Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200006
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov

senátuJUDr.JanyRaganovejaJUDr.TomášaKuruca,vprávnejvecižalobcu:SPORTCLUBSLOVAKIA
s.r.o., so sídlom: Letná 164/65, 044 20 Malá Ida, IČO: 36 579 475, právne zastúpeného JUDr. Petrom
Majerníkom, advokátom, so sídlom: Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101567994/2020 zo dňa 12.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I.Zrušuje rozhodnutieFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.101567994/2020z12.10.2020,
ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102830301/2019 z 09.12.2019 a vec v r a c i a Daňovému

úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia jún 2016 až december 2016. Z kontroly bol vyhotovený
protokolč.101474755//2018zodňa01.08.2018.Daňovákontrolaužalobcusazačaladňom23.08.2017,
označenomvoznámeníodaňovejkontroleaskončilasadňa02.08.2018,doručenímprotokoluzdaňovej
kontroly žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 102291495/2018 z 20.11.2018 ako
prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.250 eur na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie december 2016, čo právne odôvodnil s poukazom na znenie § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 100739907/2019
z 27.03.2019 predmetné prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušilo z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím č. 102830301/2019 z 09.12.2019 (ďalej

len „prvostupňové rozhodnutie“) opakovane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.250 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Žalovaný rozhodnutím č. 101567994/2020 z
12.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.4. Rozdiel v sume DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku
nepriznania práva na odpočítanie DPH z nasledujúcich zdaniteľných obchodov:
- L&K - media s.r.o., so sídlom: Géňa 56, 934 01 Levice, IČO: 46 815 384, ktorá v zdaňovacom období

december 2016 vystavila daňovému subjektu:
- faktúru č. 20160520 za prijatú platbu zo dňa 06.12.2016 k zálohovej faktúre č.
0022016, dátum vyhotovenia 08.12.2016, dátum vzniku daňovej povinnosti
06.12.2016, základ dane 20.000 eur, DPH 4.000 eur, spolu 24.000 eur,
- faktúru č. 20160521 za prijatú platbu zo dňa 07.12.2016 k zálohovej faktúre č.

0022016, dátum vyhotovenia 08.12.2016, dátum vzniku daňovej povinnosti
07.12.2016, základ dane 13.250 eur, DPH 2.650 eur, spolu 15.900 eur,

- SZVP - marketing, s.r.o., so sídlom: Junácka 6, 832 80 Bratislava, IČO: 35 937 289, ktorá v
preverovanom zdaňovacom období vystavila daňovému subjektu faktúru č. 2016/037 za prijatú platbu
na základe Zmluvy o reklame zo dňa 30.12.2015, dátum vyhotovenia 30.12.2016, dátum vzniku daňovej

povinnosti 30.12.2016, základ dane 48.000 eur, DPH 9.600 eur, spolu v sume 57.600 eur.

5.Vovzťahukdodaniuslužieboddodávateľskejspoločnosti L&K-medias.r.o.,žalovanýpoukázalnato,
že správca dane konštatoval, že podľa predložených dokladov uzatvoril daňový subjekt dňa 01.01.2016
Zmluvu o zverejnení reklamy s poskytovateľom - spoločnosťou L&K - media s.r.o., sídliacou na adrese:

Géňa 56, Levice, avšak podľa výpisu z Obchodného registra príslušného súdu bol obchodný názov
tejto spoločnosti do 14.01.2016 diniki, s.r.o., a táto sídlila v Košiciach. Daňový subjekt tak uzatvoril
zmluvu o zverejnenie reklamy so spoločnosťou, ktorá v deň jej podpisu so sídlom na adrese v Leviciach
neexistovala. Označenou zmluvou o zverejnenie reklamy zo dňa 01.01.2016 deklarovaná dodávateľská
spoločnosť L&K - media s.r.o. sa zaviazala zabezpečiť pre obstarávateľa - daňový subjekt, zrealizovanie

reklamnej kampane (na základe schváleného scenára a textu zabezpečiť pre objednávateľa výrobu
reklamného rozhlasového spotu v štandardnej dĺžke cca 30 sekúnd, zabezpečiť pre objednávateľa
odvysielanie vyrobeného a schváleného rozhlasového reklamného spotu v Rádiu Šport a v Rádiu Šport
stream - v dvojnásobnom počte reklamných spotov) v počte podľa objednávky objednávateľa. Správcovi
dane však neboli predložené žiadne objednávky s uvedením identifikačných údajov objednávateľa,

názvu a špecifikácie reklamného spotu, dátumu uverejnenia reklamného spotu a ďalších skutočností v
zmysle uzatvorenej zmluvy o zverejnenie reklamy zo dňa 01.01.2016, a to ani daňovým subjektom, ani
deklarovaným poskytovateľom služieb.

6. V podstatnom žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že dodávateľ, ako poskytovateľ zverejnenia reklamy, nezabezpečil pre žalobcu zrealizovanie
reklamnej kampane, keďže dodávateľ túto službu sám nevykonal, ale ju podľa vyjadrenia Ing. Lucie
Kišidaiovej iba sprostredkoval, nezabezpečil pre žalobcu výrobu reklamného rozhlasového spotu v
štandardnej dĺžke cca 30 sekúnd na základe schváleného scenára a textu, nezabezpečil odvysielanie
výrobného vyrobeného a schváleného rozhlasového reklamného spotu v dohodnutých rádiách.

7. Deklarovaný dodávateľ nemal ani personálne, ani technické vybavenie na výkon činnosti v zmysle
označenej zmluvy o zverejnenie reklamy a výrobu a odvysielanie reklamných spotov v Rádiu Šport
a v Rádiu Šport stream mal iba sprostredkovať. Zálohová faktúra č. 0022016, predmetom ktorej je
záloha za reklamné spoty v rádiách v množstve jeden, v celkovej sume 324.900 eur, vyhotovila

spoločnosť L&K - media s.r.o. s dátumom 01.01.2016, teda v deň, kedy ešte podľa výpisu z Obchodného
registra mala úplne iný názov aj sídlo. Správca dane zároveň poukázal aj na neštandardný dátum
splatnosti predmetnej zálohovej faktúry (1 rok). Ďalej žalovaný konštatoval, že preverovaná faktúra,
predmetom ktorej je prijatá platba k označenej zálohovej faktúre, nie je špecifikovaná, neobsahuje
presný rozpis, ani druh služby, ktoré mali byť daňovému subjektu dodané a nie je v nich uvedený

názov, ani počet odvysielaných reklamných spotov, čas odvysielania a nie je ani uvedená identifikácia,
v ktorom rádiu bol reklamný spot odvysielaný. Faktúry neobsahujú ani obdobie, ku ktorému sa mali
fakturované platby vzťahovať. Faktúry, ktoré neobsahovali zákonom požadované údaje o rozsahu
a druhu dodanej služby, takto vystavovala nielen spoločnosť L&K - media s.r.o., ale aj spoločnosti
na každom stupni zisteného dodávateľsko-odberateľského reťazca spoločností, ktoré žalovaný v

preskúmavanom rozhodnutí podrobne rozviedol. V komplexe všetkých zistení ohľadom označeného
dodania deklarovaných služieb správca dane tak dospel k záveru, že v preverovaných prípadoch nebolo
preukázané splnenie jednej zo základných podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane z
prijatého zdaniteľného obchodu, ktorou je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúrev zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane pritom nespochybnil odvysielanie reklamných spotov
v rádiách, ale spochybnil ich dodanie práve spoločnosťou L&K - media s.r.o. a jej subdodávateľmi.
Daňový subjekt nepreukázal, že sa jednalo o služby, ktoré sa uskutočnili čiastkovo alebo opakovane

podľa Zmluvy o zverejnenie reklamy zo dňa 01.01.2016 a z tejto zmluvy ani nevyplýva, že sa jedná
o čiastkovo dodávané služby. Na základe uvedených skutočností tak správca dane, ako aj žalovaný,
dospeli k záveru, že u deklarovanej dodávateľskej spoločnosti L&K - media s.r.o. nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 a 4 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, predmetom ktorej sú prijaté platby zo dňa 06.12.2016

a zo dňa 07.12.2016 k zálohovej faktúre č. 0022016.

8. V prípade obchodu, ktorý je deklarovaný vo faktúre č. 2016/037 s dodávateľskou spoločnosťou SZVP -
marketing s.r.o., žalovaný konštatoval, že v prípade tejto spoločnosti táto bola vymazaná dňa 31.12.2016
z Obchodného registra SR a právnym nástupcom sa stala spol. ORNATIS s.r.o. Daňový subjekt, ani
tento deklarovaný dodávateľ, nepredložil správcovi dane žiaden zoznam klientov a nepreukázal, pre

akých odberateľov sa uskutočnilo vysielanie priamych prenosov zo športových podujatí, odvysielanie
zostrihov a ukážok z uvedených podujatí, vytvorenie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových
záznamov z daných podujatí, komu boli postúpené reklamné a marketingové práva súvisiace s vyššie
uvedenými športovými podujatiami v zmysle uzatvorenej zmluvy. Nebol predložený ani žiaden zoznam
klientov, koho reklama bola zverejnená, aká reklama a kým bola vyrobená. Správca dane dospel k

záveru, že aj keď spoločnosť SZVP - marketing s.r.o. vystavené faktúry pre daňový subjekt zaúčtovala a
zaevidovala do svojho účtovníctva a záznamov DPH, daň priznala v príslušných zdaňovacích obdobiach
ajejbývalýkonateľPeterKordikpotvrdilexistenciuzmluvnéhovzťahuavzájomnúspoluprácusdaňovým
subjektom, uskutočnenie fakturovaných služieb spoločnosťou SZVP - marketing s.r.o. a ich následné
dodanie ďalším odberateľom nebolo potvrdené. U dodávateľskej spoločnosti SZVP - marketing s.r.o.

nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods.2 a 4 zákona o DPH a odberateľovi -
daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH z faktúry č.
2016/037, predmetom ktorej je prijatá platba na základe Zmluvy o reklame zo dňa 30.12.2015.

9. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými odvolacími

námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a zdôraznil, že pri preverovaní skutkového stavu
deklarovaných zdaniteľných obchodov uskutočnených v zdaňovacom období jún 2016 medzi daňovým
subjektom a deklarovanými dodávateľmi reklamných služieb spoločnosťami L&K - media s.r.o. a SZVP
- marketing s.r.o. sa neobmedzil len na predložené doklady a na skutočnosti uvádzané daňovým
subjektom, ale v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 daňového poriadku zisťoval aj súvisiace okolnosti -

existenciu dodávateľsko-odberateľského reťazca spoločností fakturujúcich dodanie reklamných služieb,
výrobcu reklamných spotov, úhradu faktúr, a to formou ústnych pojednávaní s daňovým subjektom,
ako aj ďalším vykonávaným dokazovaním. Správca dane tak preveroval primárne splnenie podmienok
práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a aj
inicioval. Finančné riaditeľstvo, ako odvolací orgán, dospelo k záveru, že správca dane deklarovaný

nárok daňového subjektu na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťami L&K - media s.r.o.
a SZVP - marketing s.r.o. neuznal, lebo na základe výsledkov daňovej kontroly, vyrubovacieho konania
a ďalšieho vyrubovacieho konania, dospel opodstatnene a logicky k záveru, že u dodávateľských
spoločností nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, a keďže týmto deklarovaným dodávateľským
spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 a 4 zákona o DPH, ale povinnosť platiť daň

im vznikla len z titulu jej uvedenia na preverovaných faktúrach podľa § 69 ods. 5 označeného zákona,
odberateľovi daňového subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Tým, že daňový subjekt si však
toto právo v preverovanom období uplatnil a daň z deklarovaných obchodov odpočítal, porušil § 49
ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí žalobcom uplatnené odvolacie námietky
proti rozhodnutiu správcu dane vyhodnotil ako neopodstatnené, a to tak v časti námietok týkajúcich sa

tvrdenia o neúplnom zistení skutkového stavu, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci.

II.

Súdne konanie

10. Správnou žalobou elektronicky doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“)
dňa 03.01.2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj zrušenia rozhodnutiasprávneho orgánu prvého stupňa, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

11. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 7S/3/2021.
S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť vykonávať Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3
ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z
Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023

danáprávomocsprávnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávny
súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým je označené konanie vedené pod sp. zn. KE-7S/3/2021.

12. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo aj k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca tak v správnej žalobe uplatnil zrušovacie dôvody
špecifikované v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku. Uplatnené žalobné

dôvody boli žalobcom rozčlenené do časti týkajúcej sa dodania služieb deklarovanou dodávateľskou
spoločnosťou L&K - media s.r.o. a časti týkajúcej sa dodania služieb deklarovanou dodávateľskou
spoločnosťou SZVP - marketing s.r.o.

13. V prípade faktúr vystavených spoločnosťou L&K - media s.r.o., žalobca konštatoval, že predmetom

obchodného vzťahu s touto spoločnosťou bola výroba reklamného rozhlasového spotu a jeho
odvysielanie v Rádiu Šport a v Rádiu Šport Stream. Odvysielanie jedného reklamného spotu v
Rádiu Šport a dvoch reklamných spotov v Rádiu Šport Stream predstavoval tzv. reklamný balík v
jednotkovej cene 190,00 eur bez DPH. Uvedené sa dialo na základe Zmluvy o zverejnení reklamy zo
dňa 01.01.2016. Ďalej zdôraznil, že postupná úhrada zálohovej faktúry č. 0022016 nebola zmluvne

viazaná na počet spotov objednaných v danom mesiaci. Konečné vyúčtovanie, teda vyúčtovanie
objednaného počtu reklamných balíkov a započítanie vyúčtovanej sumy s uvedenými zálohami sa
malo realizovať k 31.12.2016. Žalobca si objednal (počas celého roka 2016) odvysielanie 1425 ks
rádiových spotov v jednotkovej cene 190,00 eur, bola mu vystavená zálohová faktúra a túto aj v priebehu
roka 2016 postupne uhrádzal. Z úhrady realizovanej v decembri 2016 si daňový subjekt uplatnil nárok

na odpočítanie DPH. Daňový subjekt preukázal existenciu faktúry, jej úhradu, ako aj odvysielanie
reklamných spotov.

14.Vovzťahuknevráteniuzálohovýchplatiebzaneodvysielanéreklamnéspotyvobjeme395ksžalobca
namietal, že pre účely daňovej kontroly za obdobie 12/2016 je táto skutočnosť irelevantná, pretože bez

ohľadu na okolnosť, či došlo alebo nedošlo k vráteniu zálohy, štátny rozpočet tým nebol nijako ukrátený.
Žalobca považoval za nespravodlivé, keď na základe skutočnosti, že nedošlo k odvysielaniu všetkých
objednaných reklamných spotov (pričom došlo k odvysielaniu prevažnej väčšiny), správca dane
automaticky odmietol uznať nárok na odpočítanie celej DPH. O odvysielaní týchto spotov bol vykonaný
dôkaz, a to výpoveď Ing. Konštantína Hudáka, konateľa spoločnosti Rádio Šport s.r.o., ktorý predložil

zvukové záznamy jednotlivých reklamných spotov a mediálne plány za zdaňovacie obdobia mesiacov
jún až december 2016. Takéto mediálne plány boli správcovi dane predložené aj žalobcom. Žalobca
sa preto nemôže stotožniť s tvrdením správcu dane o nepreukázaní dodania služieb deklarovanou
dodávateľskou spoločnosťou, pretože preukázal existenciu reklamného spotu a jeho odvysielanie v
konkrétnom termíne, teda služby, ktoré si objednal od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti a ktoré mu

boli touto spoločnosťou dodané a vyúčtované. Mediálny plán je vytvorený softwarom, prostredníctvom
ktorého je realizované vysielanie reklamných spotov v rádiu. Po jeho odvysielaní nie je možné údaje o
odvysielaní spotu zaznamenané softwarom meniť, ani upravovať. Software vygeneruje mediálne plány
tak, ako boli jednotlivé spoty reálne odvysielané. Vzhľadom na uvedené, podľa žalobcu, bolo dostatočne
preukázané, že došlo k dodaniu služieb zo strany dodávateľa daňového subjektu, a teda uplatnenie

nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr je odôvodnené.

15. Ďalej zdôraznil, že dodávateľská spoločnosť L&K - media s.r.o. dodávala daňovému subjektu
reklamné služby na základe zmluvného vzťahu počas celého roka 2016 a z príslušných ustanovenízákona o DPH nesporne vyplýva, že pri čiastkovo alebo opakovane dodávaných službách alebo
tovaroch, daňová povinnosť vznikne najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje.
Daňová povinnosť môže teda vzniknúť ktorýkoľvek deň do uplynutia posledného dňa obdobia, na ktoré

sa platba vzťahuje. Obdobím, na ktoré sa vzťahovala povinnosť platby za dodané služby, bolo obdobie
roka 2016, čo vyplýva z článku III. ods. 2 písm. c) zmluvy, v zmysle ktorej malo dôjsť k vyúčtovaniu
služiebdo31.12.2016.Dňomdodaniareklamnýchslužiebtakbudenajneskôrdeň31.12.2016.Zaslužby
poskytnuté v roku 2016 tak bude dňom dodania a dňom vzniku daňovej povinnosti ktorýkoľvek deň do
31.12.2016. Za dodanie služby pri službách, ktoré sa uskutočňujú čiastkovo, tak nie je možné považovať

moment odvysielania reklamného spotu v rádiu.

16. Zároveň žalobca považoval za závažný nedostatok daňovej kontroly tú skutočnosť, že správca
dane predložené dôkazy nevyhodnotil v tom smere, či sa jednalo o platby zálohové, teda platby pred
dodaním služby alebo išlo o platby za služby už dodané. Bez ustálenia tejto skutočnosti, podľa žalobcu,
nie je možné rozhodnúť o aplikácií konkrétneho zákonného ustanovenia. Žalovaný pritom spochybnil

poskytnutie služieb deklarovaným dodávateľom, a to napriek tomu, že nielen daňovým subjektom, ale
aj spoločnosťou L&K - media s.r.o., ako priamym dodávateľom daňového subjektu, ako aj samotným
rádiom, bolo jednoznačne deklarované (a aj preukázané) dodanie uvedených služieb, t. j. odvysielanie
reklamných spotov.

17. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne vlastné zistenia,
jasne preukazujúce pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, no napriek tomu neuznal doklady
predložené daňovým subjektom, ako aj jeho dodávateľmi. Jediným pochybením podľa žalobcu (ktoré
vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia) je skutočnosť, že dodávateľ služby spoločnosť L&K - media
s.r.o. vykonala fakturáciu nesprávne, pretože na jednotlivých faktúrach nie sú uvedené počty reklamných

spotov za jednotlivé mesiace. Napriek tejto skutočnosti však z predložených mediálnych plánov, ako aj z
fakturácie daňového subjektu jeho odberateľov mal správca dane nepochybne preukázané, kedy došlo
k odvysielaniu jednotlivých spotov a v akom množstve, nemôže preto tvrdiť, že počet odvysielaných
reklamných spotov v jednotlivých mesiacoch nie je možné zistiť. Daňový subjekt pritom nemal vedomosť
o akomsi reťazci, ani o počte firiem, ktoré mali byť do neho zapojené, pretože daňový subjekt si

objednal služby spoločnosti L&K - media s.r.o., a tieto mu boli riadne a včas dodané. Daňový subjekt
nemohol reklamné služby objednať priamo, pretože Rádio Šport s.r.o. reklamný priestor predáva
dcérskejspoločnostiČHHORNETSPRODUCTIONs.r.o.,atátospolupracujevýhradnesospoločnosťou
YOPI Agency s.r.o., ktorej predáva celý reklamný priestor. V závere žalobca v tomto bode namietal, že
správca dane nielenže nepreukázal, že by mal daňový subjekt vedomosť o podvodnom konaní svojho

dodávateľa a jeho dodávateľov, ale správca dane ani len netvrdí, že by v rámci „reťaze spoločností“
malo dochádzať k podvodnému konaniu.

18. K samotnej neexistencii spoločnosti L&K - media s.r.o. ku dňu uzavretia zmluvy o zverejnení reklamy
žalobca zdôraznil, že s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože v prípade, že dôjde k zmene obchodného

mena obchodnej spoločnosti, k zmene konateľa, či sídla spoločnosti (tak ako v tomto prípade),
spoločnosť ako taká nezaniká, a teda ďalej existuje. Spoločnosť L&K - media s.r.o. (predtým diniki
s.r.o.) je dlhodobo fungujúcou obchodnou spoločnosťou a samotné uskutočnenie zmien v obchodnom
registri je legitímnym postupom v zmysle Obchodného zákonníka a v žiadnom prípade nemôže byť
daňovému subjektu na ťarchu. Zároveň žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly u daňového

subjektuneobsahujeargumentáciusprávcudanetýkajúcusaneexistenciespoločnostiL&K-medias.r.o.
a správca dane až v poslednej zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 03.12.2019 (po ktorej nasledovalo
už iba rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane) produkoval novú argumentáciu pre nepriznanie nároku
na odpočítanie DPH daňovému subjektu. Týmto postupom tak správca dane nielenže konal nad rámec
svojich právomocí, ale navyše úmyselne podľa žalobcu odňal daňovému subjektu možnosť relevantnej

obrany voči dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH.

19. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z faktúr od deklarovanej dodávateľskej
spoločnosti SZVP - marketing s.r.o. žalobca zdôraznil, že dôvody neuznania nároku na odpočítanie
DPH z dodaných služieb sú pri tomto dodávateľovi totožné ako v prípade dodávateľa L&K - media

s.r.o., preto v celom rozsahu odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu. Naviac uviedol, že v
zmysle zmluvy o postúpení vysielacích, reklamných a marketingových práv došlo k udeleniu licencie
spoločnosťou SZVP - marketing s.r.o. pre daňový subjekt, pričom licencia bola definovaná obsahom
a trvaním, nie však rozsahom jej využitia priamo žalobcom. Deklarovaná dodávateľská spoločnosť takposkytla žalobcovi licenciu na odvysielanie priamych prenosov a zostrihov vodnopólových reprezentácii
mužov a žien, ako aj reklamné a marketingové práva v súvislosti s týmito podujatiami. Bolo iba vecou
žalobcu, v akom rozsahu túto licenciu a práva využije. Zmluvne dohodnutá odmena nebola viazaná

na počet zverejnených reklamných bannerov na podujatiach, billboardoch, výstroji, webstránkach, či
printoch. Daňovému subjektu boli postúpené práva bez obmedzenia ich rozsahu, preto nebol dôvod vo
faktúrach rozsah využitia týchto služieb uvádzať. Odmena za predmet zmluvy bola stanovená v sume
52.000 eur bez DPH, pričom táto suma bola vyúčtovaná zálohovou faktúrou a postupne uhradená.

20. V ďalšej časti správnej žaloby sa žalobca vyjadroval k poukazu žalovaného na reťazec spoločností
a zistenú prepojenosť tak personálnu, ako aj miestnu, v prípade týchto spoločností. Zdôraznil, že
nemal žiadnu vedomosť o existencii spoločnosti A. P. TRADE s.r.o., MASO KOŠICE s.r.o., J&A
ENGINEERING,CONSULTING,TRADINGANDSERVICEs.r.o.aaniďalšíchsubjektov,tedaakékoľvek
údajné prepojenia týchto spoločností sú vo vzťahu k nemu irelevantné. Opakovane žalobca zdôraznil,
že správca dane nespochybnil samotné odvysielanie reklamných spotov, ale spochybnil, že ich dodal

subdodávateľsky deklarovaný dodávateľ, a to spoločnosť L&K - media s.r.o. Jediným argumentom
správcu dane vo vzťahu k uvedenému je teda skutočnosť, že došlo k navýšeniu ceny. Závery správcu
dane však majú vyplývať z vykonaného dokazovania ako jeho logický výsledok, čo však nemožno
tvrdiť v uvedenom prípade. Nárast ceny dodanej služby nemôže svedčiť o tom, že nejaká spoločnosť
konkrétnu službu nedodala svojmu odberateľovi. Naviac, podľa žalobcu, je irelevantné, či ide o priame

dodanie služieb alebo ich dodanie prostredníctvom subdodávateľov. Podstatnou pre odpočítanie dane
je skutočnosť, že objednané služby boli daňovému subjektu dodané dodávateľom uvedeným na faktúre,
čo bolo v konaní preukázané.

21. Vo vzťahu k tvrdenému nedostatočnému odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného

žalobca namietal, že po preštudovaní protokolu a rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia
žalovaného, nie je zrejmé, z akých logických úvah a dôkazov správca dane, ako aj žalovaný, vyvodili
závery, ktoré sú prezentované v týchto rozhodnutiach. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutí daňových
orgánov oboch stupňov sú chaotické, pretože obsahujú vykonštruované závery bez akejkoľvek opory
vo vykonaných dôkazoch. Rozhodnutie žalovaného sa sústreďuje najmä na opis skutkového stavu, na

základe ktorého správny orgán rozhodol, avšak bez náležitého odôvodnenia záverov žalovaného. Podľa
žalobcu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí v podstate iba zopakoval zistenia správcu dane vo
vyrubovacom konaní, avšak žiadnym spôsobom nereagoval na pripomienky uvedené v odvolaní proti
rozhodnutiuprvostupňovéhosprávnehoorgánu.Žalobcapretopovažovalzáveryžalovanéhoobsiahnuté
vpreskúmavanomrozhodnutízasvojvoľnéaarbitrárne,jehovýkladprávnejnormyzaústavnenesúladný

a spôsob jej použitia na daný prípad ako taký, ktorý je v hrubom rozpore s obsahom a zmyslom platnej
právnej úpravy. Závery žalovaného považoval žalobca v celom rozsahu za neodôvodnené.
22. V závere správnej žaloby žalobca zdôraznil, že z dokazovania vykonaného správcom dane
nemožno vyvodiť záver, že v súvislosti s preukazovaním dodania deklarovaných plnení neuniesol
vlastné dôkazné bremeno, pokiaľ sa týka okolností majúcich svoj pôvod na strane dodávateľskej

spoločnosti. Podľa žalobcu z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že dodanie služieb,
teda odvysielanie reklamných spotov bolo vo vzťahu k žalobcovi vykonané jeho dodávateľom. Žalobca
disponoval existenciou materiálneho plnenia a vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, preto jeho nárok je
opodstatnený. Naopak, dôkazné bremeno niesli daňové orgány, a to aj v súvislosti, že na správcovi
dane bolo zisťovať, či sa dodávateľ žalobcu dopustil podvodného konania alebo nie, tak ako to

vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tej súvislosti žalobca zdôraznil, že právo
na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe
objektívnychskutočnostípreukáže,žezdaniteľnáosoba,ktorejboldodanýtovaraleboposkytnutáslužba
zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru
alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo

strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do
reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb tak, ako uvedený názor vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora
EÚ Bonic, C-285/11, bod 40. Skutočnosť, či žalobca, ako daňový subjekt, vedel alebo mohol vedieť,
že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne
vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom správcu dane tak, ako

to vyplýva aj z právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011.23. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.04.2021 k správnej žalobe zopakoval argumentáciu
vyplývajúcu z rozhodnutia správcu dane, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a so
žalobcom uplatnenými žalobnými dôvodmi vyplývajúcimi z podanej správnej žaloby nesúhlasil. Ich

neopodstatnenosť vyvodil z rovnakých dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí. K
poukazovaniužalobcunapodvodnékonanieuviedol,žesprávcadaneneuznalprávodaňovéhosubjektu
na odpočítanie dane nie z dôvodu účasti na daňovom podvode, ale z dôvodu porušenia § 49, v spojení s
§ 51 zákona o DPH. Zdôraznil, že právo na odpočítanie dane je spojené so skutočným dodaním tovaru
alebo poskytnutím služieb tak, ako je uvedené na faktúre, t. j. osobou uvedenou na faktúre. To znamená,

že ak k takémuto dodaniu tovaru alebo poskytnutie služieb nedôjde, nevznikne právo na odpočítanie
dane (nie sú splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle príslušných
ustanovení zákona o DPH), je preto úlohou daňového subjektu, ktorý sa domáha odpočítania dane,
preukázať, že spĺňa podmienky na jeho získanie. Jednotliví účastníci preverovaného obchodu, najmä,
ak sú dokázateľne majetkovo a personálne prepojení, by mali byť schopní zabezpečiť dostatok dôkazov
pre posúdenie vôle a jej prejavu zo strany objektov, ktorí sú zúčastnení na preverovanom obchode.

V súvislosti so žalobnými dôvodmi, týkajúcimi sa personálneho prepojenia do fakturácie zapojených
spoločnosti, žalovaný uviedol, že v danom prípade je nesporne preukázané nielen personálne, ale aj
ich majetkové prepojenie a uvedené zistenia správcu dane o prepojenosti spolu s ostatnými zisteniami
dotvárajú komplexný obraz o spôsobe obchodovania do reťazca zapojených spoločností. Z uvedených
dôvodov preto žalobca žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

24. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou z 07.05.2021, v ktorej argumentoval obdobne
ako v správnej žalobe a doplnil tvrdenie o nedodržaní lehoty na rozhodnutie správcom dane, ktorá
bola naviac neštandardne, bez akýchkoľvek vecných dôvodov, predĺžená o 180 dní. Zároveň doplnil
argumentáciu o porušení aj ďalších procesných lehôt v rámci daňovej kontroly za kontrolované
zdaňovacie obdobia, čo podľa žalobcu svedčí o porušení zásady zákonnosti vyplývajúcej z daňového

poriadku a nezodpovedá požiadavke primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich
voči žalobcovi, ako daňovému subjektu. Trval na zrušení rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správcu dane.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

25. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení

účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

29. Podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo
opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa
platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen
a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré
predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo

služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách.
Ak:
a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b)
za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným
dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,

b) sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby,
uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a
platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú
posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom
osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za
dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary,

d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu
s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie
podľa osobitného predpisu, 6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry
a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa
nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné
služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca
služby,
e) sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa § 43 počas obdobia dlhšieho ako
kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až

kým sa dodanie tovaru neskončí.

30. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká
daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu

k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a
to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom.

35. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora aj kasačného súdu
odopreté alebo obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nesplní hmotnoprávne podmienky

na odpočítanie dane, (ii) ak došlo k daňovému podvodu alebo (iii) ak došlo k zneužitiu práva. V
nadväznosti na označené dôvody odopretia alebo obmedzenia práva na odpočítanie DPH je potrebné
diferencovať aj pri posudzovaní problematiky dôkazného bremena. Kým pri preukazovaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH zaťažuje dôkazné bremeno primárne daňový subjekt,
v prípade daňového podvodu, či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

36. V súvislosti s hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie DPH správny súd pripomína, že v
zmysle zákona o DPH týmito podmienkami sú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie
zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov alebo služieb daňovým subjektom na účely jeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve základné procesné povinnosti,

a to povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre odpočítanie DPH a s tým spojenú povinnosť tieto
svoje tvrdenia preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočítanie DPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré je daňový subjekt dokazovať. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predloženédaňovým subjektom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa
07.02.2023).

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

37. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia

a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa,
v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) bez nariadenia pojednávania (za
splnenia podmienok uvedených v § 107 ods. 2 SSP), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná,
preto rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil správnemu
orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

38. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bol postup, ako aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného,ktorýmbolovodvolacomkonanípotvrdenéprvostupňovérozhodnutiesprávcudane,ktorým
bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 16.250 eur na DPH za
zdaňovacieobdobiedecember2016žalobcovi,keďrozhodujúcouskutočnosťouprevydanierozhodnutia
boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm.

a) zákona o DPH, na základe čoho správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z
ním predložených faktúr (ktoré sú špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia) vystavených
deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami (pozri bližšie bod 4 odôvodnenia rozsudku).

39. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých

preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny

orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa
správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky,
na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť
pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

40. Žalobca tak v správnej žalobe, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že
sa nemôže stotožniť s tvrdením správcu dane o nepreukázanosti dodania služieb dodávateľom L&K -
media s.r.o., keď v rámci daňovej kontroly preukázal existenciu reklamného spotu aj jeho odvysielanie.

41. Správny súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom pre

nepriznanie odpočítania dane nebolo spochybnenie existencie reklamných spotov, či ich odvysielanie v
rádiách (str. 23 napadnutého rozhodnutia, pozn.). Na druhej strane žalovaný v napadnutom rozhodnutí
argumentuje poukázaním na to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by reklamné spoty mali
byť v rádiách odvysielané aj v decembri 2016 a napriek tomu žalobca zaplatil dňa 06.12.2016 zálohu v
sume 24.000 eur, a dňa 07.12.2016 zálohu v sume 15.900 eur, na základe čoho vystavil dodávateľ L&K

- media s.r.o. faktúry za prijaté platby č. 20160520 a č. 20160521. Vo vzťahu k tomuto zisteniu následne
žalovaný formuluje svoje závery vzťahujúce sa na (ne)splnenie zákonných podmienok ustanovených v
§ 19 ods. 4 zákona o DPH (str. 27 napadnutého rozhodnutia, pozn.), keď uviedol, že dani z pridanej
hodnoty nemôžu podliehať preddavky uhradené za poskytnutie služieb, ktoré neboli presne určené,
prípadne neboli vôbec dodané. V tejto časti považuje správny súd napadnuté rozhodnutie za nejasné a

zároveň za protirečivé a tak nepreskúmateľné. V tomto kontexte správny súd považuje za nedostatočne
odôvodnené napadnuté rozhodnutie aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v preskúmavanom prípade
sa jednalo o čiastkové plnenia v zmysle § 19 ods. 3 zákona o DPH. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, či pre právne posúdenie veci bolo podstatné to, že žalobca nepreukázaldodanie reklamných služieb práve spoločnosťou L&K - media s.r.o, alebo či podstatné bolo, že v
zdaňovacom období december 2016 nemali byť odvysielané žiadne reklamné kampane pre žalobcu.

42. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a potvrdzujúceho
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný svoje závery o nesplnení podmienok na odpočítanie dane
z dodávok služieb fakturovaných deklarovaným dodávateľom L&K - media s.r.o. v podstatnom založil
na spochybnení dodania služieb práve spoločnosťou L&K - media s.r.o. a jej subdodávateľmi. Naviac, z
vyúčtovaných faktúr č. 20160520 a č. 20160521, nie je možné určiť, koľko spotov v jednotlivých rádiách

a pre ktoré konkrétne spoločnosti boli odvysielané a ide iba o sumár prijatých platieb za rok 2016,
kde navyše uvedený počet spotov nezodpovedá skutočnosti. V prípade deklarovanej dodávateľskej
spoločnosti SZVP - marketing, s.r.o., žalovaný založil záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie DPH na závere, že aj keď táto spoločnosť vystavené faktúry pre žalobcu zaúčtovala
a zaevidovala do svojho účtovníctva a záznamov DPH (daň aj priznala v príslušných zdaňovacích
obdobiach) a jej bývalý konateľ Peter Kordík potvrdil existenciu zmluvného vzťahu a vzájomnú

spoluprácu s daňovým subjektom, uskutočnenie fakturovaných služieb deklarovanou dodávateľskou
spoločnosťou a ich následné dodanie ďalším odberateľom nebolo potvrdené, keď dodávateľ, a ani
žalobca, nepredložili žiaden zoznam klientov, nepreukázali pre akých odberateľov bolo uskutočnené
vysielanie priamych prenosov zo športových podujatí, odvysielanie zostrihu a ukážok, vytvorenie
záznamov z týchto podujatí a nepreukázali ani to, komu boli postúpené reklamné a marketingové práva

súvisiace s podujatiami. Taktiež nepredložili dôkazy o vykonaní reklamy na bilboardoch, na výstroji,
ako aj na webových stránkach, nebola preukázaná reklama v printoch ako súčasť inzercie. K takýmto
záverom dospel správca dane a následne žalovaný aj po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho
konania, vykonaného na pokyn žalovaného v rozhodnutí, ktorým bolo zrušené skoršie rozhodnutie
správcu dane. Aj z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe vyplýva, že dôvodom

neuznania práva na odpočítanie dane od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti L&K - media s.r.o.
bola skutočnosť, že počas daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania (ako aj ďalšieho vyrubovacieho
konania) a tiež odvolacieho konania nebolo preukázané, že označené reklamné služby dodal práve
deklarovaný dodávateľ. Spoločnosť L&K - media s.r.o. nemala potrebné personálne, materiálne, ani
technické vybavenie na dodanie tohto druhu služieb, preto ich mala zabezpečovať subdodávateľsky

a za svojho dodávateľa označila len spoločnosť J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND
SERVICE s.r.o., s ktorou uzavrela Zmluvu o poskytnutí a správe mediálneho priestoru dňa 01.03.2016,
ktorá taktiež nedisponovala potrebnými kapacitami k dodaniu reklamných služieb, preto tieto mala
zabezpečovaťprostredníctvomspoločnostiA.P.TRADEs.r.o.,tátoodčeskejspoločnosti Bolteklins.r.o.,
ktorátaktiežneboladodávateľomfakturovanýchslužieb,pretožebolzistenýrozsiahlyfakturačnýreťazec

spoločností fakturujúcich dodanie reklamných služieb spojených s odvysielaním reklamných spotov v
Rádiu Šport a Šport Stream. Práve z uvedených skutočností žalovaný uzavrel, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, že fakturované reklamné služby mu boli dodané práve deklarovanou dodávateľskou
spoločnosťou L&K - media s.r.o.

43. V prípade v poradí druhej dodávateľskej spoločnosti SZVP - marketing s.r.o. žalovaný vo vyjadrení
konštatoval,žeanižalobcaaanijehodeklarovanýdodávateľnepreukázaliskutočnédodaniereklamných
služieb práve touto dodávateľskou spoločnosťou.

44. Z uvedeného preto vyplýva, že v predmetnej veci bolo spochybnené, kto fakturované služby

skutočne dodal, t. j. bolo spochybnené splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane, a to
že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň. Správca
dane, ako aj žalovaný, vo svojich rozhodnutiach na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyslovili
názor, že služby, uvedené na faktúrach, neboli dodané v takom obchodnom reťazci, ako to deklaruje
daňový subjekt a je to zachytené vo vystavených dokladoch.

45. Správny súd v tej súvislosti poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/73/2020 zo dňa 25.08.2022, ktorý podľa názoru
správneho súdu je plne aplikovateľný aj pre toto súdne preskúmavacie konanie, kde v bode 33.
odôvodnenia rozsudku sa konštatuje, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním

deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, resp. tieto
osoby stotožniť. K uvedenému kasačný súd poukázal na uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-610/19 Vikingo:„Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle,
že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na

odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu,
že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá
vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských
zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť
nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie

dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté
v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca,
sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom
preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala
vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá
vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného

dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. ....
.... Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade
spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane
v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o
podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane a

ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi,
tak kasačný súd považuje ich rozhodnutie za nezákonné. .....
.... Pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie dodávateľa, resp. subdodávateľa, ktorý nemal personálne
či materiálno - technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponoval nevyhnutnými

prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V takomto prípade je možné nepriznať
odpočítanie dane sťažovateľovi, ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom
podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným
daňovým podvodom.“

46. Správny súd taktiež poukazuje, že žalovaným popísané skutočnosti ako personálne prepojenie
spoločností zapojených do fakturačného reťazca, výmaz spoločností z obchodného registra, zmeny
sídel, časté zmeny konateľov a spoločníkov, nestabilita a nevierohodnosť konaní spoločností,
neštandardné podnikateľské správanie - navýšenie ceny za predaj o 992,9 %, neprehľadnosť a
netransparentnosť fakturačných tokov, by mohli byť tými skutkovými okolnosťami, ktoré by vo svojom

súhrne svedčili o tom, že v preskúmavanom prípade došlo k daňovému podvodu a že žalobca mohol
nadobudnúť podozrenie o svojom zapojení do daňového podvodu, na čom však závery správcu dane
ani žalovaného nie sú založené.
47. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca uzavrel Zmluvu o zverejnení reklamy s poskytovateľom -
spoločnosťou L&K - media s.r.o., sídliacou na adrese: Géňa 56, Levice, avšak podľa výpisu z

Obchodného registra príslušného súdu bol obchodný názov tejto spoločnosti do 14.01.2016 diniki,
s.r.o., a teda uzatvoril zmluvu o zverejnenie reklamy so spoločnosťou, ktorá v deň jej podpisu so
sídlom na adrese v Leviciach neexistovala, sa žiada uviesť, že táto skutočnosť je pre vyhodnotenie
splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH bez právneho významu, keďže smeruje
k spochybneniu identity dodávateľa, ktorá však jednoznačne vyplýva z iných identifikačných údajov

ako IČO, IČ DPH. Bez ohľadu na konštitutívne účinky zmeny obchodného názvu a sídla obchodnej
spoločnosti, spoločnosť v deň podpisu existovala a jej identifikácia nakoniec v predmetnom konaní ani
nebola sporná. Z uvedeného vyplýva, že išlo len o formálny nedostatok zálohovej faktúry č. 0022016
bez vplyvu na splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

48. Námietkou žalobcu o nedodržaní viacerých procesných lehôt správcom dane, ktorú žalobca uplatnil
až v podanej replike, sa správny súd nezaoberal, keďže táto bola podaná celkom zjavne po zákonnej
lehote na jej uplatnenie (§ 62 ods. 1 SSP).

49. Správny súd je toho názoru, že v predmetnom prípade správne orgány relevantne nespochybnili

skutočnosť, že reklamné služby dodali sťažovateľovi práve spoločnosti L&K - media s.r.o. a SZVP
- marketing s.r.o. Inými slovami, zistenia a dôkazy získané správcom dane dostatočným spôsobom
nespochybnili vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov v otázke splneniahmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH a zároveň napadnuté rozhodnutia trpia vadou
nepreskúmateľnosti.

50. Sumarizujúc správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že
rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm.
c) SSP) a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm.
d) SSP), z dôvodov, ktorých obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny
súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie

(§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).

51. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru
súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené
v odôvodnení rozsudku, najmä vo vzťahu k preukázaniu (ne)splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre priznanie uplatneného nároku na odpočet DPH a vo veci opätovne rozhodnúť preskúmateľným

rozhodnutím.

52. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

53. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu voči žalovanému priznal v
plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).