Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325201272
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4325201272.1

Uznesenie

Krajskýsúdv Nitre,vsenátezloženomz predsedníčkysenátuMgr.AdrianyNémethovejačlenovsenátu
Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci A. B., o preskúmaní dôvodnosti
držania A. B. v detenčnom ústave, o sťažnosti A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa
30.05.2025, sp. zn. 2Ntd/3/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímOkresnýsúdLevice(ďalejlen„súdI.stupňa“) samosudkyňoupodľa§82odsek
3 Trestného zákona rozhodol, že A. B. bude pokračovať vo výkone detencie, ktorá mu bola uložená
uznesenímOkresnéhosúduMartindňa03.07.2024sp.zn.24Nt/47/2024,právoplatnýmdňa03.07.2024,
nakoľko dôvody detencie podľa § 81 odsek 4 Trestného zákona trvajú.

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol A. B.. V písomnom zdôvodnení,
prostredníctvom obhajkyne, uviedol, že má za to, že vedie riadny život, jeho zdravotný stav sa zlepšil,
jehostavjestabilizovanýadôvodydetencienetrvajú.Tvrdil,žejepresvedčený,žebybollepšievyliečený
v Psychiatrickej liečebni v C.. Poukázal na skutočnosť, že dodržiava pravidlá občianskeho spolužitia. Na
základe uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Nitre zrušil napadnuté uznesenie.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti, v zmysle §
192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Na základe podanej sťažnosti, nadriadený súd z predloženého spisového materiálu zistil, že súd
I. stupňa postupoval správne, keď na verejnom zasadnutí kontradiktórnym spôsobom vykonal

dokazovanie v dostatočnom rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v merite veci, to všetko za dodržania
všetkých procesných práv jednotlivých procesných strán a ustanovení procesnoprávnych predpisov.

Súd I. stupňa správne zistil, že dôvodnosť držania v detenčnom ústave je naďalej daná, keďže dôvody,
pre ktoré bol umiestnený do detenčného ústavu nepominuli a naďalej u neho trvajú dôvody detencie
podľa § 81 odsek 4 Trestného zákona. Z komplexnej správy o výkone detencie vyplýva, že celkové

riziko násilného správania je u A. B. pretrvávajúco vysoké, vyskytujú sa u neho výkyvy nálad prejavujúce
sa tenziou, výbušnosťou, impulzivitou a verbálnou a brachiálnou agresivitou - opakovane fyzicky
napadol spolupacientov. Ďalej uviedol, že v popredí pacienta je prítomná necitlivosť voči potrebám
a záujmoch druhých, vyhýba sa preberaniu zodpovednosti za vlastné správanie a tieto vzorce správania
sa javia ako rigidné. Jeho stav zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný, ide u neho o trvalú
duševnú poruchu, kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi nedošlo k významnému

ovplyvneniu jeho zdravotného stavu a vzhľadom na dlhodobo nemenný stav, prognosticky ani nie je
možné očakávať zmenu. V dôsledku fyzických atakov na spolupacientov bol opakovane prekladanýz detenčno-resocializačnej jednotky na detenčnú jednotku. Vyslovil záver, že v nechránenom prostredí
by došlo k zhoršeniu jeho psychického stavu, vzhľadom na jeho anozognóziu (popiera prítomnosť
choroby) a neschopnosť sebareflexie. Taktiež uviedol, že v podmienkach života na slobode existuje

vysoký predpoklad nedodržania liečby a recidívy užívania psychoaktívnych látok, čo enormne zvyšuje
riziko zhoršenia psychického stavu. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s úvahami súdu
prvého stupňa a uvádza, že obidve materiálne podmienky ustanovenia § 81 odsek 3 Trestného zákona,
pre ktoré bol A. B. umiestnený do detenčného ústavu, sú splnené a dôvody detencie naďalej trvajú. Sú
splnené obidve materiálne podmienky, ktoré sú predpokladom na výkon detencie, konkrétne v danom

prípade, že ide o páchateľa, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej choroby,
ktorá nie je len prechodná, tento by si za iných okolností vykonával ochranné liečenie v zdravotníckom
zariadení a taktiež je splnená aj druhá materiálna podmienka, že svojím správaním ohrozuje život alebo
zdravie iných osôb. Tieto závery bez dôvodných pochybností vyplývajú práve z odborného vyjadrenia
zdravotníckeho personálu zariadenia, v ktorom si vykonáva detenciu. Z týchto dôvodov preto krajský
súd považoval úvahy súdu prvého stupňa o nevyhnutnosti ďalšieho trvania detencie za vecne správne

a zákonné.

Keďže detencia je najprísnejším ochranným opatrením, s postavením ultima ratio, aplikuje sa až po
vyčerpaní všetkých, menej reštriktívnych postupov. Umiestneniu osoby do detenčného ústavu musí
predchádzať výkon ochranného liečenia ústavnou formou alebo výkon trestu odňatia slobody, v rámci

ktorého odsúdený trpí tak závažnou duševnou poruchou, pre ktorú nemôže vykonávať trest odňatia
slobody a zároveň je jeho pobyt na slobode tak nebezpečný, že je potrebné ho izolovať od spoločnosti
aliečiťvrámcidetenčnéhoústavu.Detenciatrvádovtedy,kýmochranuspoločnostinemožnozabezpečiť
miernejšími prostriedkami, avšak je ustanovené pravidelné skúmanie trvania dôvodov detencie, ktoré je
súd povinný skúmať ex offo, a to aj bez návrhu oprávnených osôb, minimálne jedenkrát za rok.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nadriadený súd nepovažoval sťažnostné námietky menovaného za
dôvodné, keďže jednoznačné dôvody, pre ktoré bol tento umiestnený do detenčného ústavu, nepominuli.

Nezostalo bez povšimnutia krajského súdu, že súd prvého stupňa označuje A. B. ako odsúdeného,

čo však jednoznačne nevyplýva zo spisového materiálu, pretože ani z uznesenia Okresného súdu
Námestovo o uložení ochranného opatrenia vo forme ústavného liečenia a ani z uznesenia Okresného
súdu Martin, ktorým bol umiestnený do detenčného ústavu nevyplýva, že A. B. bol rozhodnutím súdu
uznaný vinným zo spáchania trestného činu. Zo spisového materiálu nie je zrejmé, či v prípade A.
B. nejde o procesné postavenie obvineného, ktorému bolo ochranné opatrenie vo forme ochrannej

psychiatrickejliečbyuloženénanávrhprokurátoraatojemožnézistiťvýlučnezobsahuspisuOkresného
súdu Námestovo a Okresného súdu Martin. Preto krajský súd A. B. neoznačil ako osobu odsúdeného.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná. So zreteľom na uvedené preto krajský súd sťažnosť A. B. postupom podľa § 193 odsek 1

písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.