Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200093
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200093.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:
VITAR SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Robotnícka 11998/11, 036 01 Martin, IČO: 36 313 190,
zastúpeného: HALADA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100195173/2021 zo dňa 03.02.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 100195173/2021 zo dňa 03.02.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za
zdaňovacie obdobia január až júl 2014 a december 2014. Potom ako bolo prvé rozhodnutie Daňového
úradu Nitra (ďalej len „správca dane“) z 28.09.2018 zrušené rozhodnutím žalovaného z 15.04.2019, v

ďalšom konaní bolo na základe výsledkov daňovej kontroly v nadväzujúcom vyrubovacom konaní
vydané druhé rozhodnutie správcu dane č. 100919812/2020 zo dňa 20.05.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 35 435,86 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2014 tak, že nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní vo výške 1 405,89
Eur a vyrubil daň v sume 34 029,97. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca

nemá nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na základe faktúr vystavených
dodávateľom SIMPEX s. r. o. v príslušnom zdaňovacom období za dodanie tovaru - kávy a čokolády
a za jeho dopravu, keďže nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb v zmysle predložených faktúr.

2. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal
rozhodnutie č. 100195173/2021 zo dňa 03.02.2021, právoplatné dňa 08.02.2021 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.3. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane a konštatoval, že správca
dane pri výkone kontroly využil poznatky získané pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty u
daňového subjektu SIMPEX s. r. o. za zdaňovacie obdobie január až september 2014, z ktorej vyplynulo,

že spoločnosť SIMPEX s. r. o. nepreukázala nadobudnutie tovaru a vznik daňovej povinnosti v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona o DPH a u daňového subjektu nenastalo splnenie podmienok na uplatnenie nároku
na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí síce
slovne potvrdili existenciu tovaru zabaleného v krabiciach, uložených na paletách, avšak tým, že obsah
krabíc nevideli, nedokázali jednoznačne identifikovať tento tovar. Uviedol, že je prirodzené, že daňový

subjekt pri prevzatí zásielky riadne a starostlivo skontroluje stav zásielky a porovná ho s dodacím alebo
prepravným listom, pričom skontroluje aj kompletnosť tovaru, hlavne obsah balení a pod. Konštatoval
tiež,žežalobcaneprijaldostatočnéopatrenia,abysauistil,žejehopostuppriodpočítanídanejevsúlade
so zákonom a mal dostatočný priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil, že svojimi obchodnými
transakciami sa nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu.

II. Správna žaloba

4. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 10.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa
12.03.2021, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí, a tiež aby vec bola
vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí videl v tom,

že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, ako aj v tom, že
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“).

5. Žalobca v prvom rade napádal nedodržanie maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, v dôsledku čoho má aj protokol z predmetnej daňovej

kontroly povahu nezákonného dôkazu, a preto nemohol slúžiť ako podklad pre vydanie napadnutých
rozhodnutí, čo považoval za podstatné porušenie ustanovení daňového poriadku v zmysle § 191 ods.
1 písm. g) SSP, a tiež za nesprávne interpretovanie ustanovení daňového poriadku. Za najzávažnejší
dôvod nezákonnosti prerušení daňovej kontroly označil neprimeranú dĺžku týchto prerušení, ktorá je
dôsledkom zjavnej nečinnosti správcu dane, ktorý odmietol pokračovať v prebiehajúcej daňovej kontrole

napriektomu,ženeboldanýdôvodnaďalšieprerušeniekontroly.Namietal,žeznapadnutýchrozhodnutí
nie je možné zistiť, čoho sa žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj ako „MVI“) týkala.
Uviedol, že po uplynutí lehoty podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie
č. 904/2010“) sa mal správca dane pokúsiť získať požadovanú informáciu iným spôsobom, nemožno

však tolerovať ignorovanie stanovenej lehoty a pokračovať vo vedení formálne prerušenej daňovej
kontroly. Uzavrel, že správca dane v danom prípade nerešpektoval zákonný limit výkonu daňovej
kontroly, ktorá vrátane nezákonného prerušenia trvala celkovo až 705 dní (t. j. takmer dva roky), čo má
za následok jej nezákonnosť.

6. Ďalej namietal neodôvodnené a nesprávne rozšírenie dôkazného bremena žalobcu ako daňového
subjektu aj na skutočnosti, ktoré žalobca nemal a ani nemohol preukazovať. Správca dane vychádzal
z predpokladu, že žalobca niesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, ako resp.
odkiaľ nadobudol príslušný tovar do vlastníctva jeho dodávateľ a tiež deklarovaní subdodávatelia, a
že v prípade, ak túto skutočnosť žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu

k preukázaniu dodania predmetného tovaru žalobcovi. Zdôraznil, že správca dane nemôže od
daňového subjektu požadovať preukázanie uskutočnenia iných ako kontrolovaných obchodov. Dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení zdaniteľného plnenia nemôže zakladať len to, že dodávateľ alebo odberateľ
daňového subjektu je v čase daňovej kontroly nekontaktný. Podotkol nesprávnosť záveru správcu
dane o tom, že nekontaktnosť alebo nespolupráca subdodávateľov či dodávateľa žalobcu spochybňuje

uskutočnenie kontrolovaného zdaniteľného plnenia, ktoré kontrolovaný daňový subjekt zdokladoval
predložením všetkých v praxi bežne využívaných dokladov (zmluvy, potvrdené dodacie listy, potvrdené
nákladné listy, výpisy z účtu, e-mailová komunikácia).7. Uviedol, že skutkové závery žalovaného a správcu dane nezodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania. Správca dane vyhodnotil viaceré skutočnosti v neprospech žalobcu napriek tomu, že tieto
žiadnym spôsobom nevyvracali a dokonca ani nespochybňovali tvrdenia žalobcu. Zároveň správca dane

bez riadneho odôvodnenia nevzal do úvahy viaceré dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Dodal, že
vykonané dokazovanie zo strany správu dane a žalovaného nepostačuje na prijatie záverov o tom, že
dôkazy predložené zo strany žalobcu sú nehodnoverné. Poukázal na to, že dodanie tovaru žalobcovi
a následne jeho odberateľovi bolo potvrdené celkovo štyrmi svedkami (A. B., C. D. E., F. C., F. G.).
Konštatovanie správcu dane, že výpoveď svedka nemá vypovedaciu hodnotu považoval za absolútne

nesprávne, nezákonné a svojvoľné tvrdenie. Nelogickosť záverov správcu dane videl aj v konštatovaní,
že síce svedkovia potvrdili, že videli tovar zabalený v krabiciach, na ktorých bolo uvedené, že ide o kávu,
tieto krabice nerozbaľovali a preto vlastne nevedeli, s akým tovarom prišli do kontaktu. Uviedol, že ak mal
napriek vykonanému dokazovaniu správca dane a žalovaný naďalej pochybnosť o reálnom uskutočnení
predmetnej transakcie, mohlo dôjsť k vykonaniu ďalších relevantných dôkazov, napr. preverenie aj
prostredníctvom záznamov z mýtnych brán.

8. Taktiež namietal, že správca dane v rámci daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu napadnutého
rozhodnutia, zabezpečil vypočutie svedka (A. H. a to na základe MVI) bez toho, aby bol žalobca o tomto
výsluchu vopred upovedomený, v dôsledku čoho má predmetný výsluch povahu nezákonne získaného
dôkazu, ktorý nemohol slúžiť ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Rovnako aj zápisnice z výsluchov

svedkov (napr. konateľa spol. KIPA, s.r.o., D. I.), ktoré mali byt uskutočnené mimo príslušného daňového
konania v rámci iného daňového konania (alebo iných daňových kontrol), a to bez toho, aby bolo
žalobcovi umožnené sa týchto výsluchov zúčastniť a klásť predmetným svedkom otázky, čo považoval
za podstatné porušenie ustanovení daňového poriadku. Uviedol, že za výsluch svedka je potrebné
považovať každé osobné vyjadrenie sa fyzickej osoby k skutočnostiam preverovaným správcom dane,

a to bez ohľadu na to, ako správca dane tento výsluch označí, a bez ohľadu na to, či výsluch vykonal
priamo konajúci správca dane, alebo dožiadaný orgán. Poukázal na § 25 ods. 4 daňového poriadku,
podľa ktorého právo daňového subjektu musí byť zachované vždy, t. j. aj v prípadoch získania svedeckej
výpovedezinéhokonaniapostupompodľa§24ods.4daňovéhoporiadku.Vopačnomprípadepríslušná
výpoveď svedka nemôže byť použitá ako dôkaz pre účely rozhodnutia správcu dane.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2021 zotrval na svojich záveroch
uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v žalobe

sa neuvádzajú nové skutočnosti, ktoré by mali svojou podstatou vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia, pričom by neboli predmetom odvolania. K nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly
uviedol, že správca dane vo svojom rozhodnutí detailne popísal dôvody prerušenia daňovej kontroly,
rovnako ako aj výsledky a informácie, ktoré získal od zahraničných správcov dane. Daňová kontrola
trvala 336 dní a správca dane ju vykonal v zákonnej lehote. Poukázal na to, že nariadenie č. 904/2010

a v ňom stanovená maximálna lehota na poskytnutie informácie - 3 mesiace sa týka žiadanej strany,
nie správcu dane.

10. K nevykonaniu výsluchov navrhovaných svedkov žalovaný uviedol, že v rámci medzinárodných
dožiadaní žiadali zahraničnú daňovú správu o vypočutie svedkov (konateľa spoločnosti Cséfai és Cséfai

Kft. a konateľa spoločnosti Netty webshop, Kft., p. Batki). Na základe výsledkov týchto dožiadaní sa
intrakomunitárne dodania tovaru pre maďarských odberateľov spoločnosť Cséfai és Cséfai Kft. a Netty
webshop, Kft. nepotvrdili. Dodal, že ak sám konateľ spoločnosti (ako jej hlavný zástupca navonok)
nemá informácie o obchodných aktivitách spoločnosti a nevie k nim predložiť relevantné dôkazy,
svedeckévýpovedeiných,nezávislýchsvedkov,nemôžumaťvplyvnavýsledokdaňovejkontroly.Zotrval

na svojom závere, že správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu o
poskytnutí tovaru uvádzanými dodávateľmi resp. subdodávateľmi a žalobca tieto pochybnosti v konaní
nevyvrátil.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane ani žalovaný nepostavili svoje rozhodnutia na skutočnosti,

že svedkovia, ktorí potvrdili manipuláciu s tovarom uvedeným na faktúre nevideli tovar, nakoľko tento bol
zabalený v kartónoch a uložený na paletách, ale správca dane uskutočnil rozsiahle dokazovanie, využil
poznatky získané pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu SIMPEX s. r.
o., pričom prvá dodávateľská spoločnosť potvrdila, že nikdy predloženú faktúru nevystavila a predložilapriamy dôkaz, svojich tvrdení. V prípade výsluchu svedka uskutočneného zahraničnou daňovou správou
podľa právnych predpisov platných na jej území sa nemôže žalobca dovolávať nezákonnosti vykonanej
svedeckej výpovede s poukazom na § 25 ods. 4 daňového poriadku. Trval na závere, že pri prevzatí

zásielky od dopravcu je potrebné, aby daňový subjekt stav zásielky riadne a starostlivo skontroloval
a porovnal s dodacím alebo prepravným listom, skontroloval aj kompletnosť tovaru a obsahu balení,
a to osobitne v prípade tovaru potravinového charakteru. K námietke o potrebe preverenia záznamov
zmýtnychbránuviedol,žepohybmotorovýchvozidielneposkytnedôkazotom,žezaznamenanévozidlo
prevážal deklarovaný tovar, obzvlášť ak osoba uvedená na prepravnom dokumente A. H. nepotvrdila,

že túto prepravu vykonala a podpis na dokumente neuznala ako vlastný. Zhrnul, že v reťazci obchodných
partnerov ani u jednej z menovaných spoločností nebola preukázaná existencia a dodanie tovaru,
na ktorý si žalobca uplatňuje právo na odpočet DPH.

12. Žalobca v podaní - doplnenie argumentácie žaloby z 24.09.2021 predložil súdu rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Sžfk/3/2018 z 21.02.2019, v ktorom

bolo vyhodnotené ako neefektívne a neprimerané prerušenie daňovej kontroly na dobu 1 roka a takmer
4 mesiacov, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžfk/47/2020 z 08.12.2020, v ktorom bolo uvedené,
že dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu MVI je determinovaná lehotou v zmysle nariadenia
č. 904/2010. V replike zo dňa 01.10.2021 žalobca zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe,
niektoré časti z nej zopakoval a uviedol, že žalovaný nereagoval na námietky žalobcu ohľadom potreby

opakovaného prerušenia daňovej kontroly. Zdôraznil, že žalobca nemohol skúmať to, aké všetky
predchádzajúce a nasledujúce transakcie sa s príslušným tovarom realizovali.

13. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote.

14. Žalobca v podaní z 02.05.2022 - doplnenie judikatúry dal do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn.
1Vs/1/2020 z 18.05.2021, týkajúci sa rozsahu dôkaznej povinnosti v spojení s podvodným konaním
v daňových veciach. V podaní z 22.03.2023 žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12.10.2022 zaoberajúci sa rozsahom dôkazného bremena v daňovom
konaní, ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp.

zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022 týkajúci sa prenášania dôkazného bremena. Vo vyjadrení po doplnení
administratívnehospisuz25.03.2025žalobcauviedol,žežalovanýdodatočnedoložilajsamotnúžiadosť
o MVI a odpoveď na ňu, z čoho žalobca zistil, že správca dane pokračoval v prerušení daňovej kontroly
aj po tom, čo žiadaný zahraničný orgán už doručil konečnú odpoveď na predmetnú MVI, a teda po tom,
ako preukázateľne pominul dôvod pre prerušenie daňovej kontroly.

IV. Relevantná právna úprava

15. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do
30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f

tým nie je dotknuté.“

16. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“

17. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.“

19. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona o DPH (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia 08.02.2021):

„(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“20. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH:
„(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.“

21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“

22. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia 08.02.2021), „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

23. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 daňového poriadku,
„(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

24. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie
senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným
výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.

25. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom
(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu

a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,
ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní
dňa 26.06.2025 (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

26. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe.
Zopakoval hlavné body argumentácie zo žaloby. Žalovaný zotrval na napadnutom rozhodnutí a jeho
záveroch.27. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci

ktorých žalobca primárne napádal nedodržanie maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly, zaťažovanie žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom, vady vo vykonávaní dôkazov, ako aj
v hodnotení dôkazov, ale aj nedostatočný rozsah vykonaného dokazovania, či nesprávnosť skutkových
aj právnych záverov daňových orgánov.

28. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej
povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb,
ktorým to zákon vymedzuje. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že nepostačuje len samotné
uvedenie DPH vo faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovenia
§ 19 zákona o DPH, t. j. z titulu skutočného dodania tovaru. Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1
zákona o DPH. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH vo faktúre vo väzbe na nárok na

odpočítanie DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného
plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania svojich vlastných
zdaniteľných plnení. V priebehu daňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj skutočný
význam plnení deklarovaných daňovým subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu (z
rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31.05.2018).

29. Z administratívneho spisu aj z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správca dane v priebehu
daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní k DPH za
jún 2014, ako aj opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného na základe predložených
faktúr. Správca dane zároveň preveroval dodanie a existenciu tovarov v obchodnom reťazci KIPA,

s. r. o. – Kontakt Eximp s. r. o. – PROFILIX DATA, s. r. o. – IVERON, s. r. o. – SIMPEX, s. r. o.
– žalobca – DeandJO, Kft. Preverovaním všetkých dodávateľov zistil, že títo sú buď nekontaktní a
nepredložili žiadne doklady alebo ako konateľ spoločnosti KIPA, s. r. o. uviedol, že s touto spoločnosťou
neobchodovali a táto nevystavila predmetné faktúry, alebo ako konateľ spoločnosti Kontakt Eximp s. r.
o. uviedol, že nemal vedomosť o tom, že je konateľom tejto spoločnosti a nepozná ju. O odberateľovi

DEandJO, Kft. zistil, že registrácia platiteľa dane DPH mu bola zrušená 14.07.2014 a so správcom dane
nekomunikuje. Na základe získaných informácií mal za to, že nemožno považovať dodanie a existenciu
tovarovvobchodnomreťazcizapreukázané.Použilajzáveryzdaňovejkontrolyvykonanejuspoločnosti
SIMPEX, s. r. o. za rok 2014, z ktorej vyplynulo, že daňový subjekt nenadobudol tovar, ktorý mal
následne dodať žalobcovi. Na základe všetkých kontrolných zistení správca dane konštatoval, že

nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodávateľskou spoločnosťou SIMPEX,
s. r. o., a že v jednotlivých dodávateľských spoločnostiach nachádzajúcich sa vo vytvorenom reťazci boli
vykonanédaňovékontrolyavydanérozhodnutia,zktorýchvyplýva,žeaniujednejzospoločnostínebola
preukázaná existencia a dodanie tovaru. Žalovaný konštatoval, že obchodná spoločnosť KIPA, s. r. o.
nachádzajúca sa na začiatku obchodného reťazca nepotvrdila obchodnú spoluprácu so spoločnosťou

Kontakt Eximp, s. r. o., to znamená, že neuskutočnila zdaniteľný obchod v rámci reťazca obchodných
spoločností, ktorého súčasťou je aj žalobca, ktorý si na tento zdaniteľný obchod uplatňuje právo
na odpočítanie DPH.

30. Žalovaný teda v napadnutom rozhodnutí odôvodnil záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych

podmienok na uplatnenie nároku na odpočet DPH žalobcom na tom, že nebolo preukázané dodanie
tovaru a služieb v zmysle predložených faktúr od dodávateľa SIMPEX s. r. o., pretože pri preverovaní
reťazca obchodných partnerov (uvedeného v bode 29. tohto rozsudku) vyplynulo, že ani u jednej
z predmetných spoločností nebola preukázaná existencia a dodanie tovaru. Z uvedeného dovodil,
že keďže spoločnosť SIMPEX s. r. o. nepreukázala nadobudnutie tovaru a vznik daňovej povinnosti

v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, u daňového subjektu nenastalo splnenie zákonnej podmienky
nauplatnenienárokunaodpočetDPHvzmysle§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,podľaktorejsiplatiteľ
môže odpočítať daň z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalovaný tak dovodzoval
nedodanie tovaru deklarovaným dodávateľom žalobcovi z toho, že na predchádzajúcich stupňoch
obchodnéhoreťazcabolipochybnostiododanítovaru,čoniejepreposúdeniesplneniahmotnoprávnych

podmienok na inom stupni reťazca podstatnou skutočnosťou, ale nanajvýš, dokresľujúcou informáciou
(avšak čo by prípadne odôvodňovalo skôr závery o podvodnom konaní, v prípade preukázania
všetkých znakov podvodného konania). Súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov
nemožno dávať na ťarchu žalobcu nezrovnalosti, ktoré sa vyskytli v predchádzajúcich transakciáchdodávateľského reťazca, čo vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (uznesenie vo veci
C-610/19 Vikingo).

31. V tejto súvislosti správny súd cituje z rozsudku NSS SR sp. zn. 10Sžfk/54/2021 časť o judikatórnych
posunoch pri vyhodnocovaní a odôvodňovaní jednotlivých dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH:

„85. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že v súvislosti s plnením hmotnoprávnych podmienok došlo
v ostatnom období k judikatórnemu posunu. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a

nadväzujúcej rozhodovacej praxe kasačného súdu nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z
dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ. Kasačný súd
týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že
hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne
uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Podľa Súdneho
dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej

subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to,
aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotnoprávnou
podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané
dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Aktuálna
rozhodovacia prax kasačného súdu pritom už štandardne reflektuje na citované rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo - napr. sp. zn. 5Sžfk/66/2020 zo dňa 28. júla 2022, sp. zn.
5Sžfk/73/2020 zo dňa 25. augusta 2022, sp. zn. 10Sžfk/28/2020 zo dňa 27. júna 2022.

86. Najvyšší správny súd konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa Smernica Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať

v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe sa
má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu
na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo
na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný
dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží

dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom
naskutkovéokolnostianapriekdôkazomposkytnutýmtoutozdaniteľnouosobouchýbajúúdajepotrebné
na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie (Rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie).

87. Zároveň kasačný súd uvádza, že judikatúrny posun nastal aj rozhodnutím sp. zn. 3Sžfk 15/2020 z
30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, a ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného
dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané,
že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje

na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“. V tejto súvislosti kasačný súd
uzatvára, že princíp predvídateľnosti súdneho rozhodovania je potrebné pomerovať a aplikovať v súlade
s princípom zákonnosti rozhodovania, pričom je potrebné zohľadniť aj aktuálny vývoj judikatúry. Opačný
prístup by totiž mohol znamenať odopretie výkonu spravodlivosti.“

32. Z administratívneho spisu aj z napadnutých rozhodnutí tiež vyplýva, že správca dane za účelom
preverenia existencie a dodania tovaru vykonal viaceré výsluchy. Svedok H. J. vo výpovedi potvrdil,
že prepravu tovaru vykonal, popísal prevoz tovaru, a zároveň nepotvrdil, že prepravovaný tovar
skutočne videl, keďže tento bol zabalený v krabiciach, ktoré sa nerozbaľovali, čo podľa správcu dane
neznamenalo potvrdenie, že sa jedná o predmetný tovar. Svedok A. B. uviedol, že jeho povinnosťou

bolo preverovanie tovaru od firmy SIMPEX s. r. o., zabezpečenie jeho naloženia, jeho kontrola
a zabezpečovanie potrebných dokladov, spoznal žalovaným predloženú fotodokumentáciu naloženej
dodávky s papierovými krabicami a etiketami a uviedol, že do obsahu krabíc nevidel, preto nemohol
jednoznačne potvrdiť ich obsah. Svedok F. G. uviedol, že ako prepravca vykonával v roku 2014 prepravu
pre spoločnosť Simpex s. r. o. a prepravu popísal. Svedok K. B. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku

2014 vykonával prepravu pre žalobcu, a že zabalený tovar v kartónoch zabezpečených fóliou nevidel.
Svedok F. C. uviedol, že pre žalobcu pracuje od roku 2002 ako manažér predaja, potvrdil spoluprácu
so spoločnosťou Simpex s. r. o. a podpísal podrobnosti tejto spolupráce, tiež uviedol, že tovar nevidel.
Dané výpovede správca dane posúdil ako len slovné výpovede, bez vypovedacej schopnosti, ktorésú v rozpore so skutočnosťami zistenými správcom dane v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania.

33. Správca dane doplnil dokazovanie vykonaním ďalších výsluchov. Svedok L. M. uviedol, že si pamätá
prepravu do Vrútok, identifikoval motorové vozidlo, podľa objednávky prepravoval obojky pre zvieratá,
pričom obsah krabíc nevidel, fyzickú kontrolu tovaru nevykonal. Svedok A. H. uviedol, že nepozná
žalobcu a že žiadny z podpisov na prepravných dokladoch nie je jeho. Žalovaný ohľadom výpovede
svedkov uviedol, že tí, ktorí síce slovne potvrdili existenciu tovaru zabaleného v krabiciach, uloženého

na paletách, však tým, že obsah krabíc nevideli, nedokázali jednoznačne identifikovať tento tovar.
Uviedol tiež, že pri prevzatí zásielky od dopravcu je prirodzené riadne a starostlivo skontrolovať stav
zásielky a porovnať ho s dodacím alebo prepravným listom, a to skontrolovať aj kompletnosť tovaru,
hlavne obsah balení, ktoré musí obsahovať všetky objednané produkty. Žalovaný mal za to, že v prípade
tovaru potravinového charakteru, ktorého konečným užívateľom je obyvateľstvo a má limitujúci dátum
spotreby, je nevyhnutné, aby sa daňový subjekt presvedčil o obsahu zásielky, ktorú príjme a ďalej

predáva.

34. Čo sa týka vyhodnotenia výpovedí svedkov, ktorí sami potvrdili existenciu tovaru zabaleného
v krabiciach, odvolací orgán mal za to, že tým, že obsah krabíc nevideli, nedokázali jednoznačne
identifikovať tento tovar, pričom podotkol, že správca dane neposúdil výpovede svedkov ako krivé

výpovede, ale z dôvodu, že títo vo svojich výpovediach hovorili o nakladaní zabalených krabíc, kartónov,
nie o obsahu týchto balení, správca dane spochybnil reálnosť zdaniteľných plnení. Jednak argumentácia
žalovaného o potrebe rozbaľovania krabíc s prepravovaným tovarom je neodôvodnená, resp. nedáva
zmysel, prečo by musel prepravca či každý odberateľ rozbaliť všetky krabice a balenia, čím by balenie
tovaru poškodil. Daňové orgány nevysvetlili na základe čoho majú pochybnosti o obsahu krabíc a jeho

baleniach,etiketáchapod.Strohékonštatovanie,žesvedkovianekontrolovaliobsahkrabíc,nepostačuje
samo osebe na spochybnenie reálnosti zdaniteľných plnení. Vyhodnotenie svedeckých výpovedí
daňovými orgánmi nie je presvedčivé ani zrozumiteľne odôvodnené. Správne orgány nevyhodnotili
vykonané dôkazy, a to hlavne výsluchy svedkov, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a to nielen
výsluchy medzi sebou ale aj v kontexte ostatných listinných dôkazov.

35. Žalobca predložil celý zoznam dôkazov (okrem účtovných dokladov aj rámcovú kúpnu zmluvu
uzatvorenú so spoločnosťou Simpex s. r. o., dodací list, výpisy z bankového účtu, zmluvu s p.
A. B., čestné vyhlásenie p. A. B., čestné vyhlásenie p. C. D. E., výpis z registra platnosti IČ
DPH za spoločnosť SIMPEX s. r. o., ako aj rámcovú kúpnu zmluvu so spoločnosťou DEandJO,

Kft., dodací list, výpisy z bankového účtu, CMR, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, písomnú
objednávku, výpis z registra platnosti IČ DPH za spoločnosť DEandJO, Kft.), ktoré neboli vyhodnotené v
spojení s vykonanými výsluchmi svedkov, neboli vyhodnotené komplexne, pričom výpovede smerujúce
vprospechžalobcudaňovéorgánybezďalšiehoposúdiliakonepodstatné,irelevantné.Vdanomprípade
bude preto potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní vysporiadal so všetkými získanými dôkazmi

jednotlivo ako aj komplexne, vo vzájomných súvislostiach a dospel k záverom, ktoré zrozumiteľne
a jasne odôvodní. Pokiaľ chce správca dane vyhodnotiť výpoveď svedka ako bez výpovednej hodnoty
a v rozpore so zistenými skutočnosťami, je potrebné, aby tieto rozporné zistené skutočnosti uviedol, aj
s ich zdrojom. Prípadné znegovanie záverov z výpovede svedka musí daňový orgán oprieť o iné závery
vyplývajúce z vykonaných dôkazov a poukázať na konkrétne rozpory a uviesť zrozumiteľné a logické

vysvetlenie, prečo považuje ktoré z nich za ne/dôveryhodné, majúce vyššiu váhu alebo bez relevancie
a pod.

36. Na základe vyššie uvedeného správny súd prisvedčil žalobným námietkam ohľadom pochybení
správnych orgánov pri vyhodnocovaní dôkazov, ohľadom nesprávneho rozširovania dôkazného

bremena žalobcu ako daňového subjektu, t. j. nesprávnej aplikácie ustanovenia § 3 ods. 3 daňového
poriadku, v dôsledku čoho došlo v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP k podstatnému porušeniu
ustanovení daňového poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej.

37. Vo všeobecnosti správca dane ďalej konštatoval, že na základe zistených skutočností nebolo
preukázané, že tovary a služby deklarované na faktúrach boli skutočne dodané. žalovaný uviedol,
že keďže spoločnosť SIMPEX s. r. o. nepreukázala nadobudnutie tovaru a vznik daňovej povinnosti
v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, u žalobcu nenastalo splnenie zákonnej podmienky na uplatnenienároku na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorej si platiteľ môže
odpočítať daň z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Navyše však žalovaný konštatoval,
že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade

so zákonom a mal dostatočný priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil, že svojimi obchodnými
transakciami sa nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu, čo predstavuje
iný dôvod pre nepriznanie práva na odpočet DPH. Keďže každý dôvod na nepriznanie práva na
odpočítanie dane si vyžaduje preukazovať iné skutočnosti a zaťažuje dôkazným bremenom daňový
subjekt alebo daňový orgán iným spôsobom, je potrebné, aby si žalovaný najprv riadne ustálil dôvod

nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi. Zároveň je potrebné, aby tieto závery boli súladné s
pravidlami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie

38. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rozlišovanie medzi preukazovaním splnenia
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/
zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom je potrebné pre posúdenie unesenia dôkazného

bremena,pretožezatiaľčodôkaznébremenonapreukázanísplneniahmotnoprávnychpodmienokpráva
na odpočet zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového
podvodu/ zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu
takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak, než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 54; vo veci Crewprint
Kft, C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43). Rovnako platí, že pri preukazovaní hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) dobrá viera daňového
subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach
SGI a Valériane, C-459/17 a C-460/17, zo dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania účasti na podvode

a pri zneužití práva zo strany daňových orgánov je tomu naopak.

39. V novom konaní bude preto následne v odôvodnení rozhodnutia vhodné jednoznačne uviesť, čo bolo
právnym základom pre nepriznanie práva na odpočet DPH (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok,
daňový podvod alebo zneužitie práva) a tieto názory žalovaného podporiť závermi z vykonaného

dokazovania. Zároveň je potrebné, aby tieto závery boli súladné s pravidlami vyplývajúcimi z judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie.
40. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami o nedodržaní lehoty na
vykonanie daňovej kontroly. Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola začala dňa
30.5.2016, prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo od 31.01.2017 do 21.07.2017, druhé prerušenie

daňovej kontroly bolo od 10.08.2017 do 21.02.2018, pričom bola ukončená dňa 04.05.2018. Daňová
kontrola teda trvala 337 dní, čo je v súlade s § 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 daňového poriadku.

41. Ohľadom možnej dĺžky prerušenia daňového konania z dôvodu MVI súd poukazuje na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Hydina SK s.r.o., C-186/20 zo dňa 30.09.2021, v ktorom

Súdny dvor Európskej únie uviedol, že čl. 10 nariadenia č. 904/2010 sa má vykladať v tom
zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej
kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že lehoty stanovené nariadením č. 904/2010

pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno
v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie
inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých
prekročenie by zakladalo nezákonnosť daňovej kontroly, a teda aj daňových rozhodnutí.

42. Čo sa týka námietky absentujúceho odôvodnenia prerušenia daňovej kontroly v napadnutých
rozhodnutiach, súd uvádza, že to nie je povinná náležitosť odôvodnenia rozhodnutia, dané
informácie sú dostupné v rámci administratívneho spisu, či už v rozhodnutí o prerušení konania,
v protokole alebo v meritórnych rozhodnutiach daňových orgánov. Samotná potreba/povinnosť
daňových orgánov odôvodňovať prerušenie daňovej kontroly aj v napadnutých rozhodnutiach sa

môže chápať až vtedy, ak boli tieto skutočnosti namietané daňovým subjektom v rámci vyjadrenia
k protokolu alebo odvolania.43. Čo sa týka námietky žalobcu, že z doloženej žiadosti o MVI a odpovede na ňu zistil, že správca dane
pokračoval v prerušení daňovej kontroly aj po tom, čo žiadaný zahraničný orgán už doručil konečnú
odpoveď, a teda po tom, ako preukázateľne pominul dôvod pre prerušenie daňovej kontroly, súd uvádza,

že relevantným dátumom pre pominutie dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo, je v danom prípade
dátum obdržania požadovanej informácie v rámci MVI správcom dane, ktorým je podľa § 4 ods. 1
daňového zákona daňový úrad, od koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce, v danom
prípade oddelenia CLO, Finančného riaditeľstva SR, nie dátum, kedy bola odpoveď doručená tomuto
oddeleniu CLO, Finančného riaditeľstva SR (ktoré zabezpečuje napr. aj preklad).

44. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že by mu pri výsluchu svedkov na základe MVI bolo
zasiahnuté do jeho procesných práv - byť účastný na výsluchu a klásť svedkom otázky. V prípade
vykonania výsluchu dožiadaným daňovým orgánom platí, že tento výsluch sa vykonáva podľa právnych
predpisov platných v danom štáte, prípadne podľa predpisov platných v Európskej únii, nemôže sa
preto žalobca s úspechom domáhať svojich práv ako pri výsluchu vykonanom vnútroštátnymi daňovými

orgánmi podľa slovenského právneho poriadku. Žalobca mal možnosť sa k daným výsluchom následne
vyjadriť a navrhnúť prípadné ďalšie dôkazy, či doplnenie už vykonaného dokazovania, čo by daňový
orgán musel vyhodnotiť a rozhodnúť o jeho vykonaní či nevykonaní, a to aj s príslušným odôvodnením.
Zároveň daňový orgán môže v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použiť ako dôkaz všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v

rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to aj protokoly o daňových kontrolách, povinné
záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, skutočnosti známe správcovi dane
z jeho činnosti, ako aj informácie a listiny získané z iných daňových kontrol súvisiace s predmetnou
daňovoukontrolouapod.,pričomichpoužitiemusíbyťvzodpovedajúcomrozsahupoužité,vyhodnotené
a odôvodnené.

45. Nakoľko súd vyhodnotil ako primárny nedostatok napadnutého rozhodnutia podstatné porušenie
ustanovení daňového poriadku týkajúce sa vyhodnocovania dôkazov a nesprávneho rozširovania
dôkazného bremena na žalobcu, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej, tento dôvod tzv. konzumuje alebo vylučuje niektoré ostatné žalobcom namietané dôvody

zrušenia napadnutého rozhodnutia (napr. právne posúdenie veci, ktoré je relevantným na posúdenie
až po zákonnom vyhodnotení dôkazov), preto by bolo neefektívne riešiť v danej situácii konštrukcie
hypotetických alternatív právneho posúdenia pre nepriznanie práva na odpočet DPH. Žalovaný bude
povinný vykonať nanovo hodnotenie dôkazov a to v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, každý
dôkaz vyhodnotiť jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, čo náležite odôvodní tak, aby to

zodpovedalo logickej úvahe, s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní,
a následne adekvátne odôvodní aj svoje skutkové a právne závery.

46. Zároveň súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia.

47. Správny súd vzhľadom na vedené skutočnosti s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom správneho súdu.

48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

49. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)

označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)

má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §
6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.