Rozsudok – Reštrukturalizácia ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 4, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28Cbi/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119205365
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2119205365.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Mgr. Marcela Turasová, so sídlom Budovateľská 2256/60,

Šaľa, IČO: 40 031 039, správca konkurznej podstaty: Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o.
v konkurze, so sídlom J. Zigmundíka 1489, Vrbové, IČO: 36 269 727, právne zastúpený: Advokátska
kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543 proti žalovanému 1/
Bodet & Horst GmbH & Co. Kommanditgesellschaft, Gewerbegebiet 9, Elterlein, HRA 5189, Nemecko,
právne zastúpený: Giese & Partner, s.r.o., so sídlom Bělehradská 299/132, Praha 2- Vinohrady, Česká
republika, konajúca prostredníctvom Giese & Partner, s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Plynárenská
1, Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 36 863 238, žalovanému 2/ A. - B. B., nar. XX.XX.XXXX, B.,

C.. XX, D., právne zastúpený: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO:
36 724 467, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100%
trov konania, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2019 domáha, aby súd určil, že:

Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu E. F. G. XXX X E., VIN: H., EČV: I. J., čiernej farby (metalíza),
Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu K. L. L. L., VIN: G., EČV: I., čiernej farby (metalíza),
Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k nákladnému vozidlu E. F. M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby,
Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho

práva k osobnému motorovému vozidlu N. O. P., VIN: Q., EČV: D., striebornej farby (metalíza,
Kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu J. I., VIN: H., EČV: I., čiernej farby,
Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu E. F. G. XXX X E., VIN: H., EČV: I. J., čiernej farby (metalíza),
Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu M. M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby,

Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k nákladnému vozidlu E. F. M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby,
Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu N. O. P., VIN: Q., EČV: D., striebornej farby (metalíza),Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu J. I., VIN: H., EČV: I., čiernej farby,
Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho

práva k nákladnému vozidlu L. E., VIN: J., EČV: I., šedej farby (metalíza) je právne neúčinná voči
konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu – Bodet & Horst mattress ticking
Verwaltungs s.r.o., so sídlom J. Zigmundíka 1489, Vrbové, IČO: 36 269 727.
Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd žalovanému 1/ a 2/ uložil vydať úpadcovi do všeobecnej
podstaty k rukám správcu osobné motorové vozidlá alternatívne, ak to nie je dosť dobre možné

povinnosť spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej všeobecnej podstaty peňažnú náhradu vo
výške 274.197,- eur.

1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
prevod osobného motorového vozidla E. F. G. XXX X E., VIN: H., EČV: I. J., čiernej farby (metalíza)
na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k

hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku
dňu 19.02.2015, kedy jeho zostatková hodnota predstavovala približne sumu 77.400,- eur. Úpadca a
žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod osobného motorového vozidla K. L.
L. L., VIN: G., EČV: I., čiernej farby (metalíza) na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za
odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné

vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 12.09.2017, kedy jeho zostatková hodnota predstavovala
približne sumu 99.500,- eur. Uvedená zostatkové hodnota je odôvodnená aj nadobúdacou cenou, ktorá
predstavovala sumu 118.260,50,- eur v zmysle faktúry č. (Beleg Nr): FH3001298. Úpadca a žalovaný
1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod osobného motorového vozidla M. M., VIN: H.,
EČV: I., čiernej farby, na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom

nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z
evidencie ku dňu 04.09.2013, kedy jeho zostatková hodnota predstavovala približne sumu 12.750,- eur.
Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nákladného vozidla E. F.
M., VIN: H., EČV: I., čiernej farby, na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu,
ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo

bolo odhlásené z evidencie ku dňu 19.06.2018 (t. j. len 6 dní pred vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu), kedy jeho zostatková cena predstavovala približne sumu 20.000,- eur. Úpadca a žalovaný
1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod osobné motorové vozidlo N. O. P., VIN: Q.,
EČV: D., striebornej farby (metalíza), na žalovaného v 1.rade, a to bez primeranej odplaty, resp. za
odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné

vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 23.01.2015, kedy jeho zostatková cena predstavovala sumu
približnevovýške5.195,-eur.Úpadcaažalovaný1/uzavrelikúpnuzmluvu,ktorejpredmetombolprevod
nákladného vozidla M. M. J., VIN: H., EČV: I. XXXXX, striebornej farby (metalíza), na žalovaného 1/, a
to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla
v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 25.04.2018, kedy jeho

zostatková cena predstavovala sumu približne vo výške 20.000,- eur. Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod osobného motorového vozidla J. I., VIN: H., EČV: I., čiernej
farby, na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom nepomere
k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné vozidlo bolo odhlásené z evidencie
ku dňu 19.12.2014, kedy jeho zostatková cena predstavovala sumu približne vo výške 12.700,- eur.

Úpadca a žalovaný 1/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nákladného vozidla L.
E., VIN: J., EČV: I., šedej farby (metalíza) na žalovaného 1/, a to bez primeranej odplaty, resp. za
odplatu, ktorá je v hrubom nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. Predmetné
vozidlo bolo odhlásené z evidencie ku dňu 18.06.2015, kedy jeho zostatková cena predstavovala
sumu približne vo výške 26.652,- eur. Žalobca neeviduje zo strany žalovaného 1/ akúkoľvek úhradu

kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlá. Približná suma hodnoty vozidiel bola vypočítaná ako
priemer priložených cenových ponúk za vozidla obdobného typu v danom mieste a čase. Následné
žalovaný 1/ predmetné vozidlá osobitnými kúpnymi zmluvami pre každé z vyššie uvedených motorových
vozidiel previedol na žalovaného 2/ a to bez primeranej odplaty, resp. za odplatu, ktorá je v hrubom
nepomere k hodnote motorového vozidla v čase jeho prevodu. pričom v mene žalovaného 1/ konal ako

konateľ žalovaný 2/, t.j. išlo o prevod medzi spriaznenými osobami, ktoré museli vedieť o dôvodoch
prípadnej odporovateľnosti a mali zjavný úmysel ukrátiť veriteľov prihlásených v konkurznom konaní
úpadcu. Žalovaný 2/ preukázateľne naplnil definíciu osoby, v prospech ktorej bol na základe práva z
odporovateľného právneho úkonu zriadené ďalšie právo podľa § 62 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Úpadok
úpadcu v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov sa predpokladá, keďže žalovaný 1/ je
spriaznenou osobou s úpadcom (§ 58 ods. 2 a § 59 ods. 3 ZKR), Úpadca bol preukázateľne v úpadku

z dôvodu platobnej neschopnosti (§ 3 ods. 2 ZKR). Ako vyplýva z prihlášok konkurzných veriteľov
ako aj zoznamu pohľadávok, úpadca mal v čase vykonania právnych úkonov množstvo veriteľov s
pohľadávkami 30 dní po lehote splatnosti. Celková výška prihlásených pohľadávok v konkurznom
konaní úpadcu, ktoré vznikli alebo existovali už v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu
predstavuje sumu 13.158.008,- eur. Celková výška prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom

konaní úpadcu, ktoré vznikli alebo existovali už v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu
predstavuje sumu 10.121.186,96 eura, to však ale nevylučuje možnosť zistenia popretých pohľadávok
v rámci prebiehajúcich incidenčných konaní s popretými veriteľmi, a teda ukrátenie veriteľov, ktorých
celková suma prihlásených a zistených pohľadávok bude predstavovať viac ako 10.121.186,96 eur.
Súčasne je pravdepodobné, že právne úkony boli vykonané v čase, keď bol úpadca v úpadku aj z
dôvodu predlženia (§ 3 ods. 3 ZKR), resp. tento úpadok priamo spôsobili. Ako vyplýva z účtovnej

závierky zostavenej k 31.03.2018, úpadca mal záporné vlastné imanie (v rozsahu -811.293,- eur)
indikujúce predĺženosť úpadcu. V čase vykonania právnych úkonov mal úpadca nasledovný majetok:
a) nehnuteľnosť (sklad materiálov) a hnuteľné veci zapísané v súpise všeobecnej podstaty, ktorý
bol zverejnený v OV č. 206/2018 zo dňa 24.10.2018 pod položkou K080788 v súpisovej hodnote
2.378.610,- eur, b) hnuteľné veci zapísané v súpise všeobecnej podstaty, ktorý bol zverejnený v

OV č. 206/2018 zo dňa 24.10.2018 pod položkou K080789 v súpisovej hodnote 197.490,- eur, c)
nehnuteľnosti (pozemky a stavby) zapísané v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa:
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., ktorý bol zverejnený v OV č. 186/2018 zo dňa
26.09.2018 pod položkou K072192 v súpisovej hodnote 7.613.900,- eur, d) hnuteľné veci zapísané
v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,

a.s., ktorý bol zverejnený v OV č. 186/2018 zo dňa 26.09.2018 pod položkou K072193 v súpisovej
hodnote 2.793.000,- eur, e) pohľadávky zapísané v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa:
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., ktorý bol zverejnený v OV č. 206/2018 zo dňa
24.10.2018 pod položkou K080790 v súpisovej hodnote 2.938.469 eur. K hodnote majetku uvedenej
v súpise žalobca uviedol, že vychádzal z údajov z účtovníctva a pri nehnuteľnostiach zo znaleckého

posudku, ktorý si dal len niekoľko mesiacov pred vyhlásením konkurzu vypracovať úpadca. Nedá sa
vylúčiť, že znalecký posudok bol vypracovaný len na účely preukázania, že úpadca nie je v úpadku z
dôvodu predĺženia. Žalobca v žalobe uviedol, že zabezpečuje vyhotovenie nového znaleckého posudku,
pričom mu bolo avizované, že hodnota určená predchádzajúcim znaleckým posudkom nezodpovedá
všeobecnej trhovej hodnote čo indikuje, že táto hodnota mohla byť v predchádzajúcom znaleckom

posudku účelovo nadhodnotená. Rovnako pokiaľ ide o stroje a zariadenia, ich účtovná hodnota
nezodpovedá ich všeobecnej trhovej hodnote a existujú tu dôvodné pochybnosti o správnosti účtovania
o ich hodnote. Žalobca ďalej uviedol, že žaloba je podaná v lehote jedného roka od vyhlásenia
konkurz, a teda včas. Úpadca nemal ani v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov a ani po
vyhlásení konkurzu dostatok iného majetku na uspokojenie svojich existujúcich veriteľov, o čom svedčí

celková suma prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní úpadcu, ktorí v čase vykonania
odporovateľného právneho úkonu evidovali voči úpadcovi pohľadávky a ktorých z majetku úpadcu nie je
možné v konkurze uspokojiť. Uzavretím odporovateľných právnych úkonov sa úpadca fakticky zbavil v
prospech žalovaného majetku, z ktorého by pri obvyklom predaji za obvyklú cenu mohli byť uspokojení aj
ostatníveriteliaúpadcu.Jetedanepochybné,žeúpadcauzatvorenímodporovateľnýchprávnychúkonov

ukrátil svojich veriteľov tým, že zmaril (hoc aj len čiastočne) uspokojenie ich pohľadávok. Žalobca má
za to, že právne úkony vymedzené žalobou sú právne úkony bez primeraného protiplnenia, keďže na
ich základe úpadca poskytol plnenie (osobné a nákladné motorové vozidlá), za sumu nezodpovedajúcu
ich skutočnej hodnote, ktorá je podstatne vyššia ako dohodnutá kúpna cena, resp. bezodplatne.
Podľa právneho názoru žalobcu, môže ísť v prípade napádaných právnych úkonov o zvýhodňujúce

právne úkony, ktorými úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti iným svojim veriteľom, ak
k úhrade kúpnej ceny došlo započítaním (ne)existujúcich pohľadávok žalovaného 1/ voči úpadcovi.
Úpadca uzavretím odporovateľných právnych úkonov uprednostnil záujmy žalovaného 1/ ako jedného
z viacerých svojich veriteľov. Tomuto veriteľovi úpadca prostredníctvom odporovateľných právnych
úkonov, jednotlivých kúpnych zmlúv previedol do vlastníctva majetok úpadcu, pričom úpadcovi sa

nedostaložiadneprotiplnenie.Úpadcapreviedolnažalovanéhomajetokvpodobeosobnýchmotorových
vozidiel úpadcu v celkovej hodnote približne 189.650,- eur. Hoci na základe Kúpnych zmlúv bola medzi
úpadcom a žalovaným dojednaná odplata vo výške istiny, úpadca žiadnu odplatu reálne neinkasoval.
Odporovateľnými právnymi úkonmi – kúpnymi zmluvami sa tak úpadca zbavil svojho majetku vcelkovej hodnote minimálne 274.197,- eur, pričom neposkytnutím žiadneho reálneho plnenia zo strany
žalovaného, ukrátil ostatných veriteľov Úpadcu. Úpadca a žalovaní sú spriaznenými osobami, úmysel
úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovaného 1/ a 2/ o tomto úmysle sa predpokladá, a

preto ju žalobca nemusí osobitne preukazovať.

2. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ešte v r. 2018 poskytol žalobcovi všeobecnú
informáciu, že na žalovaného 1/ bol v Spolkovej republike Nemecko vyhlásený konkurz. Uvedená
informácia je výslovne uvedená v samotnom texte návrhu na vyhlásenie konkurzu a vzťahovala

sa na všetky spoločnosti tvoriace pôvodný holding. Nie je preto zrejmé, prečo žalobca nesprávne
smeruje žalobu voči osobe žalovaného 1/ a nekomunikuje priamo so správcom. Uvedenú informáciu
je možné dohľadať z verejne dostupných zdrojov na webovom portáli H.. Na osobu žalovaného 1/
bol dňa 30.08.2018 vyhlásený konkurz pod spisovou značkou 12 IN 477/18, pričom konkurzným
správcom bol ustanovený pán R. S. B. z kancelárie Schultze & Braun Rechtsanwaltsgesellschaft für
Insolvenzverwaltung mbH, Promenadenstr. 3, 09111 Chemnitz, Nemecko. Žalovaný 2/ má vedomosť

o tom, že niektoré z automobilov (pod č. 1 a pod č. 2) na žalovaného 1/ boli prevedené, ale o
prevode ostatnej väčšiny automobilov na žalovaného 1/ má dôvodné pochybnosti, resp. si na túto
skutočnosť nespomína. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prevode. Poprel tvrdenie žalobcu, že na
nebo boli prevedené motorové vozidlá, ktoré sú predmetom žaloby. Takýto prevod sa nikdy neuskutočnil.
Žalovaný 1/ nikdy nepreviedol nijakým spôsobom na žalovaného 2/ žiadne motorové vozidlo. V zmysle

nemeckých daňových a účtovných štandardov to ani nie je dosť dobre možné. Žalobca o svojom tvrdení
nepredložil jediný dôkaz, len skonštatoval nepravdivú skutočnosť a na jej základe tejto ničím a nikým
nepodloženej konštatácie požaduje od žalovaného zaplatenie čiastky 274.197,- eur. K otázke žalobcom
tvrdeného údajného nezaplatenia kúpnej ceny /kúpnych cien žalovaným 1/, resp. nedohľadania dôkazov
o zaplatení v účtovníctve úpadcu žalovaný 2/ uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Medzi

úpadcom a žalovaným 1/ prebiehal čulý obchodný styk, v priebehu každého mesiaca sa jednalo o
množstvo operácií. Vzhľadom na početnosť operácií si obchodní partneri zaviedli systém vzájomných
zápočtov, kedy pravidelne, pravdepodobne na mesačnej báze si vedúci účtovných oddelení oboch
obchodných partnerov, konkrétne K. C. na strane žalovaného 1/ a pani F. na strane úpadcu porovnali
vzájomné saldo a následne vyhotovili podklady pre zápočty. Platby sa následne vykonávali sumárne,

podľa rozdielov v zápočtoch. Dôvodom tejto praxe bolo zjednodušenie platobného styku a úspora
poplatkov za bankové prevody. Táto prax bola dlhodobá, nikdy nebola spochybnená ani zo strany
kontrolných orgánov slovenských či nemeckých. Uvedeným spôsobom si uhrádzali svoje vzájomné
záväzky voči žalovaný 1/ aj úpadca. Posledná riadna účtovná závierka k 31.12.2017 ukazovala, že
hospodárenie spoločnosti má negatívnu tendenciu. Nakoľko sa začiatkom roka 2018 rapídne zhoršila

platobnádisciplínaodberateľovajedinýspoločníkspoločnostimalrovnakovážneekonomicképroblémy,
tak konateľ spoločnosti v priebehu mesiaca apríl 2018 za účelom zistenia aktuálneho hospodárskeho –
ekonomického stavu spoločnosti zadal pokyn na spracovanie účtovnej závierky k termínu 31.03.2018.
Táto bola z účtovníckej spoločnosti doručená dňa 09.05.2018. Konateľ spoločnosti zároveň s pokynom
na spracovanie účtovnej závierky zvolal Valné zhromaždenie spoločnosti na termín 09.05.2018.

Na Valnom zhromaždení dňa 09.05.2018 bola prerokovaná účtovná závierka, ktorá bola doručená
konateľovi spoločnosti toho istého dňa, t.j. 09.05.2018 a ktorá ukazovala stav spoločnosti k termínu
31.03.2018. Z predložených podkladov vyplynulo, že v dôsledku vysokých fixných mesačných nákladov
ako aj v dôsledku podstatného poklesu tržieb má k uvedenému dátumu spoločnosť záporné vlastné
imanie. Za uvedených ekonomických podmienok nebolo možné pokračovať vo výrobe. Tento stav bol

vyvolaný stratami, ktoré boli zapríčinené okrem iného aj nízkou produktivitou práce vo výrobe, vysokou
nekvalitou hotových výrobkov, nedodržiavaním požadovaných termínov dodávok od zákazníkov a
predovšetkým vysokými fixnými nákladmi, podstatným poklesom objednávok a stratou zákazníkov.
Konateľ spoločnosti na Valnom zhromaždení dňa 09.05.2018 skonštatoval, že celková výška aktív
spoločnosti je reálne vyššia, ako ukazovali podklady z účtovníctva, čo preukazoval okrem iného

dvomi podkladmi a to Ocenením textilných strojov zo dňa 21.04.2018, ktoré spracovala špecializovaná
znalecká spoločnosť Gibbs, kde podľa predmetného odhadu sa trhová hodnota len textilných strojov
v majetku spoločnosti (bez ostatného hnuteľného majetku) pohybovala v rozmedzí 3.000.500,- a
5.080.000,- eur a Znaleckým posudkom č. 100/2018 znalca T. T. N. zo dňa 07.05.2018, podľa ktorého
sa trhová hodnota nehnuteľností v majetku spoločnosti pohybovala na úrovni 9.450.000,- eur. Obe tieto

sumy vysoko prekračovali účtovné hodnoty v účtovnej závierke a teda spoločnosť k termínu 09.05.2018
preukázateľne disponovala aktívami, ktoré prekračovali výšku záväzkov spoločnosti (spracovaných
k termínu 30.03.2018). Vzhľadom na celkovú ekonomickú situáciu, zohľadňujúc skutočnosť, že
rozhodnutím Sociálnej poisťovne mala spoločnosť zablokovaný podnikateľský účet a teda nemohlavykonávať žiadne platby; ako aj vzhľadom na skutočnosť že dodávatelia médií a energií avizovali, že
zvažujú odpojenie objektu spoločnosti od elektriny, vody, plynu; pri súčasnej informácii, že aj materská
spoločnosť zvažuje podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na seba, rozhodol sa konateľ spoločnosti,

že optimálnym riešením danej situácie bude podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vychádzajúc
výlučne z podkladov v účtovníctve spoločnosť disponovala v tom čase majetkom v celkovej účtovnej
hodnote presahujúcej sumu 8 miliónov eur. Úpadca ku dňu podania konkurzu disponoval majetkom,
ktorý postačoval nielen na úhradu trov a nákladov konkurzného konania, ale aj na pokrytie záväzkov
spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že ani k termínu 31.12.2017 ani pred uvedeným termínom

spoločnosť nebola predĺžená. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že nemá vedomosť o všetkých automobiloch
a vzhľadom na odstup času si objektívne ani nepamätá, či skutočne všetkých 8 automobilov bolo
prevedených na žalovaného 1/ a o ktoré všetky automobily sa konkrétne jednalo. Žalovaný 2/ nepoprel
prevodautomobilovpodporadovýmč.1a2,alepriďalšíchautomobilochmázásadnépochybnosti,resp.
vôbec si nevybavuje, že by došlo k prevodu týchto automobilov na žalovaného 1/. Žalobca pri údajných
tvrdených prevodoch zavádzajúcim spôsobom konštatuje len ním tvrdené údajné zostatkové ceny, ale

neuvádza ceny, za ktoré boli tieto prevody realizované, aj keď tieto údaje má nesporne k dispozícii, inak
by nemohol konštatovať tvrdenie o údajnom rozpore medzi predajnou cenou a trhovou cenou. Žalobca
síce argumentuje trhovými cenami stanovenými neštandardným spôsobom, ktoré ale neporovnáva s
konkrétnymi cenami, len vyslovuje tvrdenie, že tieto nešpecifikované realizačné ceny boli v hrubom
nepomere s trhovými cenami. Žalobca svoje tvrdenie nijako nepreukazuje, ani nenavrhuje dôkaz o

ním tvrdených skutočnostiach. Neuvádza konkrétne fakty, ale aj tak vie, že žalovaný 1/ a žalovaný
2/ poškodzovali žalobcu neprimerane nízkymi cenami, ktoré ale nepovažuje za potrebné uvádzať,
špecifikovať, konkretizovať. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že skutočne týchto tvrdených 8
automobilov bolo prevedených na žalovaného 1/. Žalobca svoje domnienky o údajnej trhovej cene
dokladá podkladmi, napr. inzerátmi z webu, kde si vybral tie najvyššie možné ponuky bez dôkazu o

tom, že by sa tieto predaje za ponúkané ceny uskutočnili, resp. či tieto automobily sú porovnateľné
s vozidlami, ktoré sú predmetom sporu. Správca disponuje technickými údajmi ako sú vek vozidla,
počty najazdených kilometrov, výbava, obstarávacie hodnota., ktoré by mu umožnili stanoviť trhovú
cenu vozidiel. Ohľadom motorového vozidla E. F. G. XXX X E. žalovaný 2/ uviedol, že bolo obstarané
v hodnote 135.000,- eur dňa 24.04.2010. Dňa 01.06.2010 bolo predané žalobcovi za 113.445,38 eur.

Po uplynutí 4 rokov, t.j. po účtovnom odpísaní a intenzívnom užívaní na cesty Vrbové – Elterlein –
Rumunsko, resp. po celej Európe bolo predané dňa 22.08.2014 žalovanému 1/ za kúpnu cenu 20.000,-
eur, následne bolo auto obratom predané za kúpnu cenu 21.000,- eur, čo preukazuje trhovú hodnotu
v čase predaja. Je vylúčené, aby intenzívne využívané auto s nájazdom niekoľko sto tisíc kilometrov
malo hodnotu 77.400,- eur. Ohľadom motorového vozidla K. L. L. L. uviedol, že bol predaný 11.09.2017,

číslo faktúry 1711800929 za cenu 76.470,- eur (bez DPH) a v ten istý deň bol automobil predaný pod
číslom faktúry 171001442 za rovnakú cenu na kupujúceho M. K.. Rok predtým bolo auto kúpené za cenu
96.512,- eur. Je vylúčené, aby po roku intenzívneho používania malo trhovú hodnotu zvýšenú o 3 tisíc
eur. Žalovaný 1/ nikdy nedisponoval automobilom M. M. X, H. vo svojom vozovom parku v U. a preto
je nepravdepodobné, že by bolo na neho toto konkrétne auto niekedy prevedené. Nákladný automobil

E. M. bol obstaraný v r. 2001 v hodnote cca 28.000,- eur, po 20-tich rokoch sa však obstarávacia
faktúra nedá dohľadať. Bol predaný na Slovensko v r. 2012 za zostatkovú hodnotu 4250,- eur, ktorá
bola uhradená zápočtom. Je vylúčené, aby v r. 2018 bola zostatková hodnota automobilu 20.000,-
eur. Žalovaný 2/ nemá informácie o ďalšom osude automobilu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou
bol predaný na Slovensku na súčiastky. Spätný dovoz tak starého automobilu do Nemecka by bol

mimoriadne problematický vzhľadom na ekologické predpisy. Ohľadom ďalších motorových vozidiel
žalovaný 2/ uviedol, že sa mu nepodarilo dohľadať žiadne doklady a na ich prevody na žalovaného
1/ si nespomína. Odporovať podľa § 59 ods. 4 ZKR možno len zvýhodňujúce úkony urobené počas
troch rokov pred začatím konkurzného konania. Keďže automobil E. F. G. XXX X E. I. bol prevedený
na nového majiteľa dňa 22.08.2014, nespadá tento prevod pod charakteristiku zvýhodňujúceho úkonu.

Žalovaný 2/ je toho názoru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a účelová, nakoľko neboli
naplnené základné atribúty zvýhodňujúceho ani ukracujúceho právneho úkonu. Z ôsmich automobilov
uvádzaných v žalobe boli na Žalovaného 1/ prevedené za trhové ceny, ktoré boli riadne uhradené len
automobily pod bodom 1 a pod bodom 2. Medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nedošlo k prevodu ani
jedného automobilu.

3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 2/ tvrdí, že nemá prístup ku
kompletným účtovným ani iným dokladom žalovaného 1/, resp. má prístup len k tým dokladom, ktoré
si vyžiadal od tretích osôb alebo ktoré mal k dispozícii v kópii. Podľa žalobcu ide o ničím nepodloženétvrdenie, nakoľko nepredložil žiadne doklady o tom, že by účtovné doklady žalovaného 1/ odovzdal k
rukám správcu p. S. B., pričom do času vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného 1/ týmito musel
disponovať,keďžeakosámuvádza,disponujekópiamiúčtovnýchdokladov.Žalovaný2/sámpotvrdzuje,

že motorové vozidla (por. č. 1 a pod por. č. 2) boli prevedené na žalovaného 1/, avšak tvrdí, že na
žalovaného v 2. rade už nemohli byť prevedené lebo „...to ani nie je dosť dobre možné.“, bez toho,
aby uviedol relevantné skutočnosti, ktoré toto jeho nekvalifikované a bližšie nešpecifikované tvrdenie
akýmkoľvek spôsobom potvrdzovali. Z vyjadrenia žalovaného 2/ preukázateľne vyplýva, že zanedbal
svoje fiduciárne povinnosti konateľa obchodnej spoločnosti, najmä pri správe cudzieho majetku konať

s odbornou starostlivosťou, keď až z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017 zistil, že hospodárenie
úpadcu má negatívnu tendenciu. Ako konateľ obchodnej spoločnosti má povinnosť vytvoriť účinné
nástroje, aby úpadku predchádzal. Za účelom predchádzania úpadku nevykonal žiadne úkony, keďže
začiatkom roka 2018 z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017 zistil, že hospodárenie spoločnosti má
negatívnu tendenciu a zároveň začiatkom roka 2018 sa rapídne zhoršila platobná disciplína odberateľov
ajedinýspoločníkspoločnostimalrovnakovážneekonomicképroblémyažalovaný2/dalibavypracovať

ďalšiu účtovnú závierku k 31.03.2018 za účelom už zisteného zlého ekonomického stavu spoločnosti
z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017, ako to aj sám uvádza. Uvedený postup žalovaného 2/
však žiadnym spôsobom nebol spôsobilý k naplneniu jeho povinnosti predchádzať úpadku, o to viac ak
namiesto predchádzania úpadku spoločnosti úpadcu, prevádzal majetok úpadcu na s ním spriaznenú
osobu (žalovaného 1/), čo sám pripúšťa keď tvrdí, že vie, že motorové vozidla s por. č. 1 a 2 boli

prevedené na žalovaného 1/. Žalobca pri výkone svojej funkcie zistil, že hospodárenie spoločnosti
malo negatívnu tendenciu už od roku 2013, kedy bol výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po
zdanení - 726.871,- eur, pričom každým rokom až do vyhlásenia konkurzu táto hodnota klesala. Podľa
poslednej účtovnej závierky úpadcu, a to ku dňu 31.03.2018 bol výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie po zdanení v sume - 2.896.411,- eur. Žalobca skúmal prílohy k návrhu na vyhlásenie konkurzu,

ako aj tvrdenia žalovaného 2/, z ktorých vyplýva, že hodnota záväzkov úpadcu činila celkovo sumu
vo výške 8.072.682,98 eura, pričom majetok spoločnosti s výnimkou nehnuteľného majetku, bola v
hodnote 1.420.879,84 eura. Žalobca, v rámci výkonu svojej činnosti, najmä za účelom stanovenia
presnej hodnoty nehnuteľného majetku pre účely speňažovania, dal vyhotoviť znalecký posudok na
nehnuteľnosti zapísané v súpise oddelenej ako aj všeobecnej podstaty úpadcu. Zo znaleckého posudku

vyhotoveného T. T. B. zo dňa 30.07.2019 vyplýva, že nehnuteľný majetok úpadcu mal hodnotu len cca
2.630.000,- eur, ktorú skutočnosť potvrdil aj znalec T. R. Q., I., a to znaleckým posudkom č. 6/2021
vyhotoveným ku dňu 19.01.2021, z ktorého vyplýva hodnota nehnuteľností v sume 3.310.000,- eur.
Vzhľadom na uvedené má správca za to, že žalovaným 2/ uvádzaný znalecký posudok č. 100/2018
zo dňa 07.05.2018 vyhotovený znalcom T. T. N. bol zjavne nadhodnotený, nakoľko podľa uvedeného

znaleckého posudku bola hodnota nehnuteľností v sume 9.450.000,- eur, čo vo výsledku navodilo
zdanie, že úpadca nebol predlžený. Pri reálne uvedenej hodnote nehnuteľností by bolo nepochybné,
že výška záväzkov úpadcu výrazne prevyšovala majetok úpadcu, a to aj v rámci dlhodobého hľadiska,
kedy podľa účtovných závierok úpadcu od roku 2013 pravidelne klesal výsledok hospodárskej činnosti
úpadcu. Zároveň je potrebné uviesť, že na žalovaným 2/ predložený nekompletný znalecký posudok

č. 100/2018 v rozsahu 4 strán (54 – 57) nie je možné prihliadať, nakoľko závery tohto posudku nie je
možné objektívne posúdiť, a tento posudok neobsahuje ani podpis a pečiatku znalca. Žalovaný 2/ vo
svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcu, dokonca ich sám v časti potvrdzuje,
najmä čo sa týka prevodu motorových vozidiel pod por. č. 1 a 2.

4. Insolvenčný správca žalovaného 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu je potrebné zamietnuť z
toho dôvodu, že žalovaný 1/ nemá v spore pasívnu vecnú legitimáciu. Rozhodnutím Okresného súdu v
Chemnitzi, Nemecko, sp.zn. 12 IN 477/18 zo dňa 30.8.2018 bolo na majetok žalovaného 1/ vyhlásené
insolvenčné (konkurzné) konanie. Za insolvenčného správcu bol tým istým rozhodnutím vymenovaný
S. S. B.. Správca poukázal na čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848

z 20.5.2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „insolvenčné nariadenie“) podľa ktorého „právo štátu,
v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a ukončenie.“
Vzhľadom na skutočnosť, že insolvenčné konanie na majetok žalovaného 1/ sa začalo v Nemeckej
spolkovej republike (Okresný súd v meste Chemnitz), je zrejmé, že právomoci ako aj postavenie
insolvenčného správcu upravuje výlučne nemecké právo. V tejto súvislosti správca poukázal na ust. § 80

ods. 1 Insolvenzordnung (nemeckého insolvenčného poriadku), ktorý upravuje prechod práv spravovať
a nakladať s majetkom dlžníka - úpadcu. V zmysle uvedeného ustanovenia platí, že cit.: „vyhlásením
insolvenčného konania prechádza právo dlžníka, spravovať majetok patriaci do insolvenčnej podstaty a
nakladať s ním, na insolvenčného správcu.“ Vyhlásením insolvenčného konania stráca dlžník dispozičnéprávo nad svojím majetkom, pričom toto právo prechádza na insolvenčného správcu. Ustanovenie § 80
ods. 1 nemeckého insolvenčného poriadku začatím insolvenčného konania a počas celého jeho trvania
odníma dlžníkovi (v tomto prípade žalovanému 1/) oprávnenie spravovať jeho súčasný a budúci majetok

a disponovať ním a nariaďuje prechod tohto oprávnenia na insolvenčného správcu. S účinnosťou odo
dňa 30.8.2018 prešlo hmotnoprávne a procesnoprávne oprávnenie žalovaného 1/ spravovať a nakladať
s majetkom žalovaného 1/ na správcu. Nároky týkajúce sa majetku podliehajúceho insolvencii môžu
byť preto uplatnené iba proti konkurznej podstate, vo forme ustanovenej insolvenčným poriadkom,
a teda voči pánovi S. B. ako insolvenčnému správcovi žalovaného 1/. Žalobca v okamihu podania

žaloby vedel, že v súvislosti s majetkom žalovaného 1/ prebieha insolvenčné konanie. Navyše, právny
zástupca žalobcu bol v priamom kontakte (spojení) s insolvenčným správcom. Začatím insolvenčného
konaniadlžníknestrácasvojuprávnusubjektivitu,spôsobilosťnaprávneúkony,procesnúsubjektivituani
spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Stráca však svoje oprávnenie viesť spor, pokiaľ sa predmet
sporu týka toho, čo patrí do konkurznej podstaty. Podľa § 35 ods. 1 nemeckého insolvenčného poriadku
zahŕňa insolvenčné konanie celý majetok, ktorý dlžníkovi patril v čase začatia konania, ako aj majetok,

ktorý nadobudol počas neho. Ustanovenie § 36 nemeckého insolvenčného poriadku ustanovuje, čo
nepodlieha insolvencii a tým pádom ani oprávneniu insolvenčného správcu spravovať a disponovať
s majetkom. S ohľadom na postavenie insolvenčného správcu v Nemecku absolútne prevláda tzv.
teória úradu (vrátane judikatúry, napr. Najvyšší spolkový súd, uznesenie zo dňa 28.3.2007 – VII ZB
25/05). V dôsledku tejto teórie je insolvenčný správca stranou v civilnom procese mocou svojho úradu.

Žalobu týkajúcu sa konkurznej podstaty je v dôsledku toho nevyhnutné smerovať voči insolvenčnému
správcovi konkurznej podstaty insolvenčného dlžníka. Insolvenčný správca zastáva názor, že žalovaný
1/ nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Z tohto dôvodu nie je splnená jedna zo základných podmienok pre
úspešnosť žaloby a je preto potrebné žalobu zamietnuť. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18.1.2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011. Žalobca v žalobe tvrdí, že úpadca

ako predávajúci uzavrel so žalovaným 1/ postupne spolu 8 kúpnych zmlúv, ktorými úpadca previedol
na žalovaného I vlastnícke právo k 8 osobným motorovým vozidlám, pričom žalobca zároveň tvrdí, že
úpadca vo svojom účtovníctve neeviduje zaplatenie kúpnej ceny. Podľa žaloby boli tieto vozidlá údajne
následne prevedené na základe ďalších kúpnych zmlúv do vlastníctva žalovaného 2/. Žalobca vyššie
uvedené skutočnosti iba tvrdí, avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia preukázal,

pričom pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je nevyhnutné, aby žalobca splnil
viaceré podmienky, najmä aby preukázal: existenciu právneho úkonu (v tomto prípade kúpnych zmlúv),
ktorým malo dôjsť k údajnému ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov; účinnosť tohto právneho
úkonu; skutočnosť, že daným právnym úkonom naozaj došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok
veriteľov; skutočnosť, že daný právny úkon je úkonom bez primeraného protiplnenia; skutočnosť, že

daný právny úkon je zvýhodňujúcim právnym úkonom. V časti týkajúcej sa uzavretia kúpnych zmlúv,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiaden dokument, preukazujúci jeho tvrdenia.
Žalobca nepredložil žiadnu z uvedených kúpnych zmlúv a obmedzil sa len na strohé konštatovanie, že
kúpne zmluvy boli uzavreté, resp. že došlo k prevodu vlastníckeho práva. Pri uplatnení odporovateľnosti
právnych úkonov je nevyhnutné, aby boli napádané právne úkony presne špecifikované a odlíšiteľné

od iných právnych úkonov. Žalobca nielenže nepreukázal existenciu a účinnosť napádaných právnych
úkonov, ale ani nedokázal špecifikovať jednotlivé právne úkony tak, aby boli jednoznačne určiteľné.
Žalobca určil hodnotu jednotlivých právnych úkonov (t.j. kúpnu cenu, za ktorú mali byť autá údajne
predané) iba odhadom, spriemerovaním náhodných ponúk dostupných na internete. Kúpne ceny, za
ktoré mali byť autá údajne predané, sú teda určené iba približne, čo v žiadnom prípade nemožno

považovať za dostatočné. Žalobca by bol musel objasniť a preukázať, akú skutočnú hodnotu mali
vozidlá v okamihu uzavretia kúpnych zmlúv. Ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Insolvenčný správca žalovaného 1/ ďalej uviedol, že ak malo údajnými kúpnymi zmluvami dôjsť k
ukráteniu veriteľov, je nevyhnutné, aby žalobca presne určil, v akom rozsahu k danému ukráteniu
došlo. Podstatné pritom nie sú dnešné pomery, ale pomery v okamihu uskutočnenia predmetných

právnych úkonov. Keďže ale žalobca nevie preukázať, ani len uzavretie kúpnych zmlúv, je zrejmé,
že nevie preukázať ani presný rozsah, v akom malo právnymi úkonmi dôjsť k údajnému ukráteniu
veriteľov. Pri odporovaní právnym úkonom v zásade platí, že odporovať možno len tým právnym
úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania; ak ide o právny
úkon v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,

ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Vychádzajúc z toho,
že úpadca a žalovaný 1/ sú spriaznenými osobami, museli byť žalobou napádané právne úkony
(kúpne zmluvy) urobené najskôr 13.6.2015. Žalobca však splnenie tejto podmienky nijakým spôsobom
nepreukázal. Obmedzil sa iba na uvedenie dátumov, kedy boli jednotlivé vozidlá, ktorých prevod jepredmetom napádaných kúpnych zmlúv, odhlásené z evidencie. Insolvenčný správca žalovaného 1/
zastáva názor, že dátum odhlásenia jednotlivých vozidiel nie je v tomto prípade relevantný, a to z
nasledovných dôvodov: žalobca nepreukázal, že k odhláseniu vozidiel došlo v dôsledku údajného

prevodu vozidiel z úpadcu na žalovaného 1/, k odhláseniu vozidla z evidencie dochádza v zásade
až potom, čo je vozidlo prevedené na nového majiteľa; právny úkon, ktorým sa vozidlo prevádza na
nového majiteľa (napr. kúpna zmluva) musí mať teda vždy skorší dátum než je dátum odhlásenia
vozidla z evidencie. Medzi uzavretím kúpnej zmluvy a odhlásením vozidla uplynie niekedy aj niekoľko
týždňov, resp. mesiacov, - dátum odhlásenia z evidencie nie je sám osebe na účely žaloby vôbec

relevantný, pretože samotné odhlásenie ani nemôže byť považované za odporovateľný právny úkon.
Žalobca nemôže byť v konaní úspešný, pokiaľ nepreukáže, že napádané právne úkony (uzavretie
kúpnych zmlúv) boli urobené najskôr 13.6.2015. Odporovacia žaloba ako žaloba na vydanie veci,
resp. žaloba na plnenie voči pánovi S. B. v jeho postavení insolvenčného správcu by mala byť
zamietnutá, pretože by najprv mali byť prihlásené pohľadávky do konkurznej podstaty. Otázka ohľadom
toho, ktoré pohľadávky možno prihlásiť do konkurznej podstaty a akým spôsobom zaobchádzať s

pohľadávkami vzniknutými po začatí insolvenčného konania, sa v zmysle ust. čl. 7 ods. 2 písm. g)
insolvenčného nariadenia riadi takisto lex fori concursus, a teda podlieha nemeckému právu. Ak je
žalovaný, voči ktorému bola podaná odporovacia žaloba, v insolvencii, môže odporovacia žaloba v
zmysle všeobecnej právnej náuky odôvodňovať právo na vylúčenie z majetkovej podstaty (podľa §
47 nemeckého insolvenčného poriadku). Judikatúra najvyšších nemeckých súdov však ustálila, že

odporovacia žaloba voči žalovanému, ktorý je v insolvencii, poskytuje právo na vyňatie z majetkovej
podstaty iba v tom prípade, ak je vec, ktorá je predmetom odporovacej žaloby a ktorá bola žalobcovi
odobratá, rozoznateľne zahrnutá v konkurznej podstate žalovaného. (Najvyšší nemecký súd, Rozsudok
zo dňa 23.10.2002, IX ZR 252/01, BGHZ 156, 350 (358 ff.).V prejednávanom prípade však tomu tak nie
je. Žalobcom tvrdené platby kúpnych cien (týkajúce sa vozidiel) nie sú v konkurznej podstate zahrnuté.

Všetky kúpne zmluvy, ktorých sa žaloba týka, mali byť aj podľa vlastného vyjadrenia žalobcu uzavreté
dávno pred začatím insolvenčného konania na majetok žalovaného 1/. Vzhľadom na skutočnosť, že
tvrdený odporovací nárok znie na zaplatenie - keďže vec, alebo to, čo sa za ňu získalo, už nie je
viac zahrnuté v majetkovej podstate, predstavuje odporovací nárok voči žalovanému v insolvencii
iba insolvenčnú pohľadávku. Insolvenčná pohľadávka, ktorá sa mala prihlásiť, by bola preskúmaná

insolvenčným súdom v Chemnitzi. Iba v prípade popretia pohľadávky insolvenčným správcom, by
bolo možné podať určovaciu žalobu s cieľom zaradenia pohľadávky do súpisu pohľadávok. Žaloba na
plnenie týkajúca sa pohľadávky kvalifikovanej ako insolvenčná pohľadávka, nie je prípustným právnym
prostriedkom.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu správcu žalovaného 1/ uviedol, že nemal objektívnu vedomosť o
insolvenčnom konaní žalovaného 1/, najmä ak túto skutočnosť osvedčuje fakt, že nebol správcom
žalovaného 1/ vyzvaný na uplatnenie pohľadávok v insolvenčnom konaní žalovaného 1/ v súlade s
postupom podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia. Konanie o určenie neúčinnosti je konanie vyvolané konkurzom,
ktorý konkurz na majetok úpadcu je vedený na Slovensku ako hlavné insolvenčné konanie a spravuje

sa slovenským právnym poriadkom tzv. lex fori concursus. Pôsobnosť nemeckého právneho poriadku
je vzhľadom na uvedené v tomto konaní vylúčená. Uvedenému svedčí čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 7
ods. 1 Nariadenia. Vzhľadom na uvedené akékoľvek účinky práva členského štátu (Nemecka) spojené
s vyhlásením konkurzu majetok žalovaného 1/, nemajú vplyv na jeho pasívnu (vecnú) legitimáciu v
tomto konaní, ktoré konanie sa riadi slovenským právnym poriadkom (lex fori concursus). Z uvedených

tvrdení žalovaného 2/ je zrejmé, že žalovaný 1/ disponuje listinami – jednotlivými kúpnymi zmluvami,
ktorými došlo k prevodu majetku úpadcu. Žalovaný 2/ potvrdzuje, že motorové vozidla (por. č. 1 a
pod por. č. 2) boli prevedené na žalovaného 1/. V prípade, že súd uloží žalovanému 1/ splniť svoju
edičnú povinnosť, bude môcť žalobca bez ďalšieho preukázať účinnosť právnych úkonov – jednotlivých
kúpnych zmlúv, ktorými došlo k prevodu 8 osobných motorových vozidiel; skutočnosť, že ich uzavretím

došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok; skutočnosť, že predmetné kúpne zmluvy sú úkonmi bez
primeraného protiplnenia; skutočnosť, že predmetné kúpne zmluvy sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi.
Postup žalovaného 2/ žiadnym spôsobom nebol spôsobilý k naplneniu jeho povinnosti predchádzať
úpadku, o to viac ak namiesto predchádzania úpadku spoločnosti úpadcu, prevádzal majetok úpadcu na
s ním spriaznenú osobu (žalovaného 1/). Z uvedeného je preukázané, že došlo k uzavretiu jednotlivých

kúpnych zmlúv, ktoré sú odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré podľa vyjadrenia žalovaného 2/ sú
v dispozícii žalovaného 1/. Neobstojí tvrdenie žalovaného 1/, že žalobu je potrebné zamietnuť, lebo
žalobca nepredložil jednotlivé zmluvy, ktoré sú podľa tvrdení žalovaného 2/ v dispozícii žalovaného 1/.
Vyššie uvedené sa primerané vzťahuje aj na tvrdenia žalovaného 1/ o časovom hľadisku napadnutýchprávnych úkonov. V prípade, ak žalovaný 1/ predloží jednotlivé zmluvy, ktorými preukázateľne disponuje,
bude objektívne možné určiť splnenie časového hľadiska uvádzaného žalobcom v žalobe.

6. Žalovaný 2/ v duplike zopakoval argumentáciu správcu žalovaného 1/ uvedenú v jeho vyjadrení
k žalobe, pričom v závere zhrnul, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a účelová, keď žalobca
nepreukázal existenciu napádaných právnych úkonov (kúpnych zmlúv), žalobca nedostatočne určil
napádané údajné právne úkony, žalobca nepreukázal, v akom okamihu boli napadnuté údajné právne
úkony urobené, znevýhodnenie veriteľov nebolo preukázané, žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

7. Správca žalovaného 1/ v duplike dodal, že nepopiera skutočnosť, že insolvenčné konanie vedené
na majetok úpadcu sa ako hlavné insolvenčné konanie v súlade s nariadením riadi slovenským
právnym poriadkom (keďže centrum hlavných záujmov úpadcu – slovenskej spoločnosti Bodet & Horst
mattress ticking Verwaltungs s.r.o. - je v Slovenskej republike). Zároveň je však potrebné doplniť,
že rovnako aj insolvenčné konanie vyhlásené na majetok žalovaného 1/ (t.j. nemeckej spoločnosti

Bodet & Horst Holding GmbH & Co.KG) je takisto hlavným insolvenčným konaním, ktoré podlieha
nemeckému právnemu poriadku. Hoci sú úpadca (slovenská spoločnosť) a žalovaný 1/ (nemecká
spoločnosť) spriaznenými osobami, ide o dve samostatné entity, ktorých insolvenčné konania prebiehajú
v samostatných režimoch, každé podľa iného právneho poriadku. Hmotnoprávne a procesnoprávne
oprávnenie žalovaného 1/ spravovať a nakladať s majetkom žalovaného 1/ prešlo bezpochyby na

správcu, čo potvrdzuje ustanovenie § 80 ods. 1 nemeckého Insolvenčného poriadku. Insolvenčný
správca žalovaného 1/ má za to, že žalobca mal vedomosť o tom, že na majetok žalovaného 1/
bolo v Nemecku vyhlásené insolvenčné konanie. O tejto vedomosti žalobcu svedčí skutočnosť, že
žalobca viackrát komunikoval priamo s pánom S. B., ako s insolvenčným správcom žalovaného 1/.
Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že vzájomná komunikácia prebiehala okrem iného v dňoch 14. a

21. decembra 2018, t. j. v čase, keď insolvenčné konanie na majetok žalovaného 1/ trvalo už takmer
štyri mesiace. E-mail, ktorý zaslal pán S. B. žalobcovi dňa 14. decembra 2018, bol v kópii zaslaný
aj pánovi Fadi Fardous (právny zástupca žalobcu v tomto spore). Subjektívna nevedomosť žalobcu
by bola aj právne irelevantná, nakoľko vyhlásenie insolvenčného konania na majetok žalovaného
1/ bolo totiž verejne oznámené, pričom podľa nemeckého insolvenčného poriadku sa má za to, že

uverejnením tohto oznámenia boli o insolvenčnom konaní riadne informovaní všetci účastníci. Žalobca
vo svojom vyjadrení poukazuje na čl. 54 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2015/848 o insolvenčnom konaní. Z uvedeného článku vyplýva povinnosť príslušného súdu, resp.
správcu hneď po začatí insolvenčného konania informovať známych zahraničných veriteľov. Uvedenými
tvrdeniami sa žalobca snaží navodiť dojem, že voči žalovanému 1/ má úpadca (slovenská spoločnosť)

postavenie zahraničného veriteľa. Tieto tvrdenia žalobcu však insolvenčný správca zásadne odmieta.
Predpokladom plnenia povinnosti podľa čl. 54 nariadenia je existencia zahraničného veriteľa, t.j.
existencia vzťahu dlžník (úpadca) - zahraničný veriteľ. V čase začatia insolvenčného konania na
majetok žalovaného 1/ a ani v priebehu tohto konania však žalovaný 1/, resp. insolvenčný správca
žalovaného 1/ nemal akýkoľvek dôvod považovať úpadcu (slovenskú spoločnosť) za zahraničného

veriteľa, a teda informovať ho o začatí insolvenčného konania na svoj majetok. Tvrdenie žalobcu o jeho
nevedomosti o prebiehajúcom insolvenčnom konaní neobstojí ani z toho dôvodu, že podľa nemeckého
insolvenčného práva sa má za to, že žalobca bol o danom insolvenčnom konaní informovaný. Podľa
ust. § 9 nemeckého insolvenčného poriadku totiž platí nasledovné: Verejné oznámenie prebieha
prostredníctvom centrálneho a nadnárodného uverejnenia na internete (ktoré môže byť urobené aj

čiastočne). V rámci oznámenia je potrebné presne špecifikovať dlžníka, najmä uviesť jeho adresu a
predmet podnikania. Oznámenie sa považuje za účinné, len čo od uverejnenia uplynuli dva ďalšie dni.
Účelom verejného oznámenia je to, aby sa o ňom dozvedeli aj tie osoby, ktorým sa nedoručilo osobitné
oznámenie. Verejné oznámenie slúži ako dôkaz o doručení všetkým účastníkom, a to aj v prípadoch,
keď zákon - insolvenčný poriadok vyžaduje osobitné doručenie. Verejné oznámenie, ktoré bolo podľa

vyššie uvedeného publikované v prípade žalovaného I, bolo priložené k vyjadreniu insolvenčného
správcu žalovaného 1/ zo dňa 13.5.2021. Žalobca vo svojom vyjadrení sám priznáva, že je v dôkaznej
núdzi a žiada, aby predmetné kúpne zmluvy predložil žalovaný 1/. Je však povinnosťou žalobcu, aby
všetky tvrdené skutočnosti riadne preukázal, čo však nesplnil, keďže kúpne zmluvy dosiaľ nepredložil.
Insolvenčný správca žalovaného 1/ na uviedol, že sám nemá vedomosť o týchto kúpnych zmluvách.

8. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržal celého rozsahu podanej žaloby a doposiaľ
predložených písomných vyjadrení. Uviedol, že spory vyvolané konkurzom podľa Nariadenia 848/2015
sa riadia právom členského štátu, v ktorom bolo vyhlásené hlavné insolvenčné konanie, to znamenázákonom č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii z ktorého jednoznačne vyplýva, kto je v konaní
pasívne legitimovaný a v príp. ak žalovaný 1/ chce namietať svoju pasívnu legitimáciu, mal preukázať
v tomto konaní, že došlo k vyhláseniu hlavného insolvenčného konania v členskom štáte EÚ, že

prešli práva týkajúce sa pasívnej legitimácie v sporoch na insolvenčného správcu. Nebolo preukázané,
či dochádza k prechodu práv na insolvenčného správcu ako tvrdí žalovaný 1/ a či má insolvenčný
správca vystupovať v tomto konaní, ak tu koná za žalovaného 1/. Zároveň žalovaný 1/ tvrdí, že
žalobca mal prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania v Nemecku, pričom žiadnym
spôsobom nepreukázal, že si splnil svoju zákonnú povinnosť uloženú Nariadením 848/2015, kde sa

výslovne uvádza, že insolvenčný správca je povinný vyzvať zahraničných veriteľov na prihlásenie svojej
pohľadávky do insolvenčného konania. Je potrebné preukázať relevantné ustanovenia nemeckého
práva spojené s právami a povinnosťami insolvenčného správcu v Nemecku, tak, aby bolo možné
ustáliť kto dnes koná v mene žalovaného 1/, kto je žalovaný 1/, či je to nemecká spoločnosť,
alternatívne, či momentom vyjadreniami insolvenčného správcu konkurznej podstaty produkovanými
v tomto konaní, vstúpil do tohto konania insolvenčný správca konkurznej podstaty namiesto žalovaného

1/, resp. či je potrebné rozšíriť žalobu o žalovaného v treťom rade – insolvenčného správcu konkurznej
podstaty. Vo vzťahu k motorovému vozidlu E. F. G. XXX X E. má žalovaný 2/ presnú vedomosť
o tom, kedy došlo k obstaraniu tohto motorového vozidla, za akú kúpnu ceny, kedy bolo odhlásené
z dopravného inšpektorátu na Slovensku a rovnako presne vedel uviesť, kedy bolo toto motorové vozidlo
predané žalovanému 1/, je zrejmé, že žalovaný disponuje objektívnymi vedomosťami týkajúcimi sa

jednotlivých kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom odporovacej žaloby, má objektívne informácie týkajúce
sa skutkových okolností predaja týchto motorových vozidiel. Žalobca v žalobe jednoznačne preukázal
stav aktív a pasív úpadcu t.j, že majetok úpadcu nepostačoval na úhradu záväzkov úpadcu, pričom
skutočnosť záporného vlastného imania úpadcu je preukázaná aj účtovnými závierkami od r. 2013,
teda úpadca bol v stave predlženia a jeho majetok nepostačoval na úhradu záväzkov. To, že hodnota

nehnuteľnosti má byť až v sume 9,5 milióna eur bol jednoznačne vyvrátený znaleckými posudkami
vypracovanými v konkurznom konaní úpadcu. Žalobca má za to, že otázka procesnej legitimácie, tzn.
že žalovaný 1/ je procesne legitimovaný nie je sporná, avšak s poukazom na doposiaľ neodstránený
rozpor v otázke vedenia konkurzného konania v Nemecku na žalovaného 1/ je potrebné vyriešiť rozpor
medzi skutočnosťami uvedenými v odpovedi nemeckého Ministerstva spravodlivosti, kde sa hovorí

o účinkoch spojených so zahájením konkurzného konania, pričom v konaní predložené uznesenie
Okresného súdu Chemnitz zo dňa 30.8.2018 hovorí o otvorení konkurzu. Je teda otázne, či nastali
účinky spojené s § 80 Insolvenzordnung, zahájenie konkurzného konania, teda prechod práva spravovať
majetok prešiel na správcu, alternatívne ide iba o stav predchádzajúci pripodobnením slovenskému
konkurzu a teda tieto účinky nenastali. Slovenské a české právo pozná stav kedy je začatý insolvenčný

proces, avšak nenastávajú účinky spojené s vyhlásením konkurzu, ktorého účinky nastávajú až neskôr,
začatím akoby druhej fázy procesu a to je vyhlásenie konkurzu. S poukazom na uvedené tento rozpor
a samotný proces vedenia insolvenčného konania v Nemecku na žalovaného 1/ nebol odpoveďou zo
strany Ministerstva spravodlivosti odstránený. Strata procesnej spôsobilosti viesť konanie v prípade,
ak by účinky § 80 Insolvenzordnung nastali je viazaná na ustanovenie § 56 Zivilprozessordnung, ktorý

predpis je vnútroštátnym súkromnoprávnym predpisom nemeckého práva, ktorý nemá exteritoriálne
účinky vo vzťahu k procesnej spôsobilosti viesť konanie voči žalovanému v SR. Uplatňujú sa účinky
slovenského súkromnoprávneho predpisu a to Civilného sporového poriadku, pričom v tomto smere
nedošlo k strate procesnej spôsobilosti žalovaného 1/. Pokiaľ žalovaný 1/ hovorí, že insolvenčný správca
výlučne z procesnej opatrnosti urobil prejav vôle smerujúci k započítaniu pohľadávok voči žalobcovi, tak

uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nevyplýva z obsahu písomného podania žalovaného 1/ zo dňa
29.11.2022, nakoľko hovorí o tom, že si insolvenčný správca si vyhradil právo v ďalšom priebehu konania
pohľadávky započítať. K započítaniu nedošlo, avšak deklaruje sa existencia pohľadávok, ktoré by mali
byť predmetom započítania a ktoré majú vyplývať z účtovnej evidencie, ktorú musí mať insolvenčný
správca.

9. Právny zástupca správcu žalovaného 1/ na pojednávaní navrhol, aby súd zamietol žalobu z dôvodu
chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácie a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Keďže dňa
30.08.2018 bolo na žalovaného 1/ vyhlásené insolvenčné konanie, v tomto momente a podobne
ako podľa slovenského práva, žalovaný 1/ stratil dispozičné právo nad svojim majetkom a teda

hmotnoprávne a procesnoprávne oprávnenie nakladať s majetkom prešlo na insolvenčného správcu.
Žalobca neobjasnil a nepreukázal skutočnosti relevantné pre úspešné uplatnenie odporovacej žaloby
– nepreukázal existenciu právnych úkonov, ich účinnosť, skutočnosť, že týmito právnymi úkonmi došlo
k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, nepreukázal skutočnosť, že právne úkony sú úkonmi bezprimeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi, teda všeobecne ich nedostatočne
určil. Kúpna cena ako súčasť kúpnej zmluvy bola určená len spriemerovaním náhodných ponúk
v podstate približne a teda aj žalovaná suma je uvedená v žalobe len približne, čo je pre úspešnú

žalobu samozrejme neakceptovateľné, aby žalovaná suma bola uvedená len približne. Čo sa týka
časového hľadiska uskutočnenia právnych úkonov, žalobca takisto nepreukázal kedy boli kúpne zmluvy
účinné v tomto smere len stroho odkázal na odhlásenie vozidiel z evidencie motorových vozidiel, čo
však samo o sebe nie je dôkazom účinnosti kúpnych zmlúv a teda nie je preukázané, či žaloba bola
podaná v lehote v zmysle zákona. Každý správca musí informovať o začatí konkurzného konania

známych zahraničných veriteľov. To, že úpadca je zahraničným veriteľom nemeckej spoločnosti je
len vnímanie žalobcu, úpadca však z pohľadu nemeckého insolvenčného správcu nie je zahraničným
veriteľom a teda voči úpadcovi nemecký insolvenčný správca nemal povinnosť oficiálne oznámiť
vyhlásenie konkurzu a vyzvať ho na prihlásenie pohľadávky, keďže nie je zahraničným veriteľom
nemeckej spoločnosti. Právny zástupca správcu žalovaného 1/ navrhol návrh žalobcu, aby namiesto
žalovaného 1/ vstúpil do konania insolvenčný správca žalovaného 1/ zamietnuť, keďže tento návrh

prichádza po 7 rokoch od podania žaloby, v čase po viacerých pojednávaniach, vyjadreniach strán
sporu a vynaložených nákladov. Tak ako uvádza Ministerstvo spravodlivosti Nemecka v odpovediach
na otázky, dlžník po zahájení konkurzného konania stráca oprávnenie viesť proces a právo dlžníka
spravovať majetok prechádza na správcu. Čo je ale podstatné v súvislosti s návrhom žalobcu aplikovať
ustanovenie § 80 Civilného sporového poriadku je možné len v prípade, keď tento prechod práv nastal

po podaní žaloby. Prechod práv a povinností však nenastal po podaní žaloby, ale pred podaním žaloby.
Žaloba je datovaná k 20.6.2019 a insolvenčné konanie žalovaného 1/ začalo dňa 30.08.2018, teda
takmer rok pred podaním žaloby. Ustanovenie § 80 Civilného sporového poriadku preto nemožno
aplikovať, nakoľko tu je opačná situácia - prechod práv a povinností nastal pred podaním žaloby.
Už od začiatku konania chýbajúcu pasívnu vecnú legitimáciu nie je možné odstrániť dodatočnou

korekciou žaloby, teda zmenou subjektu. Ustanovenie § 64 Civilného sporového poriadku opäť nemožno
aplikovať, keďže nedošlo k strate procesnej subjektivity po podaní žaloby, nie je tu žiadne právne
nástupníctvo, osoba žalovaného 1/ nezanikla. Rozhodnutie Okresného súdu Chemnitz z 30.8.2018,
hovorí: insolvenzverfahren eröffnet, pričom ustanovenie § 80 hovorí: eröffnung insolvenzberfahrens
a teda pokiaľ nemecké ministerstvo spravodlivosti hovorí o konaní, ktoré bolo otvorené, zahájené

30.8.2018 je presne to konanie, ktoré sa uvádza v ustanovení § 80 nemeckého insolvenčného kódexu,
teda ide o jedno a to isté ustanovenie, ktorého účinky nastali vydaním Okresného súdu Chemnitz.

10. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná
a nie sú splnené elementárne predpoklady podľa ZKR. Skutočnosť, že žalovaný 1/ je v konkurze, bola

uvedená v samotnom návrhu na vyhlásenie konkurzu a teda žalobca mal už z návrhu na vyhlásenie
konkurzu informácie o prebiehajúcom konkurznom konaní. Žalobca žiadnym spôsobom neobjasnil
skutočnosti dôležité pre úspešnosť žaloby, nedostatočne určil tieto právne úkony, nepreukázal moment,
v ktorom došlo k samotným napadnutým právnym úkonom a nepreukázal, že by došlo k ukráteniu
veriteľov, v dôsledku konania konateľov. V momente vyhlásenia konkurzu bola hodnota majetku úpadcu

vyššia ako hodnota prihlásených pohľadávok, čo bolo preukázané aj znaleckým posudkom. Pokiaľ
mal žalovaný 2/ k dispozícii doklady, tak ich súdu predložil, čo sa týka ostatných dokladov tieto nemá
k dispozícii, predmetom žalobného návrhu je 8 automobilov, z toho 4 boli odhlásené z dopravného
inšpektorátu pred dátumom 13.06.2015, už z tohto bodu je zrejmé, že žaloba je vo vzťahu k týmto 4
motorovým vozidlám nedôvodná. Nemecký insolvenčný zákon jednoznačne používa pojem eröffnung

a skutočnosť, že tlmočník použil pojem otvorenie, neznamená, že tento pojem by bol odlišný od pojmu
uvedeného v slovenskom zákone o konkurze, kde je terminológia trochu iná, ale právne dopady sú
jednoznačné.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým

s obsahom Zoznamu vozidiel subjektu, zverejnení v Obchodnom vestníku č. 206/2018 zo dňa
24.10.2018 pod položkou č. K080788, č. K080789, č. K080790, v Obchodnom vestníku č. 186/2018 zo
dňa26.09.2018,cenovýchponúkč.l.57,sobsahomfaktúryč.131007407,faktúryč.DR0000389,faktúry
č. FH3001298, faktúry č. 141014785, faktúry č. 171001442, rozhodnutia Okresného súdu Chemnitz sp.
zn. 12 IN 477/18, vyjadrenia spoločnosti Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG, výpisu z Obchodného

registra ohľadom spoločnosti žalovaného 1/, vyjadrenia Spolkového ministerstva spravodlivosti a zistil
tento skutkový a právny stav:12. Zo zoznamu vozidiel subjektu- úpadcu vyplýva, že nákladné vozidlo značky E. F. M., VIN: H.,
EČV: I., čiernej farby bolo odhlásené dňa 19.06.2018, pričom k zmene vlastníka a držiteľa došlo dňa
29.01.2018; osobné vozidlo N. O. P., VIN: Q., EČV: D., striebornej farby (metalíza) je v premávke od

23.01.2015, pričom k zmene vlastníka a držiteľa došlo dňa 15.07.2013; nákladné vozidlo M. M. J., VIN:
H., EČV: I. XXXXX, striebornej farby (metalíza) je v premávke od 25.04.2018, pričom k zmene vlastníka
a držiteľa došlo dňa 28.01.2015; osobné vozidlo J. I., VIN: H., EČV: I., čiernej farby bolo vyradené
zevidencie19.12.2014;osobnévozidloE.F.G.XXXXE.,VIN:H.,EČV:I.J.,čiernejfarby(metalíza)bolo
vyradené z evidencie 19.02.2015; nákladné vozidlo L. E., VIN: J., EČV: I., šedej farby (metalíza) bolo

vyradené z evidencie 18,.06.2015; osobné vozidlo K. L. L. L., VIN: G., EČV: I., čiernej farby (metalíza)
bolo vyradené z evidencie dňa 12.09.2017.

13. Zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 186/2018 pod položkou č. K072192 vyplýva, že správca
úpadcu zapísal do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa UniCredit Bank Czech Republic
andSlovakia,a.s.nehnuteľnosti(pozemkyastavby)vsúpisovejhodnote7.613.900,-eur. Zozverejnenia

v Obchodnom vestníku č. 206/2018 pod položkou č. K080789 vyplýva, že správca úpadcu zapísal
do súpisu všeobecnej podstaty hnuteľné veci v súpisovej hodnote 197.490,- eur. Zo zverejnenia
v Obchodnom vestníku č. 206/2018 pod položkou č. K080788 vyplýva, že správca úpadcu zapísal do
súpisu všeobecnej podstaty stavbu- sklad materiálov a hnuteľné veci v súpisovej hodnote 2.378.610,-
eur. Zo zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 206/2018 pod položkou č. K080790 vyplýva, že správca

úpadcu zapísal do súpisu oddelenej podstaty pohľadávky v súpisovej hodnote 2.938.469,- eur.

14. Z faktúry č. 131007407 vystavenej dňa 17.12.2012, splatnej dňa 31.12.2012 vystavenej žalovaným
1/ úpadcovi vyplýva, že za použité nákladné vozidlo značky E.- F. M. VIN: H. mu fakturoval cenu 4.250,-
eur.

15. Z faktúry č. DR0000389 vystavenej dňa 01.06.2010 vyplýva, že úpadcovi bola fakturovaná cena za
motorové vozidlo E. F., identifikačné číslo vozidla H. suma vo výške 113.445,38 eura.

16. Z faktúry č. FH3001298 vystavenej spoločnosťou Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG úpadcovi

vyplýva, že spoločnosť fakturovala úpadcovi za predaj nového motorového vozidla K. L. L. L. sumu
118.260,50 eura.

17. Z faktúry č. 141014785 vystavenej dňa 22.08.2014, splatnej dňa 29.08.2014 vyplýva, že žalovaný
1/ fakturoval spoločnosti Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG za predaj motorového vozidla E. F.

G. XXX, XXXXXX, číslo H., s dátumom prvej registrácie 16.06.2010 sumu 24.990,- eur vrátane DPH.

18. Z faktúry č. 171001442 vystavenej dňa 19.09.2017, splatnej dňa 03.10.2017 vyplýva, že žalovaný
1/ fakturoval spoločnosti Auto Leonhardt GmbH za predaj motorového vozidla L. L. X,X G., číslo M. ,
sumu 91.000,- eur vrátane DPH.

19. Z rozhodnutia Okresného súdu Chemnitz sp. zn. 12 IN 477/18 vyplýva, že dňa 30.08.2018 o 09.00
hod. rozhodol o otvorení konkurzu na majetok dlžníka a do funkcie správcu bol ustanovený S. S. B..

20. Z vyjadrenia spoločnosti Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG vyplýva, že predmetné motorové

vozidlo E. F. G. XXX, J.: H. zo dňa 06.10.2010 kúpili dňa 22.08.2014, pričom predajcom vozidla
bola spoločnosť žalovaného 1/. Fakturovaná suma bola 24.990,- eur vrátane 19 % DPH. Spoločnosť
k vyjadreniu priložila totožnú faktúru č. 141014785 vystavenú dňa 22.08.2014 ako žalovaný 2/ (bod 13.
odôvodnenia rozhodnutia).

21. Zo správy spoločnosti TÜV NORD Mobilität GmbH & Co. KG ohľadom motorového vozidla E.
F. G. XXX, J.: H., vyplýva dátum prvej registrácie 06.01.2010, počet km 184 700. V správe sa ďalej
uvádza, že pri kontrole sa nezistili žiadne závady a bolo uznané za vyhovujúce a spôsobilé na pojazdnú
premávku.

22. Z výpisu z Obchodného registra ohľadom spoločnosti žalovaného 1/ vyplýva, že spoločnosť je
zrušená, pričom na majetok spoločnosti bolo uznesením Okresného súdu Chemnitz z 30.08.2018, sp.
zn. 12 IN 477/18 začaté konkurzné konanie.23. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným 2/ a to výsluch svedkov pána K. C., bývalej účtovníčky
úpadcupaniG.F.aR.J.,nakoľkožalovaný2/napojednávanídňa04.07.2025uviedol,ženaichvýsluchu
netrvá. K argumentácii žalobcu, že tieto výsluchy mohli prispieť k odstráneniu sporných skutočností

v konaní súd uvádza, že samotný žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 22.03.2021 navrhoval
vykonanie týchto dôkazov zamietnuť, keďže žalovaný neuviedol k akým skutočnostiam ich navrhuje
vypočuť. Súd zároveň nevykonal výsluch správcu žalovaného 1/ a výsluch žalovaného 2/ za účelom
identifikácie jednotlivých kúpnych zmlúv minimálne dátumom ich uzavretia a kúpnej ceny a to z dôvodu
hospodárnosti konania a v záujme jeho efektívnosti, keď žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 25.02.2021

uviedol, že má vedomosť o prevode motorových vozidiel E. F. G. XXX a K. L. L. L. z úpadcu na
žalovaného 1/ a následne zo žalovaného 1/ na tretie subjekty, o čom predložil aj listinné dôkazy, avšak
ohľadom ostatných prevodov uviedol, že si na tieto nespomína a má dôvodnú pochybnosť o ich
prevode. Tiež poprel akýkoľvek prevod motorových vozidiel zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Zároveň
správca konkurznej podstaty žalovaného 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2022 uviedol, že nemá
vedomosť o napádaných kúpnych zmluvách, pričom svoju argumentáciu zopakoval aj v podaní zo dňa

30.03.2023 v reakcii na výzvu súdu na predloženie kúpnych zmlúv. Napokon žalovaný 2/ v podaní zo
dňa 05.04.2023 potvrdil, že nedisponuje kúpnymi zmluvami predmetom ktorých bol prevod osobných
motorových a nákladných motorových vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaný výsluch správcu
žalovaného 1/ a výsluch žalovaného 2/ nie je spôsobilý prispieť k preukázaniu žalobcom tvrdenej
skutočnosti o uzavretí sporných kúpnych zmlúv.

24. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20.mája 2015
o insolvenčnom konaní, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky
sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len „štát, v ktorom
sa začalo konanie“).

25. Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní, právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto
konania, jeho vedenie a ukončenie.

26. Podľa § 9 ods. 1 Insolvenčného poriadku (Insolvenzordnung), verejné oznámenie sa vykoná
ústredným, cezhraničným zverejnením na internete (H.); to je možné i v skrátenej forme. Pritom sa musí
presne označiť dlžník, najmä uviesť jeho adresa a jeho odvetvie. Oznámenie sa považuje za účinné, ak
prešli dva ďalšie dni od dňa zverejnenia.

27. Podľa § 80 ods. 1 Insolvenčného poriadku, zahájením insolvenčného konania prechádza právo
dlžníka spravovať a nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu konkurznej
podstaty.

28. Podľa § 85 ods. 1 (pokračovanie aktívnych procesov) Insolvenčného poriadku, v právnych sporoch

týkajúcich sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty , ktoré sú voči dlžníkovi vedené v čase
zahájenia konkurzného konania, môže správca pokračovať v stave, v ktorom sa nachádzajú.

29. Podľa § 85 ods. 2 Insolvenčného poriadku, ak správca odmietne pokračovať v právnom spore,
môže v spore pokračovať dlžník i protistrana..

30. Podľa § 86 ods. 1 (pokračovanie určitých pasívnych procesov) Insolvenčného poriadku, v právnych
sporoch vedených proti dlžníkovi môže pokračovať konkurzný správca i protistrana, ak sa týkajú:
1. vylúčenia veci z konkurznej podstaty, 2. oddeleného uspokojovania alebo 3. záväzku konkurznej
podstaty.

31. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

32. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní
u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu
úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.33. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu
úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

34. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto
zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe
dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako
obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

35. Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 ZKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno
odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

36. Podľa ustanovenia § 58 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného
protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny
úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať
tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

37. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je
právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením
konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie
svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným
svojim veriteľom.

38. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež
právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh
svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak
umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

39. Podľa ustanovenia § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak
spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho
právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

40. Podľa ustanovenia § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny
úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom
dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

41. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník
ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

42. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

43. Podľa ustanovenia § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré

boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

44. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto
s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

45. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo
veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti
právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinnéhoprávneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu
úkonu.

46. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR, pohľadávku, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci,
práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať
právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú
náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo
alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania

tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň
previedlo.

47. Predmetom podanej žaloby je určenie neúčinnosti právnych úkonov, pričom žalobca tvrdí, že
právnymi úkonmi, ktorými došlo k predaju motorových vozidiel z úpadcu na žalovaného 1/ a zo

žalovaného 1/ na žalovaného 2/ sú ukracujúcimi právnymi úkonmi. Z hľadiska jednotlivých skutkových
podstát v zmysle ustanovení §§ 58 až 60 ZKR, žalobca označuje tieto úkony ako úkony bez primeraného
protiplnenia, zvýhodňujúce právne úkony a ako ukracujúce úkony.

48. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Účelom

odporovaniaprávnymúkonomdlžníkavkonkurzejedosiahnuť,abyboladokonkurznejpodstatyzískaná
náhrada za majetok alebo priamo ten majetok, ktorý bol dlžníkovými právnymi úkonmi zmenšený na
úkor jeho konkurzných veriteľov. Odporovacia žaloba teda slúži k tomu, aby sa obnovili majetkové
pomerydlžníkaaabysadosiahlotakéuspokojeniepohľadávok(mierauspokojenia)akopredvykonaním
(účinnosťou) odporovaného právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú právny

úkon dlžníka, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými
predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka
týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil.

49.Prirozhodovaníožalobesúdvprvomradeposudzovalotázkuvčasnostipodaniaodporovacejžaloby

v tejto veci podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého právo odporovať zanikne, ak sa
neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Účinky vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu nastali dňom 26.06.2018. Pri doručení žaloby súdu dňom 24.06.2019, súd
konštatuje včasné podanie žaloby žalobcom a to v prekluzívnej lehote na jej podanie.

50. Ďalej súd skúmal otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ vzhľadom na skutočnosť, že na
jeho majetok sa začalo v Nemeckej spolkovej republike insolvenčné konanie rozhodnutím Okresného
súdu v Chemnitzi sp. zn. 12IN 477/18 zo dňa 30.08.2018 (teda v čase pred podaním tejto žaloby), pričom
insolvenčný správca žalovaného 1/ poukázal na ustanovenie § 80 ods. 1 Nemeckého insolvenčného
poriadku podľa ktorého začatím insolvenčného konania prechádza právo dlžníka spravovať majetok

patriaci do insolvenčnej podstaty a nakladať s ním na insolvenčného správcu. Podľa čl. 7 ods. 1
Nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu,
na území ktorého sa toto konanie začalo. Lex fori concursus stanoví procesnoprávne a súčasne
hmotnoprávne aspekty insolvenčného konania, okrem iného stanoví rozsah pozbavenia dlžníka práva
nakladať s jeho majetkom, podmienky správy konkurznej podstaty, rozsah pozbavenia dlžníka práva

nakladať s jeho majetkom, podmienky a spôsob ustanovenia správcu atď. Lex fori concursus sa
vzťahuje aj na určenie právomoci dlžníka a správcu, pričom pod pojmom „právomoci“ sa rozumejú práva
a povinnosti správcu a práva a povinnosti, ktoré dlžníkovi, prípadne jeho štatutárnemu orgánu zostávajú
zachované počas insolvenčného konania alebo ktoré mu vzniknú začatím insolvenčného konania. Podľa
lex fori concursus sa posudzuje otázka prípustnosti začatia súdnych konaní vo vzťahu k dlžníkovi

v insolvenčnom konaní. Účinky začatia insolvenčného konania na konania začaté jednotlivými veriteľmi
sa riadia pravidlami lex fori concursus, ktoré stanoví, či je vôbec prípustné začať konania jednotlivými
veriteľmi alebo či sa už začaté konania ex lege prerušujú.

51. Insolvenčné konanie vyhlásené na majetok nemeckej spoločnosti žalovaného 1/ je hlavným

insolvenčným konaním, ktoré sa riadi nemeckým právnym poriadkom. Podľa § 80 Insolvenčného
poriadku zahájením konkurzného konania prechádza právo spravovať a nakladať s majetkom patriacim
do konkurznej podstaty na správcu konkurznej podstaty. Tak ako vyplýva z odpovede Spolkového
ministerstva spravodlivosti v prípade procesného postavenia konkurzného správcu sa jedná o zákonnúprocesnú spôsobilosť, keď konkurzný správca svoju legitimáciu odvodzuje priamo z konkurzného
poriadku. Nie je ani zákonným zástupcom, ani orgánom žalovaného, ale „stranou z úradnej moci“. Ako
strana z úradnej moci je konkurzný správca stranou sporu, zatiaľ čo konkurzný dlžník má v konaní

postavenie tretej osoby a tým podľa možnosti aj svedka. Zahájenie insolvenčného konania nemá za
následok zánik spôsobilosti úpadcu (v tomto prípade žalovaného 1/) byť účastníkom súdneho konania.
Avšak žaloby na uplatnenie pohľadávky voči úpadcovi sú počas konkurzného konania neprípustné,
pretože insolvenčné pohľadávky podľa § 87 v spojení s § 174 Insolvenčného poriadku sa musia
prihlásiť u insolvenčného správcu na zápis do insolvenčného registra. Konanie proti úpadcovi však

možno viesť, ak existencia konkurznej pohľadávky je sporná. Iné žaloby, napríklad žaloby o vydanie
veci nepatriacej do konkurznej podstaty musia byť podané proti konkurznému správcovi ako strane
z úradnej moci. Z rozhodnutia Okresného súdu Chemnitz vyplýva, že k zahájeniu insolvenčného
konania došlo dňa 30.08.2018 o 09.00 hod, aplikujúc ustanovenie § 80 nemeckého insolvenčného
poriadku súd dospel k záveru, že oprávnenie žalovaného 1/ spravovať a nakladať s majetkom prešlo
týmto okamihom na insolvenčného správcu a nároky týkajúce sa majetku podliehajúce insolvenčnému

konaniu musia byť uplatnené proti insolvenčnému správcovi a preto, ak žaloba podaná na súd dňa
25.06.2019smerujeprotižalovanému1/anieinsolvenčnémusprávcovižalovaného1/,jepotrebnéjupre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť. Tento nedostatok nebolo možné odstrániť žalobcom
navrhovaným procesným postupom a to pripusteným zmeny strany sporu na strane žalovaného 1/,
keďže v danom prípade nebolo preukázané, že po začatí konania nastala skutočnosť, s ktorou sa

spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých súd koná ani postupom podľa § 64 Civilného
sporového poriadku, teda pokračovaním s právnym nástupcom žalovaného 1/, keďže žalovaný 1/
nezanikol.

52. Žalobca v konaní argumentoval tiež tým, že je otázne, či nastali účinky spojené s § 80 Insolvenčného

poriadku,tedaprechodprávaspravovaťmajetok,keďvodpovediSpolkovéhoministerstvaspravodlivosti
sa hovorí o účinkoch spojených so „zahájením konkurzného konania“, pričom v rozhodnutí Okresného
súdu Chemnitz o „otvorení konkurzu na majetok dlžníka“ a vo výpise žalovaného 1/ z Obchodného
registra o „začatí konkurzného konania“. Súd v tomto smere poukazuje na to, že napriek tomu,
že slovenský preklad pojmu Insolvenzverfahren eröffnet sa v uvádzaných listinách líši, rozhodnutie

Okresného súdu Chemnitz, vyjadrenie Spolkového ministerstva spravodlivosti v bode 1, ustanovenie
§ 80 ods. 1 InsO, či výpis z Obchodného registra uvádzajú totožný pojem a to „Insolvenzverfahren
eröffnet“ „Eröffnung des Insolvezverfahrens“. S poukazom na uvedené teda nie je daný rozpor v tom,
že rozhodnutím Okresného súdu v Chemnitz došlo k zahájeniu konkurzného konania s ktorým
ustanovenie § 80 Insolvenzordnung spája prechod práva spravovať a disponovať s majetkom dlžníka

na vymenovaného správcu konkurznej podstaty.

53. K tvrdeniu žalobcu, že nemal vedomosť o zahájení konkurzného konania na majetok žalovaného
1/ súd poukazuje na vyjadrenie Spolkového ministerstva spravodlivosti v bode 10. z ktorého vyplýva,
že zverejnenie uznesenia o zahájení konkurzného konania na úradnom oznamovacom portály

www.insolvenzbekanntmachungen.de sa podľa § 9 ods. 1 veta druhá Insolvenčného poriadku tretím
dňom po zverejnení považuje za účinné a preto už nie je potrebné doručenie jednotlivým veriteľom.
Zároveň uvedené tvrdenie žalobcu sa javí súdu ako účelové s poukazom na žalovaným 1/ predloženú
e-mailovú komunikáciu zo dňa 14.12.2018 a 21.12.2018 (č.l. 298 súdneho spisu) z ktorej vyplýva,
že žalobca komunikoval so správcom žalovaného 1/ a informoval ho na základe jeho dopytu o stave

speňažovania majetku úpadcu a teda zjavne mal vedomosť o prebiehajúcom konkurze na majetok
žalovaného 1/, ktorý je spoločníkom úpadcu.

54. Súd nad rozsah uvedeného uvádza, že ak by aj súd žalobu voči žalovanému 1/ nezamietol

z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, túto by bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nenaplnenia
podmienok pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu, keď žalobca nepreukázal
uzatvorenie predmetných kúpnych zmlúv medzi úpadcom a žalovaným 1/ predmetom ktorých boli
motorové vozidlá M. M., E. F. M., N. O. P., M. M. J., J. I., L. E., kedy došlo k uzatvoreniu predmetných
kúpnych zmlúv. Časové hľadisko je dôležité pre určenie, či boli uskutočnené v prípade zvýhodňujúcich

právnych úkonov a úkonov bez primeraného protiplnenia počas troch rokov pred začatím konkurzného
konania. Zo žalobcom predloženého Zoznamu vozidiel subjektu mal však súd preukázané, že motorové
vozidlá M. M. (odhlásené do cudziny 04.09.2013), N. O. P. (zmena vlastníka 15.07.2013), M. M. J.
(zmena vlastníka 28.01.2015), J. I. (vyradené z evidencie 19.12.2014) boli odhlásené do cudziny,vyradené z evidencie alebo došlo k zmene vlastníka viac ako tri roky pred začatím konkurzného
konania a teda takýmto právnym úkonom nemožno odporovať ako zvýhodňujúcim právnym úkonom
a úkonom bez primeraného protiplnenia. Žalovaný 2/ uviedol a preukázal, že úpadca previedol osobné

motorové vozidlo zn. E. F. S 500 na žalovaného 1/ dňa 22.08.2014, ktorý ho následne previedol na tretiu
osobu- Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG za kúpnu cenu 21.000,- eur, uvedené v konaní nebolo
sporné, keďže žalobca tieto tvrdenia žalovaného 2/ účinne nepoprel. K prevodu vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu E. F. G. XXX tak došlo viac ako tri roky pred začatím konkurzného konania a teda
takémuto právnemu úkonu nemožno odporovať ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu a úkonu bez

primeraného protiplnenia.

55. Časové hľadisko je dôležité aj pre určenie či a v akom rozsahu k ukráteniu došlo v okamihu
uskutočnenia predmetných právnych úkonov. Žalobca napriek tomu neuviedol ohľadom prevodu
motorového vozidla E. F. G. XXX presnú výšku pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorí mali pohľadávky
v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, pričom z obsahu Zoznamu pohľadávok

predložených žalobcom vyplývajú aj pohľadávky, ktoré v čase odporovaného právneho úkonu
neexistovali prípadne sa v ňom uvádzajú aj pohľadávky bez uvedenia ich vzniku. Je pritom procesnou
zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.
Tiež stav majetku úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu
uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov je potrebné skúmať k momentu účinnosti odporovaného

právneho úkonu, nakoľko len v prípade zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedenému momentu
možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Zistenie stavu majetku je spoľahlivé vtedy, ak je vyčíslené hodnoverným spôsobom
ku konkrétnemu dátumu odporovaného právneho úkonu, pričom nepostačuje poukázať na súpis
majetku, nakoľko neposkytuje hodnoverné preukázanie rozhodujúcich skutočností ku dňu vykonania

napádaných právnych úkonov. K ukráteniu žalobca v konaní iba všeobecne uviedol, že úpadca
nemal v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov dostatok iného majetku na uspokojenie
svojich existujúcich veriteľov, pričom otázku ukrátenia nemožno posudzovať iba s ohľadom na rozsah
uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu, ale s ohľadom na
konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia právneho úkonu. Zo skutkových tvrdení

žalobcu nevyplývajú skutočnosti týkajúce sa stavu majetku úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného
právneho úkonu z hľadiska jeho dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase jeho uskutočnenia a na
možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto úkonu
a boli prihlásené do konkurzu. Správca v žalobe nesprávne vychádza z výšky prihlásených pohľadávok
v konkurze a z hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov

malo dôjsť uzavretím spornej zmluvy, a preto správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka
pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka
uspokojovať.

56. Vyššie uvedené, teda, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno bez akýchkoľvek pochybností

hodnoverne a spoľahlivo preukázať naplnenie zákonného predpokladu ukrátenia pri každom
konkrétnom odporovateľnom právnom úkone a uviesť pohľadávky veriteľov a majetok úpadcu ku
konkrétnemu dátumu jeho vykonania, platí aj v prípade prevodu osobného motorového vozidla K. L. K.
L. ohľadom ktorého žalovaný 2/ uviedol, že úpadca previedol osobné motorové vozidlo na žalovaného
1/ dňa 11.09.2017, ktorý ho následne previedol na tretiu osobu- Autohaus Leonhardt za kúpnu cenu

76.470,- eur, uvedené v konaní nebolo sporné, keďže žalobca tieto tvrdenia žalovaného 2/ účinne
nepoprel. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka nie je možné prijať len z tvrdení žalobcu a ním predložených
dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu pred uskutočnením napadnutého právneho úkonu
a po ich uskutočnení a neumožňovali tak vyhodnotiť dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej
sfére.

57. Žalobca v konaní ďalej argumentoval tým, že žalovaný 1/ predmetné vozidlá osobitnými kúpnymi
zmluvami previedol na žalovaného v 2/ rade. Žalobca nepreukázal uzatvorenie predmetných kúpnych
zmlúv medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ predmetom ktorých boli motorové vozidlá M. M., E. F. M.,
N. O. P., M. M. J., J. I., L. E., kedy došlo k uzatvoreniu predmetných kúpnych zmlúv, pričom časové

hľadiskojedôležitépreurčenie,čiboliuskutočnenévprípadezvýhodňujúcichprávnychúkonovaúkonov
bez primeraného protiplnenia počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Tak ako už bolo
uvedenévbode54.odôvodneniarozhodnutiazožalobcompredloženéhoZoznamuvozidielsubjektumal
však súd preukázané, že motorové vozidlá M. M. (odhlásené do cudziny 04.09.2013), N. O. P. (zmenavlastníka 15.07.2013), M. M. J. (zmena vlastníka 28.01.2015), J. I. (vyradené z evidencie 19.12.2014)
boli vyradené z evidencie alebo došlo k zmene vlastníka viac ako tri roky pred začatím konkurzného
konania a teda takýmto právnym úkonom nemožno odporovať ako zvýhodňujúcim právnym úkonom

a úkonom bez primeraného protiplnenia.

58. Na základe vykonaného dokazovania predloženými faktúrami, ako aj z vyjadrenia spoločnosti
Autohaus Brüggemann GmbH & Co.KG súd zistil, že žalovaný 1/ previedol dňa 22.08.2014 motorové
vozidlo E. F. G. XXX, J.: H. na uvedenú spoločnosť za kúpnu cenu 24.990,-eur a nie na žalovaného

2/ ako tvrdí žalobca. Žalobca tak nepreukázal existenciu právneho úkonu a jeho účinnosť, teda kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu E. F. G. XXX, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na tretí subjekt.

59. Z vykonaného dokazovania súd zároveň zistil, že žalovaný 1/ previedol dňa 11.09.2017 motorové

vozidlo K. L. na spoločnosť Autohaus Leonhardt za kúpnu cenu 74.470,-eur a teda žalobca ani v tomto
prípade nepreukázal existenciu napádaného právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k osobnému
motorovémuvozidluK.L.L.L.,pričomjezrejmé,žežalovaný1/previedolvlastníckeprávokmotorovému
vozidlu na tretí subjekt.

60. Predpokladom úspešného odporovania napadnutého právneho úkonu je v súlade s § 62 ods. 2
ZKR to, aby na osobu, voči ktorej žaloba, bolo prevedené právo nadobudnuté odporovateľným právnym
úkonom, v dôsledku ktorého by sa majetok úpadcu zmenšil. Vzhľadom k tomu, že žalobca predovšetkým
nepreukázal existenciu a účinnosť kúpnych zmlúv, ktorých predmetom mal byť prevod motorových

vozidiel uvedených v žalobe zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ a kedy mali byť predmetné právne úkony
urobené, súd zamietol žalobu ako nedôvodnú aj voči žalovanému 2/.

61.Podľaustanovenia§251zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„Civilnýsporový
poriadok“)trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,ktorévzniknú

v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

63. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku a žalobcu ako stranu v konaní procesne neúspešnú zaviazal nahradiť
žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).