Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200035
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: MOKRÁ LOPTA
TEAM s.r.o., so sídlom Slovenskej jednoty 19, 040 01 Košice, IČO: 45369119, právne zast. JUDr.
PetromMajerníkom,advokátom,sosídlomWerferova1,Košice,protižalovanému:Finančnériaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101738391/2020 zo dňa 13. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101738391/2020 zo dňa 13.
novembra 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov č. 100558567/2020 zo dňa

28. februára 2020 a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.DaňovýúradKošice,pobočkaTrebišov(ďalejaj„správcadane“)vydalrozhodnutieč.100610247/2019

zo dňa 12. marca 2019, ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj
„daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie september 2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty v sume 27 060 eur. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 24. apríla
2019, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102123425/2019 zo dňa 09. septembra 2019 podľa
§ 74 ods. 4 daňového poriadku a toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

2. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100558567/2020 zo dňa 28. februára 2020 (ďalej
aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým za zdaňovacie obdobie
september 2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 27 060 eur, konštatujúc
porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“).

3. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 15. apríla 2020, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101738391/2020 zo dňa 13. novembra 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
a podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.4. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100818776/2018 zo dňa 25. apríla 2018
začal dňa 03. mája 2018 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

september 2017. V jej rámci bolo zistené, že v zdaňovacom období september 2017 si žalobca uplatnil
odpočítanie dane z nasledovných prijatých faktúr:
A:
- faktúra č. 30091017 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 28 500 €, DPH 5 700 €,
- faktúra č. 30091117 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 2 350 €, DPH 470 €,

- faktúra č. 30091217 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 4 750 €, DPH 950 €,
- faktúra č. 30091317 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 6 650 €, DPH 1 330 €,
- faktúra č. 30091417 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 6 650 €, DPH 1 330 €,
- faktúra č. 30091517 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 9 500 €, DPH 1 900 €,
s predmetom dodaných služieb: zverejnenie reklamy, od dodávateľa KAMPER2 s. r. o., so sídlom
Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 46 419 314 (ďalej aj „KAMPER2 s. r. o.“),

B:
- faktúra č. 201709301 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 4 750 €, DPH 950 €,
- faktúra č. 201709302 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 9 500 €, DPH 1 900 €,
- faktúra č. 201709303 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 4 750 €, DPH 950 €,
- faktúra č. 201709304 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 4 750 €, DPH 950 €,

- faktúra č. 201709305 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 41 740 €, DPH 380 €,
- faktúra č. 201709306 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 4 750 €, DPH 950 €,
- faktúra č. 201709307 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 2 850 €, DPH 570 €,
- faktúra č. 201709308 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 2 850 €, DPH 570 €,
- faktúra č. 201709309 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 1 900 €, DPH 380 €,

- faktúra č. 2017093010 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 1 900 €, DPH 380 €,
- faktúra č. 2017093011 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 9 500 €, DPH 1 900 €,
- faktúra č. 2017093012 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 19 000 €, DPH 3 800 €,
- faktúra č. 2017093013 zo dňa 30. septembra 2017, v hodnote 8 500 €, DPH 1 700 €,
s predmetom dodaných služieb: zverejnenie reklamy, od dodávateľa Mobile trading Slovakia s. r. o., so

sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 177 906 (ďalej aj „Mobile
trading Slovakia s. r. o.“).

5. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:
- Na základe miestneho zisťovania v sídle žalobcu bolo zistené, že na adrese sa nachádza budova,

na bráne ktorej bola umiestnená schránka s uvedením obchodného mena žalobcu, v budove sa nikto
nenachádzal (úradný záznam č. 102610969/2017).
- Podľa výpovede bývalého konateľa spoločnosti KAMPER2 s. r. o. pána A. B. spoločnosť mala v roku
2017 jedného zamestnanca, ktorý pracoval z domu, sídlo len virtuálne, služby fakturované žalobcovi boli
zabezpečované dodávateľsky a v novembri 2017 malo dôjsť k zlúčeniu so spoločnosťou „ZENO s.r.o.“,

pričom nevedel uviesť, prečo uvedené nebolo zapísané v obchodnom registri, ale v tom čase účtovníctvo
a doklady spoločnosti KAMPER2 s. r. o. boli odovzdané pánovi C. D.. E. A. B. na návrh konateľa žalobcu
zároveň verifikoval zmluvy a faktúry vystavené spoločnosťou KAMPER2 s. r. o. (zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 102364050/2018 zo dňa 27. novembra 2018).
- Správca dane opakovane vyzval pána C. D. na predloženie účtovných a iných dokladov spoločnosti

KAMPER2 s. r. o., avšak zásielky sa vrátili s označením „adresát neznámy“.
- Správca dane požiadal externú účtovnú spoločnosť DUSEP s.r.o. o predloženie účtovných dokladov
spoločnosti KAMPER2 s. r. o. , ktorá v odpovedi uviedla, že ich odovzdala bývalému konateľovi pánovi
A. B..
- Spoločnosť KAMPER2 s. r. o. zanikla dňa 18. apríla 2018 zlúčením so spoločnosťou Zemun, s.r.o.

so sídlom Alžbetina 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 572 051 (ďalej aj „Zemun,
s.r.o.“).
- Podľa výpovede bývalej konateľky spoločnosti Mobile trading Slovakia s. r. o. pani F. G. spoločnosť
nemala zamestnancov, služby spojené s propagáciou partnerov zabezpečoval pán H., viceprezident
občianskeho združenia ŠK Hornets Košice, ktoré bolo dodávateľom služieb a nebolo platcom DPH.

Pani F. G. ďalej uviedla, že spolupráca so žalobcom prebiehala na základe jednej rámcovej zmluvy,
avšak následne po predložení jednotlivých zmlúv správcom dane uzatvorených medzi žalobcom
a spoločnosťou Mobile trading Slovakia s. r. o. opravila, že jednotlivé akcie boli fakturované na základetýchto zmlúv, nie na základe rámcovej zmluvy (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102366926/2018
zo dňa 27. novembra 2018).
- Z daňového priznania k dani z príjmov PO za rok 2017 podaného občianskym združením ŠK Hornets

Košice správca dane dospel k záveru o nemožnosti dodania služieb v subdodávke spoločnosti Mobile
trading Slovakia s. r. o. (z dôvodu diametrálneho rozdielu v hodnote služieb zaúčtovanej spoločnosťou
Mobile trading Slovakia s. r. o. ako dodávateľom žalobcu a občianskym združením ŠK Hornets Košice
ako jeho subdodávateľom).
- Spoločnosť Mobile trading Slovakia s. r. o. zanikla dňa 18. apríla 2018 zlúčením so spoločnosťou

Zemun, s.r.o., doklady spoločnosti boli odovzdané na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí
dokumentov zo dňa 06. novembra 2017 pánovi C. D..
- Bývalá konateľka spoločnosti Zemun, s.r.o. pani I. A. uviedla, že doklady spoločností KAMPER2 s. r. o.
a Mobile trading Slovakia s. r. o. nikdy nemala, o zlúčení týchto spoločností nevedela, postup odporučil
pán C. D., o plneniach, ktoré boli predmetom fakturácie pre žalobcu v období septembra 2017 nič nevie.
- Spoločnosť Zemun, s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzala, zásielky adresované spoločnosti Zemun,

s.r.o. sa vrátili s označením „adresát neznámy“, zásielky adresované konateľovi spoločnosti Zemun,
s.r.o. sa taktiež vrátili ako nedoručené.
- Účtovníctvo spoločností KAMPER2 s. r. o. a Mobile trading Slovakia s. r. o. teda nebolo predložené.

6. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 102553832/2018 zo dňa 11. decembra 2018,

ktorý bol žalobcovi doručený spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.
102554823/2018 dňa 28. decembra 2018. Po zrušení a vrátení veci žalovaným správca dane oboznámil
žalobcu so závermi z vyrubovacieho konania ako aj s vykonanými úkonmi po odvolaní žalobcu dňa 21.
februára 2020.

7. Správca dane vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení konštatoval, že z dokazovania
vykonaného správcom dane vyplynulo, že existuje dôvodná pochybnosť, že deklarovaní dodávatelia –
spoločnosti KAMPER2 s. r. o. a Mobile trading Slovakia s. r. o. tieto práce vykonali, resp. že zabezpečili
ich uskutočnenie, pričom skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúru s príslušnými dokladmi od
deklarovaných dodávateľov ešte neznamená, že fakturované služby vykonali alebo zabezpečili práve

tieto spoločnosti. Žalobca v tejto súvislosti nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že služby boli
reálne uskutočnené spoločnosťami uvedenými na faktúrach.

II.
Konanie pred správnym súdom

8. Správnou žalobou zo dňa 15. januára 2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako v tom
čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu toho istého dňa sa žalobca domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101738391/2020 zo dňa 13. novembra 2020, ako aj
prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov č. 100558567/2020 zo dňa 28.

februára 2020 a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu
trov konania.

9. Žalobca v podanej žalobe namietal nasledovné:
- Správca dane svoje závery neodôvodňoval tým, že by v konaní nebolo preukázané dodanie služieb

fakturovaných spoločnosťou KAMPER2 s. r. o. a Mobile trading Slovakia s. r. o., ale spochybnil
deklarovaných dodávateľov z dôvodu nemožnosti predloženia účtovných dokladov deklarovanými
dodávateľmi a nekontaktnosti ich právneho nástupcu.
- Služby dodané spoločnosťou KAMPER2 s. r. o. a Mobile trading Slovakia s. r. o. boli riadne a včas
dodané, v súlade s jednotlivými uzatvorenými zmluvami o reklame, uvedené okrem účtovných dokladov

bolo podľa žalobcu preukázané monitoringom a výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti KAMPER2
s. r. o. pánom A. B. a bývalou konateľkou spoločnosti Mobile trading Slovakia s. r. o. pani F. G..
- Správca dane nikdy nespochybnil dodanie služieb odberateľom žalobcu.
- Nemožno súhlasiť s domnienkami daňových orgánov vyvodených len z účtovníctva o nemožnosti
dodania služieb občianskym združením ŠK Hornets Košice v subdodávke spoločnosti Mobile trading

Slovakia s. r. o. (z dôvodu diametrálneho rozdielu v hodnote služieb zaúčtovanej spoločnosťou Mobile
trading Slovakia s. r. o. ako dodávateľom žalobcu a občianskym združením ŠK Hornets Košice ako jeho
subdodávateľom).- Dokazovanie vykonané daňovými orgánmi bolo nedostatočné, keď správca dane nevypočul pána H.,
viceprezidenta občianskeho združenia ŠK Hornets Košice napriek návrhu na vykonanie tohto dôkazu
zo strany žalobcu, ktorým by sa podľa názoru žalobcu odstránili akékoľvek pochybnosti o dodaní služieb

spoločnosťou Mobile trading Slovakia s. r. o. Žalobca zároveň vytkol daňovým orgánom vykonanie
výsluchu pána D. F., kedy správca dane sám konštatoval, že tento výsluch bol absolútne nepodstatný.
Z uvedeného podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že správca dane vykonával iba tie dôkazy,
ktoré zdanlivo podporovali jeho hypotézy o nedodaní služieb žalobcovi.
- Pokiaľ daňové orgány svoj záver vyvodzovali zo skutočnosti, že nebolo možné získať účtovné doklady

zaniknutých dodávateľských spoločností, čím nebola preukázaná vierohodnosť predložených dokladov,
žalobca uviedol, že správca dane disponoval prístupom ku kontrolným výkazom DPH týchto spoločností,
avšak uvedený dôkaz nevykonal. Žalobca tiež namietal, že nemožno mu dávať na zodpovednosť
konanie jeho dodávateľov, ktoré nevedel ovplyvniť.
- Aj len samotná faktúra vystavená dodávateľom je dostatočným dôkazom na preukázanie dodania
tovaru alebo služby, pričom tento záver žalobca odvodzoval z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci

PPUH Stehcemp, C-227/14, J.: J.: H.:XXXX:XXX.
- Správca dane nie len, že nepreukázal vedomosť žalobcu o podvodnom konaní svojich dodávateľov,
ale ani netvrdil, žeby k podvodnému konaniu dochádzalo. Žalobca v tejto súvislosti tiež (v závere žaloby)
poukázal na to, že dôkazné bremeno o vedomostnej zložke zaťažuje správcu dane.
- Nezrozumiteľný sa javí tiež postup správcu dane, keď poukazoval na zistenia z daňovej kontroly u

žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2017 a to výsluch pani K., konateľky ŠK Hornets Košice s.r.o.,
nakoľko spoločnosť ŠK Hornets Košice s.r.o. nebola obchodným partnerom žalobcu a výsluch pána K.,
konateľa spoločnosti ŠK Hornets – marketing s.r.o., ktorá bola odberateľom žalobcu, ale správca dane
sa nepýtal na vzťah tejto spoločnosti a žalobcu, ale tejto spoločnosti a dodávateľov žalobcu.
-Rozhodnutiesprávcudaneakoajnapadnutérozhodnutiejenedostatočneodôvodnené,nakoľkozneho

nevyplývajúlogickéúvahyanioporavovykonanýchdôkazoch,záverysúchaotické.Podstatarozhodnutí
sa obmedzuje na opis skutkového stavu, avšak bez náležitého odôvodnenia záverov.
- Žalobca v žalobe poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
(6Afs/365/2017, 5A/5/2002), Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (5Sžf/97/2009, 3Sžf/1/2011,
3Sžf/1/2010, 6Sžf/10/2021, 8Sžo/122/2010, 3Sžf/67/2015), nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 250/2011, I. ÚS 211/2012, III. ÚS 305/08, I.
ÚS 241/07) ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-354/03 [Optigen], C-355/03 [Fulcrum Electronics],
C-484/03 [Bond House], C-439/04 [Kittel], C-440/04 [Recolta Recycling], C-285/11 [Bonic]), či rozsudky
krajských súdov.

10. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

11. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 04. mája 2021, v ktorom opätovne poukázal
na nemožnosť získania účtovných dokladov spoločnosti KAMPER2 s. r. o. a spoločnosti Mobile trading
Slovakia s. r. o., pričom k námietke žalobcu, že správca dane mal vypočuť viceprezidenta občianskeho

združenia ŠK Hornets - pána H. uviedol, že nepredložením účtovných dokladov a evidencií nebola
preukázaná vierohodnosť predložených dokladov a samotné tvrdenia svedkov nemôžu postačovať
ako dôkaz, že služby deklarované na faktúrach boli skutočne dodané deklarovanými dodávateľskými
spoločnosťami. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf/122/2015.

12. K námietke týkajúcej sa nezrozumiteľnosti postupu správcu dane, ak tento poukazoval na závery
vyplývajúce z daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia december 2017 žalovaný uviedol,
že správca dane bol povinný v rozhodnutí uviesť všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli
najavo. K tvrdeniu žalobcu týkajúcemu sa podvodného konania žalovaný uviedol, že správca dane

neuznal právo daňového subjektu na odpočítanie dane nie z dôvodu účasti žalobcu na daňovom
podvode, ale z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH.

13. Žalovaný tiež uviedol, že citácie rozsudkov Súdneho dvora EÚ považuje za všeobecné, pričom
nie je jeho úlohou vyhľadávať právne závery v prospech žalobcu. Navyše, citované rozsudky podľa

názoru žalovaného nie sú aplikovateľné na obchody uzavreté medzi žalobcom a dodávateľskými
spoločnosťami. V súvislosti s citáciou časti rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci PPUH Stehcemp,
C-227/047 žalovaný uviedol, že v danom prípade správca dane daňovému subjektu zamietol právo
na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľských spoločností z dôvodu, že dodávateľdaňového subjektu ani daňový subjekt bližšie neozrejmil, ako a kým boli služby realizované, t.j.
nepreukázali reálne dodanie fakturovaných služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach.

14. K námietke žalobcu týkajúcej sa neoverenia si informácií z kontrolných výkazov dodávateľských
spoločností žalovaný uviedol, že tieto nenahrádzajú účtovné doklady.

15. Žalovaný vyjadril tiež nesúhlas s námietkou týkajúcou sa nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí
daňových orgánov.

16. Žalovaný súhlasil s nariadením pojednávania vo veci.

17. V replike zo dňa 31. mája 2021 žalobca namietal nedodržanie lehoty na rozhodnutie vo veci, pričom
poukázal na nasledovné skutočnosti:
- listom zo dňa 17. mája 2019 správca dane oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu

správcu dane predložil na rozhodnutie žalovanému,
- dňa 09. septembra 2019 žalovaný vydal rozhodnutie č. 102123425/2019, ktorým zrušil rozhodnutie
správcu dane, teda po uplynutí 116 dní od predloženia rozhodnutia správcu dane žalovanému,
-upovedomenímč.102775600/2019zodňa03.decembra2019doručenýmžalobcovidňa06.decembra
2019 správca dane oznámil žalobcovi predĺženie lehoty na rozhodnutie bez uvedenia dôvodov a lehoty

predĺženia,
- zo spisu žalovaného vyplýva, že žiadosť o predĺženie lehoty bola podaná dňa 19. novembra 2019 a
rozhodnutie o predĺžení lehoty bolo vydané dňa 27. novembra 2019, teda po uplynutí lehoty 79 dní,
- prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo vydané dňa 28. februára 2020 a dané na poštovú
prepravu dňa 02. marca 2020, teda 96 dní od vydania rozhodnutia o predĺžení lehoty, nakoľko však

žalobcovi nebola oznámená dĺžka predĺženia lehoty na rozhodnutie a táto nevyplýva ani zo samotného
odôvodnenia rozhodnutia, žalobca nevedel posúdiť včasnosť vydania tohto rozhodnutia.

18. Vzhľadom na uvedené správca dane a žalovaný opakovane nedodržiavali zákonné lehoty
na rozhodnutie, bez zákonného dôvodu v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku zákonnú lehotu

predĺžili a ani predĺženú lehotu nedodržali.

19. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03. júla 2025. Žalobca, jeho právny zástupca aj
žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnili a vyjadrili súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

20. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom

znení (ďalej aj „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

22. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

24. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.25. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe

zákona.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

31. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

32. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení

správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 7S/8/2021 Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-7S/8/2021.34. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a

dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191
ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ako aj s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Nakoľko rovnakými vadami trpí
aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP,

rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

35.Predmetomsúdnehoprieskumubolonapadnutérozhodnutiežalovanéhoč.:101738391/2020zodňa
13. novembra 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice, pobočka
Trebišov č. 100610247/2019 zo dňa 12. marca 2019. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 27 060 eur za zdaňovacie obdobie september 2017,

konštatujúc porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH.

36. Úvodom správny súd konštatuje, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica
2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky,

aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za
tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou
osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a

- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

37. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna
právna úprava a platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1

a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

38. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že nie je sporná materiálna existencia plnenia, tieto
boli založené na totožnom závere, že služby neboli dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach –
spoločnosťami KAMPER2 s. r. o. a Mobile trading Slovakia s. r. o., teda spochybnili status deklarovaného
dodávateľa. Skutočnosťou, na základe ktorej deklarovaných dodávateľov daňové orgány spochybnili,

bolo nepredloženie účtovníctva týchto spoločností a nekontaktnosť ich právneho nástupcu resp. jeho
štatutárneho zástupcu, nakoľko obe spoločnosti zhodne zanikli zlúčením so spoločnosťou Zemun, s.r.o.
dňa 18. apríla 2018.

39. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20

Kemwater ProChemie preukázanie statusu osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná
osoba registrovaná pre DPH) je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane a teda v prípade
kvalifikovaného spochybnenia jej splnenia nie je potrebné preukazovať podvodné konanie.

40. V ďalšom sa správny súd zaoberal posúdením, či došlo zo strany daňových orgánov k takému

spochybneniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré by odôvodňovalo nepriznanie odpočtu
DPH žalobcovi, nakoľko tento v podanej žalobe namietal, že on uniesol dôkazné bremeno ohľadom
fakturovaných služieb, avšak daňové orgány jednoznačne nepreukázali, že k dodaniu služieb
deklarovanými dodávateľmi nedošlo.41. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH „má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť
tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový

subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi
dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť)“ (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018). Povinnosť
tvrdiť teda spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených
podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového

subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že
nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ
zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. „Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju

dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018

zo dňa 14. novembra 2018). V prípade, že správca dane unesie svoje dôkazné bremeno, tak je
opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom
spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež
potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a
deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného

stavu konania.

42. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018
teda vyplýva, že aj správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH zaťažený povinnosťou, a to povinnosťou preukázateľne

spochybniťvierohodnosťdokladovpredloženýchdaňovýmsubjektom.Dôkaznásituáciatak,akovyplýva
z administratívneho spisu, však nenasvedčuje tomu, že by správca dane voči pravdivosti údajov
uvedených v dokladoch predložených žalobcom vzniesol dôvodné pochybnosti, ak tieto odôvodnil tým,
že nemal k dispozícii účtovníctvo spoločností KAMPER2 s. r. o. a Mobile trading Slovakia s. r. o. týkajúce
sa zdaňovacieho obdobia september 2017 a preto nemohol dodanie služieb týmito dodávateľmi overiť.

43. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora EÚ identifikovala rad
okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva
na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i)

nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných
materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či
subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 03. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014,

body 31, 32; vo veci F. L., C-324/11 zo dňa 06. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na
subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 64).

44. Zároveň správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022, ktorý konštatoval, že: „Daňový subjekt
nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry,
ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane
či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí
mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť

presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom
existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom
podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“.45. V súlade s citovanou judikatúrou možno teda konštatovať, že v danej veci správca dane
nedostatočne spochybnil materiálnu/hmotnoprávnu podmienku pre uznanie nároku na odpočet DPH.
Je síce pravdou, že v daňovom konaní má primárne daňový subjekt dôkaznú povinnosť a dôkazné

bremeno na preukázanie zákonných podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov/
služieb. Túto povinnosť si žalobca v tu súdenej veci splnil predložením faktúr, zmlúv uzatvorených
s deklarovanými dodávateľmi a monitoringov, čím v podstate bolo preukázané dodanie zdaniteľného
plnenia (a uvedené ani nebolo sporné). Na druhej strane opätovný prenos dôkazného bremena na
daňový subjekt nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale len pochybnosť dôvodná. Takou

je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých
v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022 a sp. zn. IV. ÚS
86/2022 zo dňa 15. februára 2022). Nakoľko spochybnenie deklarovaného dodávateľa založené len

na neexistencii jeho účtovníctva a nekontaktnosti nie je bez iného postačujúce, z uvedeného dôvodu
správny súd posúdil žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia pre spochybnenie splnenia
materiálnych/hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočet DPH za dôvodnú.

46. S námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súvisí priamo aj ďalšia námietka žalobcu, ktorý

namietal, že dokazovanie vykonané zo strany daňových orgánov bolo nedostatočné. V zásade možno
konštatovať, že v tu súdenej veci posúdenie dôvodnosti námietky nesprávneho právneho posúdenia
priamo podmieňuje dôvodnosť námietky neúplného zistenia skutkového stavu veci, ak daňové orgány vo
vecinevykonaliďalšiedôkazynakvalifikovanéspochybnenie(alebovopačnomprípadenapreukázanie)
splneniamateriálnych/hmotnoprávnychpodmienokodpočtuDPH,napríkladajnaúrovnisubdodávateľov

deklarovaných dodávateľov (ktorí boli označení bývalými konateľmi deklarovaných dodávateľov, a to
občianske združenie ŠK Hornets ako subdodávateľ spoločnosti Mobile trading Slovakia s. r. o. a MEWL
s.r.o.BratislavaakosubdodávateľspoločnostiKAMPER2s.r.o.).Nastranedruhejjepotrebnéprisvedčiť
názoru žalobcu, že niektoré dôkazy, na ktoré daňové orgány poukazovali resp. ktoré vykonali (výsluch
pani K., pána K., alebo pána F.) boli pre kvalifikované spochybnenie materiálnych/hmotnoprávnych

podmienok nedostatočné, ba až irelevantné, avšak uvedené nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí
daňových orgánov.

47. Pokiaľ žalobca tvrdil, že samotné predloženie faktúr je dostatočne spôsobilé preukázať splnenie
podmienok pre priznanie odpočtu DPH, a poukazoval tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

vo veci PPUH Stehcemp, C-227/14, k týmto správny súd uvádza, že faktúra je listinným dokladom, ktorý
preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo vzťahu k DPH, avšak uvedený listinný materiál nie je
zárukou, že skutočne došlo aj k skutočnostiam v nej deklarovaným. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá
preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, fotodokumentácia,
svedecké výpovede zamestnancov, ktorí služby poskytli, resp. tých, ktorí sa zúčastnili pri poskytovaní

služieb a podobne (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/11/2016 zo
dňa 25. januára 2018).

48. K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že správca dane nie len, že nepreukázal vedomosť žalobcu
o podvodnom konaní svojich dodávateľov, ale ani netvrdil, žeby k podvodnému konaniu dochádzalo

správny súd uvádza, že daňové orgány nepochybne založili svoje závery na nesplnení materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok a preto poukázanie žalobcu na podvod v súvislosti s prvostupňovým
rozhodnutím a napadnutým rozhodnutím je bez akéhokoľvek právneho významu.

49. Správny súd tiež nevzhliadol dôvodnosť námietky nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia

a napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako
bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak, avšak z uvedených
rozhodnutí je zrejmé, na základe akých skutkových a právnych dôvodov daňové orgány dospeli
k vysloveným záverom.

50. Pokiaľ ide o námietky, ktoré žalobca vzniesol v replike (nedodržanie lehôt na rozhodnutie) správny
súd uvádza, že nakoľko nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v
konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v
správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovostriktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „19.
Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie

orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach
žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v
správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať
ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu
konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike

na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po
uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení
svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Nakoľko žalobca
uvedené námietky týkajúce sa nedodržania lehôt na rozhodnutie vzniesol až po lehote na podanie
žaloby, správnemu súdu neprináležalo posudzovať otázky, ktoré neboli predmetom správnej žaloby.

51. Záverom správny súd poznamenáva, že sa oboznámil s obsahom rozsudkov rozhodnutí, na ktoré
v žalobe poukázal žalobca, avšak ani sám žalobca nepoukazuje na ich konkrétny súvis s tu súdenou
vecou a podľa názoru súdu neobsahujú také zovšeobecňujúce právne závery, ktoré by mali zásadný
právny význam pre závery súdu v prejednávanej veci.

52. Za tohto stavu správny súd uzatvára, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné
pochybnostioformálnych,čimateriálnychpodmienkachprávanaodpočítaniedane,ktorébybolomožné
považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie
materiálnych/hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Správny súd sa preto v tejto

časti stotožnil so žalobcom v tom, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ daňové orgány konštatovali, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie/poskytnutia služby od dodávateľských
spoločností v zmysle predložených faktúr. Sú to práve správca dane a žalovaný, ktorí v predmetnej
veci nevzniesli dostatok relevantných pochybností o reálnom poskytnutí služieb od dodávateľských

spoločností pre žalobcu. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym/hmotnoprávnym podmienkam práva na odpočítanie
dane, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v
danom konaní zaťažený. Možno tiež zároveň konštatovať, že zistenie skutkového stavu veci pre riadne
vyvodenie záverov daňovými orgánmi nebolo dostatočné.

53. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že
jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo
spornýchobchodov.Jevšakúlohousprávcudane,abybuďrelevantnespochybnilsplneniemateriálnych/
hmotnoprávnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru/

služby či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru/služby) alebo (v prípade, kedy
badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi
dotknutými zdaniteľnými osobami, a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne
spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie
daňového podvodu, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen,
spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

54. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
opodstatnená pokiaľ ide o závery daňových orgánov vo vzťahu k obchodom žalobcu so spoločnosťami
KAMPER2 s. r. o. a Mobile trading Slovakia s. r. o., keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav
bol na vyvodenie záverov nedostatočný, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na
jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, postupovať v intenciách
vyššie uvedených úvah správneho súdu.55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym
súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v

tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

56. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444

ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že

a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej

sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).