Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Jana Třešková

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 0C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625204448
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625204448.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX,
XXX XX D., právne zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., IČO 36 836 460, so
sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XXX, XXX XX D.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX
postaveného na pozemku parc. registra „C“ parc. č. 5354/2, rodinného domu so súpisným číslom XXXX
postavenéhonapozemkuparcelyregistra„C“parc.č.5354/1,akoajnapriľahlépozemkyparcelyregistra
„C“parc.č.5353/1,parc.č.5353/2,parc.č.5354/1,parc.č.5354/2aparc.č.5354/3,takakosúzapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres Senica.

II. Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval
k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, trestnom konaní
a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť
žalovaného na týchto úkonoch.

III. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie 2 rokov odo dňa vydania tohto rozhodnutia.

IV. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.04.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd
nariadením neodkladného opatrenia uložil žalovanému (manželovi žalobkyne) povinnosť nevstupovať
do rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveného na pozemku parc. registra „C“ parc. č.

5354/2, rodinného domu so súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku parcely registra „C“
parc. č. 5354/1, ako aj na priľahlé pozemky parcely registra „C“ parc. č. 5353/1, parc. č. 5353/2, parc.
č. 5354/1, parc. č. 5354/2 a parc. č. 5354/3, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie D., obec D., okres F., ďalej aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať
sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, aby toto neodkladné opatrenie bolo
nariadenie na obdobie 2 rokov odo dňa vydania tohto rozhodnutia, ďalej aby žalobkyni priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a poučil žalovaného podľa ustanovenia § 337 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku. Uvedený návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný sa so žalovanouzoznámili v roku 2002 a následne sa im po 5 rokoch narodilo prvé dieťa. Po narodení dieťaťa sa ocitli
vo finančnej tiesni, ktorá bola v tom čase spúšťačom počiatočnej agresie žalovaného voči žalobkyni.
Postupom rokov sa stranám narodili ďalšie dve deti, pričom sa tiež vystupňovalo nevhodné správanie

sa žalovaného voči žalobkyni. Násilné a agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni sa prejavuje
najmä formami psychického násilia, urážok, obmedzovania a podobne. Žalovaný žalobkyňu už aj fyzicky
napadol, pričom do nej pravidelnejšie sáče, prípadne sa jej vyhráža päsťou pred tvárou, čo vzbudzuje
u žalobkyne strach. Ohľadne urážania žalobkyne , toto sa opakuje v poslednej dobe už veľmi často,
pričom ide o oslovenia ako „kurva“, „piča“, „kokot“, „hovno“, „špina“, „flandra ako tvoja mater“, „vyjebaná“

a podobne. Nakoľko žalobkyňa v súčasnosti trpí praktickou slepotou, žalovaný využívania na urážanie
žalobkyne aj túto skutočnosť, kedy žalobkyni pravidelne uvádza, že je „lenivá slepá piča, ktorej sa len
nechce chodiť do práce“. Obdobné oslovenia zo strany žalovaného sú pritom pravidelne sprevádzané
agresívnym vystupovaním a krikom, čo u žalobkyne vyvoláva odôvodnený strach a neustále psychické
napätie. Obdobné situácie sú pre žalobkyňu o to nepríjemnejšie, že na ňu počas nadávania žalovaný
opakovane aj pľuje. Svedkami obdobného správania boli pravidelne aj spoločné deti strán, ktoré boli

taktiež opakovane terčom nevhodného správania sa žalovaného. Správanie žalovaného voči žalobkyni
sa prejavuje aj v podobe vyhrážok, kedy primárne útočí na najcitlivejšie miesto žalobkyne, a to spoločné
deti. Žalovaný sa žalobkyni konkrétne vyhráža, že zariadi, aby jej deti zobrali. Žalovaný sa však tiež
žalobkyni vyhrážal napr. aj ujmou na zdraví, kedy jej uviedol, že jej zakrúti krkom a vyhodí ju pred
bránu domu. Ďalším aspektom násilia zo strany žalovaného je sociálne násilie, ktoré sa prejavuje

v obmedzovaní žalobkyne v kontakte s jej blízkymi osobami. Situácia v domácnosti strán sa naposledy
vyostrila dňa 21.04.2025, kedy bola žalobkyňa nútená privolať aj políciu. Keď si žalobkyňa išla večer
ľahnúť do postele, žalovaný prišiel domov opitý, v posteli chytil žalobkyňu za vlasy, ktoré jej potiahol
a povedal jej, že je „obyčajná kurva a piča a už sa nebude kurviť“. Následne dal žalovaný žalobkyni dve
facky na tvár, po čom žalobkyňa utiekla z izby preč a zavolala políciu, nakoľko sa obávala ďalších útokov

voči jej osobe. Ako vyplýva z priloženého úradného záznamu polície, na mieste bol zo strany polície
vyťažený aj žalovaný, ktorý okrem toho, že bol výrazne pod vplyvom alkoholu, ktorý užíva pravidelne
sa k napadnutiu žalobkyne sám doznal. Žalovaný pritom aj po príchode polície stále slovne útočil na
žalobkyňu, kedy ju opäť vulgárne oslovoval „kurva“ a „piča“. Na základe správania sa žalovaného bol
tento príslušníkmi polície zaistený, bola mu uložená bloková pokuta za spáchanie priestupku a tiež bol

dňa 22.04.2025 v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia
na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D., nakoľko bolo, ako to vyplýva zo zákona a z úradného záznamu,
možné zo strany žalovaného očakávať ďalší útok na život a zdravie žalobkyne. Žalobkyňa vo väčšine
prípadov násilné správanie žalovaného nijakým spôsobom neriešila, pričom však už bol v minulosti
jedenkrát zo spoločného obydlia strán z dôvodu útokov na žalobkyňu vykázaný. Žalobkyňa bola celkom

zrejme po dlhšiu dobu obeťou domáceho násilia páchaného zo strany žalovaného. Opakujúce sa
napätie, strach a útoky voči jej osobe, ktoré musela prežívať sa už odrážajú aj na jej psychickom
zdraví. Žalobkyňa má obavu aj z možných psychických následkov v dôsledku správania sa žalovaného
na spoločných deťoch. Žalobkyňa tiež uvádza, že správanie žalovaného u nej už v minulosti vyvolalo
tak silné pocity úzkosti a beznádeje, že sa takmer pokúsila o samovraždu. Žalobkyňa sa v dôsledku

opakujúceho sa agresívneho správania žalovaného bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické
zdravieapsychickúintegritu,kedyžijevdomácnostivneustálomstreseanapätí.Napriekskutočnosti,že
je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po
tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť, a to aj s ohľadom na doterajšie správanie
sa žalovaného. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že po uplynutí účinnosti vykázania sa žalovaný opätovne

dostaví do domácnosti, v ktorej spolu žili, resp. vyhľadá jej osobu a opätovne bude k tej agresívny
a násilný tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Samotný kontakt so žalovaným s ohľadom na prežité udalosti
predstavuje v súčasnosti pre žalobkyňu už neprimeraný psychický stres. Žalobkyňa teda odvodzuje
svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne
jej hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností žalovaného voči nej, ktorá bola

dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti úpravy
pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp.
vzniká žalobkyni ujma – obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú integritu
pokračovať, pričom táto hrozba ujmy hrozí aj mimo domova, preto takouto ochranou môže byť práve
zabránenie približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Predpoklad

hroziacej ujmy vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný bol vykázaný z obydlia žalobkyne. Správanie
žalovaného negatívne ovplyvňuje život žalobkyne, ktorá nemôže žiť svoj život bez strachu a tak, ako by
si to želala. Zo strany žalovaného dochádza opakovane k agresívnemu správaniu, vulgárnemu urážaniu,
sácaniu, pričom toto správanie žalovaného sa stále zhoršuje, na základe čoho nepovažuje žalobkyňanavrhovaný zásah do práv žalovaného za neprimeraný, resp. nedôvodný a preto navrhla, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu uvedenom v podanom návrhu.

2. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia OO PZ Šaštín-Stráže zo dňa 22.04.2025 vyplynulo,
že žalovaný E. C., nar. XX.XX.XXXX, bol dňa 21.04.2025 o 23.50 hod. vykázaný podľa § 27a ods. 1
zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov zo spoločného obydlia
ohrozenej osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom vykázanie sa vzťahuje na rodinný dom a okolie v obci
Kúty, ulica Štefánikova 1144/160 na dobu 14 dní. Uvedené preukazuje i úradný záznam OO PZ Šaštín-

Stráže zo dňa 22.04.2025 č. 1001895. Z úradného záznamu OO PZ Šaštín-Stráže ďalej vyplýva, že
dňa 21.04.2025 o 23.20 hod. bola hliadka OO PZ Šaštín-Stráže vyslaná na adresu Kúty, Štefánikova
1144/160 na preverenie oznámenia fyzického napadnutia, kde im žalobkyňa uviedla, že v čase okolo
23.05hod.bolavposteli,kedyzaňouprišielžalovaný,ktorýprišielopitýzvonku,chytiljejvlasyapotiahol
ju. Následne jej povedal, že je „obyčajná kurva a piča a už sa nebude kurviť“ a dal jej dve facky na ľavé
líce. Po tomto žalobkyňa utiekla z izby a zavolala na linku 158. Toto všetko videla ich spoločná dcéra.

Na mieste sa nachádzal aj žalovaný, pričom javil známky požitia veľkého množstva alkoholu. K veci
bol vyťažený a uviedol, že žalobkyni dal facku z dôvodu, že má milenca a jemu sa to nepáči. Popri
vyťažovaní žalovaný stále útočil na žalobkyňu so slovami, že je piča a kurva. Následne bol žalovaný
hliadkou zaistený, nakoľko bol pristihnutý pri páchaní priestupku a bola dôvodná obava, že vo svojom
konaní bude pokračovať. Ďalej bol hliadkou v zmysle § 27a zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

vykázaný zo spoločného obydlia, nakoľko na základe zistených skutočností hrozil útok na život a zdravie
ohrozenej osoby, pričom o vykázaní, ako aj o zaistení bol žalovaný riadne poučený, pričom poučeniu
porozumel. Žalovanému bol uložená bloková pokuta vo výške 30,- Eur za spáchanie priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/, písm. e/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Následne bol eskortovaný na OO PZ Šaštín-Stráže na spísanie písomností. Dňa 22.04.2025 v čase

o 01.30 hod. bola hliadka opätovne vyslaná na adresu C. XXXX/XXX, D., kde žalobkyňa oznámila, že
sa žalovaný vrátil domov. Hliadka zistila, že si žalovaný prišiel pre veci, balil si svoje veci. Po zobraní
si vecí opustil pozemok rodinného domu a odišiel. Na mieste nebolo zistené porušenie vykázania zo
spoločného obydlia. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX má súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
majú v spoluvlastníckom podiele 1/2 na základe kúpnej zmluvy V-1081/14 rodinný dom so súpisným

číslom XXX postavený na pozemku parc. registra „C“ parc. č. 5354/2, rodinný dom so súpisným číslom
1144 postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 5354/1, ako aj na priľahlé pozemky parcely
registra „C“ parc. č. 5353/1, parc. č. 5353/2, parc. č. 5354/1, parc. č. 5354/2 a parc. č. 5354/3.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravypomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

12. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

13. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

15. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

16. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav

v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Účelom neodkladného opatrenia je podľa zákona
rýchla, i keď len dočasná, úprava právnych a faktických pomerov strán sporu alebo zabezpečenie
výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí

zvážiť rozsah navrhovaného obmedzenia, t.j. či uložením povinnosti žalovanému nedôjde k zásahu do
jeho práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie tohto obmedzenia sleduje legitímny cieľ.

17. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP sú účinným
prostriedkompreventívnehoriešeniaproblematikynásiliaapatriamedziprávnenástroje,ktoréumožňujú

rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho
násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí
najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.18. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej

alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

19. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak ako je
tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený
rozsahrelevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniao
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Ďalejjepotrebnézohľadniť,žeefektívnosťneodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová

lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP, resp. ako aj v danej veci dokonca dvadsaťštyrihodinová od doručenia
návrhu (§ 328 ods. 1 CSP). Pri neodkladných opatrenia, ktoré majú zabezpečovací a preventívny
charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym
spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania
vo veci samej.

20. V danom prípade je súd toho názoru, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu je zo strany žalobkyne riadne preukázaná. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniadoložilaPotvrdenieovykázanížalovanéhozospoločnéhoobydliaakoajúradný
záznam hliadky Policajného zboru, ktoré jednoznačne potvrdzujú existujúcu hrozbu ďalších útokov

žalovaného na zdravie, život, slobodu a/alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne,
kedy je takáto hrozba v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore zákonnou podmienkou
na použitie inštitútu vykázania osoby zo spoločného obydlia. Súd súčasne konštatuje, že správanie
žalovaného a stúpajúca tendencia jeho neprijateľného správania, vyvoláva dôvodnú obavu, že žalovaný
bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať. Správanie žalovaného

negatívne ovplyvňuje každodenný život žalobkyne, ktorý bez zásahu štátnej autority nemôže žiť svoj
životbezstrachuatak,akobysitoželala.Žalobkyňajeatakovanázostranyžalovanéhovoblastiosobnej
integrity. Ako je uvedené vyššie, zo strany žalovaného dochádza vo vzťahu k žalobkyni pravidelne k
agresívnemu správaniu, ktoré je sprevádzané vulgárnymi urážkami, sácaním, pričom toto správanie
obžalovaného sa stále zhoršuje. Súd má za to, že konanie žalovaného, jeho prípadné priblíženie a zásah

do integrity žalobkyne, ktorý ju môže ohroziť a žalobkyňa si ho neželá v obave o svoje zdravie, je
dostačujúce na to, aby súd nariadil žalovanému zákaz priblíženia do vzdialenosti 10 metrov k žalobkyni.
Súd toto obmedzenie žalovaného považuje za primerané a preto návrhu žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel a zakázal žalovanému vstupovať do vyššie špecifikovaných rodinných domov a na priľahlé
pozemky a priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov, a to na obdobie 2 rokov odo

dňa vydania tohto rozhodnutia. Uvedené obdobie súd považuje za dostatočné, aby zo strany žalobkyne
mohlo dôjsť k zlepšeniu jej psychického stavu.
21. Keďže trvanie neodkladného opatrenia na základe tohto rozhodnutia je časovo limitované na dva
roky a súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia
žalobuvovecisamej,taksúdvovýrokuč.IVpoučilžalovanéhovsúlades§337ods.1,2CSPomožnosti

podať žalobu vo veci samej o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a pretože žalobkyňa mala vo veci plný

úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady súd rozhodne
osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSPPoučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na súde, proti ktorého uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.