Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/179/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117230249
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1117230249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: In Store Slovakia s.r.o.,
Balkánska 302/7, 851 10 Bratislava IČO: 35 852 674, zastúpený JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom,
Sv. Cyrila a Metoda 12, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 30 849 551, proti žalovanému: VENCORP
DEVELOPMENT s.r.o., Štúrova 14, 811 02 Bratislava, IČO: 35 878 525, zastúpený: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865281, v konaní o zaplatenie
40.861,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
28Cb/225/2017-793 zo dňa 21.10.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
28Cb/225/2017-793 zo dňa 21.10.2019 v časti orientačného čísla ulice v adrese sídla žalovaného tak,
že správne znie „ Štúrova 14“.

II. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e výrok II. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
28Cb/225/2017-793 zo dňa 21.10.2019 tak, že vypúšťa slová: „doručenú súdu 18.12.2017“.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/225/2017-793 zo dňa
21.10.2019 v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 28Cb/225/2017-793 zo dňa
21.10.2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že pripustil zmenu žaloby v znení:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40.861,07 Eur. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,8% denne zo sumy 40.861,07 Eur od 3.1.2015 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spojené so zaplatením súdneho poplatku, ako aj
trovy právneho zastúpenia vo výške 100%.“, výrokom II. žalobu doručenú súdu 18.12.2017 zamietol
v celom rozsahu a vo výroku III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
celom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.12.2017
domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi 34.050,89 Eur s príslušenstvom za
vykonané stavebné práce na stavbe MIRADOR vyúčtované jeho právnym predchodcom, spoločnosťou
G - M Prestige s.r.o. faktúrou č. 20141201 zo dňa 03.12.2014 splatnou 02.01.2015 na sumu 40.861,07Eur s DPH (34.050,89 Eur bez DPH). Právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola Zmluva o dielo č.
011/2014/ZAT zo dňa 7.4.2014, ktorou sa jeho právny predchodca zaviazal pre žalovaného vykonať
dodávku a montáž zateplenia objektu a žalobca sa stal veriteľom pohľadávky na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2015. Podaním doručeným súdu 1.4.2019 žalobca navrhol zmenu
žaloby, rozšírenie žaloby o sumu 6.810,18 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje DPH z faktúry č.
20141201.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obsiahlo uviedol vyjadrenia sporových

strán, z ktorých odvolací súd uvádza nasledovné:

4. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, v rámci procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie
namietal zánik uplatnenej pohľadávky žalobcu započítaním s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 101.230,96 Eur ku dňu 03.09.2014 a premlčanie časti nároku na zaplatenie
sumy 8.610,18 Eur s príslušenstvom, ktorú žalobca uplatnil zmenou žaloby dňa 01.04.2019. Ku

skutkovému stavu uviedol, že odovzdal stavenisko právnemu predchodcovi žalobcu dňa 14.4.2014
pripravené v rozsahu potrebnom na vykonanie diela, právny predchodca žalobcu mal v zmysle zmluvy
vykonať celé dielo do 29.8.2014 a časť diela spočívajúcu v zateplení 4 exteriérových stien (bez časti
fasády, ktorá sa mala vykonať až po demontáži stavebného výťahu) do 04.07.2017 (správne 04.07.2014,
pozn. odvolacieho súdu). Napriek opakovaným výzvam napr. zo dňa 23.6.2014 a 15.7.2014, zápisom

v stavebnom denníku, právny predchodca žalobcu nevykonal dielo ani sčasti v rámci dohodnutého
harmonogramu, ale listom zo dňa 22.7.2014 doručeným žalovanému dňa 29.7.2014, t. j. až po takmer
3,5 mesiacoch od prevzatia staveniska a 18 dní po uplynutí termínu na vykonanie časti diela, účelovo
upozornil žalovaného prvý krát na údajnú nepripravenosť staveniska, teda až v čase, keď malo byť dielo
z exteriérovej časti de facto ukončené a keď bol opakovane upozorňovaný na dodržanie dohodnutých

termínov s rizikom ukončenia zmluvy pre porušenie zmluvných povinností, ako aj narušenia logistiky
následných stavebných prác pred prichádzajúcim nestabilným jesenným a zimným obdobím. Žalovaný
poukázal na čl. 8 Všeobecných zmluvných podmienok vykonávania diela, ktoré sú súčasťou Zmluvy o
dielo, v zmysle ktorých zhotoviteľ vyhlasuje, že sa s podmienkami staveniska oboznámil, článok 8 bod
8.1. Zmluvy o dielo, podľa ktorého mali byť všetky oznámenia zhotoviteľa urobené v písomnej forme.

Z dôvodu trvalého omeškania právneho predchodcu žalobcu s plnením Zmluvy o dielo, čo vyplýva z
výpisov zo stavebného denníka, žalovaný po opakovaných výzvach a upozorneniach odstúpil od Zmluvy
o dielo dňa 11.08.2014, odstúpenie od zmluvy bolo zhotoviteľovi doručené dňa 12.08.2014 v súlade s
čl. 17.5.1 Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o dielo.

5. Žalobca k procesnej obrane žalovaného uviedol, že žalovaný uplatnil voči zhotoviteľovi zmluvnú
pokutu za omeškanie so zateplením južnej, východnej steny, severnej a západnej steny podľa čl. 16.2,
ako aj zmluvnú pokutu podľa bodu 16.13, 16.14 a 17.9. všeobecných zmluvných podmienok (príloha č.
3 k zmluve o dielo), ide o pokuty duplicitné a v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami,
a najmä omeškanie zhotoviteľa nemôže byť dávané za vinu zhotoviteľovi a sankcionované zmluvnou

pokutou. Uviedol, že zhotoviteľ upozornil objednávateľa, že bez realizácie poterov balkónov a vonkajších
stien a realizácie parapetných líšt nebude môcť zrealizovať dielo. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne
stotožňuje pojmy stavenisko a pripravenosť stavby. Podľa žalobcu žalovaný vedel o nepripravenosti
stavby na realizáciu diela, zhotoviteľ ho včas informoval o potrebe vykonania prác, ktorých realizácia
bránila v zhotovení diela v zmysle zmluvy, čo preukazuje postup objednávateľa, ktorý emailom zo dňa

11.04.2014 zaslal zhotoviteľovi podklady na nacenenie týchto prác a požiadal o vypracovanie cenovej
ponuky, ktorú mu zhotoviteľ zaslal dňa 22.04.2014 o 8.40 hod. a následne mu zaslal 22.04.2014 o 9.12
hod. na jeho žiadosť email s technickým riešením ukončenia balkónu. Kalkulácia na potrebné práce
bola opätovne zaslaná emailom dňa 21.05.2014 o 10.17 hod. znížená o práce, ktoré objednávateľ
zazmluvnil s tretími osobami. Podľa zmluvy o dielo mal byť vystavený zmenový list ako alternatíva k

dodatku k zmluve o dielo, objednávateľ zmenový list zaslal zhotoviteľovi až 23.06.2014, teda v čase, keď
mal zhotoviteľ takmer dva mesiace dielo realizovať, svojvoľne znížil nacenenie prác, preto k uzavretiu
dodatkunedošlo.Zozáznamovzkontrolnýchdnívyplýva,žeobjednávateľnakontrolnomdni13.06.2014
žiadal firmy Špeciálne izolácie a ALUWIN, aby dokončili atiku a vonkajšie parapety na južnej stene,
aby mohol zhotoviteľ dokončovať príslušnú časť diela, ktorá mala byť dokončená do 06.06.2014; dňa

20.06.2014 inštruuje zhotoviteľa, aby realizoval izoláciu a potery na balkónoch, tieto práce neboli so
zhotoviteľom zazmluvnené; dňa 28.08.2014, t.j. po odstúpení od zmluvy zadáva inštrukciu na vykonanie
prác, ktoré mali predchádzať prácam zhotoviteľa tretej osobe (Lampert), izolácie balkónov pre potery
sa mali uskutočniť až do 01.09.2014, pričom až po odstránení debnenia je možné dokončiť zatepleniebalkónov a na tieto skutočnosti zhotoviteľ upozorňoval objednávateľa už od apríla 2014; na kontrolnom
dni 03.10.2014 informuje objednávateľ v ods. 45/01, že stavebný výťah začnú demontovať od 6.10.2014,
tento bol umiestnený na západnej stene a tvoril prekážku realizácie diela zhotoviteľa, nakoľko toto

zateplenie malo byť hotové do 04.07.2014. Žalobca uvádza, že žalovaný neposkytoval zhotoviteľovi
potrebnú súčinnosť, listom zo dňa 11.08.2014 odstúpil od zmluvy o dielo. Zhotoviteľ emailom zo dňa
10.09.2014 zaslal súpis reálne vykonaných prác, na ktorý objednávateľ nereagoval, preto napriek
neschváleniu finálneho súpisu prác vystavil faktúru č. 20141201 zo dňa 03.12.2014 na sumu 34.050,89
€ bez DPH, 40.861,07 € s DPH so splatnosťou 02.01.2015.

6. Žalovaný argumenta´ciu žalobcu o nemozˇnosti vykonania diela považuje za nezmyselnú, nakoľko
balko´ny sa nacha´dzaju´ len lokálne na vy´chodnej a za´padnej cˇasti stavby, čo nebránilo zhotoveniu
diela na celej severnej a juzˇnej stene, ako aj vsˇetky´ch cˇastiach za´padnej (s vy´nimkou cˇasti s vy
´tˇahom)avy´chodnejstranystavbyokremzatepleniabalko´nov,pricˇomzatepleniebalko´novjemozˇne
´ zrealizovatˇ bez uskutocˇneny´ch poterov, pri´padne za´bradlia. Za´rovenˇ zˇalovany´ poukazuje na

to, že zhotoviteľ nezrealizoval podľa zmluvy ani len lesˇenie v cˇase, kedˇ zˇalovany´ od zmluvy odstu
´pil a poukazuje na rozpor v argumentácii žalobcu, že dielo údajne nemohol realizovať pre stavebnu
´ nepripravenostˇ, avšak v skutočnosti cˇastˇ diela realizoval, s vy´razny´m omesˇkani´m vykonal len
scˇasti juzˇnu´ stenu, severnu´ stenu nevykonal vo^bec, hoci sa tam balko´ny nenacha´dzali.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie Zmluvou o dielo č. 011/2014/ZAT, Zápisom z odovzdania
a prevzatia pracoviska - staveniska, Upozornením na meškanie prác zo dňa 23.06.2014 a 15.07.2014,
Zápismi v stavebnom denníku, emailovou komunikáciou, Zápočtom, Fotodokumentáciou, Stavebným
denníkom, Znaleckým posudkom č. 019/2019 zo dňa 20.05.2019, výsluchmi svedkov O. a P..
Z vykonaného dokazovania mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami

založeného Zmluvou o dielo č. 011/2014/ZAT zo dňa 7.4.2014, z čl. 8.5 Všeobecných zmluvných
podmienok vyplynulo, že zhotoviteľ vyhlásil, že všetky podmienky stavebnej pripravenosti zhotoviteľa
oznámil objednávateľovi pred podpisom zmluvy, zhotoviteľ berie na vedomie a súhlasí, že ak sa strany
v zmluve nedohodli na oznámení určitých podmienok stavebnej pripravenosti podľa predchádzajúcej
vety, nemá zhotoviteľ právo požadovať ich zabezpečenie zo strany objednávateľa ani právo na zmenu

termínu dokončenia diela, ďalej z bodu 8.6 Všeobecných zmluvných podmienok zistil, že „Zhotoviteľ je
povinnýbezzbytočnéhoodkladu,najneskôrvšakdodesaťdníodprevzatiavýchodiskovýchpodkladova/
alebo iných podkladov, ktoré nemal k dispozícii pri uzavieraní zmluvy, oznámiť objednávateľovi prípadné
zistené vady, nedostatky, rozpory, neúplnosť a/alebo nevhodnosť východiskových podkladov a/alebo
ich časti pre vykonanie diela a dôvody tejto nevhodnosti. (...)“, čl. 16 ako Dôsledky porušenia záväzkov

(zmluvné pokuty), v čl. 16.2 je dojednaná zmluvná pokuta za porušenie povinnosti vykonať časť
diela v čase podľa penalizovaných míľnikov (uvedených v bode 3.2. čl. 3 zmluvy) a v čl. 17, bod
17.5. podmienky, za ktorých môže objednávateľ okamžite (bez ďalšieho) odstúpiť do zmluvy. Listami
zo dňa 23.06.2014 a 15.07.2014 a zápismi v stavebnom denníku žalovaný upozorňoval právneho
predchodcu žalobcu na omeškanie diela a odstránenie omeškania a vád. Listom zo dňa 22.07.2014

doručeným žalovanému dňa 29.07.2014 právny predchodca žalobcu upozornil na nepripravenosť
staveniska. Zmluva o dielo bola ukončená odstúpením zo strany objednávateľa (žalovaného) listom
zo dňa 11.8.2014 v súlade s čl. 17 Prílohy č. 3 zmluvy s účinnosťou ku dňu doručenia zhotoviteľovi
(dňa 12.8.2014). Súd prvej inštancie zo zápočtu zistil, že žalovaný vystavil spoločnosti G-M Prestige
s.r.o. faktúru cˇ. 2014/09/41 na sumu 101.230,96 Eur, ktorou vyúčtoval pohľadávku na zaplatenie

zmluvnejpokuty,započítanúžalovanýmzapočítalvočipohľadávkežalobcukudňu03.09.2014.Súdprvej
inštancie konštatoval, že ukončenie zmluvného vzťahu žalobca nenamietal, namietal dôvody omeškania
zhotoviteľa a v konaní bolo sporné započítanie pohľadávky žalovaného titulom zmluvnej pokuty za
porušenie povinností právneho predchodcu žalobcu s pohľadávkou žalobcu z titulu nezaplatenej odplaty
za vyhotovenú časť diela. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

preukázania riadneho splnenia povinností zo zmluvy o dielo, keď ani ním predložený znalecký posudok
Ing. Ondreja Sovu, znalca v odbore stavebníctva, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných
prác a odhad hodnoty nehnuteľností č. 019/2019 zo dňa 20.05.2019 neobsahoval také závery, z
ktorých by bolo možné usúdiť existenciu prekážok spôsobených žalovaným ako objednávateľom, ktoré
by bránili zhotoviteľovi vykonávať dielo. Popis technického postupu znalcom nemá relevantnosť vo

vzťahu k argumentácii žalobcu o nepripravenosti a nemožnosti vykonávať činnosť na stavbe. Naopak,
žalovaný preukázal, že žalobca ako zhotoviteľ prevzal stavenisko so všetkými náležitosťami, vrátane
osobnej prehliadky. Právny predchodca žalobcu nepripravenosť staveniska preventívne ani následne
žalovanému neoznámil, nakoniec na pojednávaní dňa 6.6.2019 priznal, že na stavenisku „nemal ľudí,nakoľko pracovali na iných stavbách“, čím priznal, že na stavbe sa nevykonávala činnosť, v dôsledku
čoho nedošlo k zhotoveniu diela riadne a včas, čo mal súd prvej inštancie za preukázané aj výpismi zo
stavebného denníka. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v cˇl. 8 Prílohy

č. 3 Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o dielo, zhotoviteľ vyhlasuje, že
sa s podmienkami staveniska oboznámil, podľa cˇl. 8 bod 8.1. mali bytˇ všetky oznámenia zhotoviteľa
urobené v písomnej forme a z predložených dôkazov bolo súdu prvej inštancie zrejme´, že zhotoviteľ
namietal údajne´ vady a nepripravenosť staveniska až v čase, keď malo bytˇ dielo z exteriérovej časti de
facto ukončené a keď bol zˇalovany´m upozorňovaný na omeškanie pod následkom ukončenia Zmluvy o

dielo pre porušenie zmluvných povinností. Podstatným pre posúdenie konania žalobcu ako zhotoviteľa
je podľa súdu prvej inštancie, že žalobca neoznámil existenciu prekážky bezodkladne po tom, ako sa
o nej dozvedel, ale informoval objednávateľa až v čase, keď bol v omeškaní, ktorú súd prvej inštancie
posúdil podľa § 552 Obchodného zákonníka.

8. Súd prvej inštancie ako dôvodnú posúdil žalovaným uplatnenú námietku premlčania nároku v časti

8.610,18 Eur, o ktorú žalobca dňa 1.4.2019 rozšíril žalobu. Súd prvej inštancie vychádzal z toho,
faktúra na sumu 40.861,07 Eur, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému vykonané práce, bola vystavená
3.12.2014 so splatnosťou 2.1.2015, nárok v časti uplatnenej na súde dňa 1.4.2019 rozšírením žalobného
návrhu o sumu 6.810,18 Eur posúdil ako premlčaný v súlade s § 397 Obchodného zákonníka, kedy
premlčacia doba 4 roky pre uplatnenie tohto nároku uplynula najneskôr 3.1.2019.

9. K námietkam žalobcu o duplicite zmluvných pokút, uplatneniu zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko zhotoviteľ sa do omeškania dostal v dôsledku omeškania objednávateľa, preto nemôže
byť sankcionovaný zmluvnou pokutou, súd prvej inštancie po analýze dojednania zmluvnej pokuty
konštatoval, že dojednanie zmluvnej pokuty v čl. 16 bod 16.2. Prílohy č. 3 k Zmluve o dielo je platné,

viažuce sa k časovým míľnikom uvedených v čl. 3 bod 3.2.2., 3.2.3, 3.2.4. Zmluvy o dielo, za čo si
žalovaný vyúčtoval zmluvnú pokutu výpočtom uvedeným v liste z 3.9.2014 (na čl. 117 súdneho spisu).
Výpočtom súd prvej inštancie zistil nepresnosť vo výške sumy zmluvnej pokuty vo faktúre č. 2014/09/41,
prepočtom za uplatnené tituly uvedené v časových míľnikoch v čl. 3 Zmluvy o dielo by mala správne
predstavovať výška sumu 101.165,70 Eur a dojednané maximum zmluvnej pokuty v zmysle čl. 16, bod

16.2. Prílohy č. 3 k Zmluve o dielo je 30% z ceny diela t. j. 37.961,61 Eur. Súd prvej inštancie preto
dospel k záveru, že len v tejto výške došlo k započítaniu zmluvnej pokuty s pohľadávkou žalobcu, keď
sa pohľadávky stretli podľa § 358 Obchodného zákonníka a z dôvodu zániku pohľadávky započítaním
žalobu aj v časti sumy 34.050,89 Eur zamietol. V tomto prípade išlo o porušenie povinnosti vykonať časť
diela v časovom míľniku ako je uvedené v čl. 3 zmluvy a nestotožnil sa nárokom na zmluvnú pokutu

titulom uvedeným v čl. 17, bod 17.9. pre prípad odstúpenia od zmluvy.

10. Súd prvej inštancie pri posúdení veci aplikoval § 1, § 261 ods. 1, ods. 6, § 265, § 266, § 300, § 301,
§ 302, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1 a ods. 2, § 358 ods. 1, § 365 ods. 1, § 397, § 551 ods. 1, § 552 zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; § 35, § 37 ods. 1, § 39, § 544 ods. 1 a ods. 2 z. č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

11. Proti výroku II. a III. rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h)
CSP, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa

nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno preukázania
rozhodujúcich skutočností ohľadom uplatneného nároku.

12. Žalobca nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný preukázal, že zhotoviteľ prevzal
stavenisko so všetkými náležitosťami, a to podpísaním zmluvy o dielo, vrátane osobnej prehliadky a

že žalobca v rámci procesného útoku uvádzal, že nebola pripravenosť staveniska resp. objektu na
výkon činnosti, avšak uvedené preventívne ani následne žalovanému ako objednávateľovi neavizoval.
Podľa žalobcu v celom konaní, ako aj v napadnutom rozsudku, nie je premietnutý zásadný rozdiel
medzi pripravenosťou staveniska a pripravenosťou stavby. Žalobca uviedol, že je pravdou, že zhotoviteľ
podpísal Zápis z odovzdania a prevzatia staveniska dňa 14.04.2014, čím však nepotvrdil, že je možné

okamžite nastúpiť na realizáciu diela, ale len vyjadril súhlas s prevzatím staveniska, nakoľko spĺňalo
všetky náležitosti (napr. prívod elektrickej energie, vody, oplotenie a pod.). Zhotoviteľ nikdy nevytýkal
objednávateľovi problém so staveniskom, ale stavebnú nepripravenosť, ktorá spočívala v nemožnosti
vykonať dojednané dielo vzhľadom na to, že nie sú ukončené činnosti, ktoré majú predchádzaťrealizácii diela. Žalobca v odvolacej argumentácii odkazuje na § 43i zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého je stavenisko priestor, ktorý je
počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie

stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na
umiestnenie zariadenia staveniska; zahŕňa stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné
pozemky alebo ich časti. Stavebnú pripravenosť možno podľa žalobcu definovať ako taký stav stavby,
ktorý žiadnym spôsobom neobmedzuje a nespomaľuje možnosť realizácie diela dojednaného v zmluve,
pričom rozhodujúci je stav nie v čase podpisu zmluvy, ale v dojednanom čase nástupu zhotoviteľa na

stavbu s realizáciou diela, t.j. 05.05.2014. Vykonanie všetkých prác, ktoré predchádzali realizácii diela
mal zabezpečiť objednávateľ.

13. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s vyhodnotením predložených dôkazov súdom prvej inštancie,
a to ním predloženého znaleckého posudku č. 019/2019 zo dňa 20.5.2019 a znaleckého posudku
predloženého žalovaným č. 61/2019 zo dňa 15.5.2019, ktorý sa v odôvodnení nespomína. Súd

prvej inštancie uviedol, že popis technologického postupu znalcom nemá relevantnosť vo vzťahu k
argumentácii o nepripravenosti a nemožnosti ďalej vykonávať činnosť na stavbe, podľa žalobcu je to
práve naopak, práve technologický postup realizácie diela uvedený v oboch posudkoch potvrdzuje
skutočnosti uvádzané žalobcom, že na realizáciu diela musia byť ukončené určité práce, ktoré majú
predchádzať realizácii diela a jeho ukončeniu. Žalobca zdôrazňuje, že zhotoviteľ vykonal činnosti, ktoré

vzhľadom na stavebnú nepripravenosť vykonať mohol a znalci v oboch posudkoch uviedli, že dielo
nie je možné dokončiť bez realizácie poterov balkónov. Objednávateľ nemal zazmluvnené potery na
balkónoch, čo uviedol aj svedok O., ktorý tiež uviedol, že potery z technologického hľadiska musia
zrieť najmenej 20 dní, z čoho vyplýva, že práce, ktoré mali predchádzať nástupu zhotoviteľa na
realizáciu diela neboli 11.04.2014 (v čase zaslania podkladov na nacenenie), resp. v čase 05.05.2014

(v deň dojednaného nástupu zhotoviteľa na realizáciu diela) objednané, tobôž zrealizované a vyzreté,
napriek tomu súd prvej inštancie túto skutočnosť ignoroval pri rozhodovaní. Odvolateľ uvádza, že
zhotoviteľ informoval pri podpise zmluvy o dielo objednávateľa o tom, že pred realizáciou diela bude
nevyhnutné zabezpečiť potery na balkónoch, o čom však neexistuje žiaden dôkaz, nakoľko sa jednalo
o ústnu komunikáciu. Žalobca za nesprávny záver súdu prvej inštancie v rozpore s výsledkami

dokazovanianamietavytrhnutievýrokusvedkaP.napojednávanízkontextu(žezhotoviteľnastavenisku
žalovaného nemal ľudí, nakoľko pracovali na iných stavbách), nakoľko počty pracovníkov na stavbe
boli prispôsobené objemu práce, nemožno z nich vyvodiť, že pracovníci na iných stavbách boli
dôvodom nevykonávania činností na stavbe objednávateľa. V rozpore s vykonaným dokazovaním je
podľa žalobcu aj záver súdu prvej inštancie, že zhotoviteľ nekonal bezodkladne, ako sa o prekážke

dozvedel a informoval objednávateľa až v čase, keď bol v omeškaní s ukončením prác. Podľa žalobcu
objednávateľainformovaloexistenciiprekážky,objednávateľzaslalzhotoviteľovipodkladynanacenenie
chýbajúcich prác dňa 11.04.2014, zhotoviteľ zaslal cenovú ponuku 22.04.2014 (na 40.147,62 Eur),
dodatočne žalovaný zazmluvnil na časť prác iného dodávateľa, preto zhotoviteľ zaslal dňa 21.05.2014
upravenú cenovú ponuku. Objednávateľ až 23.06.2014, teda 17 dní po prvom termíne odovzdania

časti diela (06.06.2014) zaslal návrh zmenového listu so zníženou cenou, preto nedošlo k platnému
uzatvoreniu dodatku (formou zmenového listu). Žalobca preto s poukazom na § 365 ods. 4 Obchodného
zákonníka poukazuje na omeškanie objednávateľa.

14. Žalobca ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal z dôkazmi, a to záznamami

z kontrolných dní, z ktorých vyplýva, že k termínu ukončenia prvej etapy diela chýbali aj iné činnosti,
ktoré bránili zhotoviteľovi vo včasnom ukončení príslušnej časti diela a poukazuje na Zápis z kontrolného
dňa 28.05.2014, 13.06.2014, 20.06.2014, 28.08.201 a 03.10.2014. Podľa harmonogramu prác mal
zhotoviteľ po realizácii južnej a východnej steny pokračovať severnou stenou, ktorá neobsahovala
balkóny, avšak zistil krivosť stien, ktorá musela byť odstránená zmenou hrúbky použitého izolantu, túto

skutočnosť oznámil objednávateľovi emailom zo dňa 14.07.2014 a následne listom zo dňa 22.07.2014 a
bolo potrebné uzatvorenie dodatku. Keďže objednávateľ na oznámenie nereagoval, zhotoviteľ nemohol
pokračovať v realizácii ďalšej časti diela z dôvodov na strane objednávateľa.

15. Žalobca ďalej namieta nesprávne posúdenie námietky premlčania, ktoré odôvodňuje tým, že zaslal

v súlade s bodom 5.2. zmluvy o dielo objednávateľovi emailom dňa 21.07.2014 (súd prvej inštancie
uviedol nesprávny dátum 10.09.2014) súpis prác na schválenie za účelom vystavenia faktúry, žalovaný
mal v zmysle zmluvy povinnosť sa k súpisu vyjadriť v lehote 3 pracovných dní, čo neurobil, preto
zhotoviteľ vystavil faktúru č. 20141201 až dňa 3.12.2014, a to na sumu vo výške 40.861,07 Eur s DPH sosplatnosťou dňa 2.1.2015. Žalobca zastáva názor, že nárok bol uplatnený včas v celosti istiny uvedenej
v tejto faktúre, len omylom došlo k uvedeniu sumy bez DPH, preto nemožno prihliadať na námietku
premlčania.

16. Žalobca napokon v odvolaní namieta, že vo vzťahu k zmluvnej pokute nie je možné akceptovať
žalovaným uplatnenú zmluvnú pokutu voči zhotoviteľovi listom zo dňa 3.9.2014 v celom rozsahu, teda
aj v časti nedodržania míľnikov na vykonanie časti diela, nakoľko podmienky na uplatnenie zmluvnej
pokuty nie sú splnené, pretože nie je možné uplatniť zmluvnú pokutu za omeškanie, ktoré nespôsobil

zhotoviteľ.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Žalovaný tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní považuje za účelové a nepravdivé.
Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ nevykonal dielo v zmysle Zmluvy o
dielo výlučne z dôvodov na jeho strane. Podľa žalovaného nie je sporné najmä, že: a) žalobca

podpísal so žalovaným zmluvu o dielo č. 011/2014/ZAT zo dňa 07.04.2014, termíny (míľniky) určené v
zmluve boli aj zhotoviteľom označené na pojednávaní pred súdom prvého stupňa ako realizovateľné a
dostatočné,b)žalovanýodovzdalstaveniskozhotoviteľovidňa14.04.2014vzmyslezápisuzodovzdania
a prevzatia pracoviska - staveniska, kde zhotoviteľ nedeklaroval nepripravenosť staveniska (stavby)
na vykonanie diela, c) v zmysle Zmluvy o dielo mal zhotoviteľ vykonať celé dielo do 29.08.2014,

pričom časť diela, zateplenie 4 exteriérových stien (bez časti fasády, ktorá sa mala vykonať až po
demontáži stavebného výťahu) mal vykonať do 04.07.2014, d) listami zo dňa 23.06.2014 a 15.07.2014,
ako aj zápismi v stavebnom denníku, žalovaný preukázateľne upozorňoval zhotoviteľa na omeškanie
diela a odstránenie omeškania a vád, e) až listom - upozornením zo dňa 22.07.2014, doručeným
žalovanému dňa 29.07.2014, preukázateľne upozornil zhotoviteľ žalovaného prvý krát na údajnú

nepripravenosť staveniska, f) žalovaný pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy o dielo zo dňa 11.08.2014,
doručenému zhotoviteľovi dňa 12.08.2014, g) žalovaný vystavil zhotoviteľovi faktúru č. 2014/09/41
vo výške 101.230,96 Eur, pričom v rozsahu súpisu prác predložených zhotoviteľom jeho pohľadávku
započítal zápočtom zo dňa 03.09.2014, h) na pojednávaní dňa 22.10.2018 žalobca predložil Zmluvu
o postúpení žalovanej pohľadávky.

18. Žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu spočíva výlučne na údajnej nepripravenosti staveniska/
stavby a nemožnosti dokončiť dielo, ktoré však právny predchodca žalobcu viac ako 2 mesiace po začatí
diela nerozporoval a začal tak robiť až v čase, keď bol opakovane písomne a ústne upozornený na
podstatné omeškanie a vady vykonanej časti diela. K údajnej nepripravenosti stavby, resp. staveniska

žalovaný poukazuje na absurdnosť argumentácie žalobcu, keď: a) žalobca podpísal zápis z odovzdania
a prevzatia pracoviska - staveniska dňa 14.04.2014, kde nevytkol žiadne vady, b) žalobca bol opakovane
na obhliadke staveniska stavby, pričom nevytkol žiadne vady, c) na údajnú nepripravenosť staveniska
upozornil až listom zo dňa 22.07.2014 doručeným žalovanému dňa 29.07.2014, pričom dielo malo byť v
tomto čase už takmer kompletne vykonané, d) žalobca neurobil žiadny zápis v stavebnom denníku, kde

by poukázal na nepripravenosť staveniska/stavby, e) z projektovej dokumentácie vyplýva, že žalobcom
deklarované potery balkónov bolo možné realizovať až po čiastočnom zateplení steny stavby, f) podľa
bodu 8.2.7. Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o dielo zhotoviteľ vyhlásil, že pred začatím
vykonávania svojich prác a výkonov sa presvedčil o správnom stave už vykonaných dodávok a prác,
na ktoré nadväzujú a/alebo s ktorým súvisia dodávky a práce zhotoviteľa. Akékoľvek zistené nedostatky

spolu s návrhom na zabezpečenie nápravy je povinný okamžite písomne oznámiť objednávateľovi
formou zápisu do stavebného denníka, g) podľa bodu 8.5. Všeobecných zmluvných podmienok k
Zmluve o dielo zhotoviteľ vyhlásil, že všetky podmienky stavebnej pripravenosti zhotoviteľa oznámil
objednávateľovi pred podpisom zmluvy. Zhotoviteľ berie na vedomie a súhlasí, že ak sa strany v zmluve
nedohodli na oznámení určitých podmienok stavebnej pripravenosti podľa predchádzajúcej vety, nemá

zhotoviteľ právo požadovať ich zabezpečenie zo strany objednávateľa ani právo na zmenu termínu
dokončenia diela, h) podľa bodu 8.6. Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o dielo zhotoviteľ je
povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do desať dní od prevzatia Východiskových podkladov
a/alebo iných podkladov, ktoré nemal k dispozícii pri uzavieraní zmluvy, oznámiť objednávateľovi
prípadné zistené vady, nedostatky, rozpory, neúplnosť a/alebo nevhodnosť Východiskových podkladov

a/alebo ich časti pre vykonanie diela a dôvody tejto nevhodnosti. V prípade, ak zhotoviteľ neoznámi
objednávateľovi zistené vady, nedostatky rozpory, neúplnosť a/alebo nevhodnosť východiskových
podkladov a/alebo ich časti v lehote podľa predchádzajúcej vety, nemá zhotoviteľ' právo namietať, že
mu neboli známe vady a nedostatky, ktoré mohol zistiť z poskytnutých podkladov, i) podľa bodu 11.5.Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o dielo zhotoviteľ je povinný viesť stavebný denník odo
dňa prevzatia staveniska (pracoviska) a do stavebného denníka zapisovať všetky skutočnosti rozhodné
pre plnenie zmluvy, najmä údaje o časovom postupe prác, ich akosti a kvalite, zdôvodnenie odchýlok

vykonaných prác od východiskových podkladov, uvádzať údaje potrebné pre posúdenie prác orgánmi
verejnej správy, j) podľa bodu 3.5. Zmluvy o dielo zhotoviteľ je povinný písomne listom informovať
objednávateľa o skutočnostiach, ktoré mu bránia vo vykonaní diela, o dĺžke predpokladaného trvania
takejto skutočnosti do dvoch dní od vzniku skutočnosti, ako aj o zániku takejto skutočnosti do piatich dní
od zániku takejto skutočnosti. Ak zhotoviteľ najneskôr do dvoch dní od vzniku skutočností brániacich

zhotoviteľovi vo vykonaní diela tieto písomne neoznámi objednávateľovi a najneskôr do piatich dní po
zániku týchto skutočností písomne neoznámi objednávateľovi dobu ich trvania, zaniká právo zhotoviteľa
podľa zmluvy a/alebo zákona na predĺženie času vykonania diela alebo akéhokoľvek termínu podľa
zmluvy a/alebo právo na ich posun. Žalovaný má za to, že žalobca nevykonal dielo zo subjektívnych
dôvodov, keď o.i. z výpovede konateľa vyplynulo, že mal ľudí na inej stavbe, čím spôsobil omeškanie
následných prác, a teda aj komplexné omeškanie stavby. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na

bod 8.2.5 Zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že písomnosti sa doručujú podľa bodu 8.2.5 Zmluvy
o dielo formou osobného doručenia alebo doporučenej poštovej zásielky. Žalobca žiadny dokument
žalovanému nedoručoval v zmysle bodu 8.2.5 Zmluvy o dielo, do súdneho spisu nedoložil v zásade ani
žiadnu inú relevantnú komunikáciu v akejkoľvek inej forme, doložená emailová komunikácia pochádza
z obdobia, kedy bol v podstatnom omeškaní s realizáciou diela.

19. K otázke pripravenosti staveniska (stavby) a námietky žalobcu, že v napadnutom rozsudku, ako
aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, nie je premietnutý rozdiel medzi pripravenosťou staveniska a
pripravenosťou stavby žalovaný uviedol, že aj keby v pojmoch „stavenisko“ a „stavba“ mal byť zásadný
rozdiel (qod non), žalobca nepripravenosť stavby (ako ani nepripravenosť staveniska) nenamietal,

hoci mal možnosť tak urobiť takmer 4 mesiace. Rozlišovanie predmetných pojmov považuje žalovaný
za účelové. Nie je pravdou, že by chýbajúce potery na balkónoch a „neidentifikovateľné“ parapetné
lišty na spodných stranách múrov, resp. osadené parapety, boli vadou staveniska (stavby) a mohli by
spôsobovať nemožnosť vykonania diela, zo znaleckého posudku predloženého žalovaným vyplýva, že
v zmysle projektovej dokumentácie mali byť potery na balkónoch uskutočňované až po zateplení stien

stavby. Žalovaný poukazuje na nezmyselnosť argumentácie žalobcu, nakoľko balkóny sa nachádzajú
len na východnej a západnej časti realizovanej stavby, aj to len lokálne, teda nič nemohlo brániť vykonať
dielo na celej severnej a južnej stene, ako aj všetkých častiach západnej (s výnimkou časti s výťahom)
a východnej strany stavby okrem zateplenia balkónov, pričom žalovaný má aj reálne skúsenosti, že
aj zateplenie balkónov je možné zrealizovať bez uskutočnených poterov balkónov, prípadne zábradlia.

Žalovaný vo vzťahu k uvedenému však zdôrazňuje, že z projektovej dokumentácie vyplýva, že poter
balkóna treba v záujme zabránenia vzniku tepelných mostov uskutočniť až po realizácii časti zateplenia,
pričom zateplenie bočných častí balkónov môže následne slúžiť ako tzv. „stratené debnenie“ pre potreby
uskutočnenia poteru.

20. K údajnej nemožnosti realizácie diela z dôvodov na strane objednávateľa žalovaný uvádza, že
tvrdenie žalobcu vylučuje už fakt, že zhotoviteľ podpísal bezvýhradne prevzatie staveniska (stavby)
po opakovanej miestnej obhliadke a prvá výhrada k nemožnosti vykonať dielo riadne alebo včas bola
žalovanému doručená až dňa 29.07.2014. Zo stavebného denníka, výpovedí a fotodokumentácie je
zrejmé, že zhotoviteľ nezrealizoval ani lešenie v čase, keď žalovaný od Zmluvy o dielo odstúpil, bez

lešenia nemohol ani realizovať zateplenie. K absencii parapetných líšt žalovaný uvádza, že svedok P.
(konateľ spoločnosti G - M Prestige s.r.o.) súhlasil s postupom, že parapety sa montujú po montáži
izolácie, nebolo rozporované, že finálne omietky doľahnú a dotvoria osadené parapety, pričom parapety
sa môžu inštalovať počas potrebných technologických prestávok zhotoviteľa. K deklarovanej nerovnosti
stiensalokálnepoužijeizolantväčšejalebomenšejhrúbky,pričomprácepostupujúďalej.Kpodrobnému

technickému zdôvodneniu nesprávnej interpretácie znaleckých posudkov žalobcom a problematike
časovej súslednosti prác žalovaný odkazuje na vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.06.2019. K námietke
nesprávneho vyhodnotenia nedostatočného počtu pracovníkov na stavbe žalovaný uvádza, že zo
stavebného denníka, výpovede svedkov, ako aj konateľa zhotoviteľa vyplýva, že zhotoviteľ nemal
dostatok pracovnej sily. Tvrdenie žalobcu, že výrok svedka P. (za zhotoviteľa) bol „vytrhnutý z kontextu“

považuje žalovaný za zavádzajúce, dotknutý svedok explicitne uviedol, že nedostatok pracovníkov na
stavbe bol spôsobený ich vyťaženosťou na iných stavbách. Žalovaný zdôrazňuje, že zhotoviteľ bol od
začiatku v omeškaní cca. 3 týždne, keď v zmysle Zmluvy o dielo mal nastúpiť na práce dňa 05.05.2014
a podľa stavebného denníka nastúpil až dňa 26.05.2014.21. K odvolacej námietke nesprávneho posúdenia námietky premlčania nároku žalobcu v časti 8.610,18
Eur sa žalovaný plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. K neakceptovaniu nároku na

zmluvnú pokutu žalovaný uviedol, že pokuty boli platne dojednané a riadne vypočítané v zmysle Zmluvy
odielo,časťdielavykonanánielenvomeškaní,aleajvadne,čovyplývaajzozápisustavebnéhodenníka
zo dňa 29.07.2014, kde sú uvedené vady diela. Žalovaný má za to, že zmluvné pokuty boli dohodnuté
z ohľadom na požadované termíny realizácie diela, boli zhotoviteľom akceptované dobrovoľne, pričom
mal možnosť v rámci pripomienkovania návrhu Zmluvy o dielo do návrhu zasahovať.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, uviedol, že právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ
bol na základe zmluvy o dielo zaviazaný povinnosťou zrealizovať len činnosti uvedené v prílohe zmluvy
o dielo t. j. vonkajšiu fasádu bytového domu a interiér domu MIRADOR, ul. J. Stanislava v Bratislave -
Karlova Ves, záväzkom zhotoviteľa nebola realizácia poterov na balkónoch domu, tieto žalovaný nemal
ani zazmluvnené, žalobca zdôrazňuje, že informoval žalovaného, že na riadne dokončenie časti diela

v súlade s harmonogramom prác je potrebné vykonanie poterov na balkónoch. Žalobca opakovane
odkazuje na § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka a zdôrazňuje omeškanie žalovaného spočívajúce v
stavebnej nepripravenosti, má za to, že žalovaný, ako aj súd prvej inštancie, sa nezaoberali dôležitosťou
záznamov z kontrolných dní na stavbe, ktoré preukazujú stavebnú nepripravenosť žalovaného na výkon
diela zhotoviteľom, a to zo dňa 25.05.2014, 06.06.2014, 13.06.2014, v ktorých žalovaný vyzýva na

realizáciu poterov. Z dôvodu omeškania objednávateľa nebolo objektívne možné splniť ani len prvý
míľnik podľa zmluvy. Stratené debnenie ako uvádza žalovaný sa nedalo použiť, nakoľko potrebný
materiál nebol zazmluvnený, ak by aj bol, stále nie je možné dokončiť finálnu vrstvu fasády bez poterov
na balkónoch, ktoré zazmluvnené neboli. Žalobca opätovne poukazuje na závery oboch znaleckých
posudkov. Žalovaný ignoroval aj informáciu žalobcu o krivosti severnej steny budovy.

23. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu doručil odvolaciu dupliku, uviedol, že sa pridržiava doteraz
uvedenej argumentácie. Odvolací súd po porovnaní podaní žalovaného konštatuje, že obsah vyjadrenia
žalovaného k odvolaniu uvedený odvolacím súdom podrobne v bodoch 17 - 21, sa zhoduje s obsahom
odvolacej dupliky a odvolací súd nepovažuje za potrebné uvádzať duplicitne identickú argumentáciu

žalovaného sčasti zostručnenú v odvolacej duplike.

24. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

25.Odvolacísúdvprvomradepovažovalzapotrebnéopraviťvzáhlavíavovýrokovejčastinapadnutého
rozhodnutia chyby v písaní a zrejmé nesprávnosti, keď zistil, že v písomnom vyhotovení rozsudku došlo
k chybe v písaní v záhlaví, kde súd prvej inštancie uviedol nesprávne orientačné číslo ulice adresy
sídla žalovaného „Štúrova 4“, pričom správne má znieť: „Štúrova 14“. Zároveň dospel k záveru, že
vo výroku II. prišlo k zrejmej formálnej nesprávnosti, keď z výrokovej časti rozhodnutia (výrok I.) ako

aj z jeho odôvodnenia vyplýva, že rozhodoval o celom uplatnenom nároku o zaplatenie 40.861,07
Eur s príslušenstvom, teda nielen nároku uplatnenom žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 o
zaplatenie 34.050,89 Eur, ale aj o nároku uplatnenom návrhom na zmenu žaloby dňa 01.04.2019 a
riadne vyčerpal celý predmet sporu (teda nezamietol len žalobu doručenú súdu dňa 18.12.2017). Ako
vyplýva z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, za zrejmú nesprávnosť treba považovať rozpor

medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho
vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný,
a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle, preto
odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné opraviť zrejmú nesprávnosť druhého výroku rozhodnutia
a vypustil slová: „doručenú súdu 18.12.2017“, keď to jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozsudku.

26. Odvolací súd pri tomto postupe vychádza z Nálezu Ústavného súdu SR č.k. II. US 576/2013-30
zo dňa 24.07.2014, cit.: „Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle
vykonávajú vždy príslušní nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia.
V prípade rozhodovacej činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia a v rozsahu ustanovenom

zákonmi aj iní zamestnanci súdov (čl. 142 ods. 2 ústavy). Proces „vynášania rozhodnutia“ súdu ako
verejnomocenského aktu tak - v súlade s podstatou každého ľudského rozhodovania - pozostáva
z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej
následného prejavenia (komunikovania) navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu.Len navonok prejavená verejnomocenská vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v
čl. 46 ods. 1 ústavy sa totiž nenapĺňa už vtedy, keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom
fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca, ale až vtedy, ak je táto vôľa verne a riadne

manifestovaná (prejavená) navonok. Prirodzene, vôľa („rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom
fóre sa môže z najrôznejších dôvodov odlišovať od toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené).
Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie,
nedostatočná schopnosť správne štylizovať alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia,
preklepu) alebo objektívnych okolnostiach (nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média

a pod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že
títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň
môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná
vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná,
zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti
(právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne

meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej, interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty
založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva podľa judikatúry ústavného súdu tiež z čl.
46 ods. 1 ústavy (porov. naposledy napr. II. ÚS 591/2012). Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov
konfliktu medzi viacerými ústavnými právami, ktoré možno vyvodiť z ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy.
Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane

a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným
súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie § 164 OSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý
rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“.
Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá
nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej

nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby,
ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom
o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej
alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc
37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom

verejnomocenskejautoritatívnejvôle,ktorúsúdsvojímrozhodnutímvokamihujehovyhlásenia(vydania)
prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného
rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie
účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP odstraňovať nedostatky podaní
účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 MCdo 21/2008). Z ustanovenia § 204 ods.

1 OSP jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia.„

27. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) v merite prejednal vec v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na

webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením
dňa 23.02.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel
odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

31. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd ustálil, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy

40.861,07 Eur za vykonané stavebné práce jeho právnym predchodcom spoločnosťou G - M Prestige
s.r.o. na stavbe bytového domu MIRADOR, ul. J. Stanislava v Bratislave, vyúčtované faktúrou č.
20141201 zo dňa 03.12.2014 splatnou 02.01.2015 na sumu 40.861,07 Eur s DPH (34.050,89 Eur bez
DPH). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný uplatnenú pohľadávkužalobcu čo do dôvodu a výšky v konaní pred súdom prvej inštancie nesporoval, ale v rámci procesnej
obrany namietal pri uplatnenom nároku 34.050,89 Eur, že pohľadávka žalobcu zanikla pred začatím
konania jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty

vo výške 101.230,96 Eur uplatnenej zápočtom zo dňa 03.09.2014 (následne vyúčtovanej faktúrou cˇ.
2014/09/41), keď žalovaný urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu a vo zvyšku namietal
premlčanie časti nároku (8.610,18 Eur). Žalobca doručenie zápočtu v konaní pred súdom prvej inštancie
nesporoval.

32. Žalovaný teda neuplatňoval svoje nároky kompenzačnou námietkou v zmysle § 147 ods. 2 CSP, ale
tvrdil, že svoju protipohľadávku započítal voči uplatnenej pohľadávke žalobcu ešte pred začatím konania
hmotnoprávnym kompenzačným prejavom, v dôsledku čoho pohľadávka žalobcu zanikla pred začatím
konania. Aj pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov platí základná právna úprava započítania,
ako jedného zo spôsobov zániku záväzku, obsiahnutá v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka
(§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka), ktorú dopĺňa Obchodný zákonník niektorými (osobitnými) ustanoveniami o započítaní
pohľadávok v ustanoveniach § 358 - 364 Obchodného zákonníka. Podľa § 580 Občianskeho
zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Okrem predpokladov týkajúcich sa vlastností alebo kvality pohľadávok (rovnorodosť, vzájomnosť,
neexistencia zákazu započítania, § 581 Občianskeho zákonníka, či existencia dohody strán podľa §
364 Obchodného zákonníka, ktorá umožňuje v obchodno-záväzkových vzťahoch započítať akékoľvek
vzájomné pohľadávky), je ďalším nevyhnutným predpokladom započítania existencia započítacieho
(kompenzačného) prejavu. K zániku pohľadávok totiž nedochádza len ich samotným stretom, voči

druhému účastníkovi právneho vzťahu musí byť urobený príslušný prejav smerujúci k započítaniu. Ide
teda o adresný právny úkon, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34
a nasl. Občianskeho zákonníka). Pre započítanie jednostranným právnym úkonom (tzv. compensatio
necessaria) sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, možno ho vykonať aj proti jeho vôli.

33. Odvolací súd sa primárne zaoberal odvolacou námietkou nesprávneho posúdenia námietky
premlčania. Ak je námietka premlčania právne opodstatnená, súd sa už potom nezaoberá dôvodnosťou
žaloby (viď. napr. R 29/1983). Odvolaciu námietku žalobca odôvodňuje tým, že jeho právny predchodca
vystavil žalovanému faktúru č. 20141201 dňa 3.12.2014 na sumu 40.861,07 Eur s DPH so splatnosťou
dňa 2.1.2015 a nárok na súde bol uplatnený včas v celosti istiny uvedenej v tejto faktúre a len omylom

došlo k uvedeniu sumy bez DPH, preto nemožno prihliadať na námietku premlčania. Odvolací súd
sa touto odvolacou námietkou nestotožňuje. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus
iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo
inak povedané, že právo patrí bdelým, Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2009, sp. zn. 1
M Cdo 8/2008). Aplikácia hmotnoprávnej námietky premlčania v obchodno-záväzkových vzťahoch je

primárne upravená v § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí uplynutím
premlčacej doby ustanovenej zákonom, súčasne nevykonanie práva do uplynutia zákonom stanovenej
doby nepostačuje, v zmysle § 338 ods. 1 Obchodného zákonníka povinná osoba musí po uplynutí
premlčacej doby premlčanie namietnuť. Súd prvej inštancie aplikoval § 397 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky, vo

vzťahu k nároku vo výške 8.610,18 Eur začala plynúť premlčacia doba dňom omeškania s plnením
peňažného záväzku t. j. 03.01.2015 a uplynula 03.01.2019, žalobca nárok na zaplatenie sumy 8.610,18
Eur uplatnil na súde až zmenou žaloby dňa 01.04.2019, čo odvolateľ nenamieta, tvrdí len, že v žalobe
omylom došlo k uvedeniu sumy bez DPH. Aj keď premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej
strany nezaniká, nemôže ho priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po

uplynutí premlčacej doby (§ 388 ods. 1 Obchodného zákonníka). Hmotnoprávna úprava premlčania
tak neumožňuje súdu nezohľadniť uplatnenú námietku premlčania akceptovaním nedbanlivosti žalobcu
pri spisovaní žaloby. Odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania preto
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

34. Vychádzajúc z argumentácie žalobcu v podanom odvolaní, nesprávnosť napadnutého rozhodnutia
vidí v tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o existencii pohľadávky žalovaného na
započítanie dôvodiac, že mu nevznikol nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania zhotoviteľa, a to
pre omeškanie objednávateľa.35. Žalobca nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný preukázal, že právny predchodca
žalobcu prevzal stavenisko so všetkými náležitosťami a ani následne neoznámil žalovanému

nepripravenosť staveniska resp. objektu na výkon činnosti a nesprávnosť uvedených záverov vidí v
tom, že v celom konaní, ako aj v napadnutom rozsudku, nie je premietnutý zásadný rozdiel medzi
pripravenosťou staveniska a pripravenosťou stavby. Odvolací súd sa ani s touto odvolacou námietkou
nestotožňuje. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva prevzatie staveniska žalobcom bez výhrad, a
to protokolárne dňa 14.04.2014, ako správne ustálil súd prvej inštancie, v zápise o prevzatí staveniska

zhotoviteľ neuviedol žiadne prekážky, ktoré by bránili riadnemu vykonávaniu diela, pri obhliadke rovnako
nevytkol žiadne prekážky alebo vady. Existenciu prekážok brániacich vykonávaniu diela bol žalobca
povinný oznámiť žalovanému bez zbytočného odkladu. Ak by aj tvrdené prekážky znemožňujúce riadne
vykonanie diela boli skryté, ustanovenie § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka ukladá zhotoviteľovi
notifikačnú povinnosť oznámiť objednávateľovi existenciu prekážok bez zbytočného odkladu. Podľa
názoru odvolacieho súdu pojem „bez zbytočného odkladu“ je potrebné ako vykladať ako čo najkratšiu

lehotu s ohľadom na konkrétne okolnosti, túto lehotu je potrebné posudzovať vždy individuálne s
prihliadnutím na ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na jej dĺžku, avšak súčasne odvolací súd
zdôrazňuje,žeideočonajkratšíčasovýúsek,ktorýjepotrebnéposudzovaťstriktneobjektívnevzhľadom
na okolností konkrétneho prípadu, bez ohľadu na subjektívne dôvody na strane povinného subjektu.
Lehota „bez zbytočného odkladu“ patrí k lehotám určeným zákonodarcom všeobecným spôsobom, ak

má subjekt v tejto lehote splniť nejakú povinnosť, musí tak urobiť bez odkladu plnenia, teda vtedy, keď
objektívne vznikla možnosť jej splnenia po prvý raz. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že
právny predchodca žalobcu namietal tvrdenú nepripravenosť staveniska až v čase, keď malo byť z
exteriérovej časti dokončené a až v čase, keď bol opakovane písomne a ústne upozornený na podstatné
omeškanie a vady vykonanej časti diela, nie je možné tomuto záveru vytýkať nesprávnosť. Zo žiadneho

dôkazu nevyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil tvrdenú nepripravenosť staveniska, ktorá mu
mala brániť vo vykonávaní diela, skôr ako 29.07.2014 listom zo dňa 22.07.2014, pričom stavenisko
prevzal už 14.04.2014. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a ani nepreukázal žiadne
objektívne dôvody, ktoré mu bránili splneniu notifikačnej povinnosti. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj
odvolací súd naviac poukazuje na dokazovanie listinami, a to najmä Všeobecné zmluvné podmienky k

Zmluveodielo,kdepodpisomzhotoviteľvyhlásil,žepredzačatímvykonávaniasvojichprácavýkonovsa
presvedčilosprávnomstaveužvykonanýchdodávokaprác,naktorénadväzujúa/alebosktorýmsúvisia
dodávky a práce zhotoviteľa a akékoľvek zistené nedostatky spolu s návrhom na zabezpečenie nápravy
je povinný okamžite písomne oznámiť objednávateľovi formou zápisu do stavebného denníka (čl. 8 bod
8.2.7.) a tiež vyhlásil, že všetky podmienky stavebnej pripravenosti zhotoviteľa oznámil objednávateľovi

pred podpisom zmluvy a vzal na vedomie a súhlasil, že ak sa strany v zmluve nedohodli na oznámení
určitých podmienok stavebnej pripravenosti podľa predchádzajúcej vety, nemá právo požadovať ich
zabezpečenie zo strany objednávateľa, a nemá ani právo na zmenu termínu dokončenia diela (čl. 8
bod 8.5). Zmluva o dielo v čl. 5 bod 3.5 ukladala zhotoviteľovi povinnosť písomne listom informovať
objednávateľa o skutočnostiach, ktoré mu bránia vo vykonaní diela, o dĺžke predpokladaného trvania

takejto skutočnosti do dvoch dní od vzniku skutočnosti, ako aj o zániku takejto skutočnosti do piatich
dní od zániku takejto skutočnosti. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca splnil povinnosti a
oznámil žalovanému existenciu prekážok, ktoré mu bránia vo vykonaní diela.

36. Námietka nerozlíšenia „pripravenosti staveniska“ a „pripravenosti stavby“ je v posudzovanej veci

nerelevantná a odvolaciemu súdu sa javí argumentácia žalobcu, že podpisom Zápisu z odovzdania
a prevzatia staveniska zo dňa 14.04.2014 nepotvrdil, že je možné okamžite nastúpiť na realizáciu
diela, ale len vyjadril súhlas s prevzatím staveniska, ako účelová, v snahe dodatočne zhojiť nesplnenie
povinnosti oznámiť objednávateľovi existenciu tvrdených prekážok, ktoré mu mali brániť vykonávaniu
diela. Obsah povinností, ktoré zahŕňa „stavebná pripravenosť“ je upravený v čl. 12 Všeobecných

zmluvných podmienok k Zmluve o dielo (ide o zabezpečenie stavebného výťahu a výťahu v objekte,
odbernýchmiestenergie,plynu,vodyakopovinnosťobjednávateľa)a„prevzatiestaveniska“jeupravené
v čl. 11, ktoré umožňovalo objednávateľovi odovzdať stavenisko zhotoviteľovi naraz alebo po častiach.
Súd prvej inštancie zo Zápisu z odovzdania a prevzatia staveniska zo dňa 14.04.2014 dospel k záveru,
že žalobca prevzal stavenisko naraz dňa 14.04.2014 bez výhrad a tieto skutkové zistenia odvolací súd

považuje za správne, rovnako ako zistenia, že tvrdené prekážky (ktorými malo byť neukončenie činnosti,
ktoré mali predchádzať realizácii diela) zhotoviteľ oznámil žalovanému až dňa, 29.07.2014 doručením
oznámenia zo dňa 22.07.2014, t. j. v čase, keď už bol v omeškaní so zhotovením časti diela a následne
až 31.07.2014, ako vyplýva zo spisu súdu prvej inštancie.37. Žalobca v tejto súvislosti namieta rozpor tohto záveru súdu prvej inštancie s vykonaným
dokazovaním, čo odôvodňuje argumentáciou, že zhotoviteľ informoval žalovaného o existencii prekážky

v realizácii prác, žalovaný mu zaslal podklady na nacenenie chýbajúcich prác 11.04.2014, zhotoviteľ
zaslal cenovú ponuku 22.04.2014, ale žalovaný dodatočne zazmluvnil na časť prác iného dodávateľa,
preto zhotoviteľ zaslal dňa 21.05.2014 upravenú cenovú ponuku, žalovaný až 23.06.2014, teda
17 dní po prvom termíne odovzdania časti diela (06.06.2014) zaslal návrh zmenového listu so
zníženou cenou, preto nedošlo k jeho platnému uzatvoreniu. Odvolací súd túto argumentáciu posúdil

ako nerelevantnú vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie, že stavenisko bez výhrad zhotoviteľ
protokolárne prevzal 14.04.2014 a o tvrdených prekážkach braniach vykonávaniu diela preukázateľne
objednávateľa informoval až 29.07.2014. Ani akékoľvek prípadné rokovania medzi stranami o rozšírení
rozsahu diela nepreukazujú, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému existenciu prekážok
brániacich vo vykonávaní diela, nepreukazujú existenciu takýchto prekážok a nepreukazujú ani
skutočnosť, že práve (výlučne) práce, o zazmluvnení ktorých objednávateľ rokoval so žalobcom a inými

dodávateľmi, mali charakter takých kvalifikovaných prekážok, ktoré spôsobili omeškanie zhotoviteľa s
plnením zmluvných povinností (§ 365 ods. 4 Obchodného zákonníka).

38. Žalobca namieta nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, a to ním predloženého
znaleckého posudku č. 019/2019 zo dňa 20.5.2019 a znaleckého posudku predloženého žalovaným

č. 61/2019 zo dňa 15.5.2019, že popis technologického postupu znalcom nemá relevantnosť vo
vzťahu k argumentácii žalobcu o nepripravenosti a nemožnosti vykonávať činnosť na stavbe, podľa
žalobcu práve technologický postup realizácie diela uvedený v oboch posudkoch potvrdzuje nutnosť
ukončenia určitých prác, ktoré majú predchádzať realizácii diela a jeho ukončeniu. Odvolací súd
po posúdení obsahu znaleckých posudkov dospel k záveru, že žalobcom tvrdené závery z nich

nevyplývajú. Znalec v posudku č. 019/2019 mal zodpovedať dve konkrétne otázky žalobcu ako
zadávateľa, a to či je možné dokončiť fasádu s omietkou bez poterov na balkónoch podľa projektovej
dokumentácie a či je možné dokončiť čelá balkónov bez lešenia (otázka 1/), pričom odpoveď v
závere posudku obsahuje teoretické východiská, kedy taká možnosť je a kedy nie, avšak zo záveru
nevyplýva nemožnosť dokončiť kontaktný zatepľovací systém vrátane povrchovej vrstvy a stavebné

práce na čelách balkónov nie je možné realizovať bez použitia lešenia, tento záver znalca ale nijako
neovplyvňuje vyhodnotenie posudku súdom prvej inštancie. K otázke č. 2, či je možné dokončiť
spodné zateplenie bez spodného oplechovania - parapetu z odpovede znalca nemožnosť nevyplýva.
Odvolací súd zároveň uvádza, že otázky znalcovi ani nezneli na posúdenie možnosť vykonávania
diela zhotoviteľom v súlade s dojednaným časovým harmonogramom, ale na dokončenie fasády a z

obsahu posudku (vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad
hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľností) v náleze znalec uvádza s predmetom
konania nesúvisiace východiská (všeobecne klasifikáciu porúch podľa STN, porúch v stavebníctve,
rozdelenie porúch stavebných konštrukcií, definíciu škody a náhrady škody, stanovenie ceny v čase
poškodenia, výška škody a nákladov na opravu a stanovenie hodnoty použiteľných zvyškov). Odvolací

súd vyhodnotenie tohto dôkazu súdom prvej inštancie považuje za správne, posudok pri vypracovaní
úlohy obsahuje len opis technologického postupu znalcom vychádzajúci z prílohy, ktorým je odporúčacia
príručka spoločnosti Baumit, Tepelnoizolačné systémy, Technologický postup a detaily z roku 2017,
výrobcom odporučený technologický postup nemá súvislosť s argumentáciou žalobcu o nemožnosti
vykonávať dielo. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nespomína

Znalecký posudok znaleckej organizácie STATUS Plus s.r.o. č. 61/2019 predložený žalovaným odvolací
súd uvádza, že povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán (avšak) je daná s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z
tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi
procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie

podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (pozri tiež II.ÚS 76/07).
Zo žalovaným predloženého posudku vyplýva, že pred uskutočnením poterov balkónov je potrebné
realizovať zateplenie hlavnej steny, čo tvrdil v konaní žalovaný, preto sa odvolací súd nestotožňuje s
tvrdením žalobcu, že by znalci v oboch posudkoch potvrdili práve jeho tvrdenia. Ak sa teda súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí vyporiadal s posudkom predloženým žalobcom, ktorý považoval za

relevantnýprávenaposúdenieuneseniadôkaznéhobremenajehožalobcu,jetakýpostuppostačujúcim,
najmävzhľadomnato,žepodstatnébolopodľasúduprvejinštancie,žežalobcanepreukázal,žeoznámil
existenciu prekážky bezodkladne po tom, ako sa o nej dozvedel, až v čase, keď bol v omeškaní v rozpore
s § 552 Obchodného zákonníka.39. Žalobca ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal so záznamami z kontrolných
dní 28.05.2014, 13.06.2014, 20.06.2014, 28.08.2014 a 03.10.2014, z ktorých vyplýva, že k termínu

ukončenia prvej etapy diela chýbali aj iné činnosti, ktoré bránili zhotoviteľovi vo včasnom ukončení
príslušnej časti diela. Záznamy zo dňa 28.08.2014 a 03.10.2014 sa týkajú obdobia po ukončení
zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy objednávateľom dňa 11.08.2014, keď mohol objednávateľ
dojednať so svojimi zmluvnými partnermi iné podmienky vykonávania diela ako boli dojednané medzi
zmluvnými stranami, preto tieto zápisy odvolací súd nepovažuje za relevantné pre rozhodnutie. Zo

zápisov zo dňa 28.05.2014, 13.06.2014, 20.06.2014 vôbec nevyplýva, že právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému existenciu akejkoľvek konkrétnej prekážky, ktorá mu bránila vo vykonávaní
diela. Postup zhotoviteľa bol zmluvne upravený v čl. 8 bod 8.2.7., podľa ktorého akékoľvek zistené
nedostatky vykonaných dodávok a prác, na ktoré nadväzujú a/alebo s ktorým súvisia dodávky a práce
zhotoviteľa, spolu s návrhom na zabezpečenie nápravy, bol zhotoviteľ povinný okamžite písomne
oznámiť objednávateľovi formou zápisu do stavebného denníka. Zo záznamov z kontrolných dní zo dňa

28.05.2014, 13.06.2014, 20.06.2014, 28.08.201 a 03.10.2014 takéto skutkové okolnosti nevyplývajú.
Odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať argumentáciou odvolateľa vo vzťahu k záverom
súdu prvej inštancie o počte pracovníkov na stavbe, nakoľko má za to, otázka počtu pracovníkov na
stavbe nebola pre rozhodnutie vo veci relevantná a dokazovanie vedené súdom prvej inštancie o tejto
otázke posúdil ako nadbytočné.

40. Žalobca napokon v odvolaní namieta, že nie je možné akceptovať zmluvnú pokutu uplatnenú
žalovaným voči zhotoviteľovi listom zo dňa 3.9.2014 v celom rozsahu, teda aj v časti nedodržania
míľnikov na vykonanie časti diela z dôvodu nesplnenia podmienok pre uplatnenie zmluvnej pokuty
za omeškanie, pokiaľ je v omeškaní objednávateľ, pričom omeškanie objednávateľa malo spočívať v

stavebnej nepripravenosti. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380
ods. 1 CSP aj túto odvolaciu námietku posúdil ako nedôvodnú. Žalobca primárne nepreukázal, že
omeškanie s vykonaním diela nespôsobil. Ak teda žalobca v odvolaní namieta nedôvodnosť uplatnenia
nároku žalovaného na zmluvnú pokutu dojednanú v čl. 16 bod 16.2. Prílohy č. 3 k Zmluve o dielo, za
nedodržanie míľnikov na vykonanie časti diela uvedených v čl. 3 bod 3.2.2., 3.2.3, 3.2.4. zmluvy o dielo,

ani v odvolaní neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, z ktorej by bolo možné dospieť k záveru o
nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia zmluvných
povinností a žalovanému nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Súd prvej inštancie tiež správne zohľadnil
zo žalovaným uplatnenej zmluvnej pokuty listom zo dňa 03.09.2014 len výšku maxima zmluvnej pokuty
podľa čl. 16, bod 16.2. Prílohy č. 3 k Zmluve o dielo, a to 30% z ceny diela t. j. 37.961,61 Eur a v tejto

výške dôvodne prihliadol na jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej
pokuty do sumy 37.961,61 Eur voči pohľadávke žalobcu vo výške 34.050,89 Eur uplatnenej žalobou,
k zániku pohľadávky žalobcu došlo započítaním dňa 03.09.2014 (žalobca doručenie započítacieho
prejavu nesporoval).

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava zmluvy o dielo v obchodno-záväzkových vzťahoch
má výlučne dispozitívny charakter, s výnimkou základných ustanovení § 536 Obchodného zákonníka,
preto pre posúdenie práv a povinnosti zmluvných strán je potrebné prednostne vychádzať z obsahu
uzatvorenejzmluvy,vktorejprezhotoviteľavovzťahukpodmienkamstavebnejpripravenostijepotrebné
aplikovať čl. 3.5 zmluvy o dielo, podľa ktorého bol zhotoviteľ povinný písomne listom informovať

objednávateľa o skutočnostiach, ktoré mu bránia vo vykonaní diela, o dĺžke predpokladaného trvania
takejto skutočnosti do dvoch dní od jej vzniku, v opačnom prípade sa strany dohodli, že zhotoviteľovi
zaniká právo podľa zmluvy a/alebo zákona na predĺženie času vykonania diela alebo akéhokoľvek
termínu podľa zmluvy a/alebo právo na ich posun. Rovnako z čl. 8 bod 8.5 vyplývalo, že všetky
podmienky stavebnej pripravenosti zhotoviteľa oznámil objednávateľovi pred podpisom zmluvy a

ak sa strany v zmluve nedohodli na oznámení určitých podmienok stavebnej pripravenosti podľa
predchádzajúcej vety, nemal zhotoviteľ právo požadovať ich zabezpečenie zo strany objednávateľa a
nemal ani právo na zmenu termínu dokončenia diela.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil procesnú obranu

žalovaného ako dôvodnú a preukázanú. Záver súdu prvej inštancie, že prišlo k zániku žalobcom
uplatnenej pohľadávky pred začatím konania započítaním jednostranným úkonom žalovaného odvolací
súd posúdil ako vecne správny. Z dôvodu zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom v konaní pred jeho
začatím, ako aj správnym posúdením uplatnenej námietky premlčania v časti nároku uplatnenéhozmenou žaloby, je potom správne aj meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
ako nedôvodnej. Odvolací súd preto viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutom rozsahu, potvrdil,

nakoľko vo výroku je vecne správne.

43. Odvolací súd záverom považuje za potrebné uviesť, že hoci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nepovažujezaoptimálnezhľadiskazvolenejsystematiky,napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciedáva
odpovede na rozhodujúce otázky pre posúdenie veci, čo napokon vyplýva aj z podaného odvolania,

keď odvolateľ v rámci odvolacích námietok viedol polemiku so závermi súdu prvej inštancie a nebola
nijako obmedzená jeho možnosť predostrieť svoje argumenty v odvolacom konaní. Zároveň ako vyplýva
z ustálenej judikatúry, konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok
a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie
vytvára organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (napr.

rozhodnutia NS SR spis. zn. 2Cdo 180/2005, spis. zn. 8Cdo 190/2016, alebo aj z uznesenia ÚS SR sp.
zn. IV. ÚS 350/09).

44. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

48. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).