Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122421990
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122421990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Františka Čisovského a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: A. B., so sídlom SNP
935/48, 078 01 Sečovce, IČO: 46 754 814, právne zastúpeného: Hrčka - Sabó - Lukáč s.r.o., so sídlom
Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842, proti žalovanému: Metall Mont s.r.o., so sídlom
Hermanovce nad Topľou 143, 094 34 Hermanovce nad Topľou, IČO: 47 387 629, právne zastúpenému:
JUDr. Maroš Džuka, LL.M, advokát, so sídlom Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 50
412 311, o zaplatenie 2.236,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 22. januára 2024, č.k. 40Cb/122/2023-51, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti II. výroku.
II. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 40Cb/122/2023-51 zo dňa 22. januára 2024 v jeho I. a III. výroku.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.236 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 2.236 Eur od 21.09.2022 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodol tak o návrhu na vydanie platobného rozkazu (žaloby) doručenej Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 21.9.2022 ako súdu upomínaciemu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd vydal vo
veci platobný rozkaz (zaviazal žalovaného) na zaplatenie sumy 2.236,- eur s príslušenstvom, titulom
nezaplatenia ceny za vykonané dielo.

2. Žalobca dôvodil, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o dielo dňa 6.7.2022, vykonané práce vyúčtoval
faktúrou č. 2022/07 vystavenou na sumu 2.236,- eur, ktorú žalovaný neuhradil.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že žaloba je predčasnou a nedôvodnou, nakoľko
žalobca vyhotovil faktúru č. 2022/07 v rozpore s čl. IV uzatvorenej Zmluvy o dielo, keď nedodržal lehotu
splatnosti faktúry dojednanú v zmluve a pri jej vystavení nezohľadnil žalovaný vynaložené náklady na
ubytovanie žalobcu (ktoré podľa zmluvy znáša zhotoviteľ). Faktúra mu bola preto vrátená na opravu.

Na pojednávaní konanom dňa 22.1.2024 žalovaný dôvodil, že žalobca nepredložil mesačný hodinový
výkaz, ktorý mal byť súčasťou faktúry.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:- strany sporu uzatvorili dňa 6.7.2022 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo uskutočnenie zváračských
prác v Nemecku, Rakúsku a Holandsku. Podľa jej článku IV ods. 3: „Lehota splatnosti faktúry je do 20
dní v mesiaci, v ktorom bola objednávateľovi faktúra doručená.“

Podľa čl. IV ods. 4 uzatvorenej Zmluvy o dielo: „Faktúry na úhradu musia obsahovať všetky náležitosti
faktúry, ako daňového dokladu, popis vykonaných prác a cenu. Jednotlivé faktúry, ak nevyplýva
z platných predpisov inak, budú obsahovať označenie povinnej oprávnenej osoby, adresu, sídlo, deň
odoslania a deň splatnosti faktúry, označenie peňažného ústavu a číslo účtu, na ktorý sa má platiť
fakturovaná suma, označenie predmetu zmluvy, označenie a podpis oprávnenej osoby.“

Podľa článku IV. ods. 5 uzatvorenej Zmluvy o dielo: „Objednávateľ vykoná pred prevodom finančných
prostriedkov vecnú a formálnu kontrolu každej faktúry a v prípade, že faktúra nebude obsahovať
náležitosti vyžadované právnymi predpismi a náležitosti deklarované v tejto zmluve, objednávateľ vráti
faktúru zhotoviteľovi na jej doplnenie, respektíve opravu. V takom prípade sa preruší plynutie lehoty
splatnosti a nová lehota splatnosti začne plynúť doručením riadnej faktúry objednávateľovi. Pre účely
tejto zmluvy sa za deň úhrady považuje deň odoslania príslušnej peňažnej sumy z účtu objednávateľovi

na účet zhotoviteľa“;
- dňa 1.9.2022 vyhotovil žalobca pre žalovaného faktúru za vykonané práce č. 2022/07 vystavenú na
sumu 2.236,- eur;
- emailom zo dňa 6.9.2022 žalovaný žiadal žalobcu o „prerobenie“ faktúry podľa platieb za ubytovanie.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. – ďalej len Obchodný
zákonník alebo OBZ (právna úprava zmluvy o dielo, právna úprava ceny za vykonanie diela a času jej
plnenia, právna úprava povinnosti vykonať dielo), § 365 ods. 1 OBZ (právna úprava omeškania dlžníka),
§ 369 ods. 1, 2 OBZ (právna úprava omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku), § 1 ods. 2
Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (právna úprava výšky úrokov z omeškania).

6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy dospel k záveru, že žaloba je čo do
istiny 2.236,- eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy od 21.9.2022 do zaplatenia
oprávnená.

6.1. Argumentoval, že sporným v konaní bolo, či predmetná faktúra bola vystavená v súlade so
zmluvnými podmienkami. Ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného vo vzťahu k určeniu splatnosti
predmetnej faktúry, ktorej splatnosť má byť v zmysle dojednaných podmienok určená na deň 20.9.2022
(nie 15.9.2022). Námietku žalovaného o nezohľadnení vynaložených nákladov na ubytovanie zo strany
žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, poukazujúc na skutočnosť, že z emailu žalovaného zo dňa

6.9.2022 síce vyplýva, že žalovaný žiada o úpravu faktúry podľa platieb za ubytovanie, avšak v
konaní nepredložil žiadny dôkaz potvrdzujúci vecnú nesprávnosť uplatnenej faktúry. Nepreukázal, o aké
platby za ubytovanie sa malo jednať, keďže tieto nevyplývajú z predloženej emailovej komunikácie,
ani zo žiadneho zmluvného ustanovenia predloženej Zmluvy o dielo. Z čl. VI. ods. 11 uzatvorenej
zmluvy naopak vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ si hradí ubytovanie v plnej výške (súdu ani nebolo

preukázané, že zo strany žalovaného reálne došlo k vynaloženiu nákladov na ubytovanie žalobcu).
Ako uplatnenú v rozpore so zásadou koncentrácie konania posúdil námietku žalovaného prezentovanú
na pojednávaní dňa 20.1.2024, že súčasťou fakturácie podľa uzatvorenej zmluvy má byť vyplnený
a potvrdený mesačný hodinový výkaz, preto na ňu neprihliadol.

7. Na základe uvedeného preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.236,- eur ako ceny za
vykonané dielo s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry
t.j. 21.9.2022 a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní

úspešnému žalobcovi, keďže mal v spore takmer plný úspech (neúspech len v časti úrokov z omeškania
za 5 dní).

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie označil odvolateľ ako nespravodlivý a nezákonný, keď konajúci súd
na jednej strane sám vyhodnotil ako spornú otázku to, či predmetná faktúra bola vystavená v súlade
so zmluvnými podmienkami, no na druhej strane sa nevysporiadal s preukázaním žalobcom tvrdeného
nároku čo do dôvodu, ani čo do výšky vystavenej faktúry. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazuuviedol, že peňažný nárok neuznáva v celom rozsahu, pričom namietal predčasnosť a nedôvodnosť
vydaného platobného rozkazu z dôvodu nedodržania vzájomne dohodnutých a odsúhlasených
zmluvných ustanovení čl. IV. Zmluvy o dielo zo dňa 6.7.2022. Pochybnosti o správnosti fakturácie

žalovaného a zároveň aj o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno vyvodiť z dôvodu, že
žalobca konajúcemu súdu v žiadnom štádiu konania nepredložil mesačný hodinový výkaz, ktorý by
preukazoval žalobcom deklarovaný a fakturovaný rozsah odpracovaných hodín tak, ako to predvída
ustanovenie čl. IV. bod 1 Zmluvy o dielo zo dňa 6.7.2022. Táto povinnosť pritom žalobcovi vyplýva z čl.
III. bod 1 a čl. IV. bod 1, 2 Zmluvy o dielo. Pre preukázanie existencie žalobcom tvrdenej skutočnosti mal

žalobca pre úspešné unesenie dôkazného bremena povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojho
tvrdenia, čo neurobil. Na uvedený nedostatok upozornil žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní konanom dňa 22.1.2024, pričom odvolateľ tvrdí, že sa nejednalo o úkon strany
sporu, ktorý by vyžadoval, aby súd vykonal určitý procesný úkon skôr ako vydá rozhodnutie, ktorým
sa konanie v inštancii končí, keďže sa jednalo o poukázanie na stav a kvalitatívnu stránku podaného
žalobného návrhu, o čom žalujúca strana mala v danom čase vedomosť. Za prostriedok procesnej

obrany zo strany žalovaného možno podľa odvolateľa považovať podanie odporu voči platobnému
rozkazu zo dňa 29.9.2022, v ktorom žalovaný namietal nesprávnu fakturáciu pre rozpor s čl. IV. Zmluvy
o dielo zo dňa 6.7.2022, pričom žalobca splnenie uvedených zmluvných podmienok žiadnym spôsobom
nepreukázal. Predloženie súpisu vykonaných prác je pritom obligatórnou náležitosťou a podkladom pre
fakturáciu.

10.1. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo ho zmenil a žalobu zamietol.

11. Žalobca žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. S ohľadom na uvedené odvolací súd výrokom I. tohto rozhodnutia odmietol odvolanie žalovaného
voči výroku II. napadnutého rozsudku, nakoľko smeruje proti výroku, ktorý nie je v neprospech
žalovaného.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie (smerujúce proti výroku I.

a III.) žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú

prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a písm. h) t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

16.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.16.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný

postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v
takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskejrepubliky.Článok48ods.2 ÚstavySRzakotvujeprávokaždého,abysajehovecprerokovala

bezzbytočnýchprieťahov,vjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2025 o 10.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho
správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

20. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť odvolateľa na nasledovné zákonné

ustanovenia:

21. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa

vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

22. Ustanovenie § 151 ods. CSP stanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza
v meritórnom rozhodnutí.

23. Pri samotnom hodnotení dôkazov (v zmysle či tieto stranami sporu predložené preukazujú ich
tvrdenia) sa uplatňuje zásada ich voľného hodnotenia, vyjadrená v § 191 CSP, v zmysle ktorého súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov teda súdzásadne nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť, musí ale hodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a následne ustáliť, či strana,
ktorú v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, toto bremeno uniesla. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí

aj v súlade s princípmi, na ktorých CSP spočíva (čl. 15 CSP).

24. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je zásada koncentrácie konania, ktorá znamená,
že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v
jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky

procesnéhoútokuaprocesnejobrany(skutkovétvrdenie,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhy
na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP). Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je uplatnený včas,
nebude sa naň prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Včas nie je uplatnený, ak to strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Najneskôr je

možné ich predložiť do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania (§ 154 CSP).

25. Návrh na vydanie platobného rozkazu a platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 14.10.2022.
V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný v rámci procesnej obnovy uvádza „ ... Žalobca
vyhotovil faktúru č. 2022/07 (rovnako ako faktúru č. 2022/06) v rozpore so vzájomne dohodnutými

a odsúhlasenými zmluvnými ustanoveniami Článku IV. Zmluvy o dielo zo dňa 06.07.2022 (ďalej len
„zmluva“), kedy svojvoľne ignoroval vzájomne zmluvne dohodnutú lehotu splatnosti faktúry, ktorá je
v zmysle zmluvy 20 dní v mesiaci, v ktorom bola faktúra objednávateľovi doručená.
Žalobca však vyhotovil spornú faktúru už dňa 01.09.2022 na sumu 2.236,00 Eur, a to s dátumom
splatnosti 15.09.2022, čo evidentne nezodpovedá zmluvnej dohode strán o fakturácii.

Žalovanýnavyšeprivystaveníspornejfaktúrynezohľadnilžalovanýmvynaloženénákladynaubytovanie
žalobcu, ktoré znáša Zhotoviteľ. Z tohto dôvodu žalovaný po vecnej a formálnej kontrole spornej faktúry
túto žalobcovi vrátil na opravu.“
Je teda zrejmé, že námietka nepredloženia vyplneného mesačného hodinového výkazu, ktorý mal byť
súčasťou faktúry vznesená v odpore voči vydanému platobnému rozkazu nebola. Bola vznesená až na

pojednávaní konanom dňa 22.1.2024. Odvolací súd zdôrazňuje, že popretie skutkových tvrdení žalobcu
musí byť konkrétne a špecifikované, nestačí ho vzniesť vo všeobecnej rovine s tým, aby súd „skúmal“
a „domýšľal si“ čo má žalovaný na mysli.
Pretoodvolacísúd(takakoajsúdprvejinštancie),dospelkzáveru,ženámietkanepriloženiahodinového
výkazu prác k faktúre nebola vznesená včas, pretože žalovaný ju mohol vzniesť skôr, ak by konal

starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (okolnosti, prečo tak urobiť nemohol,
žalovaný napokon ani neuvádza). Súd prvej inštancie tak postupoval procesne správne, keď na túto
obranu neprihliadol.

26. Rozsudok súdu prvej inštancie bol preto (I. a III. výrok) potvrdený ako vecne správny (§ 387 ods.

1 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu
(aj vo vzťahu k odmietnutiu odvolania proti II. výroku bol žalobca úspešný). O výške trov odvolacieho

konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolorozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).