Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/22/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124201314

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124201314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sp. zn. 40P/22/2024

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci manžela: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, C. E., zastúpený Palkovič advokátska kancelária s. r. o., so
sídlom Kapitulská 20, Trnava, IČO: 47 255 609, proti manželke: F. G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XX/XX, C. E., zastúpená advokátkou JUDr. Andreou Vyskočovou, so sídlom Žilinská cesta 130,
Piešťany, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu: C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

Sp. zn. 40P/22/2024

I. Súd manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX pred Matričným úradom mesta Trnava, zapísané v knihe manželstiev A. I. J., K. L. XX, G.
XXXX, M. XX, N. O. XX, r o z v á d z a.

II. Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia:

Maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení
a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. sumou 420 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Sp. zn. 40P/22/2024

1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.02.2024 sa manžel domáhal rozvodu manželstva a úpravy
práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode tak, že bude maloletá bude zverená
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez určovania výživného a úpravy styku. Návrhnavrhovateľ odôvodnil tým, že pred uzavretím manželstva sa poznali približne dva roky a vo vážnom
vzťahu boli od roku 2008. Odporkyňa bola slobodná mamička bez priateľa s dcérou P. H.. Počas ich
spolužitia sa im narodila dcéra C. B.. Približne v roku 2010 mali veľkú krízu, keď priateľka si našla

nového priateľa. Už vtedy chcel opustiť priateľku s ich spoločnou dcérou a jej dcérou. Problémy pritom
spôsobovala hlavne obojstranná kritika a nespokojnosť vo vzťahu, odlišné životné ciele, rozdielnosť ich
pováh a nedôvera voči priateľke. Od tohto obdobia sa jeho postoj voči priateľke, neskôr k manželke,
rapídne zmenil. Do dnešného dňa jej nedôveruje a nevie jej to odpustiť. Do manželstva nevstupoval
s láskou, ako to býva zvykom, ale skôr len z toho dôvodu že sa to od nich očakávalo a chceli navonok

vyzerať ako šťastná rodinka. Chceli týmto krokom posunúť spolužitie do novej úrovne a dúfal, že sa jeho
postoj voči manželke zmení. Žiaľ, ukázalo sa, že to nebol správny krok. Toto rozhodnutie ľutuje po celú
dobu spolužitia. Ich vzťah bol teda v mnohých ohľadoch skôr vyčerpávajúci a zrejme aj preto s postupom
časuprichádzalopresvedčenie,žetakýtonefungujúcivzťahnemázmyselďalejzachraňovať.Rezignoval
a zostal v manželstve len skrz ich dcéry. Pre rozvod sa nakoniec rozhodol on, nakoľko spoznal niekoho
iného. Nechce zostávať v nefungujúcom manželstve a tváriť sa donekonečna ako šťastná rodinka. Žijú

síce v spoločnom dome, spoločne varia a starajú sa o deti, ale len s ohľadom na deti. Ich vzťah je
nefunkčný. Má aj on právo byť šťastný a s priateľkou plánuje spoločné spolužitie. Dá sa povedať, že
rozvodom s manželkou to bude veľká úľava pre nich oboch. Dôvod rozvratu manželstva vidí v nedôvere,
rozdielnych názoroch na život a jeho spoločné trávenie, nezáujem o rodinný život a v psychickom
utrpení, pretože ďalšie trvanie manželstva na nich oboch zle vplýva. Nemyslí si teda, že by sa dalo

manželstvo zachrániť. Skôr naopak, ako jediné východisko zo súčasnej situácie vidí rozvod, ktorý by aj
formálne potvrdil ukončenie ich manželského zväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že ich manželstvo už
dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu, možno jednoznačne konštatovať, že rozvrat v manželstve
je dlhodobý a aj trvalý. Manželstvo neplní svoj spoločenský účel a ani v budúcnosti nebude plniť svoj
spoločenskýúčel.Ichvzťahysúvážnenarušenéatrvalorozvrátenéaniejenádejnaobnovumanželstva.

Preto žiadal o rozvod manželstva. Dospeli k návrhu dohody, ktorá by po rozvode upravovala ďalší
výkon práv a povinností ich ako rodičov, a preto navrhol, aby bola maloletá C. zverená do striedaj
osobnej starostlivosti oboch rodičov, maloleté dieťa bude zastupovať a majetok maloletého dieťaťa bude
spravovať otec aj matka. Úpravu výživného na maloletú C. a úpravu styku nepožadujú.

2. Dňa 25.04.2024 doplnil navrhovateľ prílohy k skutkovým tvrdeniam v návrhu, a doplnil skutkové
tvrdenie, že od mája 2024 si manželia upravili platby za automobily tak, ako sú držiteľmi vozidla:
navrhovateľ platí za Škoda Kodiaq 431,22 eur a manželka platí za Škoda Fabia 302,56 eur. Od mája
2024 z dôvodu zmeny fixácie a zmeny výšky úrokovej sadzby je výška hypotekárneho úveru zmenená
na sumu 852,77 eur.

3. Manželka sa na výzvu súdu vyjadrila k podanému návrhu dňa 02.05.2024. Uviedla, že ich vzťah trvá
už šestnásť rokov. O to viac ju prekvapilo tvrdenie navrhovateľa, že on do manželstva nevstupoval z
lásky. Manželka navrhovateľa uzatvorila manželstvo s navrhovateľom z lásky. Počas celého obdobia
vážneho vzťahu s navrhovateľom a aj počas ich manželstva, nikdy nebola navrhovateľovi neverná a

nemala inú známosť. Je pravdou, že niekedy bol navrhovateľ žiarlivý. Keď ju aj v minulosti podozrieval
z nevery, snažila sa mu vysvetliť, že nie je na to žiaden dôvod. Manželka ani netušila, že nedôvodné
podozrenie navrhovateľa z toho, že by mala mať iný vzťah v roku 2010, by malo spôsobiť tak vážne
narušenie ich dlhodobého vzťahu, ktoré by malo viesť k rozpadu ich manželstva. Manželka si na rozdiel
od navrhovateľa nemyslí, že ich manželstvo je nefunkčné, že nemá zmysel ho zachraňovať. Dokonca aj

ich spoloční známi boli prekvapení z toho, že navrhovateľ podal návrh o rozvod, pretože ani oni netušili,
že by mali vážne problémy v manželstve. Manželka pripúšťa, že nie vždy majú s navrhovateľom rovnaký
názor na výchovu ich dcéry, na voľnočasové aktivity, ale to ešte neznamená, že ich vzťah je nefunkčný,
a že nie je možnosť obnoviť ich manželské spolužitie. Manželka navrhovateľa je presvedčená, že u
navrhovateľa ide len o prechodné obdobie, a že potrebujú len viac času na záchranu ich manželstva a to

nielen kvôli ich dcére, ktorá ich obidvoch potrebuje, ale aj kvôli nim a ich vzťahu. Manželka navrhovateľa
jeprístupnávyužiťporadensko-psychologickéslužby,abyichvzťahsnavrhovateľomaichrodinuudržali.
Rozvod je závažný krok, ktorý ovplyvní nielen životy navrhovateľa a manželky, ale aj život ich dcéry C..
Manželka má za to, že aj ich spoločná dcéra si zaslúži, aby ich manželstvu s navrhovateľom dali ešte
šancu. Manželka nesúhlasí s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva. V prípade, že by napriek

nesúhlasu manželky navrhovateľa, súd vyhovel návrhu navrhovateľa o rozvod manželstva, ako matka
nesúhlasí s návrhom otca, pokiaľ ide o zverenie ich dcéry mal. C. na čas po rozvode do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec doteraz nemal žiadne výhrady voči matkinej starostlivosti o
mal. C., nakoľko sa jej vždy naplno venovala a sú na seba citovo naviazané. Mal. C. má vážne zdravotnéproblémy, má diagnostikovanú diabetes a celiakiu. Mal. C. potrebuje vzhľadom na jej obidve diagnózy
špeciálnu stravu, čo doteraz zabezpečovala prevažne matka. Mal. C. musí mať pravidelnú vyváženú
stravu, pravidelný pohyb a dostatok oddychu. Matka má za to, že nie je v záujme mal. C., aby bola

zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pretože maloletá potrebuje stabilitu, o jej výchovu aj
po citovej stránke sa vždy starala najmä matka, ktorá dbala aj o to, aby mala maloletá pravidelný režim
nielen čo sa týka stravy, ale aj kontroly jej zdravotného stavu. Mal. C. navštevuje 9. ročník na základnej
škole v C. E. a od septembra 2024 bude navštevovať strednú školu. Matka pracuje na Ministerstve
vnútra SR ako starší referent špecialista a jej čistý priemerný mesačný zárobok za posledných 12

mesiacov je cca 2.000 eur. Otec poberá výsluhový dôchodok vo výške cca 2.000 eur a zároveň má
príjem z pracovného pomeru vo výške cca 1.000 eur, čo spolu predstavuje príjem cca 3.000 eur. Matka je
poberateľkou rodinných prídavkov na maloletú C. a aj daňového bonusu. Otec spolu s matkou nadobudli
za trvania ich manželstva rodinný dom v C. E., v ktorom bývajú spolu s ich dcérou mal. C., ako aj s ďalšou
dcérou matky, mal. P. H.. Nakoľko ide o starší dom, bola nevyhnutná jeho rekonštrukcia, a preto si rodičia
maloletej za trvania ich manželstva v roku 2018 zobrali hypotekárny úver na kúpu a rekonštrukciu ich

rodinného domu vo výške 159.000 eur. Za trvania manželstva, v roku 2020, rodičia maloletej nadobudli
motorové vozidlo ŠKODA KODIAQ, EČ: J. ktorý používa otec. Matka spláca spotrebný úver použitý
na financovanie kúpy motorového vozidla ŠKODA KODIAQ v mesačných splátkach vo výške 431,22
eur. Za trvania manželstva, v roku 2021, rodičia maloletej nadobudli motorové vozidlo ŠKODA Fabia,
EČ: J., ktoré používa matka. Výdavky na mal. C. mesačne predstavujú: 200 eur náklady na stravu, 50

eur sporenie, 21,94 eur poistka, 50 eur drogéria, 80 eur oblečenie, 20 obuv ( 3 x cca 70 eur, 1 x cca
30 eur), 30 eur senzor na meranie glykémie, 10 eur výtvarný krúžok, 15 eur každý druhý mesiac –
strojček na zuby. Mimoriadne výdavky na mal. C.: 160 eur odstránenie znamienok (29.04.2024), 60 eur
odstránenie znamienok (15.04.2024), 66,70 eur dentálna hygiena (apríl 2024), 55 eur – šaty a topánky
k sviatosti birmovania. Matka mal. C. má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére P. H., nar.

XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje strednú školu v J.. Mesačný výdavky matky: 200 eur strava ( vrátane
výdavkov na stravu pre dcéru P.), 431,22 eur splátka spotrebného úvere na auto ŠKODA KODIAQ, 17
eur paušál telefón, 170 eur dodávka tepla, 32 eur vodné a stočné, 65,25 eur poistka pre matku a P.,
241 eur náklady na cestovanie do práce do Bratislavy / 47 eur - vlak, 44 eur - MHD, 150 eur - benzín),
výdavky na drogériu, oblečenie, cestovné pre dcéru P.. Mimoriadne výdavky matky: 49,56 eur ročná

poistka prof. zodpovednosti. Vzhľadom na odôvodnené potreby mal. C. a majetkové pomery otca, matka
navrhuje, aby bol otec zaviazaný platiť na výživu na mal. C. v sume 900 eur mesačne, z toho sumu 550
eur na tvorbu úspor. Matka má za to, že príjem otca cca 3.000 eur mu umožňuje, aby prispieval okrem
bežného výživného na mal. C., aj na tvorbu jej úspor.

4. Manželia sa zúčastnili informatívneho stretnutia rodičov (ďalej aj „ISR“), na ktorom otec o. i. uviedol,
že k plnoletej dcére Q., ktorá študuje, platí výživné vo výške 150 eur. Vzťah s maloletou dcérou C. sa
mu teraz zhoršil, povedala mu, že chce byť u mamy. S tvorbou úspor nesúhlasí. Nemá problém dcére
niečo kúpiť a hradiť polovicu mimoriadnych výdavkov. Matka o. i. uviedla, že vzťah otca s priateľkou
považuje za jeho úlet. Žiada dcéru zveriť do jej osobnej starostlivosti. S otcom sú v kontakte, ona zo

spoločnéhodomunechceodísť,detitammajúsvojeizby,zázemie.Minulýrokbolivšetcispolunaštyroch
dovolenkách, so sumou 300 eur výživného nesúhlasí. Rodičia sa dohodli na osobnej starostlivosti matky,
s tým, že obaja budú zastupovať maloleté dieťaťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, a styk
otca s maloletou sa ponechá bez úpravy. Na výške výživného sa rodičia nevedeli dohodnúť.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozpisom výdavkov maloletej C. zo
strany otca, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoP/63/2010 zo dňa 10.11.2010, výplatnými
páskami matky za obdobie marec 2024 až júl 2024, sprostredkovateľskou zmluvou s porovnaním
hypoték, potvrdením o návšteve školy k Q. B., nar. XX.XX.XXXX, potvrdením o príjme otca za
obdobie január 2024 až júl 2024, rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o zvýšení

výsluhového dôchodku otca od 01.07.2024, potvrdením od zamestnávateľa matky k preplácaniu
nadčasov v letnom období, rozpisom výdavkov dieťaťa zo strany matky, prepočtom z učtárne
zamestnávateľa matky k výške daňových bonusov od 01.01.2025, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na
vec sa vzťahujúcimi v spisovom materiáli, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.7. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

8. Podľa súd 23 ods. 1 zákona o rodine, môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

10. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného..

12. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.19.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, keď
manželka odmieta zotrvať v manželskom zväzku. Manželia spoločne nehospodária. Manžel sa zo
spoločnej domácnosti odsťahoval v júni 2024, keď ich spolužitie sa stalo neznesiteľným. Intímne sa
nestýkajú podľa tvrdenia manželka od januára 2024. Manžel má toho času inú vážnu známosť. Konanie

o rozvod manželstva je konaním, pre ktoré je obligatórnym nariadenie pojednávania za účelom jeho
prejednania ( § 33 C.m.p.). Dôvodom tejto úpravy je, aby súd mohol pôsobiť na manželov, týchto viedol
k odstránenie príčin rozvratu manželstva a pokúsil sa tak o zachránenie manželstva, ktoré je jedinečným
zväzkom, keď spoločnosť deklaruje záujem na jeho ochrane a napomáhaní jeho dobru. Povinnosť súdu
viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu však nemožno vykladať ako absolútnu povinnosť. Ak súd

zistí, že príčiny rozvratu manželstva sú tak závažné, že nie je možné manželov uzmieriť, môže sa rozvod
manželstva napriek všeobecnému záujmu spoločnosti na zachovaní manželstva javiť ako najlepšie
riešenie danej situácie a súd môže upustiť od tejto snahy.

23. Manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí a nikoho nemožno nútiť zotrvať v tomto zväzku proti

jeho vôli. Manžel odmietol zotrvať v manželskom zväzku, ktorý opísal už len ako formálny. Manžel žiadal
o rozvod manželstva, nakoľko dospel k záveru, že manželstvo si neplní žiadnu funkciu. Manželstvo
je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť
manželstvo za účelom vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva ( § 1 zákona
o rodine). Počas prejednania veci dospel aj manželka k záveru, že manželstvo viac nie je možné

zachrániť a s rozvodom manželstva vyjadrila súhlas. Súd tak dospel k záveru, že manželstvo neplní
svoj účel a od manželov nemožno spravodlivo očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia.
Preto súd manželstvo rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil narušenú povinnosť vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

24. Rodičia v časti úpravy ich práv a povinností k maloletej C. na čas po rozvode uzavreli dohodu
a to v časti dohodnutej osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletého dieťaťa v bežných veciach
a spracovania jeho majetku obidvomi rodičmi. Rodičia sa tiež dohodli, že stretávanie sa otca s maloletou
C., ktorá je vo veku blízkom 16 rokov, sa nebude upravovať. Túto dohodu rodičov súd schválil, keď
z vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že dohoda rodičov je v najlepšom záujme

maloletého dieťaťa. Dohoda rodičov vychádzala z prejaveného rešpektovania názoru maloletého
dieťaťa, ktoré je s ohľadom na svoj vek rozumovo a vôľovo dostatočne vyspelé vytvoriť si vlastný
názor na situáciu v rodine, a rozhodnúť sa, v koho starostlivosti resp. v akej forme starostlivosti si želá
zotrvať. Maloletá C. sa rozhodla byť zverená do osobnej starostlivosti matky, nemala záujem o spoločnú
starostlivosť oboch rodičov, ani o navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť prípadne výlučnú osobnú

starostlivosť otca a nemala záujem o úpravu stretávania sa s otcom. Prianie dieťaťa je so zvyšujúcim
vekom dieťaťa rozhodujúcim faktorom pre súd pri rozhodovaní o forme starostlivosti. Maloletá C. je
študentkou strednej školy, z pohľadu práva v mnohých oblastiach už plne zodpovedná (priestupkovo,
trestne). Rodičia jej názor zohľadnili, a tento prístup súd zhodnotil ako ohľaduplný a zodpovedný
náhľad na vlastnú životnú situáciu manželov, bez neprimeraného zaťažovania maloletého dieťaťa ich

konfliktom. Preto súd rozhodol tak, že dohodu rodičov v časti ich úpravy práv a povinností k maloletej
C. schválil. Rodičia sa po vyhlásení rozsudku v týchto častiach nevzdali práva podať odvolanie, avšak
boli súdom poučení, že dohoda poňatá do rozsudku je vykonateľná a v zásade, keďže dohodu uzavrelislobodne, vážne, zrozumiteľne a určito, právne účinne ju nemožno napadnúť. Prípadné odvolanie
jedného z rodičov by bolo odmietnuté ako právne neúčinné.

25. V časti určenia výživného súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem.
Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb

dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča, ktoré rodič vynakladá a uhrádza tretím osobám. Rozdiel úrovne oboch
rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej
domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná

úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných
oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju
vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.

27. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú

pohľadávku, ktorú si rodič musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Vzhľadom na rodičmi
dohodnutú osobnú starostlivosť matky, súd zameral dokazovanie na zistenie možností, schopností
a majetkových pomerov otca. Otec sa počas konania odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Matka
spočiatku prezentovala (na ISR) záujem zotrvať v bývaní a užívaní spoločného rodinného domu, neskôr
počas konania predložila súdu ňou uzavretú zmluvu o sprostredkovaní príležitosti kúpy bytu za kúpnu

cenu maximálne do 180.000 eur. Otec na pojednávaní dňa 23.10.2024 uviedol, že im nie je zrejmé, ako
matka uvažuje, ak hľadá nehnuteľnosť do 180.000 eur a vychádza z hodnoty zakladanej nehnuteľnosti
(pre banku) v sume 330.000 eur. Znalec nacenil ich spoločnú nehnuteľnosť na sumu 330.000 eur,
ale v okolí sa nehnuteľnosti za takéto sumy nepredávajú. Okrem toho je na spoločnej nehnuteľnosti
hypotéka v zostatkovej sume 130.000 eur. Aj pri tomto odčítaní, ak by čistá hodnota nehnuteľnosti

bola 200.000 eur, nemyslí si, že je v schopnostiach manželky mu vyplatiť jednu polovicu, 100.000 eur.
Matka na pojednávaní dňa 12.06.2024 uviedla, že chce deťom udržať prostredie, v ktorom vyrastali.
Ide o to, za akých podmienok a a v akej výške. Zámer vyplývajúci z následne doložených listín, t. j.
dojednanie sprostredkovania príležitosti kúpy inej nehnuteľnosti, 3 alebo 4 izbového bytu v okrese M.,
N., J. v hodnote do 180.000 eur, matka na ďalšom pojednávaní bližšie nevysvetlila. Súd tak mal ku dňu

rozhodovania za ustálené, že matka s maloletou C. (a tiež s P. H., dcérou matky z predchádzajúceho
vzťahu) žijú v pôvodnej domácnosti, ktorú otec maloletého dieťaťa pre neznesiteľné spolunažívanie
opustil v júni 2024. Matka sa tak podieľa na výžive maloletej C. osobnou starostlivosťou, čo u 16 ročného
dieťaťa je už v inom (menšom) rozsahu ako napríklad u dieťaťa predškolského veku, pričom otec svojím
odchodom zo spoločnej domácnosti zabezpečil maloletej bývanie, keď umožnil maloletej (a matke)

zotrvať bývať v tzv. rodnej nehnuteľnosti.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ku dňu rozhodovania súdu pozostáva príjem
otca zo súčtu výsluhového dôchodku a príjmu zo zamestnania. Výsluhový dôchodok otca vyplácanýVojenským úradom sociálneho zabezpečenia je od 01.07.2024 vo výške 2.289,82 eur mesačne, a príjem
zo zamestnania pre zamestnávateľa R. C. E. v sume cca 1.000 eur v čistom mesačne. Za mesiac marec
a mesiac august mal otec zo zamestnania vyšší príjem, v marci 2024 v sume 1.702 eur v hrubom,

v auguste 2024 v sume 1.800 eur v hrubom. Preto mesačný príjem otca predstavuje cca 3.289 eur. Súd
sa zaoberal aj zárobkovými možnosťami matky, ktorá deklarovala príjem vo výške 2.000 eur v čistom
pri uplatňovaní si daňového bonusu na maloletú C. a maloletú P., spolu s prídavkami na obe deti. Matka
poukázala na to, že s účinnosťou od 01.01.2025 dochádza k zmene zákonnej úpravy nároku na daňový
bonus, jej príjem bude nižší. . V mesiaci jún a júl 2024 mala vyšší príjem, keď za jún jej boli vyplatené

odmeny celkovo v sume (200+200+330) 730 eur v hrubom, a za mesiac júl 2024 mala preplatený nadčas
v sume 935 eur v hrubom, z dôvodu nutnej rýchlej obmeny VPN kariet na novej Certifikačnej autorite
ministerstva, avšak v ďalšom období nadčasy nebudú uplatňované.

29. Pravidelné odôvodnené potreby maloletej C. matka uviedla vo vyjadrení k návrhu v sume 462 eur.
Matka spísala aj mimoriadne výdavky na maloletú C., ktoré v mesiaci apríl 2024 predstavovali sumu

341 eur za položky dentálna hygiena, odstránenie znamienok a oblečenie k sviatosti birmovania. Otec
spísal pravidelné výdavky maloletej C. a mal za to, že predstavujú v priemere mesačne max. 646 eur,
a to aj s rezervou na stravu v sume 250 eur, školné, ZRPŠ v sume 10 eur, školské pomôcky v sume
10 eur, oblečenie 80 eur, obuv 20 eur, hygiena 50 eur, lekár a náklady na lieky 40 eur, zubár 15 eur,
krúžky 10 eur, vreckové 20 eur, pomerná časť nákladov na bývanie 75 eur, telefón 24 eur, poistka 22 eur,

výlety 20 eur. V podaní zo dňa 02.09.2024 otec navrhol, aby mu bola uložená povinnosť podieľať sa na
výdavkoch maloletej v podiele 2/3, čo pri zohľadnení daňového bonusu a prídavku na dieťa predstavuje
sumu 312 eur, pričom pri danej sume otec dokáže vyporiadať aj bezpodielové spoluvlastníctvo s matkou
a zabezpečiť tak bývanie maloletej, matke a sebe. Matka na pojednávaní dňa 23.10.2024 predložila nový
rozpis výdavkov maloletej C., z ktorého mal súd po porovnaní s rozpisom výdavkov maloletej C. otcom

za to, že je potrebné ešte zohľadniť cestovné maloletej na M. N. S. T. K. J. v sume 40 eur mesačne.
Súd tiež osobitne prihliadol na výdavok týkajúci nákupu senzorov na meranie glukózy v krvi u maloletej
v sume 66 eur raz za 2-3mesiace, ktoré sú v časti preplácané zdravotnou poisťovňou a hradené preto
v sume 53,40 eur za 6 kusov, keď výdavok na položku lieky a lekár v sume 40 eur pri aktuálnych
cenách služieb (dentálna hygiena, stomatologická starostlivosť, doplatky za lieky) v sebe túto položku

nezahŕňa. Ostatné výdavky spísané matkou boli, podľa názoru súdu, otcom v jeho rozpise pomernej
sumy výdavkov na maloletú C. za mesiac zohľadnené. Tvrdenie zástupkyne matky na pojednávaní dňa
23.10.2024, že strava u maloletej bude reálne mesačne okolo 350 až 400 eur, zostalo výlučne v rovine
tvrdenia a ani pri diagnózach maloletej ako diabetes mellitus a celiakia, ako aj s ohľadom na uplynutie
času od písomného vyjadrenia matky k návrhu (30.04.2024), sa toto tvrdenie nejavilo ako pravdivé,

a nebolo ani preukázané.

30.Súdtakdospelsúdkzáveru,žepravidelnéodôvodnenépotrebymaloletejC.súcca700eurmesačne
(646 + 40 + 18 eur na mesiac za senzory). Pri zohľadnení skutočných zárobkových pomerov otca,
tiež zárobkových pomerov matky, ktorá dosahuje nižší príjem zo zamestnania, pri ďalšej vyživovacej

povinnosti povinného otca k plnoletej Q. B., ktorá je toho času študentkou na vysokej škole, so
zohľadnením životnej etapy maloletej C., ktorá je od 01.09.2024 študentkou strednej školy, je súdom
určené výživné v sume 420 eur mesačne spravodlivým usporiadaním pomerov účastníkov. Uvedená
suma výživného umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej v rozsahu cca 60 %, a takto určené
výživné zodpovedá primerane pri zohľadnení individuálnych a jedinečných okolností tejto rodiny aj

metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej sa má výživné orientačne
pohybovať okolo 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, čomu zodpovedá suma výživného 583 eur
mesačne. Otec však deklaroval, že akékoľvek mimoriadne výdavky týkajúce sa maloletej je ochotný
hradiť a riadne si plniť vyživovaciu povinnosť k dcére.

31. Matka sa okrem určenia tzv. bežného výživného domáhala uloženia povinnému otcovi povinnosti
tvorby úspor. Matka pôvodne navrhovala tvorbu úspor v prospech maloletej C. v sume 550 eur mesačne
(vo vyjadrení k návrhu), na pojednávaní dňa 12.06.2024 upravila návrh na tvorbu úspor na sumu 250
eur mesačne. Návrh v tejto časti matka odôvodnila faktickými zárobkovými pomermi otca a tiež tým, že
očakáva zhoršenie zdravotného stavu maloletej C. v dôsledku zdravotných diagnóz, diabetes mellitus

a celiakia. Otec počas konania poukazoval na to, že s návrhom matky na tvorbu úspor maloletej C.
v zásade nesúhlasí z toho dôvodu, že bude potrebné vyporiadať ich bezpodielové spoluvlastníctvo,
a uložením mu povinnosti podieľať sa na tvorbe úspor rozhodnutím súdu budú jeho možnosti prípadného
úverového zadlženia sa na prípadné vyplatenie vyrovnania podielu značne obmedzené. Zároveňpoukázal na znehodnocovanie možných úspor, hodnoty peňazí, vplyvom inflácie a nakoniec navrhol,
aby v prípade, že mu bude táto povinnosť plniť na osobitný účet dieťaťa do dovŕšenia 18teho roku
života maloletej uložená, navrhuje rovnakú povinnosť uložiť aj matke, ktorá dosahuje tiež slušný príjem.

Matka s návrhom otca, aby táto povinnosť bola uložená aj jej, nesúhlasila. Zhodnotením z dokazovania
zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že v tejto časti je návrh matky nedôvodný. Otec má
dve vyživovacie povinnosti, k plnoletej dcére Q. B., nar. XX.XX.XXXX, v akademickom roku 2024/2025
ide o študentku 3. ročníka na Inštitúte manažmentu D. M. U. P. A. K. J.. Otec uvádzal, že k dcére Q.
si vyživovaciu povinnosť plní v sume 150 eur mesačne. Výživné v sume 150 eur mesačne bolo určené

aj u maloletého dieťaťa matky z predchádzajúceho vzťahu, u P. H., nar. XX.XX.XXXX, a to rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 20P/23/2010 – 69 zo dňa 8.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10CoP/63/2010 zo dňa 10.11.2010. Výživné vo výške 150 eur mesačne bolo určované
u P. vo veku 3 rokov. Je nepochybné, že suma 150 eur mesačne nemôže postačovať na výživu maloletej
P., ktorá je aktuálne vo veku 17 rokov, rovnako ako ani na výživu u plnoletej Q., ktorá je aktuálne vo
veku 22 rokov. Suma 150 eur tak na strane dcéry matky z predchádzajúceho vzťahu, ako aj na strane

dcéry otca z predchádzajúceho vzťahu, už dávno nezodpovedá ich aktuálnym odôvodneným potrebám
a to bez potreby ich dokazovania, keďže za uvedenú sumu sa toho času už dieťa ani neodstravuje.
Návrh matky vychádzať z výdavku otca pri plnení vyživovacej povinnosti k plnoletej Q. v sume 150
eur mesačne sa tak javil ako nie v súlade so spravodlivým usporiadaním pomerov. Súd mal tiež za to,
že návrh na tvorbu úspor v prospech maloletej C. nebol zo strany matky dostatočne zdôvodnený, keď

matka neozrejmila, aké zhoršenie zdravotného stavu maloletej a s tým spojenú potrebu tvorby úspor
pre dieťa je dôvodným bezprostredne očakávať, zatiaľ čo zdôvodnenie nesúhlasu otca s uložením mu
tejto povinnosti súd zhodnotil ako zrozumiteľné zhodnotenie komplexného dôsledku rozpadu osobných
vzťahov a s tým spojenej nutnosti riešenia majetkových dôsledkov (vyporiadanie). Pre vyššie uvedené
tak súd návrhu matky na uloženie otcovi povinnosti tvorby úspor v prospech maloletej C. nevyhovel.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
v znení neskorších predpisov v súlade so všeobecnou klauzulou mimosporového konania, od ktorej súd
nezistil dôvod odkloniť sa, teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; účastníci konania
o náhradu trov nežiadali.

Poučenie:

Sp. zn. 40P/22/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.