Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123396666
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123396666.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686
832, proti žalovanému DPC Advertising, s.r.o., Bratislavská 70, 900 24 Veľký Biel, IČO: 35 966 343, práv.
zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava - mestská časť

Staré Mesto, IČO: 51 744 775, o zaplatenie 53.288,68 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/82/2024-235 zo dňa 16.7.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 62Cb/82/2024-235 zo dňa
16.7.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom

priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 20.9.2023 domáhal
zaplatenia sumy 53.288,68EUR s príslušenstvom, a to z dôvodu, že na základe kontroly z 24.5.2023
žalobca zistil porušenie povinnosti žalovaného, keď nepredložil Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky kompletnú dokumentáciu potrebnú na kontrolu účelu poskytnutia dotácie. Keďže žalovaný

porušil zmluvné povinnosti, žalobca listom z 26.5.2023 odstúpil od zmluvy o poskytnutí dotácie z
26.5.2021 a vyzval žalovaného na vrátenie plnenia v sume 53.288,68EUR. Žalovaný má za to, že k
odstúpeniu od zmluvy nedošlo, keďže odstúpenie od zmluvy z 26.5.2023 považuje za neplatný právny
úkon pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pre rozpor s ustanoveniami zmluvy o poskytnutí dotácie a
preto, že na odstúpenie od zmluvy nevznikol žiadny dôvod. Zo strany žalobcu nebola splnená povinnosť
jednoznačne a presne vymedziť dôvod odstúpenia od zmluvy a ním uvedený dôvod na odstúpenie je

významovo a obsahovo neurčitý a nezrozumiteľný. Z odstúpenia od zmluvy nie je zrejmé, o porušenie
akých zmluvných podmienok na strane žalovaného malo ísť. Zároveň žalovaný poukázal na to, že splnil
povinnosti predpokladané zmluvou a všetky účtovné dokumenty predložené boli. Vzhľadom k tomu
podľa žalovaného uplatnený nárok doposiaľ nevznikol.

3. Súdprvejinštancievyhodnotilžezmluvuoposkytnutídotáciez26.5.2021uzavretúmedzižalovaným

a Ministerstvom hospodárstva je potrebné považovať za inominátnu zmluvu podľa ustanovenia § 269
ods. 2, Obchodného zákonníka, ktorou bol medzi zmluvnými stranami založený obchodný záväzkový
vzťah podľa ustanovenia § 261 ods. 2, Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na to, že v záhlaví
zmluvy je uvedené, že táto bola uzavretá podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka. Odkázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.3.2024, sp. zn. 5Ndc/5/2024. Žalobca si
žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy, ktorá predstavuje vrátenie poskytnutej dotácie po odstúpení

od zmluvy. Keďže ide o nárok, ktorý vyplýva z obchodnoprávnej inominátnej zmluvy o poskytnutí dotácie,
je nutné vychádzať z ustanovení § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, vrátane ustanovenia § 351.Súd prvej inštancie poukázal na to, že vyporiadavací nárok po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy
podľa ustanovenia § 351 ods. 2, Obchodného zákonníka nie je nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale jedná sa o zmluvný nárok [k tomu v podrobnostiach viď uznesenie najvyššieho súdu

z 27.5.2020, sp. zn. 3Obdo/80/2019 (publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 pod R 63/2020)].

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nie je v rozhodovanom spore aktívne vecne
legitimovaný. Štát, t. j. Slovenská republika, má v spore vecnú legitimáciu, ak je štát účastníkom

súkromnoprávneho vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti, o ktoré v spore ide. Ak je však
účastníkom súkromnoprávneho vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti, ktoré sú predmetom
súdneho konania, štátny orgán, vecná legitimácia v spore svedčí tomuto štátnemu orgánu, a nie štátu,
pričom predmetné konštatovanie platí aj vtedy, ak štátny orgán, ktorý bol účastníkom súkromnoprávneho
vzťahu, je v žalobe označený ako orgán, ktorý za štát ako stranu sporu v konkrétnom súdnom koná.
Z obsahu predložených listín vyplýva, že Slovenská republika nebola zmluvnou stranou zmluvy o

poskytnutí dotácie z 26.5. 2021 (a zmluvným partnerom žalovaného), ale zmluvnou stranou predmetnej
zmluvy, z ktorej má vyplývať žalobou uplatnený hmotnoprávny nárok na vrátenie zmluvného plnenia
podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, bolo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky, ktoré však nie je stranou sporu na strane žalobcu, ale len štátnym orgánom, ktorý má
za žalobcu, za štát - Slovenskú republiku - v rozhodovanom spore konať. Súd prvej inštancie

konštatoval, že žalobca - Slovenská republika - nie je nositeľom žalobou uplatneného práva na vrátenie
plnenia poskytnutého pred odstúpením od obchodnej zmluvy. Predmetné subjektívne právo na vrátenie
poskytnutéhoplnenia(navráteniedotácie)podľaustanovenia§351ods.2,Obchodnéhozákonníkapatrí
jedine a výlučne Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré so žalovaným uzavrelo zmluvu o
poskytnutí dotácie, a ktoré na základe zmluvy žalovanému plnenie (dotáciu), o vrátenie ktorého v konaní

ide, poskytlo. Vzhľadom k tomu, že žalobca (Slovenská republika) nie je nositeľom žalobou uplatneného
hmotného práva, nie je žalobca v rozhodovanom spore aktívne vecne legitimovaný, a táto aktívna vecná
legitimácia svedčí Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré však stranou sporu na strane
žalobcu nie je, a ktoré má v konaní vystupovať len ako „zástupca“ (štátny orgán konajúci za) žalobcu.
Absenciaaktívnejvecnejlegitimáciežalobcunastranežalobcumábezďalšiehozanásledokzamietnutie

podanej žaloby.

5. Proti rozsudku podalo v zákonnej lehote odvolanie Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej len MH SR)
podľa ust. § 365 ods. 1, písm. h) C.s.p.. Žalobca trvá na tom, že je v žalobe označený správne. Poukázal
na ust. § 2 ods. 1, zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o správe majetku štátu“), ust. § 7 ods. 1, písm. e) a f) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rozpočtových pravidlách“). Na strane žalobcu vystupuje Slovenská republika pri uplatnení
pohľadávky z titulu vrátenia dotácie vyplatenej z rozpočtovej kapitoly MH SR, ktorá mala vzniknúť
žalobcovi neoprávneným čerpaním dotácie žalovaným ako prijímateľom dotácie. V danom prípade ide

o pohľadávku štátu, ktorú vymáha prostredníctvom konajúceho orgánu, ktorým je MH SR. Podľa § 11
ods. 5 zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov je poskytovateľom dotácií MH SR. MH SR ako konajúci orgán
nakladá s majetkom štátu a hospodári s finančnými prostriedkami štátu v rámci svojej rozpočtovej
kapitoly. Žalobca ( štát ) si uplatňuje vrátenie pohľadávky štátu v zmysle zákona o rozpočtových

pravidlách a je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca upriamuje pozornosť na
podstatu sporu, že žalovaný nesplnil podmienky vyhlásenej výzvy a zmluvné podmienky. Vrátenie
poskytnutej dotácie bude príjmom štátneho rozpočtu, s ktorým MH SR ako správca iba hospodári.
Podľa názoru žalobcu, ak by aj súd prvej inštancie považoval označenie žalobcu Slovenská republika
v zastúpení MH SR ako nadbytočné, nemôže to byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Žalobca trvá

na tom, že je nositeľom vecného práva a v predmetnom spore je aktívne vecne legitimovaný a riadne
označený. Súd prvej inštancie sa odmietol vecou samou zaoberať a nesprávne, striktne formalisticky
žalobu zamietol len na základe jediného nadbytočného označenia uvedeného pred názvom žalobcu,
pričom absolútne opomenul skutočnosť, že všetky identifikačné údaje (názov, sídlo a IČO) žalobcu sú
de facto v žalobe uvedené jednoznačne v súlade so zmluvou o poskytnutí dotácie.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 29.8.2024. V podaní uviedol, že napádaný
rozsudok súdu prvej inštancie je podľa žalovaného správny a zákonný. Z označenej zmluvy, a napríklad
aj z ustanovení zákona č. 71/2013 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstvaSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyplýva, že dotáciu ministerstvo poskytuje na základe
písomnej zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi žiadateľom a ministerstvom (§11 ods. 5).
Práva a povinnosti podľa Zmluvy o poskytnutí dotácie, a tiež podľa príslušných zákonných ustanovení

teda prináležia Ministerstvu hospodárstva SR. Podľa ustálenej súdnej praxe týkajúcej sa § 351 ods.
2 Obchodného zákonníka a nároku po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy platí, že nejde o nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale jedná sa o zmluvný nárok (R 63/2020), ktorý by mohol
patriť len zmluvnej strane. Rozlišovanie vecnej legitimácie štátu a Ministerstva hospodárstva SR nie
je žiadnym formalizmom, ako to tvrdí odvolateľ. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napádaný

rozsudok potvrdil ako vecne správny.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.

8. Podľa § 389 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Podľa § 3 pís. a, bod 2. zák. č. 290/2016 Z.z. sa podpora sa poskytuje priamou formou ako dotácia.

Podľa § 2 pís. a, zák. č. 374/2014 Z.z. je pohľadávkou štátu právo štátu na peňažné plnenie, ktoré
vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti

správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a dlžník je známy.

Podľa § 2 ods. 1, zák. č. 278/1993 Z.z. na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve
Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva
Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 2, zák. č. 278/1993 Z.z. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a
nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa §
1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu
vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a

inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého
správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

9. Ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoj záver o
neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore, nie je možné aplikovať a to s ohľadom

na predmet uzatvorenej zmluvy a charakter plnenia, ktorým je poskytnutie dotácie zo strany štátu.
Predmetom zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi stranami sporu bolo poskytnutie dotácie
žalovanému. Plnenie poskytované žalovanému je v súlade s ust. § 3 písm. a) zákona č. 290/2016
Z.z. o podpore malého a stredného podnikania dotáciou. Žalobca sa svojou žalobou domáha vrátenia
poskytnutej dotácie nakoľko má za to, že žalovaný je povinný ju vrátiť, keďže nepredložil MH SR

kompletnú dokumentáciu potrebnú na kontrolu účelu poskytnutia dotácie, čím porušil svoje povinnosti,
čo malo za následok odstúpenia od zmluvy o poskytnutí dotácie.

10. Nárok na vrátenie dotácie je potrebné považovať za pohľadávku štátu a to v zmysle § 2 písm. a)
zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a v súlade s § 2 písm. a) zákona č. 278/1993 Z.z. o

správe majetku štátu (ďalej len zákon č. 278/1993 Z.z.) Nárok uplatnený žalobcom predstavuje majetok
štátu, ktorého správcom je práve MH SR. Zákon č. 278/1993 Z.z. zároveň v § 2 ods. 2 jednoznačne
ustanovuje, že správca majetku koná v súdnych konaniach v mene štátu a nie vo svojom mene a to bez
ohľadu na to, či nároky tvoriace predmet konania sú nárokmi zmluvnými alebo inými. Skutočnosť, žeMH SR bol v zmluve označený ako účastník právneho vzťahu vyplýva zo skutočnosti, že MH SR bolo
v zmysle § 5 zákona č. č. 290/2016 Z.z. poskytovateľom podpory (dotácie) nič nemení na postavení
MH SR ako správcu majetku štátu a nezakladá ani jeho aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa vrátenia

dotácií poskytnutých na základe takýchto zmlúv.

11. Štát má v právnych vzťahoch dvojaké postavenie, ktoré je možné odlíšiť iba podľa typu
právneho vzťahu, do ktorého štát v danom prípade vstupuje. Ak štát vystupuje ako nositeľ mocenských
oprávnení, pri realizácii ktorých autoritatívne rozhoduje, je v takejto situácii subjektom verejného práva.

Ak ale vstupuje do právnych vzťahov ako osoba v rovnom postavení s inými účastníkmi týchto vzťahov,
stáva sa účastníkom súkromnoprávnych, resp. občianskoprávnych vzťahov. V týchto prípadoch má
podľa § 21 Občianskeho zákonníka pozíciu právnickej osoby. Štát ako právna konštrukcia, podobne
ako ostatné právnické osoby, nie je spôsobilý tvoriť sám osebe svoju vlastnú vôľu. Úkony štátu ako
účastníka občianskoprávnych vzťahov preto musia robiť k tomu povolané iné osoby. Štát ako právnická
osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu. Spôsob akým štát

vykonáva právne úkony súvisiace so správou majetku štátu upravuje zákon č. 278/1993 Z.z. V súlade
s ustanoveniami tohto zákona správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v
mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku
štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo
podľa osobitných predpisov a to bez ohľadu na to, či ide o nároky zmluvné alebo iné. MH SR tak, ako

ústredný orgán štátnej správy, je spôsobilý vystupovať v konaní o vrátenie poskytnutej dotácie, avšak
musíkonaťvmeneštátuanajehoúčet,keďženositeľomaktívnejvecnejlegitimácieještát,tedažalobca.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že v konaní, ktorým
sa žalobca domáha vrátenia poskytnutej dotácie je aktívne legitimovaný štát v zastúpení ústredného

orgánu štátnej správy. Názor súdu prvej inštancie o absencii aktívnej legitimácie žalobcu označeného
v žalobe je teda nesprávny.

13. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1, písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a podľa § 391 ods. 1, C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy
bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní na základe vykonaného dokazovania posúdiť
dôvodnosť podanej žaloby čo do dôvodu a výšky.

14. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).