Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210727
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8124210727.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v právnej veci navrhovateľov: 1.
A. B., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXX/XX D., XXX XX E. F. G., 2. H. A. I., narodený:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX Majerovce 149, 3. H. A. B., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom:
F. X, XXX XX E. F. G., 4. H. J. K., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. B. XXX/XX, XXX XX

E. F. G. a 5. A. A. G., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX M. XXX, všetci navrhovatelia
zastúpení: Základná organizácia OZ DLV pri Bukocel, a.s., sídlo: Hencovská 2073, 093 02 Hencovce,
IČO: 001778310108, zastúpená advokátkou: JUDr. Patrícia Pavelková, sídlo: Sládkovičova 1995/32,
093 02 Hencovce, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: BUKÓZA HOLDING, a.s., sídlo:
Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 450 847, o odvolaní veriteľa: RS 19 s.r.o., sídlo: Sliezska
1, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 03, IČO: 52 033 775, proti uzneseniu Okresného súdu

Prešov, č.k. 5K/15/2024-104, zo dňa 12. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti výrokom I., II., IV. a V. uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k.
5K/15/2024-104, zo dňa 12. marca 2025.

II. Potvrdzuje výrok III. uznesenia Okresného súdu Prešov, č.k. 5K/15/2024-104, zo dňa 12. marca 2025.

III. Navrhovatelia majú voči odvolateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 5K/15/2024-104,
zo dňa 12. marca 2025 (ďalej len „uznesenie“) rozhodol tak, že: I. vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka:
BUKÓZA HOLDING, a.s., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 450 847; II. ustanovuje
správcu: RK Správca, k. s., so sídlom kancelárie Slánska 20/A, 080 06 Prešov, IČO: 47 257 041; III.

začína hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie); IV. ukladá správcovi
povinnosť bez zbytočného odkladu individuálne informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
jeho známych veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom
štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle článku 54 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované

znenie) a V. vyzýva veriteľov dlžníka, aby svoje pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate,
prihlásili v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu u správcu. Prihláška sa podáva u správcu
elektronickyprostredníctvomnatourčenéhoelektronickéhoformuláradoelektronickejschránkysprávcu
a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu, prihláška sa
podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu.
Prihláška musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia

konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa
doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanoveniaosobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej
podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku
sa neprihliada.. Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže

vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Ak ide o zabezpečenú
pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej
prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada.
(§ 28 ods. 2, 3, 4 zákona 5K/15/2024 2 č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „ZKR“/). Prihláškou možno

uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej
len "podmienená pohľadávka", § 28 ods. 5 ZKR). V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou
aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím
právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu (§ 28 ods. 7 ZKR). Prihláška musí byť podaná spôsobom
podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada.
Základnými náležitosťami prihlášky sú: meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo
alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo
názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, meno,
priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak
sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania

úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojovania
pohľadávky zo všeobecnej podstaty, celková suma pohľadávky. Pre každú zabezpečenú pohľadávku
musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu
a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť

uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí
vznik pohľadávky. Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom
príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách.
Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného
výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou

alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný
kurzEurópskacentrálnabankaaniNárodnábankaSlovenskaneurčujeanevyhlasuje,sumupohľadávky
určí správca s odbornou starostlivosťou. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené
skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v
účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. K prihláške

nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky,
inak sa na prihlášku neprihliada. Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo
alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo
sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu
budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku (§ 29 ZKR). Podanie, ktorým bola

uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť (§ 30 ods.
2 ZKR).

2. Súd prvej inštancie vydané uznesenie odôvodnil tým, že dňa 17.12.2024 mu bol doručený návrh
navrhovateľov–veriteľov1až5navyhláseniekonkurzunamajetokdlžníkaBUKÓZAHOLDING,a.s.,so

sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 450 847 (ďalej len „dlžník“). Návrh bol odôvodnený
spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 2.1. až 2.6..

2.1. Veriteľ 1 ako zamestnanec uzatvoril dňa 01.03.2018 s dlžníkom ako zamestnávateľom pracovnú
zmluvu na druh práce - Asistent. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že sa zamestnávateľ zaväzuje platiť

zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu podľa kolektívnej zmluvy. Nakoľko dlžník nevyplatil veriteľovi
1 mzdu, ako aj ostatné pracovnoprávne nároky počas obdobia niekoľkých mesiacov, ani v lehote 15 dní
po uplynutí ich splatnosti, ukončil veriteľ 1 pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001
Z. z. Zákonníka práce a následne dlžníka na zaplatenie dlžných súm aj písomne vyzval prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Dlžník túto výzvu prevzal dňa 10.12.2024. Veriteľ 1 eviduje voči dlžníkovi

nasledujúcupohľadávku,ktorájeviacako30dnípolehotesplatnosti:mzdazaobdobie09/2024vovýške
1.381,25 eur. Z dôvodu, že Veriteľ 1 je bývalým zamestnancom dlžníka, ktorý nie je jeho spriaznenou
osobou, svoju pohľadávku dokladá aj písomným vyhlásením podľa § 12 ods. 2 písm. e) ZKR o tom,
že má nesplnenú pohľadávku na mzde a iných pracovnoprávnych nárokoch voči dlžníkovi viac ako 30dní po lehote splatnosti. Podpis Veriteľa 1 na tomto vyhlásení je úradne osvedčený. veriteľ 1 eviduje
voči dlžníkovi aj ďalšie pohľadávky, ktoré síce ešte nespĺňajú zákonnú podmienku v zmysle § 12 ods.
2 písm. e/ ZKR a nie sú 30 dní po lehote splatnosti, no v prílohe návrhu prikladá výplatné pásky, ktoré

ich existenciu osvedčujú. Z výplatnej pásky za mesiac október 2024 vyplýva, že mzda v sume 1.388,25
eur, ktorá sa stala splatnou k 30.11.2024 doposiaľ nebola veriteľovi č. 1 vyplatená. Z výplatnej pásky za
mesiac november 2024 vyplýva, že mzda v sume 3.688,45 eur, ktorá sa stane splatnou k 31.12.2024
doposiaľ nebola veriteľovi č. 1 vyplatená. Vo výplatnej páske za mesiac november 2024 je zahrnutá aj
náhrada mzdy podľa § 69 ZP.

2.2. Veriteľ 2 ako zamestnanec uzatvoril dňa 01.06.2018 s dlžníkom ako zamestnávateľom pracovnú
zmluvu na druh práce - Vedúci oddelenia operačných systémov a sietí. V pracovnej zmluve sa
zamestnávateľ zaviazal platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu podľa kolektívnej zmluvy.
Nakoľko dlžník nevyplatil veriteľovi 2 mzdu, ako aj ostatné pracovnoprávne nároky počas obdobia
niekoľkých mesiacov, ani v lehote 15 dní po uplynutí ich splatnosti, ukončil veriteľ 2 pracovný pomer

podľa § 69 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a následne dlžníka na zaplatenie
dlžných súm aj písomne vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Dlžník túto výzvu prevzal
dňa 10.12.2024. Veriteľ 2 eviduje voči dlžníkovi nasledujúcu pohľadávku, ktorá je viac ako 30 dní po
lehote splatnosti: mzda za obdobie 09/2024 vo výške 1.266,56 eur. Z dôvodu, že veriteľ 2 je bývalým
zamestnancom dlžníka, ktorý nie je jeho spriaznenou osobou, svoju pohľadávku dokladá aj písomným

vyhlásením podľa § 12 ods. 2 písm. e) ZKR o tom, že má nesplnenú pohľadávku na mzde a iných
pracovnoprávnych nárokoch voči dlžníkovi viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Podpis veriteľa 2 na
tomto vyhlásení je úradne osvedčený. Veriteľ 2 eviduje voči dlžníkovi aj ďalšie pohľadávky, ktoré síce
eštenespĺňajúzákonnúpodmienkuvzmysle§12ods.2písm.e/ZKRaniesú30dnípolehotesplatnosti,
no v prílohe návrhu prikladá výplatné pásky, ktoré ich existenciu osvedčujú. Z výplatnej pásky za mesiac

október 2024 vyplýva, že mzda v sume 1.269,72 eur, ktorá sa stala splatnou k 30.11.2024 doposiaľ
nebola veriteľovi č. 2 vyplatená. Z výplatnej pásky za mesiac november 2024 vyplýva, že mzda v sume
3.841,13eur,ktorásastanesplatnouk31.12.2024doposiaľnebolaveriteľovič.2vyplatená.Vovýplatnej
páske za mesiac november 2024 je zároveň zahrnutá aj náhrada mzdy podľa § 69 ZP.

2.3. Veriteľ 3 ako zamestnanec uzatvoril dňa 10.06.2020 s dlžníkom ako zamestnávateľom pracovnú
zmluvu na druh práce - Asistent. V tejto pracovnej zmluve sa zamestnávateľ zaviazal platiť
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu podľa kolektívnej zmluvy. Nakoľko dlžník nevyplatil veriteľovi
3 mzdu, ako aj ostatné pracovnoprávne nároky počas obdobia niekoľkých mesiacov, ani v lehote 15
dní po uplynutí ich splatnosti, ukončil veriteľ 3 pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) zák. č.

311/2001 Z. z. Zákonníka práce a následne dlžníka na zaplatenie dlžných súm aj písomne vyzval
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Dlžník predmetnú výzvu prevzal dňa 10.12.2024. Veriteľ 3
eviduje voči dlžníkovi nasledujúcu pohľadávku, ktorá je viac ako 30 dní po lehote splatnosti: mzda za
obdobie 09/2024 vo výške 1.211,72 eur. Z dôvodu, že veriteľ 3 je bývalým zamestnancom dlžníka, ktorý
nie je jeho spriaznenou osobou, svoju pohľadávku dokladá aj písomným vyhlásením podľa § 12 ods. 2

písm. e) ZKR o tom, že má nesplnenú pohľadávku na mzde a iných pracovnoprávnych nárokoch voči
dlžníkovi viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Podpis veriteľa 3 na tomto vyhlásení je úradne osvedčený.
Veriteľ 3 eviduje voči dlžníkovi aj ďalšie pohľadávky, ktoré síce ešte nespĺňajú zákonnú podmienku v
zmysle § 12 ods. 2 písm. e/ ZKR a nie sú 30 dní po lehote splatnosti, no v prílohe návrhu prikladá
výplatné pásky, ktoré ich existenciu osvedčujú. Z výplatnej pásky za mesiac október 2024 vyplýva, že

mzdavsume1.262,98eur,ktorásastalasplatnouk30.11.2024doposiaľnebolaveriteľovič.3vyplatená.
Z výplatnej pásky za mesiac november 2024 vyplýva, že mzda v sume 5.149,22 eur, ktorá sa stane
splatnou k 31.12.2024 doposiaľ nebola veriteľovi č. 3 vyplatená. Vo výplatnej páske za mesiac november
2024 je zahrnutá aj náhrada mzdy podľa § 69 ZP.

2.4. Veriteľ 4 ako zamestnanec uzatvoril dňa 23.07.2024 s dlžníkom ako zamestnávateľom Dohodu
o vykonaní práce na druh práce - Konzultant IT. Z Dohody o vykonaní práce vyplýva, že dohodnutá
odmena za vykonanú prácu je vo výške 7,90 eur na hodinu. Veriteľ 4 dlžníka na zaplatenie dlžných
súm aj písomne vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Dlžník predmetnú výzvu prevzal dňa
10.12.2024. Veriteľ 4 eviduje voči dlžníkovi nasledujúcu pohľadávku, ktorá je viac ako 30 dní po lehote

splatnosti: mzda za obdobie 09/2024 vo výške 399,07 eur. Z dôvodu, že je bývalým zamestnancom
dlžníka, ktorý nie je jeho spriaznenou osobou, svoju pohľadávku dokladá aj písomným vyhlásením podľa
§ 12 ods. 2 písm. e) ZKR o tom, že má nesplnenú pohľadávku na mzde a iných pracovnoprávnych
nárokoch voči dlžníkovi viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Podpis veriteľa 4 na tomto vyhláseníje úradne osvedčený. Veriteľ 4 eviduje voči dlžníkovi aj ďalšie pohľadávky, ktoré síce ešte nespĺňajú
zákonnú podmienku v zmysle § 12 ods. 2 písm. e/ ZKR a nie sú 30 dní po lehote splatnosti, no v prílohe
návrhuprikladávýplatnépásky,ktoréichexistenciuosvedčujú.Zvýplatnejpáskyzamesiacoktóber2024

vyplýva, že mzda v sume 502,69 eur, ktorá sa stala splatnou k 30.11.2024 doposiaľ nebola veriteľovi č.
4 vyplatená. Z výplatnej pásky za mesiac november 2024 vyplýva, že mzda v sume 630,49 eur, ktorá
sa stane splatnou k 31.12.2024 doposiaľ nebola veriteľovi č. 4 vyplatená.

2.5. Veriteľ 5 ako zamestnanec uzatvoril dňa 01.10.2015 s dlžníkom ako zamestnávateľom pracovnú

zmluvu na druh práce - účtovník. Mzda bola dohodnutá vo výške 1.068,76 eur mesačne. Nakoľko dlžník
nevyplatil veriteľovi 5 mzdu a ostatné pracovnoprávne nároky počas obdobia niekoľkých mesiacov,
veriteľ5podaldňa28.08.2024výpoveďapracovnýpomersaskončilk31.10.2024.Dlžníkvšakveriteľovi
5 ani po skončení pracovného pomeru neuhradil dlžné sumy vyplývajúce z existencie pracovného
pomeru.Veriteľ5dlžníkanazaplateniedlžnýchsúmajpísomnevyzvalprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu. Dlžník predmetnú výzvu prevzal dňa 10.12.2024. Veriteľ 5 eviduje voči dlžníkovi nasledujúcu

pohľadávku, ktorá je viac ako 30 dní po lehote splatnosti: mzda za obdobie 09/2024 vo výške 978,87 eur.
Zdôvodu,žejebývalýmzamestnancomdlžníka,ktorýniejejehospriaznenouosobou,svojupohľadávku
dokladá aj písomným vyhlásením podľa § 12 ods. 2 písm. e) ZKR o tom, že má nesplnenú pohľadávku
na mzde a iných pracovnoprávnych nárokoch voči dlžníkovi viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Podpis
veriteľa 5 na tomto vyhlásení je úradne osvedčený. Veriteľ 5 eviduje voči dlžníkovi aj ďalšie pohľadávky,

ktorésíceeštenespĺňajúzákonnúpodmienkuvzmysle§12ods.2písm.e/ZKRaniesú30dnípolehote
splatnosti, no v prílohe návrhu prikladá výplatné pásky, ktoré ich existenciu osvedčujú. Z výplatnej pásky
za mesiac október 2024 vyplýva, že mzda v sume 1.593,37 eur, ktorá sa stala splatnou k 30.11.2024
doposiaľ nebola veriteľovi č. 5 vyplatená.

2.6. Navrhovatelia 1 až 5 označili aj ďalších veriteľov dlžníka s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti:
Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, pohľadávka vo
výške 329.634,49 eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2, 851
04 Bratislava - mestská časť Petržalka a UNION poisťovňa, a.s., IČO: 36284831, Karadžičova 10, 814
53 Bratislava.

3. Uznesením č. k. 5K/15/2024-63 zo dňa 31.12.2024, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
08.01.2025, súd začal na návrh veriteľov konkurzné konanie voči dlžníkovi. Uznesením č. k.
5K/15/2024-67 zo dňa 13.01.2025, publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 17.01.2025, súd vyzval
dlžníka, aby sa v lehote 20 dní vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a osvedčil svoju

platobnú schopnosť a tiež v zmysle § 19 ods. 1 ZKR. Zároveň súd určil termín pojednávania na deň
05.03.2025, na ktoré predvolal dlžníka a upovedomil o ňom veriteľov dlžníka.

4. Dlžník sa na výzvu súdu vyjadril podaním zo dňa 31.01.2025. Uviedol, že návrh navrhovateľov
nespĺňa zákonom ustanovené predpoklady a navrhol zastavenie konkurzného konania. Svoje

stanovisko odôvodnil nasledovným spôsobom (odseky 4 až 4.4). Veriteľ je oprávnený podať návrh
na vyhlásenie konkurzu len v dvoch prípadoch: a) ak možno odôvodnene predpokladať platobnú
neschopnosť dlžníka alebo b) ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu
oznámenia podľa osobitného predpisu v Obchodnom vestníku. Pokiaľ ide o prípad pod písm. b), ten
evidentne nie je daný, jednak z dôvodu, že v súvislosti s dlžníkom nebolo v Obchodnom vestníku

zverejnené oznámenie, ktoré ZKR predpokladá (t.j. oznámenie podľa ustanovenia § 61n ods. 6
Exekučného poriadku, resp. ustanovenia § 309f Civilného mimosporového poriadku), ale ani žiadne
iné oznámenie s výnimkou tých, ktoré sa týkajú tohto konkurzného konania. Z uvedeného vyplýva,
že navrhovatelia mohli podať návrh len v prípade, ak možno odôvodnene predpokladať platobnú
neschopnosť dlžníka - tú možno odôvodnene predpokladať, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s

plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov
písomne vyzvaný na zaplatenie. Navrhovatelia v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačili dva peňažné
záväzky voči viac ako jednému veriteľovi, s ktorými by bol dlžník v omeškaní viac ako 90 dní -
a hodnoverne nepreukázali ani to, že by dlžník bol na zaplatenie písomne vyzvaný aspoň jedným
veriteľom, ktorého pohľadávka je už viac ako 90 dní po splatnosti - v čase podania návrhu na vyhlásenie

konkurzu totiž ani jeden z navrhovateľov nemal pohľadávku po splatnosti viac ako 90 dní (mzda za
09/2024 bola splatná 31.10.2024 a návrh bol súdu doručený 17.12.2024). V návrhu na vyhlásenie
konkurzu navrhovatelia označili pohľadávky len voči jednému veriteľovi, s ktorej úhradou bol dlžník po
splatnosti viac ako 90 dní - a to pohľadávky Sociálnej poisťovne. Navrhovatelia nepreukázali ani to, že byaspoň jeden veriteľ, ktorý má pohľadávku voči dlžníkovi po splatnosti viac ako 90 dní, dlžníka písomne
vyzval na jej zaplatenie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014.

4.1. Na základe generálnej klauzuly § 12 ods. 2 ZKR, okrem všeobecných náležitostí musí návrh veriteľa
obsahovať:a)skutočnosti,zktorýchmožnoodôvodnenepredpokladaťplatobnúneschopnosťdlžníka,b)
označenie svojej pohľadávky 90 dní po lehote splatnosti, c) označenie ďalšieho veriteľa s pohľadávkou
90 dní po lehote splatnosti. V zmysle špeciálnych klauzúl § 12 ods. 2 ZKR, pohľadávka veriteľa na

účely podania návrhu na vyhlásenie konkurzu sa považuje za preukázanú len vtedy, ak je doložená
niektorým zo spôsobov uvedených v § 12 ods. 2 písm. a) až e) ZKR. Z uvedeného vyplýva, že nie
sú splnené formálne predpoklady podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ustanovenie § 12 ods. 2
ZKR tretia veta nijakým spôsobom nemodifikuje, že navrhovateľ musí mat' pohľadávku viac ako 90 dní
po splatnosti, iba určuje, ako sa taká pohľadávka pre účely podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
dokladá, pričom platí, že ak navrhovateľom je zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý

nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je
jej členom - môže svoju pohľadávku, ktorá je 90 dní po splatnosti doložiť písomným vyhlásením s
úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka,
ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo
odchodnom 30 dní po lehote splatnosti. Uvedené potvrdzuje aj § 13 ods. 3 ZKR, povinnosť zaplatiť

preddavok nemá navrhovateľ, ktorý doložil pohľadávku podľa § 12 ods. 2 písm. e). Navrhovateľ teda
musí mat' pohľadávku po splatnosti 90 dní a môže ju doložiť písomnými vyhláseniami najmenej piatich
(iných) zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorých pohľadávky na mzde, odstupnom
alebo odchodnom sú 30 dní po splatnosti. Okrem skutočnosti, že navrhovatelia neoznačili vlastné
pohľadávky po splatnosti viac ako 90 dní, nedoložili ani tieto vlastné pohľadávky písomným vyhlásením

iných piatich zamestnancov o nesplnení ich pohľadávok na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30
dní po lehote splatnosti. Ak by aj pripustil, že každý z navrhovateľov je oprávnený doložiť svoju
pohľadávku písomným vyhlásením iného zamestnanca resp. bývalého zamestnanca, ktorý je zároveň
aj navrhovateľom, je pohľadávka každého z navrhovateľov doložená len štyrmi písomnými vyhláseniami
inýchzamestnancov,resp.bývalýchzamestnancovdlžníka.Spôsobdoloženiapohľadávkynavrhovateľa

prostredníctvom písomných vyhlásení iných zamestnancov resp. bývalých zamestnancov, nezbavuje
navrhovateľa povinnosti označiť jeho vlastnú pohľadávku, ktorá je po splatnosti 90 dní. Vzhľadom na
vyššie uvedené je zrejmé, že neboli splnené podmienky pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu,
nebolisplnenénáležitostinávrhunavyhláseniekonkurzuatedaniesúanisplnenépodmienkynazačatie
konkurzného konania. Za takých okolností nie je možné zákonne rozhodnúť ani o vyhlásení konkurzu

voči dlžníkovi.

4.2. Problémy s vyplatením mzdy zamestnancom dlžníka vo výplatnom termíne pretrvávali od začiatku
roka 2024, a to s odvolaním sa na inšpekciu práce Inšpektorátu práce Prešov v období od 17.05.2024
do 26.08.2024 (kontrolované obdobie 01/2024 - 04/2024), ktorej výsledky boli spísané v Dodatku

č. I k protokolu o výsledku inšpekcie práce. Na základe uvedeného IP Prešov skonštatoval, že
počas roka 2024 zamestnávateľ riešil vážne prevádzkové problémy a s tým súvisiace prekážky v
práci. Nevyplatenú mzdu zamestnancom vyplatil nový investor po jeho vstupe do spoločností skupiny
BUKÓZA HOLDING v mesiaci júl 2024. Napriek tomu, že zamestnancom dlžníka neboli vyplatené
mzdy ani počas veľkonočných sviatkov, títo videli záchranu podniku, a teda aj ich zamestnania, vo

vstupe nového investora. Ku koncu roka 2024 však už zamestnanci dlžníka pre nevyplatenú mzdu
v súvislosti s blížiacimi sa vianočnými sviatkami nevideli iné východisko ako v podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu a následným podaním žiadosti o výplatu dávky garančného poistenia. Podanie
predmetného návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany zamestnancov bolo teda účelové, pretože takýto
je zákonný postup pre výplatu dávky garančného poistenia. Za platobnú neschopnosť sa nepovažuje

taký stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré záväzky, pretože dlžník ich neuznáva. Nový investor
sa po vstupe do spoločnosti skupiny BUKÓZA HOLDING snažil o konštruktívnu diskusiu so zástupcami
odborovej organizácie o zrušení tarifných miezd a osobných dekrétov, pretože pre „naštartovanie
podniku” bolo ďalšie takéto nadštandardné ohodnotenie zamestnancov nereálne. Zo strany odborovej
organizácie tieto opatrenia boli neprijateľné. Potrebu záchrany skupiny Bukóza vysvetľoval dlžník aj

svojim zamestnancom, pričom je zrejmé, že v prípade, ak by došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok
dlžníka, príjem zo speňaženia všetkého jeho majetku bude použitý na uspokojenie zabezpečeného
veriteľa Eximbanka (úver vo výške 20.000.000,- eur), pričom je možné predpokladať, že uspokojenie
pohľadávok nezabezpečených veriteľov (v prípade, ak by došlo k vyhláseniu konkurzu v súčasnosti)by bolo nulové, prípadne minimálne. Pokiaľ ide o pohľadávky navrhovateľov, je zrejmé, že títo podali
návrh na vyhlásenie konkurzu najmä z dôvodu, aby získali nárok na dávku garančného poistenia,
pričom práve v dôsledku tejto skutočnosti je zrejmé, že na nimi označené pohľadávky bolo plnené, a

teda v danom rozsahu pohľadávky nie sú dané, a teda možno konštatovať, že je sporná existencia
pohľadávok navrhovateľov z hľadiska ich výšky. Pohľadávky navrhovateľov sú sporné (prinajmenšom
z hľadiska ich výšky), a teda v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZKR pri rozhodovaní o
vyhlásení konkurzu súd na túto nemá prihliadať. Z pohľadu formálneho má dlžník za to, že označenie
pohľadávok Sociálnej poisťovne nie je relevantným dôkazom osvedčujúcim splnenie podmienky podľa

§ 12 ods. 2 ZKR a to aj s odkazom na nasledovné: „Povinnost vylíčit v insolvenčním návrhu rozhodující
skutečnosti, které osvědčují úpadek dlužníka nebo jeho hrozící úpadek, není splněna tím, že insolvenční
navrhovatel ohledně těchto skutečností odkáže na listinný důkaz, který připojí k insolvenčnímu návrhu
jako přílohu“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.02.2009, sp. zn. 29 NSCR 7/2008).

4.3. Pokiaľ ide o osvedčenie platobnej schopnosti, vzhľadom na nesplnenie predpokladov na podanie

návrhu na vyhlásenie konkurzu, na nesplnenie náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu, a tým pádom
nesplnenie podmienok pre začatie konkurzného konania, a teda aj na rozhodnutie o vyhlásení konkurzu,
ako aj na osvedčenie spornosti pohľadávky navrhovateľov, nie je možné ustáliť záver o platobnej
neschopnosti dlžníka. Poukázal na legálnu definíciu platobnej neschopnosti. Apeluje na dôležitosť
posudzovania vzťahu platobnej (ne)schopnosti a majetnosti dlžníka (uznesenie NS ČR z 27.02.2020,

sp. zn. 29 NSCR 13/2019), nakoľko dlžník (resp. Investor v rámci skupiny Bukóza) rokuje o
zabezpečení ďalšieho financovania skupiny Bukóza, ako aj dlžníka, ktoré by zlepšili možnosť dlžníka
uhrádzať svoje záväzky. Všetky tieto rokovania sú vedené aj motiváciou zachrániť spoločnosti skupiny
Bukóza pred konkurzom (a teda ide o predpoklad pokračovania v prevádzkovaní podniku), ktorý by
bol likvidačný z hľadiska uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka (vrátane navrhovateľov) a ktorý by

bol zároveň likvidačný a mal by jednoznačný negatívny sekundárny dopad aj na dodávateľov resp.
odberateľov dlžníka a udržanie zamestnanosti u týchto. Dôkazy o týchto rokovaniach doloží dodatočne.

4.4. Dlžník v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 31.01.2025 predložil súdu nasledovné: a) zoznam
peňažných záväzkov, s plnením ktorých bol dlžník v deň začatia konkurzného konania 90 dní

v omeškaní, b) zoznam bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,
c) stav hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia informácie súdu. Zoznam
pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr
do 90 dní od začatia konkurzného konania dlžník nepredkladal, pretože v súčasnosti nemôže ani pri
konaní s odbornou starostlivosťou uviesť, pri ktorých pohľadávkach možno predpokladať ich úhradu do

90 dní od začatia konkurzného konania.

5. Na pojednávaní konanom dňa 05.03.2025 navrhovatelia ako aj dlžník uviedli, že sa pridržiavajú
svojich predchádzajúcich podaní. Veriteľ – Sociálna poisťovňa uviedol, že súhlasí s návrhom na
vyhláseniekonkurzuatiež,žejehopohľadávkavočidlžníkovipredstavuje748.909,60eur(dlžnépoistné,

penále a sumy vyplatené z garančného fondu).

6. Súd napadnuté uznesenie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 22 ods. 1 a 2, § 40 ods.
1, § 197 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení (ďalej len „ZKR“) a § 9 ods. 1 a 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že dlžník na výzvu súdu svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
Z vyjadrenia dlžníka zo dňa 31.01.2025 vyplýva, že: a) dlžník má zostatky na svojich bankových účtoch

spoluvovýškecca155,-eur,b)disponujehotovosťoucca33,-eur,c)dlžníksanevedelvyjadriťvovzťahu
k pohľadávkam, u ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené do 90 dní
odo dňa začatia konkurzného konania, d) dlžník eviduje peňažné záväzky s plnením ktorých bol v deň
začatia konkurzného konania, t. j. 09.01.2025, 90 dní v omeškaní nasledovne: záväzky voči Sociálnej
poisťovni 329.634,49 eur, záväzky voči zdravotným poisťovniam 154.185,82 eur, Finančná správa (k

20.01.2025) 534.052,99 eur, záväzky ZOOZ 100,00 eur, záväzky z obchodného styku (voči prepojeným
spoločnostiam) 238.703,36 eur, záväzky z obchodného styku (voči tretím osobám) 204.922,54 eur,
pôžička (RS 19 s.r.o.) 258.259,82 eur, spolu 1.719.859,02 eur. Z vyššie uvedených skutočností
uvádzaných samotným dlžníkom možno dospieť k záveru, že dlžník je platobne neschopný, nakoľkovzhľadom na stav svojho peňažného majetku (cca 188,- eur) nie je schopný plniť 90 dní po lehote
splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, pričom zároveň platí, že dlžník má
záväzky voči viacerým veriteľom a to až vo výške cca 1.720.000,- eur. Súd má zároveň za preukázané,

že majetok dlžníka bude postačovať na úhradu nákladov konkurzu, nakoľko z riadnej účtovnej závierky
dlžníka za rok 2023 vyplýva, že dlžník účtuje o majetku vo výške 1.307.858,- eur. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a do funkcie správcu na základe
náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom
ustanovil správcu: RK Správca, k. s., so sídlom kancelárie Slánska 20/A, 080 06 Prešov, IČO: 47 257

041.

7.1. K námietkam dlžníka uvedených vo vyjadrení zo dňa 31.01.2025 súd uviedol, že pokiaľ návrh na
vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, ktorý je súčasný alebo bývalý zamestnanec dlžníka, pohľadávka
tohtoveriteľanemusíbyť90dnípolehotesplatnosti(akonapr.uveriteľovzobchodnoprávnychvzťahov),
ale postačuje 30 dní po lehote splatnosti. Totižto pokiaľ veriteľ - bývalý alebo súčasný zamestnanec

dokladá v zmysle § 12 ods. 2 písm. e) ZKR svoju pohľadávku písomným vyhlásením najmenej piatich
zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom
alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti, bolo by nelogické a zároveň nespravodlivé, aby takýto
navrhovateľ musel mať svoju pohľadávku až 90 dní po lehote splatnosti. Cieľom novelizovanej právnej
úpravy bolo, aby zamestnanci dlžníka mali pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok

dlžníka - zamestnávateľa uľahčenú pozíciu a nemuseli preukazovať svoje pohľadávky voči dlžníkovi
spôsobom ako iní veritelia, ktorých pohľadávky vyplývajú napr. z obchodnoprávnych vzťahov. Preto
je súd toho názoru, že vyžadovať od navrhovateľa/veriteľa, ktorým je zamestnanec dlžníka, aby
disponoval s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti, by bolo popretím zmyslu a účelu novelizovanej
právnej úpravy. Ďalej súd uvádza, že ZKR v predmetnom § 12 ods. 2 písm. e) nevylučuje, aby

navrhovateľ/veriteľ - zamestnanec dlžníka, ktorý podáva návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka - zamestnávateľa, nemohol byť zároveň jedným z piatich zamestnancov, ktorí za účelom
doloženia pohľadávky navrhovateľa podávajú písomné vyhlásenie s úradne osvedčenými podpismi
o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti.
ZKR exaktne nestanovuje, že na preukázanie navrhovateľovej pohľadávky musia byť do konania

doložené vyhlásenia ďalších piatich zamestnancov (nerátajúc navrhovateľa), teda navrhovateľa a
ďalšíchpiatichzamestnancov,čobyspolupredstavovalošesťzamestnancov.Súdpretodospelkzáveru,
že predloženie vyhlásení piatich zamestnancov, ktoré sa nachádzajú v spise a ktorí sú zároveň aj všetci
navrhovateľmi, je postačujúce. Súd dodal, že v spise sa nachádzajú aj predžalobné výzvy navrhovateľov
spolusdoručenkami(napr.výzvaadoručenkanavrhovateľkyp.B.),ktorýminavrhovateliavyzvalidlžníka

na úhradu ich splatných pohľadávok a teda súd mal za preukázanú aj ďalšiu zo zákonných podmienok
na začatie konkurzného konania a to písomnú výzvu jedného z veriteľov na zaplatenie pohľadávok voči
dlžníkovi.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala dňa 11.04.2025 elektronicky so

zaručeným podpisom (dňa 04.04.2025 doručené súdu emailom) odvolanie spoločnosť RS 19 s.r.o.,
so sídlom Sliezska 1, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 03, IČO: 52 033 775, označujúc sa
za veriteľa dlžníka. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“). Dodal tiež, že má za to, že v zmysle poučenia súdu v uznesení a v zmysle § 19
ods. 2 ZKR, je odvolanie oprávnený podať aj veriteľ dlžníka (k čomu predložil zmluvu o pôžičke). Svoje
rozhodnutie podať odvolanie okrem iného odôvodnil tiež tvrdením, že v prípade vyhlásenia konkurzu
bude uspokojenie jeho pohľadávky nižšie ako v prípade, ak by konkurz vyhlásený nebol.

8.1. Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal s námietkami dlžníka uvedenými v
jeho vyjadrení zo dňa 31.01.2025 (týkajúcou sa výkladu ustanovení § 12 ods. 2 písm. e) ZKR v tom
zmysle, že pohľadávky musia byť 30 dní po lehote splatnosti). Odvolateľ preto v rámci svojho odvolania
vzniesol námietky obsahovo totožné so stanoviskom dlžníka uvedeným v odseku 4. tohto odôvodnenia.

8.2. Odvolateľ uzavrel, že nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie je dané záverom
o preukázaní aktívnej vecnej legitimácie a o splnení predpokladov na začatie konkurzného konania
a vyhlásenie konkurzu. Nesprávne skutkové zistenia vidí napríklad v otázke výšky pohľadávok
navrhovateľov. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí v nedostatočnom odôvodnení uznesenia,pretože nevysvetlil, v čom je nespravodlivé a nelogické, aby navrhovateľ musel mať pohľadávku 90
dní po splatnosti a z akého dôvodu môže dokladať svoju pohľadávku aj svojím vlastným vyhlásením
a nepotrebuje vyhlásenie ďalších piatich osôb.

9.Kodvolaniusavyjadrilustanovenýsprávcakonkurznejpodstatydlžníka(ďalejlen„správca“).RS19M.
si v doterajšom priebehu vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu neprihlásil svoju pohľadávku, preto
jej postavenie ako veriteľa nemožno v danom čase spoľahlivo preukázať a zároveň nemá postavenie
účastníkakonaniapodľaust.§24ods.1ZKR.Odvolateľniejeosobouoprávnenounapodanieodvolania

voči všetkým výrokom uznesenia, s výnimkou výroku III. Neuvádza žiadne skutkové a právne okolnosti
spochybňujúce určenie konkurzného konania za hlavné insolvenčné konanie, a preto je nutné prijať
nesporný záver, že odvolateľ výrok III. uznesenia nenapadá. Voči výroku III. uznesenia neuplatňuje
žiadne odvolacie dôvody a teda vo vzťahu k výroku III. odvolanie neobsahuje podstatnú náležitosť
odvolania (§ 363 CSP). Odvolateľ pritom bol oprávnený podať svoje odvolanie výlučne vo vzťahu k
výroku III. uznesenia, t.j. výlučne vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o tom, že konkurzné konanie vedené

voči úpadcovi predstavuje „hlavné insolvenčné konanie“ podľa nariadenia. V kontexte § 359 CSP,
rozhodnutie v časti výrokov I., II., IV. a V. nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré bolo vydané v
neprospech odvolateľa ako tvrdeného veriteľa úpadcu, keď uznesenie v tejto časti (osobitne výrok I.) aj s
odkazom na ustanovenie § 19 ods. 2 druhá veta ZKR, možno posudzovať len ako rozhodnutie vydané na
neprospech úpadcu, nie však iného veriteľa úpadcu. Na neprospech veriteľov úpadcu možno považovať

rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu výlučne v časti výroku III. uznesenia určujúceho
konkurzné konanie úpadcu za hlavné insolvenčné konanie. Má preto za to, že odvolanie je potrebné v
celom rozsahu odmietnuť, nakoľko v časti výrokov I., II., IV. a V. bolo podané zo strany neoprávnenej
osoby a v časti výroku III. neobsahuje náležitosti odvolania podľa § 363 CSP v spojení s § 365 CSP.
Alternatívne navrhuje napadnuté uznesenia ako vecne správne potvrdiť.

9.1. Správca ďalej dodal, že ak by aj spoločnosť RS 19 s.r.o. bola oprávnená na podanie odvolania
(čo však správca nepripúšťa), tak s poukazom na obsah odvolania považuje za nesporné, že najneskôr
v čase rozhodovania súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu boli preukázateľne naplnené
všetky materiálne predpoklady na vyhlásenie konkurzu a navrhovatelia boli aktívne vecne legitimovaní

na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže ich pohľadávky boli v čase rozhodovania súdu o
vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu viac ako 90 dní po lehote ich splatnosti. K naplneniu materiálnych
predpokladov na vyhlásenie konkurzu tak muselo prísť už prinajmenšom v čase uskutočnenia
pojednávania po začatí konkurzného konania dňa 05.03.2025, kedy preukázateľne mali veritelia
podávajúci návrh na vyhlásenie konkurzu svoje pohľadávky po splatnosti viac ako 90 dní. V tomto smere

je tak rozhodnutie o vyhlásení konkurzu vecne správne. Pre ilustráciu tiež uvádza, že ku dňu podania
vyjadrenia k odvolaniu si v rámci konkurzu úpadcu prihlásilo svoje pohľadávky viac ako 46 veriteľov,
ktorí pozostávajú z fyzických ako aj právnických osôb.

9.2. Správca dal do pozornosti konkurzného súdu skutočnosť, že zo strany správcu boli identifikované

okolnosti, pre ktoré možno mať dôvodné pochybnosti o postavení spoločnosti RS 19 s.r.o. ako veriteľa
úpadcu v rámci konkurzu a jeho skutočných záujmoch, ktoré sa v značnom rozsahu môžu javiť
nesúladné so záujmami konkurzných veriteľov. Spoločnosť RS 19 s.r.o. preukázateľne vykazuje znaky
spriaznenej osoby s úpadcom v zmysle jej zákonnej definície podľa § 9 ods. 1 písm. a) a e) ZKR. V tejto
súvislosti uviedol, že pán A. A. a pán N. M. sú konateľmi v oboch spoločnostiach a aj spoločnícka

štruktúra spoločnosti RS 19 s.r.o. je tvorená spoločnosťami, v ktorých menovaní pôsobia ako štatutárne
orgány. Preto správca považuje podané odvolanie výlučne za prejav realizácie nedôvodných prieťahov
v rámci konkurzného konania úpadcu, ktoré sledujú iné ciele, ako sú skutočné ciele a oprávnené záujmy
konkurzných veriteľov úpadcu.

10. Navrhovatelia sa k odvolaniu vyjadrili tak, že ho navrhujú odmietnuť ako podané neoprávnenou
osobou podľa § 386 písm. b) CSP (proti výrokom I., II., IV. a V. uznesenia) a podľa § 386 písm. d) CSP
(proti výroku III.) s ohľadom na absenciu jeho zákonných náležitostí. Alternatívne navrhli odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Svoje stanovisko odôvodnili
spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 10.1. a 10.2..

10.1. Odvolanie bolo podľa navrhovateľov podané neoprávnenou osobou. CSP výslovne obmedzuje
právo strany podať odvolanie, pričom právo podať odvolanie sa priznáva strane iba v tom prípade,
ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. ZKR v § 24 vymedzuje účastníctvo v konkurznomkonaní: „Účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom
ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.“ Z citovaného ustanovenia jednoznačne
vyplýva okruh subjektov, ktorí sú spôsobilí byť účastníkom konania a subjekt, ktorý odvolanie podal, nie

je veriteľom úpadcu, nakoľko si svoju pohľadávku v konkurznom konaní u správcu konkurznej podstaty
neprihlásil. Aj keby bol odvolateľ veriteľom, nebol by oprávnený odvolaním napadnúť všetky výroky, ale
len výrok III. v súlade s § 19 ods. 2 ZKR. Odvolateľ sa len snaží odvrátiť pozornosť súdu od toho, čo je
skutočným problémom, a to že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

10.2. Podľa navrhovateľov je na mieste otázka, ako si odvolateľ je vedomý podrobného obsahu
vyjadrenia dlžníka zo dňa 31.01.2025, keď nie je relevantným účastníkom konania a preto nemá
právo nazerať do súdneho spisu. Z platnej a účinnej právnej úpravy taktiež aj z judikatúry vyplýva,
že pokiaľ sa nejedná o obchodnoprávne vzťahy, pohľadávka nemusí byť 90 dní po lehote splatnosti,
ale pri pracovnoprávnych vzťahoch postačuje, ak je pohľadávka 30 dní po lehote splatnosti. Pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bol dlžník niekoľkokrát vyzvaný či už zamestnancami alebo

odborovou organizáciou na to, aby svoju pohľadávku na mzde, odstupnom alebo odchodnom splnil
dobrovoľne. Preto právna úprava ZKR po novele reflektovala na to, aby mali zamestnanci dlžníka, ktorý
je preukázateľne platobne neschopný uľahčenú pozíciu oproti veriteľom, ktorým pohľadávky vyplývajú z
obchodnoprávnych vzťahov. § 12 ods. 2 písm. e) ZKR nevylučuje, aby navrhovateľ, ktorý je zároveň aj
veriteľom – zamestnanec dlžníka podávajúci návrh na vyhlásenie konkurzu na svojho zamestnávateľa

nemohol byť jedným z piatich zamestnancov, ktorý podáva písomné vyhlásenie s úradne osvedčeným
podpisom o tom, že jeho pohľadávka na mzde, odstupnom alebo odchodnom nebola splnená. K tvrdeniu
odvolateľa o zámere navrhovateľov podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu získania dávky
garančného poistenia uviedol, že navrhovatelia si uplatnili svoju pohľadávku na mzde, odstupnom alebo
odchodnom, vyplatená suma však nebola konečná, nakoľko ich pohľadávky sú vyššie než je dávka

garančného poistenia, ktorá predstavuje sumu 4.290,- eur. Pohľadávky teda nezanikli, zmenil sa pri
nich iba veriteľ, nakoľko tieto pohľadávky prešli subrogačne na Sociálnu poisťovňu. Po vyplatení dávky
garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa
stáva veriteľom dlžníka. K spriaznenosti odvolateľa s úpadcom uviedol, že uvedené vyplýva z verejne
dostupných zdrojov a oba subjekty sledujú rovnaké ciele a tieto ciele sú jednoznačne v neprospech

oprávnených záujmov reálnych veriteľov úpadcu.

11. Odvolateľ sa k vyjadreniu správcu a navrhovateľov vyjadril a uviedol, že neprihlásenie jeho
pohľadávky v konkurze je z hľadiska možnosti podať odvolanie irelevantná. Ustanovenie § 19 ods. 2
ZKR podľa neho stanovuje, že odvolanie môže podať akýkoľvek veriteľ. Takto by bol ukrátený na svojich

právach, keďže by nemal na prihlásenie pohľadávky 45 dní, ale len 15. Rovnako z ustanovenia § 19
ods. 2 ZKR nevyplýva, že by veriteľ bol oprávnený podať odvolanie len proti výroku o uznaní konkurzu
za hlavné insolvenčné konanie. Toto nevyplýva ani z poučenia. Skutočnosť, že je, resp. bol spriaznenou
osobou, ho nijako neobmedzuje v možnosti podať odvolanie. Tvrdenie správcu, že v čase vyhlásenia
konkurzu už mali navrhovatelia pohľadávky po splatnosti 90 dní, je irelevantné, keďže navrhovatelia

museli mať aktívnu legitimáciu od počiatku. Preto odvolateľ zotrval na svojom odvolacom návrhu.

12. Správca k odvolacej replike odvolateľa uviedol, že v súvislosti s uznaním predmetného konkurzného
konania za hlavné konkurzné konanie je v predmetnej veci preukázané a nesporné, že spoločnosť
úpadcu má „centrum hlavných záujmov“ v teritoriálnom priestore Slovenskej republiky. Takmer 100

% prihlásených veriteľov úpadcu ma sídlo/miesto podnikania/pobyt v Slovenskej republike, všetok
doposiaľ zistený a identifikovaný majetok sa podľa informácii správcu nachádza v Slovenskej republike,
priemyselný areál úpadcu, v rámci ktorého realizoval výrobu, resp. podnikateľskú činnosť sa historicky
nachádza v Slovenskej republike, okres E. F. G., rovnako tak aj všetci jeho bývalí zamestnanci boli
zamestnaní v predmetnom priemyselnom areáli úpadcu. Tiež dodal, že úpadca bol v neposlednom rade

registrovaný s daňovým domicilom v Slovenskej republike a účtovné závierky ukladal v Slovenskom
registri účtovných závierok. Za nesporné považuje to, že centrum hlavných záujmov úpadcu je v
Slovenskej republike, pričom právomoc viesť hlavné konkurzné konanie ohľadom majetku úpadcu majú
výlučne súdy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že odvolateľ nie je ani naďalej v predmetnej konkurznej
veci prihlásený ako veriteľ úpadcu a preto nie je účastníkom konkurzného konania vedeného voči

úpadcovi a teda ani z tohto dôvodu nie je oprávnený podávať opravné prostriedky voči rozhodnutiam
vydaným v konkurznom konaní. Zotrval na všetkých skutočnostiach a dôkazoch, ktoré súdu predložil.13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 ZKR prejednal vo veci
konkurzu podané odvolanie spoločnosťou RS 19 s.r.o. bez nariadenia pojednávania.

14.Podľa§196ZKR:„Aktentozákonneustanovujeinak,nazačatiekonkurznéhokonania,nakonkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia CSP.“

15. Podľa § 19 ods. 3 ZKR: „Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní

od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa
postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.“

16. Podľa § 19 ods. 2 ZKR: „Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník
konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený

podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je
oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. 3c) Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné
konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní. 3e)“

16.1. Poznámka 3c) v texte ZKR odkazuje na Čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. Podľa

Čl. 5 tohto nariadenia (Súdne preskúmanie rozhodnutia o začatí hlavného insolvenčného konania):
„1. Dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania
podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 2. Rozhodnutie o začatí
hlavného insolvenčného konania môžu napadnúť aj iní účastníci konania, ako sú účastníci uvedení
v odseku 1, alebo ho možno napadnúť aj z iného dôvodu, než je nedostatok medzinárodnej právomoci,

ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.“

17. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

18. Odvolateľ podal odvolanie proti všetkým výrokom uznesenia (I. až V.). Z nižšie uvedených dôvodov

je však potrebné konštatovať, že odvolateľ nebol osobou, ktorá má oprávnenie podať odvolanie voči
všetkýmtýmtovýrokom.Vychádzajúczplatnéhoprávnehostavujetotižodvolateľakoktorýkoľvekveriteľ
dlžníka oprávnený podať odvolanie iba voči výroku III. T.j. odvolanie môže ktorýkoľvek veriteľ podať iba
proti výroku o začatí hlavného insolvenčného konania a to aj napriek obsahu poučenia v uznesení súdu
prvej inštancie (na ktoré vo svojom odvolaní poukázal odvolateľ), kde to takto doslovne uvedené nebolo.

18.1. Zo špeciálneho ustanovenia v druhej vete § 19 ods. 2 ZKR vyplýva skutočnosť, že proti výroku
o vyhlásení konkurzu má oprávnenie podať odvolanie iba dlžník. Na rozdiel od tohto špecifického
a výlučného oprávnenia dlžníka môže ktorýkoľvek veriteľ podať odvolanie voči výroku o začatí
hlavného insolvenčného konania, avšak aj toto jeho oprávnenie je limitované iba námietkou nedostatku

medzinárodnej právomoci konkurzného konania. Uvedený záver vyplýva z obsahu vyššie citovaného
Článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848, na ktorý priamo odkazuje príslušné
zákonné ustanovenie v poznámke 3c) k tretej vete v § 19 ods. 2 ZKR.

18.2. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 111/2022 Z. z. (čl. IX. bod 16. cit. zákona), ktorým bolo

s účinnosťou k 01.07.2022 doplnené ustanovenie § 19 ods. 2 ZKR (pôvodne v znení prvých dvoch viet)
o tretiu a štvrtú vetu, bolo účelom novelizácie to, aby sa dotknuté ustanovenie zosúladilo s čl. 5 a s čl.
39 Nariadenia (EÚ) č. 2015/848, ktoré sa týkajú súdneho preskúmania rozhodnutia o začatí hlavného a
vedľajšieho insolvenčného konania na základe medzinárodnej právomoci. Z uvedeného je teda zrejmé,
že doplnenie tretej a štvrtej vety do znenia § 19 ods. 2 ZKR vôbec nemalo spôsobiť a ani nespôsobilo

rozšírenie okruhu osôb (nad osobu dlžníka uvedenú v druhej vete citovaného zákonného ustanovenia),
ktoré majú možnosť podať odvolanie proti vyhláseniu konkurzu podľa druhej vety, ale ide iba o doplnenie
zákona v súvislosti s umožnením preskúmania medzinárodnej právomoci konkurzného konania.

18.3. Správnosť vyššie uvedeného záveru potvrdzuje aj relevantná odborná právna literatúra (Ikrényi,

I., Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020), v zmysle ktorej „článok
5 Nariadenia upravuje ex post kontrolu medzinárodnej súdnej právomoci podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia“,
„Novozavedenýčl.5Nariadeniatakvýrazneposilňujepostaveniezahraničnýchveriteľov,ktorísúznačne
znevýhodnení predovšetkým v prípadoch presunu COMI (Centre of Main Interests – centrum hlavnýchzáujmov – pozn. odvolacieho súdu) na územie iných členských štátov ako aj tým, že právne poriadky
viacerých členských štátov neumožňovali súdny prieskum rozhodnutia o začatí hlavného insolvenčného
konania.“, „Opravným prostriedkom v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia možno napadnúť výlučne určenie

COMI, teda aplikáciu čl. 3 ods. 1 Nariadenia na zistený skutkový stav. Inými slovami, subjekt, ktorý
podal predmetný opravný prostriedok, môže tvrdiť výlučne to, že súd nesprávne zistil COMI a preto
nemal medzinárodnú súdnu právomoc na rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania.“, ktoré
potvrdzujú, že účelom čl. 5 nariadenia je len poskytnutie možnosti akýmkoľvek veriteľom odvolaním
napadnúť podmienky určenia insolvenčného konania za hlavné.

19. S ohľadom na uvedené odvolací súd vo výroku I tohto rozhodnutia podľa § 386 písm. b) CSP
odmietol odvolanie veriteľa proti výrokom I., II., IV. a V. napadnutého uznesenia. K výrokom II., IV.
a V. odvolaním napadnutého uznesenia (ustanovenie správcu, uloženie povinností správcovi a zákonné
výzvy a poučenia veriteľom) odvolací súd dodáva, že odvolateľ nebol osobou oprávnenou proti nim
podať odvolanie aj podľa § 359 CSP, pretože obsah týchto rozhodnutí nie je vydaný v jeho neprospech.

20. Odvolací súd však musel podrobiť odvolaciemu prieskumu odvolanie proti výroku III uznesenia
o začatí hlavného insolvenčného konania. Na podanie odvolania proti tejto časti rozhodnutia mal
odvolateľ ako veriteľ dlžníka právo a to práve podľa vyššie citovaného ustanovenia § 19 ods. 2 tretia
veta CSP v spojení s čl. 5 Nariadenia (EÚ) č. 2015/848.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Po preskúmaní odvolania voči výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd

k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP vo
výroku II. tohto rozhodnutia potvrdil. Tento záver je odôvodnený v nasledovných odsekoch 23 až 31.

23. K námietkam navrhovateľov a správcu úpadcu, že odvolanie proti výroku III je potrebné odmietnuť
s ohľadom na absenciu povinných náležitostí, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná.

Chýbajúce náležitosti podľa § 363 CSP sú dôvodom na odmietnutie odvolania v prípade, ak pre vady
odvolania nemožno v konaní pokračovať. V zmysle § 373 ods. 1 CSP, súd nevyzýva na doplnenie
odvolacích dôvodov. V danom prípade odvolateľ odvolacie dôvody vymedzil uvedením zákonných
ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a samotného znenia týchto ustanovení, pričom v odvolaní
tiež uviedol z akých konkrétnych dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne (§ 373 CSP). Svoje

odvolacie dôvody špecifikoval v bodoch II. a III. svojho odvolania (odsek 8. tohto odôvodnenia) a pre
povinnosť prerokovať toto odvolanie je nepodstatné, či sú tieto dôvody dostatočne relevantné alebo nie.

24.KodvolaniuvočivýrokuIIIbolopotrebnévziaťdoúvahytúskutočnosť,žesaníminiciujepreskúmanie
právomoci konkurzného súdu začať hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 v spojení s čl.5 nariadenia EÚ).

Preto ide v zásade o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, ktorým možno namietať
nesplnenie procesných podmienok konania (otázka právomoci), pričom tieto má súd povinnosť skúmať
exoffovpriebehuceléhokonania.Zuvedenéhodôvodubypretobolopovinnosťouodvolaciehosúdutoto
odvolanie ohľadom právomoci preskúmať aj v prípade, žeby zo strany odvolateľov nebol tento odvolací
dôvod nijako konkrétne odôvodnený (t.j. aj keby odvolanie nespĺňalo všetky zákonné náležitosti).

25. Podľa bodu 1. Článku 3 Nariadenia 5 (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení: „Právomoc začať konať
insolvenčné konania majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“) . Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto,
kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími osobami. V prípade

spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrové
sídlo, ak sa nepreukáže opak. ...“.

26. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie odvolateľ neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti (ani nepredložil žiadne konkrétne dôkazy), svedčiace v prospech tvrdenia

o nesprávnosti výroku o začatí hlavného insolvenčného konania podľa článku 3 ods. 1 nariadenia.
Obsahom odvolania boli tvrdenia, ktoré v konaní predniesol samotný dlžník a ktoré sa týkali nesúhlasu
s konštatovaním súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre vyhlásenie konkurzu na základenávrhu navrhovateľov – bývalých zamestnancov dlžníka (najmä námietky k otázke ich aktívnej vecnej
legitimácie a jej nesprávneho posúdenie súdom prvej inštancie).

27. Aj v odvolacom konaní platia zásady týkajúce sa bremena tvrdenia a dokazovania v kontradiktórnom
civilnom sporovom konaní (dokazovať je povinný každý, kto v konaní niečo tvrdí a každá strana sporu
musí znášať bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Skutkové zistenia súdu sú v zásade limitované
tým, čo strany tvrdia.

28. Dlžník má sídlo v Slovenskej republike a odvolateľ nijako nepreukázal skutočnosť, že centrum
hlavných záujmov dlžníka nie je na jej území. Preto platí zákonná domnienka uvedená v článku 3 bod 1.
Nariadenia EÚ 2015/848 (viď ods. 25), podľa ktorej je centrum hlavných záujmov dlžníka na Slovensku,
z čoho vyplýva, že súdy Slovenskej republiky majú právomoc vo veci konať. Z uvedeného dôvodu je
výrok III. odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo začaté hlavné insolvenčné konanie, zákonný
a vecne správny.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP. Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a naopak navrhovatelia boli
úspešní v plnom rozsahu, preto bolo o náhrade trov odvolacieho konania rozhodnuté tak, že ich náhrada
bola priznaná navrhovateľom voči odvolateľovi v plnom rozsahu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 303 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie ani dovolanie nie sú prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).