Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 7, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100563
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., E. F., právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát,
so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO: 50 005 871 proti žalovanému:
Ústrediepráce,sociálnychvecíarodiny,sosídlomŠpitálskač.8,81267Bratislava,Slovenskárepublika,
IČO: 30 794 536 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo UPS/US6/SSVRODPPKPC1/
SOC/2024/8769 zo dňa 26.06.2024, vo veci rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie a jemu
predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, číslo UPS/US6/

SSVRODPPKPC1/SOC/2024/8769 zo dňa 26.06.2024 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 21.08.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 25.08.2024
sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného (úplný názov žalovaného Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a
posudkových činností Košice, sídlo Zádielska 2, 043 32 Košice, SR) č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/

SOC/2024/8769zodňa26.06.2024(ďalejaj„preskúmavanérozhodnutie“alebo„žalovanérozhodnutie“)
ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“)
č. PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2024/69957 zo dňa 07.03.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“)
a žiadal, aby správny súd zrušil žalované rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania.

2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 26.06.2024, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.07.2024 potvrdil
prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu vo veci odňatia peňažného príspevku na
opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX D., Slovenská republika (ďalej len „posudzovaná osoba“, alebo „posudzovaný“) s
účinnosťou od 01.04.2024.

Administratívne konanie

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.10.2021 požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie
posudzovanej osoby. Prvostupňový správny orgán vyhotovil v konaní pred správnym orgánom lekársky
posudok zo dňa 07.01.2022, so záverom, že posudzovaná osoba je zdravotne ťažko postihnutá s mieroufunkčnej poruchy v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 60%, so stanovenou diagnózou
toxickej encefalopatie s kvadruparetickým postihnutím s dominujúcim pancerbellarnym syndrómom
etylgenézy a syndrómom závislosti od alkoholu. Záver lekárskeho posudku bol taký, že posudzovaná

osoba bola posúdená ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, vyžadujúca parkovací preukaz a
je odkázaná na sprievodcu. Obdobne vyhotovený komplexný posudok zo dňa 02.02.2022 určil stupeň
odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení podľa Barthelovo indexu
v stupni VI. s počtom bodov 15, s termínom opätovného posúdenia dňa 31.03.2023. Následne bol
vyhotovený potvrdzujúci lekársky posudok zo dňa 20.05.2023, ktorý potvrdil závery lekárskeho posudku

zo dňa 02.02.2022. Uvedené konanie nie je predmetom súdneho prieskumu, správny súd ho uviedol na
dokreslenie celej genézy preskúmavaného prípadu.

4. Žalobcažiadosťouzodňa18.09.2023požiadalprvostupňovýsprávnyorgánoposkytnutiepeňažného
príspevku na kompenzáciu - kúpu motorového vozidla, úpravu osobného motorového vozidla - montáž
presadacieho zariadenia. Na základe žiadosti žalobcu, bola posudzovaná osoba opätovne posúdená,

vyhotovilsalekárskyposudokzodňa27.11.2023sozáveromstanovenejdiagnózytoxickejencefalopatie
s kvadruparetickým postihnutím s dominujúcim pancerbellarnym syndrómom etylgenézy a syndrómom
závislosti od alkoholu, s mierou funkčnej poruchy v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu
60 % a ktorý určoval stupeň odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa
Barthelovo indexu na II. stupeň s počtom bodov 90. Uvedený záver sa prevzal aj do komplexného

posudku zo dňa 03.03.2024.

5. Prvostupňový správny orgán, na podklade komplexného posudku zo dňa 03.03.2024, vydal
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07.03.2024, v ktorom s účinnosťou od 01.04.2024 odňal žalobcovi
peňažný príspevok na opatrovanie posudzovanej osoby a zastavil jeho výplatu od 01.04.2024.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil práve novým komplexným posudkom zo dňa 03.03.2024, podľa ktorého
posudzovaná osoba dosahovala II. stupeň odkázanosti podľa Barthelovo indexu s počtom bodov 90 s
poukazom na prílohu č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 448/2008 Z.z.).

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21.03.2024, ktoré odôvodil tým,
že posudzovaná osoba nie je sebestačná, jeho pohybová schopnosť je obmedzená, sebestačnosť má
posudzovaná osoba len v sediacej polohe a celú starostlivosť o domácnosť zabezpečoval žalobca ako
rodič posudzovanej osoby. Žiadal prehodnotiť lekársky záver a zmenu rozhodnutia.

7. Žalovaný vydal žalované rozhodnutie zo dňa 26.06.2024, v ktorom zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V rámci odvolacieho konania bol vyhotovený lekársky posudok
zo dňa 10.06.2024, ako i komplexný posudok zo dňa 24.06.2024, podľa ktorého bola zvýšená
miera funkčnej poruchy posudzovanej osoby na rozsah 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou. Zároveň v rámci odvolacieho konania bol vyhotovený lekársky posudok, kde došlo k
preklasifikovaniu zdravotného postihnutia posudzovanej osoby s diagnózou chronické komplikácie
cukrovky a prehodnotený stupeň odkázanosti posudzovanej osoby podľa Barthelovo indexu v stupni II.
s počtom bodov 95, teda posudzovaná osoba nebola odkázaná na opatrovanie inej fyzickej osoby.

Konanie pred správnym súdom

8. Voči žalovanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie
žalovaného bolo nezákonné, nedostatočne zdôvodnené, formalistické. Žalobca mal za to, že žalovaný
nesprávneprávnevecposúdilanedostatočnezistilskutkovýstav.Žalobcanamietal,žežalovanývykonal

posudkovú činnosť prostredníctvom telefonického rozhovoru a neskúmal komplexný stav žalobcu v
domácnosti a pri výkone jeho základných činností. Žalobca poukázal na to, že posudzovaná osoba trpí
ochorenímsnepriaznivouprognózou,zmenaklepšiemujenepravdepodobná.Malzato,žejenelogické,
aby príspevok na opatrovanie poberala iná fyzická osoba, ktorá nepozná špecifiká opatrovanej osoby,
tak ako ho pozná žalobca. Žalobca bol toho názoru, že dokáže poskytnúť posudzovanej osobe

potrebný rozsah činností. V podanej správnej žalobe poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikynapr.sp.zn.9Sžso/57/2008zodňa30.10.2008,akoirozhodnutieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžsk/123/2017 zo dňa 26.09.2018. Správnu žalobu odôvodnil aj tým, že
peňažný príspevok na opatrovanie nie je závislý na prípadných výdavkoch posudzovanej osoby, je vkonštantnejvýškeajefaktickyodmenourodinnéhopríslušníka,ktorýbezodplatneopatrujeposudzovanú
osobu. Žiadal zrušiť ako prvostupňové, tak i žalované rozhodnutie a priznať právo na náhradu trov
konania.

9. Žalovaný k správnej žalobe podal vyjadrenie podaním zo dňa 07.11.2024, v ktorom uviedol, že
posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre konkrétny peňažný príspevok na opatrovanie
je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou, nejde len o formálne právne posúdenie, ale
špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z nich vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre

posudzovanú osobu. Lekársku posudkovú činnosť vykonal lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na
výkon špecializovaných činností v obore posudkové lekárstvo a práve on je kompetentný na základe
doložených lekárskych správ zhodnotiť odkázanosť na opatrovanie. Závery odborných lekárov mali
pre posudkového lekára len odporúčajúci charakter. Žalobca dosahoval v hodnotení podľa Barthelovo
indexu podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. stupeň odkázanosti II., s počtom bodov 95, teda bol
odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby len v rozsahu 2- 4 štyroch hodín denne, čím sa ani len nepriblížil

k stupňu odkázanosti V. a VI., kedy je odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 8 až 12 hodín
a viac. Vo vzťahu k námietke, že posudzovaná osoba nebola osobne posúdená posudkovým lekárom,
žalovaný uviedol, že posudkový lekár môže predvolať posudzovanú osobu len, ak má pochybnosti o
správnostidiagnostickéhozáverualebojepotrebnéoveriťobjektívnosťaleboúplnosťdiagnostikovaných
záverov. Povinnosť pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu má posudkový lekár len v

prípade, ak fyzická osoba o to písomne požiada, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný mal za to, že
žalobca na základe zistení a podkladov na rozhodnutie, nespĺňal zákonom stanovené podmienky pre
ďalšie poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie a preto musel zastaviť jeho výplatu. Podľa
žalovaného, žalobca neuviedol konkrétne dôvody, prečo lekársky posudok nebol objektívny a prečo mal
byť v rozpore s diagnostikovanými závermi a predloženými lekárskymi nálezmi. Vo veci bolo vyhotovené

zo strany posudkového lekára posúdenie označené ako vyjadrenie k žalobe zo dňa 17.10.2024, ktorého
uvádza,žeposudzovanáosobadosahovalaII.stupeňodkázanostinapomocdruhejfyzickejosobypodľa
Barthelovo indexu s počtom bodov 95. Žalovaný mal za to, že odňatie príspevku na opatrovanie bolo
opodstatnené,nakoľkožalobcaužnebolodkázanýnarozsahopatrovaniaakodoposiaľ.Žalovanýzotrval
v závere a považoval prvostupňové rozhodnutie ako i žalované rozhodnutie za správne a zákonné,

žalobu navrhol zamietnuť.

10. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného v lehote stanovenej správnym súdom
nevyjadril(nepodal repliku), vyjadrenie žalovaného mu bolo preukázateľne doručené dňa 21.12.2024.

11. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 07.07.2025 verejne
vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa
§ 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre

svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 21.05.2025.

Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom
medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je
žalobcom fyzická osoba.

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.15. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

16. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu vydania žalovaného
rozhodnutia neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“ )lekárska posudková činnosť na
účely tohto zákona je
a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné

postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.1)

17. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky
posudok,ktorýobsahujemierufunkčnejporuchy,vyjadrenie,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotným
postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor

lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

18. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu,
opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.9a)

19. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu.10)

20. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a
pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

21. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z.z. odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby

na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom
bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a
priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe
celkového počtu bodov.

22. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

25. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.27. Podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

Právny názor správneho súdu

28. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v

sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)
nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o
správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky
zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého

rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok
dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

30. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a

aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť,
že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému

výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol odňatí príspevok na opatrovanie s poukazom, že
posudzovaná osoba, ktorú žalobca opatroval, je síce osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou
funkčnej poruchy 70 %, ale nedosahovala príslušný stupeň odkázanosti podľa Barthelovo indexu v
zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z., keď posudzovaná osoba, na ktorú žiadal žalobca
príspevok, dosahovala iba II. stupeň odkázanosti s počtom bodov 90 (resp. 95).

32. Správny súd, tak ako to v úvodnej časti rozsudku uviedol pre komplexnosť a zdôvodnenie úvah
súdu pri jeho právnom posúdení, zhrnul aj závery konania, na podklade ktorého bol priznaný príspevok
na opatrovanie žalobcovi (toto konanie nebolo predmetom súdneho prieskumu). V pôvodnom konaní
boli vydané 2 lekárske posudky a to zo dňa 07.01.2022 (na poklade vydaný komplexný posudok zo dňa

02.02.2022 ) a potvrdzujúci lekársky posudok zo dňa 20.05.2023. V rámci preskúmavaného konania
boli po krátkom časovom odstupe s poukazom na lekársky posudok zo dňa 20.05.2023, vydané 2
lekárske posudky a to lekársky posudok zo dňa 27.11.2023 (na poklade vydaný komplexný posudok zo
dňa 03.03.2024) a lekársky posudok zo dňa 10.06.2024. Pričom lekársky posudok zo dňa 07.01.2022
(potvrdzujúci zo dňa 20.05.2023) a lekársky posudok zo dňa 27.11.2023 obsahuje pri rovnakej diagnóze

(v rámci odvolacieho konania bola diagnóza čiastočne zmenená v posudku zo dňa 10.06.2024), rovnaký
záver o miere funkčnej poruchy, obsahujú sa však diametrálne rozdielne závery vo vzťahu k stupni
odkázanosti podľa Barthelovo indexu a rozdielny počet bodov.33. Je potrebné poznamenať, že správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho
charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, musí
rovnako, ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým sa posudzuje

relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti. Lekársky posudok je jedným z dôkazov
v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je
oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového
lekárazodpovedajúzásadámlogikyaskutkovýmzáveromvyplývajúcimzdôkazovvykonanýchorgánom
verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením.

Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti
a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. (Napríklad Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
6Ssk/15/2022 ). Správny súd uvádza že posudková činnosť lekárske posudky, ani ich závery, ide o
odborné medicínske otázky, posudzuje ich však v rozsahu ako podkladu na rozhodnutie, teda či sú
úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych

vyšetrení (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Rovnako to uviedol opakovane aj
NSS SR v rozsudku sp.zn. 6Ssk/149/2023 zo dňa 30.07. 2024 cit. : „V tejto súvislosti najvyšší správny
súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje

Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153
ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k

prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,
na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné
klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.“

34. V danom preskúmanom prípade, správny súd vzhliadol rozpor medzi lekárskymi posudkami za

právne významný a v prípade takýchto rozporov, sa vidí žiadúce a nevyhnutné riadne odôvodnenie
rozhodnutia, ako i záverov posudkového lekára v časti zmeny posúdenia stupňa odkázanosti, kedy
závery sú diametrálne odlišné. Správny súd uvádza, že je možné prísť k odlišným záverom v rámci
posudkovej činnosti, bežne sa to stáva, je však nevyhnutné, aby rozdielnosti v záveroch boli logickým
spôsobom odôvodnené. Správny súd má za to, že v súdom preskúmavanom prípade došlo k podstatnej

zmene záverov v otázke odkázanosti posudzovanej osoby, kedy v pomerne krátkom čase, nastal pokles
stupňa odkázanosti zo stupňa VI. na stupeň II. podľa Barthelovo indexu. Uvedené v tomto prípade je o
to výraznejšie, pretože žalobcovi bol priznaný príspevok na opatrovanie, ktorý mu bol následne odňatý,
bez bližšieho vysvetlenia.

35. Ak dôjde k podstatnej zmene posudzovanej osoby v otázke odkázanosti (čo nastalo v súdom
preskúmavanom prípade), pričom k nej môže dôjsť, napríklad v dôsledku plynutia času, kedy sa stav
posudzovanej osoby výrazne zlepší, pričom v rámci zdôvodnenia rozhodnutia by táto skutočnosť mala
byť uvedená a vysvetlené, že došlo k podstatnému zlepšeniu stavu posudzovanej osoby v dôsledku
plynutia času(napríklad ide o ochorenie kedy sa očakáva zmena v dôsledku plynutia času a pod.) V

danom prípade však časový interval je z pohľadu súdu pomerne krátky, a nie je žiadnym spôsobom
vysvetlené, prečo za tak krátky čas došlo k výraznej zmene, zlepšeniu stavu odkázanosti posudzovanej
osoby.Sámžalobcauvádza,žestavposudzovanejosobyjenaďalejbezzlepšenia.Zmena,ktoránastala
v prehodnotení stupňa odkázanosti mohla nastať aj v dôsledku iných objektívnych príčin, napr. použitie
novších lekárskych metód, odborných vyšetrení, podstúpenie špecializovanej liečby, kedy závery pri

vypracovaní jednotlivých lekárskych posudkoch sa môžu líšiť. Dôvody, pre ktoré súd uviedol možne
zmeny sú len informatívne a slúžia ako príklad (dôvodov môže byť nepochybne viac). Je však žiadúce,
aby boli uvedené, aby účastník, tak i súd sa mohol s nimi oboznámiť.36. Správny súd taktiež nepopiera, že pri opätovnom posúdení osoby iným posudkovým lekárom
môže dôjsť k odlišnému záveru, aký bol záver lekárskeho posudku vyhotoveného predchádzajúcim
posudkovým lekárom, je nevyhnutné, aby posudkový lekár v takom prípade objektívne zdôvodnil, prečo

došiel k iným záverom, ako v predchádzajúcom posúdení (najmä ak je časový interval pomerne krátky).
Práve atribút preskúmateľnosti rozhodnutia, ako i podkladu na rozhodnutie, akým lekársky posudok
a následne komplexný posudok nepochybne je, je nesmierne dôležitý. Účastník konania má právo
sa dozvedieť, z akých dôvodov došlo k podstatnej zmene okolností a teda následne, aj k zmene
rozhodnutia, najmä ak sa zasahuje do už priznaných práv, kedy mu je odňatý príspevok na opatrovanie

v dôsledku zmeny okolností. Lekársky posudok zo dňa 27.11.2023 (ako i posudok v odvolacom konaní
zo dňa 10.06.2024) vo vzťahu k pôvodným posudkom trpia práve vadou nepreskúmateľnosti, čím je
následneajpostihnutésamotnérozhodnutie,nakoľkožalovanýprevzaltentolekárskyposudokakocelok
do žalovaného rozhodnutia.

37. Správny súd si je vedomý, že uvedený postup môže predstavovať ďalšiu administratívnu záťaž

pre správne orgány, na druhej strane však ide o rozhodovanie o právach osôb s ťažkým zdravotným
postihnutím (resp. osôb, ktoré poskytujú starostlivosť týmto osobám), preto je nevyhnutné v týchto
konaniach náležite postupovať, zistiť objektívne skutkový stav veci, zadovážiť si dostatok podkladov na
rozhodnutie a záver riadne zdôvodniť.

38. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti
správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať
na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov
o správnosti postupu správneho orgánu ako i o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo
základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov.

Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne
preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov.Akatribútpreskúmateľnostiodôvodneniasprávnehoaktuorgánuverejnejsprávynenapĺňa,
potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať,
nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci

proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu
verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv
na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt
obstáť. Správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j.
takéodôvodnenie,vktoromsasprávnyorgánvysporiadaspodstatnýminámietkamiúčastníkavoveci,je

jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri
hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy,
ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl.
1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).

39. V zmysle právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2/Sžo/112/2015
okrem popisu skutkových zistení má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých
dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania,
na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje
za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej

normy.

40. Vovzťahukostatnýmnámietkam,správnysúduvádza,žeďalšienámietkyposudzovallenvkontexte
k nosnej vade konania a to nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti odlišných lekárskych záveroch vo
vzťahukposudzovaniustupňaodkázanostiposudzovanejosoby,pretožeposúdeniestupňaodkázanosti

jekľúčováotázkamajúcavplyvnaďalšierozhodnutiesprávnehoorgánuvovzťahuknárokunapríspevok
na opatrovanie, ktorý bol odňatý žalobcovi.
41. V ďalšom konaní úlohou žalovaného bude náležite sa vysporiadať so závermi v lekárskych
posudkoch a riadne zdôvodniť zmenu stavu odkázanosti posudzovanej osoby. Správny má za to,
že postačuje zrušenie len žalovaného rozhodnutia, pričom na žalovanom bude, či nápravu vykoná v

rámci odvolacieho konania alebo prípadným zrušením prvostupňového rozhodnutia a vrátením veci
prvostupňovému správnemu orgánu.42. Úlohou správneho súdu nie je dopĺňať argumentáciu žalovaného, ale je posudzovať, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti ale je posudzovať zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia, či toto rozhodnutie
korešponduje s administratívnym spisom.

43. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať

dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.

44. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobnému návrhu súd vyhovel, rozhodnutie žalovaného
podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil.

46. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

47. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom

rozsahu,ktorýbolvkonaníúspešnývočižalovanému.Ovýškepriznanýchtrovkonaniabuderozhodnuté
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).