Míru pravděpodobnosti, že podání návrhu na postup podle ustanovení § 107a odst.
1 o.s.ř., případně postoupení pohledávky na jiný subjekt, který posléze podá žalobu o její splnění, je
zneužitím práva výše popsaným způsobem, soud poměřuje s možnou újmou žalovaného na právu na

náhradu nákladů řízení; kdyby tato možná újma byla ve srovnání s obecně pojatým petičním právem
žalobce zanedbatelná, soud návrhu na postup podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř. vyhoví (případně
věcně rozhodne o žalobě podané postupníkem), neboť hrozba zneužití procesního práva ve smyslu
ustanovení § 2 o.s.ř. se stává podružnou, když je třeba i nadále vycházet z judikatury soudů, podle
níž k zamítnutí návrhu na postup podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř. má docházet spíše výjimečně.

Uvedený závěr přitom neodporuje názoru vyjádřenému v usnesení Nejvyššího soudu ze dne 29.1.2014
sp. zn. 22 Cdo 3607/2013, podle něhož návrh žalobce na postup podle ustanovení § 107a odst. 1
o.s.ř. je zneužitím práva ve smyslu ustanovení § 2 o.s.ř. zejména v případě, že během řízení došlo k
postoupení pohledávky, která byla předmětem dlouhotrvajícího a složitého soudního sporu, na základě
jehož průběhu (včetně procesního jednání stran) je zjevné, že strana žalující ve sporu nebude úspěšná

a že žalobce, který má do řízení vstoupit na místo původního žalobce na návrh podle ustanovení § 107a
odst. 1 o.s.ř., nebude schopen dostát povinnosti k náhradě nákladů řízení. Okruh případů, v nichž soud
může shledat návrh na postup podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř. za zneužití procesního práva, je
ovšem širší a zahrnuje nutně i případy, kdy s ohledem na stav řízení tu není praktická jistota, ale jendůvodné podezření, že návrh na postup podle ustanovení § 107a odst. 1 o.s.ř., případně podání žaloby
nikoliv postupitelem, ale postupníkem (došlo-li k postoupení pohledávky ještě před zahájením řízení) je
zneužitím práva.

12.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
12.1. Žalobcovi v konaní úspešnému priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku I. je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže

podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.