Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200041
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a

členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom 080 01 Prešov, právne zastúpeného Mgr. et. D. E. F., advokátom so sídlom
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Riaditeľka Centra právnej pomoci, so sídlom
Račianska 71, 810 05 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
KT/21175/2021, ČRZ: 131155/2021 zo dňa 26.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 06.07.2021 bola Centru právnej pomoci, kancelárii Prešov (ďalej aj „správny orgán prvého
stupňa“) v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu doručená žiadosť žalobcu
ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ktorou žiadal o poskytnutie právnej pomoci za účelom
zastupovania žalobcu pred Ústavným súdom SR o jeho ústavnej sťažnosti pre porušenie základných

práv a slobôd spôsobené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/29/2011 zo dňa 11.05.2021
(ďalej len ,,žiadosť). Zároveň žalobca požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu
hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty na podanie dovolania, ktorá mala uplynúť dňa
12.12.2019. Dňa 07.07.2021 bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený formulár žiadosti žalobcu
ako žiadateľa aj v listinnej podobe.

2. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. KaPO/13767/2021 zo dňa 09.07.2021 bola

žalobcovi zároveň poskytnutá predbežná právna pomoc na spísanie tejto sťažnosti.

3. Vzhľadom k tomu, že žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci neobsahovala všetky doklady
potrebné na zistenie skutkového stavu a skutočností, správny orgán prvého stupňa prerušil správne
konanie a vyzval žalobcu na doplnenie požadovaných údajov. V rámci údajov bolo od žalobcu
vyžadované, aby doplnil: fotokópiu ústavnej sťažnosti, aby pre účely preukázania stavu materiálnej
núdze doplnil: potvrdenie o čistom príjme (mzda alebo iný obdobný príjem) vyplatenom v relevantnom

období; čestné vyhlásenie o výške sumy, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na zabezpečenie jeho
osobných potrieb v relevantnom období s označením subjektu, ktorý mu ju poskytol; doklady o
príjme manželky žalobcu ako spoločne posudzovanej osoby na účely posúdenia, či sa nachádza
v stave materiálnej núdze (potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení/nezaradeníako uchádzača o zamestnanie; potvrdenie o čistom príjme v rozhodnom období; potvrdenie úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny o vyplatených/nevyplatených špecifikovaných dávkach v rozhodnom
období a potvrdenie sociálnej poisťovne o vyplatených/nevyplatených dávkach v rozhodnom období)

a tiež, aby žalobca predložil vyjadrenie ku skutočnosti, že jeho manželka bola v špecifikovanom
období poberateľom nemocenskej dávky, rovnako bol vyzvaný, či sa jeho dcéra sústavne pripravuje na
povolanie štúdiom, alebo sa nemôže takto pripravovať, alebo v prípade, že je jeho dcéra zamestnaná
tak, aby žalobca predložil potvrdenie o čistom príjme dcéry v relevantnom období.

4. Rozhodnutie o prerušení konania spolu s poučením o následkoch v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm.
d) Správneho poriadku bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 16.08.2020. Po uplynutí lehoty
na doplnenie požadovaných dokladov a údajov určenej rozhodnutím o prerušení konania, keď žalobca
výzve nevyhovel, sa prvostupňový orgán verejnej správy pokúsil o telefonický kontakt so žalobcom,
v rámci ktorého žalobca uviedol, že on už doložil všetko potrebné, a preto nebude reagovať. Správny
orgán prvého stupňa lustráciou v starších spisoch nezistil všetky doklady potrebné pre posúdenie

splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci, pretože doklady preukazujúce, že žalobca sa
nachádza v stave materiálnej núdze nesmú byť staršie ako 3 mesiace. Správny orgán prvého stupňa
s odkazom na ust. § 10 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej ako „zákon č. 327/2005 Z. z.“) písomne požiadal Sociálnu
poisťovňu a príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o súčinnosť za účelom zistenia informácií
nevyhnutných na posúdenie splnenia podmienky materiálnej núdze žalobcu ako žiadateľa o právnu
pomoc a spoločne posudzovaných osôb.

5. Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov následne rozhodnutím č. KaPO/13767/2021, ČRZ:
105156/2021 zo dňa 28.09.2021 podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „Správny poriadok“) zastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

6. O odvolaní (vrátane jeho doplnenia), ktoré žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal,

rozhodla Riaditeľka Centra právnej pomoci so sídlom v Bratislave (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím, č.
KT/21175/2021, ČRZ: 131155/2021 zo dňa 26.11.2021 (ďalej tiež ako „preskúmavané rozhodnutie
žalovaného“) tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdila.

7. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný prezentoval priebeh konania o žalobcom

uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci pred prvostupňovým orgánom verejnej správy,
ďalej popísal základné body odvolania žalobcu súvisiace s posudzovanou vecou, kde tento namietal,
že všetky podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci splnil, ďalej aby bola
ako spoločne posudzovaná osoba oslovená jeho manželka k predloženiu požadovaných dokladov
samotným správnym orgánom a aby si potrebné doklady správny orgán sám zabezpečil od príslušných

štátnych inštitúcií. Žalovaný ozrejmil, že v odvolaní žalobca doklady relevantné k vyhodnoteniu jeho
príjmovej a majetkovej situácie nepredložil.

8. Žalovaný taktiež citoval dotknutú právnu úpravu a síce ustanovenie § 6 ods. 1, § 4 ods. 2, § 7
ods. 4, 10 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. a dôvodil, že doklady, ktoré bolo potrebné doplniť

pre posúdenie nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci boli jasne a prehľadne špecifikované
v rozhodnutí o prerušení konania a tiež v následnej výzve zaslanej žalobcovi, kedy ich žalobca v
stanovených lehotách nepredložil, pričom išlo o také doklady, ktoré si orgán verejnej správy nevedel
zabezpečiť žiadosťou o poskytnutie súčinnosti od príslušných inštitúcii. Ďalej tiež žalovaný ozrejmil, že
príjem spoločne posudzovanej osoby sa nezapočítava k príjmu žiadateľa, ak je spoločne posudzovaná

osoba v súdnom spore v protichodnom postavení so žiadateľom, kde ide najmä o situáciu, keď sa
žiadateľ domáha právnej pomoci vo veci zvýšenia, resp. zníženia výživného proti osobe, ktorá by
inak bola osobou spoločne posudzovanou, pričom samotné zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nezakladá situáciu, že by druhý manžel mal byť považovaný za účastníka s protichodným
postavením v súdnom spore. Žalovaný uviedol, že definovanie spoločne posudzovanej osoby vyplýva

zo zákona, konkrétne zo zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.9. Podľa právneho názoru žalovaného má správny orgán povinnosť za účelom spoľahlivého zistenia
stavu veci preveriť aj príjem spoločne posudzovanej osoby a zistiť, či táto spoločne posudzovaná osoba
nemá príjem, ktorý by spolu s príjmom žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci prevyšoval hranicu

materiálnej núdze a to z toho dôvodu, aby žiadateľ povinnosť uhrádzať právne služby z vlastných zdrojov
neprenášal na štát prostredníctvom štátom plateného advokáta. Žalovaný vysvetlil, že si správny orgán
zabezpečuje podľa možnosti doklady relevantné pre posúdenie nároku na poskytovanie právnej pomoci,
ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické a fyzické osoby, ktoré sú povinné poskytnúť
správnemu orgánu potrebnú súčinnosť, manželka žalobcu však nie je účastníkom konania a nie je voči

správnemu orgánu ani osobou, ktorá je povinná poskytovať súčinnosť podľa Zákona o poskytovaní
právnej pomoci. Podľa žalovaného si žalobca povinnosť predložiť doklady preukazujúce jeho príjem a
majetok a tiež príjem a majetok spoločne posudzovanej osoby nesplnil a nepredložil ich ani s podaným
odvolaním. Konštatoval, že žalobca tak odmietol poskytnúť správnemu orgánu posudzujúcemu jeho
nárok na poskytnutie právnej pomoci súčinnosť potrebnú pre spoľahlivé zistenie stavu veci.

II.
Správna žaloba

10. Správnou žalobou zo dňa 30.1.2022 doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 31.1.2022 sa

žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KT/21175/2021, ČRZ: 131155/2021 zo dňa
26.11.2021. Žalobca žiadal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie.

11. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného a trval na tom, že žalovaný nerozhodol správne a

zákonne. Správny orgán prvého stupňa podľa jeho názoru neuviedol konkrétne, ktoré doklady, ktoré
boli staršie ako 3 mesiace, mu chýbali na posúdenie. Zároveň namietal, že Centrum podmieňuje
svoje rozhodnutie dokladmi od manželky žalobcu a dcéry žalobcu, avšak manželka žiadateľa a dcéra
žiadateľa nie sú podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobami povinnými poskytovať Centru súčinnosť.
Žalobca v rámci správnej žaloby zhrnul doterajší priebeh konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn.

21Cb/176/2007, 19Cb/226/2007, 12C/166/2013, 16C/69/2010 a konaní pred Krajským súdom v Prešove
sp. zn. 21Co/10/2018, 21Co/367/2015. Mal za to, že splnil všetky podmienky žalovaného, ako aj
správneho orgánu prvého stupňa, a preto požaduje pridelenie advokáta na celé konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žiadal

správny súd, aby správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika žalobcu

13. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného k žalobe ďalej nevyjadril.

V.

Relevantná právna úprava

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§19vetaprváSSPsprávnesúdykonajúarozhodujúvsenátoch,aktentozákonneustanovuje,
že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

17. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o
administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní

o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej
len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti

uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v
stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej
lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti

zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické
osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci.

O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred
rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

22. Podľa § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj ako „zákon č. 601/2003 Z. z."), na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného

minima sa započítavajú:
a) u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela,
b) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho
s nimi v domácnosti,
c) u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,

d) u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa
žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem
rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba, e)u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho
príjem.

23. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“), správny orgán konanie zastaví, ak účastník
konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o
možnosti zastavenia konania poučený.VI.

Konanie pred správnym súdom

24. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,
a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol.

26. Správny súd v predmetnej veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
pojednávaní dňa 31.07.2025, ktoré sa konalo na základe žiadosti žalobcu uvedenej v správnej žalobe,

a pojednávanie správny súd vykonal a na ňom rozhodol v prítomnosti žalobcu a žalovaného.

VII.
Právny názor správneho súdu

27. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č. KT/21175/2021,
ČRZ: 131155/2021 zo dňa 26.11.2021, ktorým žalovaný podľa § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v spojení s ust. čl. 5 štatútu Centra právnej pomoci a podľa ust. § 1 ods. 1, 2 a §
53 a 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa, ktorý zastavil konanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej
pomoci žalobcov v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., a to z dôvodu, že napriek
tomu, že žalobca bol výzvou správneho orgánu prvého stupňa vyzvaný na doplnenie údajov k jeho
žiadosti, túto povinnosť si nesplnil, pričom bol poučený o možnosti zastavenia konania.

28. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, t. j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
preskúmavaného rozhodnutia.

29. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP).

30. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť
dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca
považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na

každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia
orgánov verejnej správy využije. Žalobca v preskúmavanej veci v správnej žalobe opisoval skutkový
stav, prezentoval svoje názory na postup a závery žalovaného, pričom takto formulovaná konštatačná
časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky, na základe ktorých by bolo možné preskúmať rozhodnutie
žalovaného a vyvodiť záver o jeho nezákonnosti. Z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva

len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu
žalovaného, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí, a takto formulované
žalobné body neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom
uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné
hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného.

31. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami
podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V časti správnej žaloby konkrétne
skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom,
na ktorých je napadnuté rozhodnutie žalovaného založené, chýbajú. Správny súd nepredstavuje
ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním

administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti
administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP
striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o

ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná).

32. Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov
verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie
námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať

porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za
žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené
dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných
rozhodnutí za žalobcu konkretizovať.

33. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu
súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi
žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v správnej žalobe
uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno
považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného, bránili tomu,

aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť
k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak
žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce
za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi

žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením
vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp.

tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol
dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných
bodov v niektorých častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný
mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

34. Zákonodarca v Zákone o poskytovaní právnej pomoci upravuje predmet a rozsah právnej pomoci,
podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri
rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Správny súd má za to, že cieľom zákonodarcu
bolo zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam fyzických osôb

a harmonizovať právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva všetkým fyzickými
osobám,ktorésaocitlivmateriálnejnúdzibezrozdielu,tedabezdiskriminácie,založenejnaakomkoľvek
dôvode. Zákonodarca ale zároveň ustanovil kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov
o právnu pomoc, aby sa tak predišlo jej zneužívaniu. V Zákone o poskytovaní právnej pomoci sú
obsiahnuté základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania

právnej pomoci. Je v ňom tiež zakotvený postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie
o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. V ustanovení § 1 Zákona o poskytovaní právnej
pomoci je obsiahnutý účel tohto zákona, ktorým je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a
zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledkusvojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv
a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na
slovné spojenie „v rozsahu ustanovenom týmto zákonom“, čo len potvrdzuje vyššie uvedené.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že osoby v materiálnej núdzi majú nárok na právnu pomoc, zároveň
ale táto je poskytnutá iba v prípade splnenia taxatívne určených podmienok.

36. Tieto podmienky stanovuje § 6 predmetného zákona, a teda fyzická osoba má právo na poskytnutie

právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím
majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy
okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, pričom tieto podmienky musia
byť splnené kumulatívne čo znamená, že nato, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená
kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky.

37. Úlohou konajúceho správneho orgánu je teda posúdiť ich splnenie, a to na základe podania písomnej
žiadosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ktorej súčasťou majú byť v súlade s § 10 ods. 1
predmetného zákona doklady preukazujúce skutočnosti, ktoré žiadateľ v tejto uvedie, zároveň tieto
doklady nesmú byť staršie ako tri mesiace. V prípade, že tieto doklady súčasťou žiadosti žiadateľa nie

sú, správny orgán prvého stupňa vždy tohto vyzýva na ich dodatočné doplnenie. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, že konanie pred Centrom právnej pomoci o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci vyžaduje
riadnu a včasnú súčinnosť žiadateľa s Centrom, na odstránenie nedostatkov jeho žiadosti, prípadne
na doplnenie dokladov týkajúcich sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie
právnej pomoci.

38. Z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, má súd za preukázané, že konajúci správny
orgán prvého stupňa starostlivo skúmal splnenie zákonom uvedených podmienok žalobcom, a to ako
vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu, tak aj posúdenie stavu materiálnej núdze.

39. Správny orgán prvého stupňa, v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu nedisponoval dokladmi
potrebnými na rozhodnutie o nej, a preto bol žalobca v rámci správneho konania vyzvaný, aby
ich správnemu orgánu predložil (viď rozhodnutie o prerušení konania č. KaPO/13767/2021 zo dňa
26.07.2021, v ktorom bol zároveň náležite poučený o následkom neodstránenia vytýkaných vád je
žiadosti). Napriek tomu žalobca požadované doklady správnemu orgánu nepredložil, a preto tento

správne rozhodol o zastavení konania z uvedeného dôvodu, nakoľko v konaní o jeho žiadosti nebolo
možné pre daný vytýkaný nedostatok pokračovať a posúdiť tak podmienky pre priznanie, resp.
nepriznanie jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci. Následne žalovaný toto rozhodnutie správne
potvrdil.

40. Ako ďalej vyplýva z predloženého administratívneho spisu, správny orgán prvého stupňa v rámci
konania o žiadosti žalobcu vykonal aj ďalšie potrebné úkony pre posúdenie jeho nároku, napr. vyžiadal
si v rámci žiadosti o súčinnosť od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov potvrdenie, že žalobca,
ako aj jeho manželka sú naďalej v evidencii uchádzačov o zamestnanie, či boli príjemcami pomoci
v hmotnej núdzi alebo inej štátnej sociálnej dávky, zároveň boli v rámci posudzovania majetkových

pomerov žalobcu ako žiadateľa žiadané o súčinnosť aj iné štátne orgány ako Sociálna poisťovňa,
ústredie a Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov.

41. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca nevidí alebo vidieť nechce, že žalovaný
vo svojom rozhodnutí jasne vysvetľuje prečo od neho bolo požadované preukázanie pomerov jeho

rodinných príslušníkov. Na strane 3. dole a strane 4. hore preskúmavaného rozhodnutia žalovaný
uvádza, že „...manželka Odvolateľa je spoločne posudzovanou osobou na účely posúdenia, či sa
Odvolateľ nachádza v stave materiálnej núdze.“ „... u posudzovanej fyzickej osoby sa započítava
jej príjem a príjem jej manžela a u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a
príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti.“ Obdobne bol žalobca poučený aj v

prvostupňovom rozhodnutí a v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o prerušení konania.

42. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o zastavení konania založil na skutočnosti, že podanie
žalobcu (žiadosť o právnu pomoc) malo nedostatky, ktoré bolo pre účely pokračovania v ďalšom konanínevyhnutné odstrániť, a tieto boli odstrániteľné prostredníctvom aktivity žalobcu, ako žiadateľa o právnu
pomoc a teda účastníka konania, ktoré však on sám neodstránil.

43. Obsah ustanovenia § 19 ods. 3 Správneho poriadku normuje primárnu povinnosť orgánu verejnej
správy poskytnúť účastníkovi konania pomoc k odstráneniu nedostatkov podania, keď až následne
prichádza do úvahy postup, keď je k odstráneniu potenciálnych nedostatkov vyzývaný samotný účastník
konania s pripojením poučenia o možnosti zastavenia konania v prípade nevyhovenia takejto výzve.
Zároveň treba dodať, že predpokladom pre uplatnenie postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm.

d) Správneho poriadku, teda predpokladom zastavenia konania, je skutočnosť, že povaha vytýkaných
nedostatkov bráni meritórnemu posúdeniu uplatneného nároku na právnu pomoc.

44. Správny súd konštatuje, že obsah predloženého administratívneho spisu svedčí o tom, že žalobca
v stanovenej lehote prvostupňovým orgánom verejnej správy požadované informácie a doklady
nepredložil,pričomomožnostizastaveniakonaniabolnáležitezostranytohtoorgánupoučený.Súčasne

je zrejmé, že konajúci prvostupňový orgán verejnej správy v zmysle ustanovení § 10 ods. 1 Zákona o
poskytovaní právnej pomoci realizoval obstaranie časti relevantných podkladov na základe súčinnosti
poskytnutej mu zo strany kompetentných štátnych orgánov, ktoré pre tieto účely oslovil (Sociálna
poisťovňa a príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).

45. Správny súd má takisto za to, že špecifikované informácie a doklady boli od žalobcu požadované
dôvodne, keďže ich obsah bol nevyhnutný pre objektívne posúdenie splnenia jednej z vyžadovaných
zákonných podmienok, ktorou je stav materiálnej núdze preukazovaný posúdením výšky príjmu jednak
žalobcu, ako aj príjmu spoločne posudzovanej osoby, ktorou bola v sťažovateľovom prípade jeho
manželka. Potreba skúmania aj výšky príjmu spoločne posudzovanej osoby vyplýva z už citovaných

zákonných ustanovení a síce § 4 ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 3 zákona o životnom
minime. Žalobca bol o týchto skutočnostiach v rámci vedeného správneho konania náležite poučený, a
to tak v rozhodnutí o prerušení konania, ako aj v jemu adresovaných výzvach.

46. Ako irelevantnú hodnotí správny súd argumentáciu žalobcu, ktorý je toho názoru, že podklady

týkajúce sa jeho dcéry mali byť správnym orgánom vyžiadané priamo od nej.

47. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že účastníkom konania o uplatnenom nároku na
poskytnutie právnej pomoci je žalobca, nie jeho dcéra. V zmysle ust. § 25 ods. 1 Zákona o poskytovaní
právnej pomoci na konanie o nároku na poskytovanie právnej pomoci sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní, teda Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. ). Podľa jeho ust. § 32 ods. 1 je
správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníka konania. Povinnosť správneho
orgánu zistiť skutočný stav veci je vyjadrením zásady materiálnej pravdy v správnom konaní. Proces
získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v porovnaní so

súdnym konaním.

48. Obstarávanie podkladov pre rozhodnutie ukladá zákon vo verejnom záujme správnemu orgánu.
V súlade s právnou teóriou sa pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie uplatňujú
dve procesné zásady, ktorými sú zásada prejednacia a zásada vyhľadávacia. Podstatu prejednacej

zásady predstavuje aktívna súčinnosť účastníkov pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich
skutočnostiach a je uplatňovaná v konaní začatom na základe podania návrhu účastníka (dispozičná
zásada). V tomto prípade je neunesenie dôkazného bremena spojené s nepriaznivými dôsledkami
pre účastníka konania. Naopak pri konaní, ktoré začal správny orgán z vlastného podnetu (zásada
oficiality), povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo verejnom záujme a dôkazné bremeno spočíva v plnom

rozsahu na správnom orgáne (vyhľadávacia zásada). Teda žiaden z účastníkov takéhoto konania nie
je procesne zodpovedný za to, či sa určitú skutočnosť podarí alebo nepodarí preukázať. Vychádzajúc z
analýzy zásad upravených v správnom konaní, podľa ktorých rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku), ale aj účastník konania má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku), a tiež účastník je povinný navrhnúť

na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku), možno
dospieť k záveru, že v správnom konaní ide o kombináciu uplatnenia oboch zásad, pokiaľ osobitné
predpisy neustanovujú inak (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Svk/9/2021 zo dňa 27.04.2023).49. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že s povinnosťou správneho orgánu zistiť
skutočný stav veci úzko súvisí aj zásada súčinnosti účastníka konania v správnom konaní, upravená

v ustanovení § 4 ods. 1 Správneho poriadku. Táto určuje kooperačnú povinnosť uvedených osôb
so správnym orgánom. Taktiež z nej vyplýva, že účastník konania je povinný so správnym orgánom
spolupracovať počas celého konania. Spolupráca účastníka konania so správnym orgánom podľa
§ 14 Správneho poriadku je postavená na tom, aby účastník konania svojimi postupmi v priebehu
konania nebránil riadnemu priebehu správneho konania a naopak, aby svojím konaním (úkonmi) vo

veci napomáhal čo najskoršiemu vydaniu vecne správneho a zákonného rozhodnutia. Limitom tejto
spoluprácesúlimityvyplývajúcezovšeobecnezáväznejprávnejúpravy,príp.zprincípov/zásadkonania.
Súčinnosť v priebehu „celého konania“ sa má vykladať tak, že sa týka aj odvolacieho konania, nielen
prvostupňového konania, príp. iných konaní, v ktorých osoba vystupuje ako účastník konania (a to
napr. aj v rámci aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov a pod..) (pozri rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/9/2021 zo dňa 27.4.2023).

50. V žalobcovom prípade je posudzované konanie iniciované jeho žiadosťou, resp. návrhom a teda
nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti - ex offo, pričom aj keď sa riadi zásadou materiálnej pravdy,
nie je možné opomenúť už spomínanú skutočnosť, že je ovládané zásadou prejednacou, nie zásadou
vyhľadávacou. Táto okolnosť sa premieta s poukazom na ust. § 34 ods. 3 a § 4 ods. 1 Správneho

poriadku do povinnosti účastníka konania, resp. oprávneného očakávania, že účastník konania vyvinie
vlastnú procesnú aktivitu smerujúcu k preukázaniu skutočností, ktorých zistenie je pre rozhodnutie
nevyhnutné.

51. Obsah administratívneho spisu jednoznačne preukazuje, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie

právnej pomoci nepredložil ani po opakovaných výzvach relevantné doklady, ktoré boli prvostupňovým
orgánom verejnej správy od neho oprávnene požadované a tieto nepredložil ani v odvolacom konaní,
čím vznikla prekážka brániaca rozhodnutiu o uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci a bol
naplnený obligatórny dôvod pre zastavenie konania v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. d) Správneho
poriadku. Takisto treba dodať, že vyjadrenia žalobcu nenasvedčujú tomu, resp. nepreukazujú, že by

u neho šlo o stav dôkaznej núdze, keďže žalobca netvrdí, že predloženie požadovaných dokladov a
informácii nie je v jeho moci.

52. Správny súd preto uvádza, že neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu, ktorý
konanie pred prvostupňovým orgánom verejnej správy inicioval svojim návrhom (žiadosťou), znamená

porušenie prejednacej zásady, keď si žalobca nesplnil svoju povinnosť a nepredložil orgánu verejnej
správy podklady nevyhnutné pre posúdenie ním uplatneného nároku na právnu pomoc. Žalobca,
ktorý výslovne odmietol participovať na získavaní relevantných podkladov nevyhnutých pre posúdenie
podmienok, splnenie ktorých sa vyžaduje pre priznanie nároku na právnu pomoc, si takýmto prístupom
privodil nepriaznivé dôsledky v podobe zastavenia konania. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné

bremeno v konaní o poskytnutí právnej pomoci, nespočíva na pleciach orgánu verejnej správy v
absolútnej miere, ako je o tom žalobca mylne presvedčený, pretože orgán verejnej správy má len za
splnenia podmienky aktívnej súčinnosti oprávnenej osoby v konaní možnosť riadne vyhodnotiť všetky
rozhodujúce skutočnosti pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.

53. Správny súd preskúmal odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa tiež s odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia a tiež s jeho rozhodnutím o prerušení konania, pričom dospel k záveru,
že všetky tieto rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom odôvodňujú svoje závery a poskytujú primeranú
odpoveď na žalobcom vznesené námietky relevantného charakteru.

54. Záverom správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že poskytovanie bezplatnej právnej pomoci
je služba, ktorá je hradená štátom z verejných zdrojov, z prostriedkov všetkých občanov Slovenskej
republiky, ktorí majú právo na to, aby ich prostriedky boli vynakladané účelne. Jedná sa o určitý benefit,
výsadu, keď v demokratickom a právnom štáte, akým je aj Slovenská republika, sú zabezpečované
práva na obhajobu aj tým, ktorí si to nemôžu dovoliť. Pokiaľ však žalobca nevie, či nechce splniť ani

len to, že na výzvu správneho orgánu predloží požadované doklady, nemôže spravodlivo očakávať, že
mu bude takýto benefit priznaný.55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní
napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a v
danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia

žalovaného, na základe čoho správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

56. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo

možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní,
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom

rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.