Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121205345
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121205345.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom Hlavná 61,
080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu
škody, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 74,65 eur z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.06.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur a náhrady škody vo výške 761,10 eur, ako aj náhrady trov
konania.

2. V žalobe uviedol, že proti nemu ako povinnému bolo vedené exekučné konanie na základe
poverenia č. 5104054639 zo dňa 02.12.2009 vydaného Okresným súdom Bratislava IV. Exekúcia bola

zastavená až dňa 02.12.2020 uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/2656/2019. Z jeho
odôvodnenia plynie, že dňa 24.06.2020 bol súdu doručený podnet povinného na zastavenie exekúcie,
ktorým bol postúpený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 11.08.2015. Exekúcia
voči nemu nemala byť vedená vôbec, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskej
veci a rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná. Exekučný titul nikdy nenadobudol vlastnosť
vykonateľnosti, ide o neúčinný akt. Okresný súd však poverenie vydal a v priebehu exekučného konania
povinný s oprávneným uzavreli dohodu o vysporiadaní dlhu. Povinný uhradil oprávneným uvedenú časť

dlžnej sumy vo výške 98,22 eur, čoho následok bolo, že oprávnený zaslal súdnemu exekútorovi návrh
na zastavenie exekúcie zo dňa 03.11.2015. Súdny exekútor túto skutočnosť ignoroval a nesprávnym
úradným postupom, keďže predmetný návrh na zastavenie exekúcie nepredložil exekučnému súdu
na rozhodnutie o zastavení exekúcie, mu spôsobil ujmu na jeho právach. Žalobca ďalej uviedol, že v
roku 2017 sa dopytoval telefonicky na exekútorskom úrade, prečo nie je exekúcia zastavená a prečo
súdny exekútor nezaslal návrh oprávneného na zastavenie exekúcie súdu, na čo mu bolo oznámené,
že súdny exekútor to doteraz neurobil, ale v čo najkratšom čase tak učiní. Súdny exekútor svojou

nečinnosťou a ignorovaním svojich povinností naďalej pokračoval v nesprávnom úradnom postupe a on
bol vedený naďalej ako neplatič a nedôvodne evidovaný v Centrálnom registri exekúcií. Exekučný súd
zastavil exekúciu až na jeho podnet, v ktorom mu doručil návrh na zastavenie exekúcie, ktorý oprávnený
doručil v roku 2015 súdnemu exekútorovi a ten túto skutočnosť ignoroval päť rokov. Keďže súdnyexekútor nepredložil exekučný spis exekučnému súdu za účelom rozhodnutia o zastavení exekúcie,
už len kvôli úžerníckym úrokom z omeškania a kvôli neplatnej rozhodcovskej doložke a najneskôr
od roku 2015, kedy mu bol predložený návrh na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného, svojim

nesprávnym úradným postupom spôsobil žalobcovi priamu škodu vo výške 761,10 eur (50 % zo
zaplatenej pohľadávky) oprávnenému vymáhanej protizákonnou exekúciou zo sumy 1.325,76 eur, t. j.
662,88 eur a suma 98,22 eur, ktorú uhradil na účet súdneho exekútora vrámci dohody s oprávneným,
pred podaním jeho návrhu na zastavenie exekúcie v roku 2015. Nemajetková ujma v živote žalobcu
spočívala v sťažení bežného života už len tým, že došlo k zablokovaniu účtov, bežné platby boli

ohrozené, dlhodobo bol vedený v registri exekúcii ako neplatič, čo mu sťažilo finančnú situáciu, keďže
takýto zápis ho poškodil pri posudzovaní bonity v bankách. Všetky tieto okolnosti mali za následok len
frustráciu a stres. Ak by súdny exekútor si splnil svoju povinnosť v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného
poriadku, exekúcia mohla byť dávno zastavená a minimalizoval by tým spôsobenú škodu na rodinnom,
osobnom aj pracovnom živote. Nezákonné exekúcie a s nimi priamo spojené prieťahy a nesprávny
úradný postup súdneho exekútora sa výrazne negatívne dotkli jeho rodinného, osobného i pracovného

života.Pokiaľideorodinnýživot,vzťahy,ktorémal,stroskotalizdôvodov,žežiadnanechcelapokračovať
vo vzťahu po tom, čo sa dozvedela, že má viacero exekúcii (nielen pre tento prípad uplatňuje náhradu
škody voči štátu). Rodinný život bol zasiahnutý aj tým, že bol nútený odísť zo Slovenska, pracovať v
zahraničí a ostať tam dlho na to, aby zvládal splácať nezákonne vedené exekúcie. Tým, že bol vedený
ako neplatič, nebolo možné zaobstarať si vlastné bývanie, úver by mu banka neposkytla. Všetky tieto

okolnosti, stres, frustrácia, beznádej v živote, viedli k jeho pokusu o samovraždu.

3. Žalobca navrhol vykonať výsluch strán sporu a oboznámiť sa s exekučným spisom Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 15Er/2656/2019. Žalobca ako dôkazy označil tiež návrh dohody na vysporiadanie
dlhu, návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, podnet na zastavenie exekúcie, doplnenie žiadosti na

základe výzvy MS SR zo dňa 11.02.2021, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody zo dňa 03.06.2021, potvrdenie o hospitalizácii žalobcu, potvrdenie o zaradení občana
do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným výkonom verejnej moci je ústavou garantovaným právom,
ktoré ale nemožno vykladať ako právo absolútne, uplatniteľné voči štátu bez splnenia akýchkoľvek
zákonných podmienok. Pokiaľ ide o majetkovú škodu, žalobca prakticky bez akéhokoľvek ďalšieho
vysvetlenia, túto iba vyčísľuje sumou 761,10 eur, pričom nie je absolútne zrejmé čo má predmetná
suma predstavovať - či sa má jednať o skutočnú škodu (hodnotu, o ktorú mal byť majetok žalobcu

znížený), resp. ušlý zisk (nenadobudnutie očakávaného majetkového prínosu) a v tomto smere žalobca
nepredložil žiaden dôkazný prostriedok. Žalovaný nemá objektívnu možnosť sa k tejto škodovej položke
bližšie vyjadriť, keďže táto je uplatnená neúplným, neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom. Žalovaný
vyjadril presvedčenie, že žalobcovi takáto škoda nevznikla, resp. žalobca túto škodu žiadnym spôsobom
nepreukázal. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy

v príčinnej súvislosti s postupom súdneho exekútora, pričom na preukázanie vzniku ujmy nepredložil,
ani nenavrhol vykonať jediný dôkaz. Samotné skutkové tvrdenie žalobcu o vzniku nemajetkovej ujmy v
žiadnom prípade nepostačuje na ustálenie jej existencie. Žalovaný poukázal na to, že vedenie exekúcie
v prípade žalobcu bolo dôvodné, čo potvrdzuje aj postup oprávneného a najmä samotného žalobcu a
dohoda o ustúpení od exekúcie v prípade čiastočného splatenia dlžnej sumy. Už len z toho je zrejmé,

že žalobca uznal svoj dlh voči oprávnenému. Ďalej samotný žalobca v žalobe uvádza, že predmetná
exekúcia bola iba jednou z viacerých exekúcii, ktoré boli voči jeho osobe ako povinnému vedené. Je
preto jednoznačne objektívne nemožné ustáliť, že práve táto exekúcia vedená súdnym exekútorom
JUDr. Ernestom Polákom vyvolala v živote žalobcu tak zásadné negatívne následky, ktoré je nevyhnutné
saturovať peňažnou formou. Ďalej je pozoruhodnou skutočnosťou, že žalobca napriek deklarovaniu

zásadných negatívnych dôsledkov exekúcie na svoj život v období minimálne dvoch rokov (od 2015 do
2017-odpodanianávrhuoprávnenéhonazastavenieexekúciepoúdajnýtelefonátnaexekútorskýúrad,
ktorý žalovaný považuje taktiež za nepreukázaný) neprejavil žiaden záujem o informovanie sa o riešení
vzniknutejsituácie.Následneodúdajnéhotelefonátunaexekútorskýúraddopodaniapodnetužalobcom
exekučnému súdu, žalobca opäť viac ako 2 roky neprejavil žiadny záujem na informovaní sa o skončení

exekúcie. Žalovaný sa domnieva, že v prípade, ak by mala exekúcia na život žalobcu tak devastačné
účinky, aké žalobca uvádza v žalobe a za aké požaduje odškodnenie v sume 10.000 eur, bol by prístup
samotného žalobcu k riešeniu ukončenia exekúcie odlišný. Rovnako žalovaný spochybnil vypovedaciu
potenciu predloženého potvrdenia o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa01.05.2020 a potvrdenie o hospitalizácii ako jediných žalobcom predložených dôkazov ohľadom vzniku
nemajetkovej ujmy v súvislosti s tu namietaným nesprávnym úradným postupom.

5. Žalobca v replike uviedol, že ak by nezákonné postupy orgánov verejnej moci nemali devastačné
účinky na život žalobcu, nebol by sa pokúsil o samovraždu a jeho život by mohol mať iné smerovanie.
Prišiel o pohodu a pokoj v živote a vyjadrenie žalovaného považuje za neúctu k osobám očakávajúcim
ex offo ochranu, na ktorú štát nielen rezignoval, ale pokúša sa ignorovanie základných povinností
štátu obhajovať veľmi nemiestnym spôsobom. Žalobca poukázal na to, že od 01.06.2010 bol súdny

exekútor povinný postupovať v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a predložiť vec súdu na
zastavenie exekúcie pre neplatnosť rozhodcovského rozsudku a úžernícky úrok z omeškania, ale
vyše 10-ročnou nečinnosťou - prieťahmi v konaní poškodzoval žalobcu. Keďže súdny exekútor porušil
zákonnú povinnosť, tak žalovaný nesie plnú zodpovednosť za krátenie žalobcovho majetku vo výške
istiny úveru 1.325,76 eur, ktorú nie je možné požadovať od oprávneného ako bezdôvodné obohatenie
na základe neplatného rozhodcovského rozsudku, keďže plnenie z úverovej zmluvy - existujúci dlh nie

je bezdôvodným obohatením. Ale keby súdny exekútor bol podľa zákonnej povinnosti dňa 01.06.2010
predložil vec súdu na zastavenie exekúcie pre neplatný rozhodcovský rozsudok a neplatný ročný úrok
z omeškania, tak by žalobca nebol platil peniaze na základe exekúcie, lebo tá by bola zastavená a
žalobcovi by nevznikla škoda na majetku. Keďže exekučný súd a aj súdny exekútor majú rovnaký
podiel na protizákonnom krátení majetku žalobcu vo výške istiny úveru 1.325,76 eur, tak v tomto

súdnom konaní si žalobca nárokuje polovicu z istiny - sumu 662,88 eur spôsobenú nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora (druhá polovica zaplatenej istiny bude požadovaná od žalovaného pri
žiadosti o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej Okresným súdom Bratislava IV a taktiež
sumu 98,22 eur, ktorú žalobca uhradil na účet súdneho exekútora v rámci dohody s oprávneným pred
podaním jeho návrhu na zastavenie exekúcie v roku 2015. Súdny exekútor nezaslal žalobcovi konečné

vyúčtovanieexekúcie,abybolojasné,akozaplatenépeniazebolivyúčtované,čižeprotizákonnékonanie
orgánu verejnej moci nemôže viesť ku škode žalobcu, preto si žalobca nárokuje náhradu škody v
sume 761,50 eur z titulu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora – 10-ročná nečinnosť
a sústavné, opakované porušovanie Ústavy SR a ustanovení Exekučného poriadku. Platby počas
exekučného konania platil žalobca na účet oprávneného, keďže súdny exekútor nezaslal žalobcovi

na jeho adresu trvalého bydliska žiadne upovedomenie o začatí exekúcie. Keďže istina úveru a aj
trovy rozhodcovského konania boli uhradené oprávnenému, tak žalobca si bezdôvodné obohatenie od
oprávnenéhonadrámecistinyuplatnívsamostatnomsúdnomkonaní.Žalobcasúdupredložilpotvrdenie
o nahliadnutí do súdneho spisu, upovedomenie o zastavení exekúcie EX 336/2009, výzvu adresovanú
súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Polákovi na predloženie vyúčtovania exekučného konania, výpis z

kníh Istrobanky zo dňa 15.01.2009, upomienku po splatnosti vystavená ČSOB ku dňu 01.08.2010, výpis
z účtu mBank, potvrdenie o hospitalizácii.

6. Žalovaný v duplike poukázal na to, že odôvodnenie vzniku majetkovej škody v sume 761,50 eur je
nezrozumiteľné, bezobsažné, ale najmä nijako neosvedčuje záver o tom, že žalobcovi mala vzniknúť

majetková škoda. Žalovaný opätovne poukázal na to, že vedenie exekúcie v prípade žalobcu bolo
dôvodné, čo potvrdzuje aj postup oprávneného a najmä samotného žalobcu a dohoda o ustúpení od
exekúcie v prípade čiastočného splatenia dlžnej sumy. Úvahy žalobcu o „krátení jeho majetku o sumu
1.325,76 eur, polovicu z ktorej žalobca považuje za škodu“, sú iba nepodloženými a irelevantnými
subjektívnymi úvahami žalobcu. Zvyšná časť majetkovej škody v sume 98,22 eur bola žalobcom

dobrovoľne uhradená oprávnenému vrámci vysporiadania dlhu žalobcu, na základe čoho oprávnený
upustil od vymáhania zvyšnej časti tohto dlhu. Žalobcom predkladané „dôkazy - výpisy z rôznych
účtov, zostatky pohľadávok, upomienka, atď., nemajú vo vzťahu k preukázaniu ním deklarovanej škody
uplatnenej v tomto konaní žiadnu relevanciu. Majetkovú škodu uplatnenú žalobcom v sume 761,50 eur
by bolo eventuálne možné hodnotiť z hľadiska klasifikácie škody výlučne ako skutočnú škodu. Žalobca

absolútne neuniesol procesné bremeno zaťažujúce ho v konaní o náhradu škody ako stranu sporu
požadujúcu plnenie od protistrany - podľa žalovaného žalobca ním deklarovanú škodu ani len riadne
neodôvodnil a v nadväznosti na to takúto škodu absolútne nepreukázal. Rovnako to platí aj pre žalobcom
deklarovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom žalobca žiaden zásah do svojho osobného,
rodinného, pracovného, či spoločenského života nepreukázal. Žalovaný zotrval na svojom návrhu, aby

súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.7. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 24C/56/2021-83 zo dňa 01.02.2022 žalobu zamietol a priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5Co/23/2022-102 zo dňa 18.05.2023
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Rozsudok bol zrušený z dôvodu nepreskúmateľnosti a z dôvodu nevykonania dokazovania
vyžiadaním spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/2656/2009 a exekučného spisu sp. zn. EX
366/2009, ako aj výsluchom strán sporu.

9. Podaním zo dňa 08.01.2024 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 74,65 eur späť z dôvodu,
že ČSOB v spore so žalobcom o vydanie bezdôvodného obohatenia v predmetnej exekučnej veci EX
366/2009 predložila dôkaz, že žalobca počas tejto protizákonnej exekúcie zaplatil spolu 2.009,63 eur,
kde poslednou bola úhrada súdneho exekútora vo výške 74,65 eur s dátumom 28.08.2015, zo sumy
98,22 eur, ktoré zaslal žalobca na účet súdneho exekútora po návrhu ČSOB. Žalobca zobral žalobu o

zaplatenie 74,65 eur späť, nakoľko táto suma sa nenachádza u súdneho exekútora.

10. Súd na nariadenom pojednávaní dňa 22.10.2024 doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu,
oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15Er/2656/2009, exekútorského
spisu sp. zn. EX 366/2009, pričom zistil tento skutkový stav:

11. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručenej Okresnému súdu Bratislava IV dňa 05.11.2009 bolo dňa 02.12.2009 vydané
poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ernesta Poláka č. 5101 054639. Exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave sp.

zn. II/2009-903 zo dňa 11.06.2009, ktorým bol žalobca (tam v postavení žalovaného) zaviazaný zaplatiť
Československej obchodnej banke, a.s., istinu 1.325,76 eur, úroky vo výške 867,43 eur, poplatky vo
výške 70,87 eur, úroky z omeškania vo výške 22,5 % ročne zo sumy 1325,76 eur od 07.08.2007 do
zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 56,60 eur.

12. Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 18.02.2010 požiadal súdny exekútor Sociálnu poisťovňu
- ústredie o poskytnutie informácie ohľadom povinného. Z odpovede Sociálnej poisťovne vyplýva, že
odvádzateľom poistného u povinného od 30.10.2006 do 31.05.2007 bola spoločnosť SOWEKO GROUP
SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Košická 37, Bratislava, pobočka Bratislava.

13. Výzvou zo dňa 21.06.2010 požiadal súdny exekútor povinného o súčinnosť a vyzval ho na
dobrovoľnésplneniepovinnostitak,akojeuvedenévupovedomeníozačatíexekúcie.Vzhľadomktomu,
že doposiaľ neboli pozitívne zistené majetkové pomery povinného, súdny exekútor žiadal, aby do 21
dní od doručenia výzvy povinný podal súdnemu exekútorovi vyhlásenie o svojom majetku, ktorý podľa
Exekučného poriadku podlieha exekúcii.

14. Listom zo dňa 21.06.2010 súdny exekútor doručoval upovedomenie o začatí exekúcie, ako aj výzvu
na vyhlásenie o majetku povinnému na adresu D. D. X/XXX, C. (korešpondenčná adresa uvedená
v exekučnom titule). Žalobca si zásielku neprevzal.

15. Dňa 21.06.2010 vydal súdny exekútor tiež príkaz na začatie exekúcie, ktorý adresoval
Československej obchodnej banke.

16. Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 25.09.2013 požiadal súdny
exekútorRegisterobyvateľovSRooznámenieadresytrvaléhopobytu,prípadneostatnézmenybydliska,

rodné priezvisko povinného. Oznámenie adresy sa v exekútorskom spise nenachádza.

17. Ďalšou žiadosťou o poskytnutie súčinnosti požiadal súdny exekútor dňa 09.10.2014 Sociálnu
poisťovňu - ústredie, o odpoveď na otázky ohľadom odvádzateľa poistného povinného, ohľadom kódu
banky, z ktorej platí poistné a či je povinný poberateľom invalidného dôchodku. Z odpovede Sociálnej

poisťovne nevyplývajú žiadne nové skutočnosti ohľadom zamestnávateľa povinného a súčasne tiež,
že povinný nebol poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti, ani
nemocenskej dávky.18. Listom zo dňa 11.08.2015 oprávnený (ČSOB, a.s.) predložil povinnému návrh dohody na
vysporiadanie dlhu s odôvodnením, že ČSOB, a.s. ku dňu 11.08.2021 eviduje voči povinnému
pohľadávku v celkovej výške 892,62 eur s príslušenstvom (suma nezahŕňa trovy súdneho a exekučného

konania). Vzhľadom na dĺžku trvania exekučného konania ČSOB, a.s. predložila návrh dohody
spočívajúci v tom, že v prípade, ak povinný uhradí časť dlžnej sumy vo výške 98,22 eur (suma zahŕňa
aj trovy exekútora) najneskôr do 90 kalendárnych dní, tak ČSOB, a.s. ako oprávnený zostávajúcu časť
záväzku vo výške 814,20 eur s príslušenstvom odpustí (t.j. nebude ďalej vymáhať) a podá návrh na
zastavenie exekúcie.

19. Z výpisu z účtu mBank a.s. vyplýva, že žalobca uhradil dňa 17.08.2015 na účet súdneho exekútora
JUDr. Ernesta Poláka sumu 98,22 eur.

20. Dňa 05.11.2015 bol doručený exekútorskému úradu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku návrh oprávneného na zastavenie exekúcie EX 366/2009 zo dňa 03.11.2015.

21. V exekútorskom spise sa nachádza podanie súdneho exekútora datované dňom 27.10.2017, ktorým
súdny exekútor mal doručovať návrh oprávneného na zastavenie exekúcie Okresnému súdu Bratislava
IV. V exekútorskom spise sa nenachádza doručenka preukazujúca doručenie predmetného návrhu
oprávneného na zastavenie exekúcie Okresnému súdu Bratislava IV. Rovnako ani v exekučnom spise

sp. zn. 15Er/2656/2009 sa nenachádza predmetné podanie, ktorým súdny exekútor mal doručoval návrh
oprávneného na zastavenie exekúcie.

22. Dňa 27.10.2017 súdny exekútor vydal príkaz na odblokovanie účtu v Československej obchodnej
banke.

23. Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii vyplýva, že žalobca bol ku dňu 25.05.2020
vedený v registri exekúcii ako povinný na základe sp. zn. 15Er/2656/2009 s tým, že poverenie na výkon
exekúcie vydal Okresný súd Malacky (ide o nesprávny údaj).

24. Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/2656/2009 vyplýva, že žalobca dňa 12.06.2020 sa dostavil do
Informačného centra Okresného súdu Bratislava IV za účelom nazretia do súdneho spisu a zároveň
požiadal o vyhotovenie fotokópie spisu. Dňa 24.06.2020 žalobca doručil Okresnému súdu Bratislava
IV podnet na zastavenie exekúcie EX 366/2009, 15Er/2656/2009 z dôvodu, že exekúcia je nedôvodná,
nakoľko sa vedie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný v spotrebiteľskej veci. Keďže

nedošlokuzavretiuriadnejrozhodcovskejzmluvy,nemoholsporprejednaťrozhodcovskýsúdaanivydať
rozhodcovský rozsudok. Poukázal na to, že v auguste 2019 zaslal oprávnený povinnému návrh dohody
na vysporiadanie dlhu, kde bolo uvedené, že ak povinný uhradí časť dlžnej sumy vo výške 98,22 eur na
účetexekútorado90dní,takoprávnenýzostávajúcučasťzáväzkuvovýške814,20eurspríslušenstvom
povinnému odpustí a podá návrh na zastavenie exekúcie. Keďže exekúcia nebola zastavená, povinný

kontaktovaloprávneného,ktorýmuodpovedal,žesvojučasťdohodysplnilazaslalsúdnemuexekútorovi
návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.11.2015. Povinný kontaktoval v roku 2017
telefonicky súdneho exekútora s tým, či už zaslal návrh oprávneného na zastavenie exekúcie na súd.
Súdny exekútor odpovedal že nie, ale v čo najkratšej dobe to urobí. Povinný pri nahliadnutí do súdneho
spisu dňa 12.06.2020 zistil, že súdny exekútor nesplnil svoju zákonnú povinnosť - okrem toho, že

sám mal podať na súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, taktiež
nepredložil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Povinný dodal, že mu nebolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie a taktiež rozhodcovský rozsudok, možno aj z dôvodu, že od roku
2006 do roku 2017 pracoval v zahraničí a nemal ustanoveného právneho zástupcu na preberanie
doporučených listových zásielok.

25. Okresný súd v Bratislava IV výzvou zo dňa 30.10.2020 vyzval súdneho exekútora JUDr. Ernesta
Poláka, aby v lehote 10 dní oznámil, prečo súdu nedoručil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie
zo dňa 03.11.2015. Súdny exekútor na predmetnú výzvu súdu nereagoval.

26. Okresný súd Bratislava IV uznesením č. k. 15Er/2656/2009-37 zo dňa 02.12.2020 exekúciu zastavil,
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, povinnému priznal nárok na náhradu trov konania voči
oprávnenému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdnyúradník. Exekúcia bola zastavená vzhľadom na návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, pričom súd citoval zároveň ustanovenie § 57 ods. 4 Exekučného
poriadku. Opravným uznesením č. k. 15Er/2656/2009-54 zo dňa 26.10.2021 Okresný súd Bratislava

IV opravil v záhlaví uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.12.2020 správne označenie
oprávneného tak, že toto správne znie: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140,
Michalská 18, 815 63 Bratislava s tým, že vo zvyšku sa predmetné uznesenie nemení.

27. Listom zo dňa 13.07.2021 súdny exekútor upovedomil oprávneného Československú obchodnú

banku, a.s. o zastavení exekúcie z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený.
28. Z konečného vyúčtovania exekučného konania EX 366/2009 zo dňa 08.02.2024 vyplýva, že
vymáhaná pohľadávka bola uspokojená čiastočne. Vymáhaným nárokom - pohľadávkou bola suma
7.107,77 eur, z toho vymožený nárok 74,65 eur, vymáhaný nárok - odmena exekútora 1.422 eur, z toho
vymožený nárok 19,64 eur, vymáhaný nárok - náhrada hotových výdavkov 0,25 eur, z toho vymožený
nárok 0 eur, vymáhaný nárok - DPH 284,45 eur, z toho vymožený nárok 3,93 eur. Spolu vymáhaný nárok

8.814,47 eur, vymožený nárok 98,22 eur.

29. Z potvrdenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 08.01.2018 vyplýva,
že žalobca bol od 11.09.2017 do 26.9.2017 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Fakultnej
nemocnice s diagnózou F43.2. Z potvrdenia MUDr. Jána Švirka zo dňa 08.06.2021 vyplýva, že žalobca

bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení od 11.09.2017 do 26.09.2017 z dôvodu pokusu o
samovraždu požitím liekov, či kvôli veľkým dlhom (uvedené v správe zo psychiatrie).

30. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prešov vydal dňa 06.05.2020 oznámenie o zaradení občana
do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorým bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o

zamestnanie od 01.05.2020.

31. Žalobca listom zo dňa 08.03.2021 doplnil žiadosť o priznanie náhrady škody a náhrady nemajetkovej
ujmy adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že exekúcia nemala byť
vôbec vedená, keďže exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spotrebiteľskej právnej veci

a rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná, teda exekučný titul nikdy nenadobudol vlastnosť
vykonateľnosti a ide o neúčinný akt. Súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote nezaslal súdu žiadne
námietkyprotiukončeniustarejexekúcie,aniupovedomenieozastavenístarejexekúcie.Jehonečinnosť
-nesprávnyúradnýpostupplyniepriamozobsahuexekučnéhospisu,kdeabsentujejehosnahazabrániť
vedeniu nezákonnej a taktiež starej exekúcie, resp. exekúcie, na trvaní ktorej oprávnený nemal záujem,

keďže mu predložil návrh na zastavenie exekúcie.

32. Žalovaný listom zo dňa 03.06.2021 oznámil žalobcovi, že z jeho pohľadu a bez pochybností nie
je preukázaná existencia zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy. Preto ministerstvo nemôže pristúpiť k uspokojeniu požadovanej náhrady.

33.Ztlačivapredokladovaniepomerovstranykonania,ktoránavrhuje,abyjejbolopriznanéoslobodenie
od súdnych poplatkov vyplýva, že žalobca je účastníkom konania, resp. stranou konania v minimálne
11 sporoch a to: konanie na Ústavnom súde SR pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/135/2018 a rozsudkom Krajského súdu Prešov

sp. zn. 13Co/75/2019, konanie pred Ústavným súdom SR pre porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Prešov sp. zn. 79Er/770/2012, konanie
na Najvyššom súde SR - dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Coe/18/2019,
konanie na Okresnom súde Prešov pod sp.z n. 8C/10/2021 - žaloba proti Ministerstvu spravodlivosti o
náhraduškody-nemajetkovejujmyspôsobenejprotizákonnýmkonanímapostupomsúdnehoexekútora

JUDr. Rudolf Krutý pri protizákonnej exekúcii EX 6529/09, konanie pred Okresným súdom Prešov
sp. zn. 13C/10/2021 - žaloba proti Ministerstvu spravodlivosti SR o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy spôsobenej protizákonným konaním a postupom súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu pri
protizákonnej exekúcii EX 2010/2008 vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2Er/1528/08,
konanie na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 22CoCsp/31/2020 (odvolanie proti rozsudku Okresného

súdu Prešov sp.zn. 15Csp/125/2018), konanie na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. - nevie,
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/127/2018, konanie na Krajskom súde
v Prešove - odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/127/2018, konanie na
Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Sa/1/2021 - správna žaloba o preskúmanie zákonnosti postupu arozhodnutiaÚstrediaprácesociálnychvecíarodiny,odborpomocivhmotnejnúdziaštátnychsociálnych
dávok Bratislava, konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Csp/74/2020 - žaloba proti EOS
KSI Slovensko o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.738 eur s príslušenstvom, konanie

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14Csp/148/2019 - žaloba proti súdnemu exekútorovi JUDr.
Miroslavovi Šupovi o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 268,99 eur s príslušenstvom.

34. Úhradami od 22.10.2010 do 23.07.2015 žalobca uhradil na účet ČSOB sumu 1.934,98 eur a
následne ČSOB prijala platbu od exekútora s dátumom 28.08.2015 vo výške 74,65 eur, spolu 2.009,63

eur.

35. Procesné strany na pojednávaní zotrvali na svojich stanoviskách a vyjadreniach. Žalobca poukázal
na to, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo u dvoch štátnych orgánov, a to exekučného súdu
a súdneho exekútora. Obidvaja sú povinní rešpektovať medzinárodné zmluvy a zákony o ochrane
spotrebiteľov. Sumu, ktorú uhradil na základe exekúcie, na základe exekučného titulu rozhodcovského

rozsudku (čiže tých cca 1.300 eur) rozdelil napoly, čiže pre súd polovicu žiadanú od súdu náhradu
škody a od súdneho exekútora, ktorú spôsobil exekútor a plus tam uviedol 98,22 eur, ktoré na základe
vysporiadania zaslal súdnemu exekútorovi, čiže to bolo dokopy 761 eur. Potom, keď sa dopracovali
k exekútorskému spisu, tak z neho vyplynulo, že súdny exekútor z tej sumy 98,22 eur zaslal sumu
74,65 eur oprávnenému, čiže ČSOB a zbytok si nechal ako trovy konania. Čiže to požaduje ako

náhradu škody. Konanie s ČSOB je na odvolacom krajskom súde, ale tam žiadal sumu nad tohto
rozhodcovského rozsudku, ktorú uhradil, lebo celkovo počas exekučného konania zaplatil ČSOB
2.009,63 eur a v sume nad rozhodcovský rozsudok vyčíslenej, žiada bezdôvodné obohatenie od
oprávneného v samostatnom konaní. V rámci exekučného konania súdny exekútor vymohol sumu
2.009,63 eur. Toľko bolo uhradených na účet oprávneného ČSOB. To, že oprávnený si nekonal svoju

zákonnú povinnosť a neoznamoval exekútorovi uhradené čiastky, to nemôže byť na ujmu žalobcu. Tie
sumy boli zaplatené pod vplyvom exekúcie. Oprávnený ho kontaktoval, že sa vedie voči nemu exekúcia
a že exekútor mu doručil exekučný príkaz, ale na jeho podnet bol blokovaný jeho účet a spôsobil mu
ďalšie ujmy, nemohol sa zamestnať na Slovensku, lebo automaticky by mu boli zrážané mzdy. ČSOB
mu oznámila, že je vedená proti nemu exekúcia pod sp.zn. EX 366/2009 a že ho bude kontaktovať

súdny exekútor. Žalobca sa pýtal, či môže uhrádzať banke peniaze, tak oni nenamietali. Žalobca pociťuje
zásah do osobnostných práv, blokovanie účtu, poškodenie jeho dobrého mena, zápisom v registri
exekúcií, nemohol sa tu zamestnať, zásah do majetkových práv, musel opustiť rodinu a vycestovať do
zahraničia, aby mohol normálne žiť. Taktiež si nemohol zobrať žiadny úver, oženiť sa. Došlo to až do
takého štádia, že sa v roku 2017 pokúsil o samovraždu kvôli protizákonnej exekúcii, kedy to už bolo

neúnosné, nemohol ísť na dovolenku, založiť si bývanie, rodinu. Pretrváva to až do dnešného dňa, kedy
je ukrátený na majetku vo výške 2.009,63 eur, na základe tejto protizákonne vedenej exekúcie. Už aj
tento samotný súdny spor dokazuje zásah do osobnostných práv, že vyvoláva stres, napätie, frustráciu,
nemožnosť práva domôcť sa spravodlivosti. Pritom exekúcia trvala viac ako 11 rokov, protizákonná
exekúcia, v rozpore s medzinárodným právom. Výšku tejto nemajetkovej ujmy odvodzovali aj na základe

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva podľa rozhodnutia Apicella proti Taliansku, sťažnosť
č. 64890/01 z 10.11.2004, kedy Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že adekvátnou náhradou
pre tento typ konania je 1.000 až 1.500 eur za rok konania. Naďalej je nezamestnaný, evidovaný
na úrade práce. Vyslovenia nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, sa nedomáhal, ani
nepodával sťažnosti. On sa o tom dozvedel až v roku 2015, že je to JUDr. Polák, keď mu zaslali návrh

na vysporiadanie a nemohol sa dopracovať k tomu, na základe čoho je vedená exekúcia. Musel ísť
osobne do Bratislavy preštudovať si exekučný spis, vyžiadať si kópie, kde zistil, že je to na základe
rozhodcovského rozsudku a až vtedy zistil, že ide o protiprávnu exekúciu a podal podnet na zastavenie
exekúcie, kde doručil súdu aj ten návrh oprávneného na zastavenie. Nárok na bezdôvodné obohatenie
si uplatnil voči oprávnenému, teda ČSOB nad sumu, ktorá bola uvedená v rozhodcovskom rozsudku.

Žalobca celkovo zaplatil oprávnenému 2.009,63 eur a rozhodcovským rozsudkom bolo nariadené, že
má zaplatiť 1.325,76 eur, takže nad túto sumu 1.325,76 do 2.009,63 eur, to žiadal ako bezdôvodné
obohatenie. Žiada jednu polovicu od súdneho exekútora za nesprávny úradný postup a polovicu od
exekučnéhosúdu.Naotázkužalovaného,čisajednáopeniaze,ktoréišli oprávnenému,uviedol,žeáno.

36. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil :

37. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.38. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

39. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

40. V danom prípade žalobca vzal žalobu o zaplatenie 74,65 eur späť, pričom žalovaný s čiastočným

späťvzatím vyslovil súhlas. Z uvedeného dôvodu súd konanie o zaplatenie 74,65 zastavil.

41. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo
naochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,akoajsúkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

42. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

43. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

44. Podľa § 417 ods. 1 OZ, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia.

45. Podľa§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

46. Podľa§ 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1 škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

47. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

48. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

49. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.50. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

51. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

52.Predmetomsporujenárokžalobcunanáhradumajetkovejškodyvovýške686,45eur(počiastočnom
späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 74,65 eur) ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 10 000 eur titulom tvrdenej zodpovednosti štátu za údajný nesprávny úradný postup, resp.

nečinnosť súdneho exekútora. Žalobca tvrdil, že súdny exekútor najneskôr počnúc 01.06.2010 bol
povinný postupovať v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a predložiť exekučný spis žalobcu
exekučnému súdu za účelom rozhodnutia o zastavení exekúcie, čím svojim nesprávnym úradným
postupom mu mal spôsobiť ujmu a zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu ako povinného.

53. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu takto spôsobenej škody sa v zmysle Zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (zákon č. 514/2003 Z.z.) vyžaduje
kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci (v danom prípade súdneho exekútora) 2. vznik
škody; 3. existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom a škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky
pripomienkysúčasne,inakzodpovednosťštátunevznikne.Všetkytietopredpokladymusiabyťvsúdnom
konaní žalobcom náležite tvrdené a aj riadne preukázané, keďže žalobca zodpovedá za obsah žaloby,
akoajvýberaformuláciuprostriedkovprocesnéhoútokuajetakpovinnýriadnetvrdiťajpreukázaťvšetky
skutočnosti odôvodňujúce priznanie uplatneného nároku. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia

týchto podmienok vždy znáša žalobca a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže
zbaviť (objektívna zodpovednosť).

54. Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje “nesprávny úradný postup“, a z obsahu tohto pojmu vyplýva, že
podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné
v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému

postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon
nemá vlastnú úpravu. Keďže pojem škody zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje a ani neupravuje
rozsah jej náhrady, treba v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442

Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného,jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,
predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a
to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodu je pri splnení zákonných predpokladov uvedených v § 17
ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. možné chápať i ako nemajetkovú ujmu. Ani vzťah príčinnej súvislosti

(kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje.
V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, teda objektívnych súvislostí, v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku (rozsudok Krajského súdu Bratislava
sp. zn. 11Co/2/2013 z 25.09.2013).

55. Z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514 /2003 Z.z. (do 30.06.2023 išlo o ust. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z.) nesporne vyplýva, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnostipri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

56. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z., ktorým by bolo možné konštatovať, že došlo k prieťahom v predmetnom exekučnom
konaní v súvislosti s nečinnosťou súdneho exekútora vedením nezákonnej exekúcie vrátane prieťahov
pri rozhodnutí o podnete žalobcu na zastavenie exekúcie. Žalobca počas trvania exekučného konania
nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní a rovnako ani nijakým iným spôsobom nebol aktívny

vo veci (okrem údajného telefonátu na exekútorský úrad v roku 2017). Štát teda za takto uplatnený
nárok nezodpovedá, keďže nebolo príslušným orgánom konštatované porušenie práva, resp. nesprávny
úradný postup zo strany súdneho exekútora a neexistuje iný právny predpis zakladajúci zodpovednosť
štátu za skutočnosti tvrdené žalobcom.

57. Súčasne súd poukazuje na to, že žalobca dobrovoľne úhradami od októbra 2010 do júla 2015
uhradil na účet oprávneného sumu 1934,98 eur a následne po tom ako prijal návrh oprávneného
na vysporiadanie dlhu, uhradil sumu 98,22 eur na účet súdneho exekútora, pričom z tejto sumy bola
na účet oprávneného zaslaná čiastka 74,65 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sám dobrovoľne
uhrádzal dlžnú sumu oprávnenému, pričom súdny exekútor nevykonával žiadne úkony exekučnej

činnosti. Žalobca predmetom sporu učinil, t.j. definoval predmet sporu ako polovicu istiny - sumu
662,88 eur (druhú polovicu si mal uplatňovať za prieťahy spôsobené súdom) ako aj sumu 98,22 eur,
ktorú uhradil na účet súdneho exekútora v rámci dohody s oprávneným, t.j. 761,10 eur (pred čiastočným
späťvzatím žaloby), ktorá mala predstavovať priamu škodu. V danom prípade sa nejedná o škodu
spôsobenú súdnym exekútorom, keďže žalobca uhrádzal dlžnú sumu na účet oprávneného. Zo strany

súdneho exekútora či už konaním alebo nekonaním nemohlo dôjsť k spôsobeniu škody, keďže majetok
žalobcu sa na úkor súdneho exekútora nezmenšil. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe
o zaplatenie náhrady škody.

58. Zákon č. 514/2003 Z.z. zavádza aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym

úradným postupom pri výkone verejnej moci, za podmienok stanovených zákonom, teda vtedy, ak
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom. Nemajetková ujma sa
uhrádza v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Podobne aj pre vznik práva na náhradu
nemajetkovej ujmy je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými

sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia
nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným
postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. V prípade nemajetkovej ujmy musí byť navyše zrejmé,
že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce.

59. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur spôsobenej
údajným nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora súd poukazuje na to, že žalobca v konaní
nepreukázal ani vznik tejto nemajetkovej ujmy, resp. žalobca vôbec nijako nepreukázal, že by mu nejaká
nemajetková ujma v ním tvrdených okolnostiach tohto prípadu vôbec vznikla.

60. Žalobca v písomnom vyjadrení sám poukázal na to, že odišiel pracovať do zahraničia v roku 2006,
pričom predmetné exekučné konanie začalo v roku 2009. Z uvedeného je teda zrejmé, že začatie
exekučného konania nebolo dôvodom odchodu žalobcu do zahraničia. Žalobca rovnako nepreukázal,
že v dôsledku postupu súdneho exekútora si nemohol založiť rodinu, alebo akým konkrétnym spôsobom
bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv v rámci rodinného života. Súd zdôrazňuje, že voči žalobcovi

bolo v danom období vedených viacero ďalších exekučných konaní (tak ako to vyplýva z tlačiva
vyplneného žalobcom pre dokladovanie majetkových pomerov osoby žiadajúcej o oslobodenie od
súdnych poplatkov), pričom nebolo nepochybne preukázané, aby vedenie konkrétne danej exekúcie
znamenalo zásah do osobnostných práv žalobcu takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval priznanienemajetkovej ujmy postupom podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. Rovnako žalobca nepreukázal
ani to, že počas vedenia exekučného konania by bol vôbec niekedy žiadal o poskytnutie úveru
a tento by mu nebol poskytnutý z dôvodu, že je vedený v rámci registra exekúcií. S prihliadnutím

na výšku pohľadávky, ktorá bola predmetom exekúcie (istina 1325,76 eur s príslušenstvom) sa javí byť
nepravdepodobné, že by práve žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup súdneho exekútora v tejto
veci bol dôvodom žalobcových zdravotných problémov. Žalobca tak nepreukázal splnenie zákonom
požadovaných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu a že by v priamej príčinnej súvislosti s
akýmkoľvek konaním alebo nekonaním v uvedenej exekučnej veci orgánu verejnej moci vznikol nárok

na požadovanú nemajetkovú ujmu.

61. K tvrdeniam žalobcu o potrebe aplikácie ustanovení na ochranu spotrebiteľa a Smernice Rady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a k potrebe aplikácie princípu
zvýšenej ochrany spotrebiteľa súd uvádza, nepochybne princíp ochrany spotrebiteľa má svoje miesto
v právnom poriadku Slovenskej republiky. Na strane druhej je potrebné zdôrazniť, že aplikácia tohto

princípu neznamená automatické preukázanie vzniku a výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v
režime zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobcom uvádzaná smernica neupravuje spôsob posudzovania vzniku
nemajetkovej ujmy, ale upravuje vzťahy spotrebiteľa a dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
Takýto vzťah však nebol predmetom posudzovanej veci.

62. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Žalobca nepreukázal, že by v priamej príčinnej súvislosti s akýmkoľvek
konaním alebo nekonaním v uvedenej exekučnej veci orgánom verejnej moci vznikol nárok
na požadovanú náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Z dôvodu neunesenia dôkazného

bremena súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

63. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

66. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom má
za to, že v danom prípade na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému žalovanému.

67. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone,

za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej

vecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoréjepotrebnépristanovenípovinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

68. Jednou zo skupiny prípadov, ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, v ktorých vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveruo úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 563/2011).

69. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je od 01.05.2020 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Je oprávnený užívať motorové vozidlo Peugeot
206, rok výroby 2002. Býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je E. B.. Má minimálne zostatky
na účte v banke. V danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú
nepriznanie trov konania úspešnému žalovanému spočívajúce v sociálnych a majetkových pomeroch

žalobcu v súvislosti s jeho reálnymi možnosťami a schopnosťami. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).