Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 16, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 81Cb/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123260117
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radim Hudec

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6123260117.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu: Slovenská republika,

za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15
Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:00686832,protižalovanému:Gilbertons.r.o.,sosídlomKošická
49, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 399 028, o zaplatenie 6.115,78 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.115,78 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný nemá nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

dňa 16.03.2023, postúpeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 16.06.2023, domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 6.115,78 EUR titulom vrátenia dotácie na nájomné poskytnutej žalovanému v rámci
štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie
na nájomné z rozpočtovej kapitoly (ďalej aj „výzvy“) Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
(ďalej aj ako „ministerstvo“) si žalovaný v postavení nájomcu prostredníctvom svojho prenajímateľa

obchodnej spoločnosti GLAMOUR SK, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 64, 821 08 Bratislava, IČO: 35 917
989 (ďalej len „GLAMOUR SK, s.r.o.“) požiadal o dotácie na nájomné na prevádzku Skiny - predajňa
spodnej bielizne, Pltníky 2, 036 01 Martin, nasledovne:
a) žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 09.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 24.10.2020
do 14.11.2020, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo výške 1.389,85 EUR,
b) žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 09.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 19.12.2020
do 31.01.2020, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo výške 2.779,70 EUR,

c) žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 23.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 01.02.2021
do 28.02.2021, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo výške 1.946,23 EUR.
Žalobca poukazoval na článok 7 výziev, podľa ktorého ministerstvo vykonáva kontrolu poskytnutej
dotácie na nájomné podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ministerstvo má právo vyžiadať od nájomcu dokumentáciu potrebnú na výkon kontroly poskytnutej

dotácie na nájomné a nájomca má povinnosť na vyzvanie bezodkladne poskytnúť poskytovateľovi
súčinnosťpotrebnúnaúčelovereniaposkytnutejdotácienanájomné.Vprípade,aknájomcaneposkytne
požadovanú súčinnosť, je povinný poskytnutú dotáciu na nájomné vrátiť. Žalobca ďalej uviedol, že na
základe kontroly žiadostí bolo zistené, že žiadosti boli podané podľa dodatku k zmluve o podnájme,účinného od 01.02.2021, pričom žiadosti mali byť podané podľa údajov zo zmluvy o podnájme zo
dňa 01.12.2019. Vzhľadom na uvedené došlo zo strany žalovaného k porušeniu podmienok výziev a
nepravdivým čestným prehláseniam v žiadostiach. Súčasne bolo zistené na základe kontroly žiadostí

neúmerne vysoké nájomné na prevádzku oproti priemernému komerčnému nájomnému za obdobný
predmet nájmu v danej lokalite a v rámci trvania druhej výzvy došlo v prípade žiadosti č. XXXXX/XXXX-
XXXX k zvýšeniu nájomného z pôvodných 3.990,- EUR na 4.390,- EUR mesačne, čím rovnako došlo zo
strany žalovaného k porušeniu podmienok výziev a nepravdivým čestným prehláseniam v žiadostiach.
Žalobca ďalej uviedol, že v rámci kontroly žiadostí bol prenajímateľ dňa 29.04.2022 vyzvaný na

predloženie faktúr za nájomné za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 a tiež dokladov preukazujúcich
úhradu nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021. Do dňa podania návrhu však prenajímateľ
ani žalovaný neposkytli súčinnosť, t. j. nesplnili si povinnosti vyplývajúce z výzvy, čím znemožnili kontrolu
oprávnenosti poskytnutia dotácií. V nadväznosti na uvedené bol žalovaný dňa 12.09.2022 vyzvaný, aby
žalobcovi vrátil dotáciu na nájomné v celkovej výške 6.115,78 EUR pozostávajúcich zo súm vyplatených
dotácií. Žalovaný však dotáciu do dňa podania návrhu na súd žalobcovi nevrátil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci dňa 30.03.2023 platobný rozkaz č. k. XXUp/
XXX/XXXX - 35, voči ktorému podal žalovaný odpor doručený súdu dňa 27.04.2023. Žalovaný v odpore
uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný a odvolal sa na podanú odpoveď na výzvu žalobcovi,
v ktorej odôvodnil skutočnosti, ktoré podľa žalobcu boli závažným porušením a na základe ktorých žiadal

od žalovaného zaplatiť žalovanú sumu. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi dodal všetky zmluvy a dodatky k
zmluve, ktoré vyvracajú porušenie podmienok a nepravdivé čestné vyhlásenie. Žalovaný ďalej uviedol,
že vyvrátil aj tvrdenie zo strany žalobcu, že spoločnosť vykazuje neúmerne vysoké nájomné, ktoré je
však v súlade s porovnateľnými obchodnými vzťahmi, primerané miestu a charakteru prevádzky, ako
aj v bežnej výške. K nedostatku súčinnosti vo veci predloženia dokladov žalovaný uviedol, že do dňa

podania odporu nedostal žiadnu informáciu o požiadavke predloženia iných dokladov ako tých, ktoré
už boli predložené. Žalovaný poukázal na odpoveď na výzvu, ktorá obsahuje detailnejšie vysvetlenie
a ktorá bola žalobcovi v stanovenej lehote doručená. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal platobný
rozkaz zrušiť, nariadiť pojednávanie a návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 09.06.2023, v ktorom uviedol, že
ministerstvo podľa § 13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, schválených schém štátnej pomoci
na podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 - dotácia na nájomné a v rámci
príslušných výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné rozhodlo o schválení

žiadostí o dotáciu na nájomné na prevádzku Skiny - predajňa spodnej bielizne, Pltníky 2, 036 01
Martin. Na základe poverenia na vykonanie finančnej kontroly na mieste č. X/XX-XXXX-FKnM zo dňa
20.09.2021 začala dňa 23.09.2021 finančná kontrola na mieste, ktorú vykonali zamestnanci odboru
kontrolyaprevenciekorupcie ministerstva.Cieľomkontrolyboloprevereniedodržiavaniahospodárnosti,
efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami, pričom kontrolná skupina

sa zamerala na overenie splnenia podmienok použitia dotácií v nadväznosti na schválené schémy.
Žalobca má v predmetnej veci za to, že žalovaný porušil podmienky výziev, a že čestné vyhlásenia,
ktoré boli súčasťou žiadostí, neboli pravdivé. Podľa článku 1 Výzvy na predkladanie žiadosti o dotáciu
na nájomné vyhlásenej dňa 16.12.2020 vyplýva, že na zmeny nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy
podľa právneho poriadku iného štátu, ku ktorým došlo po 31.08.2020 sa na účely dotácie na nájomné

neprihliada. Žalovaný vo svojej odpovedi na výzvu na vrátenie dotácií zo dňa 10.10.2022 uviedol, že
dodatok k zmluve o podnájme bol uzatvorený dňa 01.07.2020, teda ešte pred 31.08.2020, pričom tento
dodatok tvoril prílohu odpovede žalovaného. Týmto dodatkom sa nájomné za predmet podnájmu od
01.07.2020 zvýšilo na 4.440,- EUR za jeden kalendárny mesiac. V žiadosti o poskytnutie dotácie č.
XXXXX/XXXX-XXXX sú však uvedené údaje podľa dodatku zo dňa 01.02.2021, na ktorý sa podľa

výziev nemalo prihliadať. Podnájomná zmluva spolu s dodatkom boli zaslané ministerstvu emailom
dňa 14.10.2021 v rámci vyžiadania od kontrolnej skupiny a v tomto dodatku bolo dohodnuté zvýšenie
nájomného od 01.02.2021 na sumu 4.390,- EUR za jeden kalendárny mesiac podnájmu. Žalobca
uviedol, že žalovaný sa vo svojom odpore odvoláva na iný dodatok k podnájomnej zmluve, ktorý
však v rámci kontroly nebol predložený. Podľa názoru žalobcu to, že sa o ňom žalovaný zmienil

až následne vzbudzuje podozrenie na antidatovanie dodatku ako aj fakt, že podnájomnú zmluvu aj
s dodatkom podpísali pravdepodobne blízke osoby. Za spoločnosť GLAMOUR SK, s.r.o. v právnom
postavení prenajímateľa Miriam P. a za žalovaného v právnom postavení nájomcu Ján P., pričom obaja
sú konateľmi v oboch spoločnostiach a súčasne aj v ďalších dvoch spoločnostiach, ktorých názovje veľmi podobný s GLAMOUR SK, s.r.o. a je možné si ho zameniť. Prenajímateľ GLAMOUR SK,
s.r.o. zároveň nemá podľa Obchodného registra SR v predmete činnosti prenájom nehnuteľností, takže
túto činnosť vykonávať neoprávnene. Podľa názoru žalobcu bolo nájomné na predmetnú prevádzku

neúmerne vysoké oproti priemernému komerčnému nájomnému za obdobný predmet nájmu. V tejto
súvislosti poukázal na internetový prieskum, z ktorého vyplývajú priemerné ceny obchodných priestorov
na prenájom v Martine v mesiacoch apríl 2023 až máj 2023. Tieto sumy sa pohybujú v rozmedzí od
900,- EUR do 1.050,- EUR za mesiac. Hoci je porovnávané obdobie rozdielne, nájom za nebytové
priestory nemohol a ani neklesol tak rapídne v porovnaní s výškou nájmu žalovaného. Žalobca ďalej

uviedol, že ministerstvo ako poskytovateľ dotácie bolo oprávnené vyžiadať od nájomcov dokumentáciu
potrebnú na výkon kontroly poskytnutej dotácie na nájomné. Nájomca mal na vyzvanie bezodkladne
poskytnúť poskytovateľovi súčinnosť potrebnú na účel overenia poskytnutej dotácie na nájomné. V
prípade, ak nájomca neposkytol požadovanú súčinnosť, bol povinný poskytnutú dotáciu na nájomné
vrátiť. Žalovanému bol dňa 29.04.2022 odoslaný email, v ktorom ministerstvo žiadalo zaslať faktúry za
nájomné obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 a tiež doklady preukazujúce úhradu nájomného za toto

obdobie. Žalovaný však do 10 dní od doručenia výzvy, a ani po tejto lehote nepredložil požadované
dokumenty. Tvrdenie žalovaného, že nedostal zo strany ministerstva žiadnu výzvu na predloženie
iných dokladov ako tých, ktoré už boli predložené, považuje žalobca za nepravdivé. Vzhľadom na
uvedené žalobca navrhol preveriť účtovníctvo žalovaného za roky 2019, 2020 a 2021. Žalobca trval na
pokračovaní v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci.

5. Spis bol dňa 19.06.2023 postúpený na Mestský súd Bratislava III.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu ďalej nevyjadril.

7. Žalobca doručil súdu podanie zo dňa 04.01.2024, v ktorom namietol miestnu príslušnosť v danom
spore. Uviedol, že žalobcovi bolo dňa 20.11.2023 doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Ndob/24/2023 vo vecne totožnom spore vedenom na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu z Okresného súdu
Banská Bystrica nesúhlasil a namietal, že v danom prípade má podľa súdu žalovaná pohľadávka civilný,

občianskoprávny charakter, keďže žalobca sa domáha vrátenia poskytnutej dotácie a nejedná sa o
obchodnoprávny vzťah. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru,
že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný, keď je na konanie v danom
spore miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.

8. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 22.01.2024, na ktorom sa zúčastnili poverená zástupkyňa
žalobcu a konateľ žalovaného. Poverená zástupkyňa žalobcu v prvom rade namietla príslušnosť
Mestského súdu Bratislava III na prejednanie a rozhodnutie veci a to opätovne s odkazom na už
spomínané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XNdob/XX/XXXX, kde Najvyšší
súd Slovenskej republiky konštatoval, že na prejednanie obdobnej veci je príslušný Mestský súd

Bratislava IV. Vzhľadom na to požiadala o postúpenie veci Mestskému súdu Bratislava IV. Žalovaný
sa stotožnil s názorom poverenej zástupkyne žalobcu. Súd stranám sporu poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ndob/11/2023 zo dňa 31.10.2023, kde naopak Najvyšší
súd Slovenskej republiky konštatoval, že v obdobnej veci je na prejednanie a rozhodnutie príslušný
Mestský súd Bratislava III. Poverená zástupkyňa žalobcu, ako aj konateľ žalovaného zotrvali na svojom

návrhu na postúpenie veci na Mestský súd Bratislava IV. Pojednávanie súd odročil na neurčito.

9. Tunajší súd dňa 25.01.2024 predložil predmetnú vec podľa § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku
na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR
rozhodol v predmetnej veci uznesením zo dňa 20.06.2024 sp. zn. XNdob/X/XXXX tak, že príslušným

súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Mestský súd Bratislava III. Najvyšší súd Slovenskej
republiky poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax, z ktorej vyplýva, že tento rozhodoval už viacero
sporov v obdobným predmetnom konania, pričom prijal obdobné závery ako v prejednávanej veci, čiže
povahu predmetných sporov ustálil ako obchodnoprávnu.

10. Vo veci sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie dňa 10.04.2025, na ktorom sa zúčastnili poverená
zástupkyňa žalobcu a konateľ žalovaného. Žalobca zotrval na podanej žalobe a všetkých svojich
vyjadreniach.ŽalobcasúdunapojednávanídoručilVýzvunapredkladaniežiadostíoposkytnutiedotácie
na nájomné vyhlásenej dňa 23.06.2020 a Výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie nanájomné vyhlásenej dňa 16.12.2020. Poverená zástupkyňa žalobcu poukázala na tú skutočnosť, že
z e-mailovej komunikácie so žalovaným vyplýva, že žalovaný komunikoval so žalobcom ohľadom
dotácií a až keď bol vyzvaný na predloženie požadovaných dokladov, tak komunikovať prestal. Preto

tvrdenie žalovaného o tom, že nemal informácie o tom, že bol vyzvaný na predloženie dokladov, je
nepravdivé.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žetým,žefirmanedostalaďalšiudotáciusastalaplatobne
neschopnou, preto sa nevedel dostať ku žiadnym dokladom. Súd na pojednávaní podľa § 181 ods. 2
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)uviedolpredbežnéprávneposúdenie
veci a súčasne žiadal žalobcu o preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore. Žalobca

s poukazom na uvedené navrhol, aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu,
ktorýmbyboloMinisterstvohospodárstvaSlovenskejrepubliky.Súdodročilpojednávanienaďalšítermín
a uložil žalobcovi lehotu 20 dní na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v zmysle § 150 ods. 2 CSP.

11. Žalobca doručil súdu dňa 24.04.2025 podanie, v ktorom uviedol, že žalobca trvá na tom, že je

aktívne vecne legitimovaný, t.j. označený v žalobe správne a svoj právny názor oprel o nasledujúce
zákonné ustanovenia. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“), na účely tohto zákona majetkom štátu
sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné
majetkové práva Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, Slovenská

republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu
v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b), a d) môže nadobúdať majetok len
do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene
štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku
štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo

podľa osobitných predpisov. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rozpočtových pravidlách“), príjmy štátneho rozpočtu sú príjmy kapitol, vratky príspevkov,
dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Podľa § 8a
ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách, z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom

o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým
osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy,
ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia
osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia.

12. Žalobca mal na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení za to, že je evidentné, že
Slovenská republika je veriteľom vymáhanej pohľadávky. Na strane žalobcu vystupuje Slovenská
republika pri uplatnení pohľadávky z titulu vrátenia dotácie vyplatenej z rozpočtovej kapitoly ministerstva,
ktorá mala vzniknúť žalobcovi neoprávneným čerpaním dotácie žalovaným ako prijímateľom dotácie.
V danom prípade ide o pohľadávku štátu, ktorú vymáha prostredníctvom konajúceho orgánu, ktorým

je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle bodu 7 Výzvy na predkladanie žiadostí
o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásenej dňa 23.06.2020 a tiež Výzvy na predkladanie žiadostí o
poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásenej dňa 16.12.2020, ministerstvo vykonáva kontrolu poskytnutej
dotácie podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“) a podľa zákona

o rozpočtových pravidlách. Rovnako bol žiadateľ v zmysle vyhlásených výziev povinný poskytnutú
dotáciu vrátiť a uhradiť príslušnú sankciu v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1
zákona o rozpočtových pravidlách. Žalobca si uplatňuje vrátenie pohľadávky štátu v zmysle zákona o
rozpočtových pravidlách a je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že vrátenie poskytnutej dotácie bude príjmom štátneho rozpočtu, s ktorým ministerstvo ako

správca iba hospodári. Žalobca preto trvá na tom, že je nositeľom vecného práva a v žalobe je riadne
označený. Žalobca však z opatrnosti opätovne navrhol, aby súd v zmysle § 79 CSP pripustil pristúpenie
ďalšieho subjektu na strane žalobcu, ktorým by bolo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so
sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832.

13. Súd podanie žalobcu zo dňa 24.04.2025, ohľadom vyjadrenia k aktívnej vecnej legitimácii doručil
žalovanému. Žalovaný sa k predmetnému podaniu nevyjadril.14. Vo veci sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie dňa 16.06.2025, na ktorom sa zúčastnila poverená
zástupkyňa žalobcu, žalovaný sa nezúčastnil. Súd uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné a ktoré považuje za nesporné a zároveň uviedol predbežné právne posúdenie veci a mal za

to, že žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný v predmetnom spore. Žalobca na základe
uvedeného netrval na svojom návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu, ktorým by bolo
MinisterstvohospodárstvaSlovenskejrepubliky,sosídlomMlynské nivy44/a,82715Bratislava,IČO:00
686 832. Súd preto o tomto návrhu nerozhodoval. Žalobca ďalej zotrval na svojich písomných podaniach
a predošlých vyjadreniach a uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca

si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä
oznámeniami o schválení žiadosti o dotáciu z 31.03.2021 a 22.04.2021, žiadosťou z 09.03.2021 o
poskytnutie dotácie na nájomné za obdobie od 24.10.2020 do 14.11.2020, žiadosťou z 09.03.2021 o
poskytnutie dotácie na nájomné za obdobie od 19.12.2020 do 31.01.2021, žiadosťou z 23.03.2021 o

poskytnutie dotácie na nájomné za obdobie od 01.02.2021 do 28.02.2021, výzvou na vrátenie vyplatenej
dotácie z 12.09.2022, emailovou komunikáciou z 28.04.2022 a 29.04.2022, výpismi z účtu ministerstva
z 09.04.2021, 30.04.2021, prehľadom žiadostí o dotácie žalovaného, správou z finančnej kontroly na
mieste z 11.03.2022, odpoveďou žalovaného na výzvu na vrátenie vyplatenej dotácie z 10.10.2022,
zmluvou o podnájme zo dňa 01.12.2019, dodatkom k zmluve o podnájme zo dňa 01.07.2020, dodatkom

k zmluve o podnájme zo dňa 01.02.2021, výzvami na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na
nájomné vyhlásenej dňa 23.06.2020 a vyhlásenej dňa 16.12.2020, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými do súdneho spisu.

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalovaný v postavení

podnájomcu a spoločnosť GLAMOUR SK, s.r.o. v postavení nájomcu uzatvorili zmluvu o podnájme zo
dňa 01.12.2019, predmetom ktorej bolo prenechanie nebytového priestoru B0-50 o celkovej výmere
87,7 m2 v nákupnom centre OC TULIP, Pltníky 2, 036 01 Martin za podnájomné vo výške 3.990,-
EUR mesačne. Žalovaný v postavení podnájomcu a spoločnosť GLAMOUR SK, s.r.o. v postavení
nájomcu uzatvorili dňa 01.02.2021 dodatok k zmluve o podnájme, predmetom ktorého bola dohoda o

zvýšení podnájomného od 01.02.2021 na 4.390,- EUR mesačne. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky vyhlásilo dňa 23.06.2020 a dňa 16.12.2020 výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie
dotácie na nájomné, cieľom ktorých bolo poskytnutie dotácie na úhradu nájomného v súvislosti so
znemožnením užívania predmetu nájmu jeho uzavretím alebo podstatným obmedzením jeho užívania
zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu, t.j. v dôsledku sťaženého užívania v súvislosti

so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Na základe
predmetných výziev na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné z rozpočtovej kapitoly
MinisterstvahospodárstvaSlovenskejrepublikysižalovanývpostavenínájomcuprostredníctvomsvojho
prenajímateľa spoločnosti GLAMOUR SK, s.r.o. požiadal o dotácie na nájomné na prevádzku Skiny
- predajňa spodnej bielizne, Pltníky 2, 036 01 Martin, a to žiadosťou č. 39837/2021-1080 zo dňa

09.03.2021, za obdobie sťaženého užívania od 24.10.2020 do 14.11.2020, na základe čoho došlo
k vyplateniu dotácie vo výške 1.389,85 EUR, žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 09.03.2021,
za obdobie sťaženého užívania od 19.12.2020 do 31.01.2020, na základe čoho došlo k vyplateniu
dotácie vo výške 2.779,70 EUR, a žiadosťou č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 23.03.2021, za obdobie
sťaženého užívania od 01.02.2021 do 28.02.2021, na základe čoho došlo k vyplateniu dotácie vo

výške 1.946,23 EUR. Na základe vykonania kontroly žiadostí bolo zistené, že boli porušené podmienky
výziev a nepravdivé čestné prehlásenia v žiadostiach. V rámci kontroly bol prenajímateľ a žalovaný
dňa 29.04.2022 vyzvaný na predloženie faktúr za nájomné za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021
a dokladov preukazujúcich úhradu nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021, pričom
prenajímateľ ani žalovaný neposkytli súčinnosť. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky výzvou

zo dňa 12.09.2022 vyzvalo žalovaného na vrátenie vyplatenej dotácie za nájomné v celkovej výške
6.115,78 EUR. Žalovaný poskytnutú dotáciu nevrátil. V rámci procesnej obrany žalovaný vyvracal
tvrdenie žalobcu o neúmernom vysokom nájomnom a mal za to, že nájomné bolo v súlade s
porovnateľnými obchodnými vzťahmi primerané miestu a charakteru prevádzky v bežnej výške. Ďalej
mal za to, že žalobcovi poskytol všetky požadované doklady a na predloženie iných dokladov nebol

vyzvaný. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2025 tvrdil, že na základe toho, že firma nedostala ďalšiu
dotáciu, tak sa stala platobne neschopnou, čím sa nevedel dostať k dokladom.17. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému boli poskytnuté dotácie na nájomné z rozpočtovej
kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a to za obdobie sťaženého užívania od
24.10.2020 do 14.11.2020 vo výške 1.389,85 EUR, za obdobie sťaženého užívania od 19.12.2020 do

31.01.2021 vo výške 2.779,70 EUR, a za obdobie sťaženého užívania od 01.02.2021 do 28.02.2021
vo výške 1.946,23 EUR. Súčasne nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie dotácií vo
výške 6.115,78 EUR a to, že zo strany žalovaného poskytnuté dotácie vrátené neboli.

18. Sporným bolo v konaní poskytnutie súčinnosti žalovaného v rozsahu požadovanom žalobcom,

doručenievýzvyžalovanémunaposkytnutiesúčinnostižalobcovi,porušeniepodmienokvýzievzostrany
žalovaného a primeranosť nájomného.

19. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

20. Podľa § 13c ods. 1 zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky, účinného od 09.12.2020 (ďalej len „zákon č. 71/2013 Z. z.“)
dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu
nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej
zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah,
ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len

„dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov
šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na
úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené
uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne

obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu
a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytuje
poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť.

21. Podľa § 13c ods. 2 písm. a) zákona č. 71/2013 Z. z. predmetom nájmu môže byť miestnosť alebo jej
časť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie
a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom vrátane súvisiacich
obslužných priestorov a skladových priestorov.

22. Podľa § 13c ods. 3 zákona č. 71/2013 Z. z. na zmeny nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa
právneho poriadku iného štátu, ku ktorým došlo po 31. auguste 2020, sa na účely dotácie na nájomné
neprihliada.

23. Podľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona č. 71/2013 Z. z. dotáciu za nájomné možno poskytnúť nájomcovi

na základe žiadosti prenajímateľa, ktorým môže byť právnická osoba - podnikateľ.

24. Podľa § 13c ods. 5 zákona č. 71/2013 Z. z. žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v
menenájomcuanavlastnýúčet.Nájomcanavyzvaniebezodkladneposkytneprenajímateľovisúčinnosť
potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné.

25. Podľa § 13c ods. 6 prvá veta zákona č. 71/2013 Z. z., dotáciu na nájomné možno poskytnúť
nájomcovivovýške,vakejbolaposkytnutázľavaznájomnéhonazákladedohodymedziprenajímateľom
a nájomcom, najviac však vo výške 50% nájomného za obdobie sťaženého užívania; to platí aj pre
verejnoprávne inštitúcie a iné právnické osoby zriadené zákonom.

26. Podľa § 13c ods. 8 zákona č. 71/2013 Z. z., nájomcovi možno poskytnúť dotáciu na nájomné na
základe schválenej schémy pomoci a výzvy na predkladanie žiadostí.

27. Podľa § 13c ods. 19 zákona č. 71/2013 Z. z., podľa odsekov 1 až 18 sa primerane postupuje aj pri

podnájomnom vzťahu.

28. Podľa § 13d zákona č. 71/2013 Z. z., na vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom týkajúce sa
neuhradeného nájomného za obdobie sťaženého užívania, na ktoré bola poskytnutá dotácia pred dňomvyhlásenia tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Na vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom
týkajúce sa neuhradeného nájomného za obdobie sťaženého užívania, ak sa prenajímateľ a nájomca
nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného pred dňom vyhlásenia tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie

predpisy.

29. Podľa § 8a ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné
na žiadosť orgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu
preukázať účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah

dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.

30. Podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona o rozpočtových pravidlách, porušením finančnej disciplíny je
porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

31. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže ide o imanentnú

súčasťkaždéhosúdnehokonaniaavprípadejejnedostatkujenadbytočnésazaoberaťďalšímispornými
skutočnosťami medzi stranami sporu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy
jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Pasívnou vecnou legitimáciou sa

rozumie teda také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu (v danom spore žalovanému)
povinnosť, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju strany sporu nenamietajú.

32. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného súdu dňa 16.03.2023 označil ako

žalobcu Slovenská republika, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Súd v rámci svojho
predbežného právneho posúdenia vyslovil názor o spornosti aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca
podaním zo dňa 24.04.2025 trval na tom, že jeho aktívna vecná legitimácia je daná, a teda že je žalobca
označený v žalobe správne. Svoj názor odôvodnil tým, že na strane žalobcu vystupuje Slovenská
republika pri uplatnení pohľadávky z titulu vrátenia dotácie vyplatenej z rozpočtovej kapitoly ministerstva,

ktorá mala vzniknúť žalobcovi neoprávneným čerpaním dotácie žalovaným ako prijímateľom dotácie.
Poukazoval na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a), b), a d) zákona o správe majetku štátu a na ustanovenia
zákona o rozpočtových pravidlách.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie z vykonaného dokazovania

zistil, že dotácie boli žalovanému poskytnuté prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky, ale zo štátneho rozpočtu, pričom súčasne i vrátenie poskytnutej dotácie bude príjmom
štátneho rozpočtu. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vystupuje v danom prípade len ako
správca pohľadávky štátu. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva o poskytnutí
dotácie. K poskytnutiu dotácie došlo priamo na základe zákona a vyhlásených Výziev. Súd poukazuje

aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2024, sp. zn. 9Cdo/89/2023, kde najvyšší súd
uviedol, že: „Popri hmotnom majetku štátu vrátane finančných prostriedkov, sú súčasťou majetku štátu
aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky štátu (§ 2 zákona č. 278/1993 Z. z.). Pohľadávkami
štátu sú ale len také, z ktorých je štát oprávnený priamo. Podľa dovolacieho súdu takými priamymi
pohľadávkami sú pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod. Priamymi pohľadávkami

štátu sú aj pohľadávky výslovne upravené v zákone, ako napr. pohľadávka štátu na vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia podľa § 456 Obč. zák., ak toho, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie
získalo nemožno zistiť, pohľadávka štátu voči tomu, komu bol uložený trest prepadnutia majetku podľa
§ 51 Tr. zákona a pod. Aj tieto (originálne) pohľadávky štátu z dôvodov vyššie uvedených sú spravované
správcom. Správca takej pohľadávky štátu nemá k nej žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý

je oprávnený pri správe pohľadávky konať. Správu takej pohľadávky vykonáva správca v mene štátu.
28.3. Od uvedených priamych (originálnych) pohľadávok štátu treba ale podľa názoru dovolacieho
súdu odlíšiť pohľadávky, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu (napr.
pohľadávky zo záväzkových vzťahov do ktorých správca vstupuje pri výkone správy), z ktorých
pohľadávok je oprávnený priamo správca.“

Podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú príjmami štátneho rozpočtu aj vratky
dotácií. Medzi príjmy štátneho rozpočtu rovnako patria dane, pokuty a iné sankcie, poplatky a pod. Súd
má preto za to, že nositeľom práva v danej veci, teda veriteľom zo žalobou uplatnenej pohľadávky vočižalovanému je oprávnený priamo štát, a nie ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky), ktorý je síce orgánom s vlastnou právnou subjektivitou, čo znamená, že môže
v konaní vystupovať ako účastník konania, avšak v tomto prípade, nie je súčasne aj nositeľom

hmotnoprávneho nároku, teda nie je oprávneným subjektom. V zmysle zákona o správe majetku štátu
a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je ústredný orgán štátnej správy len správcom
pohľadávky štátu. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade, keďže medzi stranami sporu nebola
uzatvorená žiadna zmluva o poskytnutí dotácie, ktorej stranou by bolo Ministerstvo hospodárstva SR,
ale k poskytnutiu dotácie došlo priamo zo zákona správcom majetku štátu, je nositeľom aktívnej vecnej

legitimácie výlučne štát - Slovenská republika.

34. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu
vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.115,78 EUR. Súd mal v predmetnej
veci za preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojho prenajímateľa spoločnosti GLAMOUR SK,
s.r.o. požiadal žiadosťami o dotácie na nájomné na prevádzku Skiny - predajňa spodnej bielizne, Pltníky

2, 036 01 Martin počas obdobia sťaženého užívania. Na základe týchto žiadostí boli žalovanému
vyplatené dotácie na nájomné v celkovej výške 6.115,78 EUR. Súd mal tiež za preukázané, že
ministerstvo emailom zo dňa 29.04.2022 adresovaným konateľovi žalovaného žiadalo o predloženie
faktúr za nájomné za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 a súčasne dokladov preukazujúcich
úhradu nájomného za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021, a to v lehote 10 dní od doručenia

žiadosti, za účelom vykonania kontroly dotácií za nájomné. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení počas
konania uvádzal, že ministerstvu poskytol všetky požadované doklady a nemá informáciu o požiadavke
predloženia iných dokladov, ako tých ktoré už boli predložené. Následne žalovaný na pojednávaní
konanom dňa 10.04.2025 uviedol, že tým, že sa firma stala platobne neschopnou, tak sa nevedel
dostať k dokladom. Súd tvrdenie žalovaného, že mu nebola doručená výzva na predloženie faktúr

za nájomné nepovažoval za dôvodné, nakoľko z obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 29.04.2022
vyplýva, že výzva na predloženie dokladov bola zaslaná konateľovi žalovaného, ktorý bol súčasne aj
konateľom spoločnosti GLAMOUR SK, s.r.o., a to na e-mailovú adresu: Y. Súd má podľa predloženého
dôkazu súčasne za preukázané, že z rovnakej e-mailovej adresy deň predtým t. j. 28.04.2022 odoslal
konateľ žalovaného e-mail, v ktorom sa informoval ohľadom nechválených žiadostí o dotáciu. Je teda

zrejmé, že výzva na súčinnosť, t.j. predloženie faktúr a dokladov bola žalovanému doručená na e-
mailovú adresu konateľa žalovaného, z ktorej súčasne komunikoval s ministerstvom ohľadom dotácií
na nájomné. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2025 konateľ žalovaného tvrdil, že na základe toho,
že firma nedostala ďalšiu dotáciu, tak sa stala platobne neschopnou, čím sa nevedel dostať k dokladom
od účtovníckej spoločnosti, ktorej dlhoval peniaze. Týmto tvrdením vyvrátil svoju predošlú argumentáciu

o nedoručení výzvy žalovaného na doloženie faktúr a dokladov preukazujúcich úhradu nájomného za
obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021. Svoje tvrdenie o nemožnosti dostať sa k požadovaným dokladom
od účtovníckej spoločnosti, ktorej dlhoval peniaze však žalovaný nepreukázal. Súd preto nemohol iba
na základe nepreukázaných tvrdení žalovaného dospieť k záveru, že žalovanému bránila v splnení jeho
povinnosti objektívna skutočnosť. Žalovaný napokon tieto doklady nepredložil ani v súdnom konaní.

Nepreukázal tak nijakým hodnoverným spôsobom svoje tvrdenia.

35. Čo sa týka nároku na vrátenie poskytnutých dotácii na základe žiadostí, súd má za to, že na základe
článku 7 Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásenej dňa 16.12.2020
bolo ministerstvo oprávnené vyžiadať od nájomcu, prenajímateľa, prípadne tretích osôb dokumentáciu

potrebnú na výkon kontroly poskytnutej dotácie na nájomné, s tým že ak sa preukáže nepravdivosť
vyhlásenia o splnení podmienok na poskytnutie dotácie na nájomné, nájomca je povinný poskytnuté
dotácie na nájomné vrátiť. Oprávneniu ministerstva žiadať o poskytnutie dokumentácie potrebnej
na vykonanie kontroly zodpovedá povinnosť nájomcu, resp. podnájomcu poskytnúť požadovanú
dokumentáciu za účelom vykonania kontroly. Okrem toho povinnosť žalovaného preukázať účel použitia

dotácie poskytnutím listinných dôkazov, ktorých obsah dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie
dotácie vyplýva aj z § 8a ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách. Žalovaný však neposkytol
ministerstvu požadovanú súčinnosť, čím znemožnil kontrolu oprávnenosti poskytnutia dotácií. Nakoľko
žalovaný v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, tak bolo v konaní nepochybne preukázané, že
žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z výzvy, na základe čoho bol povinný poskytnuté

dotácie vrátiť.

36. Žalovaný v žiadostiach o poskytnutie dotácie na nájomné vyhlásil, že si je vedomý, že v prípade
preukázania nepravdivosti údajov uvedených v žiadosti je príslušný kontrolný orgán povinný požadovaťvrátenie poskytnutej dotácie. Súd má za to, že neposkytnutím dokladov za účelom vykonania kontroly
dotácií na výzvu ministerstva žalovaný porušil aj finančnú disciplínu podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm.
n)zákonaorozpočtovýchpravidlách,podľaktoréhoporušenímfinančnejdisciplínyjeporušeniepravidiel

a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Súčasne má súd za to, že v žiadosti č.
XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 23.03.2021 si žalovaný uplatnil dotáciu na nájomné zo sumy nájomného za
mesiac vo výške 4.390,- EUR bez DPH, ktorá predstavovala nájomné dohodnuté v dodatku k zmluve o
podnájme účinného od 01.02.2021. Z Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné
vyhlásenej dňa 16.12.2020 , ako aj z ustanovenia § 13c ods. 3 zákona č. 71/2013 Z. z., účinného od

09.12.2020 však nepochybne vyplýva, že na zmeny nájomnej zmluvy, ku ktorým došlo po 31. auguste
2020, sa na účely dotácie na nájomné neprihliada. Žalovaný si napriek tomu v žiadosti č. XXXXX/XXXX-
XXXX uplatnil dotáciu na nájomné v zmysle dodatku k zmluve o podnájme zo dňa 01.02.2021, čo súd
rovnako považuje za porušenie pravidiel štátnej pomoci, a teda rovnako porušenie finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona o rozpočtových pravidlách.

37. Čo sa týka neprimeranosti výšky nájomného, na ktorú poukazoval žalobca v konaní, súd uvádza,
že v rámci výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné, ani v zmysle zákonných
ustanovení neboli stanovené žiadne pravidlá týkajúce sa určenia primeranosti nájomného. Preto sa
súd posúdením primeranosti nájomného vo vzťahu k vráteniu poskytnutých dotácií na nájomné bližšie
nezaoberal.

38. Súd nevykonal žalovaným navrhované preverenie účtovníctva žalovaného za roky 2019, 2020
a 2021, nakoľko to nepovažoval pre svoje rozhodnutie vo veci za potrebné a hospodárne, keďže
bolo možné rozhodnúť už na základe tvrdení strán a listinných dôkazov založených v spise. Žalobca
preukázal, že výzva na doloženie faktúr a dokladov o úhrade za nájomné za obdobie od 01.01.2019 do

31.12.2019 bola žalovanému doručená a žalovaný predmetné doklady na výzvu nepredložil.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal síce v spore plný úspech, avšak žalobca
si nárok na náhradu trov konania v predmetnom konaní neuplatnil. Žalovanému žiadne trovy konania

v konaní nevznikli, a preto súd neúspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.