Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924203575
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7924203575.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX

D., právne zastúpeného: JUDr. Juraj Ferenčík, advokát, Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 35557320 proti
žalovanému: Mesto Sečovce, Námestie Sv. Cyrila a Metoda 43/27, 078 01 Sečovce, IČO: 00 331 899,
právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., advokátska kancelária, Hlavná
25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca A. B. C., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby
garáže so súpisným číslom XXXX, umiestnenej na parcele registra C, evidovanej na katastrálnej mape
ako parc. číslo 1445 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, ktoré sú evidované na liste

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., obec Sečovce, okres E..

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - stavby garáže so súpisným číslom XXXX, umiestnenej na parcele registra C,
evidovanej na katastrálnej mape ako parcela číslo 1445 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2,
ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., obec Sečovce, okres Trebišov
a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný je na základe LV č. XXXX, kat. úz.

D., obec D., F. E. vlastníkom pozemku parc. reg. „C“, č. 1445 – zastavaná plocha a nádvoria vo výmere
25 m2, a zároveň je aj výlučným vlastníkom stavby garáže so súpisným číslom XXXX, umiestnenej na
predmetnom pozemku. Žalovaný sa stal vlastníkom pozemku parc. č. 1445 na základe Osvedčenia o
prehlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania vyhotoveného
v notárskej zápisnici č. N173/98. Vlastníkom stavby garáže so súp. č. 2559 sa stal žalovaný na základe
Oznámenia o určení súpisného čísla č.949/2022 zo dňa 18.08.2022, keď žalovaný oznámil, že určil
zápis do registra adries dňa 18.08.2022, súpisné číslo: 2559 pre stavbu: kód druhu stavby 7, samostatná

stojaca garáž postavená na pozemku parc. č. 1445, v k. ú. D., ktorej stavebníkom je Mesto Sečovce,
Nám. Sv. Cyrila a Metoda č. 43/27, Sečovce, IČO:00331899, stavba postavená v roku 1975. Tento zápis
o nadobudnutí vlastníckeho práva k stavbe garáže so súpisným č. 2559 na základe vyššie uvedených
dokladov bol vykonaný v katastri nehnuteľností dňa 04.10.2022 v súbore popisných informácii KN v
LV č. XXXX, v k. ú. D.. Podľa predmetného vydržania je preukázané, že Mesto Sečovce sa stalo
len vlastníkom parcely č. 1445, avšak v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zápisu stavby garáže s.
č.2559 ako vlastníctvo žalovaného, nakoľko žalovaný nebol nikdy stavebníkom predmetnej stavby, čiže

žiadosť Mesta Sečovce o zápis stavby predmetnej garáže ako vlastníctvo žalovaného je v rozpore so
skutočnosťou, ale aj so zákonom. Po zistení, že stavba garáže je umiestnená na pozemku parc. č.
1445 predložil žalobca žalovanému žiadosť na odkúpenie predmetného pozemku zo dňa 21.02.2023,
čo zdôvodnil skutočnosťou, že na predmetnom pozemku je umiestnená stavba garáže, ktorú v májiroku 1982 odkúpil od manželov C.. Zo strany žalovaného po niekoľkých jednaniach s jeho štatutárnymi
zástupcami bol daný prísľub žalobcovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi, že predmetný pozemok mu
odpredá na základe znaleckého posudku a čo sa týka stavby garáže, uskutoční sa prevod za symbolickú

cenu, avšak s dodržaním zákonom stanovených podmienok.
Na základe znaleckého posudku, ktorý žalobca predložil žalovanému, žalovaný dňa 27.08.2024 zverejnil
zámer na prevod vlastníctva nehnuteľného majetku mesta z dôvodu hodného osobitného zreteľa na
internetovej stránke Mesta Sečovce, ako aj na úradnej tabuli Mesta Sečovce, kde žalovaný súhlasí s
prevodom vlastníctva nehnuteľného majetku zapísaného v LV č. XXXX, v k. ú. D. ako pozemku parc. č.

C KN č. 1445 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 25 m2 a stavby garáže s. č. 2559 postavenej
na tomto pozemku. V zámere bola uvedená kúpna cena vo výške 3.050 eur, ktorá je stanovená podľa
znaleckého posudku č. 6/2024 zo dňa 18.08.2024, ktorý vypracoval A. G. E. - súdny znalec. Dôvodom
prevodu je osobitný zreteľ, ktorý je zdôvodnený v tomto prípade podľa Zásad hospodárenia a nakladania
s majetkom mesta, čl. 8, ods. 8.8; 21, čo je zdôvodnené tým, že napr. žiadateľ v tomto prípade žalobca
preukázal, že v minulosti získal stavbu garáže, avšak nedošlo k jej zápisu do KN. Žalobca k tomuto

zverejneniu podal písomné námietky zo dňa 10.09.2024, vrátane dôkazového materiálu, ktorým je
preukázané, že žalovaný nadobudol stavbu garáže s. č. 2550 umiestnenej na poz. parc. č. 1445, v k.ú.
D. nezákonnou formou, čo je v predmetných námietkach špecifikované a dokladované ich prílohami.
Žalobca poukazuje na rozpor s platnou legislatívou, ako aj so skutočnosťou pri nadobudnutí výlučného
vlastníctva k stavbe predmetnej garáže žalovaným, ktorý spočíva v tom, že žalobca odkúpil predmetnú

stavbu garáže od manželov C. kúpnou zmluvou zo dňa 16.05.1982, o čom je informovaný aj žalovaný,
nakoľkovnámietkachprotizverejnenémuzámeruzodňa10.09.2024predložilakoichprílohupredmetnú
kúpnu zmluvu, vrátane čestného prehlásenia B. C., H. I., nar.: 05.02.1950, bytom D., J. K. L. XXXX/
X o tom, že kúpnou zmluvou zo dňa 16.05.1982 spolu so svojím dnes už nebohým manželom A. C.
odpredali stavbu garáže v tom čase študentovi B. C. (žalobcovi) za dohodnutú kúpnu cenu vo výške

10 000.-Kčs, ktorú uhradil v hotovosti dnes už nebohý otec žalobcu. Ako ďalší dôkaz predložil žalobca
žalovanému v prílohe predmetných námietok aj čestné prehlásenie B. J., bytom D., K. D. L.XXX, ktorý
v tom čase ako murár pomáhal pri výstavbe predmetnej garáže, a zároveň zabezpečoval podľa dohody
so stavebníkmi stavebný materiál. V predmetných námietkach zo dňa 10.09.2024 poukázal žalobca aj
na skutočnosť, že zo strany samotného žalovaného ako správcu dane za predmetnú garáž, uhrádza

žalobca pravidelne každým rokom ako jej vlastník daň z nehnuteľnosti, a to na základe rozhodnutí o
výrube daní za každý kalendárny rok.
Žalobca sa zúčastnil dňa 18.09.2024 zasadnutia Mestského zastupiteľstva Mesta Sečovce
(žalovaného), na ktorom malo byť jedným z bodov programu zasadnutia aj schválenie prevodu
vlastníctva podľa zámeru zo dňa 27.08.2024, k čomu však nedošlo. Sám primátor Mesta Sečovce

(žalovaného) predniesol program tohto zasadnutia s tým, že zároveň upozornil poslancov na to, že proti
citovanému zámeru boli podané námietky žalobcom, tieto námietky primátor vôbec nepredniesol pred
samotným zastupiteľstvom, ani zastupiteľstvo neoboznámil s jeho prílohami - dôkazmi a dal hlasovať
za vypustenie tohto bodu programu, s čím poslanci súhlasili. Na základe postoja žalovaného, žalobca
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupredložilžalovanémupredžalobnúvýzvuzodňa19.09.2024,

vrátane jej príloh, v ktorej navrhol postup pri prevode vlastníctva predmetnej stavby garáže, v závere
ktorej žiadal žalovaného, aby v prípade prevodu vlastníctva stavby predmetnej garáže postupoval podľa
návrhu v poslednom odseku námietok zo dňa 10.09.2024, vrátane preštudovania priložených dôkazov,
nakoľko uvedený návrh je v súlade s platnou legislatívou. Taktiež právny zástupca žalobcu upozornil
žalovaného,ževprípadeneakceptovaniapostupuuvedenéhovpredmetnýchnámietkach,supresnením

v tomto liste, týkajúce sa prevodu predmetnej stavby garáže na meno žalobcu v lehote najneskôr do
10 dní odo dňa jej prevzatia, postúpi žalobca vec kompetentnému súdu predložením určovacej žaloby
bez akéhokoľvek ďalšieho upozornenia. Žalovaný sa k predmetnej výzve písomne vyjadril listom sp.
zn. MsÚ/Seč/13371/1761/2024 zo dňa 23.09.2024, v ktorom nesúhlasil s navrhnutým prevodom stavby
garáže a zároveň uviedol, že ak má žalobca zato, že vlastnícke právo k stavbe garáže prináleží jemu,

odporučil žalovaný využiť inštitút žaloby o určenie vlastníckeho práva.
V tomto prípade je nepochybné, že žalobca spĺňa podmienku, podľa ktorej má naliehavý právny
záujem na vyhovení žalobe, ktoré spočíva v určení vlastníckeho práva k predmetnej stavbe garáže,
ako výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca zdôvodňuje, že práve táto určovacia žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý predmetný spor vyrieši a odstráni neistotu vzťahov sporových strán a vytvorí

pevný základ pre usporiadanie v tomto spore. Žalobca predloženými dôkazmi jednoznačne osvedčil svoj
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že v prípade stavby garáže s.č.2559 umiestnenej na
pozemku parc. č. 1445, v k.ú. D. je jej výlučným vlastníkom, a zároveň potvrdzuje, že jeho naliehavýprávny záujem ako podmienka procesnej prípustnosti tejto určovacej žaloby je v súlade s ust. §137
písm. c) CSP.
K žalobe žalobca predložil LV č. XXXX, žiadosť zo dňa 21.02.2023, zámer zo dňa 27.08.2024,

kúpnu zmluvu, čestné prehlásenia, námietky zo dňa 10.09.2024, časť uznesenia zo dňa 18.09.2024,
predžalobnú výzvu zo dňa 19.09.2024, vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.09.2024, rozhodnutia
o vyrubení dane.

2. Žalovaný na výzvu súdu dňa 29.10.2024 doručil súdu vyjadrenie k žalobe (č. l. 40-42), v ktorom

uviedol, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje z právneho úkonu, ktorým podľa jeho
tvrdení došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy z 16.05.1982 (ďalej len „Kúpna zmluva“), ktorú uzavrel žalobca
ako kupujúci (nadobúdateľ) s prevodcami A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. K. L. XXXX/X a jeho
manželkou B. C., H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. K. L. XXXX/X (ďalej spoločne len „predávajúci“).
Predmetom Kúpnej zmluvy podľa čl. I zmluvy bola nehnuteľnosť – stavba garáže o zastavanej ploche
4 x 6 m, umiestnená na pozemku parc. č. 1445 /pri mestskom kúpalisku/ bez súpisného čísla v k.

u. Sečovce, obec D., F. E. – č. j. Predmetom kúpy je predmet tohto právneho sporu. Žalobca vo
svojom vyjadrení poukazuje na, podľa jeho názoru, „rozpor s platnou legislatívou“ v postupe na strane
žalovaného, avšak čo zrejme opomenul z hľadiska platnej legislatívy uviesť, je právna úprava Kúpnej
zmluvyzobdobia,kedyspredávajúcimiuzavrelKúpnuzmluvu.Vecnoulegitimáciou,čiužaktívnoualebo
pasívnou sa in genere v civilnom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov konania vyplývajúce z

hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je
nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia – potencionálnym vlastníkom predmetu sporu)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia),
o ktorých sa v konaní rozhoduje. Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení účinnom k 16.05.1982: „K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym

notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.“ Podľa § 47 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom k 16.05.1982: „Ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy
a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto
rozhodnutia. Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde.“ Z citovaného ustanovenia, druhu kontraktu
– Kúpna zmluva a predmetu kontraktu (nehnuteľnosť ako predmet tohto sporu) vyplýva, že zmluvné

strany tohto kontraktu boli pre účinnosť Kúpnej zmluvy povinné Kúpnu zmluvu registrovať štátnym
notárstvom. Kúpna zmluva štátnym notárstvom registrovaná nebola, na základe čoho vlastníctvo k
predmetu tohto sporu podľa Kúpnej zmluvy na žalobcu nikdy nebolo prevedené/nemohlo byť prevedené,
tzn.zažiadnychokolnostíniejemožnénaKúpnuzmluvuhľadieťakonariadnyprávnyúkon,vyvolávajúci
právne účinky. Uvedené spôsobuje, že žalobca na jej podklade nie je vlastníkom predmetu sporu. Podľa

Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 283/2009: „Požiadavka na registráciu
zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne
vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec
prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je
potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.“ Žalovaný

uvádza, že žalobca, keďže nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetu konania prevodom, nie je
aktívnevecnelegitimovanouprocesnoustranou,nazákladečohoniejesplnenázákladnápožiadavkana
vedenia súdneho sporu podľa § 137 Civilného sporového poriadku – dostatok aktívnej vecnej legitimácie
a preukázanie naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom na uvedené argumenty, žalovaný nepovažuje
za potrebné vyjadriť sa k vecnej stránke predmetu konania a má za to, že žalovaným vyššie uvádzané

skutočnosti odôvodňujú rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby v plnom rozsahu.

3. Žalobca v replike zo dňa 11.11.2024 (č. l. 48- 49) zdôraznil, že v danom prípade žalobca predkladá
súdu určovaciu žalobu, na základe ktorej žiada, aby súd určil jeho vlastníctvo k nehnuteľnosti
špecifikovanej v pôvodnej žalobe, ktorej vlastníkom sa stala žalovaná strana na základe protiprávneho

prehlásenia, že stavba garáže bola realizovaná pred rokom 1975, čo nie je pravdivé. Stavbu garáže
realizovali manželia Kudrecoví v rokoch 1978 až 1979. Tieto skutočnosti prehlasuje B. C., ako
spolustavebníčka predmetnej garáže so svojím dnes už nebohým manželom. Skutočnosť, že žalovaná
strana uviedla nepravdivý údaj na zápis stavby garáže do KN vyplýva z toho, že podľa Zák. č. 50/1976
Zb. - Stavebný zákon a jeho vykonávacích predpisov nebolo možné po roku 1976 zapísať do KN stavbu,

ku ktorej stavebník – žiadateľ nepredložil potrebné doklady. V intenciách cit. zákona nebolo možné
povoliť v roku 1978 - 1979 výstavbu garáže pre pôvodných stavebníkov, nakoľko platná legislatíva v tom
čase vyžadovala, aby stavebník predložil medzi iným aj vlastníctvo k stavebnému pozemku, čo nebolomožné, nakoľko pozemok na ktorom je stavba garáže bol zapísaný na žalovanú stranu až osvedčením
o jeho vydržaní v roku 1998.
K samotným bodom vyjadrenia žalovanej strany zo dňa 22.10.2024 uviedol, že skutočnosti týkajúce sa

registrácie kúpnych zmlúv Štátnym notárstvom sú známe tak žalobcovi, ako aj súdnym orgánom a v
žiadnom prípade žalobca netvrdí a nežiada určiť vlastnícke právo k stavbe garáže len na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 16.05.1982. Na druhej strane však poukazuje žalobca na skutočnosť, že žalovaná strana
okrem toho, že nadobudla vlastnícke právo k predmetnej stavbe garáže uvedením nepravdivých údajov
na Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor, ako správca dane každým rokom žalobcovi predkladá

daňovývýmer,nazákladektoréhožalobcapravidelneuhrádzadaňznehnuteľnosti-konkrétnezastavbu
predmetnej garáže. Je preto paradoxné, že žalovaná strana vyrubuje každým rokom žalobcovi daň za
stavbu garáže, pričom táto stavba je podľa momentálneho zápisu v KN výlučným vlastníctvom žalovanej
strany.
K námietke žalovanej strany, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou procesnou stranou, čím
nie je splnená základná požiadavka súdneho sporu podľa ust. §137 CSP uvádza žalobca, že toto

tvrdenie nemá právne opodstatnenie, nakoľko v zmysle platnej legislatívy je vecná legitimácia stav
vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je strana sporu subjektom práva, či povinnosti, ktorá je
predmetom konania. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jedná zo strán sporu subjektom práva (žalobca) a druhá
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti (žalovaná strana), čo v tomto prípade znamená, že

vecnú legitimáciu má žalobca ako strana sporu, ktorá je subjektom práva a žalovaná strana na opačnej
strane je subjektom povinnosti v tomto súdnom spore.
Žalobca chce touto žalobou osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, a z toho dôvodu poukázal na
určité skutkové a pravdivé okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a žalobca dokladuje a preukazuje, že

práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu
účastníkov konania a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Otázka naliehavého právneho
záujmu je vysvetlená napr. v: Rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo31/2011 zo dňa 06.12.2012, sp. zn. 4Cdo
136/2009 zo dňa 20.10.2010, sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30.06.2009. Samotná skutočnosť, že sa
žalobca domáha určenia, že je vlastníkom v tomto prípade stavby garáže, pri ktorej je v KN zapísaný ako

vlastníkžalovanástrana,mávovzťahukžalovanejstranežalobcanepochybnenaliehavýprávnyzáujem
na požadovanom určení. V uvedenom súdnom spore pravdepodobne žalovanej strane ušlo pozornosti,
že v danom prípade žaloba smeruje k určeniu vlastníckeho práva k stavbe garáže a nie o neplatnosť
kúpnej zmluvy, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom. V každom konaní o určenie vlastníckeho
práva, a teda aj v tomto súdnom konaní žaloba smeruje len proti tomu, kto je ako vlastník zapísaný k

stavbe garáže v KN a tým je žalovaná strana.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 04.12.2024 (č. l. 56-59) uviedol, že žalobca vo svojej žalobe odvodzoval
domnelé nadobudnutie vlastníckeho práva z právne relevantnej udalosti uskutočnenia právneho úkonu,
ktorým podľa jeho tvrdení došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy z 16.05.1982 (ďalej len „Kúpna zmluva“),

uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim (nadobúdateľom) a prevodcami A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., J. K. L. XXXX/X a jeho manželkou B. C., H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. K.
L. XXXX/X (ďalej spoločne len „predávajúci“). Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal
na to, že zmluvné strany tohto kontraktu boli pre účinnosť Kúpnej zmluvy povinní Kúpnu zmluvu
registrovať v štátnom notárstve. Kúpna zmluva štátnym notárstvom registrovaná nebola, na základe

čoho vlastníctvo k predmetu tohto sporu podľa Kúpnej zmluvy na žalobcu nikdy nebolo prevedené/
nemohlo byť prevedené, tzn. za žiadnych okolností nie je možné na Kúpnu zmluvu hľadieť ako na
platný právny úkon čo zároveň preukazuje, že žalobca na jej podklade nie je ani potencionálnym,
materiálnym, opomenutým či iným vlastníkom predmetu sporu. Vo svojom následnom vyjadrení ako
reakcii na skutočnosti tvrdené žalovaným ale následne žalobca uvádza, že „žalobca v žiadnom prípade

netvrdí a nežiada určiť vlastnícke právo k stavbe garáže, len na základe kúpnej zmluvy zo dňa
16.05.1982“ , pričom však na žiadnom inom mieste vo svojich písomných podaniach o existencii
žiadneho iného právneho titulu nehovorí. Ďalej však žalobným petitom žiada určiť, že je „výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti“. V prvej časti písomných vyjadrení žalobca trvá na pozitívnom
určení výlučného vlastníckeho práva, na druhej strane v poslednom vyjadrení uvádza len negatívne

domnienky vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva žalovaného. Jediný dôkazný prostriedok aj to
o irelevantných právnych skutočnostiach (stavba garáže) poskytujú osoby vôbec nezainteresované
na konaní. Žalovaný uvádza, že ak už niekto poskytuje čestne prehlásenie ako dôkazný prostriedok,
taký dôkazný prostriedok môže mať dôkaznú silu len v prípade, že ide o osoby, ktoré mali akú-takúmožnosť tvrdené skutočnosti vnímať vlastnými zmyslami. Žalobca evidentne neponíma, že v žiadnej
časti žaloby či jeho písomného vyjadrenia neexistuje ani len jediná zmienka o právne relevantnom
podklade na určenie vlastníckeho práva. Ak žalobca tvrdí, že vlastnícke právo nepožaduje určiť,

resp. naliehavosť právneho záujmu podania žaloby o určenie vlastníckeho práva neodvodzuje od
Kúpnej zmluvy, rovno vyvrátil akúkoľvek pochybnosť o neexistencii naliehavého právneho záujmu
potencionálne odvodzovaného z Kúpnej zmluvy. Ak ani žiadna ďalšia nadobúdacia právna skutočnosť
predmetom konania nie je (keďže túto neuvádza), z uvedeného vyplýva, že žalobca žiada o určenie
výlučného vlastníckeho práva na základe právneho titulu, ktorý nepozná a nevie identifikovať ani

on sám. V tejto súvislosti tiež ale dodáva, že je vlastníkom nehnuteľnosti bez ohľadu na existenciu
či neexistenciu nadobúdacieho titulu, pretože vlastníkom nehnuteľnosti nie je vlastník evidovaný
podľa katastra nehnuteľnosti, ktorého vlastníctvo spochybňuje len jednoduchým tvrdením. Právnu
relevanciu v zmysle jeho vyjadrení má mať teda skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti nie je ani
žalovaný, a to z dôvodu, že „vraj uvádzal pri zápise do katastra nehnuteľnosti nepravdivé údaje“.
Nepravdivosť údajov však tiež žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, okrem toho, že pripojil

jednostranné prehlásenia do konania nezainteresovaných osôb (resp. zainteresovaných spôsobom, že
ide o bývalých funkcionárov žalovaného). Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v konaní pod sp. zn.: 4 Cdo 49/2003, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5 Cdo
31/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 4 Cdo 56/2009. Na naplnenie
predpokladu naliehavého právneho záujmu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi sporovými stranami; byť určovacia žaloba účinným a správne zvoleným nástrojom ochrany
žalobcovho práva; absencia možnosti žalovať na splnenie povinnosti. Z uvedeného je možné prijať
záver, že je povinnosťou žalobcu uviesť skutkové tvrdenia, ako aj dôkazy na preukázanie skutočností, z
ktorých vyplýva naliehavý právny záujem. Posudzovanie toho, či je naliehavý právny záujem daný alebo
nie, je otázkou právnou a Žalobca nesplnil základnú požiadavku na vedenia súdneho sporu podľa § 137

Civilného sporového poriadku – nedostatok procesnej legitimácie žalobcu celkom jednoznačne vyplýva
z nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Žalobca nielenže nepreukázal žiaden právny nárok na
určení vlastníckeho práva – povinnosť dôkazu, ale neuniesol ani povinnosť tvrdenia. Na základe vyššie
uvedených skutočnosti má žalovaný za to, že žalobca nie je v žiadnom smere legitimovaným na podanie
predmetnej žaloby. V súčasnosti existuje všeobecne akceptovaná súdna prax, že v prípade, ak súd zistí,

že naliehavý právny záujem nie je daný, žalobu zamietne.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, vyjadreniami strán sporu a
zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.03.2025, na ktoré sa dostavili zástupcovia strán sporu
a žalobca.

8. Zástupca žalobcu pred súdom zotrval na žalobe a písomných vyjadreniach doložených do spisu
adodal,ženajnovšouskutočnosťouatovčerajšoujefakt,žežalobcadostalvčera,najnovšierozhodnutie
o vyrúbení dane od žalovaného mesta Sečovce, ktoré je správcom dane, za samostatne stojacu garáž
za30m2,sadzbadane19,80eur.Tátodaňbolaajvčeražalobcomelektronickyuhradená.Kudnešnému
dňu je mesto Sečovce, teda žalovaná strana z nepochopiteľných dôvodov evidovaná ako vlastník

nehnuteľnosti, vlastník garáže, o ktorú sa jedná súdny spor. Od roku 1982, kedy došlo ku kúpnej zmluve,
ktorá je napádaná zo strany žalovanej strany a od tej doby žalovaná strana, mesto Sečovce vyrubuje
žalobcovidaňzgarážeakovlastníkovistavbygaráže,tedatoistémestoSečovce,táistážalovanástrana
v tomto prípade vydáva rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s jej tvrdením, sú v rozpore so skutočnosťou,
čo teda je nepochopiteľné. V roku 1998 mesto Sečovce nadobudlo vydržaním mimo iného aj pozemok

parcely č. 1445, na ktorom je stavba predmetnej garáže, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu
a nadväzne na to mesto prijalo uznesenie č. 23/98, zo zasadnutia 23. mestského zastupiteľstva zo
dňa 05.06.1998 podľa ktorého mestské zastupiteľstvo súhlasí s odpredaním pozemku za kúpaliskom
v D. zapísaných LV XXXX k. ú. D., na ktorej sú vybudované garáže a medzi uvedenými parcelami sa
nachádza parcela 1445 vo výmere 25 m2 a táto zmluva mala byť uzavretá, ale nebola podpísaná, medzi

mestom Sečovce ako predávajúcim a B. C. a jeho manželkou M. C.. Ku dnešnému dňu toto uznesenie
nikto nezrušil. Záverom zástupca žalobcu uviedol, že v súlade s § 134 Občianskeho zákonníka, v roku
1982 žalobca odkúpil stavbu garáže od manželov C., od vtedy ju užíva dobromyseľne, nerušene, nikto
mu v tom nebránil a čo sa týka akože nadobudnutia žalovaným v roku 2022, toto v žiadnom prípadenemožno považovať za vydržanie. Viac ako 10 rokov žalobca nehnuteľnosť nerušene užíva, užíva ju
celkovo 40 rokov, a to, že žalovaný je uvedený ako vlastník od roku 2022 je v rozpore so zákonom.
Žalobca má dostatočne preukázaný naliehavý právny záujem, pretože odkúpil to kúpnou zmluvou, ktorá

zmluva nebola neregistrovaná, 2/ žalobca túto garáž od r. 1982 v skutočnosti užíva. Za túto stavbu platí
každoročne dane.

9. Zástupkyňa žalovanej strany na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k prednesu zástupcu žalobcu, ako aj
k žalobe táto pred súdom uviedla, že na základe predložených dôkazov a právnych argumentov, má

žalovaný za preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca svoju aktívnu
vecnú legitimáciu odvodzuje od existencie naliehavého právneho záujmu, na určenie vlastníckeho práva
k predmetu sporu. Ten však nepreukázal žiadnym relevantným právnym titulom. Argumentuje síce
existenciou kúpnej zmluvy, avšak zároveň sám uvádza, že vlastnícke právo nežiada určiť iba na jej
základe. Napriek tomu v celom konaní neuviedol žiaden ďalší právny titul, alebo dôvod nadobudnutia
vlastníckeho práva. Poukázala na fakt, že žalobca vo svojich podaniach síce odkazuje na naliehavý

právny záujem, odkazujúc na tvrdenie, že žalovaný je nevlastníkom predmetu sporu, avšak neobjasňuje
na základe akého skutkového a právneho titulu by mal vlastnícke právo patriť práve jemu. Celé jeho
tvrdenie je postavené na spochybňovaní právneho nároku žalovaného, no zároveň toto spochybnenie
neobstojí na dostatočne osvedčených právnych skutočnostiach. Naopak, žalovaný dôvodne namieta,
že kúpna zmluva z mája 1982 nebola registrovaná Štátnym notárstvom, čo malo nielen formálny, ale aj

materiálny význam. Napríklad aj osvedčenie skutočnosti, či vôbec predávajúci podľa kúpnej zmluvy boli
skutočnými vlastníkmi predmetu sporu, čo je ďalšia právna skutočnosť, ktorá nebola zo stany žalobcu
vôbec preukázaná. Absencia registrácie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, čo znamená,
že pri určení vlastníckeho práva žalobcu nie je z kúpnej zmluvy vôbec možno vychádzať. V konaní ďalej
nebolo preukázané, že by žalobca disponoval inými právnymi, či skutkovými dôkazmi o vlastníctve, ktoré

by mohli byť spôsobilé vyvrátiť existenciu vlastníckeho práva žalovaného, ktorá vyplýva z verejnej listiny.
Čestné vyhlásenia predložené žalobcom, nie sú sami osebe dostačujúcim dôkazným prostriedkom a
v predloženej podobe nepreukazujú žiadne rozhodné skutočnosti tak, aby mohol byť na ich základe
vyvodený právny záver o vlastníctve. Žalobca teda nielenže nepreukázal potencionalitu nadobudnutia
vlastníckeho práva, ale zároveň nepreukázal ani v minimálnej miere naliehavý právny záujem na jeho

určenie. V súlade s judikatúrou tak platí, že ak absentuje naliehavý právny záujem súd musí žalobu
zamietnuť bez ďalšieho skúmania vecného základu nároku. Vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré zástupca
protistrany vyjadril ešte na tomto pojednávaní, žalovaný má za to, že jeho súkromno-právny nárok nemá
čo dočinenia s verejno-právnou reguláciou, alebo predpismi. Poukazuje na rozhodnutie o vyrubení dane,
ktoré je vyrubené na základe vlastného oznámenia žalobcu o daňovej povinnosti a daňového priznania,

ktoré doručil ešte v počiatkoch mestu Sečovce, a ak mal žalobca zato, že nie je vlastníkom, tak sám
mal použiť opravné prostriedky v daňovom konaní. Čo sa týka ešte ďalšej námietky pána právneho
zástupcu žalobcu, vo vzťahu k vydržaniu uviedla, že tento argument, ktorý má čo dočinenia nielen v
právnej relevancie, ale aj skutkových okolnostiach nebol do tohto momentu vôbec použitý. S ohľadom na
to poukázala na princíp koncentrácie konania a rovnako, ak teraz všeobecne bez unesenia dôkazného

bremenapánžalobcatvrdí,ženaplnilvšetkynáležitostipremožnostikonštatovaniavydržanianazáklade
právneho dôvodu vydržania, tak tieto namieta a bude navrhovať ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré do
tohto momentu nenavrhli, z dôvodu, že nebolo na čo reagovať vo vzťahu k protistrane.

10. Z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 4-5) súd konštatuje, že ako vlastník stavby garáže so súpisným

číslom XXXX, umiestnenej na pozemku parc. reg. „C“ 1445 vo výmere 25 m2 je zapísaný žalovaný.

11. Podľa žiadosti na odkúpenie pozemku zo dňa 21.02.2023 (č. l. 6) adresovanej Mestskému úradu
Sečovce, vyplýva, že žalobca touto žiadal žalovaného o odkúpenie pozemku zapísaného na LV XXXX,
parc. č. 1445 z dôvodu, že na tejto sa nachádza garáž, ktorú v máji 1982 odkúpil od manželov C.

v D.. Prílohou tejto žiadosti bolo čestné prehlásenie B. C., nar. XX.XX.XXXX , bytom D., N. XXX/XX
zo dňa 08.09.2023, ktorej podpis bol úradne overený (č. l. 7), v ktorom B. C. prehlásila, že na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.1982 spolu so svojím dnes už nebohým manželom A. C. odpredali B.
C., nar. XX.XX.XXXX stavbu garáže o zastavanej ploche 4x6 m, umiestnenú na pozemku parc. č.
1445 (pri mestskom kúpalisku) bez súpisného čísla, v kat. úz. D., obec D., F. E.. Z obsahu čestného

prehlásenia ďalej vyplýva, že predmetná stavba bola umiestnená na pozemku, ktorý v tom čase nebol
majetkovoprávne vysporiadaný, a z tohto dôvodu predmetný pozemok netvoril predmet kúpnej zmluvy.
B. C. ďalej prehlásila, že B. C. ako kupujúci manželom Kudrecovým uhradil dohodnutú kúpnu cenu
vo výške 10.000 Kčs v hotovosti a po podpise kúpnej zmluvy a po vyplatení dohodnutej kúpnej cenyodovzdali žalobcovi kľúče od garáže a od tejto doby predmetnú garáž žalobca užíva bez akéhokoľvek
obmedzenia.

12. Podľa Zverejnenia zámeru na prevod vlastníctva nehnuteľného majetku mesta z dôvodu hodného
osobitného zreteľa (č. l. 8), ktoré zverejnilo Mesto Sečovce zo dňa 27.08.2024 súd konštatuje, že Mesto
D. zverejnilo zámer na prevod nehnuteľného majetku mesta Sečovce z dôvodu hodného osobitného
zreteľa, ktorého predmetom je prevod vlastníctva nehnuteľného majetku mesta a to pozemok, parc.
registra C KN, parcelné číslo 1445, druh zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 25 m2 a stavba – garáž,

súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele registra C KN, parcelné číslo 1445, ktoré sú evidované na LV
č. XXXX, kat. úz. D., obec Sečovce na kupujúceho A. B. C. za kúpnu cenu 3.050 eur. Kúpna cena bola
stanovená znaleckým posudkom č. 6/2024 zo dňa 18.08.2024 vypracovaného Ing. Zdenkom Titkom.
Osobitný zreteľ je zdôvodnený podľa Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta, čl. 8 ods.
8.8., bod 21, ak žiadateľ preukáže, že v minulosti získal majetok, avšak nedošlo k zápisu do katastra
nehnuteľností.

13. Zo súboru uznesení zo 17. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Sečovciach konaného dňa
18.09.2024 (č. l. 11) zverejnené dňa 20.09.2024 vyplýva, a to konkrétne uznesenia č. 200/2024
z 18.09.2024, podľa ktorého Mestské zastupiteľstvo v D. schválilo program rokovania 17. zasadnutia
Mestského zastupiteľstva v Sečovciach uvedený v pozvánke. Na návrh primátora O. J. P. bol vypustený

bod č. 15 – Prevod vlastníctva nehnuteľného majetku mesta – Ing. Miroslav Kožuch.

14. Z listu žalobcu zo dňa 10.09.2024 adresovaného žalovanému Mestu Sečovce (č. l. 10) vyplýva, že
žalobca podal námietky vo veci zverejnenia zámeru na prevod vlastníctva nehnuteľného majetku.

15.ZčestnéhoprehláseniaB.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.,D.XXXzodňa10.09.2024(č.l.9)vyplýva,
že okolo roku 1980 B. J. na základe žiadosti dnes už neb. A. C. zabezpečoval výstavbu murovanej
garáže na pozemku č. 1445 pri Mestskom kúpalisku, ktorý podľa jeho vedomosti nebol majetkovoprávne
vysporiadaný. V prípade garáže sa jednalo o murovanú stavbu, ktorej zastavaná plocha je cca 4x6 m,
a na tejto stavbe zabezpečoval časť murárskych prác, vrátane dovozu stavebného materiálu a taktiež

zabezpečoval strechu tejto stavby. Podľa vedomostí B. J., manželia Kudrecoví po ukončení stavby
garáže túto odpredali B. C., ktorý ju užíva aj k dnešnému dňu.

16. Z čestného prehlásenia vystaveného H. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N. XXX/XX (č. l. 14),
ktorá v období od roku 2003 do roku 2010 bola primátorkou Mesta Sečovce súd konštatuje, že D.

Q. D. L. 2559 umiestnená na pozemku parc. číslo 1445, kat. územie D. nebola nikdy vo vlastníctve
Mesta Sečovce, nakoľko sa jednalo o súkromné vlastníctvo A. B. C., bytom D., K. D. XXX/XX, ktorému
Mesto Sečovce vyrubovalo ako správca dane každým rokom daň, medzi iným aj za samostatne stojacu
garáž. Platí všeobecná zásada, ktorú uplatňovala ako bývalá primátorka mesta, že platcom dane, ktorú
vyrúbi správca dane a ktorú uhradí občan, je mu uznané vlastníctvo, čo je nutné aplikovať na prípad

Ing. Miroslava Kožucha. Čestné prehlásenie menovaná dáva za účelom jeho využitia pre nadobudnutie
vlastníctva k predmetnej garáži A. B. C. podaním určovacej žaloby na príslušný súd.

17. Podľa čestného prehlásenia (č. l. 15) zo dňa 27.09.2024 súd konštatuje, že podpísaný B. R. Q.,
ktorého podpis je úradne overený, a ktorý v čase od roku 2011 do 25.03.2021 bol primátorom mesta

Sečovce,čestneprehlasuje,žestavbagarážesúpisnéčíslo2559umiestnenánapozemkuparc.č.1445,
kat. úz. D. nebola nikdy vo vlastníctve Mesta Sečovce, nakoľko sa jednalo o súkromné vlastníctvo A. B.
C., ktorému Mesto Sečovce vyrubovalo ako správca dane každým rokom daň.

18. Podľa čestného prehlásenia A. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sečovce zo dňa 27.09.2024 (č. l.

16) vyplýva, a ktoré skutočnosti čestné prehlasuje A. D., že žalobca spornú garáž užíva od roku 1982
a užíva ju dodnes. Túto žalobca odkúpil od manželov C.. Tieto skutočnosti mu osobne potvrdili manželia
Kudrecoví, od ktorých A. D. odkúpil byt a zároveň ho informovali, že predmetnú garáž síce postavili,
avšak ju odpredali A. B. C.. Tieto skutočnosti je ochotný v prípade potreby dosvedčiť aj pred súdom.

19. Podľa čestného prehlásenia P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. zo dňa 27.09.2024 (č. l. 17) vyplýva,
a ktoré skutočnosti menovaný čestné prehlasuje, že pri stavbe garáže, ktorá má momentálne súpisné
číslo XXXX umiestnenej na pozemku parc. č. 1445, kat. úz. D. pomáhal v rokoch okolo 1976 manželom
Kudrecovým, ktorí ju následne odpredali A. B. C., v tom čase študentovi a od tej doby predmetnú garážžalobca užíva. Tieto skutočnosti menovanému potvrdila B. C., ktorá spolu so svojím, dnes už nebohým
manželom realizovali výstavbu garáže. Tieto skutočnosti je ochotný v prípade potreby dosvedčiť aj pred
súdom.

20. Z čestného prehlásenia A. R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, D. zo dňa 27.09.2024 (č. l. 18)
súd konštatuje, že menovaný čestne prehlasuje, že stavbu garáže súpisné číslo XXXX umiestnenú na
pozemku parc. číslo 1445, kat. úz. D., s ktorou bezprostredne susedí a majú spoločnú stenu užíva viac
ako 30 rokov A. B. C. a je jej vlastníkom, za ktorú podľa jeho vedomostí každým rokom uhrádza mestu

Sečovce daň z nehnuteľnosti, čím vlastne Mesto D. uznáva k predmetnej stavbe garáže vlastníctvo pre
A.B.C..Totočestnéprehláseniadávazaúčelomjehovyužitiaprenadobudnutievlastníctvakpredmetnej
garáži A. B. C. podaním určovacej žaloby na príslušný súd.

21. Z rozhodnutia č. 007341/2021 zo dňa 08.04.2021 (č. l. 19) mal súd preukázané, že správca dane
Mesto Sečovce podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní vyrubuje daňovníkovi A. B. C., bytom D. XXX/XX, D. za zdaňovacie obdobie 2021 daň
z nehnuteľnosti v celkovej výške 24,86 eur, o. i. daň zo stavby a to pod článkom II. bod D – samostatne
stojaca garáž za 30 m2 v sume 9,90 eur.

22. Z rozhodnutia č. 007341/2020 zo dňa 25.02.2020 (č. l. 20) mal súd preukázané, že správca dane
Mesto Sečovce podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní vyrubuje daňovníkovi A. B. C., bytom D. XXX/XX, D. za zdaňovacie obdobie 2020 daň
z nehnuteľnosti v celkovej výške 24,86 eur, o. i. daň zo stavby a to pod článkom II. bod D – samostatne

stojaca garáž za 30 m2 v sume 9,90 eur.

23. Z rozhodnutia č. 007341/2019 zo dňa 14.02.2019 (č. l. 21) mal súd preukázané, že správca dane
Mesto Sečovce podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.

z. o správe daní vyrubuje daňovníkovi A. B. C., bytom D. XXX/XX, D. za zdaňovacie obdobie 2019 daň
z nehnuteľnosti v celkovej výške 22,60 eur, o. i. daň zo stavby a to pod článkom II. bod D – samostatne
stojaca garáž za 30 m2 v sume 9 eur.

24. Z rozhodnutia č. 007341/2017 zo dňa 02.03.2017, ktoré zástupca žalobcu predložil na pojednávaní

dňa 25.03.2025 mal súd preukázané, že správca dane Mesto Sečovce podľa § 99e ods. 1 zákona č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubuje daňovníkovi
A. B. C., bytom D. XXX/XX, D. za zdaňovacie obdobie 2017 daň z nehnuteľnosti v celkovej výške 22,60
eur, o. i. daň zo stavby a to pod článkom II. bod D – samostatne stojaca garáž za 30 m2 v sume 9 eur.

25. Zo Spoločného rozhodnutia k daniam zo dňa 21.03.2024, ktoré zástupca žalobcu predložil na
pojednávaní dňa 25.03.2025 vyplýva, že žalovaná strana Mesto Sečovce ako správca dane vyrubuje
daňovníkovi A. B. C. daň z nehnuteľnosti vo výške 49,72 eur, z toho pod písmom A, čl. II. daň zo stavieb,
písmeno D – samostatne stojace garáž za 30 m2 v sume 19,80 eur.

26. Zo Spoločného rozhodnutia k daniam zo dňa 12.03.2025, ktoré zástupca žalobcu predložil na
pojednávaní dňa 25.03.2025 vyplýva, že žalovaná strana Mesto Sečovce ako správca dane vyrubuje
daňovníkovi A. B. C. daň z nehnuteľnosti vo výške 49,72 eur, z toho pod písmom A, čl. II. daň zo stavieb,
písmeno D – samostatne stojace garáž za 30 m2 v sume 19,80 eur. Podľa predloženého výpisu z účtu

v D. D., žalobca túto daň vo výške 49,72 eur dňa 24.03.2025 uhradil.

27. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.1982 (č. l. 22-23), ktorú podľa Občianskeho zákonníka uzatvárajú
1/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. XXXX/X a manželka B. C., H. I., nar. XX.XX.XXXX ako
predávajúci a 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXXX/X ako kupujúci mal súd preukázané

a to z čl. I. bod 1, že predávajúci majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosť –
stavbu garáže o zastavanej ploche 4x6 m, umiestnenej na pozemku parc. č. 1445 (pri mestskom
kúpalisku)bezsúpisnéhočíslavkat.úz.D.,obecD.,F.E..Predmetnástavbajeumiestnenánapozemku,
ktorý nie je majetkovoprávne vysporiadaný a z toho dôvodu predmetný pozemok netvorí predmettejto zmluvy. Podľa bodu 2., čl. I. tejto zmluvy kupujúci kupuje túto nehnuteľnosť do svojho výlučného
vlastníctva. Predmetom prevodu je murovaná stavba garáže s plechovou strechou, s plechovou bránou
so zavedením elektrického prúdu.

28. Podľa čl. III. bod 1, kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.1982 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na
kúpnej cene predmetu tejto zmluvy vo výške 10.000 Kčs. Dohodnutú kúpnu cenu vyplatil kupujúci
predávajúcim v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a od tej doby začal predmet zmluvy užívať s tým, že
jediným dokladom o odovzdaní dohodnutej ceny je táto kúpna zmluva. Podľa čl. VI. predmetnej zmluvy

jej účastníci žiadajú, aby po registrácii tejto kúpnej zmluvy Štátnym notárstvom v Trebišove bol jej celý
predmet zapísaný na meno kupujúceho nasledovne: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXXX/X
je výlučným vlastníkom stavby garáže o zastavanej ploche 4x6 m, umiestnenej na pozemku parc. č.
1445 (pri mestskom kúpalisku) v k. ú. D., obec Sečovce, okres E.. Zmluva bola podpísaná predávajúcimi
Kudrec, Kudrecová a kupujúcim Kožuch.
29. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára.

30. Podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, každý má
právo vlastniť majetok.

31. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

33. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 OZ).

34. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgán alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

35. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

36. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Naliehavý právny záujem predstavuje procesnú podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137
písm. c) CSP (predtým 80 písm. c) OSP), pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný

vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t. j.
odstráni spory medzi stranami.

38. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho
vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože

vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď. napr.
rozsudok NS SR 1Cdo56/2003).

39. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
- garáže so súpisným číslom XXXX, umiestnenej na parcele reg. C, evidovanej na katastrálnej mape

ako parc. č. 1445 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, katastrálne územie D., obec D.,
F. E.. Požadované určenie je svojim charakterom žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, preto súd sa v
prvom rade zameral a zisťoval, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorého
nedostatok namietal aj žalovaný v tomto konaní. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že naliehavý právny
záujem je daný predovšetkým tam, kde bez tohto určenia je právo žalobcu, alebo právny vzťah, na

ktorom je zúčastnený neisté, alebo ohrozené. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je
poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcov, v tomto prípade žalobcu, pričom je postačujúce také
chovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu porušiť práva žalobcu, alebo spôsobiť mu ujmu na jehoprávnom postavení. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí
pevný základ pre právne vzťahy strán sporu.

40. Sud je názoru, že žaloba žalobcu je prípustná a žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vzhľadom nato, že je popierané jeho vlastnícke právo ku stavbe garáži, ktorú mal
nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy z roku 1982 do svojho výlučného vlastníctva, a keď ako vlastník
tejto nehnuteľnosti na liste vlastníctva, teda v katastri nehnuteľnosti je zapísaný žalovaný a tým je daná
aj aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

41. V konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 16.05.1982 uzatvoril kúpnu zmluvu, kde ako predávajúci
sú uvedení A. C. a manželka B. C., obaja bytom Sečovce a kupujúci B. C., žalobca v tomto konaní.
Predmetom tejto kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť - stavba garáže o zastavanej ploche 4x6 m,
umiestnenánapozemkuparc.č.1445(Primestskomkúpalisku),vtomčasebezsúpisnéhočísla,kat.úz.
D..Pozemokpodgarážounetvorilpredmettejtokúpnejzmluvy.Kúpnacena,akotovyplývazpredmetnej

kúpnej zmluvy bola vo výške 10.000 Kčs.

42. Podľa § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, k zmluve
o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, teda vlastníctvo prechádza
registráciou zmluvy. Splnenie tejto podmienky namieta žalovaný, a teda, že žalobca nikdy nenadobudol

vlastnícke právo k predmetu konania prevodom, nakoľko kúpna zmluva z roku 1982 nebola registrovaná
štátnym notárstvom.

43. Podstatným pre rozhodnutie v preskúmavanej veci podľa názoru súdu je posúdenie otázky dobrej
viery žalobcu o tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí, s prihliadnutím na právne významné okolnosti,

ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

44. Žalovaný v konaní namietal, že na žalobcu nikdy nebolo prevedené, teda ani nemohlo byť
prevedené vlastníctvo k predmetu tohto sporu na základe vyššie citovanej kúpnej zmluvy z dôvodu,
že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, vlastníctvo

prechádza registráciou zmluvy. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.10.2010,
sp. zn. 4Cdo/283/2009, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že „požiadavka na registráciu zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená
v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná

registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva“. Žalobca tak podľa
žalovaného nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetu konania prevodom, čím nie je aktívne
vecne legitimovanou procesnou stranou, na základe čoho nie je splnená základná požiadavka na
vedenie súdneho sporu podľa § 137 CSP. S poukazom na uvedené argumenty, žalovaný nepovažoval
za potrebné sa vyjadriť k vecnej stránke predmetu konania.

45. Vzhľadom aj na uvedené tvrdenia žalovaného v prejednávanej veci, podstatnou pre rozhodnutie
v tejto veci bola teda otázka právna, či bolo možné držbu žalobcu považovať za dobromyseľnú od jej
počiatku s prihliadnutím na okolnosti jeho vstupu do držby.

46. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku rozsudku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa
16.05.1982 žalobca uzavrel s A. C. a B. C. kúpnu zmluvu, kupujúcim vyplatil kúpnu cenu vo výške 10.000
Kčs (čo vyplýva z čl. III. kúpnej zmluvy) a svedčí o tom aj čestné prehlásenie predávajúcej B. C. (manžel
A. C. je už nebohý). V uvedenom žalobca uniesol dôkazné bremeno a žalovaný v konaní uvedené

skutočnosti nevyvrátil. Predmetnú garáž žalobca začal užívať práve na základe tejto písomnej kúpnej
zmluvy v dobrej viere, že mu táto patrí, bol v užívaní dobromyseľný, jeho držba počas celej vydržacej
doby nebola nikým a ničím rušená, trvala viac ako 10 rokov. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný v konaní
nevyvrátil, naopak súd mal tvrdenia žalobcu preukázané čestnými vyhláseniami osôb, ktoré boli osobne
svedkami jednak výstavby predmetnej garáže a to svedok B. J., taktiež svedok A. R. C., ktorý užíva

vedľajšiu garáž, teda garáž R. C. susedí so spornou garážou a tento v čestnom vyhlásení prehlásil, že
žalobca túto garáž užíva viac ako 30 rokov. Ak žalovaný nadobudol následne nehnuteľnosť na základe
oznámenia o určení súpisného čísla č. 949/2022 zo dňa 18.08.2022, keď žalovaný oznámil, že určil
zápis do registra adries dňa 18.08.2022 súpisné číslo 2559 pre stavbu – samostatne stojaca garážpostavenánapozemkuparc.číslo1445,kat.úz.D.,neznamenátonemožnosťnevydržaniavlastníckeho
práva v prospech žalobcu. Žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal aj oprávnenosť vlastníctva, resp.
oprávnenosť tejto držby od roku 2022, ktorá sa posudzuje z hľadiska existencie právneho titulu, čím nie

je rozhodnutie o pridelení súpisného čísla.

47. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že k zápisu žalovaného ako vlastníka spornej garáže
došlo až v roku 2022, preto súd nebol povinný ani prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí
vydržacej doby žalobcom.

48. Dôkazné bremeno o tom, že žalovanému svedčí nadobúdací titul (teda, že žalovaný nadobudol
vlastníckeho právo) v danom prípade zaťažovalo žalovaného. Jeho neunesenie má za následok
neúspech strany v spore. Žalovaný, ktorý je v konaní zastúpený právnym zástupcom sa v celom konaní
obmedzil iba na strohé konštatovanie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanie
určovacej žaloby, ako aj nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pričom ako to uviedol sám žalovaný

vo svojom vyjadrení k žalobe, žalovaný nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k vecnej stránke predmetu
konania. Žalovaný teda nerozporoval žiadne zo žalobcom predložených listinných dôkazov vrátane
čestných prehlásení a tvrdenia žalobcu v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil.

49. K námietke žalovaného, že kúpna zmluva uzatvorená medzi A. a B. C. ako predávajúcimi a žalobcom

ako kupujúcim dňa 16.05.1982 nebola registrovaná štátnym notárstvom, na základe čoho vlastníctvo
k predmetu tohto sporu podľa kúpnej zmluvy na žalobcu nikdy nemohlo byť prevedené s poukazom
aj na žalovaným citovaného uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.10.2010, sp. zn. 4Cdo 283/2009,
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2024, sp. zn.
1VCdo/1/2024, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2024 pod č.

15, a v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich
dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám osebe
nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či
za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenia alebo preukázateľne
išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

50. Súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

51. V uznesení z 12. augusta 2021 sp. zn. 5Cdo/210/2019 najvyšší súd k nastolenej dovolacej otázke –
či môže fyzická osoba splniť podmienku oprávnenej držby, ktorej základom je dobromyseľnosť, keď jej

nesvedčí žiadny nadobúdací titul – najskôr poukázal na názor vyslovený nižšími súdmi, ktoré „zdôraznili,
že vedomosť právneho predchodcu žalovanej o tom, že mu boli vrátené sporné nehnuteľnosti, pri
posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním sporných nehnuteľností na rozdiel od preukazovania
vlastníctva, nie je treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, ale len
okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v čom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva

a ochranou držby“. Následne tiež uviedol, že „posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo

nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol
i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,

že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.
novembra 2018).“ Uvedené právne závery zopakoval tiež najvyšší súd napr. v uznesení z 30. mája 2022

sp. zn. 2Cdo/190/2020 a v uznesení z 30. mája 2022 sp. zn. 2Cdo/201/2020.

52. V náleze zo 14. novembra 2018 sp. zn. II. ÚS 484/2015 (publikovanom v Zbierke nálezov a
uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 48/2018) ústavný súd po podaní historickéhoexkurzu právneho inštitútu oprávnenej držby, kritike nedostatočného zdôvodnenia zmeny (novšej)
judikatúry a konštatovaní ústavnej konformity staršej judikatúry považoval za podstatné uviesť, že
pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za

podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods.
1 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako
aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považovať taký výklad § 134
Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav
nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom

domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje,
resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný ... taký
výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom
rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku
vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel
zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný ... pri ústavne konformnom výklade

dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.

53. V náleze z 24. novembra 2022 sp. zn. III. ÚS 468/2022 sa ústavný súd k vyššie uvedenému
právnemu názoru vo veci sp. zn. II. ÚS 484/2015 explicitným spôsobom znova prihlásil. Predmetom
posudzovania tu bola otázka dobromyseľnosti sťažovateľky pri držbe sporných nehnuteľností, v ktorej
súvislosti nižšie súdy uviedli, že sťažovateľka mala vedieť, že vlastnícke právo so svojím manželom v

skutočnosti nenadobudla, pretože k registrácii „Dohody“ z roku 1973 štátnym notárstvom nedošlo, hoci
zákon obligatórne k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v tom čase registráciu písomne
uzavretej zmluvy vyžadoval, poukazujúc na prax najvyššieho súdu reprezentovanú rozhodnutiami
sp. zn. 4Cdo/283/2009 (R 73/2015), 4Cdo/361/2012 (R 74/2015), 5Cdo/49/2010, 3Cdo/97/2009,
3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010 a sp. zn. 6MCdo/5/2010. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že

„právny názor, podľa ktorého súčasťou všetkých okolností, na ktoré je pri skúmaní dobromyseľnosti
potrebné brať zreteľ, sú aj ťažiskové právne formy, bol predmetom ústavného prieskumu vo veci sp.
zn. II. ÚS 484/2015. Ústavný súd v tejto veci rozhodol nálezom zo 14. novembra 2018, v ktorom vo
vzťahu k uvedenému právnemu záveru zdôraznil, že takýto výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho
zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť

nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne
reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne
neakceptovateľný ... Vo vzťahu k ústavne konformnému výkladu dobromyseľnosti držby v tomto
náleze ďalej považoval ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec

poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ (body 22. a
23. odôvodnenia nálezu).

54. Veľký senát najvyššieho súdu pri interpretácii vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení a v
rozsahu dovolaním nastolenej právnej otázky uviedol, že držba je historicky chápaná ako faktický stav,
ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba
preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou,

ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba
a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de
lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané na vznik oprávnenej držby postačí
naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu nenachádza. V
súčasnom Občianskom zákonníku rozlišujeme len medzi oprávnenou držbou a neoprávnenou držbou.

Náš právny poriadok z tohto pohľadu nerozlišuje medzi držbou titulárnou a držbou vzniknutou na základe
tzv. domnelého titulu, tak ako to robí napr. § 991 Českého občianskeho zákonníka. Oprávnená držba
je založená na objektívne posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Právne
predpisy výraz „dobromyseľný“ nevymedzujú, preto východiskom ďalších úvah musí byť jeho významv bežnej reči. V Slovníku slovenského jazyka sa tomuto výrazu prisudzuje význam „dobrosrdečný,
dobrácky“ a jeho synonymom je „statočný, poctivý, čestný“; opakom je zas výraz „zlomyseľný“ vo
význame osoby, ktorá si „želá, robí niekomu zle“. Držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec

patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou
držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o
to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za
nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní
k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho

dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava
na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie
právneho titulu. Ako je už uvedené vyššie, je to dané tým, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia
právneho dôvodu jej uchopenia a právny dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných
prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie
je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby potom ani

právny omyl nie je - z hľadiska platnosti a existencie právneho dôvodu uchopenia držby - rozhodujúci bez
ohľadu na to, či je ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho
titulu teda sama osebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu
vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere,
t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj

naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ
preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace
o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R
45/1986). Poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti
držiteľa nepochybne zásadnejší význam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad

vydržania zákon de lege lata nestanovuje.

55. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na vyššie citovanú judikatúru dospel
súd k záveru, že žalobca zakúpenú nehnuteľnosť – garáž užíva od roku 1982, za túto zaplatil kúpnu
cenu 10.000 Kčs a preto túto nehnuteľnosť – stavbu garáže vydržal a to minimálne od nadobudnutia

účinnosti zákona č. 509/1991 Z. z., ktorý podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním upravil
tak, ako sú právne posudzované aj v prejednávanej veci: „Podľa platnej občianskoprávnej úpravy (od
novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01. januára
1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov,
ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 OZ). Hypotéza tejto

právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desať rokov;
žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje.
Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe
po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze
citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe je potrebné započítať

aj držbu vykonávanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na
základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek
obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na
právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava
(zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do

dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 OZ). Účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j.
právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januárom 1992 (3Cdo 80/2021).“
V zmysle uvedeného žalobca vydržal nehnuteľnosť najneskôr k 01.01.2002.

56. K námietke zástupkyne žalovanej strany po tom, čo súd predniesol predbežné právne posúdenie

vo veci, a to vo vzťahu, ak by sa predmet sporu mal poberať spôsobom skúmania splnenia náležitosti
vydržania, že tieto žalobca nenaplnil a v tejto súvislosti požiadala o poskytnutie lehoty na poradu
s klientom a písomne v súdom určenej lehote by navrhli aj výsluch ďalších svedkov, súd tejto žiadosti
nevyhovel a návrh zástupkyne žalovaného na výsluch primátora Mesta Sečovce ako aj svedkov, ktorých
mená zástupkyňa žalovaného uviesť nevedela, zamietol. Podľa názoru súdu vykonaním tohto dôkazu

by sa nezmenil doterajší súdom zistený skutkový stav veci, ktorý vyplýval aj zo samotnej žaloby a dupliky
žalobcu, teda žalovanej strane nič nebránilo navrhnúť výsluch svedkov v rámci vyjadrenia sa k žalobe
a následnej dupliky. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný vo svojich vyjadreniach sa obmedzil iba na
konštatovanie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanie predmetnej určovacejžalobe a nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, pričom žalovaný nepovažoval za potrebné sa
vyjadriť k vecnej stránke predmetu konania, teda ani k jednotlivým listinným dôkazom predložených
žalobcom do spisu spolu so žalobným návrhom.

57. Na tomto mieste súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
5Cdo 196/2009 z 22. septembra 2010, v ktorom dovolací súd konštatoval, že „občianske súdne konanie
je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo), účastníci konania nie sú povinní uplatnený
nárok kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Súd skúma, či tvrdené skutočnosti možno

podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné
vyvodiť plnenie.“ V rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 385/2012 zo 6. februára 2013 dovolací súd dôvodil, že „ak
súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok
po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený
nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je
uvedený, alebo je uvedený nesprávne“. Napokon v rozhodnutí 4 MCdo 15/2010 z 27. júla 2011 dovolací

súd uzavrel, že „nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia,
preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.“

58. Súd zastáva názor, že strany konania nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu

právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti,
ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma,
či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície
tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd

viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na
tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len
skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov
a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.

59. Žalobca v podanej žalobe ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, že predmetnú stavbu garáže v kat.
úz. D. odkúpil od manželov Kudrecových kúpnou zmluvou zo dňa 16.05.1982 (ktorá nebola registrovaná
štátnym notárstvom) za dohodnutú kúpnu cenu 10.000 Kčs, ktorú v hotovosti uhradil predávajúcim, túto
garáž od tejto doby užíva a bol dobromyseľný v tom, že mu patrí, pričom v katastri nehnuteľnosti je
ako vlastník spornej garáže zapísaný žalovaný. Svoje tvrdenia podložil listinnými dôkazmi, ktoré súdu

predložil spolu so žalobou. Takéto vymedzenie skutkových okolností je podľa názoru súdu dostatočným
pre posúdenie návrhu žalobcu na určenie vlastníckeho práva vydržaním.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Keďžesúdžalobevyhovel,vkonaníbolúspešnýžalobca,

ktorému vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súlade s § 262
ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.