Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22P/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425200265
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425200265.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, vo veci starostlivosti

o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Banská Štiavnica, dieťa matky: C. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., v konaní právne zast.: Špireková & Partners s.r.o.,
IČO: 47 232 811, so sídlom: Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom a otca: G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXX, XXX XX F. E., v konaní právne zast.: JUDr. Dušan Michael Klimo,
advokát, IČO: 47 098 261, so sídlom Sládkovičova 499/16, 965 01 Žiar nad Hronom, o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k mal., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca z a m i e t a.

II. Súd návrh otca na úpravu styku s maloletou v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa podaným návrhom (doručeným súdu dňa 04.02.2025 a doplneným návrhom doručeným
súdu dňa 14.02.2025), prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhal zmeny úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k mal. A., o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 22P/46/2024-54 zo
dňa 07.05.2024. Navrhol maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať povinnosťou
prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 3000,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám otca. Styk maloletej s matkou žiadal neupraviť. Otec navrhol eventuálne maloletú zveriť do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že sa bude realizovať v týždennom intervale od
nedele od 17:00 hodiny párneho týždňa v roku do nedele do 17:00 hodiny nepárneho týždna v roku,
kedy bude osobnú starostlivosť zabezpečovať matka a v nepárnom týždni v rovnakom čase otec.

Navrhol taktiež upraviť stretávanie otca a matky s maloletou počas striedavej osobnej starostlivosti.
Žiadal zároveň uložiť povinnosť rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na referáte Poradensko-
psychologických služieb Úradu práce sociálnych veci a rodiny Banská Štiavnica za účelom zlepšenia
komunikácia medzi rodičmi a rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu. Na pojednávaní dňa 23.05.2025 otec navrhol eventuálne rozhodnúť o zmene úpravy styku
otca s maloletou tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletou A. každý párny týždeň od pondelka od
12:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Styk otca s maloletou počas školských prázdnin a sviatkov navrhol

upraviť nasledovne: Počas vianočných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od
09:00 hod. do 30. januára do 17:00 hod. nadväzujúceho kalendárneho roka, počas veľkonočných
školských prázdnin, každý párny rok od štvrtku predchádzajúcemu Veľkej noci od 11:00 hod. do utorka
do 17:00 hod. po Veľkej noci, počas letných prázdnin od 16.07. do sa od 17:00 hod. do 01.08. do17:00 hod. a od 16. 08. od 17:00 hod. do 01.09. do 17:00 hod. Otec si maloleté dieťa počas školského
vyučovania prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku ho včas a riadne odovzdá v školskom
zariadení.Vprípade,akmaloletédieťanebudevškolskomzariadenítakmiestomprebratiaaodovzdania

bude bydlisko matky. Matka bude povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť
a styk otca s maloletou v stanovený čas umožniť.

2. Otec návrh odôvodnil tým, že pri poslednej úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa rodičia
dohodli (táto dohoda bola schválená súdom), avšak odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorú

otec vidí v tom, že toho času má záujem zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti resp. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom v čase pôvodnej úpravy súhlasil so zverejním
maloletej do osobnej starostlivosti matky. Druhou podstatnou zmenou pomerov oproti pôvodnej úprave
je nezabezpečovanie najpriaznivejšieho prostredia matkou pre maloleté dieťa, čo sa prejavuje v tom, že
maloletej sa zhoršil prospech v škole a matka má sklony k psychicky labilnému a nepredvídateľnému
správaniu. Treťou podstatnou zmenou pomerov je podľa tvrdenia otca, zámerné bránenie styku

navrhovateľovi s mal. dcérou a vytváranie psychicky negatívneho obrazu o otcovi matkou. Poukázal
na to, že otec je spôsobilý vychovávať svoju mal. dcéru, má záujem na výchove maloletej, pričom má
vytvorené vhodné výchovné prostredie a má časový priestor, ktorý si dokáže prispôsobiť potrebám mal.
dcéry, zverenie do osobnej starostlivosti otca je v záujme dieťaťa a napokon, že otec dokáže zaistiť
lepšie potreby mal. dieťaťa po materiálnej, duševnej ako aj osobnostnej stránke.

3. K návrhu otec pripojil rozhodnutia súdov vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti, výpis klasifikácie
maloletej, znalecký posudok č. 70/2024 vypracovaný spoločnosťou Experti forenznej psychológie, s.r.o.
okomplexnompsychologickomvyšetreníotcaajehorodičovskýchkompetencií.Počaskonaniapredložil
fotodokumentáciu bytových priestorov, dcéry a otca, fotodokumentáciu písomnej komunikácie medzi

rodičmi a medzi otcom a maloletou, medzi zamestnancami firmy otca, čestné prehlásenie dcéry otca
H. B..

4. Otec súdu dňa 16.04.2025 doručil aj vyjadrenie, ktorým reagoval na tvrdenia matky a bol vypočutý aj
na pojednávaní dňa 23.05.2025. Na pojednávaní sa pri výsluchu vyjadril k svojim osobným, majetkovým

a zárobkovým pomerom, poukázal na to, že stretnutia s dcérou sú len z jeho iniciatívy, ich vzťah
sa zhoršuje, aj keď v čase prítomnosti dcéry v jeho domácnosti je všetko v poriadku. K zhoršeniu
komunikácie a vzťahu došlo po podaní predmetného návrhu na súd. Uviedol, že má dcéru rád a bude
o ňu bojovať.

5. Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomným podaním, doručeným prostredníctvom právnej zástupkyne
dňa 31.03.2025. Mamka v celom rozsahu s návrhom nesúhlasila, poprela skutkové tvrdenia otca
a označila ich za účelové a nepravdivé. Žiadala aby súd návrh otca zamietol. Označila návrh ako pomstu
otca voči matke cez dieťa, ignorujúc najlepší záujem maloletej. Poukázala na to, že z otcovho návrhu
nevyplývatakázmenapomerov,ktorábyodôvodňovalazásahdoustálenéhorežimumaloletéhodieťaťa,

pričom otec ani v čase ich spolužitia maloletej nevenoval takmer žiaden čas (okrem spoločne trávených
dovoleniek). Uviedla, že dcéra nikdy nebola jednotkár K a tvrdenia otca že v škole sa jej zhoršil prospech
sú účelovo nepravdivé. Maloletá absolvovala prijímačky dňa 24.3.2025 na Bilingválne gymnázium. Otec
svojím správaním a hlavne nevhodnými správami adresovanými dcére prispieva k stavu nevyrovnanosti
maloletej, čo taktiež môže mať vplyv na výsledky v škole. Maloletú nikdy proti otcovi nepoštvala, práve

naopak vždy viedla a stále vedie maloletú k láske a k rešpektu k druhému rodičovi. Je to práve otec, ktorý
svojím správaním úplne zničil a rozvrátil hodnoty, ktoré sa snažila matka v dcére budovať. Zdôraznila, že
maloletá je vo veku, kedy sa jej už nedá prikazovať, s kým a kedy sa má alebo nemá stretnúť. Záverom
uviedla, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca alebo do striedavej osobnej starostlivosti je
v rozpore s najlepším záujmom mal. dieťaťa ako aj v rozpore s jeho vlastným názorom.

6. Matka sa vyjadrila aj na pojednávaní dňa 23.05.2025, kde uviedla svoje osobné, majetkové
a zárobkové pomery, k stretávaniu a vzťahu maloletej s otcom uviedla, že dcéra komunikuje priamo
s otcom a vždy sa dohodnú na stretnutí tak ako to vyhovuje obom. Podaný návrh maloletú prekvapil,
nie je jej to príjemné.

7. Matka v konaní predložila vyčíslenie svojich výdavkov a výdavkov maloletej a vyhlásenie o svojich
osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, zmluvy medzi mnou a otcom, úradný záznam
spísali na úrade práce sociálnych veci a rodiny dňa 27.12.2023, Rozhodnutie súkromného gymnázia
Banskobystrického, Ružová 15574/15B, 974 11 banská Bystrica o prijatí maloletej na štúdium do prvéhoročník a v odbore Bilingválne štúdium v školskom roku 2025/2026 a čestné prehlásenie starej matky
maloletej zo strany matky a sestry matky.

8. Súd vykonal lustráciu v sociálnej poisťovni oboch rodičov, dopytoval Úrad práce, soc. vecí a rodiny,
aby súdu oznámil, či je matka alebo otec poberateľom dávok v hmotnej núdzi, prídavkov na deti,
rodičovského príspevku, resp. iných štátnych sociálnych dávok a či matka alebo otec sú v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, žiadal daňový úrad o oznámenie či matka alebo otec podali za posledné
zdaňovacie obdobie daňové priznanie, rodičia boli lustrovaní v evidencii katastra nehnuteľností,

vlastníctva bankových účtov a v evidencii vlastníctva osobných motorových vozidiel.

9. Súd naposledy rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej v konaní
spisoval značka 22P/46/2024, ktoré bolo vedené na tunajšom súde. Rozsudkom číslo konania
22P/46/2024 – 54 zo dňa 7. mája 2024 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú zveril do osobnej
starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných

veciach, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 3000,- € mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Stretávanie oprávneného rodiča s maloletou nebolo upravené
rozhodnutím súdu, rodinné prídavky a daňový bonus bola podľa dohody oprávnená si uplatňovať matka.

10. Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica zo šetrenia pomerov (z 14.04.2025)
bolo zistené, že matka býva s maloletou A. v rodinnom dome v Banskej Štiavnici, ktorý má v nájme.
Domácnosť spĺňa potreby jej členov. Otec býva spolu so svojou priateľkou v rodinnom dome v
Štiavnických Baniach. Maloletá má na poschodí svoju detskú izbu, poschodie je prispôsobené potrebám
dieťaťa. Domácnosť otca taktiež spĺňa potreby všetkých členov. Otec sa počas šetrenia vyjadril, že

mal. u neho nechce prespávať a v prípade, že ju kontaktuje, tak dcéra uvádza dôvody, aby nemusela
prísť. Záverom správy bolo odporučené prihliadnuť na názor maloletej, na citové väzby dieťaťa, vývinové
potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj právo maloletej na zachovanie jej vzťahu k obidvom
rodičom.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, maloletej, oboznámením sa s vyjadrením
kolízneho opatrovníka, oboznámením správy zo šetrenia pomerov, ostatných listinných dôkazov –
lustrácií, oznámení ÚPSVaR a daňového úradu a spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22P/46/2024. Súd
nevykonal dokazovanie navrhovaným znaleckým dokazovaním – psychologickým posúdením matky
a dieťaťa (resp. výsluch dieťaťa psychológom). Súd považoval dokazovanie vo vykonanom rozsahu

za dostatočný podklad pre rozhodnutie a na posúdenie zistených skutočností nepotreboval vedecké
poznatky. Taktiež súd nevykonal dokazovanie oboznámením fotodokumentácie písomnej komunikácie
medzi rodičmi a medzi otcom a maloletou, medzi zamestnancami firmy otca, zmluvami medzi rodičmi
ako zmluvnými stranami, lustráciou otca v evidencii vlastníctva zbraní a streliva, odpisom z registra
trestov otca, fotodokumentáciou a ani čestnými vyhláseniami, nakoľko tieto dôkazné prostriedky neboli

potrebné na preukázanie podstatných skutočností potrebných na rozhodnutie o podanom návrhu (pri
čestnýchvyhláseniachbolomožnépochybovaťoobjektívnostivnichuvádzanýchskutočnostiach,keďže
išlo o vyhlásenie rodinných príslušníkov matky a otca). V tejto súvislosti treba poukázať na základný
princíp mimosporového konania vo veciach maloletého dieťaťa, a to dosiahnutie najlepšieho záujmu
mal. dieťaťa. Aj advokát ako zástupca rodiča by mal prispieť k naplneniu hlavného účelu konania, ktorým

je vedenie rodičov smerom k spolupracujúcemu rodičovstvu, ktoré je vo väčšine prípadov podmienkou
naplnenia práv a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, namiesto zahlcovania sporu predkladaním
a navrhovaním rozsiahleho dokazovania, ktoré sa nesústreďuje na merito veci a tým eskalovaniu
rodičovského konfliktu.

12. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej A., kedy sa rodičia dohodli (rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 22P/46/2024-54 zo dňa 07.05.2024), sa pomery účastníkov nezmenili. Otec aj
matka spolu s maloletou aj v čase posledného rozhodovania ako aj v súčasnosti bývajú oddelene, otec
v rodinnom dome v F. E. a matka s maloletou v Banskej Štiavnici v prenajatom dome. Taktiež majetkové

a zárobkové pomery rodičov sú nezmenené. V čase posledného rozhodovania matka podnikala ako
SZČO, otec bol konateľom a spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach a ich pomery sú
aj toho času nezmenené. Maloletá A. bola v čase uzatvorenia dohody rodičov v osobnej starostlivosti
matky, navštevovala 7. ročník Základnej školy I. J. v Banskej Štiavnici, t.č. je ôsmačka, absolvovalaprijímacie pohovory na bilingválne gymnázium v Banskej Bystrici. Zo spisu sp. zn. 22P/46/2024 vyplýva,
že maloletá navštevovala už aj v čase rozchodu rodičov psychologičku, matka sa v tom čase vyjadrila, že
otec dcéru dlhodobo nekontaktoval. Od času podpísania rodičovskej dohody sa situácia mierne zlepšila

(dohoda podpísaná dňa 25.03.2024) a otec komunikoval s dcérou formou textových správ. Maloletá sa
sama v tom čase vyjadrila, že chce zostať u matky a v tom čase si nevedela predstaviť stretnutie s otcom.
Uviedla, že s ním nikdy netrávila voľný čas okrem spoločných dovoleniek. Rozchod rodičov niesla ťažko.
Otec tom čase neumožnil úradu prešetriť pomery v jeho domácnosti a taktiež sa ku vzťahu, stretávaniu
a kontaktu s dcérou nevyjaril.

13. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa zmenia pomery,
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o
výkone rodičovských práv a povinností.

14. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,

zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa
majetku maloletého dieťaťa. Aj úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom je súčasťou rodičovských práv
a povinností a pre každú zmenu rozhodnutia musí byť splnený zákonný predpoklad, ktorým je zmena
pomerov.

15. Zmena pomerov je právne významnou skutočnosťou, na základe ktorej súd môže zmeniť
predchádzajúcu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Bude to vtedy, ak ide o kvalifikovanú
zmenu, t. j. závažnejšiu zmenu a nejde o krátkodobú okolnosť, pričom platí zásada, že novým
rozhodnutím nemožno reparovať predchádzajúce právoplatné rozhodnutie (R 27/1974).

16. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada predovšetkým na záujem
maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a nie na subjektívne predstavy
rodičov o realizácii styku a svojho výchovného pôsobenia.

17. Predpokladom zmeny rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ako aj o úprave

styku dieťaťa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti je, že doterajšia úprava je pre
dieťa nevyhovujúca a okolnosti za ktorých súd rozhodoval naposledy sa natoľko zmenili, že je potrebné
toto rozhodnutie zmeniť.

18. V tomto prejednávanom prípade sa otec domáhal jednak zmeny rozhodnutia o osobnej starostlivosti

o mal. dieťa ako aj zmeny rozhodnutia o úprave styku (čo navrhol na pojednávaní dňa 23.05.2025).
Treba poukázať na to, že otec si podal návrh na zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej necelých 9 mesiacov potom, ako sa stalo právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, ktorým bola maloletá na základe schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej
starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživné vo výške 3000,- € mesačne,

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a stretávanie otca s maloletou nebolo rozhodnutím
súdu upravené, to znamená že bolo ponechané na dohode medzi otcom a maloletou. Od času tohto
rozhodnutia sa pomery ani rodičov ani maloletej nezmenili. Za zmenu pomerov nemožno v žiadnom
prípade považovať zmenu rozhodnutia – vôle otca zabezpečovať osobnú starostlivosti o maloleté dieťa.
Pokiaľ ako ďalšie dôvody na zmenu rozhodnutia otec tvrdil, že maloletej sa zhoršil prospech a že

matka má sklony k nevhodnému a nepredvídanteľnému správaniu, tak v tejto časti svoje tvrdenia otec
nepreukázal a to ani dôkazmi, ktoré súd aj napriek návrhom nevykonal. Otec ďalej tvrdil, že zmena
pomerov nastala aj v tom smere, že matka bráni otcovi v styku s dieťaťom a že maloletú voči otcovi
negatívne ovplyvňuje. Taktiež ani v tomto smere neboli tvrdenia otca preukázané (ani komunikáciou
medzi rodičmi ani výsluchom maloletej). Aby bol dôvod na vykonanie dokazovania v tak širokom rozsahu

ako navrhoval otec, súd by musel mať k dispozícii viacero dôkazných prostriedkov takej relevancie, že
by uznal potrebu dokazovania v tomto smere (t.j. nielen tvrdenia otca). Po vykonanom dokazovaní a
to s prihliadnutím aj na okolnosti, ktoré tu boli už v čase pôvodného rozhodovania (obmedzený kontakt
a stretávanie otca s dcérou a problém so spracovaním rozchodu rodičov maloletou) súd nevzhliadol
potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, pretože medzi otcom a maloletou dcérou súd vidí problém

skôr v komunikácii a pochopení maloletej (jej pocitov a spôsobu vyrovnávania sa z rozchodu rodičov)
zo strany otca. Súd poukazuje na to, že je potrebné v prvom rade o téme osobnej starostlivosti ako aj
stretávania komunikovať v rodine. Otec podal návrh na súd bez toho, aby s dcérou túto otázku prejednal
v súkromí. Otcove predstavy o osobnej starostlivosti nevychádzajú pritom z vôle samotného dieťaťa.Namiestoprirodzenéhorozhovorumedzirodičomadieťaťomotecnavrhoval,abymaloletábolavypočutá
v konaní (dokonca psychológom). Súd apeluje na rodičov, a to najmä na otca, aby vhodným spôsobom
s dcérou komunikoval a prípadne aj s odbornou pomocou našiel cestu k dcére, pretože jeho postup

(súdne konanie, čoho sa maloletá sama musí zúčastniť a kde rodičia voči sebe vystupujú negativisticky)
vyvoláva v dieťati práve opačný efekt (t.j. odmietanie otca). Maloletá podľa názoru súdu nemá voči otcovi
výrazne negatívne nastavenie, aktuálna situácia je skôr následkom rozchodu rodičov a pretrvávajúceho
rodičovského konfliktu. K návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia súd uvádza, že aj v tejto časti
bol návrh otca zamietnutý z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 37 Zákona o rodine. V konaní

nebolo preukázané ani tvrdené nevhodné správanie maloletej a ani porušovanie povinností rodičov
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností alebo zneužívanie ich práv. Rozhodujúcu úlohu vo
výchove dieťaťa majú rodičia. Za výchovu a vývoj dieťaťa nesú spoločnú zodpovednosť. Rodičia obaja
disponujú dostatočnými rodičovskými kompetenciami v rozsahu ich bežného výkonu a obaja si musia
byť vedomí toho, že zodpovednosť za zdravý psychický a fyzický vývoj svojho dieťaťa nie je možné
preniesť na nikoho iného (ani rozhodnutím súdu o prípadnej zmene výchovného prostredia v danom

prípade nie je možné dosiahnuť požadovanú zmenu, o ktorú otcovi ide a to prirodzený a plnohodnotný
vzťah s dcérou).

19. Keďže otec podal návrh na zmenu úpravy styku až na pojednávaní (potom ako už bola vypočutá
maloletá a k tomuto konkrétnemu návrhu sa nevyjadrila) a doposiaľ vykonané dokazovanie bolo

zamerané na zmenu výchovného prostredia, súd vylúčil konanie o návrhu na zmenu úpravy styku na
samostatné konanie. Maloletá však uviedla, že nechce na doterajšom fungovaní vzťahu medzi rodičmi
nič meniť. Jej názor je v konaní samozrejme dôležitý, avšak s prihliadnutím na individuálne okolnosti
každého prípadu nie nemenný a je do budúcna korigovateľný. Je však aj v tejto súvislosti dôležité uviesť,
že rodičia budú v prvom rade musieť v tomto smere pracovať na zlepšení komunikácie a aj zlepšení/

náprave vzťahu otca s maloletou.

20. Záverom súd uvádza, že v konaní nemal za preukázané, že by doterajšia úprava výkonu
rodičovských práv a povinností z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa a ani z hľadiska zmeny pomerov
už bola nevyhovujúca. Z vyššie uvedených dôvodov a najmä z dôvodu, že nenastala podstatná

zmena pomerov od posledného rozhodnutia o úprave výkonu rod. práv a povinností a v neposlednom
rade s prihliadnutím na názor maloletej, na citové prežívanie a vzťahy dieťaťa k obom rodičom,
vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia súd návrh otca v celom rozsahu zamietol. Ostatné
argumentácie účastníkov a navrhované dokazovanie súd nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie
a preto sa v súlade s rozhodovacou praxou vysporiadal v odôvodnení len s podstatnými skutkovými

tvrdeniami a právnou argumentáciou. Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrh otca ako nedôvodný
zamietol a návrh na zmenu úpravy styku s maloletou vylúčil na samostatné konanie.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, ktorý uvádza, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.