Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Er/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202336
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8512202336.7

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01
Bratislava, o vymoženie 1.833,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava,
Zámocká 30, 811 01 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 40,82 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto

trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice súdneho exekútora dňa
19.3.2012, bolo začaté exekučné konanie proti povinnému na vymoženie peňažnej pohľadávky
oprávneného vo výške 1.833,03 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR

11193/10 zo dňa 20.6.2011. Okresný súd Stará Ľubovňa po čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následnom zastavení exekučného konania
v dotknutej časti, udelil dňa 12.2.2014 súdnemu exekútorovi - JUDr. Rudolfovi Krutému - poverenie pod
č. 5710 033429*.

2. Dňa 4.2.2016 súdny exekútor postúpil konajúcemu súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie

v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré mu bolo oprávneným doručené dňa 21.1.2016
a ktorým žiadal, aby exekučný súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal, či je dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní
exekúcie. Oprávnený argumentoval najmä vo vzťahu k splneniu si povinnosti doplniť návrh na vykonanie
exekúcie ustanovenej mu § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, keďže všetky rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú súčasťou návrhu už od počiatku, a to v časti odôvodnenia

exekučného titulu, na podklade ktorého je vedená exekúcia. Tieto skutočnosti sa tak stali známe nielen
exekútorovi, ale aj súdu, čo viedlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie po preskúmaní formálnej
aj materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu vydaného ako dôsledok riadne vykonaného
súdneho konania, ktorého predmetom bolo tiež dokazovanie vlastného vzťahu medzi účastníkmi za
zachovania možnosti uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol preskúmaný aj
s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti

použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi. Takto opísané skutočnosti nespochybnil ani sám
povinný podaním žaloby v zmysle § 40 zákona č. 244/2002 Z. z.. Medzičasom nedošlo k zmeneskutkového stavu a zmene obsahu dôkazov, preto súčasne navrhuje, aby súd rozhodol o pokračovaní
exekúcie.

3. V priebehu konania bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý odvolaný z funkcie súdneho exekútora
ku dňu 31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu
Zámocká 30, 811 01 Bratislava.

4. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 6Er/98/2012-33 zo dňa 18.7.2024 rozhodol tak,

že prvým výrokom exekúciu zastavil, druhým výrokom povinnému náhradu trov konania nepriznal
a tretím výrokom priznal poverenému súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov konania vo výške
39,83 eur, povinnosť zaplatenia ktorých uložil oprávnenému, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
predmetného uznesenia. Uznesenie č. k. 6Er/98/2012-33 zo dňa 18.7.2024 bolo napadnuté včasne
podaným odvolaním oprávneného.

5. Krajský súd v Prešove napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
keďže niet dôvodu na zastavenie exekúcie pre zmeškanie zákonnej lehoty na splnenie povinnosti
uloženej oprávnenému ust. § 243f v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súčasťou pôvodného
návrhu na vykonanie exekúcie bol nielen opis jeho vlastného vzťahu s povinným, ale aj priložený
exekučný titul a zmluva o úvere, ktorého splatenie zabezpečovala zmenka. Súčasťou návrhu boli tiež

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru upravujúce v čl. 14 Dohodou o vyplnení zmeniek, na základe
ktorej došlo k vyplneniu biankozmenky. Konajúci súd viazaný právnym názorom súdu odvolacieho
v súlade s východiskami ním prijatými, preto pristúpil v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku
k preskúmaniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti
tohto zákona odkladajú.

10. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže
opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

11. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a neboloprihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)

a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

15. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského, rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

16. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. V zmysle ods. 4 písm. r) toho istého paragrafu sa za neprijateľnú zmluvnú
podmienku okrem iného považujú i ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom,
či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Z dikcie § 57 ods. 1 písm. m) pritom vyplýva, že o zastavení exekúcie súd

rozhodne, za súčasného naplnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a c) exekučný titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom.

23. V prvom rade je potrebné uviesť, že konajúci súd má nepochybne preukázané, že rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 11193/10 zo dňa 20.6.2011, právoplatný dňa 25.7.2011a vykonateľný dňa 28.7.2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) bol vydaný na základe predloženej
zmenky, čo vyplýva z jeho odôvodnenia.

24. V ďalšom, tak ako bolo naznačené v bode 18 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 6Er/98/2012-33 zo dňa 18.7.2024, sa konajúci súd zaoberal charakterom zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o úvere č. 705900029 uzatvorenou dňa 11.1.2010 (ďalej len „Zmluva“),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v nich upravená
rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul – rozhodcovský rozsudok a dohoda

o vyplnení zmenky (biankozmenka), ktorou bol zmluvný záväzok zabezpečený. V tejto súvislosti súd
zdôrazňuje, že na povinnosť tvrdenia nadväzne aj dôkazná povinnosť na preukázanie skutočností
týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, čo zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o
oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného
poriadku).

25. V rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, podľa názoru súdu nebol hodnoverne
posúdený charakter uzatvorenej Zmluvy. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol vylúčený na základe
skutočnosti,žežalovaný(povinný)jepodnikateľom(živnostníkom),ktorýdozáväzkovo-právnehovzťahu
vstúpil v rámci svojej obchodnej činnosti, a teda neboli skúmané ani zmluvné podmienky z hľadiska ich
možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom.

26. Vzhliadnutím Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania je však nepochybné, že
povinný je v nej označený nielen ako fyzická osoba podnikateľ, teda obchodným menom, miestom
podnikania a IČO-m, ale aj svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, teda ako

fyzická osoba nepodnikateľ. Súčasťou Zmluvy je síce prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania, avšak z takto uzavretej zmluvy o úvere podľa názoru súdu nie je jednoznačne
zrejmé, že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej
činnosti. Napriek tomu, že Zmluva obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že
ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd túto skutočnosť nepovažuje za relevantnú pre určenie,

že sa o spotrebiteľský vzťah nejedná, keďže takáto formulácia zmluvných údajov ako aj vyhlásení
spôsobuje odôvodnené pochybnosti o charaktere zmluvného vzťahu. Tunajší súd za týchto okolností
poznamenáva,žepodnikateľprivýkonepodnikateľskejčinnostinemôžepristúpiťkpraktikám,ktorévedú
iba k spochybneniu charakteru zmluvného vzťahu, a to s účelom vyhnúť sa dopadajúcej zákonnej úprave
chrániacej spotrebiteľské vzťahy vznikajúce medzi obchodníkom a spotrebiteľom na základe zmluvy, a

to bez ohľadu na jej právnu formu.

27. Nemožno zároveň opomenúť skutočnosť, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
vopred pripravené pre veľký okruh spotrebiteľov s následnou nemožnosťou ďalšieho dojednávania
obsahu, teda zmeny jej obsahu. Exekučnému súdu je z vlastnej činnosti zrejmé, že uvedené zmluvné

záväzky medzi týmto konkrétnym oprávneným (veriteľom) a rôznymi povinnými (dlžníkmi) vznikajú na
základe v zásade totožných zmlúv, na podklade ktorých je v rozhodcovskom konaní vydaný exekučný
titul. Riešenie prípadného budúceho sporu rozhodcovským súdom je dané na základe formulárovej
rozhodcovskej zmluvy, pričom výber uskutočnil bez ďalšieho veriteľ a dlžník mal možnosť takto
koncipovanú zmluvu iba prijať alebo odmietnuť, pričom jej prijatím sa vylúčila právomoc všeobecného

súdu. Nakoľko existuje dôvodná pochybnosť súdu o charaktere zmluvného vzťahu, je potrebné
poznamenať, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý na výkon
podnikania povinného zaťažuje oprávneného, čo musí byť preukázané v rámci dokazovania, nie
iba formálnym a vágnym spôsobom (prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
podnikania) v Zmluve vyjadreným, pretože to nerozptýli pochybnosti o skutočnom vlastnom vzťahu

medzi oprávneným a povinným. Za súčasnej absencie preukázania nespotrebiteľského charakteru tohto
vzťahu a s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, že pri pochybnostiach
oobsahuzmluvyjepotrebnéuplatniťvýkladpriaznivejšíprespotrebiteľa,možnomaťzato,žeideovzťah
spotrebiteľský,pretoustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.28. Súd oprávneným predloženú Zmluvu, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným (veriteľom)
a povinným (dlžníkom), vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá však mala spĺňať požiadavky
upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj všetky iné ustanovenia obsahujúce právnu

úpravu spotrebiteľských zmlúv (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.8.2017 sp. zn.
26CoE/118/2017, Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.10.2019 sp. zn. 8CoE/33/2019, zo dňa 27.8.2019
sp. zn. 3CoE/12/2019).

29.Pokiaľjetedaexekučnýmtitulomrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdnielenoprávnený,

ale povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia spočíva v tom, že ak
exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie nevyvolávajúce žiadne

právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Ak by exekučný
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by
oakceptáciu„rozhodnutia“nevykonateľného,majúcehoúčinkypaaktu.Vyššieuvedenézáveryvyplývajú
z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.:

6Cdo 105/2011, pozri aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).

30. V súlade s týmito východiskami je exekučný súd povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, ale v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť
prebiehajúcej exekúcie a v prípade, že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom

vykonávaní exekúcie pokračovať, je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Inak povedané, plnenie
možno nútene vymáhať iba na podklade riadneho exekučného titulu vydaného právomocným súdom,
na čo má vplyv posúdenie možnej neprijateľnosti dojednania, ktoré zverilo právomoc rozhodcovskému
súdu o prípadnom spore rozhodnúť.

31. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

32. Ku dňu uzatvorenia Zmluvy sa na delegovanie právomoci rozhodnúť spory z nej vyplývajúce

rozhodcovským súdom vyžadovala buď forma osobitnej zmluvy alebo doložky v rámci pôvodne
uzatváranej zmluvy, avšak bezvýnimočne písomnej, inak je neplatnou. Zákon o rozhodcovskom konaní
explicitne neuvádzal žiadne iné formálne či obsahové náležitosti v porovnaní s úpravou obsiahnutou
v neskoršom zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Aj napriek tejto skutočnosti, a to
odhliadnuc od toho, aké náležitosti formuluje pre rozhodcovskú zmluvu zákonná úprava dnes, úprava

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka ako zákona lex generalis zabezpečuje jednotu
nárokov kladených na platnosť hmotnoprávnych právnych úkonov (vrátane úpravy týkajúcej sa ochrany
právspotrebiteľa)avyjadrujeprávnedôsledkyspojenésichnedostatkami.Takémuzáverunasvedčujeaj
dnešné znenie zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní, konkrétne jeho ust. § 45 ods. 1 písm.
e), keď sa možno zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhať nielen v prípade, že v rozhodcovskej

zmluve absentujú náležitosti uvedené v § 3 citovaného zákona, ale aj v prípade, že je tu iný dôvod
zakladajúci jej neplatnosť.33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania,
predovšetkým otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa
všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je

tento exekučný titul platný a vykonateľný.

34. Rozhodcovská doložka bola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy (o úvere) v jej bode 15 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Jej vzhliadnutím, a to majúc z vlastnej činnosti vedomosť, že je
dodávateľom používaná vo viacerých prípadoch, súd ustálil, že ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

Účelom rozhodcovskej zmluvy je pritom určenie súkromnej osoby, ktorá prípadný spor vzniknutý
medzi účastníkmi zmluvy prejedná, teda jej výsledkom je delegovanie právomoci rozhodnúť, preto
vzhľadom na závažnosť jej pôsobenia má osobitný význam, najmä v sporoch so slabšou stranou,
keďže na jej základe môže vzniknúť nový kvalifikovaný záväzok. Ak rozhodcovská zmluva nebola
uzatváraná za rešpektovania osobitného postavenia spotrebiteľa v predzmluvnom negociačnom
procese, možno mať za to, že bola typizovanou zmluvou, pripravenou na vopred predtlačenom

tlačive pre mnohých spotrebiteľov, pričom preukázanie opaku zaťažuje veriteľa, ktorý pochybnosť
o charaktere záväzkovo-právneho vzťahu žiadnym spôsobom nerozptýlil. Súd zároveň poukazuje aj na
skutočnosť, že ani spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná
a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým

oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly, čo súd vyvodzuje aj z
skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, a to že žaloby na rozhodcovský súd podávajú
výlučne veritelia. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si
povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol
nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

podmienkam v nej uvedeným, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

35. Súd nad rámec uvedeného konštatuje, že takéto zmluvné dojednanie by malo prinajmenšom
obsahovať informácie, ktoré umožňujú spotrebiteľovi zodpovedne si zvoliť určitú variantu prípadného
riešenia budúceho sporu, teda poskytnúť mu skutočné informácie o následkoch uzatvorenej zmluvy,

napr. poskytnutím vysvetlení čo do rozsahu rozdielnosti konania rozhodcovského naproti klasickému
sporovému konaniu vedenému všeobecným súdom, aby tak bolo prinajmenšom vylúčené, že vôľa
spotrebiteľa uzavrieť takúto zmluvu (vyjadrená podpisom po oboznámení sa s jej obsahom) je náhodilá.
Naopak, kontrakčná fáza by mala byť vonkajším prejavom vyjadrujúcim vážnu a slobodnú vôľu byť
zmluvou viazaný, čomu zodpovedá možnosť náležitého zváženia jej uzatvorenia.

36. Rozhodcovská doložka, obsiahnutá v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, znie: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplňovaní zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným

rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj

sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu a jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

37. Takéto zmluvné dojednania, ktoré založili možnosť žalobcu (v predmetnom prípade oprávneného)
žalovať a stanoviť miesto súdneho konania bez prihliadnutia na vzdialenosť medzi sídlom rozhodcua sídlom príslušného všeobecného súdu žalobcu ako spotrebiteľa, čím nepriamo obmedzili jeho prístup
k bráneniu vlastných práv, zatiaľ čo spotrebiteľ sa takto vedenému rozhodcovskému konaniu musel
podrobiť, nie sú vyvážené a spôsobujú tak nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech povinného v postavení spotrebiteľa, preto sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami
s následkom ich neplatnosti. Za neprijateľné treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho
zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného
zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať

ani ustanovením, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre
prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ sám rozhodne stať
sa žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Výber možnosti absolútne stráda, ak
dodávateľ vyvolá spor ako prvý, čo súd považuje za nerovnovážne.

38. V nadväznosti na uvedené tiež súd poukazuje na znenie stanoviska Súdneho dvora (ES) vo veci

C – 243/08 zo 4.6.2009 (Pannon GSM Zrt. a/a Erzsébet Sustikn Gyorfi) k čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS, podľa ktorého prislúcha vnútroštátnemu súdu určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá
je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať
v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd
zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom

alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú
právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná
za nekalú.

39. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, za

neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o

dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd má v
danom prípade zato, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku,
nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy (doložky) je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou

osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

40. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011).

41. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá

ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so
smernicou č. 93/13/EHS. Rozhodcovská zmluva, ktorá je individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak
príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle výkladu § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul neúčinný. Pokiaľ

teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani
sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.42. Navyše sa súd zaoberal obsahom bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru označeného
ako „Dohoda o vyplnení zmenky“, ktorý stanovuje: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako

vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a
dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Ručiteľjeztaktovystavenejzmenkyzaviazanýakozmenkový
ručiteľ. Remitent má právo uplatniť celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek z nich. Zmluvné
strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v

zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.“

43. V zmysle citovaného bodu veriteľ (remitent) doplnil do neúplnej zmenky zmenkovú sumu 1.833,03
eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 30.6.2010.

44. Právny názor o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 7Co/339/2014 zo dňa 26.2.2015 s poukazom na znenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2
písm. g), h), i) a j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, čo spôsobuje,
že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, v čoho dôsledku má spotrebiteľ vrátiť iba
poskytnutú istinu úveru. Nakoľko zmenka túto skutočnosť vôbec nezohľadňuje, naopak, umožňuje

vymáhať aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne, je v rozpore s dobrými
mravmi, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neplatnosť podľa § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola súčasťou Všeobecných úverových podmienok,
s ktorými sa aj keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť, nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, preto
nemožno mať za to, že bola dojednaná individuálne a zároveň spôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa tým, že umožňuje vymáhať aj plnenie v rozpore
so zákonom. Ak je teda neplatná Dohoda o vyplňovacom práve, neplatná je aj samotná zmenka.
Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/161/2007
zo dňa 6.5.2008, ktorý vyslovil, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo
na vyplnenie biankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov

zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho
považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. V súvislosti
s rozhodovaním v tejto veci je možné poukázať i na rozhodnutie ESD zo dňa 14.03.2013 vydané vo veci
C-419/2011, v ktorom bol skúmaný spotrebiteľský charakter vzťahu pri uplatnení práva zo zmenky. V
danom prípade sa vystavením zmenky žalobca snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a

aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len
sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
preto takýto postup žalobcu nemôže požívať ochranu, ktorej súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutia.

45. Súd teda dospel k záveru, že Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne je (popri
neprijateľnosti samotnej dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ako bola zdôvodnená vyššie) ďalšou
okolnosťou, ktorá spôsobuje neplatnosť zmenky, na podklade ktorej bolo vydané rozhodnutie, ktoré je
v danej veci exekučným titulom, pričom konštatovaniu tejto skutočnosti nebráni ani to, že o zastavení

exekučného konania v tejto časti bolo konajúcim súdom právoplatne rozhodnuté.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia sú podľa názoru súdu
naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.

47. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.48. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP"), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

50. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

51. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti
neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči
strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je

súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

52. V tomto prípade súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, preto o náhrade trov konania
medzi účastníkmi tohto konania rozhodol postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods.

1 EP a § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený procesne
zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie, keďže
nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie a rovnako nebol v konečnom dôsledku
úspešný ani v odvolacom konaní, keďže súd rozhodol v jeho neprospech, zastavením exekúcie. Za
uvedeného stavu platí, že oprávnený by v zásade mal nahradiť trovy konania povinnému. Povinný

si však žiadne trovy konania neuplatňoval a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vôbec
nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Ak
podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilnéhosporovéhoporiadku,zakotvujúcimprocesnúekonómiurozhodnúťpriamotak,žesajejnáhrada
trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke

stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

53. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

54. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

55. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a

exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo (§ 50).

56. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

57. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí

exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

58. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa

určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

59. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:1/ odmena podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur;
2/ DPH z priznanej odmeny vo výške 23 %, t. j. 7,63 eur.

60. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 40,82 eur, pozostávajúce z minimálnej
odmeny vo výške 33,19 eur v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhl., ktorú zvýšil o sumu 7,63 v zmysle § 196
EP, nakoľko súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa
osobitného predpisu.

61. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 5 EP,
pričom na ich náhradu súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 EP oprávneného tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.