Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-25Cbi/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122205719
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1122205719.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne CHILOE a.s., so sídlom
V celnici 1031/4, Nové Město, 110 00 Praha 1, Ič: 283 08 883, Česká republika, zastúpenej Kinstellar,
s. r. o., so sídlom Pribinova 34, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 35 873 833, proti
žalovanej Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 868 856,
zastúpenej AG LEGAL s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09,

IČO: 50 326 511, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou z 01.07.2022 domáhala proti žalovanej určenia neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu žalovanej týkajúceho sa reštrukturalizačného konania vedeného Mestským

súdom Bratislava III pod zp. zn. B1-4R/1/2021 voči žalobkyni vo vzťahu k pohľadávke žalobkyne
zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 4001 v celkovej sume 3.297.484 eur.
Tvrdila, že si 10.05.2021 u správcu na základe prihlášky pohľadávky riadne prihlásila nepodmienenú
pohľadávku s poradovým číslom 1 v celkovej výške 3.297.484 eur, ktorá bola zaradená v zozname
pohľadávok pod poradovým číslom 4001. Žalobkyni bol 17.06.2021 doručený zoznam pohľadávok, v
ktorom určil správca všetkým prihláseným pohľadávkam zistené poradie uspokojenia D, t. j. prihlásenú

pohľadávku klasifikoval ako podriadenú pohľadávku v zmysle § 95 ods. 2 a 3 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).
Podľa reštrukturalizačného plánu žalovanej, schváleného veriteľským výborom, ktorý bol žalobkyni
poskytnutý 08.11.2021 v elektronickej forme bola prihlásená pohľadávka zaradená do skupiny veriteľov
č. 22 - nezabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky by sa uspokojovali v poradí ako podriadené
pohľadávky. Žalobkyňa doručila 12.11.2021 žalovanej prostredníctvom správcu žiadosť o zaradenie
prihlásenej pohľadávky do inej skupiny v zmysle § 145 ods. 1 písm. c) ZKR, v ktorej žalobkyňa žiadala

žalovanú o preradenie prihlásenej pohľadávky zo skupiny veriteľov č. 22 do skupiny veriteľov č. 21
- nezabezpečení veritelia podľa reštrukturalizačného plánu. Dňa 23.11.2021 sa konala schvaľovacia
schôdza podľa § 146 ZKR v rámci ktorej sa hlasovalo o prijatí reštrukturalizačného plánu. V rámci
rozpravy pred hlasovaním o prijatí reštrukturalizačného plánu žalovaná informovala žalobkyňu, že jej
žiadosť neprijala, pretože žalobkyňu považuje za osobu spriaznenú so žalovanou podľa § 9 ZKR.
Žalobkyňa uplatnila do zápisnice zo schvaľovacej schôdze námietku proti prijatiu reštrukturalizačného

plánu, ktorú spolu s jej odôvodnením predniesla v skrátenej forme ústne na schvaľovacej schôdzi.
Reštrukturalizačný plán nebol na schvaľovacej schôdzi jednomyseľne schválený. Žalobkyňa hlasovala
proti prijatiu reštrukturalizačnému plánu. Keďže žalobkyňa so schváleným reštrukturalizačným plánomnesúhlasila a riadne namietala zaradenie prihlásenej pohľadávky do skupiny veriteľov č. 22 podľa
reštrukturalizačného plánu, podala žalobu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči
žalobkyni. Kvalifikovanú účasť v zmysle § 9 ods. 1 písm. c) a e) ZKR správca / žalovaná vyvodzovala

okrem iného z toho, že prihlásená pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o úvere zo 16.06.2015, pričom
v období 04.03.2015 - 27.04.2016 bola žalobkyňa vlastnená v rozsahu 100 % základného imania BRQ
Czech, a.s. a majoritným akcionárom BRQ Czech, a.s. bola žalovaná. S týmto záverom žalobkyňa
nesúhlasila. Tvrdenia preukazovala prihláškou pohľadávky spolu s prílohami, výpisom z obchodného
registra, zverejnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I v obchodnom vestníku č. 115/2022,

zoznamom pohľadávok, reštrukturalizačným plánom žalovanej, žiadosťou o zaradenie pohľadávky do
inej skupiny, zápisnicou zo zasadnutia schvaľovacej schôdze veriteľov, námietkami žalobkyne proti
prijatiu reštrukturalizačného plánu.

2. K žalobe žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním z 20.02.2023. Žalobu žalobkyne označila za
nedôvodnú, keďže nie sú dané zákonné predpoklady pre určenie neúčinnosti reštrukturalizačného

plánu voči žalobkyni. Žalovaná pri zaradení žalobkyne do skupiny veriteľov č. 22 postupovala v súlade
s § 137 ods. 5 ZKR. Poukázala na to, že spriaznenosť veriteľov je potrebné posudzovať nielen k
určitému konkrétnemu dňu, ale vzťah medzi majiteľom / všetkými postupnými majiteľmi pohľadávky
a dlžníkom je nevyhnutné skúmať počas celého obdobia odo dňa vzniku tej ktorej pohľadávky
minimálne až do dňa zaradenia pohľadávky do určitej skupiny v reštrukturalizačnom pláne, resp. do

dňa schvaľovania reštrukturalizačného plánu schôdzou veriteľov. To znamená, že ak majiteľom určitej
pohľadávkyprihlásenejdoreštrukturalizáciebolipostupneviaceréosoby,takpohľadávkavykazuještatút
spriaznenosti kedykoľvek v prípade, keď ktorýkoľvek z jej postupných majiteľov je osobou spriaznenou
so žalovanou, a to aj v prípade, ak posledný majiteľ pohľadávky nie je spriaznený so žalovanou. Rovnako
platí,žeakmajiteľpohľadávkybolvčasevznikupohľadávkyspriaznenouosobousdlžníkom,taknapriek

skutočnosti, že neskôr tento majiteľ pohľadávky stratil status spriaznenej osoby s dlžníkom (napríklad z
dôvodu zmeny jeho vlastníckej štruktúry), tak predmetná pohľadávka má naďalej charakter spriaznenej
pohľadávky a v prípade konkurzu by sa takáto pohľadávka uspokojovala v poradí ako podriadená
pohľadávka. Žalobkyňa si do reštrukturalizácie prihlásila pohľadávku, ktorá vznikla na základe Zmluvy o
úvereuzavretej16.06.2015medzižalobkyňouakoveriteľomažalovanouakodlžníkom.Včaseuzavretia

Zmluvy o úvere bola žalobkyňa vlastnená v rozsahu 100 % základného imania BRQ Czech, a.s. V
čase uzavretia Zmluvy o úvere bola pritom majoritným akcionárom BRQ Czech, a.s. práve žalovaná,
ktorá v danom čase mala 70 % priamy podiel na základnom imaní aj hlasovacích právach v BRQ
Czech, a.s. To znamená, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere mala žalovaná nepriamy 70 % podiel na
základnom imaní aj hlasovacích právach žalobkyne. Samotná zjavná a nespochybniteľná spriaznenosť

žalovanej a žalobkyne v čase vzniku pohľadávky podľa Zmluvy o úvere je dostatočným dôvodom pre
zaradenie žalobkyne do skupiny veriteľov č. 22. Ďalej uviedla, že žalobkyňa v žalobe ani netvrdí, že
zaradením pohľadávky do skupiny č. 22, t. j. skupiny nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky by
sa uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, by sa žalobkyňa dostala do horšieho postavenia, v
akombybolabezprijatiareštrukturalizačnéhoplánu,t.j.vprípadeuspokojovaniapohľadávkyvkonkurze

na majetok žalovanej. Žalobkyňa by v konkurze v žiadnom prípade nemala lepšie postavenie ako jej
v súčasnosti priznáva reštrukturalizačný plán a zaradenie jej pohľadávky do skupiny veriteľov č. 22.
K vyjadreniu pripojila reštrukturalizačný plán žalovanej, grafický nákres vzťahu medzi stranami sporu /
rok 2015, grafický nákres vzťahu medzi stranami sporu / rok 2021, notársku zápisnicu NZ 664/2020,
N 530/2020, notársku zápisnicu NZ 173/2020, notársku zápisnicu NZ 325/2014, N 353/2014, stanovy

REDSIDE investiční společnost, a.s., Zmluvu o kúpe akcií zo 04.12.2014, výročnú správu REDSIDE
investiční společnost, a.s. z roku 2019, výročnú správu Nova Green Energy z roku 2019, výročnú správu
REDSIDE investiční společnost, a.s. z roku 2017, výročnú správu REDSIDE investiční společnost, a.s. z
roku2016,výpisyzobchodnýchregistrov,Zmluvuoúverezo16.06.2015,zoznamakcionárov,uznesenie
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4R/1/2021 z 08.06.2022, štatúty investičného fondu s premenným

základným kapitálom.

3. K vyjadreniu žalovanej zaujala stanovisko žalobkyňa, a to podaním zo 16.03.2023, v ktorom
trvala na podanej žalobe. Nesúhlasila so žalovanou, že by v konkurze nemala lepšie postavenie
ako v reštrukturalizácii. Žalobkyňa sa domáha zaradenia pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené

pohľadávky a pri projekcii uspokojenia pohľadávky v konkurze, teda vychádza z toho, že je nespriaznený
veriteľ.Keďženeexistujespriaznenosťstránsporu,žalobkyňabysavprípadnomkonkurzeuspokojovala
spolu s ostatnými nezabezpečenými veriteľmi, a preto by bolo postavenie žalobkyne v konkurze lepšie
ako je v reštrukturalizácií, v ktorej je žalobkyňa zaradená do skupiny podriadených veriteľov. Berúc doúvahy uvedené, je žalobkyňa na základe schváleného reštrukturalizačného plánu v horšom postavení, v
akom by bola bez prijatia reštrukturalizačného plánu a zároveň je nespochybniteľné, že pravdepodobné
uspokojenie žalobkyne v konkurze by bolo lepšie ako pri prijatí reštrukturalizačného plánu aj vzhľadom

na veľmi nízku 1 % mieru uspokojenia spriaznených (podriadených) veriteľov podľa reštrukturalizačného
plánu. Súdu predložila výročné správy fondu NGE za roky 2015 až 2021.

4. Žalovaná reagovala podaním z 24.04.2023, pričom zotrvala na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k
žalobežalobkyne.Poukázalanato,ževčaseuzavretiaZmluvyoúverezo16.06.2015medzižalobkyňou

akoveriteľomažalovanouakodlžníkom,nazákladektorejvzniklapohľadávka,bolažalobkyňavlastnená
v rozsahu 100 % základného imania spoločnosťou BRQ Czech, a.s. V čase uzavretia Zmluvy o
úvere bola majoritným akcionárom BRQ Czech, a.s. práve žalovaná, ktorá v danom čase mala 70 %
priamy podiel na základnom imaní aj hlasovacích právach v BRQ Czech, a.s. To znamená, že v čase
uzavretia Zmluvy o úvere mala žalovaná nepriamy 70 % podiel na základnom imaní aj hlasovacích
právach žalobkyne. Žalobkyňa vyššie uvedené tvrdenia žalovanej o spriaznenosti žalobkyne a žalovanej

nepoprela, resp. sa k nim vo vyjadrení žiadnym spôsobom nevyjadrila, a preto žalovaná ma za to, že
spriaznenosť strán sporu prostredníctvom BRQ Czech, a.s. je zjavná a nespochybniteľná. Vzhľadom
na spriaznenosť strán sporu je nutné považovať pohľadávku žalobkyne za pohľadávku spriazneného
veriteľa, preto aj zaradenie pohľadávky do skupiny veriteľov č. 22 reštrukturalizačného plánu, t. j.
skupiny nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky by sa uspokojovali v poradí ako podriadené,

je správne a dôvodné. Podľa žalovanej by žalobkyňa v konkurze v žiadnom prípade nemala lepšie
postavenie ako jej v súčasnosti priznáva reštrukturalizačný plán a zaradenie jej pohľadávky do skupiny
veriteľov č. 22 reštrukturalizačného plánu. Žalobkyňa by bola považovaná za spriazneného veriteľa
žalovanej aj v prípade konkurzu na majetok žalovanej, a to práve cez existenciu spriaznenosti strán
sporu prostredníctvom BRQ Czech, a.s., v ktorej mala žalovaná v čase vzniku pohľadávky majoritný

podiel a ktorá bola zároveň jediným akcionárom žalobkyne. Pohľadávka by sa v prípadnom konkurze na
majetokžalovanejuspokojovalavporadíakopodriadenápohľadávka.Vprípadehypotetickéhokonkurzu
uvedeného v kapitole VIII. opisnej časti reštrukturalizačného plánu vyplýva, že miera uspokojenia
pohľadávky v konkurze by predstavovala 0 % zistenej pohľadávky. Miera uspokojenia pohľadávky v
reštrukturalizácii v skupine veriteľov č. 22 je vyššia - v rozsahu 1% zistenej pohľadávky. Zaradením

pohľadávky do skupiny veriteľov č. 22 v zmysle reštrukturalizačného plánu sa teda žalobkyňa nedostala
do horšieho postavenia, v akom by bola bez prijatia reštrukturalizačného plánu, preto nie sú dané
zákonné dôvody pre určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči žalobkyni.

5. Súd nariadil pojednávanie na 30.04.2025, na ktorom sa zúčastnili sporové strany, pričom zotrvali

na písomných podaniach. Žalobkyňa uviedla, že jej nárok bol nesprávne zaradený medzi podriadené
pohľadávky na základe nesprávne posúdeného vzťahu k dlžníkovi ako vzťahu spriaznených osôb.
Namietala existenciu spriaznenosti podľa § 9 ZKR. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa je
osobou spriaznenou so žalovanou. V čase vzniku pohľadávky bola daná kvalifikovaná existencia účasti
žalovanej v žalobkyni, pretože žalobkyňa bola v čase uzavretia Zmluvy o úvere vlastnená v celom

rozsahu 100 % základného imania BRQ Czech, a.s., v ktorej 70 % podiel na základnom imaní mala
žalovaná. Okrem toho jediný akcionár žalovanej má kvalifikovanú účasť na základnom imaní a na
hlasovacích právach na valnom zhromaždení REDSIDE investiční společnost, a.s., ktorá má 100
% podiel na zapisovanom základnom imaní NOVA Green Energy, SICAV, a.s. a 100 % podiel na
hlasovacích právach na valnom zhromaždení NOVA Green Energy, SICAV, a.s., ktorá koná vo vlastnom

mene a na účet podfondov, pričom žalobkyňa bola v rozhodnom období 100 % súčasťou podfondu. Je
daná kvalifikovaná účasť jediného akcionára žalovanej v REDSIDE investiční společnost, a.s. z dôvodu
podstatného vplyvu na riadenie, kontrolu a obchodné vedenie REDSIDE investiční společnost, a.s.
spočívajúce v práve veta. Pohľadávka bola preto správne zaradená do skupiny č. 22. Miera uspokojenia
veriteľov v skupine č. 22 je vyššia ako by bola miera uspokojenia pohľadávok v konkurze. Žalobkyňa sa

preto nedostala do horšieho postavenia než v akom by bola bez prijatia reštrukturalizačného plánu.

6. Po pojednávaní sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 20.05.2025. Potvrdila, že v čase uzavretia Zmluvy
o úvere zo 16.06.2015 bola žalobkyňa 100 % vlastnená BRQ Czech, a.s. a žalovaná bola v tom čase
majoritným akcionárom spoločnosti BRQ Czech, a.s. Táto skutočnosť podľa žalobkyne nezakladá bez

ďalšieho automaticky vzťah spriaznenosti, keďže zákon pri výklade spriaznenosti zohľadňuje skutočnú
povahu vzťahov a možnosť ovplyvňovania rozhodovania dlžníka veriteľom, nie len formálne vlastnícke
prepojenie cez ďalšie právnické osoby. Zmluva o úvere bola uzatvorená za trhových podmienok, bez
akýchkoľvek výhod pre žalovanú, a za riadny protihodnotový záväzok. Žalobkyňa neslúžila ako nástrojovládania alebo financovania žalovanej mimo rámca obvyklých obchodných vzťahov. Zákon pracuje so
širším pojmom spriaznenosti najmä v súvislosti s podriadenosťou pohľadávok, avšak aj v tomto kontexte
je potrebné skúmať konkrétne okolnosti prípadu - najmä intenzitu vzťahu, reálny vplyv, a časové hľadisko

trvania tohto prepojenia. Nesúhlasila preto s tvrdeniami žalovanej, že ide o pohľadávku spriazneného
veriteľa.

7. Na ďalšom pojednávaní konanom 11.06.2025 žalobkyňa zotrvala na doterajších tvrdeniach.
Žalovaná uviedla, že podanie žalobkyne z 20.05.2025 nie je spôsobilé spochybniť status pohľadávky

žalobkyne ako pohľadávky spriazneného veriteľa. Žalobkyňa v rámci záverečnej reči poukázala na
to, že preukázala dôvody, pre ktoré je reštrukturalizačný plán žalovanej vo vzťahu k pohľadávke
žalobkyne neúčinný. Žalovaná v záverečnej reči upriamila pozornosť na to, že pohľadávka žalobkyne
je spriaznenou pohľadávkou, pretože žalovaná mala v žalobkyni kvalifikovanú účasť prostredníctvom
BRQ Czech, a.s. v čase vzniku pohľadávky. Pohľadávka žalobkyne je spriaznenou pohľadávkou, jej
zaradením do skupiny veriteľov č. 22 v zmysle reštrukturalizačného plánu sa žalobkyňa nedostala do

horšieho postavenia než v akom by bola bez prijatia reštrukturalizačného plánu. Nie sú dané zákonné
dôvody pre určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.

8. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či sú splnené všetky podmienky na
to, aby súd určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu žalovanej voči žalobkyni.

9. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 9 ods. 1 ZKR spriaznenou osobou právnickej
osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci
zamestnanec,prokuristaalebočlendozornejradyprávnickejosoby,b)fyzickáosobaaleboináprávnická
osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho

orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene
b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má
právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

10. Podľa § 9 ods. 3 ZKR kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo

nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích
právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý
je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto
zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ
nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

11. Podľa § 95 ods. 3 ZKR tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta
a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky
bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto
pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na

pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté
dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 157 ods. 1 ZKR účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo
schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť

poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v
Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené
do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo
iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b) majetkové práva
akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu

uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti
nemu výhoda, c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§
145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z
jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú
zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§

145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza
z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, e) splnením potvrdeného plánu dôjde k
poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.13. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

15. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

16. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v

zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná

strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovaťzaporušenieprávanaspravodlivýproces.Napojednávaníkonanom11.06.2025stranysporu
zhodne vyhlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania.

17.Súdzdôrazňuje,žepodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Obdo/66/2020

z 28.10.2020 platí, že „V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace
úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods.
2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013
z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového
stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11

ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie
byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným
vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene
namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo

na spravodlivý proces“.

18. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú

povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo

do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú

situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadnenepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

19. Nie je sporné, že žalobkyňa si prihláškou pohľadávky č. 1 prihlásila pohľadávku v celkovej sume
3.297.484 eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o úvere zo 16.06.2015. Táto pohľadávka bola zaradená
do skupiny veriteľov č. 22. Žalobkyňa listom z 12.11.2021 adresovaným správcovi žiadala o preradenie
pohľadávky zo skupiny č. 22 do skupiny č. 21. 23.11.2021 sa konala schvaľovacia schôdza veriteľov
v reštrukturalizácii dlžníka - žalovanej, z ktorej zápisnica potvrdzuje, že žalobkyňa žiadala o zaradenie

jej pohľadávky do inej skupiny ako bola zaradená predkladateľom plánu, pričom táto námietka bola na
schôdzi oboznámená. Žalovaná označila námietku žalobkyne za neopodstatnenú, pričom poukázala na
to, že pohľadávka žalobkyne vznikla na základe Zmluvy o úvere zo 16.06.2015, kedy bola žalobkyňa v
rozsahu 100 % základného imania vlastnená BRQ Czech, a.s. V danom čase 04.03.2015 - 27.04.2016
bola majoritným akcionárom BRQ Czech, a.s. žalovaná so 70 % priamym podielom. Ide preto o
pohľadávku so štatútom spriaznenosti. Námietka žalobkyne bola zaprotokolovaná. Žalobkyňa teda

uplatnila do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu. Uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4R/1/2021 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej, ktoré
uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 115/2022 15.06.2022 a účinnosť nadobudlo
16.06.2022. Žaloba bola podaná 01.07.2022, t. j. do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení
plánu v obchodnom vestníku. Základné podmienky podľa § 157 ZKR súd tak splnené a súd sa ďalej

zaoberal tým, či predkladateľ plánu konal správne, ak nezaradil zistenú pohľadávku žalobkyne do
skupiny veriteľov č. 21, čím sa mala žalobkyňa dostať do horšieho postavenia, než v akom by bola bez
prijatia plánu; súd pritom vychádza z pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

20. Zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu súdom v obchodnom vestníku má plán právne účinky

voči všetkým veriteľom, ktorí sú účastníkmi konania, aj keď hlasovali proti prijatiu plánu, ako aj voči
spoločníkom alebo členom dlžníka. Osobitnú právnu ochranu poskytuje zákon tým účastníkom plánu,
ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, ak účastník plánu vznesie odôvodnenú námietku do zápisnice na
schvaľovacej schôdzi. Za odôvodnenú námietku sa považuje každá námietka, ktorú účastník plánu
zdôvodnil, bez ohľadu na to, či sú dôvody vecne správne. Účastník plánu sa môže domáhať na súde

v lehote 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v obchodnom vestníku určenia neúčinnosti
plánu z dôvodov taxatívne vymenovaných.

21. Dôvodom na vyslovenie neúčinnosti plánu je zaradenie pohľadávky veriteľa do inej skupiny, ako
žiadal veriteľ, v dôsledku čoho sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu.

Ak ide o rozsah uspokojenia, súd vychádza z výšky pravdepodobného uspokojenia v konkurznom
konaní. Predpokladom úspešnosti návrhu veriteľa je podanie písomnej žiadosti veriteľa o zaradenie jeho
pohľadávky do inej skupiny najneskôr sedem dní pred konaním schvaľovacej schôdze (§ 145 ZKR) -
čo je v danom spore splnené.

22. Súdu bola predložená Zmluva o úvere zo 16.06.2015, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovanou. V
čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bola jediným akcionárom žalobkyne BRQ Czech, a.s. (od 04.03.2015
- 27.04.2016) - uvedené potvrdzuje výpis z obchodného registra žalobkyne. V rozhodnom období (ide
o nespornú skutočnosť medzi stranami sporu) bola žalovaná majoritným akcionárom BRQ Czech, a.s.
so 70 % priamym podielom (uvedené vyplýva aj zo Zmluvy o kúpe akcií zo 04.12.2014 a zo zoznamu

akcionárov BRQ Czech, a.s.).

23. Podľa § 9 ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie aj iná
právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť a tiež aj iná právnická osoba,
v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) § 9 ods. 1

ZKR kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely ZKR rozumie priamy alebo nepriamy
podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v
právnickejosobealebomožnosťuplatňovaniavplyvunariadeníprávnickejosoby,ktorýjeporovnateľnýs
vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel
držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu

kvalifikovanú účasť.

24. ZKR na účely konkurzného konania, reštrukturalizačného konania a konania o oddlžení určuje,
ktoré osoby sa považujú za spriaznené osoby. Táto kategorizácia osôb má význam okrem iného aj priuspokojovaní veriteľov (§ 95), pri zaraďovaní do skupín v reštrukturalizačnom pláne (§ 137), pri výške
a dĺžke uspokojenia pohľadávok v pláne (§ 155). Keďže je nesporné, že v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere bola jediným akcionárom žalobkyne BRQ Czech, a.s. (od 04.03.2015 - 27.04.2016) a zároveň v

danom období bola žalovaná majoritným akcionárom BRQ Czech, a.s. so 70 % priamym podielom, je
naplnený § 9 ZKR a možno hovoriť o žalobkyni ako o spriaznenej osobe so žalovanou.

25. ZKR v § 95 ods. 3 ustanovuje, že tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež pohľadávka,
ktorá patrí veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom. Keďže

je naplnená spriaznenosť žalobkyne a žalovanej, tak potom aj pohľadávka žalobkyne je spriaznená
pohľadávka a uspokojí sa ako podriadená pohľadávka. Okolnosti tvrdené žalobkyňou, že Zmluva o
úvere bola uzatvorená za trhových podmienok, bez akýchkoľvek výhod pre žalovanú a za riadny
protihodnotový záväzok, že žalobkyňa neslúžila ako nástroj ovládania alebo financovania žalovanej
mimo rámca obvyklých obchodných vzťahov, nemajú žiadny vplyv na posúdenie pohľadávky žalobkyne
ako spriaznenej pohľadávky.

26. Vychádzajúc z reštrukturalizačného plánu žalovanej, je pre pohľadávku žalobkyne navrhované
uspokojenie vo výške 1 %, zatiaľ čo predpoklad uspokojenia v konkurze je 0 %. V konkurze by
pohľadávka žalobkyne bola ako už súd uviedol spriaznenou pohľadávkou a pohľadávka by uspokojená
nebola, pretože by bola uspokojovaná až po úplnom uspokojení pohľadávok nezabezpečených veriteľov

a títo by boli uspokojení len pomerne. Keďže 1 % v reštrukturalizácii > ako 0 % v konkurze, tak nie je
naplnený § 157 ods. 1 písm. c) ZKR a žalobkyňa sa nedostala do horšieho postavenia v akom by bola
bez prijatia plánu.

27. Na základe uvedeného súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, pretože nie sú splnené

podmienky § 157 ods. 1 písm. c) ZKR, kedy súd môže určiť neúčinnosť plánu voči žalobkyni. Zároveň
zaradenie žalobkyne do skupiny veriteľov č. 22 bolo správne, pretože žalobkyňa disponuje spriaznenou
pohľadávkou a voči žalovanej ide o spriaznenú osobu (v čase vzniku pohľadávky).

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.

1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, pretože súd žalobu
žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava
III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.