Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 23, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: BN-5Cb/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219200715
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3219200715.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 - BN-5Cb/16/2019

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu:
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919
001, právne zastúpeného GARAJ & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Jozefská 3, 811 06

Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovanému: Obec Dolné Naštice, so sídlom 957 01 Dolné Naštice č.
36,IČO:00310352,právnezastúpenémuJUDr.PetromĎurmekom,advokátomsosídlomSládkovičova
1172/34, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 150 515, o splnenie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

- 23 - BN-5Cb/16/2019

I. Žalovaný j e p o v i n n ý prevziať do svojho vlastníctva stavebný objekt č. 212-00 - Most nad R2 na
preložke poľnej cesty v km 9,018 R2, ktorého užívanie bolo povolené rozhodnutím Ministerstva dopravy

a výstavby Slovenskej republiky č. 26305/2017/SCDPK/79908 zo dňa 16.11.2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.12.2017 a pozemky nachádzajúce sa katastrálnom území A. B., obci A. B., okrese
Bánovce nad Bebravou, zapísané Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom
na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra "C" parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 205 m2, parcela registra "C" parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 125 m2
a parcela registra "C" parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 191 m2, a to do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 17.06.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť prevziať
do svojho vlastníctva stavebný objekt č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2,

ktorého užívanie bolo povolené rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.
26305/2017/SCDPK/79908 zo dňa 16.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2017, spolu
s nasledovnými pozemkami: parcela registra "C" parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 205 m2, parcela registra "C" parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 125 m2,
parcela registra "C" parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2, zapísané na LV č.
XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, pre okres Bánovce nad

Bebravou, obec A. B., katastrálne územie A. B..2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku výstavby stavby "Rýchlostná cesta R2 Ruskovce
- Pravotice" bol povinný v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej aj
len "Cestný zákon") uskutočniť výstavbu nasledovných objektov ako vyvolaných investícií v zmysle

ustanovenia § 18 ods. 9 Cestného zákona: objekt č. 137-00 - Preložka súbežnej poľnej cesty v
km 8,730 - 9,076 R2 vpravo, objekt č. 138-00 - Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2, objekt č.
212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2. Výstavba špecifikovaných stavebných
objektov bola uskutočnená v zmysle stavebného povolenia vydaného Ministerstvom dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pod č. 18660/2012/SCDPK-72078 zo dňa 18.12.2012 (ďalej

aj len "stavebné povolenie"). Zo stavebného povolenia jednoznačne vyplýva, že v rámci stavebného
konania žalovaný nepodal voči výstavbe stavebných objektov žiadne námietky ani stanoviská, z čoho
možno usudzovať, že žalovaný s výstavbou objektov súhlasil a nemal voči ich výstavbe žiadne výhrady.
Žalovaný následne po dokončení stavebných objektov pristúpil k ich prevzatiu. Dňa 25.08.2016 riadne
prevzal stavebný objekt č. 137-00 - Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730 - 9,076 R2 vpravo a
dňa 25.08.2016 prevzal stavebný objekt č. 138-00 - Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2. Obecné

zastupiteľstvo žalovaného po prebratí dvoch stavebných objektov prijalo dňa 04.10.2016 uznesenie č.
17/2016, v ktorom prijalo rozhodnutie neprebrať posledný stavebný objekt č. 212-00 - Most nad R2 na
preložke poľnej cesty v km 9,018 R2 s odôvodnením, že prípadné prebratie tohto objektu by mohlo
spôsobiť obci v budúcnosti investície, ktoré by nemusel obecný rozpočet zvládnuť. Dňa 16.11.2017 bolo
Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky vydané kolaudačné rozhodnutie č. 26305/2017/

SCDPK/79908, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2017 (ďalej aj len "kolaudačné rozhodnutie").
Predmetným rozhodnutím došlo k povoleniu užívania stavebného objektu č. 212-00 - Most nad R2 na
preložke poľnej cesty v km 9,018 R2. Spolu so stavebným objektom č. 212-00 musí zároveň dôjsť aj
k prevzatiu pozemkov prináležiacich k predmetnému objektu, a to parcely registra "C" parc. č. XXX/
XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 205 m2, parcely registra "C" parc. č. XXX/XX, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 125 m2 a parcely registra "C" parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 191 m2, všetky zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie A. B. (ďalej aj len "predmetné
pozemky"). V nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti ako aj ustanovenia Cestného zákona bol
žalovaný viackrát vyzvaný zo strany žalobcu na prevzatie posledného stavebného objektu č. 212-00 -
Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2 vyvolanej investícii. Súčasne bol dňa 27.05.2019

žalovaný pred podaním tejto žaloby vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na splnenie si svojej zákonnej
povinnosti, a to k prevzatiu stavebného objektu č. 212- 00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v
km 9,018 R2 (ďalej aj len "predmetný most") a pozemkov v zmysle § 18 ods. 13 Cestného zákona.
Žalovaný predmetný most a pozemky dobrovoľne neprevzal. Stavebný objekt č. 212-00 Most nad R2
na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2 bol vybudovaný ako vyvolaná investícia podľa § 18 ods. 9 a

13 Cestného zákona. Predmetný most bol navrhnutý pri projektovaní rýchlostnej cesty R2 Ruskovce
- Pravotice, nakoľko pri jej výstavbe bolo okrem iného zistené kríženie rýchlostnej cesty R2 s poľnými
cestamivkm8,82avkm9,67.Uvedenákolíziabolavyriešenánávrhomvybudovaťpredmetnýmost-SO
212-00 v km 9,02. Tento návrh bol prerokovaný dňa 10.03.2011, ako aj na záverečnom prerokovaní dňa
06.10.2011 za účasti žalovaného, na ktorom bolo navrhované technické riešenie odsúhlasené. Žalovaný

sa taktiež k výstavbe tohto stavebného objektu nevyjadril ani v rámci stavebného konania a nevzniesol
žiadne námietky. Žalobca z uvedených dôvodov preto pristúpil k vybudovaniu úpravy dotknutého diela,
a to na vlastné náklady, pritom súčasne majetkovoprávne vysporiadal aj všetky pozemky. Vyvolaná
investícia (predmetný most) nebola budovaná a kolaudovaná ako diaľnica, súčasť diaľnice, ani ako
rýchlostná cesta, súčasť rýchlostnej cesty, na správu ktorých by bol žalobca oprávnený a povinný v

zmysle Cestného zákona a zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti (zákon o NDS).
Faktické vykonávanie správy a údržby predmetného mostu žalobcom by bolo v rozpore s Cestným
zákonom, zákonom o NDS a stanovami žalobcu. Z tohto dôvodu zákonodarca uložil povinnosť prevzatia
objektov vyvolaných investícií tretím osobám, žalovanému. Žalobca bol v rámci výstavby rýchlostnej
cesty R2 na základe Cestného zákona povinný na vlastné náklady vybudovať úpravy dotknutého

diela (ciest krížiacich sa s rýchlostnou cestou R2), ktorým bola preložka poľných ciest a vybudovanie
mostného objektu a predmetnú povinnosť uloženú Cestným zákonom si aj riadne splnil. Pre uvedené
prípady výstavby samotný Cestný zákon práve v ustanovení § 18 ods. 13 upravuje určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi konania. Na jednej strane Cestný zákon ukladá žalobcovi na
vlastné náklady vybudovať vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku diela, zároveň na vlastné náklady

majetkovoprávne vysporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté
výstavbou pozemnej komunikácie a na strane druhej ukladá žalovanému povinnosť bezodkladne po
nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prevziať dotknuté dielo. Z ustanovenia § 18
ods. 13 Cestného zákona jednoznačne vyplýva žalovanému jeho zákonná povinnosť prevziať stavebnýobjekt č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2 spolu s pozemkami. Žalovaný
však splnenie svojej zákonnej povinnosti odmieta z dôvodov, že prebratie by mohlo spôsobiť obci v
budúcnosti investície, ktoré by nemusel obecný rozpočet zvládnuť. Žalovaný prevzal súvisiace stavebné

objekty, a to objekt č. 137-00 - Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730 - 9,076 R2 vpravo a objekt
č. 138-00 - Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2 a bezdôvodne odmieta prevziať len stavebný objekt č.
212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2 z dôvodov, ktoré sú irelevantné vo vzťahu
k povinnostiam definovaným Cestným zákonom. Pritom most je priamo napojený a je bezprostredným
pokračovaním stavebného objektu č. 138-00 - Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2, ktorý žalovaný

riadne prevzal dňa 25.08.2016 na základe preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce
č. 087/2016 a stavebného objektu č. 137-00 - Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730 - 9,076 R2
vpravo, ktorý žalovaný riadne prevzal dňa 25.08.2016 podpisom preberacieho protokolu o odovzdaní a
prevzatí verejnej práce č. 086/2016. Všetky tri stavebné objekty vytvárajú spolu jednu súvislú pozemnú
komunikáciu, pričom odmietanie prevzatia jednej časti, a to predmetného mostu, je nielen v rozpore s
ustanovením§18ods.13Cestnéhozákona,alesúčasnetakýtopostojžalobcusajavíajiracionálny.Dňa

05.09.2012uzatvorilžalobcasožalovanýmzmluvuoodovzdaníaprevzatíobjektovvyvolanýchinvestícií
do správy a prevádzky č. 30700/ZIO/07/2012/1462 (ďalej aj len "predmetná zmluva"), predmetom ktorej
bol záväzok žalovaného v zmysle článku V ods. 3 zmluvy prevziať vyššie uvedené stavebné objekty,
a to bez zbytočného odkladu po ich dokončení a skolaudovaní. Predmetná zmluva síce nenadobudla
účinnosť z dôvodu administratívnej chyby spočívajúcej v opomenutí jej zverejnenia v centrálnom registri

zmlúv, avšak z konania žalovaného spočívajúceho v dobrovoľnom podpise tejto zmluvy možno vyvodiť
záver, že žalovaný si bol vedomý svojej zákonnej povinnosti prevziať stavebné objekty a v čase podpisu
predmetnej zmluvy mal v úmysle ich aj dobrovoľne prevziať. Z uznesenia obecného zastupiteľstva
žalovaného č. 17/2016 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v minulosti udelilo súhlas s prevzatím všetkých
stavebných objektov, vrátane predmetného mostu, avšak následne na obecnom zastupiteľstve konanom

dňa 04.10.2016 došlo k opätovnému prehodnoteniu ich prevzatia s tým, že obecné zastupiteľstvo sa
uznieslo na tom, aby predmetný most nebol zo strany žalovaného prebratý.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 18.07.2019. Uviedol, že žalobu považuje
za nedôvodnú. Žalobca si žalobou podanou na tomto súde dňa 22.06.2018 uplatňoval podľa názoru

žalovaného tento istý nárok aj keď ho uplatňoval titulom nahradenia prejavu vôle žalovaného, ale aj
podľa žaloby o nahradenie prejavu vôle podanej žalobcom na súd dňa 22.06.2018 bol žalovaný povinný
prevziaťtenistýobjektSO212-00MOSTnadR2napreložkepoľnejcestyvkm9,018R2.Otomtonároku
bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5Cb/29/2018.
Je síce pravdou, že vtedy žiadal žalobca, aby žalovaný predmetný objekt prevzal do svojej správy

a prevádzky a terajšou žalobou žiada, aby ten istý objekt prevzal spolu s pozemkami pod ním do
svojho vlastníctva. Podľa zákona o majetku obcí č. 138/1991 Z. z. a zákona o obecnom zriadení č.
369/1990 Z. z. v platnom znení obec môže nadobúdať majetok a prevádzať majetok len za účelom
verejného prospechu pre svojich občanov. Poslanci žalovaného sa jednoznačne vyjadrili, že prevzatie
predmetného objektu by bolo na škodu občanom, pretože údržba objektu by zaťažovala rozpočet obce

a obec by z tohto majetku nemala žiaden úžitok. Skutočnosť, že bývalý starosta žalovanej obce podpísal
preberacie protokoly 086/2016 a 087/2016, ešte nezakladá povinnosť obce prevziať do vlastníctva
nepotrebný stavebný objekt č. 212-00 Most nad R2. Žalovaný prostredníctvom obecného zastupiteľstva
jednoznačne spochybnil účelnosť výstavby uvedeného objektu mosta a preto aj ako laik je toho názoru,
že sa nejednalo o tzv "vyvolanú investíciu". Predmetný most je pre obec nepotrebný a vlastne spája

poľné cesty, po ktorých chodia len stroje miestneho poľnohospodárskeho družstva PPD Rybany a aj toto
družstvo sa vyjadrilo, že tento most pre účel obrábania poľnohospodárskych pozemkov nepotrebuje.
Žalobca tak ani nepreukázal na prospech koho by mala byť predmetná "vyvolaná investícia". Považoval
za účelové tvrdenia žalobcu, že sa nevyjadril k výstavbe tohto objektu ani v rámci stavebného konania.
Žalovaný, resp. starosta nie je odborník, ktorý by sa vedel k projektovej dokumentácii vyjadriť aj s

ohľadom tzv. vyvolaných investícií. Až pri reálnom vysvetlení, čo bude vlastne predmetný most spájať,
zistil, že tento objekt by bol pre obec len záťažou a nikto ho nepotrebuje pre účely užívania predmetnej
komunikácie.

4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 14.08.2019. Uviedol, rozsiahlu právnu

argumentáciu o tom, prečo v danej veci nejde o prekážku rozhodnutej veci, keďže o nároku uplatnenom
touto žalobou nebolo nikdy právoplatne rozhodnuté, nakoľko pôvodné konanie vedené na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5Cb/29/2018 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, a to
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/24/2019 zo dňa 01.04.2019, t. j. nedošlo k vydaniuprávoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný má zákonnú povinnosť prevziať vyvolané investície
bez ohľadu na akékoľvek jeho subjektívne tvrdenia a prípadný nesúhlas obecného zastupiteľstva, a to
z toho dôvodu, že rozhodovanie o tejto veci v zmysle § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení nespadá

do kompetencie a právomoci obecného zastupiteľstva. Predmetný most, ktorý žalovaný nezákonne
odopiera prevziať, predstavuje vyvolanú investíciu a spĺňa všetky definičné znaky uvedené v § 18 ods.
9 Cestného zákona a je nepochybné, že žalovaný má zákonnú povinnosť prevziať stavebný objekt v
zmysle § 18 ods. 13 Cestného zákona. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal, na prospech koho
by mala byť vyvolaná investícia, považuje žalobca za irelevantné, nakoľko žalobca je priamo zo zákona

povinný vybudovať v zmysle ustanovenia § 18 ods. 9 Cestného zákona vyvolané investície. Žalobca,
aby sa nedopustil konania v rozpore so zákonom, bol povinný pristúpiť k vybudovaniu stavebného
objektu, pričom zákon neupravuje povinnosť žalobcu skúmať na koho prospech je investícia budovaná.
Argumentácia žalovaného týkajúca sa toho, že žalovaný nie je odborníkom, ktorý by sa vedel vyjadriť
k projektovej dokumentácii, neobstojí, nakoľko žalovaný mohol na posúdenie týchto skutočností využiť
odborne spôsobilú osobu. Nečinnosť a ľahostajný prístup žalovaného v stavebnom konaní nemôže byť

následne použitý ako argument na obranu žalovaného v tejto právnej veci.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.11.2019 uviedol, že v danom prípade by jednoznačne šlo o
majetkoprávny úkon nadobudnutia veci, ktorý by bol v rozpore s princípom správy majetku obce
na prospech jej občanov. Takýto úkon jednoznačne podlieha výslovnému schváleniu obecného

zastupiteľstva. Preto aj všetky úkony bývalého starostu C. A. B. nie sú pre žalovaného právne záväzné.
K argumentácii žalobcu, že sa jedná o vyvolanú investíciu, žalovaný uviedol, že stavba predmetného
mostu rozhodne nebola nevyhnutná pre splnenie hlavnej investície. Splnenie povinnosti uvedenej v
zákone je však aj tak podmienené riadne uzatvorenou zmluvou medzi investorom a prijímateľom
vyvolanej investície, čo vyplýva aj z opatrenia Ministerstva financií SR IMF 04/2003. Takáto zmluva

nebola so žalovaným platne uzatvorená.

6. Vo vyjadrení zo dňa 15.01.2020 sa žalobca znovu vyjadril ohľadne prekážky rozhodnutej veci,
Uviedol tiež, že na nadobudnutie vyvolaných investícii nebude potrebné vynaložiť z rozpočtu žalovaného
žiadne prostriedky a nepôjde o žiadne nakladanie s majetkom obce (žalovaného), nakoľko vyvolané

investície žalobca spolu s pozemkami pod vyvolanými investíciami odovzdá žalovanému bezodplatne.
Z tohto dôvodu odmietavé stanovisko obecného zastupiteľstva k prevzatiu mostu je v danom
prípade bezvýznamné a v zmysle zákona nie je potrebné naň prihliadať, nakoľko sa v danom
prípade ani nevyžaduje žiadne schválenie tohto úkonu. Splnenie zákonnej povinnosti je výlučne
v kompetencii starostu obce (t.j. prevzatie mostu) bez ohľadu na akékoľvek odmietavé stanoviská

a rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Starosta žalovaného bol oprávnený podpísať zmluvu o
uzatvorení budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy a prevádzky
30700/ZIO/07/2012/1462 aj bez predchádzajúceho schválenia obecného zastupiteľstva a rovnako bol
oprávnený prevziať aj ostatné vyvolané investície, ktoré boli zo strany žalovaného riadne prevzaté.
Pri vymedzení toho, čo je potrebné považovať za vyvolanú investíciu, je potrebné vychádzať výlučne

z Cestného zákona a nie "zo stránok príslušného ministerstva k súťažným podkladom", ktoré cituje
žalovaný a nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou. Súťažné podklady nemajú prednosť pred
zákonom, a preto by sa na ne nemalo vôbec prihliadať. Čo sa pokladá za vyvolanú investíciu
jednoznačne definuje § 18 ods. 9 Cestného zákona. V danom prípade boli naplnené všetky zákonné
predpoklady a je nepochybné, že predmetný most je vyvolanou investíciou. V dôsledku výstavby

rýchlostnej cesty R2 došlo k zisteniu kríženia rýchlostnej cesty R2 s poľnými cestami v km 8,82 a v
km 9,67. Predmetná kolízia bola vyriešená vybudovaním predmetného mostu. Návrh na vybudovanie
mostu bol prerokovaný aj za účasti žalovaného a technické riešenie bolo aj za jeho účasti schválené
dňa 06.10.2011 na záverečnom prerokovaní. Žalobca pri budovaní vyvolanej investície splnil všetky
zákonné povinnosti, vybudoval most na vlastné náklady, vysporiadal príslušné pozemky pod ním a

vyzval žalovaného na jeho prevzatie. Na druhej strane po splnení týchto zákonných požiadaviek vzniká
žalovanému povinnosť prevziať vyvolanú investíciu. Žalovaný sa však splneniu tejto zákonnej povinnosti
bezdôvodne vyhýba. Cestný zákon pritom nepripúšťa žiadnu možnosť zbaviť sa splnenia tejto zákonnej
povinnosti tak, ako sa o to žalovaný pokúša v tomto konaní. Súčasne poukázal na skutočnosť, že
žalovaný pritom všetky ostatné vyvolané investície, ktoré boli budované spolu s mostom, prevzal bez

akýchkoľvek námietok. Argument žalovaného, že splnenie povinnosti uvedenej v Cestnom zákone,
a to prevziať vyvolané investície, je podmienené riadnym uzatvorením zmluvy medzi investorom a
prijímateľom vyvolanej investície, nemá žiadnu oporu v Cestnom zákone, ako ani v inom zákone.7. Žalobca v podaniach zo dňa 30.03.2020 a 07.04.2020 uviedol, že žalobcom vybudované preložky
poľných ciest predstavujú vyvolané investície v zmysle § 18 ods. 9 Cestného zákona. Zákon nevyžaduje,
aby sa pri budovaní vyvolaných investícii skúmal účel ich vybudovania, avšak je možné vyvodiť ho

z dokumentácie vyhotovenej pre stavebné povolenie, z ktorej vyplýva, že účelom ich vybudovania
bolo zachovanie prístupu na obhospodarované pozemky, na pozemky rozdelené rýchlostnou cestou
R2 a zabezpečenie potreby zachovania migračných koridorov. Žalovaný viackrát vyjadril súhlas s
prevzatím vyvolaných investícií vopred (pred ich vybudovaním) a súčasne vyhlásil, že bol vlastníkom
a prevádzkovateľom poľných ciest dotknutých výstavbou rýchlostnej cesty R2. Na základe uvedeného

možno jednoznačne konštatovať, že ak by aj vyvolané investície mali povahu účelových komunikácií,
tak právnickou osobou, v ktorej vlastníctve majú byť predmetné poľné cesty (vrátane mosta) je práve
žalovaný. Vyvolané investície boli vybudované v prospech obyvateľov obce (žalovaného) a subjektov
podnikajúcich v katastrálnom území obce. Tieto osoby využívajú poľné cesty a predmetný most aj
v súčasnosti, čo písomne potvrdil predseda PPD Rybany vo svojom vyhlásení, kde okrem iného
uviedol, že bol svedkom toho ako obyvatelia obce využívajú tieto vyvolané investície na prejazd a na

prevoz dreva. Obecné zastupiteľstvo nemá právomoc rozhodovať o splnení si zákonnej povinnosti obce
(žalovaného), nakoľko uvedené nespadá do kompetencie obecného zastupiteľstva v zmysle zákona o
obecnom zriadení a zákona o majetku obcí. Taktiež sa nejedná ani o nakladanie s majetkom obce.
Žalobca ďalej uviedol podrobnú argumentáciu ohľadne vyvolaných investícií, pričom uviedol, že o
vyvolanú investíciu ide vždy, ak pri výstavbe alebo zmene dopravnej infraštruktúry investor na svoje

vlastné náklady vybuduje vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia alebo iného diela. V
danom prípade výstavbou investičnej stavby - rýchlostnej cesty R2 boli priamo dotknuté existujúce
poľné cesty, ktorých preložku v zmysle vyššie uvedeného realizoval žalobca. Preložky poľných ciest
(vrátane vybudovania predmetného mostu) boli štátnymi orgánmi, ako aj odborníkmi kvalifikované ako
vyvolané investície. Obec Dolné Naštice v priebehu spracovania projektu výstavby rýchlostnej cesty R2

Ruskovce - Pravotice odsúhlasila prevzatie vyššie uvedených objektov do jej správy a majetku a nikdy
nevzniesla akékoľvek námietky vo vzťahu k odovzdaniu predmetných vyvolaných investícií do jej správy
a vlastníctva.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 5Cb/16/2019 - 372 zo dňa 16.07.2020 výrokom I. žalobu zamietol

a výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100,00
%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej
výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/16/2019 - 372 zo dňa

16.07.2020, Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom č. k. 16Cob/51/2020 - 461 zo dňa
31.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2022, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku
podrobne zaoberal výkladom pojmov vyvolané investície a vyvolané úpravy. Konštatoval, že súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pričom z takto zisteného skutkového stavu nie je zrejmé ako

a či sa vysporiadal so skutkovým zistením, že žalovaný prevzal objekty 137-00 a 138-00 a následne
odmietol prevziať objekt 212-00, ktorý spája prevzaté objekty. Súd prvej inštancie len uviedol, že
dôvodnosť prevzatia dvoch preložiek nezakladá dôvodnosť prevzatia mostu a tieto objekty neslúžili
primárne potrebám obce. Odvolací súd mal za to, že preukázanie právneho dôvodu prevzatia objektov
137-00 a 138-00 je potrebné k posúdeniu dôvodnosti prevzatia objektu 212-00. Odvolací súd

konštatoval vady v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, pričom vykonanie dokazovania pred
odvolacím súdom, na ich odstránenie, považoval za neúčelné. S prihliadnutím na obsah dôkazov,
dospel odvolací súd k názoru, že nie všetky skutkové zistenia ustálené súdom prvej inštancie majú
oporu vo vykonanom dokazovaní, čo pri hodnotení dôkazov vo vzájomnej súvislosti vyústilo aj do
nesprávneho právneho záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a o nepreukázaní

vlastníctva k pôvodnej poľnej ceste. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nie je vlastníkom pôvodnej poľnej cesty,
bol povinný odstrániť rozpor medzi svojimi tvrdeniami, ktoré boli predložené žalobcom v písomnej
podobe a tvrdeniami počas súdneho konania. Na uvedenom nič nemení ani situácia, kedy pôvodné
tvrdenia urobil predchádzajúci štatutárny zástupca žalovaného a tvrdenia v priebehu konania aktuálny
štatutárny zástupca žalovaného. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby za aktívneho splnenia

povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcom a žalovaným, prípadne postupom podľa § 150 ods. 2
Civilného sporového poriadku požiadal strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia. V ďalšom konaní, okrem
vyslovených vyššie uvedených názorov odvolacieho súdu, zameria súd prvej inštancie pozornosť strán
sporu, postupom podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, aj na odstránenie rozporov medziskutočnosťami vyplývajúcimi z predložených listinných dôkazov a skutočnosťami tvrdenými žalovaným.
V súlade s výsledkami dokazovania sa súd prvej inštancie tiež vyjadrí k povinnosti prevziať vyvolané
investície v zmysle § 18 ods. 13 Cestného zákona. Všetky dôkazy, ktoré v konaní vykoná vyhodnotí

nielen jednotlivo, ale hlavne v ich vzájomnej súvislosti.

10. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie vyzval strany, aby tunajšiemu súdu v lehote
15 dní v nadväznosti na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/51/2020 - 461 zo
dňa 31.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2022, oznámili v intenciách záverov vyššie

uvedenéhorozhodnutiaodvolaciehosúdu,čiaakémajúvpredmetnomsporenávrhynavykonanie,resp.
doplnenie dokazovania, či trvajú na všetkých svojich doterajších skutkových tvrdeniach, prípadne tieto
chcú v nadväznosti na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu doplniť s tým, že prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí.

11. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 14.11.2023 oznámil, že nemá žiadne ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania. Mal za to, že v pôvodnom prvostupňovom konaní predložil všetky relevantné
dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť jeho žaloby a ktoré vzal do úvahy aj Krajský súd v Trenčíne
pri vydávaní svojho rozhodnutia. Žiadal, aby sa v súdnom konaní vykonal dôkazy, ktoré sú obsahom
súdneho spisu. Uviedol, že zotrváva na svojich predošlých písomných ako aj ústnych podaniach a

tvrdeniach. Stotožnil sa so závermi odvolacieho súdu k pojmu "vyvolané investície", ako aj so závermi
ohľadom neunesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného. Žalovaný v súdnom konaní nepredložil
ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho účelové tvrdenia. Naproti tomu žalobca predložil celé
množstvo dôkazov, ktoré neboli v pôvodnom prvoinštančnom konaní vzaté na zreteľ, avšak podľa
Krajského súdu v Trenčíne mali byť pri rozhodovaní zohľadnené. Zastával názor, že listinnými dôkazmi

bolo preukázané, že pôvodné poľné cesty, ktoré boli preložené v dôsledku výstavby rýchlostnej cesty
R2, boli vo vlastníctve žalovaného a žalovaný počas celého konania nepreukázal opak. Žalovaný
sám deklaroval žalobcovi, že je vlastníkom pôvodne zrušených poľných ciest a počas výstavby R2
ubezpečoval žalobcu, že preložky týchto poľných ciest prevezme v zmysle Cestného zákona do svojho
vlastníctva a správy. Podľa žalobcu je nepochybné, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným

subjektom v predmetnom spore a že bol vlastníkom zrušených poľných ciest, a preto je potrebné v
danom prípade aplikovať ustanovenie § 18 ods. 13 Cestného zákona.

12. Na výzvu súdu žalovaný v podaní zo dňa 27.11.2023 oznámil, že odmieta, že by mu vznikla
povinnosť prevziať objekty 137-00 a 138-00 na základe zákona. Uviedol, že si uvedomuje, že nemal

prevziať ani uvedené objekty, a preto je pripravený bezodkladne ich vrátiť žalobcovi a týmto žalobcu
vyzýva, aby so žalovaným spísal odovzdávací a preberací protokol, na základe ktorého vráti žalobcovi
objekty 137-00 a 138-00, ktoré boli prevzaté bez právneho titulu. Navrhol súdu prvej inštancie vykonať
dokazovanie, či žalovanému vznikla povinnosť prevziať predmetné objekty v zmysle zákona. Podľa
názoru žalovaného nie, keďže sám žalobca vypracoval zmluvu o budúcej zmluve o odovzdaní a prevzatí

objektovvyvolanýchinvestíciídosprávyaprevádzky,abyvôbecexistovalnejakýtitul,nazákladektorého
má žalovaný prevziať predmetné objekty. Aj z opatrenia Ministerstva financií SR IMF 04/2003 vyplýva,
že splnenie povinnosti uvedenej v zákone je podmienené riadne uzatvorenou zmluvou medzi investorom
a prijímateľom vyvolanej investície. Ak by existoval zákonný dôvod, vznikla by žalovanému povinnosť
priamo zo zákona a prípadný protokol o odovzdaní a prevzatí objektu by mal iba deklaratórne účinky.

Keďže však zákonný titul na prevzatie neexistoval vypracoval žalobca zmluvu uzatvorenú v zmysle § 18
ods. 13 zákona č. 135/1961 Zb., aby sa žalovaný zaviazal k prevzatiu objektov. Takže aj sám žalobca si
bol vedomý, že v zmysle citovaného ustanovenia Cestného zákona musí existovať zmluvný základ na
prevzatie objektov. Mal za to, že nie sú splnené viaceré predpoklady pre to, aby bol žalovaný povinný
prevziať objekt priamo zo zákona (vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia, miestna komunikácia vs.

poľná cesta, teda účelová komunikácia, vyvolané úpravy vs. ostatné úpravy, odovzdanie do vlastníctva
vs. odovzdanie do správy a prevádzky a podobne). Nebolo preukázané, že by bol žalovaný dotknutou
osobou a že vyvolanou investíciou sa zasiahlo do jeho práv. Konštatoval, že zmluvu o budúcej zmluve o
uzatvorení budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy a prevádzky
zo dňa 05.09.2012 nemožno vziať do úvahy ako platnú zmluvu, keďže nebola zverejnená v Centrálnom

registri,zmluvapretonenadobudlaúčinnosťaplatístav,akokebykuzatvoreniuzmluvynedošlo.Uviedol,
že odmieta, že by bol vlastníkom poľnej cesty, na ktorej sa nachádzajú predmetné objekty. Túto poľnú
cestu žalovaný nikdy v minulosti nevlastnil ani nespravoval. Dokonca žalovaný podľa evidencie katastra
nehnuteľností ani nikdy nebol vlastníkom pozemkov tvoriacich poľnú cestu. Predmetnú poľnú cestužalovaný neudržiaval, keďže na to ani nemal dôvod. Navrhol súdu, aby sa vykonalo dokazovanie
ohľadne vlastníctva poľnej cesty. Z katastrálnej mapy je totiž zrejmé, že žalovaný nie je vlastníkom
pozemku pod objektom 212-00 (predmetný most ponad R2) a tiež nie je vlastníkom pozemkov na jednej

ani na druhej strane predmetného mosta. Tiež je potrebné vykonať dokazovanie ohľadne charakteru,
resp. druhu pozemnej komunikácie pokiaľ ide o predmetnú poľnú cestu, keďže táto podľa jeho názoru
rozhodne nemôže byť považovaná za miestnu komunikáciu, ale len za účelovú komunikáciu a kto je
vlastníkom, resp. správcom takejto komunikácie (aj s poukazom na ustanovenie § 3d ods. 4 Cestného
zákona). Poukázal na skutočnosť, že ani jeden z objektov neslúži potrebám obce. Obec vybudovanie

týchto objektov nenavrhovala a tieto ani nepotrebuje. Obec vzhľadom na poddimenzovaný rozpočet ani
nemá finančné krytie na údržbu objektov a v budúcnosti na náklady na starostlivosť o objekty a prípadné
opravy. Žalobca uvádzal, že objekty boli vybudované v prospech žalovaného, na žiadosť žalovaného
a majú pre žalovaného zásadný význam. Podľa jeho záveru ani jedno z týchto troch tvrdení nebolo zo
strany žalobcu preukázané, preto navrhol vykonať dokazovanie aj v tomto smere. Ak vtedajší starosta
obce Dolné Naštice nemal pripomienky k projektovej dokumentácii, nemožno z toho dôvodiť, že súhlasil

s prevzatím objektov. Obecné zastupiteľstvo obce Dolné Naštice pritom vo svojich uzneseniach zo dňa
21.09.2016 a zo dňa 04.10.2016 výslovne odmietlo prevziať objekt 212-00 a dalo tak pokyn starostovi,
aký postoj má k veci zaujať. Nemožno vylúčiť, aby fyzická alebo právnická osoba akýkoľvek svoj názor a
postoj prehodnotila, resp. zmenila. Trval na tom, že nemá ani zákonný, ani zmluvný dôvod na prevzatie
objektu 212-00 (most ponad R2) do svojej správy, resp. vlastníctva, a preto bude súdu navrhovať po

doplnení dokazovania opätovne žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

13. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých za prítomnosti včas predvolaných právnych zástupcov
strán sporu vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením vydaných rozhodnutí vo veci
samej, podaní strán a listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba zo dňa 17.06.2019 č. l. 3-8, rozhodnutie

o povolení stavby zo dňa 18.12.2012 č. l. 9-17, preberacie protokoly č. 086/2016 a 087/2016 č. l. 18-21,
uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Dolné Naštice č. 17/2016 č. l. 22, kolaudačné rozhodnutie zo
dňa 16.11.2017 č. l. 23-25, predžalobný pokus o zmier + doručenka č. l. 26-28, zmluva o uzatvorení
budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov č. l. 29-30, vyjadrenie žalovanej k žalobe č. l. 56-58,
vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej č. l. 68-74, vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu č. l.

84-86, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej č. l. 107-111, podanie žalobcu ozn. ako "Predloženie
dôkazov" č.l. 119-120, fotodokumentácia č. l. 121-128, vyjadrenie žalobcu č. l. 151-159, sprievodná
správa k projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie vrátane záznamu zo závereč. rokovania
zo dňa 06.09.2011 a prezenčnej listiny a záznamu z rokovania zo dňa 08.06.2011 a prezenčnej listiny
č.l. 160-173, dokumentácia na stavebné povolenie č. l. 174-313, vyjadrenie obce Dolné Naštice k

projektovej dokumentácii č. l. 314, čestné vyhlásenie č. l. 315, sprievodný list + doručenka č. l. 316,
zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov č. l. 317-322, rozpočet č. l.
323-324, prezenčná listina č. l. 325, vyhlásenie č. l. 326, záznam z rokovania zo dňa 10.03.2011 č. l.
327-328, vyjadrenie žalobcu č. l. 331-334, dokument Ministerstva dopravy SR č. l. 335-340, protokol
o vykonaní štátnej expertízy č. 18/2008 so sprievodným listom vrátane expertízneho posudku č. l.

341-363, vyhlásenie č. l. 364, rozsudok č.k. 5Cb/16/2019-372 zo dňa 16.07.2020, odvolanie žalobcu
č.l. 381-390, vyjadrenie žalovanej k odvolaniu č.l. 395-397, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej
č.l. 404-409, e-mailová komunikácia č.l. 410, vyjadrenie žalobcu č.l. 432-436, uznesenie KS v Trenčíne
č.k. 16Cob/51/2020-461 zo dňa 31.01.2022, odpoveď žalobcu na výzvu súdu č.l. 484-486, vyjadrenie
žalovanej č.l. 492-493, 495-496, zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Dolné Naštice

21.09.2016 vrátane uznesenia č. 16/2016 a zápisnica zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce
Dolné Naštice zo dňa 04.10.2016 vrátane uznesenia č. 17/2016 č.l. 504-512, podanie žalobcu č.l.
516-517, aktuálny výpis z Obch. registra žalobcu a výpis z LV č. XXX k.ú. A. B., výzva zo dňa 04.01.2014
spolu s doručenkou, Uznesenie č. 45 a 46 Obecného zastupiteľstva obce Dolné Naštice, potvrdenie
obce Dolné Naštice zo dňa 18.01.2024.

14. Žalobca netrval na návrhu na výsluch svedka D. E. F., tento dôkaz preto súd nevykonal. Strany
sporu nemali žiadne námietky voči vykonanému dokazovaniu a nemali ani ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

15. Zo záznamu zo záverečného rokovania zo dňa 08.06.2011, ktoré rokovanie bolo zvolané z dôvodu
informovania verejnosti a dotknutých orgánov a organizácií o spracovanej dokumentácii na stavebné
povolenie a o zmenách technického riešenia oproti riešeniu v dokumentácii pre územné rozhodnutie,
vyplýva vyjadrenie žalovaného k rokovaniu, že k predloženej dokumentácii nemá pripomienky.16. Zo záznamu zo záverečného rokovania zo dňa 06.09.2011, ktoré rokovanie bolo zvolané z
dôvodu informovania verejnosti a dotknutých orgánov a organizácií o záverečnom návrhu dokumentácie

na stavebné povolenie, vyplýva vyjadrenie žalovaného k rokovaniu, že s predloženou projektovou
dokumentáciou súhlasí s pripomienkou, že oblasť Rybany, Bánovce nad Bebravou, Veľké Chlievany
je silná repárska oblasť a v čase repnej kampane chodí doňho cca 200 kamiónov, ktoré by zaťažovali
mesto Bánovce nad Bebravou. Z tohto dôvodu má zmysel križovatka Bánovce-východ.

17. V dokumentácii pre stavebné povolenie je k stavebnému objektu 137-00 Preložka súbežnej
poľnej cesty v km 8,730-9,076 R2 vpravo vo všeobecnom popise uvedené, že objekt rieši prístup na
poľnohospodárske pozemky, ako náhradu za prerušenú poľnú cestu, začiatok sa pripája na jestvujúcu
poľnú cestu, trasa je vedená v súbehu s rýchlostnou cestou R2 po pravej strane, na konci sa plynulo
pripája na jestvujúcu poľnú cestu.

18. V dokumentácii pre stavebné povolenie je k stavebnému objektu 138-00 Preložka poľnej cesty v km
9,018 R2 vo všeobecnom popise uvedené, že objekt rieši prístup na poľnohospodárske pozemky, ako
náhradu za prerušenú poľnú cestu ktorá spĺňala túto funkciu, začiatok sa pripája na jestvujúcu poľnú
cestu, trasa je vedená ponad rýchlostnú cestu R2 km 9,018 33 pomocou mostného objektu 212-00,
koniec objektu je plynulo pripojený na časť stavby 137-00.

19. V dokumentácii pre stavebné povolenie je k stavebnému objektu 212-00 - Most nad R2 na preložke
poľnej cesty v km 9,018 R2 vo všeobecnom popise uvedené, že most sa nachádza v extraviláne
katastrálnehoúzemiaA.B..MostnýobjektsanachádzanadrýchlostnoucestouR2Ruskovce-Pravotice
v km 9,018. Prevádza preložku poľnej cesty č. st. 138-00, kategórie P 4/30, ponad rýchlostnú cestu R2.

Na mostnom objekte je voľná šírka komunikácie 6,0 m.

20. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.12.2011 adresovaného zhotoviteľovi projektovej dokumentácie
- spoločnosti Valbek s.r.o., IČO: 36 612 642, vyplýva, že vo veci predloženej dokumentácie "Rýchlostná
cesta R2 Ruskovce - Pravotice" nemá námietky a súhlasí s prevzatím diela do majetku obce.

21. Dňa 05.09.2012 uzatvoril žalobca ako budúci odovzdávajúci so žalovaným ako budúcim
preberajúcim Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií
do správy a prevádzky v zmysle § 289 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle § 18 ods. 13
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Podľa článku III

ods. 1 predmetnej zmluvy budúci preberajúci je vlastníkom a prevádzkovateľom objektov uvedených v
článku II ods. 1 tejto zmluvy, pričom ich úpravou nedôjde k zmene vlastníckych práv. V článku II ods. 1
predmetnej zmluvy sú uvedené objekty: 137-00 - Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730-9,076 R2
vpravo; 138-00 - Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2; 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v
km 9,018 R2. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok uzavrieť za podmienok uvedených v tejto zmluve

zmluvu o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy a prevádzky (článku III ods.
2 predmetnej zmluvy). Účelom zmluvy je uviesť do súladu záujmy zmluvných strán tak, aby predmetné
objekty vyvolaných investícií slúžili svojmu účelu (článok III ods. 3 predmetnej zmluvy). Podľa článku V
ods. 3 predmetnej zmluvy odovzdávajúci je povinný odovzdať a preberajúci je povinný prevziať objekty
uvedenévčl.II.ods.1tejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupodokončenípredmetnejstavbyapodpísaní

preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce v súlade so zákonom č. 254/1998 Z.
z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhlášky č. 83/2008 Z. z. na
uvedenie preložených objektov do prevádzky spolu s projektovou a technickou dokumentáciou v zmysle
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Podľa článku V
ods. 5 predmetnej zmluvy formálno-právne odovzdanie a prevzatie upravených objektov sa uskutoční

osobitnou zmluvou o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy a prevádzky, ktorú
zmluvné strany uzatvoria po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, resp. rozhodnutia o
predčasnom užívaní stavby. Táto zmluva bude obsahovať: a) ustanovenie o tom, že preberajúci prevzal
od odovzdávajúceho uvedené objekty do správy a prevádzky podpísaním preberacieho protokolu o
odovzdaní a prevzatí verejnej práce v súlade so zákonom č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v

znení neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 83/2008 Z. z. spolu s projektovou a technickou
dokumentáciou, b) konštatovanie, že úpravou objektov nedošlo k zmene vlastníckych pomerov, a že
správcom a prevádzkovateľom objektov uvedených v čl. II. ods. 1 tejto zmluvy je preberajúci, c) konečnú
obstarávaciu cenu vybudovaných objektov. Podľa čl. VI. ods. 4 tejto zmluvy, ak by táto zmluva nebolazverejnená do 3 mesiacov od jej uzatvorenia, tak platí, že v zmysle § 47a zákona č. 40/1964 Zb. v
platnom znení k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.
(ďalej aj len "predmetná zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy")

22. Návrh predmetnej zmluvy bol žalovanému podľa predloženej doručenky doručený dňa 30.07.2012
s možnosťou zaslania pripomienok, pričom žalovaný predmetnú zmluvu podpísal dňa 08.08.2012. a
žalobca dňa 05.09.2012. Nebolo medzi stranami sporným, že predmetná zmluva o uzatvorení budúcej
zmluvy riadne zverejnená nebola.

23. Z Expertízneho posudku na stavebný zámer verejnej stavby (príloha Protokolu o vykonaní štátnej
expertízy č. 18/2018 na stavebný zámer verejnej práce "R2 Ruskovce - Pravotice") vyplýva, že
navrhovaná trasa komunikácie sa nachádza v mierne zvlnenom území, jej poloha je však komplikovaná
mnohými kríženiami s inžinierskymi sieťami, cestami II. a III. triedy a poľnými cestami a riekami Svinica
a Bebrava a hlavne zásahom do ochranného pásma železničnej trate Trenčín - Chynorany. Kríženia

inžinierskych sietí vyvolávajú množstvo ich prekládok, úprav vodných tokov a preložiek poľných ciest.
Jej negatívnym prvkom je jej vedenie poľnohospodársky využívanou pôdou. Vzhľadom na skutočnosť,
že sa jedná o obchvat mesta, ktorý má slúžiť pre tranzitnú dopravu a presmerovanie ťažkej dopravy
smerujúcej z a do priemyselného parku mimo mesta, možno považovať túto trasu za vhodnú.

24. Dňa 18.12.2012 vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
rozhodnutie č. 18660/2012/SCDPK-72078, ktorým povolilo stavebníkovi - žalobcovi stavbu "Rýchlostná
cesta R2 Ruskovce - Pravotice" a okrem iných konkrétne aj stavebné objekty č. 137-00 - Preložka
súbežnej poľnej cesty v km 8,730 - 9,076 R2 vpravo, č. 138-00 - Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2,
č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2.

25. Podľa preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce (diela) č. 086/2016 dňom
ukončenia preberacieho konania (30.09.2016) zhotoviteľ stavby odovzdáva objekt, resp. dokončenú
časť verejnej práce SO 137-00 Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730-9,076 R2 vpravo,
objednávateľovi - žalobcovi, ktorý ho preberá a zároveň odovzdáva budúcemu správcovi - žalovanému,

ktorý ho preberá do svojej správy a údržby. Protokol je podpísaný okrem iných aj žalobcom a žalovaným.

26. Podľa preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce (diela) č. 087/2016 dňom
ukončenia preberacieho konania (30.09.2016) zhotoviteľ stavby odovzdáva objekt, resp. dokončenú
časť verejnej práce SO 138-00 Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2, objednávateľovi - žalobcovi, ktorý

ho preberá a zároveň odovzdáva budúcemu správcovi - žalovanému, ktorý ho preberá do svojej správy
a údržby.

27. Obecné zastupiteľstvo žalovaného prijalo dňa 04.10.2016 uznesenie č. 17/2016, v ktorom prijalo
rozhodnutie neprebrať posledný stavebný objekt č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v

km 9,018 R2 s odôvodnením, že prípadné prebratie tohto objektu by mohlo spôsobiť obci v budúcnosti
investície, ktoré by nemusel obecný rozpočet zvládnuť.

28. Dňa 16.11.2017 bolo Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky vydané kolaudačné
rozhodnutie č. 26305/2017/SCDPK/79908, ktorým bolo povolené užívanie stavby "Rýchlostná cesta R2

Ruskovce - Pravotice" a okrem iných aj stavebného objektu č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej
cesty v km 9,018 R2 (predmetný most - pozn. súdu). Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.12.2017.

29. Nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný stavebný objekt č. 212-00 - Most nad R2 na preložke

poľnej cesty v km 9,018 R2 doposiaľ neprevzal.

30. Z vyhlásenia predsedu predstavenstva Podielnického poľnohospodárskeho družstva Rybany (ďalej
aj len "PPD Rybany") zo dňa 19.03.2020 vyplýva, že pri budovaní rýchlostnej cesty R2 Ruskovce
- Pravotice bolo PPD Rybany oslovené stavebníkom v súvislosti s potrebou preloženia existujúcich

poľných ciest dotknutých výstavbou R2 v k. ú. A. B.. Na osobnom rokovaní uskutočnenom dňa
10.03.2011 PPD Rybany vyslovilo súhlas s nasledovným návrhom: v km 8,820 bude jestvujúca poľná
cesta prerušená a preložená do km 9,020, kde bude prevedená ponad rýchlostnú cestu R2 mostným
objektom a následne napojená na jestvujúcu poľnú cestu, v km 9,675 bude jestvujúca poľná cestaprerušená a preložená súbežne s rýchlostnou cestou R2 v km 9,020-9,675 vpravo. V km 9,020 bude
napojená na preložku poľnej cesty ponad rýchlostnú cestu. PPD Rybany nikdy nevyjadrilo nesúhlas s
vykonaním preložky existujúcich poľných ciest dotknutých výstavbou R2 v k. ú. A. B. a s vybudovaním

mostného objektu nad R2 a súčasne nikdy neuviedlo, že vybudovanie mostu, ktorý spája preložené
poľné cesty je nepotrebný. Preložené poľné cesty v k. ú. A. B. dotknuté výstavbou R 2 neboli vo
vlastníctve a ani v správe PPD Rybany. Preložené poľné cesty v k. ú. A. B. využívajú okrem PPD Rybany
aj obyvatelia obce Dolné Naštice, resp. iné osoby. Uviedol, že bol som svedkom toho, ako tieto tretie
osoby, vrátane obyvateľov obce Dolné Naštice, využívajú predmetné preložené poľné cesty, vrátane

mosta, ktorý ich spája, napr. na prevoz dreva a podobne.

31. V Čestnom vyhlásení D. G. H. zo dňa 25.03.2020 menovaná uviedla, že je zamestnankyňa žalobcu
na pracovnej pozícii vedúca oddelenia prípravy a vyhlásila, že žalovaný nikdy v rámci komunikácie
ohľadom uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve na prevzatie stavebných objektov nespochybnil a
nevyjadril svoj nesúhlas s vybudovaním a následne s odovzdaním vyvolaných investícií - predmetných

stavebných objektov, do jeho správy a vlastníctva. Žalovaný dobrovoľne pristúpil k uzavretiu Zmluvy o
odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy a prevádzky č. 30700/ZIO/07/2012/1462,
pričom mal možnosť vzniesť k obsahu predmetnej zmluvy akékoľvek pripomienky a požiadavky.
Žalovaný v rámci predzmluvných vzťahov potvrdil správnosť obsahu zmluvy a nezaslal žalobcovi žiadne
výhrady a pripomienky k obsahu zmluvy.

32. Z vyhlásenia spoločnosti Valbek s.r.o., IČO: 36612642 zo dňa 03.04.2020 vyplýva, že uvedená
spoločnosť bola zhotoviteľom dokumentácie pre stavebné povolenie k výstavbe investičnej stavby -
rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - Pravotice. Uviedol, že v praxi pri projektovaní investičných stavieb
(pozemných komunikácií) je potrebné naplniť požiadavky upravené v Cestnom zákone a v prípade

zistenia križovania ciest s investičnou stavbou, ktoré sú výstavbou investičnej stavby dotknuté, je
potrebné naprojektovať aj preložky týchto dotknutých ciest najmä za účelom zabezpečenia prístupu
na pozemky rozdelené investičnou stavbou. Spoločnosť postupovala v zmysle vyššie uvedeného
aj v prípade projektovania rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - Pravotice a vyvolaných investícií. V
rámci projektu sa nad rámec Cestného zákona skúmajú všetky komunikácie a poľné cesty dotknuté

výstavbou investičnej stavby, a na rokovaniach so správcami a užívateľmi pozemkov a ciest (najmä
poľnohospodárske družstvá, obce) sa zisťuje potreba preložiek jednotlivých ciest, tak aby bolo možné
zachovať prístup na pozemky rozdelené stavbou a migračné koridory. K žiadosti o vydanie stavebného
povolenia je potrebné doložiť súhlasné stanoviská týchto dotknutých subjektov (vlastníkov a správcov
pôvodných ciest). Rovnako postupoval v prípade prípravy dokumentácie pre stavebné povolenie k

výstavbe rýchlostnej vesty R2 Ruskovce - Pravotice. Všeobecne platí, že pri preložkách ciest sa určujú
správcovia vyvolaných investícií podľa toho, v koho správe sa existujúca cesta nachádza. Pri poľných
cestách sa taktiež u poľnohospodároch zisťuje potreba vybudovania danej preložky poľnej cesty a
v prípade, keď daná cesta sprístupňuje viaceré pozemky rôznych vlastníkov, rokuje sa v priebehu
spracovania dokumentácie s dotknutou obcou, alebo mestom, v katastrálnom území ktorého sa preložka

nachádza, o technickom riešení a prevzatí týchto preložiek do budúcej správy. Predpokladaný správca
sa uvádza v samotnej dokumentácii. Na záver projektu sa požiada o súhlasné stanovisko budúceho
správcu. V rámci prípravy dokumentácie pre stavebné povolenie rýchlostnej cesty R2 Ruskovce -
Pravotice sa predpokladalo a dohodlo na základe spoločných rokovaní s obcou Dolné Naštice a
písomného súhlasného stanoviska doručeného spoločnosti zo strany obce Dolné Naštice o odovzdaní

nasledovných vyvolaných investícií do vlastníctva a správy obce, a to: stavebného objektu č. 137-00 -
Preložka súbežnej poľnej cesty v km 8,730 - 9,076 R2 vpravo, stavebného objektu č. 138-00 - Preložka
poľnej cesty v km 9,018 R2, stavebného objektu č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty
v km 9,018 R2. Obec Dolné Naštice v priebehu spracovania projektu výstavby rýchlostnej cesty R2
Ruskovce - Pravotice odsúhlasila prevzatie vyššie uvedených objektov do jej správy a majetku a nikdy

nevzniesla akékoľvek námietky vo vzťahu k odovzdaniu predmetných vyvolaných investícií do jej správy
a vlastníctva.

33. V Predžalobnom pokuse o zmier zo dňa 27.05.2019 žalobca vyzval žalovaného k oznámeniu,
či žalovaný má záujem vyriešiť predmetnú právnu vec mimosúdne a v súvislosti s tým pristúpiť k

dobrovoľnému splneniu zákonnej povinnosti.34.Obecnézastupiteľstvožalovanéhouznesenímč.45schválilovráteniestavebnýchobjektovč.137-00
a č. 138-00, ktoré boli prevzaté v roku 2016 od žalobcu, a to späť žalobcovi z dôvodu, že na prevzatie
neexistoval zmluvný ani zákonný právny dôvod.

35. Výzvou zo dňa 04.01.2024 žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy
spísal so žalovaným odovzdávací a preberací protokol, ktorým žalobca preberie stavebné objekty č.
137-00 a č. 138-00 späť.

36. Zpotvrdeniažalovanéhozodňa18.01.2024vyplýva,žežalovanýpotvrdzuje,žeObecDolnéNaštice
nebola nikdy vlastníkom pozemkov, na ktorých sú postavené objekty SO 137-00 Preložka súbežnej
poľnej cesty v km 8,730-9,076 R2 vpravo, objekt SO 138-00 Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2 v
katastrálnom území A. B. a objekt č. 212-00 - Most nad R2 na preložke poľnej cesty v katastrálnom
území A. B. a zároveň obec Dolné Naštice nikdy nebola vlastníkom ani správcom ani užívateľom ani
prevádzkovateľom účelovej cesty, na ktorej tieto objekty boli vybudované ani účelovej cesty vedúcej k

týmto objektom (teda ani pôvodnej účelovej cesty pred vybudovaním objektov). Obec Dolné Naštice
neeviduje v evidencii vyššie uvedenú poľnú cestu ako účelovú ani inú pozemnú komunikáciu. Obec
Dolné Naštice ako správny orgán v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) nikdy nevydala žiadne rozhodnutie o vyššie uvedenej účelovej ceste nachádzajúcej sa
v katastrálnom území A. B..

37. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. A. B. vyplýva, že žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník
nehnuteľností nachádzajúcich sa katastrálnom území A. B., obci A. B., okrese Bánovce nad Bebravou,
zapísaných Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č.
XXX ako parcela registra "C" parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 205 m2, parcela

registra "C" parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 125 m2 a parcela registra "C"
parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 191 m2.

38. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
účinnom v rozhodnom období (ďalej len "Cestný zákon") pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa

dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,
b) cesty,
c) miestne komunikácie,
d) účelové komunikácie.

39. Podľa § 1 ods. 3 Cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné
teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a
obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými
obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

40. Podľa § 3d ods. 4 Cestného zákona účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných
právnických osôb alebo fyzických osôb.

41. Podľa § 18 ods. 9 Cestného zákona, ak sa má diaľnica, cesta alebo miestna komunikácia

zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný na svoje náklady a v
mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie (vyvolané investície) zabezpečiť výstavbu
náhradnej diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie zodpovedajúcej dopravným potrebám.

42. Podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona pri výstavbe pozemnej komunikácie alebo pri jej zmene je

investor stavby povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia
alebo iného diela len vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia alebo iného diela, a to na úrovni
technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná. Investor stavby je zároveň povinný na vlastné
náklady majetkovoprávne vyporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté
výstavboupozemnejkomunikáciealebojejzmenouvprospechvlastníkaaleboprevádzkovateľavedenia

alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, alebo iného právneho
úkonu, ktorého predmetom je prevod alebo úprava užívania dotknutých pozemkov; vlastník alebo
prevádzkovateľ vedenia alebo iného diela je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia prevziať upravený úsek vedenia alebo iné dielo vrátane pozemku, okremprípadu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, na základe
ktorej sa vlastnícke právo v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela
neprevádza. Ostatné úpravy, ktorými sa zvýši výkonnosť alebo zmodernizuje vedenie, je investor stavby

oprávnený vykonať len na základe predchádzajúcej písomnej dohody investora stavby s vlastníkom
alebo prevádzkovateľom vedenia vždy na náklady vlastníka alebo prevádzkovateľa tohto vedenia.

43. Podľa § 22 ods. 1 až 3 Cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami

alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej
komunikácie platí ustanovenie § 16. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

44. Podľa § 18 ods. 9 Cestného zákona v platnom a účinnom znení ak sa má pozemná komunikácia

zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný na svoje náklady a v
mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie zabezpečiť výstavbu náhradnej alebo úpravu
jestvujúcej pozemnej komunikácie v rozsahu zodpovedajúcom dopravným potrebám.

45. Podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona v platnom a účinnom znení pri výstavbe pozemnej komunikácie

alebo pri jej zmene je investor stavby povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka alebo
prevádzkovateľavedenia,vlastníkaalebosprávcupozemnejkomunikáciealeboinéhodielalenvyvolané
úpravy priamo dotknutého úseku vedenia, pozemnej komunikácie alebo iného diela, a to na úrovni
technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná. Investor stavby je zároveň povinný na vlastné
náklady majetkovoprávne usporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté

výstavbou pozemnej komunikácie alebo jej zmenou v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa
vedenia, vlastníka alebo správcu pozemnej komunikácie alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy,
zmluvy o zriadení vecného bremena alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom je prevod
alebo úprava užívania dotknutých pozemkov; vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia, vlastník alebo
správcapozemnejkomunikáciealeboinéhodielajepovinnýbezodkladneponadobudnutíprávoplatnosti

kolaudačného rozhodnutia prevziať upravený úsek vedenia, pozemnej komunikácie alebo iné dielo
vrátane pozemku, okrem prípadu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, nájomnej zmluvy
alebo inej zmluvy, na základe ktorej sa vlastnícke právo v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa
vedenia, vlastníka alebo správcu pozemnej komunikácie alebo iného diela neprevádza. Ostatné úpravy,
ktorými sa zvýši výkonnosť alebo zmodernizuje vedenie alebo pozemná komunikácia, je investor stavby

oprávnený vykonať len na základe predchádzajúcej písomnej dohody investora stavby s vlastníkom
alebo prevádzkovateľom vedenia alebo s vlastníkom alebo správcom pozemnej komunikácie vždy na
náklady vlastníka alebo prevádzkovateľa tohto vedenia alebo vlastníka alebo správcu tejto pozemnej
komunikácie.

46. Podľa § 24k ods. 1, ods. 2 Cestného zákona v platnom a účinnom znení ak sa v doterajších právnych
predpisoch používa pojem "miestna komunikácia" vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým
"miestna cesta" v príslušnom gramatickom tvare. Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa
pojem "účelová komunikácia" vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým "účelová cesta" v
príslušnom gramatickom tvare.

47. Podľa článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom
znení (ďalej len "C.s.p.") strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

48. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

49. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

50. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.51. Podľa § 191 ods. 1, 2 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

52. Súd po vrátení veci na ďalšie konanie na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho
výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

53. Súd sa najskôr zaoberal tým, či sú splnené podmienky konania, pričom dospel k záveru, že
podmienky konania na to, aby sa zaoberal predmetom sporu z vecnej stránky, boli splnené a neexistuje
tu ani prekážka rozhodnutej veci (res iudicata). Súd z úradnej činnosti ani z obsahu spisového materiálu
nezistil existenciu meritórneho rozhodnutia v rovnakej veci medzi rovnakými stranami, ktoré by zakladalo
prekážku veci rozhodnutej. Uvedené napokon po vrátení veci nebolo namietané ani žalovaným.

54. Súd považuje za potrebné úvodom sa vyjadriť k samotnému účelu, významu a dôvodom výstavby
Rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - Pravotice tak, ako tieto vyplynuli z vykonaných dôkazov. Je
nepochybné, že pred výstavbou uvedenej rýchlostnej cesty sa celý dopravný objem cestnej premávky
v predmetnom úseku realizoval po cestách I/50, 11/516 a 11/592. Predmetné komunikácie mali v

prevažnej miere také technické, bezpečnostné a kapacitné parametre, ktoré nevyhovovali intenzite
dopravy v danom čase a mieste. Celá medzinárodná doprava bola vedená po ceste I. triedy I/50,
ktorá technickými parametrami v niektorých úsekoch nevyhovovala dopravnému zaťaženiu, naviac
prechádzala intravilánom miest a obcí, v ktorých hlukom a exhalátmi znehodnocovala životné prostredie
a ohrozovala bezpečnosť obyvateľov. Jediným trvalým a koncepčným riešením cestnej dopravy v

predmetnom území - z hľadiska kapacitného, bezpečnostného ako aj vplyvu na životné prostredie - bolo
vybudovanie kapacitnej komunikácie - rýchlostnej cesty.

55. V súvislosti so zámerom výstavby bola vykonaná štátna expertíza, výsledkom ktorej bol protokol o

vykonaní štátnej expertízy č. 18/2008 a bol daný súhlas Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
SR s predmetným zámerom. Súčasťou štátnej expertízy bol aj Expertízny posudok na stavebný zámer
verejnejstavbyvypracovanýA.D.A.I.,J.,vktorombolokonštatované,ženavrhovanátrasakomunikácie
sa nachádza v mierne zvlnenom území, jej poloha je však komplikovaná mnohými kríženiami s
inžinierskymi sieťami, cestami II. a III. triedy a poľnými cestami a riekami Svinica a Bebrava a hlavne

zásahom do ochranného pásma železničnej trate Trenčín - Chynorany. Kríženia inžinierskych sietí
vyvolávajú množstvo ich prekládok, úprav vodných tokov a preložiek poľných ciest. Jej negatívnym
prvkom je jej vedenie poľnohospodársky využívanou pôdou. Uvedený expertízny posudok zvolenú trasu
však vyhodnotil ako vhodnú vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o obchvat mesta, ktorý má slúžiť pre
tranzitnú dopravu a presmerovanie ťažkej dopravy smerujúcej z a do priemyselného parku mimo mesta.

56. V konaní nebolo sporné, že spoločnosť Valbek, s.r.o. v súvislosti s výstavbou Rýchlostnej cesty
R2 Ruskovce - Pravotice vypracovala rozsiahlu dokumentáciu na stavebné povolenie, ďalej tiež, že na
konci roka 2012 bolo príslušným špeciálnym stavebným úradom pre diaľnice a rýchlostné cesty vydané
stavebné povolenie k uvedenej stavbe stavebníkovi, ktorým bol žalobca, tento stavbu zrealizoval podľa

dokumentácie overenej v stavebnom konaní a dňa 16.11.2017 bolo príslušným špeciálnym stavebným
úradom pre diaľnice a rýchlostné cesty vydané kolaudačné rozhodnutie č. 26305/2017/SCDPK/79908,
ktorým bolo povolené užívanie stavby "Rýchlostná cesta R2 Ruskovce - Pravotice" a konkrétnych
stavebných objektov vrátane predmetného mosta.

57. Rýchlostná cesta R2 je súčasťou medzinárodného európskeho ťahu E 572 v smere západ - východ,
ktorý spája centrá dvoch susediacich samosprávnych krajov a z medzinárodného hľadiska zabezpečuje
spojenie s ČR a jej význam pre región je z viacerých hľadísk nespochybniteľný.

58. Už v procese prípravy projektovej dokumentácie bolo zrejmé, že zvolená trasa rýchlostnej cesty je

spojená s viacerými kríženiami danej cesty aj s poľnými cestami. V prípadoch, keď prišlo k prerušeniu
trasy poľnej cesty rýchlostnou cestou, boli navrhnuté úpravy a preložky poľných ciest tak, ako to vyplýva
z predloženej dokumentácie pre stavebné povolenie. V nadväznosti na uvedené boli žalobcom ako
stavebníkom v konečnom dôsledku vybudované aj predmetné stavebné objekty: 137 - 00 Preložkasúbežnej poľnej cesty v km 8,730-9,076 R2 vpravo; 138 - 00 Preložka poľnej cesty v km 9,018 R2; 212
- 00 Most nad R2 na preložke poľnej cesty v km 9,018 R2.

59. Následne sa súd zaoberal otázkou, či uvedené stavebné objekty možno považovať za vyvolané
investície, resp. vyvolané úpravy, ktoré posúdenie je zásadné pre rozhodnutie v danej veci. Pri výklade
pojmu vyvolané investície a vyvolané úpravy súd vychádzal z aktuálnej legislatívy.

60. V súlade so výkladom, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí a s ktorým sa

stotožňuje aj súd prvej inštancie, vo všeobecnosti je možné za vyvolanú investíciu považovať investíciu,
ktorávznikneinvestorovi,akrealizovaniehlavnejinvestíciezasahujedoprávtretíchosôbnajmäpristyku
s inými komunikáciami, vedeniami každého druhu, vodohospodárskymi a inými dielami a s územím,
v ktorom sa dobývajú nerasty. Vyvolanou investíciou môže byť akákoľvek inžinierska stavba podľa §
43a ods. 3 stavebného zákona, je náhradou za jestvujúci stav a je nevyhnutná pre splnenie hlavnej
investície, pričom netvorí súčasť hlavnej investície. Vyvolanú investíciu je investor povinný zrealizovať

na vlastné náklady a odovzdať ju bezodplatne do vlastníctva alebo správy dotknutej tretej osoby, do
práv ktorej sa vyvolanou investíciou zasahuje. Opatrenie Ministerstva financií SR vyvolanú investíciu
upravuje tak, že sa ňou rozumejú náklady na obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude
účtovná jednotka používať a ktoré jej vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti
s obstaraním dlhodobého majetku.

61. Cestný zákon v ustanovení § 18 ods. 9 ukladá investorovi výstavby povinnosť v prípade, ak sa
má pozemná komunikácia zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, zabezpečiť na svoje náklady
a v mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie výstavbu náhradnej alebo úpravu
jestvujúcej pozemnej komunikácie v rozsahu zodpovedajúcom dopravným potrebám. V tejto súvislosti

súd uvádza, že zákonom č. 149/2021 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2021 došlo k novelizácii uvedeného
ustanovenia a bol použitý pojem "pozemná komunikácia" namiesto pojmov: "diaľnica, cesta alebo
miestna komunikácia".

62. Tak, ako konštatoval odvolací súd a ako to v súčasnosti upravil aj zákonodarca, pojem vyvolané

investície a vyvolané úpravy nemožno zužujúco vykladať tak, že tieto môžu vzniknúť iba v súvislosti s
náhradou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie (teda nie poľných ciest).

63. Uvedenou novelou č. 149/2021 Z. z. bolo spresnené i ustanovenie § 18 ods. 13 Cestného zákona,
ktoré stanovuje jednoznačnú povinnosť investorovi stavby vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka

alebo prevádzkovateľa vedenia, vlastníka alebo správcu pozemnej komunikácie alebo iného diela
len vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia, pozemnej komunikácie alebo iného diela,
a to na úrovni technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná. Investor stavby je zároveň
povinný na vlastné náklady majetkovoprávne usporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré
sú priamo dotknuté výstavbou pozemnej komunikácie alebo jej zmenou v prospech vlastníka alebo

prevádzkovateľa vedenia, vlastníka alebo správcu pozemnej komunikácie alebo iného diela na základe
kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom
je prevod alebo úprava užívania dotknutých pozemkov.

64. Vychádzajúc z uvedených legislatívnych východísk súd dospel k nasledovným záverom vo vzťahu

k prejednávanej veci.

65. Výstavba predmetných stavebných objektov spĺňala všetky pojmové znaky vyvolaných investícií. V
intenciách aj názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí, pokiaľ v danej veci pri výstavbe
rýchlostnej cesty R2 boli potrebné prekládky existujúcich pozemných komunikácií, ktorými sú aj účelové

cesty, na strane investora nepochybne vznikli vyvolané investície týmito úpravami - prekládkami
(preložkami), keď bolo potrebné časť pozemnej komunikácie - účelovej komunikácie premostiť, nakoľko
ju križovala novovzniknutá rýchlostná cesta.

66. Podľa záveru súdu bol žalobca ako investor stavby v súlade aj s vtedy platným znením Cestného

zákona vybudovať na vlastné náklady vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia alebo iného
diela, a to na úrovni technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná. Zároveň bol povinný
na vlastné náklady majetkovoprávne usporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami. Konkrétne
v danom prípade bol povinný vybudovať preložky existujúcich poľných ciest v dôsledku ich kríženia stelesom rýchlostnej cesty vrátane potrebného premostenia, ktorú zákonnú povinnosť si preukázateľne
splnil.

67. K dôvodom vybudovania, rozsahu, účelu a konkrétnemu technickému riešeniu aj predmetných
preložiek vrátane mosta bola vyhotovená rozsiahla projektová dokumentácia. Účelom ich vybudovania
bolo primárne aj podľa vyjadrenia žalobcu aj podľa dokumentácie zachovanie prístupu na
obhospodarované pozemky, na pozemky rozdelené rýchlostnou cestou R2, a zabezpečenie
potreby zachovania migračných koridorov. Boli preukázateľne uskutočnené aj viaceré rokovania v

predrealizačnej fáze so všetkými dotknutými subjektami, vrátane zástupcov žalovaného. Žalovaný
v celom stavebnom konaní preukázateľne nevzniesol žiadnu námietku smerujúcu k neúčelnosti
vybudovaniapredmetnýchstavebnýchobjektov,konkrétneanipredmetnéhomosta-stavebnéhoobjektu
č. 212 - 00. Všetky tri stavebné objekty vytvárajú spolu jednu súvislú pozemnú komunikáciu, a jej význam
môže ešte narásť s ďalším rozvojom regióna a dopravnej infraštrukúry.

68. Súd sa následne zaoberal so zásadnou námietkou žalovaného vznesenou v rámci jeho procesnej
obrany, že žalovaný nikdy nebol vlastníkom ani správcom poľných ciest, ktoré boli v dôsledku kríženia
s rýchlostnou cestou predmetom preloženia a namiesto ktorých boli vybudované predmetné stavebné
objekty vrátane mosta. Vzhľadom na to, že žalobca od začiatku sporu tvrdil opak, bola uvedená
skutočnosť medzi stranami sporná a pri jej posúdení bolo nevyhnutné vychádzať z vykonaných dôkazov.

69. Poľné cesty ako účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo
fyzických osôb. V tejto súvislosti súd úvodom uvádza, že vlastníctvo poľných ciest sa neregistruje
v žiadnom registri. Je potrebné tiež rozlišovať vlastníctvo samotných poľných ciest od vlastníctva
pozemkov pod týmito poľnými cestami. Vlastnícke právo určitej pozemnej komunikácie, ktorú tvorí

cestné teleso a jej súčasti nemusí svedčiť tomu istému subjektu, ktorý je vlastníkom pozemku pod touto
pozemnou komunikáciou.

70.Zožalobcompredloženýchlistinnýchdôkazovsúdzistil,žežalovanýsazúčastňovalviacerýrokovaní
o danej výstavbe, o technických riešeniach, mal možnosť vyjadrenia aj podávania vlastných návrhov,

prípadne námietok. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalovaný do samotného
dokončenia diela vrátane sporných stavebných objektov akýmkoľvek spôsobom namietal skutočnosť,
že bol vlastníkom preložených poľných ciest a že nepreberie dokončené predmetné stavebné objekty,
vrátane predmetného mosta. Práve naopak z viacerých vykonaných dôkazov vyplýva opak. Tu v
konkrétnostiach súd poukazuje na záznam zo záverečného rokovania zo dňa 08.06.2011 a záznam

zo záverečného rokovania zo dňa 06.09.2011, vyhlásenie spoločnosti Valbek s.r.o. zo dňa 03.04.2020,
tiež na vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.12.2011 adresované zhotoviteľovi projektovej dokumentácie,
v ktorom žalovaný vyjadril výslovný súhlas s prevzatím diela do majetku obce a taktiež preberacie
protokoly o odovzdaní a prevzatí verejnej práce (diela) č. 086/2016 a 087/2016, ktorými žalovaný
prevzal stavebné objekty č. 137-00 a č. 138-00. V neposlednom rade súd poukazuje na Zmluvu o

uzatvorení budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov, ktorá síce nenadobudla účinnosť, lebo
nebola zverejnená a má sa za to, akoby nebola uzatvorená, ale žalovaný v nej vyjadril jednoznačnú vôľu
prevziať most, ktorý je predmetom sporu.

71. Ako konštatoval odvolací súd, pokiaľ žalovaný tvrdil, že nie je vlastníkom pôvodnej poľnej cesty,

bol povinný odstrániť rozpor medzi svojimi tvrdeniami, ktoré boli predložené žalobcom v listinných
dôkazoch a tvrdeniami počas súdneho konania. Žalovaný predložil po vrátení veci na nové konanie
súdu prvej inštancie potvrdenie zo dňa 18.01.2024, ktorým mal preukazovať, že nebol nikdy vlastníkom
ani správcom ani užívateľom ani prevádzkovateľom pôvodných poľných ciest. Iný konkrétny dôkaz
žalovaný k preukázaniu sporných skutočností vykonať nenavrhol. Uvedené potvrdenie bolo vyhotovené

samotným žalovaným až vzhľadom na konkrétnu dôkaznú situáciu v spore a vo svojej podstate
predstavuje len premietnutie tvrdení žalovaného do listinnej podoby. Podľa názoru súdu k preukázaniu
procesnej obrany žalovaného uvedený dôkaz nepostačuje a musel by byť podporený iným vykonaným
dôkazom, čo v danom prípade splnené nebolo. Zároveň žalovaný do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania neodstránil rozpor v tom, čo tvrdil počas celého procesu budovania rýchlostnej cesty

R2 a tým, čo tvrdí v súdenom spore. Na uvedenom nič nemení ani situácia, že pôvodné tvrdenia
urobil predchádzajúci štatutárny zástupca žalovaného a tvrdenia v priebehu konania aktuálny štatutárny
zástupca žalovaného.72. Súd zároveň konštatuje, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by vlastníkom
dotknutých poľných ciest pred ich prekládkou bol iný subjekt ako žalovaný. V tomto smere súd poukazuje
aj na stanovisko PPD Rybany, v ktorom táto právnická osoba vyhlásila, že preložené poľné cesty v k. ú.

A. B. dotknuté výstavbou R 2 neboli vo vlastníctve a ani v správe PPD Rybany.

73. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca uniesol bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno preukázania, že obec ako právnická osoba bola vlastníkom sporných
poľných ciest, ktoré boli preložené z dôvodu výstavby rýchlostnej cesty. Tým boli aj dotknuté práva

žalovaného, preto bol tiež účastný na zvolávaných rokovaniach k vypracovanej stavebnej dokumentácii
a v plnom rozsahu sa na neho vzťahujú práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení Cestného zákona.
Procesnú obranu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nepreukázanú.

74. Pokiaľ žalovaný namietal, že obecné zastupiteľstvo nevyjadrilo súhlas s prebratím predmetného
mosta, súd k tomu uvádza, že v danom prípade ide o splnenie zákonnej povinnosti, pričom jej splnenie

nemožno vylúčiť uznesením obecného zastupiteľstva. Ustanovenie § 18 ods. 13 Cestného zákona je
kogentnou právnou normou, pretože je normou verejnoprávnou a účastníci právneho vzťahu sa od nej
nemôžu odchýliť. Rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce je zákonné len vtedy, ak okrem Zákona
o majetku obce, obec dodržiava široké spektrum ďalších právnych noriem vrátane Cestného zákona.

75. Námietka žalovaného, že splnenie povinnosti uvedenej v Cestnom zákone, a to prevziať vyvolané
investície, je podmienené riadnym uzatvorením zmluvy medzi investorom a prijímateľom vyvolanej
investície, nemá žiadnu oporu v Cestnom zákone, ako ani v inom zákone. Povinnosť prevziať objekty
do vlastníctva vyplýva priamo zo zákona, zákon uzavretie osobitnej zmluvy nevyžaduje, aj keď v praxi
sa pravidelne uzatvárajú zmluvy o budúcej zmluve, kde sú podrobnejšie vymedzené práva a povinnosti

strán.

76. Zhrnúc uvedené súd mal za preukázané splnenie všetkých predpokladov uvedených v zákone
a žalovaný ako vlastník preložených poľných ciest bol podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona
povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prevziať upravený úsek

pozemnej komunikácie vrátane pozemku pri zachovaní rovnakého právneho postavenia vo vzťahu k
týmto vyvolaným úpravám, teda do vlastníctva.

77.Súdpretovyhovelžalobevcelomrozsahu.Povinnosť,ktorúsúduložilžalovanémutýmtorozsudkom,
je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

78. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

80. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v tomto spore
voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, keď súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto
žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd z tohto dôvodu žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v stanovenej lehote náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov

prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na

Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnomodvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.