Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-26Cb/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119206349
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1119206349.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B1-26Cb/67/2019

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: JUDr. Peter Sopko, LL.M., so
sídlom kancelárie Paulínska 24, 917 01 Trnava, značka správcu S 1619, správca konkurznej podstaty
úpadcu Slovak Sport, s.r.o. “v konkurze“, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 36 358 037, proti
žalovanému: ASTEON s. r. o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 583 030,

zastúpenému advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava,
IČO: 36 715 662, o zaplatenie 7.594,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

B1-26Cb/67/2019

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 3.800,87 eur, uplatneného úroku z omeškania nad 7,3 %
ročne a uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur

zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.793,28 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,3
% ročne
- zo sumy 3.800,87 eur od 15. júna 2015 do 25. júna 2015,
- zo sumy 3.793,28 eur od 17. júla 2015 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 8. mája 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
7.594,15 eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi úpadcom (spoločnosťou Slovak Sport, s.r.o.)
a žalovaným bola uzavretá zmluva o spolupráci za účelom distribúcie TV programu z 24. júla 2012
v znení dodatku č. 1 z 15. októbra 2013, na základe ktorej úpadca vystavil žalovanému za poskytnuté

služby faktúru za mesiac apríl 2015 na sumu 3.800,87 eur a za mesiac máj 2015 na sumu 3.793,28 eur,
ktoré žalovaný úpadcovi a následne ani žalobcovi neuhradil.2.1. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o spolupráci za účelom distribúcie TV programu z 24. júla 2012,
dodatok č. 1 k nej z 15. októbra 2013, uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a faktúry č.
2015068 a č. 2015084.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 17. júla 2019 (označenom žalovaným ako „vzájomná žaloba“)
uviedol,žezostranyúpadcudošlokprerušeniusignálu,čímporušilsvojuzmluvnúpovinnosť.Porušením
takto definovanej zmluvnej povinnosti zo strany úpadcu vznikla žalovanému škoda vo forme ušlého
zisku, keďže žalovaný mal uzavreté zmluvy so spoločnosťami Slovanet, a.s. a Orange Slovensko, a.s.,

ktoréboliplatnéaúčinnéaždo30.septembra2015.Keďževšakzostranyúpadcunebolvmesiacochjún
ažseptember2015vysielanýsignálvzmyslezmluvy,žalovanémuušielzisk,ktorýnazákladeuzavretých
zmlúv mohol odôvodnene očakávať. Ušlý zisk v súvislosti so zmluvou uzavretou so spoločnosťou
Orange Slovensko, a.s. mal predstavovať sumu 3.535,42 eur a so spoločnosťou Slovanet, a.s. sumu
910,--eur.Zároveňžalovanýuviedol,žepredmetnúpohľadávkusidňa16.júla2019prihlásildokonkurzu
vyhláseného na majetok úpadcu.

3.1. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil zmluvu o spolupráci s dodatkom č. 1 (ktorú žalobca pripojil
k žalobe), zmluvy o distribúcii TV kanálov uzavreté medzi žalovaným a spoločnosťou Orange Slovensko,
a.s., resp. spoločnosťou Slovanet, a.s. a prihlášku pohľadávky do konkurzu.

4. Žalobca v replike z 18. novembra 2020 uviedol, že pohľadávka žalovaného neexistuje. V konkurznom

konaní pohľadávku žalovaného na náhradu škody poprel v celom rozsahu, pričom žalovaný podal
incidenčnú žalobu, ktorú však Okresný súd Nitra zamietol rozsudkom z 30. septembra 2020, č. k.
31Cbi/4/2019-206.Žalobcapoprelskutkovétvrdeniežalovaného,vzmyslektoréhoúpadcavrozhodnom
období svoje zmluvné záväzky neplnil, keďže vysielanie úpadcu trvalo až do 30. novembra 2015 a od 1.
júla 2015 ho pre úpadcu zabezpečovala spoločnosť 2M media, s.r.o. Žalovaný nepreukázal predpoklady

zodpovednosti za škodu a ako absolútne nehodnoverným je podľa žalobcu aj výpočet škody, keď ušlý
zisk vyčísľuje ako rozdiel výnosov a nákladov, avšak nemožno identifikovať, ako sa žalovaný dopracoval
k jednotlivým číselným údajom.
4.1. K replike žalobca pripojil rozsudok Okresného súdu Nitra z 30. septembra 2020, č. k.
31Cbi/4/2019-206, dohodu o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania

z 1 júla 2015 uzavretú medzi pôvodným správcom úpadcu a spoločnosťou 2M media, s.r.o. a čestné
vyhlásenie konateľa úpadcu A. B..

5. Žalovaný v duplike z 25. júna 2021 uviedol, že jednu z faktúr, ktorá je predmetom tohto sporu,
uhradil dňa 25. júna 2015, a preto je minimálne v tejto časti žaloba neodôvodnená. Žalovaný nemal

žiadnu vedomosť o existencii dohody so spoločnosťou 2M media. Podľa žalovaného žalobca (zrejme
myslené úpadca – pozn. súdu) bez varovania prestal svoj program vysielať, pričom sa jednalo o zásadnú
a kľúčovú zmluvnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému. Výpočet ušlého zisku závisí od počtu zákazníkov,
ktorí v príslušnom mesiaci vysielanie odoberali.
5.1. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil zápisnicu zo zasadnutia veriteľského výboru zo 16. novembra

2015, zmluvu o predaji časti podniku a doklad o úhrade sumy 3.800,87 eur z 25. júna 2015.

6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 23. januára 2025 o 12:30 hod., ktorého
sa zúčastnili žalobca a právny zástupca žalovaného.

7. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že medzi úpadcom (na majetok ktorého bol uznesením
Okresného súdu Nitra z 18. júna 2015, sp. zn. 32R/2/2015 zverejneným v OV č. 120/2015 dňa 25.
júna 2015 vyhlásený konkurz) a žalovaným bola dňa 24. júla 2012 v znení dodatku č. 1 z 15. októbra
2013 uzavretá zmluva o spolupráci za účelom distribúcie TV programu. Na podklade predmetnej zmluvy
úpadca vystavil na žalovaného dňa 15. mája 2015 faktúru č. 2015068 na sumu 3.800,87 eur za

dohodnuté služby za mesiac apríl 2015 a dňa 16. júna 2015 faktúru č. 2015084 na sumu 3.793,28 eur
za dohodnuté služby za mesiac máj 2015. Žalovaný dňa 25. júna 2015 uhradil úpadcovi sumu 3.800,87
eur s označeným variabilným symbolom 2015068. Žalovaný si prihláškou zo 16. júla 2015 prihlásil do
konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávku vo výške 4.445,41 eur, ktorú odôvodnil ako nárok
na náhradu škody v podobe ušlého zisku za obdobie mesiacov jún až september 2015 s odkazom

na zmluvy, ktoré mal žalovaný uzavreté so spoločnosťami Orange Slovensko, a.s. a Slovanet, a.s.
Incidenčná žaloba žalovaného o určenie popretej pohľadávky bola zamietnutá rozsudkom Okresného
súdu Nitra z 22. mája 2024, č. k. 31Cbi/4/2019-294, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. júla 2024.8. Úvodom v súvislosti s rozhodnutím vo veci súd konštatuje, že podanie žalovaného zo 17. júla
2019 posudzujúc podľa jeho obsahu (v súlade s ustanovením § 124 ods. 1 C. s. p.) vyhodnotil ako
prostriedok procesnej obrany, ako kompenzačnú námietku (podľa ustanovenia § 147 ods. 2 časť vety za

bodkočiarkou v spojení s ustanovením § 152 C. s. p.), a nie ako vzájomnú žalobu (podľa ustanovenia §
147ods.1C.s.p.).Vychádzajúczobsahupredmetnéhopodaniajezjavné,žežalovanýnespochybňoval
nárok uplatnený žalobou vo výške 7.594,15 eur, ale svoju procesnú obranu v spore založil na tvrdení, že
sám má podľa svojho subjektívneho presvedčenia pohľadávku na náhradu škody, a sám v tomto podaní
navrhol, aby ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 3.148,73 eur (rozdiel medzi žalovanou sumou 7.594,15

eur a tvrdenou škodou 4.445,41 eur a sumou 0,01 eur, ktorú žalovaný bližšie nešpecifikoval, a ktorá
zjavne vznikla ako chyba v počítaní na strane žalovaného, keďže súčet súm 3.535,42 eur a 910,-- eur
je 4.445,42 eur a nie 4.445,41 eur), t. j. sám použil v rámci procesnej obrany svoj tvrdený nárok na
započítanievočižalobcomuplatnenejpohľadávkeúpadcu.Zuvedenéhojetaknepochybné,ževprípade
podania žalovaného zo 17. júla 2019 sa nejedná o vzájomnú žalobu, ale ide len o prostriedok procesnej
obrany. Len pre úplnosť pritom súd zvýrazňuje, že žalovaný sa v predmetnom podaní nesprávne

označoval ako „žalobca“, a teda pojmom „žalobca“ v podaní zo 17. júla 2019 sa myslí spoločnosť
ASTEON s.r.o., t. j. žalovaný v predmetnom spore.

9. Následne súd uvádza, že v nadväznosti na predbežné právne posúdenie, v zmysle ktorého súd
vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú v časti o zaplatenie istiny 3.800,87 eur pre úhradu realizovanú

žalovaným pred podaním žaloby, čiastočne v časti úroku z omeškania, ktorý prevyšuje zmluvne
dohodnutý úrok z omeškania 0,02 % denne (t. j. 7,3 % ročne), a v časti paušálnej náhrady nákladov
spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur (keďže zmluva medzi úpadcom a žalovaným bola
uzavretá pred 1. februárom 2012), žalobca v záverečnej reči zotrval len na žalobe v časti o zaplatenie
sumy 3.793,28 eur so zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania a v zostávajúcej časti vzal žalobu

späť. S predmetným čiastočným späťvzatím vyslovil žalovaný súhlas.
9.1. Vzhľadom na uvedené súd podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C. s. p. konanie v časti o zaplatenie
sumy 3.800,87 eur, uplatneného úroku z omeškania nad 7,3 % ročne a uplatnenej paušálnej náhrady
nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur zastavil (výrok I.).
9.2. Predmetom konania tak po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal nárok žalobcu 3.793,28 eur, spolu

s úrokom z omeškania vo výške 7,3 % ročne zo sumy 3.800,87 eur od 15. júna 2015 do 25. júna 2015
a úrokom z omeškania vo výške 7,3 % ročne zo sumy 3.793,28 eur od 17. júla 2015 do zaplatenia.

10. V súvislosti s rozhodnutím v časti nedotknutej čiastočným späťvzatím žaloby súd uvádza, že medzi
úpadcom a žalovaným bola uzavretá inominátna zmluva podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka, predmetom ktorej bolo dojednanie spolupráce za účelom distribúcie TV programu, čo nebolo
medzi stranami sporné. Rovnako tak nebolo medzi stranami sporné, že v zmysle predmetnej zmluvy bol
žalovaný povinný uhradiť úpadcovi za poskytnuté služby v mesiaci máj 2015 sumu 3.793,28 eur, keďže
žalovaný predmetný zmluvný nárok riadne a včas nespochybnil či už do právneho dôvodu alebo výšky.
Z tohto dôvodu považuje súd nárok na zaplatenie sumy 3.793,28 eur uplatnený žalobcom ako nesporný

s poukazom na znenie ustanovenia § 151 ods. 1 C. s. p.
10.1. Nespornosť nároku žalobcu výslovne potvrdil svojimi procesnými úkonmi v spore (uplatnenou
kompenzačnou námietkou) aj žalovaný, pričom súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 25. apríla 2024, č. k. I. ÚS 221/2024-15, v zmysle ktorého hmotnoprávna
započítacia námietka (kompenzačná) smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku.

10.2. Z tohto dôvodu nemôže obstáť ani argumentácia právneho zástupcu žalovaného na nariadenom
pojednávaní o neunesení dôkazného bremena, keďže jednak žalobca predložil na preukázanie nároku
zmluvu uzavretú medzi úpadcom a žalovaným a faktúru na sumu 3.793,28 eur, ktorú žalovaný úpadcovi
neuhradil,aktorúžalovanývsporeúčinnýmspôsobomnerozporoval.Navyšeuplatnenímkompenzačnej
námietky žalovaný de facto uznal žalobou uplatnenú pohľadávku (v súvislosti s otázkou unesenia, resp.

neunesenia dôkazného bremena žalovaným súd odkazuje v podrobnostiach na bod 16. odôvodnenia
rozsudku nižšie).
10.3. Jediná procesná obrana žalovaného spočívala v kompenzačnej námietke žalovaného, a preto súd
posudzoval jej (ne)dôvodnosť s prihliadnutím na rozporovanie nároku žalovaného na náhradu škody zo
strany úpadcu.

11. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený postup žalovaného v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), jednak súd odkazuje na závery vyslovené vyššie, že zo strany
žalovaného nebola uplatnená vzájomná žaloba, ale podanie žalovaného zo 17. júla 2019 predstavujekompenzačnú námietku, ako zákonom výslovne predpokladaný a predvídaný spôsob procesnej obrany
žalovaného v spore. Zároveň nie je možné priznať úspech tvrdeniu žalobcu o tom, že uplatneniu
kompenzačnej námietky automaticky bráni ZKR, pričom s touto argumentáciou sa podrobne vysporiadal

konajúci súd (ešte ako Okresný súd Bratislava I) v bodoch 5. až 5.4. odôvodnenia uznesenia z 25.
februára 2022, č. k. 26Cb/67/2019-194, ktorým bolo predmetné konanie právoplatne prerušené až do
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cbi/4/2019, na ktoré súd v rámci
rozhodovania o žalobe v plnej miere odkazuje.
11.1. Súd sa tak mohol vysporiadať iba tvrdením žalobcu, že pohľadávku žalovaného na náhradu škody

vo výške 4.445,41 eur poprel v celom rozsahu a že konanie o určenie popretej pohľadávky je vedené na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cbi/4/2019. Žalobca v replike zároveň výslovne poprel existenciu
ktoréhokoľvek z predpokladov zodpovednosti za škodu.

12. V súvislosti so žalovaným uplatnenou kompenzačnou námietkou súd poukazuje na to, že
v predmetnej veci nastala špecifická situácia, keďže žalovaný si tvrdený nárok na náhradu škody vo

výške 4.445,41 eur uplatnil v predmetnom konaní v rámci procesnej obrany v podaní zo 17. júla 2019 vo
forme kompenzačnej námietky, a zároveň si žalovaný pohľadávku na náhradu škody vo výške 4.445,41
eur prihlásil prihláškou aj v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok úpadcu, čo žalovaný výslovne
uviedol vo vyjadrení zo 17. júla 2019, pričom ako prílohu svojho vyjadrenia predložil súdu prihlášku
predmetnej pohľadávky zo 16. júla 2019.

12.1. Totožný nárok na náhradu škody vo výške 4.445,41 eur si tak žalovaný uplatnil jednak prihláškou
v konkurznom konaní a zároveň aj v predmetnom spore v rámci procesnej obrany. Skutočnosť, že sa
jedná o totožný nárok, ktorý je zo strany žalovaného odôvodnený totožným spôsobom, vyplýva nielen
z uplatnenej sumy, ale predovšetkým z porovnania textu prihlášky pohľadávky zo 16. júla 2019 (k tomu
viď č. l. 80 – 81 spisu) a textu vyjadrenia žalovaného zo 17. júla 2019.

12.2. Pre rozhodnutie v predmetnej veci je významná tá skutočnosť, že žalobca ako správca úpadcu
v rámci konkurzného konania poprel pohľadávku žalovaného na náhradu škody vo výške 4.445,41
eur čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Postup žalobcu pri popretí pohľadávky žalovaný
spochybňoval v podobe podania žaloby o určenie popretej pohľadávky, ktorá bola vedená na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 31Cbi/4/2019. V incidenčnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.

zn. 31Cbi/4/2019 tak bola preskúmavaná existencia nároku žalovaného na náhradu škody vo výške
4.445,41 eur, keďže predmetná pohľadávka žalovaného bola zo strany žalobcu popretá okrem iného
aj do právneho dôvodu.

13. Súd poukazuje na to, že incidenčná žaloba žalovaného bola právoplatne zamietnutá rozsudkom

Okresného súdu Nitra z 22. mája 2024, č. k. 31Cbi/4/2019-294. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
označený súd uviedol, že
54. Základným predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím
(porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej

škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.
Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce
právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená ale musí byť bezpečne preukázaná.
55. Žalobca v konaní tvrdil, že úpadca mal porušiť právnu povinnosť (povinnosť z uzatvorenej zmluvy)
tým, že v období od 6/15 do 9/15 (koniec účinnosti zmlúv s Orange Slovensko, a.s. a Slovanet,

a.s.) mal prestať vysielať a z tohto dôvodu vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku. Uvedené
tvrdenie bolo potrebné podľa názoru súdu preukázať, čo však žalobca v konaní neurobil. Žalobca v
konaní nepredložil a ani nenavrhol dôkazy preukazujúce tú skutočnosť, že mu nebolo zmluvné plnenie
poskytnuté jeho zmluvnými partnermi práve z konkrétneho dôvodu, a to nevysielania tv signálu zo strany
úpadcu. Žalobca v konaní tvrdil, že mu mala byť uvedená skutočnosť oznámená telefonicky a mailom,

kde takýmto mailom už vzhľadom na uplynutie dlhšieho časového obdobia nedisponoval. O tom, že
vysielanie neprebiehalo vôbec sa mal dozvedieť až po skončení príslušného kalendárneho mesiaca,
kedy mu zo strany spoločností Orange Slovensko, a.s. alebo Slovanet, a.s. mal byť poslaný report s tým,
že mu nevzniká právo na odmenu. Takýto report, reklamáciu alebo iný obdobný výstup preukazujúci
túto skutočnosť však súdu nebol v rámci konania predložený, teda súd nemal preukázané porušenie

právnej povinnosti žalovaného, ktoré by mohlo zakladať právo žalobcu na náhradu škody respektíve
ušlého zisku.
56. Žalobcom navrhované predloženie fakturácie, z ktorej mala vyplývať absencia fakturácie za kanál
Slovak sport, by podľa názoru súdu preukázalo len tú skutočnosť, že žalobca v uvedenom období danúslužbu nefakturoval, nepreukázal by tým však, že tak urobil v dôsledku nekonania úpadcu a najmä to,
že práve tvrdené nekonanie úpadcu bolo dôvodom, prečo mu zmluvní partneri mali oznámiť, že mu
nevzniká nárok na dohodnuté plnenie v zmysle Zmlúv o distribúcii TV kanálov, keď v konaní absentovalo

potvrdenie tejto skutočnosti zo strany zmluvných partnerov žalobcu v podobe akéhokoľvek dôkazu.
57. Žalobcom označený dôkaz – report na č. l. 26 – 27 zároveň preukázal len skutočnosť, že od
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. odoberalo v rozhodnom období kanál vysielaný úpadcom konkrétny
počet odberateľov, nie však skutočnosť, že by uvedeným odberateľom nebola poskytnutá zo strany
úpadcu služba.

59. V prejednávanom spore sa podľa názoru súdu nejednalo o takú negatívnu skutočnosť, ktorú nie
je možné žiadnym spôsobom preukázať, kde v prípade, ak je možné aspoň nepriamo preukázať
určitú negatívnu skutočnosť, nie je podľa názoru súdu možné automaticky presunúť dôkazné bremeno
na druhú stranu. Súd poukazuje na to, že žalobca bol objektívne spôsobilý preukázať respektíve
aspoň osvedčiť ním tvrdenú skutočnosť o tom, že úpadca prestal vysielať a to vo forme reportov,
správ respektíve reklamácii od zmluvných partnerov alebo ich koncových užívateľov o tom, že signál

nebolvysielaný, respektíve, že bolo vysielané len logo bez programovej skladby, kde až na základe
toho by bolo podľa názoru súdu možné preniesť dôkazné bremeno ohľadom toho, či bolo alebo nebolo
vysielané na žalovaného. Teda túto skutočnosť bolo možné preukázať aspoň v rovine nepriamych
dôkazov spočívajúcich vo výstupoch zo strany zmluvných partnerov žalobcu, keď títo túto skutočnosť
museli nejakým spôsobom žalobcovi oznámiť, respektíve žalobca sa musel nejakým spôsobom

dozvedieť o tom, že úpadca nevysiela a že práve táto skutočnosť je dôvodom toho, že mu nevzniká
nárok na plnenia zo strany jeho zmluvných partnerov. V danom prípade však žalobca preniesol dôkazné
bremeno ohľadom vysielania/nevysielania automaticky na žalovaného s odôvodnením negatívnej
skutočnosti, keď žalobca zároveň uviedol, že už žiadnymi reportmi respektíve správami zo strany jeho
zmluvných partnerov vzhľadom na uplynutie času nedisponuje. Avšak pri zachovaní určitej starostlivosti

žalobca, podľa názoru súdu, mohol disponovať takýmito dôkazmi, keďže reporty mali byť v zmysle
oboch zmlúv zasielané žalobcovi na mesačnej báze (čl. III ods. 8 zmluvy s Orange Slovensko, a.s.,
respektíve čl. III ods. 7 zmluvy so Slovanet, a.s.), čiže aj za jednotlivé mesiace, kedy malo dôjsť k
prerušeniu vysielania signálu, a teda žalobca objektívne mohol disponovať takýmito dôkazmi, keď aj
potvrdil, že sa mal dozvedieť o tejto skutočnosti (prerušení vysielania) na základe mailovej komunikácie

v rámci pravidelného reportingu s jeho zmluvnými partnermi, respektíve si takéto dôkazy mohol pred
podaním žaloby alebo v priebehu konania zabezpečiť priamo od zmluvných partnerov, a to aj za
účelom preukázania porušenia povinností zo strany úpadcu. To, že žalobca týmito dôkazmi (reportmi)
nedisponoval, je stav dôkaznej núdze na strane žalobcu.
61. Záverom súd uviedol, že na základe všetkých vyššie uvedeným skutočností mal za to, že popierací

prejav žalovaného v časti popieracieho prejavu čo do dôvodu podľa bodu 37. c) Odôvodnenia a s tým
súvisiaci dôvod popretia čo do výšky v zmysle bodu 38. Odôvodnenia bol daný, resp. v tejto časti
popierací úkon správcu obstál. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že bez existencie práva na
náhradu škody nemožno hovoriť ani o jej výške a v konečnom dôsledku ani o vymáhateľnosti (bod 39.
Odôvodnenia).

13.1.Vychádzajúczobsahupredmetnéhorozhodnutiajezjavné,ženárokžalovanéhonanáhraduškody
v konečnom dôsledku nie je daný, tu aj s prihliadnutím na obsahovú zhodnosť popieracieho prejavu
žalobcu v konkurznom konaní (k tomu viď bod 37 c/ odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra z 22.
mája 2024, č. k. 31Cbi/4/2019-294) a argumentácie žalobcu vo vzťahu k žalovaným tvrdenému nároku
na náhradu škody v predmetnom spore.

14. Konajúci súd má za to, že hoci rozhodnutie Okresného súdu Nitra z 22. mája 2024, č. k.
31Cbi/4/2019-294 vo výroku neobsahuje konštatovanie o neexistencii nároku žalovaného na náhradu
škody vo výške 4.445,41 eur, musí predmetné právoplatné rozhodnutie vydané v spore medzi totožnými
stranami pri svojom rozhodovaní zohľadňovať.

14.1. Súd v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2019,
sp. zn. 3Obo/2-4/2019, ktorý jednoznačne uviedol, že „považuje za potrebné poukázať, že súčasťou
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj povinnosť súdu, aby sa v porovnateľnej procesnej situácii vysporiadal
s rovnakými námietkami rovnako, čo je výrazom práva na súdnu ochranu v podobe predvídateľnosti

súdnych rozhodnutí (viď napr. II. ÚS 19/2016). Zohľadňujúc uvedené nebolo reálne možné, aby odvolací
súd (a pred ním aj krajský súd) dospel v otázke (neplatnosti zmluvy) pri rovnakej právnej argumentácii
žalobcu za totožného skutkového stavu k odlišnému právnemu záveru, aký pri posudzovaní otázky
platnosti tej istej zmluvy vyslovili tak najvyšší súd ako súd dovolací a ústavný súd v spore, v ktoromsíce ako strana nevystupoval žalovaný.“ Taktiež súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. augusta 2019, sp. zn. 3Obdo/46/2019, v ktorom akcentoval, že postup súdov
nižšej inštancie pri rozhodovaní o totožnej pohľadávke bol plne v súlade s princípom právnej istoty,

tvoriacim súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže v porovnateľnej skutkovej
a právnej situácii sa s totožnými námietkami vznesenými v spore vysporiadali rovnako, než ako tomu
bolo v skoršom konaní, predmetom ktorého bola konkrétna pohľadávka.
14.2. Už s prihliadnutím na predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej
súdnej autority (k tomu viď znenie článku 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku)

je vylúčené, aby v súvislosti s nárokom žalovaného na náhradu škody rozhodol odlišne, než tomu bolo v
inom konaní vedenom medzi totožnými stranami sporu (hoci v odlišnom procesnom postavení), v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cbi/4/2019, keďže ako už bolo uvedené vyššie, strany
sporu (t. j. aj žalobca) majú právo na to, aby pri opakovaní tej istej otázky za existencie totožného
skutkového stavu, rozhodli súdy rovnako. Žalovaný pritom v konaní netvrdil, že by bol v aktuálnom
spore odlišný skutkový stav, než aký bol v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

31Cbi/4/2019,otoviacvsituácii,keďOkresnýsúdNitravýslovneskonštatoval,žesažalovanývaktuálne
rozhodovanom spore (žalobca v incidenčnom spore – pozn. súdu) ocitol z vlastnej viny v stave dôkaznej
núdze, z čoho vyplýva, že žalovaný nedisponuje žiadnymi listinami na preukázanie tvrdeného nároku
na náhradu škody a tieto logicky nemohol predložiť ani v aktuálne rozhodovanom spore. Uvedené
tak znamená, že skutkový stav v predmetnom spore nemôže byť odlišný od skutkového stavu, ktorý

bol daný v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cbi/4/2019. Jediná argumentácia
žalovaného sa týkala toho, že incidenčný spor je odlišným sporom, než je spor o zaplatenie peňažnej
pohľadávky. Túto argumentáciu považuje súd za nedôvodnú, keďže predmetom incidenčného sporu
vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cbi/4/2019 bolo s poukazom na obsah popieracieho
prejavu žalobcu posudzovanie, či existuje nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 4.445,41 eur,

keďže zo strany žalobcu bol popretý samotný právny dôvod prihlásenej pohľadávky na náhradu škody (t.
j. jej existencia), čo je totožná otázka, ktorá je relevantná pre posúdenie rozhodovaného sporu, keďže ide
o posúdenie opodstatnenosti kompenzačnej námietky (či existuje pohľadávka žalovaného, ktorú použil
na započítanie voči žalobou uplatnenej pohľadávke). Navyše argumentáciu žalovaného vylučuje aj tá
skutočnosť, že aj v prípade vyššie označených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jedno

z konaní predstavovalo incidenčné konanie, ako je tomu aj v predmetnom spore (vo veci 3Obo/2-4/2019
išlo o konanie o určenie popretej pohľadávky vo vyrovnacom konaní a vo veci 3Obdo/46/2019 išlo
o konanie o určenie popretej pohľadávky v konkurznom konaní).
14.3. Už s prihliadnutím na uvedené závery a na výsledok konania vedeného na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 31Cbi/4/2019 považuje súd kompenzačnú námietku žalovaného za nedôvodnú, keďže

žalovaný nedisponuje pohľadávkou na náhradu škody vo výške 4.445,41 eur voči úpadcovi, ktorú by
mohol započítať voči žalobou uplatnenej pohľadávke úpadcu na zmluvné plnenie, o čom bolo práve
rozhodnuté v incidenčnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cbi/4/2019.

15. Nad rámec už vyslovených záverov súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti žalovanému

znenie ustanovenia § 32 ods. 15 ZKR, v zmysle ktorého sa rozhodnutie o určení popretej pohľadávky
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania, pričom rovnaké právne účinky musí mať
rovnakovyhovujúcerozhodnutiesúduvincidenčnomkonaní,akoajrozhodnutieozamietnutíincidenčnej
žaloby. Žalobou uplatnená pohľadávka patrí do konkurzu ako majetok úpadcu (podľa § 67 ods. 1
písm. a/ ZKR) slúžiaci na uspokojenie konkurzných veriteľov ako účastníkov konkurzného konania,

o to viac ak ide o nesporný nárok (k tomu viď aj bod 10. odôvodnenia rozsudku vyššie). Pri účinku
predpokladanom ustanovením § 32 ods. 15 ZKR, v zmysle ktorého právoplatný rozsudok Okresného
súdu Nitra z 22. mája 2024, č. k. 31Cbi/4/2019-294, ktorým bolo rozhodnuté o „neexistencii“ pohľadávky
žalovaného na náhradu škody (ktorým bolo dôvodne rozhodnuté o popretí pohľadávky žalovaného čo
do právneho dôvodu), je záväzné pre všetkých účastníkov konkurzného konania, je vylúčené, aby mohol

žalovaný účinne použiť na započítanie (vo forme kompenzačnej námietky) voči majetku podliehajúcemu
konkurzu (voči pohľadávke na zaplatenie sumy 3.793,28 eur) pohľadávku, ktorá pre účely konkurzného
konania vyhláseného na majetok úpadcu z právneho hľadiska neexistuje. Tento právny záver súdu
nie je v rozpore s konštatovaním uvedeným v bode 11. odôvodnenia rozsudku vyššie, ale je založený
na ďalšej skutočnosti, ktorá v priebehu predmetného sporu nastala v podobe účinkov právoplatného

rozsudku vydaného v incidenčnom spore podľa ustanovenia § 32 ods. 15 ZKR (t. j. predmetný právny
závernevylučujeautomatickymožnosťuplatneniakompenzačnejnámietkyvsporeosplneniepovinnosti
iniciovanom správcom, vylučuje len možnosť jej použitia vtedy, ak započítateľná pohľadávka bolav konkurznom konaní popretá a následne incidenčná žaloba bola právoplatne zamietnutá). Uvedené
taktiež vylučuje, aby súd vyhodnotil kompenzačnú námietku žalovaného ako dôvodnú.

16. Záverom mimo meritórnych dôvodov pre rozhodnutie vo veci sa súd považuje za potrebné
pristaviť ku konštatovaniu žalovaného (jeho právneho zástupcu) na uskutočnenom pojednávaní,
že v konaní žalobca a ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno. Ohľadom dôkazného bremena
žalobcu súd už skonštatoval, že žalobca dôkazné bremeno v spore uniesol. Odlišná situácia je
ohľadom dôkazného bremena žalovaného, keďže ak by súd nevyhodnotil kompenzačnú námietku

žalovaného ako nedôvodnú z dôvodov uvedených v bodoch 13. až 15. odôvodnenia rozsudku vyššie,
musel by ju vyhodnotiť ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena. Predpokladom pre
vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej
v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Podľa § 373 pre vznik
zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu (§ 261

a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku (k tomu viď aj
Ďurica, M. In: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s.
1243). Z uvedeného je zrejmé, že na žalovanom, ktorý si uplatnil v konaní vo forme kompenzačnej
námietky nárok na náhradu škody, bolo dôkazné bremeno ohľadom preukázania všetkých predpokladov
zodpovednosti za škodu na strane úpadcu (a nie na žalobcovi). Bolo povinnosťou žalovaného v konaní

jednoznačne preukázať, že v tvrdenom období mesiacov jún až september 2015 nebol vysielaný TV
kanál Slovak Sport.TV z dôvodov na strane úpadcu, že mu vznikla škoda v konkrétnej výške, a že
medzi porušením povinnosti na strane úpadcu a vznikom škody na strane žalovaného existuje príčinná
súvislosť. Tieto predpoklady žalovaný v konaní len tvrdil, avšak ich žiadnym spôsobom nepreukázal,
hoci ich nepreukázanie žalobca jednoznačne namietal. Navyše žalobca v konaní preukázal, že pôvodný

správca úpadcu v rozhodnom období zmluvne zabezpečil vysielanie prostredníctvom tretieho subjektu
(spoločnosti 2M media, s.r.o.), čo samo osebe vylučuje tvrdenie žalovaného o prerušení vysielania (o
prerušeníšíreniasignálu).Vtejtosúvislostijenepodstatné,žežalovanýpovažujezmluvuuzavretúmedzi
pôvodným správcom úpadcu a spoločnosťou 2M media, s.r.o. za neplatnú, resp. ak má za to, že táto
zmluva ho nemá zaväzovať, podstatná pre posúdenie predmetného údajného nároku na náhradu škody

je len objektívna okolnosť, a to vysielanie predmetného TV kanálu v rozhodnom období. Súd poukazuje
nato,žežalovanývkonanípredložillenzmluvy,ktorémaluzavretésospoločnosťamiOrangeSlovensko,
a.s. a Slovanet, a.s., avšak nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by sa v predmetnom
období vysielanie dohodnutého TV kanálu nerealizovalo, a že by z tohto dôvodu spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. a Slovanet, a.s. nevyplatili žalovanému za obdobie mesiacov jún až september 2015

zmluvne dohodnuté plnenie.
16.1. Pozornosti súdu pritom neušlo aj s poukazom na rozsudok Okresného súdu Nitra z 22. mája
2024, č. k. 31Cbi/4/2019-294, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho údajný nárok
na náhradu škodu nielen v predmetnom spore, ale nepredložil ich ani ako súčasť prihlášky pohľadávky
v konkurznom konaní, a dokonca ani v incidenčnom spore, čo jednoznačne vytkol žalovanému aj

Okresný súd Nitra vo svojom rozsudku. Aj s prihliadnutím na predmetnú skutočnosť je nepochybné, že
úpadca žalovanému žiadnu škodu nespôsobil, a tvrdenie žalovaného o jeho nároku na náhradu škody
je len účelové, ktorým chce oddialiť (až zmariť) splnenie svojej zmluvnej povinnosti, ktorá mu vyplývala
pôvodne voči úpadcovi, a ktorú má v súčasnosti voči žalobcovi.

17. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.793,28 eur je dôvodný.

18. Žalobca má okrem časti istiny 3.793,28 eur nárok na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania vo
výške podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013, t.
j. v rozsahu dohodnutom v článku III. bod 3.4 zmluvy o spolupráci za účelom distribúcie TV programu

z 24. júla 2012, čo znamená, že žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,02 %
denne, resp. 7,3 % ročne z dlžnej sumy.
18.1. V súvislosti s nárokom na odmenu za mesiac apríl 2015 fakturovaným faktúrou č. 2015068 súd
uvádza, že splatnosť nároku úpadcu na zaplatenie sumy 3.800,87 eur bola 14. júna 2015, pričom
žalovaný si v lehote splatnosti svoj záväzok voči úpadcovi nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal od 15. júna

2015 do omeškania s plnením a predmetný záväzok si žalovaný splnil voči úpadcovi až dňa 25. júna
2015. Z tohto dôvodu má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
7,3 % ročne zo sumy 3.800,87 eur od 15. júna 2015 do 25. júna 2015.18.2. Rovnako tak má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3.793,28 eur od 17. júla
2015 (splatnosť faktúry č. 2015084 bola k 16. júlu 2015) až do zaplatenia.

19. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.793,28 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,3 % ročne zo sumy 3.800,87 eur od 15. júna 2015 do 25. júna
2015 a úrokom z omeškania vo výške 7,3 % ročne zo sumy 3.793,28 eur od 17. júla 2015 do zaplatenia
(výrok II.).

20. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 256 ods.
1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca a aj žalovaný
mali v spore len čiastočný (zaokrúhlene 50%-ný) úspech, keďže za úspech žalovaného je potrebné
považovať sumu 3.800,87 eur s príslušenstvom, t. j. časť, v ktorej vzal žalobca žalobu späť, keďže
dôvodom späťvzatia žaloby v časti istiny 3.800,87 eur bola úhrada zo strany žalovaného takmer 4 roky
pred podaním žaloby a v časti príslušenstva pohľadávky pre nedôvodnosť jeho uplatňovania, pričom

v prípade zastavenej časti konania je potrebné postupovať spôsobom predpokladaným v ustanovení
§ 255 ods. 2 C.s.p., a teda zodpovednosť za zastavenie konania v určitej časti konania je potrebné
považovať za úspech, resp. neúspech strany sporu, v danom prípade za procesný neúspech žalobcu
(k tomu viď aj II. ÚS 231/2024) [výrok III.].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je vo výrokoch I. až IV. prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Proti výrokom V. a VI. rozsudku odvolanie nie je
prípustné.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).