Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/224/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201431
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2722201431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, C. XX, XXX XX D., dieťa rodičov – matka: E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. G. XXX, XXX XX F. v konaní právne zastúpená advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, so sídlom
Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, a otec: H. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX,
XXX XX D., v konaní právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, so sídlom Borský Svätý
Jur 774, 908 79 Borský Svätý Jur, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, so sídlom Ružová 2, 909 01

Skalica, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, o odvolaní otca o a odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. SI-2P/49/2022-333 zo dňa 25.04.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom návrh otca zamietol (výrok I.), zvýšil výživné

otca na maloletého A. zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne splatných k rukám
matky vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 16.12.2022 (výrok II.) a zaviazal
otca povinnosťou plniť zročné výživné na maloletého za obdobie od 16.12.2022 do 30.04.2024 v
celkovej výške 330,- Eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30,- Eur splatných
spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri
nezaplatení jednej z nich (výrok III.). Súd prvej inštancie rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu
Skalica, č. k. 2P/64/2018-395 zo dňa 22.10.2020 v časti výroku o výživnom na maloletého A. (výrok IV.)

a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu nepriznal (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 121 a § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), článku 5, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, § 77 ods. 1,
2 a § 78 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
článku 3, článku 12 ods. 1 a článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Z vykonaného dokazovania

a zisteného skutkového stavu veci vyvodil právny záver, že od posledného súdneho rozhodnutia, ktorým
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné a bol upravený styk
otca s maloletým, nedošlo k žiadnej podstatnej a závažnej zmene pomerov a uplynula aj pomerne
krátka doba. Súd prihliadol na najlepší záujem maloletého, zveril ho do osobnej starostlivosti matky,ktorá zabezpečovala jeho celodennú starostlivosť a taktiež s ohľadom na útly vek maloletého a jeho
prirodzenú fixáciu na matku. Mal za to, že maloletý sa s otcom stretáva v rámci súdom upraveného styku,
stretnutia sú pravidelné, neuskutočnia sa len z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého,

pričom nemal za preukázane, že by matka opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňovala otcovi
styk s maloletým. K trestnému konaniu vedenému voči matke pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby, súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na to, že ide o skutky,
ktorých sa mala dopustiť matka voči dcére C. v období roku 2016 až do 21.4.2022, pričom zo záverov
znaleckého posudku č. 11/2023 mal súd potvrdené, že u maloletého neboli zistené psychické príznaky

prežívania ťažkého utrpenia, či príkoria. Taktiež zo správ materskej školy nevyplynulo, že by matka
nezabezpečovala o maloletého riadnu starostlivosť a zároveň z vyjadrenia lekárky maloletého vyplynulo,
že nespozorovala týranie maloletého zo strany matky.
K otcom navrhovanému alternatívnemu zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov prvoinštančný súd uviedol, že s prihliadnutím na útly vek maloletého, na jeho aktuálny
zdravotný stav - závery detskej psychiatričky H. H. a správy z diagnostického vyšetrenia SŠCP a

prevencie pre deti a žiakov s autizmom, ktoré odporučilo doriešiť stanovenie diagnózy s detským
psychiatrom, dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť by v súčasnosti nebola v záujme
maloletého. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia spolu nekomunikujú, nevedia
sa spolu rozprávať, nepredávajú si informácie o stave maloletého pri preberaní, prípadne odovzdávaní
maloletého, vzťahy medzi rodičmi sú napäté, komunikujú medzi sebou formou SMS správ, kedy je dieťa

vystavenénapätejatmosférevyplývajúcejzozléhovzťahurodičov,čopôsobí nepriaznivonajehozdravý
psychický vývin. Za takejto situácie dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť by nebola v
záujme maloletého dieťaťa a návrh otca zamietol. Vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom citových
väzieb maloletého k otcovi považoval za nadbytočné a pre maloletého zaťažujúce, pretože v danom
konaní nemal súd za preukázanú podstatnú zmenu pomerov ako základný predpoklad, kedy je možné

pristúpiť k zmene pôvodného súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Nepristúpil ani k rozšíreniu styku, pretože to rodičia nepožadovali a zároveň mal za to, že upravený
rozsah styku otca s maloletým je v súčasnosti postačujúci a nie je vhodné ho meniť, vzhľadom na
psychické ochorenie maloletého, kedy je potrebné najskôr doriešiť stanovenie diagnózy maloletého.
Čo sa týka matkou požadovaného zvýšenia výživného zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur

mesačne s účinnosťou od podania návrhu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že zvýšenie výživného
na maloletého je opodstatnené, pričom nastala podstatná zmena pomerov u maloletého, pretože tento
začal od septembra 2022 navštevovať materskú školu a prišlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.
Náklady matky so starostlivosťou o maloletého sú nasledovné: ZRPŠ 15,- Eur ročne, strava v MŠ 15-20,-
Eur mesačne, vyučovanie anglického jazyka v MŠ 6-12,- Eur mesačne, poplatky v ASPELY 5x 10,-

Eur, výdaje, ktoré súvisia s cestovnými nákladmi matky k odborným lekárom, logopédovi s maloletým,
jednorazovénákladysúvisiacestestami,ktorépodstúpilmaloletý150,-Eura180,-Eur.V10/2020matka
poberala rodičovský príspevok v sume 370,- Eur mesačne a bývala v spoločnej domácnosti u svojich
rodičov, v súčasnosti už býva v prenajatom byte spolu so svojim partnerom, kde uhrádza polovičné
nájomné v sume 439,30,- Eur. Je zamestnaná, v roku 2022 dosiahla priemerný mesačný netto zárobok

498,- Eur, v roku 2023 dosiahla priemerný mesačný netto zárobok 545,- Eur a za obdobie 1-2/2024 v
sume 546,- Eur. Na dcéru platí výživné 50,- Eur mesačne. Otec v čase posledného súdneho rozhodnutia
o výživnom dosahoval u svojho zamestnávateľa priem. mesačný netto zárobok v sume 1.083,28,- Eur,
za obdobie od 01/2023 do 08/2023 dosiahol priemerný mesačný netto zárobok (spolu s ošetrovným) v
sume1.078,-Eurazamesiace1-2/2024priemernýmesačnýnettozárobokvsume948,-Eur.Nazáklade

uvedeného vyvodil právny záver, že návrhu matky na zvýšenie výživného je možné čiastočne vyhovieť.
Od posledného súdneho rozhodnutia uplynula doba 3,5 roka, čo súdna prax považuje za opodstatnenú
zmenu pomerov v dôsledku plynutia času. Je zrejmé, že náklady na starostlivosť o maloletého sú v
súčasnosti vyššie ako boli v čase posledného rozhodnutia. Otec sa okrem bežného výživného iným
spôsobom na úhrade nákladov maloletého nepodieľa. Súd prihliadol na skutočnosť, že na strane otca

neprišlo k nárastu jeho príjmu, preto pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca o sumu 20,- Eur
mesačne oproti posledne určenému výživnému. Mal za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá príjmu
otca s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére.
Zročné výživné na maloletého za obdobie od 16.12.2022 do 30.04.2024 v celkovej výške 330,- Eur, súd
prvej inštancie umožnil v súlade s § 232 ods. 3 druhá veta a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30,- Eur splatných
spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej z nich.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, keď žiadnemu z účastníkov ich
náhradu nepriznal.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním v celom jeho rozsahu otec
s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. Uviedol, že matka vo
všetkých svojich vyjadreniach poukazuje na neschopnosť otca riadne sa postarať o maloletého, pričom
jej tvrdenia nie sú podložené jediným presvedčivým dôkazom. Matka sa väčšinou odvoláva na tvrdenia

maloletého, čo nekorešponduje s tvrdeniami a vyjadreniami kolízneho opatrovníka, či materskej školy.
Poukázal na vyjadrenia matky, že nevie maloletému navariť / nevie variť, avšak zo správy zo šetrenia
pomerov v domácnosti otca sa maloletý vyjadril, že otec mu varí dobre. Matka zároveň uviedla, že má
obavu, či otec maloletému podáva lieky, pričom zároveň kritizuje, že mu ich podáva v mlieku. Rovnako
skritizovala, že otec zobral maloletého na pohotovosť, pričom sama vo svojom vyjadrení uviedla, že tiež
musela s maloletým navštíviť pohotovosť, pričom z celého konania je dostatočne zrejmé, že maloletý

býva často chorľavý a má rôzne zdravotné problémy. Ďalej rozporoval tvrdenia matky, že maloletý
býva často unavený, pretože ho otec počas víkendu nedáva poobede spávať, pritom je zo správy
materskej školy evidentné, že maloletý býva unavený a nesústredený počas celého týždňa z dôvodu,
že matka alebo jej partner ho do škôlky vodia zavčasu okolo 6:20 hod.. Uviedol, že počas konania
poukazoval na nevhodné správanie matky a takmer nemožnú komunikáciu medzi nimi, neodovzdávanie

dieťaťa otcovi, či jej neprimerané výbuchy hnevu a agresivitu, čo náležite preukázal odvolávajúc
sa najmä na sms komunikáciu doloženú do spisu, správanie matky počas mediácie, ako aj samotné
vyjadrenia matky o jej správaní sa v znaleckom posudku č. 11/2023. Správanie matky k otcovi je
dlhodobo nepriateľské, vyúsťujúce do bránenia styku s maloletým. Matka sa po príchode otca za účelom
realizácie styku sa zámerne zatajuje a neotvára dvere. Keď otec následne kontaktoval políciu, matka

policajnej hliadke otvorila. Ďalej uviedol, že matka odmieta výkon náhradného styku s otcom, ak nie
je z akýchkoľvek dôvodov realizovaný, pričom argumentuje tým, že náhradný styk umožniť nemusí.
Matka neinformuje otca o zdravotnom stave a vyšetreniach maloletého, keď otec sa o vykonaných alebo
plánovaných vyšetreniach dozvedal najmä z písomných vyjadrení jej právnej zástupkyne, prípadne na
pojednávaniach, čo v zmysle ustálenej judikatúry považuje za relevantný dôvod na zmenu starostlivosti.

Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil správanie matky, keď v bode 51 uviedol, že
nemal za preukázané, že by matka opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňovala otcovi styk
s maloletým, k čomu dodal, že mu matka styk umožnila až po tom, ako sa informoval na zdravotný
stav u detskej lekárky maloletého, kolíznej opatrovníčky a následne i u Sociálnej poisťovni, či je možné
realizovaťstykvčase,keďmatkanamaloletéhopoberáOČR.Upriamilpozornosťsúdunazastrašovanie

mediátorky matkou. Uviedol, že počas posledných dvoch rokov sa snažil s matkou spolupracovať,
zmierniť nepriateľské správanie medzi nimi, dospieť ku zlepšeniu komunikácie, začal jej posielať videá
a fotografie maloletého počas výkonu styku s ním a dospel i k rozhodnutiu, že škôlku maloletého by
nemenil, ale by ho zo svojho bydliska dovážal. Matka však dlhodobo nie je ochotná spolupracovať a
odmieta ním navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť.

Poukázal na skutočnosť, že súd na pojednávaní dňa 25.4.2024 nedoručil krátkou cestou listinné dôkazy
právnej zástupkyni matky do rúk otca a ani ich neposkytol k nahliadnutiu, pričom boli ťažiskovými
pri rozhodovaní súdu o zmene osobnej starostlivosti, respektíve posudzovaní prípadnej striedavej
osobnej starostlivosti rodičov o maloletého. Poukázal na to, že s prihliadnutím na diagnózu maloletého
by takáto radikálna zmena prostredia nebola vhodná. Považoval za potrebné uviesť, že maloletý

trpí aspergerovým sydrómom prejavujúcim sa najmä poruchou aktivity a pozornosti a narušením
komunikačných schopností, ktorá diagnóza nemusí byť nutne spojená s negatívnym pôsobením zmeny
prostredia pre maloletého. Uviedol, že maloletý navštevuje jeho domácnosť pravidelne a cíti sa v nej
veľmi dobre, čo je evidentné i zo správy kolízneho opatrovníka. K správe z diagnostického vyšetrenia
uviedol, že tejto ako keby absentovala druhá strana, nakoľko textové znenie absolútne nenadväzuje

na prvú stranu. Upriamil pozornosť súdu na znenie prvej vety, že administrovanie testu bolo sťažené,
neboli administrované všetky subtesty, čo mohlo do istej miery ovplyvniť celkový výsledok testu. Mal za
to, že výsledky z testu mohla ovplyvniť najmä náročná operácia hlavy, ktorú maloletý postúpil, keď bol
menší, pričom uvedené ešte neznamená, že trpí poruchou autistického spektra. Poukázal na to, že s
ohľadom na odporúčanie testu, že pre maloletého by bol oveľa priaznivejší individuálny prístup zo strany

rodiča, zvýšená pozornosť a nastavenie podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní ako užívanie
lieku Rispen 1mg, ktorý mu bol predpísaný detskou psychiatričkou. I samotný aspergerov syndróm
sa prejavuje poruchou pozornosti, verbálneho prejavu sociálnych interakcií, teda prioritou by mal byť
trpezlivý prístup, budovanie sociálnych väzieb a pokojné prostredie, čo mu otec môže poskytnúť.Namietal, že i napriek tomu, že prokurátorka okresnej prokuratúry a právny zástupca otca navrhovali v
konaní vypracovať znalecký posudok na osobu matky a osobu otca, za účelom zistenia ich povahových
a charakterových vlastností a určenia vhodnosti“ toho ktorého rodiča, prvostupňový súd tieto návrhy

vyhodnotil ako nedôvodné a vypracovanie znaleckého posudku odmietol vykonať.
V súvislosti s určenou výškou výživného poukázal na skutočnosť, že s matkou majú vyživovaciu
povinnosť aj voči plnoletej dcére, ktorej matka posiela výživné 50,- Eur mesačne, čo je s prihliadnutím na
jej vek nedostatočné a fakticky náklady na jej starostlivosť znáša takmer sám, matka sa na jej výchove
iným spôsobom nepodieľa, nekupuje jej ani darčeky. Na pojednávaní dňa 25.04.2024 uviedol, že jej

musel uhrádzať mimoriadne náklady vo výške 420,- Eur. Náklady na maloletého matka vyčíslila v sume
144,- Eur mesačne. Počíta i s prípadnými nákladmi na ošatenie či iné potreby, preto v zásade súhlasí so
zvýšením výživného na výšku 100,- Eur, avšak nesúhlasí s jeho zvýšením od podania návrhu, nakoľko
splácanie vzniknutého nedoplatku je pre neho zaťažujúce s ohľadom na skutočnosť, že náklady spojené
s bývaním uhrádza výlučne sám. Poukázal tiež na to, že matka dostáva na maloletého prídavky. Žiadal
zvýšenie vyživovacej povinnosti od právoplatnosti rozsudku a nie od podania návrhu.

Záverom poukázal na skutočnosť, že matka sa má podrobiť psychiatrickému vyšetreniu za účelom
vypracovania znaleckého posudku na jej osobu v trestnom konaní, vedenom voči jej osobe pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Taktiež v zmysle správy z diagnostického vyšetrenia bolo
odporúčané doriešiť stanovenie diagnózy s detským psychiatrom, doplniť špeciálno-pedagogické a
psychologické vyšetrenie a následne nastaviť podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní z hľadiska

identifikovaných potrieb maloletého. Až následným vykonaním všetkých týchto postupov a nastavením
správnych opatrení by bolo možné bezpečne určiť vhodnosť, respektíve nevhodnosť zmeny osobnej
starostlivosti v spojitosti s diagnózou maloletého a jeho najlepší záujem. Za tohto stavu považoval
rozsudok prvostupňového súdu za predčasný a ničím nepodložený, nakoľko mal za to, že došlo k
okolnostiamodôvodňujúcimzmenupomerov.Zuvedenýchdôvodovodvolaciemusúdunavrholrozsudok

súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby odvolací súd
vo veci sám rozhodol.

5.RozsudoksúduprvejinštancievovýrokovejčastiII.aIII.napadlariadnymavčasnýmodvolanímmatka
s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP, v ktorom uviedla, že ho považuje za nesprávny

v časti zvýšenia výživného, nakoľko u maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, čo aj súd uznal.
Napriek rapídnemu zvýšeniu nákladov na maloletého v súvislosti s materskou školou, zhoršením jeho
zdravotného stavu, novou diagnózou, plánovanou operáciou ako aj s bežnými životnými nákladmi na
maloletého, nezaviazal otca primeraným spôsobom sa na nich podieľať, ale ponechal ich vo veľkej
miere na matke, napriek tomu, že nedosahuje ani polovicu čistého príjmu otca, čo predstavuje výrazný

nepomer. Uvedené súd bez akceptovateľného odôvodnenia nepremietol pri úvahe o určení miery, ktorou
by sa na stanovených mesačných nákladoch maloletého dieťaťa mal podieľať každý z rodičov, a to
aj pri súčasnom zohľadnení miery, akou plnia vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o dieťa.
Zvýšenie výživného len o 20,- Eur považuje za nedostatočné, nezodpovedajúce skutkovým zisteniam.
Za nedôvodné považuje aj splácanie zročného výživného v mesačných splátkach, čo súd nezdôvodnil

a otec stanovenie mesačných splátok ani nežiadal. Zo strany otca neboli preukázané žiadne výnimočné
dôvody, ktoré by zakladali oprávnenosť splátok pre zročné výživné. Súd zároveň neumožnil synovi
podieľať sa na životnej úrovni otca.
Poukázala na zmenu pomerov, kedy v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia bol maloletý
vcelodennejstarostlivostimatky,ktorábolanarodičovskejdovolenke,bývalausvojichrodičovamaloletý

v danom čase navštevoval urologickú, alergiologickú, kožnú, neurologickú ambulanciu. V súčasnosti
maloletý navštevuje materskú školu, po operácii hlavy a močových ciest je sledovaný v odborných
ambulanciách - urologická, chirurgická, alergiologická, neurologická, očná ambulancia, psychológ a
psychiater, logopédia, čo si vyžaduje kontroly a cestovanie za odbornými lekármi do Bratislavy a Senice.
Z dôvodu podozrenia na Apergerov syndróm začal navštevovať Poradňu Aspely v Gbeloch (10,-Eur/

sedenie). Dňa 22.04.2024 mu bola vykonaná diagnostika (150,- Eur + 30,- Eur), na základe ktorej detská
pedopsychiatrička uviedla, že maloletý je evidovaný v ambulancii s diagnózou pervazívnej vývojovej
poruchy – aspergerov syndrom, porucha aktivity a pozornosti a narušená komunikačná schopnosť.
Súčasne bol vydaný preukaz osoby s poruchou autistického spektra. Mal za to, že z uvedeného je
zrejmé, že došlo k zmene jeho zdravotného stavu oproti pôvodnému rozhodnutiu, v súvislosti s ktorým

má zvýšené náklady, na ktorých sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa. Otec okrem poukazovaného
výživného vo výške 80,- Eur mesačne na maloletého žiadnym spôsobom neprispieva.
Poukázala na svoj čistý mesačný príjem, ktorý bol v roku 2022 vo výške 498,- Eur a v roku 2023
za obdobie od 1. 1. 2023 – 30.9. 2023 vo výške 523,- Eur, v októbri 2023 bola práceneschopnás nemocenskou dávkou vo výške 330,70,- Eur, čo považuje za nedostačujúce na zabezpečenie
základných životných potrieb. Uviedla, že svoje náklady súdu zdokladovala, pričom hradí aj výživné na
plnoletú dcéru, ktorú súd v roku 2022 zvýšil z 50,- Eur na 65,- Eur mesačne. Voči čomu podala odvolanie,

pretože nie je schopná hradiť všetky náklady na maloletého a prispievať na výživu plnoletej dcéry.
Namietala, že otec účelovo už v čase, keď sa rozhodovalo o pôvodnom rozhodnutí, prešiel na menej
platenú prácu, pričom z jeho strany ide o dlhodobo účelové konanie, či už z pohľadu príjmu, majetkových
pomerov alebo preukázania nákladov, ktoré prevyšujú jeho príjmy. Uviedla, že otec má stále rovnaký
príjem, i napriek tomu, že pracuje v trojzmennej prevádzke u renomovanej spoločnosti, ktorá pravidelne

príjem valorizuje o niekoľko desiatok Eur. Dodala, že zamestnanci v tejto spoločnosti v trojzmennej
prevádzke mali čistý príjem cca 1 900,- Eur a otec stále cca 1 100,- Eur. Taktiež otec v konaní tvrdil,
že nemá osobné motorové vozidlo, ktoré mu požičal kamarát z Bratislavy. Až na pojednávaní dňa
24. 4. 2024 priznal, že je vlastníkom osobného motorového vozidla. Otec na jednej strane tvrdí, že
nemá finančné prostriedky na zvýšenie výživného maloletého, avšak na druhej strane nemá problém
investovať do rôznych hier, kde sa prezentuje koľko zarobil financií.

Záverom odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši výživné na
maloletého zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne splatných k rukám matky vždy do
15.dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 16.12.2022 a k tomu upraví aj výrok III. rozsudku
alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku II. a výroku III. a vec vrátil na nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila prokurátorka okresnej prokuratúry (ďalej len „prokurátorka“), ktorá
uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd v bodoch
51až53podrobneuviedoldôvodyarozviedolsvojeúvahy,prektorénebolomožnénávrhuotcavyhovieť.
Uviedla, že súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že v rámci konania nebola zistená zásadná zmena
pomerov na strane rodičov, ani na strane maloletého, ktorá by za aktuálne zisteného skutkového stavu

umožňovala vyhovieť návrhu otca, a to či už na zmenu v osobnej starostlivosti o maloletého alebo jeho
prípadnéhozvereniadostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov.Malazato,ženávrhuotcanebolo
možné vyhovieť, pretože oproti stavu, za ktorého bolo pôvodné rozhodnutie o úprave rodičovských práv
a povinnosti k maloletému vydané, sa nezmenili žiadne okolnosti medzi rodičmi, ani žiadne okolnosti na
strane matky, ktoré by svedčili potrebe zmeny osoby, ktorej je maloletý zverený do osobnej starostlivosti.

V konaní nebolo preukázané, že by matka zámerne obmedzovala styk maloletého s otcom, naopak bolo
preukázané,žetentostykumožňovalaaajrealizovala.Rovnakonebolopreukázanézhoršenésprávanie
sa matky vo vzťahu k maloletému, čo potvrdzujú aj závery znaleckého posudku č. 11/2023, v ktorom
bolo konštatované, že u maloletého neboli zistené príznaky prežívania ťažkého príkoria. Naopak bolo
zistené, že matka maloletého riadne zabezpečuje jeho výchovu a starostlivosť, zabezpečuje jeho výživu

a dôsledne sa stará o zlepšenie zdravotného stavu maloletého, ktorému sú diagnostikované viaceré
choroby, pričom matka pravidelne navštevuje jednotlivých špecialistov a dbá na pravidelné užívanie
liekov. Konštatovala, že matka maloletého sa aj naďalej podieľa na riadnej výchove a starostlivosti o
maloletého, pričom v konaní nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval opaku. Vyslovila
názor, že len samotná skutočnosť, že matka je trestne stíhaná pre trestný čin týrania blízkej a zverenej

osoby pre skutok, ktorý je staršieho dáta a ktorý s prejednávanou vecou nemá žiaden súvis, nemôže
viesť ku konštatácií, že matka môže ohroziť výchovu a zdravý vývin maloletého. Uviedla, že maloletý
má v súčasnej dobe len 6 rokov a s poukazom na diagnózy, ktoré mu boli zistené, ale aj citové
väzby k matke a osobnosť maloletého, má za to, že názor súdu, že aktuálne by nebola v najlepšom
záujme maloletého taká náhla a zásadná zmena v úprave rodičovských práv a povinnosti v podobe

zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov,
možno považovať za daného skutkového stavu veci za správny a v súlade s najlepším záujmom
maloletého. Dodala, že závery súdu ohľadne nemožnosti zverenia maloletého do striedavej starostlivosti
oboch rodičov, sú správne a odôvodnené. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že rodičia sa
medzi sebou nevedia dohodnúť, pričom ide o prvý predpoklad na to, aby mohlo byť dieťa zverené

do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhov na vykonanie znaleckého
dokazovania uviedla, že ide o oprávnenie súdu nevyhovieť ďalším návrhom na doplnenia dokazovania,
ak má za to, že vykonanie navrhovaného dôkazu vo veci neprinesie žiadne nové významné skutočnosti,
ktoré by mali zásadný vplyv na výsledok konania a na samotné rozhodnutie súdu. V tomto kontexte
mala za to, že súd prvej inštancie v rozsudku náležite zdôvodnil, prečo podaným návrhom zo strany

otca a vo veci konajúceho prokurátora, nevyhovel. Pokiaľ otec v odvolaní uviedol, že je potrebné
si počkať na diagnostiku zdravotného stavu maloletého psychiatrom a vykonať ďalšie vyšetrenia, a
preto je rozhodnutie súdu predčasné, uviedla, že zmena v diagnostike zdravotného stavu maloletého
v budúcnosti môže viesť k podaniu nového návrhu zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, akna túto zmenu budú dané dôvody. Z vyššie popísaných dôvodov mala za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je zákonné a riadne odôvodnené. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že medzi rodičmi prebieha dlhodobo
konflikt. Opakovane sa podrobili sociálnemu poradenstvu, avšak nikdy neprišlo k naplneniu cieľa ani
k dohode medzi rodičmi, neboli schopní ani ochotní pracovať na akomkoľvek zlepšení komunikácie.
Zúčastnili sa aj znaleckého dokazovania u PhDr. Karola Kleinmanna, PhD, spolupracovali s OZ

TENENET, s Centrom pre deti a rodiny Holíč, s mediátorkou, vždy však bezvýsledne.
Maloletý navštevuje Materskú školu I., podľa vyjadrenia učiteľky začína byť agresívnejší, akoby mu to
robilo radosť, oproti minulému roku je jeho správanie zhoršené, nechce sa mu vstávať, odmieta sa
sám obliekať, aj keď to vie, s matkou preto dohodli návštevy centra Aspely raz týždenne. Nevedia však
posúdiť, či toto správanie súvisí s návštevami u otca, je to však pravdepodobne následok diagnózy.
Modriny u maloletého nespozorovali. Teší sa, keď príde matka, alebo jej partner, otcovi hovorí „J.“, aj k

nemu sa teší. Pre maloletého neodporúčajú striedavú osobnú starostlivosť.
Ošetrujúcim lekárom maloletého je H. D.. Maloletý navštevuje logopédiu, neurochirurgiu kvôli
absolvovanej operácii hlavy, neurológiu a urológiu. Lekárka potvrdila, že maloletý musí byť cievkovaný,
čo môže spôsobovať, že veľmi kričí. Cievkovanie museli robiť každé 3 týždne, teraz každých 5 týždňov.
Lekárka maloletého pri každej návšteve vyzlieka a kontroluje modriny, nespozorovala týranie zo strany

matky, je vždy hravý; tiež vníma, že medzi rodičmi je veľký konflikt.
Viackrát bol vykonaný pohovor s maloletým, ktorý vzhľadom k svojmu veku a vyspelosti veľmi nevedel
na otázky odpovedať. Pri pohovore, po opustení kancelárie sa hodil mame do náručia a uvádzal, že je
rád aj u mamy, aj u otca. Pri pohovore v otcovej domácnosti sa takisto jemu hádzal do náručia, objímal
ho; je zrejmé, že obidvoch rodičov má rád.

Konštatoval, že vzhľadom k zdravotnému stavu maloletého nie je vhodné jeho zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti, no na druhej strane otec má záujem sa viac stretávať s maloletým, chce
zabezpečovať jeho starostlivosť, zo strany matky je problém pri poskytovaní náhradných termínov za
neuskutočnené styky. Otec tiež uvádzal, že je ochotný maloletého voziť do tej istej materskej školy,
preto má za to, že by bolo v záujme maloletého aspoň rozšírenie jeho styku s maloletým. Odvolanie otca

voči nedoplatku na výživnom ponecháva na úvahe súdu.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s odvolaním otca a ním uvedenými dôvodmi
v odvolaní nesúhlasí. Mala za to, že pre uvedené skutočnosti otec neuviedol žiadne relevantné
dôkazy, v odvolaní vytŕha z kontextu jednotlivé vety a účelovo ich prekrúca. Uviedla, že otec

v návrhu nezdokladoval podstatnú zmenu pomerov, ktorá by preukazovala dôvodnosť zmeny osobnej
starostlivosti o maloletého len rok po predchádzajúcom rozhodnutí súdu. K návrhu otec nepredložil
dôkazy o tom, že by sa riadne nestarala o maloletého. V rámci dokazovania a niekoľkých pojednávaní
bolo preukázané, že osobnú starostlivosť vo vzťahu k maloletému si plní riadne a svedomite, pričom
uvedené potvrdila materská škola, detská lekárka a v podstate aj otec. Taktiež zo strany kolíznej

opatrovníčky nebola voči osobnej starostlivosti matky vznesená žiadna pripomienka. Z uvedeného
dôvodu považovala rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku I. za správne, lebo nedošlo
k podstatnej zmene pomerov.
S tvrdením otca, že v konaní nebol zistený skutočný stav a zo strany súdu išlo o povrchové zhodnotenie
na základe vyjadrení strán, nesúhlasila. Mala za to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie nielen

výsluchmi strán, ktoré súd niekoľkokrát na ďalších pojednávaniach zopakoval, ale aj listinnými dôkazmi,
či už od zamestnávateľov, materskej školy, detskej lekárky, súkromného špeciálneho centra pre deti
a žiakov s autizmom, či lekárskymi správami a preukazom od detskej psychiatričky, atď.. Dodala,
že ak by prokurátorka na poslednom pojednávaní nenavrhla pribratie znalca, otec by taký návrh ani
nevzniesol, konal len účelovo s cieľom zabrániť rozhodnutiu vo veci samej. Poukázala na skutočnosť,

že otcovi bolo niekoľkokrát uvedené, že ním vyprodukované trestné oznámenie podané v mene dcéry
žiadnym spôsobom nesúvisí s týmto konaním. Mala za to, že otec sa snaží účelovo prekrútiť tvrdenia
matky ohľadnom únavy maloletého, keď príde od otca, či jeho varenia. Poprela, že bráni otcovi v styku
s maloletým, pričom uvedené sa v rámci dokazovania nepreukázalo. Uviedla, že sa stáva, že otec
nerešpektuje zhoršený zdravotný stav maloletého a trvá na tom, že ma byť podľa rozsudku u neho,

následkom čoho býva zhoršenie zdravotného stavu maloletého, v dôsledku čoho je potrebné ísť na
pohotovosť počas víkendu, resp. po absolvovaní víkendu u otca opäť k detskému lekárovi. Uvedené
správanie otca vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 113/2018 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii
a Psychiatrii, spol. s r.o. Nové Zámky, ktorý otca charakterizuje ako nekompromisného, s nedostatkomohľaduplnosti k druhým, ješitného, s manipulatívnym správaním, sklonom k zdôrazňovaniu dôležitosti
svojej osoby, narcizmus atď.
Ďalej uviedla, že otec i napriek tomu, že mu poskytne lieky, ktoré maloletý pravidelne užíva, mu tieto

nie vždy poskytne, pritom vie, aké diagnózy maloletý má. Sám otec na pojednávaní dňa 16.03.2023
uviedol, že maloletý má zdravotné problémy, trpí na astmu, má alergie, v odvolaní však uvedené
popiera, pritom väčšinou ide o diagnózy od útleho detstva. Dodala, že otca informuje o zdravotnom
stave maloletého, avšak otec odmieta komunikovať. Považuje za zarážajúce, že otec spochybňuje
nielen odborný záver detskej psychologičky, ale neberie do úvahy ani zdravotný stav maloletého a

spochybňuje ho. Otec nerieši, či zmena zverenia je v záujme maloletého, ani to, že zmena zverenia
by mala za následok destabilizáciu jeho prostredia, u ktorého je dôvodné podozrenie na zhoršenú
sociálnu adaptáciu. To, že sa o vytrhnutie maloletého z jeho prostredia otec vôbec pokúša, je dôkazom
absencie akéhokoľvek pochopenia otca pre jeho potreby. Takáto zmena nemôže byť vnímaná ako
v najlepšom záujme maloletého; nebola odporúčaná ani materskou školou, ani detskou psychologičkou.
Matka vo vyjadrení ďalej uviedla, že maloletý je na ňu veľmi citovo fixovaný a v prípade odlúčenia by

to malo negatívny vplyv na jeho psychický vývoj. Podotkla, že otec zamlčuje ako sa nevhodný spôsob
jeho správania prejavuje na psychike maloletého po jeho návrate k matke. Maloletý sa od otca najmä
po víkende vracia zamlkvý, unavený, často má zvýšenú teplotu. Uviedla, že styk otca s maloletým
prebieha v zmysle právoplatného rozsudku. Mala za to, že dôvodom návrhov zo strany otca je vyhnúť
sa vyživovacej povinnosti, pričom otec vždy ohľadom výživného, resp. pokrytia nejakých potrieb u

maloletého uvádzal, že si to finančne nemôže dovoliť. Poukázala na klamstvá uvádzané otcom ohľadne
vlastníctva motorového vozidla. Odvolaciemu súdu navrhla, aby zvýšil výživné na maloletého s odkazom
na podané odvolanie a zároveň navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.
potvrdil.

9. Matka podaním zo dňa 04.07.2025 predložila odvolaciemu súdu Lekársky posudok Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, Odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.06.2024.

10. Otec podaním zo dňa 16.07.2024 predložil odvolaciemu súdu Znalecký posudok č. 39/2024
vyhotovený MUDr. Slávkou Lenerovou, psychiatričkou (ďalej len „Znalecký posudok“).

11. K odvolaciu matky a k vyjadreniu prokurátorky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa nemôže stotožniť
s požiadavkou matky na zvýšenie výživného na sumu 160,- Eur mesačne, nakoľko takéto zvýšenie by
bolo pre neho neprimerané. Poukázal na skutočnosť, že má spolu s matkou ešte vyživovaciu povinnosť
k plnoletej dcére, ktorej matka prispieva na výživu sumou 65,- Eur mesačne, pričom na mimoriadnych

výdavkoch sa nepodieľa. Výživné v sume 65,- Eur je pre dospelú dcéru nepostačujúce, avšak otec
rešpektuje finančné pomery matky a zvyšok nákladov na výživu a zaopatrovanie uhrádza sám. Z
uvedeného dôvodu sa preto nemohol podieľať na mimoriadnych nákladoch v prospech maloletého
a rovnako tak je pre neho finančne zaťažujúcim spätne zvýšené výživné. Považoval za potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, že matka žije v domácnosti s partnerom, teda náklady s nájmom zdieľa s ním,

pričom otec žije v domácnosti sám, sám uhrádza všetky výdavky na domácnosť i splácanie úveru na
byt, ktorý je stále v BSM, pričom matka sa na splácaní úveru nepodieľa. Namietal tvrdenie matky o tom,
že účelovo prešiel na menej platenú prácu, čo bolo súdu i riadne preukázané a vyvrátené. Nie je jasné
ako matka dospela k názoru, že mzdy zamestnancov v spoločnosti, kde pracuje, sú rádovo v sume
1900,- Eur, pričom on stále zarába 1100,- Eur. V danom prípade by rovnako mohol on poukazovať na

skutočnosť, že je pozoruhodné, ak sa mzdy pohybujú bežne i na vyšších úrovniach, pričom matka má
neustále minimálnu mzdu, a teda aj toto jej konanie možno považovať za účelové.
K zlému vzťahu medzi rodičmi uviedol, že komunikačný problém je na strane matky, pričom on sa po
celý čas snaží na komunikácii s matkou pracovať, bol pozitívne naklonený stretávaniu sa v Centre pre
deti a rodiny a rovnako i navštevovaniu mediátora. Bola to práve matka, ktorá všetky tieto pokusy o

zlepšenie vzťahu odmietla. Opätovne poukázal na problém týkajúci sa výkonu styku s maloletým, k čomu
uviedol, že nie je pravdou, že by matka realizovala i náhradný styk, častokrát nevidel maloletého aj
3 týždne, pretože v čase realizovania styku matka tvrdila, že je chorý. Prípad uvedený v odôvodnení
rozsudku sa stal len raz a jednalo sa o realizovanie styku v čase, kedy má on tento styk určený.
Výrazný problém nastáva, keď sa dožaduje mať maloletého i počas sviatkov alebo prázdnin, keď matka

každú jeho žiadosť razantne odmietla a odmietla zveriť otcovi maloletého i počas letných mesiacov na
týždeň, za účelom spoločnej dovolenky s vyjadrením, že to nemá v rozsudku. Mal za to, že v prípade,
že súd nevzhliadol dôvody na zmenu osobnej starostlivosti, prípadne na určenie striedavej osobnej
starostlivosti, bolo potrebné styk otca s maloletým upraviť aspoň v časti, čo sa týka prázdnin v letnýchmesiacoch a sviatkov, a to nasledovne: každý párny týždeň v roku od soboty 8.00 hod. do nedele do
18.00 hod. a v čase otcovej rannej zmeny podľa harmonogramu zmien u zamestnávateľa vždy od piatka
od 15.30 hod. do nedele do 19.00 hod.; každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok v čase otcovej

rannej a nočnej zmeny podľa harmonogramu zmien u zamestnávateľa vždy od 15.30 hod. do 19.00 hod.;
každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok v čase otcovej poobednej zmeny podľa harmonogramu
zmien u zamestnávateľa vždy od 9.00 hod. do 13.00 hod.; každý párny rok počas jarných prázdnin
od pondelka od 9.00 hod. do piatka do 18.00 hod.; každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov
od zeleného štvrtka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.; každý párny rok počas

Vianočných sviatkov od 24.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 31.12. od
9.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.; každoročne počas letných prázdnin od 01.07.
od 09.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 07.08. do 18.00 hod..

12. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s ním nesúhlasí, pričom poukázala na
skutočnosť, že podanie otca má vyvolať mylnú predstavu, že ide o vyjadrenie otca k odvolaniu matky,

avšak v skutočnosti sa otec dodatočne pokúša doplniť svoje odvolanie po uplynutí lehoty na podanie
odvolania. Nebráni mu v tom skutočnosť, že dezinterpretuje realitu a zasiela dokumenty, ktoré nesúvisia
s maloletým, s cieľom zdiskreditovať matku v očiach súdu. K dokumentom predloženým otcom z
trestného spisu sa nebude vyjadrovať, prebiehajú ďalšie úkony. Poukázala na vyjadrenie prokurátora
k odvolaniu, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Uviedla, že trvá na podanom odvolaní, k čomu dodala, že otec nemá záujem o zvýšenie príjmu,
vyhovuje mu jeho príjem zo závislej činnosti, ktorý je nemenný viac ako 5 rokov a je zrejmé, že ide
len o jeho účelovú snahu neplniť si vyživovaciu povinnosť, pritom nemá problém kúpiť si osobné
motorové vozidlo, o ktorom počas konania nepravdivo uvádzal, že mu ho požičal kamarát. Taktiež nemá
problém hazardovať hraním rôznych hier a následne sa na internete prezentovať ako a koľko zarobil

na vkladoch. Napriek znalosti príjmu a nájomného matky otec cynicky navrhuje, aby všetky náklady
maloletého hradila sama. Okrem neadekvátneho výživného sa na nákladoch maloletého a uspokojení
jeho potrieb nepodieľa. Považuje za zaujímavé, že podľa vyjadrenia otca by zabezpečenie ďalších
finančných prostriedkov na úhradu potrieb maloletého nebol problém, ak by mal maloletého v osobnej
starostlivosti, dokonca by si vybavil brigádu. Na nákladoch dcéry sa podieľa podľa svojich možností

a majetkových pomerov. Nemá prostriedky na to, aby sa po rozvode podieľala na splácaní úveru. Mala
záujem o splácanie polovice mesačnej splátky na inom úvere, s čím otec nesúhlasil, lebo by sa to
nezohľadnilo pri vyporiadaní BSM. K svojej práci matka uviedla, že vzhľadom k zdravotným problémom
maloletého jej vyhovuje, že sa materská školy maloletého nachádza v blízkosti jej bydliska.
Matka ďalej uviedla, že otec sa v žiadnom zo svojich podaní nedožadoval rozšírenia styku s maloletým.

Namietala, že by dochádzalo k problémom pri výkone styku, otcovi dávala náhradný termín, keď mal
poobednú smenu. Maloletý navštevuje povinnú predškolskú prípravu, nie je preto možné uskutočňovať
styk otca doobedňajších hodinách, len k vôli tomu, že otec má poobednú smenu. Náhradný styk otec
dostával aj keď bol maloletý chorý alebo bol v nemocnici. Inak je to, keď má maloletý horúčku alebo
matka je na OČR. Stáva sa, že otec nerešpektuje, ak ma maloletý zhoršený zdravotný stav a trvá na

tom, že má byť podľa rozsudku u neho. Vzhľadom k tomu, že otec sa nevie o maloletého dostatočne
postarať, nedáva mu lieky, nedodržiava pokyny lekára, dochádzalo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu,
v dôsledku čoho bolo potrebné ísť na pohotovosť alebo opäť k lekárovi. Otec je bezcitne nekompromisný
a žiada, aby bol dodržaný rozsudok. Vôbec mu nezáleží na tom, že je maloletý chorý, resp. sa mu
zhorší jeho zdravotný stav. Poukázala na prístup nevhodný otca pred operáciou maloletého, ako aj na

prerušenie prebiehajúcej operácie maloletého dňa 27.09.2024, ďalej na závery z vyšetrení ako aj na
opätovné realizovanie operácie dňa 01.10.2024. Matka poprela, že by bol komunikačný problém na jej
strane, pričom otcov záujem o zlepšenie komunikácie považovala za účelový pred rozhodnutím súdu
vo veci samej. Poukázala na manipuláciu maloletého zo strany otca.

13. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že nie je v jeho záujme matku v konaní nejakým
spôsobom očierňovať, tak ako to táto prezentuje. Napriek tomu, že otec sa snaží robiť pre maloletého
všetko čo vie, tráviť s ním každý voľný čas na základe nariadeného styku súdom, venovať sa mu, zažívať
s ním spoločné zážitky, matka vždy nájde vo svojich podaniach spôsob, ako celý stav otočiť a urobiť z
neho zavrhnutiahodnú bytosť. Uviedol, že matka síce absolútne nesúhlasí s výškou výživného, ktoré je

otcovi určené, pričom napáda práve jeho finančné pomery s tým, že sa vôbec nesnaží nájsť si lepšie
platenú pozíciu na to, aby mohol v prospech maloletého prispievať viac, pričom sama vo svojom podaní
uvádza, že jej príjem je porovnateľne nižším, avšak jej zamestnanie jej vyhovuje a nemá záujem na
tomto nič meniť. Následne sama uvádza, že výživné v prospech už plnoletej dcéry platí na základejej majetkových schopností a možnosti tak, aby to neovplyvnilo starostlivosť o maloletého. Opätovne
uviedol, že znáša vyživovanie a zaopatrovanie plnoletej dcéry a sám uhrádza náklady na bývanie ako
aj hypotéku na byt, ktorý je v spoluvlastníctve matky. Aktuálna situácia v jeho zamestnaní je taká,

že zamestnávateľ vykonáva úsporné zmeny, znižujú sa stavy, mzdy zamestnancov a otec aktuálne
pracuje už len na dve zmeny. Otec poukazuje taktiež na skutočnosť, že pochádza z Českej republiky
a jeho kvalifikácia nezodpovedá tomu, aby si mohol vyberať z pracovaných pozícií, či už u svojho
zamestnávateľa, tak i v prípadných iných zamestnaniach. Otec nemá problém zabezpečiť maloletému
lieky, avšak mnohokrát nemal informáciu o konkrétnych liekoch, ktoré maloletý užíva. Opätovne uviedol,

že vyjadrenia matky ohľadom jeho účelového správania sa sú zavádzajúce, keďže zo spisu je možné
badať, že sa viackrát pokúšal ich vzťah alebo aspoň komunikáciu ohľadom maloletého zlepšiť a nebránil
sa situáciu riešiť spoluprácou s mediátorkou, prípadne rôznymi inými alternatívami, avšak matka jeho
otca pri každej možnej príležitosti znevažovala. Čo sa týka vyjadrení maloletého, ktoré matka uvádza a
tiež obáv z toho, že on maloletého manipuluje proti osobe matky, tak uvedené sa nezakladá na pravde,
pričom on má práve opačný pocit, nakoľko trávi spoločný čas so synom. Záverom vyjadril nesúhlas,

že maloletý je na matku výrazne citovo naviazaný, a teda akúkoľvek zmenu v starostlivosti by vnímal
výrazne negatívne. Dodal, že nemá v pláne zmeniť predškolské zariadenie ani základnú školu, ktorú
vybrala matka a maloletý by navštevoval rovnakú materskú školu, čím by sa nachádzal stále v rovnakom
prostredí a medzi známymi ľuďmi. Rovnako čo sa týka prostredia v jeho domácnosti, na toto prostredie
je maloletý absolútne zvyknutý, cíti sa v ňom dobre a nevyvoláva v ňom žiadne negatívne reakcie, čo

bolo možné badať i zo šetrenia kolíznej opatrovníčky v jeho domácnosti.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ CMP), po zistení, že odvolania boli podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – účastníkmi konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), h) CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67
CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca ako
aj odvolanie matky nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

15. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca, ktorý sa domáhal
zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A., pričom žiadal zverenie
maloletéhodosvojejvýlučnejosobnejstarostlivostiauloženievyživovacejpovinnostimatke,alternatívne
žiadal o zverenie maloletého do striedanej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Predmetom konania

na súde prvej inštancie bolo i rozhodovanie o návrhu matky, ktorá požadovala zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne.

16.Predmetomodvolaciehokonaniajeposúdeniesprávnostipostupuarozhodnutiasúduprvejinštancie
o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A..

17. Otec maloletého v odvolaní primárne namietal nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, na základe
ktorých ponechal maloletého vo výlučnej osobnej starostlivosti matky a žiadal maloletého zveriť do
svojej výlučnej osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a pre
prípad, že sa súd s uvedeným nestotožní, požadoval rozšírenie jeho styku s maloletým počas letných

mesiacov a sviatkov. Otec vyjadril súhlas so zvýšením vyživovacej povinnosti na maloletého v sume
100,- Eur, avšak v odvolaní namietal určenie výživného od podania návrhu. Matka v odvolaní namietala
nesprávnosť záverov prvoinštančného súdu v časti určenia vyživovacej povinnosti otca a zročného
výživného, pričom požadovala zvýšenie výživného na maloletého na sumu 160,- mesačne a s tým
súvisiacu úpravu dlžného výživného od podania návrhu.

18. Predovšetkým sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie
v plnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon
dospelksprávnymskutkovýmzáveromavecvuvedenomsprávneposúdilipoprávnejstránke.Odvolacísúd sa rovnako stotožnil so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a považuje za správne jeho
právne posúdenie, pričom aj odvolací súd na základe vykonaných dôkazov zhodne s prvoinštančným
súdom vyhodnotil návrh otca na zverenie maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, s určením

vyživovacej povinnosti matke, ako i jeho alternatívny návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, ako neopodstatnený, a naopak, matkou v konaní požadované zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na maloletého za čiastočne dôvodné. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty odvolateľov nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného
súdu odchýliť, keď otec v odvolaní, rovnako ako ani matka v odvolaní, neuviedli také dôvody, ktoré by

boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, a nemôže preto dať odvolateľom za pravdu.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa aj v odvolacom konaní potvrdila správnosť skutkových
zistení súdu prvej inštancie, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné
vyhotovenie napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie.

19. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 5 základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Žiada sa uviesť, že ani odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval zmenu aktuálnej,
právoplatným súdnym rozhodnutím určenej, úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov
k maloletému, v časti týkajúcej sa výkonu osobnej starostlivosti o maloletého či rozsahu úpravy styku
rodičov s maloletým, v kontexte otcom navrhovanej zmeny zverenia maloletého z osobnej starostlivosti
matky do osobnej starostlivosti otca, alternatívne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,

za dôvodnú. V tejto otázke odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. Pre
nutnosť vysporiadania sa aj s odvolacími námietkami účastníkov konania a pre celkovú úplnosť sa však
žiada doplniť nasledovné:

21. Rodičovské práva a povinnosti nesporne patria obidvom rodičom, ktorí za predpokladu, že žijú
v manželstve prípadne v partnerskom vzťahu, pristupujú k výchove svojho dieťaťa v zásade na základe
vzájomnej dohody. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých
špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon o rodinepreferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 4, § 25 ods. 1, § 35 a §
36). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
rozhodne o ich výkone súd, a to s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa, rešpektovaním

jeho práva na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, ako i berúc do úvahy napĺňanie jeho potrieb, istoty,
spokojnosti, bezpečia, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. O úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému v danom prípade bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného
súduSkalica,č.k. 2P/64/2018-395zodňa22.10.2020vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.
k. 24CoP/12/2021-497 zo dňa 14.07.2021, na základe ktorých bol maloletý zverený do výlučnej osobnej

starostlivosti matky, pričom bol zároveň upravený styk otca s maloletým ako aj vyživovacia povinnosť
otca voči maloletému.

22. V zmysle ust. § 26 Zákona o rodine i v spojení s ust. § 121 CMP dohody a súdne rozhodnutia o
výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná

od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí
byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne - vývojom
objektívnych okolností.

23. Úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného
v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch

rodičov, ako aj v pomeroch maloletého dieťaťa, ktoré odôvodňujú zmenu pôvodného právoplatného
súdneho rozhodnutia upravujúceho výkon rodičovských práv a povinností, príp. zmenu dohody rodičov
o výkone rodičovských práv a povinností. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom
na zmienenú zmenu predchádzajúceho právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže
spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa. Pri

úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie súdu alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem
dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri súčasnom rešpektovaní stálosti jeho výchovného prostredia. Zmena
doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné prostredie
už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa. Základným
predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je, že od pôvodného rozhodnutia došlo k

takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy, zohľadňujúc pritom primárne záujem
maloletého dieťa.

24. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu a z výsledkov vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Skalica, č. k. 2P/64/2018-395 zo dňa 22.10.2020, a ktorým bolo zároveň rozhodnuté
o úprave práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode manželstva. Zmienený rozsudok
súdu prvej inštancie bol v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému napadnutý odvolaním
otca, v dôsledku čoho sa daná úprava stala právoplatnou až dňa 12.08.2021, a to na základe rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/12/2021-497 zo dňa 14.07.2021, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu

prvej inštancie vo výrokovej časti týkajúcej sa zverenia maloletého na čas po rozvode manželstva do
osobnej starostlivosti matky, zaviazania otca povinnosťou platiť výživné na maloletého v sume 80,- Eur
mesačne a určenia styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý
párny týždeň v roku od soboty od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod.; každý nepárny týždeň v roku v
utorok a štvrtok v čase otcovej rannej a nočnej zmeny podľa harmonogramu zmien u zamestnávateľa

vždy od 15:00 hod. do 18:00 hod; a každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok v čase otcovej
poobednej zmeny podľa harmonogramu zmien u zamestnávateľa vždy od 09:00 hod. do 13:00 hod..
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky prihliadol na najlepší záujem
maloletého,akoajnajehoútlyvekanacelodennústarostlivosťvykonávanúmatkouakoajnaprirodzenú
fixáciu maloletého na matku. Otec podal návrh na zmenu výchovného prostredia na súd prvej inštancie

dňa 03.11.2022, t. j. po uplynutí ani nie 15 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho
rozsudku v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.25. Žiada sa zdôrazniť, že i keď zákon nestanovuje žiadnu konkrétnu lehotu, po uplynutí ktorej je
možné sa opätovne návrhom podaným na príslušný súd domáhať zmeny pôvodnej úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, k uvedenému je možné pristúpiť, pokiaľ nastala zmena pomerov na

strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa takej intenzity, že odôvodňuje zásah do právoplatným
rozhodnutím upravených pomerov účastníkov konania. V danom prípade odvolací súd dospel ku
konštatovaniu, že neboli splnené zákonné podmienky na zmenu zverenia maloletého, t. j. na rozhodnutie
o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca, ako ani na zverenie maloletého od
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od ostatnej

úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému v auguste 2021 nedošlo k žiadnej podstatnej
zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o zverení
maloletého do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil,
že by sa vo výkone starostlivosti matky o maloletého vyskytli také závažné nedostatky, ktoré by
odôvodňovaliotcomnavrhovanúzmenuvstarostlivostiomaloletého.Vkonanínebolipreukázanéžiadne
okolnosti tak na strane matky, ako ani na strane maloletého, na základe ktorých by bolo dôvodné

pristúpiť k zmene pôvodného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Pokiaľ
otec v odvolaní, rovnako ako a v priebehu celého konania, poukazuje na nevhodné správanie matky,
odvolací súd na tomto mieste dospel ku konštatovaniu, že nemá pochybnosti o existencii výrazného
a dlhodobého konfliktného vzťahu medzi oboma rodičmi, avšak uvedená skutočnosť nemôže sama
o sebe zakladať potrebu zmeny výchovného prostredia maloletého. Obdobný postoj odvolací súd

zaujal i k tvrdeniam otca, v ktorých poukazuje na trestné stíhanie matky pre trestný čin týrania blízkej
a zverenej osoby, k čomu považoval za potrebné uviesť, skutok staršieho dáta, ktorý je matke kladený
za vinu, sa mal týkať tohto času plnoletej dcéry C. a teda nijakým spôsobom nesúvisí s prejednávanou
vecou a s osobou maloletého. V nadväznosti na uvedené, rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny,
nemožno na základe vedeného trestného stíhania voči matke dospieť ku konštatovaniu o nevhodnom

zaobchádzaní matkou s maloletým, a to najmä za náležite zisteného skutkového stavu, kedy žiaden
z v konaní vykonaných dôkazov neindikuje zlé či nevhodné zaobchádzanie matky s maloletým,
v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 11/2023, z ktorých
vyplýva, že u maloletého neboli zistené príznaky prežívania ťažkého utrpenia či príkoria, keď súčasne
nedostatočné zabezpečovanie starostlivosti matky o maloletého, či znaky týrania maloletého matkou,

neboli spozorované ani v materskej škole, ktorú maloletý navštevuje, rovnako ako neboli konštatované
ani pediatričkou maloletého. Odvolací súd zároveň zhodne s názorom súdu prvej inštancie nevzhliadol
naplnenie zákonného dôvodu zmeny predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 25
ods. 4 Zákona o rodine, kedy nemal za preukázané, že by matkou ojedinelé prípady neodovzdania
maloletého otcovi za účelom realizovania styku z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého, či

čerpania ošetrovného na maloletého kvôli jeho zhoršeného zdravotného stavu, malo zakladať naplnenie
dôvodov zmieneného zákonného ustanovenia opodstatňujúcich zmenu zverenia maloletého v dôsledku
opakovaného bezdôvodného a zámerného neumožňovania styku otca s maloletým.

26. Na základe takto vykonaného dokazovania odvolací súd nemohol dospieť k názoru odlišnému od

názoru vyjadreného súdom prvej inštancie. V danom prípade nebola preukázaná podstatná zmena
pomerov na strane maloletého, ako ani na strane rodičov maloletého, a teda nemožno konštatovať
splnenie zákonných podmienok umožňujúcich autoritatívny zásah súdu do predchádzajúceho
právoplatného súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému,
v dôsledku čoho nie je možné návrhu otca na zmenu zverenia maloletého z výlučnej osobnej

starostlivosti matky do výlučnej osobnej starostlivosti otca, alebo alternatívne do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, vyhovieť. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že i za predpokladu
preukázania zákonom požadovanej zmeny pomerov, čo však v danej situácii konštatovať nemožno,
by ako prekážku nariadenia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd vzhliadol tú, že
rodičia spolu komunikujú nedostatočne a ich správanie je výrazne konfliktné, kedy schopnosť ich

vzájomnej komunikácie je dôležitým faktorom pri realizácii zmienenej úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností formou striedavej osobnej starostlivosti. Nie je dôvodné predpokladať, že vzťah medzi
rodičmi maloletého bude ideálny či harmonický, avšak určitá miera napätia, nezhody a antipatie medzi
rodičmi by nemala prekročiť rozumnú mieru spôsobilú negatívne ovplyvniť fyzický a psychický vývoj
maloletého dieťaťa. V nadväznosti na uvedené, ako i vzhľadom na v konaní - na podklade záverov

detskej psychiatričky, ako i správy z diagnostického vyšetrenia SŠCP, ustálený aktuálny zdravotný stav
maloletého, najmä s poukazom na zistenie Aspergerovho syndrómu, poruchy aktivity a pozornosti,
narušenú komunikačnú schopnosť a prítomnosť symptomatiky poruchy autistického spektra, odvolací
súd má za to, že by zmena výchovného prostredia maloletého spočívajúca v zmene zverenia maloletéhodo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesledovala jeho najlepší záujem. V tomto kontexte
odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa na základe výsledkov vykonaného dokazovania preukáže, že
striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa, nemožno pristúpiť k jej nariadeniu.

Odvolací súd na tomto mieste už iba marginálne poznamenáva, že otcom v odvolacej replike
navrhovanou zmenou úpravy rozsahu styku s maloletým sa bližšie nezaoberal, keď z obsahu spisového
materiálu je zrejmé, že otec rozšírenie styku s maloletým počas letných mesiacov a sviatkov v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie nenavrhoval, uvedenú požiadavku nastolil až v pokročilom štádiu
odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania je prieskum správnosti postupu a rozhodnutia

prvoinštančného súdu, preto za predpokladu, že otec vzhliadol podstatnú zmenu pomerov účastníkov
konania vo vzťahu k zmene úpravy styku otca s maloletým jej rozšírením, je potrebné obrátiť sa s novým
návrhom na súd prvej inštancie, v ktorej veci súd vykoná náležité dokazovanie.

27. K odvolacej argumentácii otca, podľa ktorej súd prvej inštancie, napriek jeho návrhu i návrhu
prokurátorky, vo veci nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia povahových a charakterových

vlastností matky a otca, a určenia „vhodnosti“ rodiča, odvolací súd považoval za potrebné uviesť,
v danom procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadne pochybenie, kedy súd nie je
povinný vyhovieť každému návrhu na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania, najmä ak doposiaľ
vyčerpávajúco vykonané dokazovanie poskytlo dostatočný základ pre jeho rozhodnutie, keď žiaden z
vykonaných dôkazov nepreukázal žiadnu pochybnosť o tom, že na strane matky sú splnené všetky

podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletého, a kedy zároveň vo vykonaní dokazovania vo
vzťahu k otcovi v danom prípade vzhliadol nadbytočnosť a nadmernú záťaž pre maloletého, pretože
v danom konaní nemal preukázaný základný predpoklad umožňujúci zmenu pôvodného rozhodnutia
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého,
či rodičov. Odvolací súd sa s daným postupom prvoinštančného súdu plne stotožňuje a zhodne

s názorom vyjadreným prokurátorkou považuje odôvodnenie k nevykonaniu navrhovaného znaleckého
dokazovania za náležité a dostatočné.
Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že súd na pojednávaní dňa 25.04.2024 opomenul doručiť krátkou cestou
listinné dôkazy predložené matkou, odvolací súd uvádza, že zo zvukového záznamu vyhotoveného
počas zmieneného pojednávania je evidentné, že súd účastníkov konania oboznámil s obsahom

všetkých matkou predložených listín ich prečítaním, a preto v danej námietke otca nevzhliadol
relevanciu.

28. Pokiaľ ide o námietku otca i matky o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie,
odvolacísúduvádza,žeprávneposudzovanieječinnosťsúdu,priktorejzistenýskutkovýstavpodriaďuje

pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná
alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď
v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne
aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval.

29. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu podľa čl. 3, čl. 12 ods. 1 a čl 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl.
41ods.4ÚstavySR,čl.5základnýchzásadaust.§26§Zákonaorodine,aakonárokmatkynazvýšenie
výživného na maloleté dieťa podľa § 62 ods. 1 až 6 a § 77 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, teda na danú
vec aplikoval správne právne predpisy a tieto aj správne interpretoval, pričom takéto právne posúdenie

veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a námietky odvolateľov
o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

30. K odvolacej námietke otca spočívajúcej v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu vo veci samej, odvolací súd podotkol, že v podanom

odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod ním uplatnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP neuviedol, preto dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod nie je daný. Pod
zmienený odvolací dôvod je možné subsumovať iba také pochybenia v procesnom postupe súdu prvej
inštancie, na ktoré nemožno aplikovať iný odvolací dôvod a súčasne dôsledkom takýchto pochybení
je nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu vo veci samej. Môže ísť napríklad o situáciu, kedy

prvoinštančný súd pochybí pri vykonaní dokazovania pripustením a vykonaním dôkazu, ktorý nebol
získaný zákonným spôsobom, prípadne vyslúchne svedka bez splnenia manudukčnej povinnosti, avšak
v procesnom postupe súdu prvej inštancie v prejednávanej veci odvolací súd žiadne zmienené čiobdobné pochybenie, na základe ktorého by bolo možné konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nevzhliadol.

31. Matka v odvolaní napadla výrok týkajúci sa vyživovacej povinnosti k maloletému a s tým súvisiaci
výrok o zročnom výživnom. Podstata odvolacej argumentácie spočívala v tom, že súd prvej inštancie i
napriek rapídnemu zvýšeniu nákladov na maloletého v súvislosti s materskou školou, zhoršením jeho
zdravotného stavu, novou diagnózou, plánovanou operáciou, ako aj s bežnými životnými nákladmi na
maloletého, nezaviazal otca primeraným spôsobom sa na nich podieľať, ale ponechal ich vo veľkej

miere na matke, napriek tomu, že nedosahuje ani polovicu čistého príjmu otca. Zvýšenie výživné o 20,-
mesačne (zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne) považovala za nedostatočné,
požadovala zvýšenie výživného na sumu 160,- Eur mesačne, zohľadnenie danej sumy i v zročnom
výživnom,kedysúčasnenamietalajehosplatnosťvmesačnýchsplátkach.Otecsosúdomprvejinštancie
určeným výživným vo výške 100,- Eur súhlasil, avšak v odvolaní namietal jeho určenie spätne odo dňa
podania návrhu t. j. od 16.12.2022.

32. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo
všeobecných hľadísk, t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom

na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, a vychádza
zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi
týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že
dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne,

a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osôb odkázaných na výživné, je teda súčasne závislých od
reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t. j. od ich zárobkových schopností
a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností, majetkových pomerov a pod..

33. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vykonal dokazovanie ohľadom odôvodnených

potrieb maloletého ako aj možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov v rozsahu
postačujúcom pre rozhodnutie o čiastočnom zvýšení vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, výsledky
vykonaného dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôsledne vyhodnotil, a správne
vyhodnotil aj aktuálne pomery účastníkov konania, na základe čoho dospel k záveru o podstatnej
zmene pomerov na strane maloletého, a teda i o čiastočnej dôvodnosti matkou navrhovaného

výživného na maloleté, a výživné zvýšil zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 100,- mesačne. Odvolací
súd preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako i obsahu spisového materiálu
nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať nesprávnosť rozhodnutia
prvoinštančného súdu vo výroku týkajúceho sa vyživovacej povinnosti k maloletému. Pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne

hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odkazuje odvolací súd na
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje a zhodne so súdom prvej inštancie
považujeurčenévýživnénamaloletéhovovýške100,-Eurzaprimerané.Súdprvejinštancierešpektoval
zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti a správne určil vyživovaciu
povinnosť otca s ohľadom na vek, zdravotný stav maloletého a jeho aktuálne životné náklady.

34. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého bolo zistené, že rozsudkom
Okresného súdu Skalica, č. k. 2P/64/2018-395 zo dňa 22.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 24CoP/12/2021-497 zo dňa 14.07.2021 bola určená povinnosť otca prispievať na
výživu maloletého sumou 80,- Eur mesačne. V čase ostatného rozhodovania súdu matka vykonávala

celodennú starostlivosť o maloletého, poberala rodičovský príspevok vo výške 370,- Eur a bývala
v domácnosti svojich rodičov. Maloletý bol operovaný na močové cesty, s ktorým zákrokom neboli
spojené zvýšené finančné náklady. Bol sledovaný v neurologickej ambulancii, v alergiologickej
ambulancii, pričom matka doplácala za lieky 5,- Eur mesačne a kupovala mu krém na ekzém. Otec v
tom čase, v roku 2019, dosiahol u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 1.008,58,-

Eur a za obdobie mesiacov 6/2020 - 8/2020 v sume 1.083,28,- Eur. Otcove mesačné náklady na bývanie
boli: nájomné 181,29,- Eur, elektrika 30,- Eur, inkaso 73,69,- Eur. Aktuálne mesačné výdavky matky
v súvislosti so starostlivosťou na maloleté boli v konaní pred súdom prvej inštancie ustálené nasledovne:
ZRPŠ 15,- Eur ročne, strava v materskej škole 15-20,- Eur mesačne, vyučovanie anglického jazyka vmaterskej škole 6-12,- Eur mesačne, poplatky v ASPELY 5x 10,- Eur, výdaje, ktoré súvisia s cestovnými
nákladmimatkykodbornýmlekáromalogopédovismaloletým,jednorazovénákladysúvisiacestestami,
ktoré podstúpil maloletý 150,- Eur a 180,- Eur. Matka v súčasnosti býva prenajatom byte so svojim

partnerom, kde uhrádza polovičné nájomné, ide o nájomné v sume 439,30,- Eur. Je zamestnaná, v
roku 2022 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 498,- Eur, v roku 2023 dosiahla priemerný čistý
mesačný zárobok 545,- Eur a za obdobie 1 - 2/2024 v sume 546,- Eur. Matka si plní vyživovaciu
povinnosti voči plnoletej dcére vo výške 50,- Eur mesačne. Otec za obdobie 01/2023 – 08/2023 dosiahol
u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 1.078,- Eur a za mesiace 1-2/2024 priemerný

čistý mesačný príjem 948,- Eur.

35. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval,
že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšeného výživného v prospech maloletého, keď od
predchádzajúceho rozhodovania o výživnom uplynulo dlhšie časové obdobie približne 3,5 roka, teda
už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého,

kedy prirodzene vzrástli jeho potreby na bežné životné náklady. Maloletý bol v čase predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom v celodennej starostlivosti matky, teraz navštevuje materskú školu, s čím
sú notoricky známe zvýšené výdavky na poplatky v materskej škole, stravovanie v materskej škole a
vzdelávanie v materskej škole. Bez pochybností totiž nástup do materskej školy sa dôvodne spája s
podstatným zvýšením výdavkov na dieťa a takúto zmenu aplikačná prax súdov všeobecne akceptuje

ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav maloletého
pochopiteľne vzrástli aj jeho odôvodnené potreby aj v súvislosti s danou skutočnosťou, a to najmä
v súvislosti s nákladmi vynaloženými na testovanie maloletého ako i náklady na cestovné na lekárske
vyšetrenia.Odvolacísúdtedazhodnesosúdomprvejinštanciedospelkukonštatovaniu,žeodposlednej
úpravy výživného na strane maloletého vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene

pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného. Čo sa týka matkou navrhovaného výživného
v sume 160,- Eur mesačne, odvolací súd uvádza, že jej návrhu nebolo možné v celom rozsahu
vyhovieť, pričom vzhľadom na v konaní preukázané pomery účastníkov konania, s ohľadom tak na
potreby maloletého, ako i na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odvolací súd
vzhliadol výživné zvýšené zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 100,- mesačne, za primerané. V danom

smere prihliadol tak na majetkové pomery resp. na príjem otca, ktorý sa od času predchádzajúceho
rozhodovania súdu o výživnom v podstate nezmenil, ako i na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosti
taktiež voči plnoletej dcére, ktorej výživu zabezpečuje nad rámec matkou poukazovanej sumy vo výške
50,- Eur mesačne a o ktorú zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť.

36. Pokiaľ matka v konaní namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že priemerný
čistý mesačný zárobok otca je dlhé obdobie stabilne na približne rovnakej úrovni, pričom príjmy iných
zamestnancov na obdobných pracovných pozíciách v spoločnosti, v ktorej je otec zamestnaný, dosahujú
sumu až cca 1.900,- Eur mesačne, odvolací súd v tomto smere uvádza, že dané tvrdenia matka
nepodložila žiadnym dôkazom, ktorý by založil relevanciu daných argumentov. Na tomto mieste sa

žiada dodať, že i za predpokladu pravdivosti matkiných tvrdení nemožno dospieť ku konštatovaniu,
že by otec mal automaticky právny nárok na mzdu v rovnakej výške, akú dosahujú iní zamestnanci
danej spoločnosti. Odvolaciemu súdu sa konštatovanie matky o účelovosti otcom stabilne dosahovanej
rovnakej mzdy z dôvodu nenavýšenia výživného voči maloletému javí ako absurdné. Je len veľmi málo
pravdepodobné, že by otec dlhodobo odmietal zvýšenie svojho mzdového ohodnotenia za vykonanú

prácu iba z „preventívneho“ dôvodu – aby nedošlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na maloletého,
najmä za predpokladu, keď vyživuje aj druhé dieťa - plnoletú dcéru C..
Kodvolacejargumentáciimatkyspočívajúcejvtom,žeotecdosahujetakmerdvojnásobnýčistýmesačný
príjem v porovnaní s jej čistým mesačným príjmom, odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že
za danej situácie, kedy i matka dosahuje relatívne nízky príjem približne na úrovni minimálnej mzdy,

nepovažuje akýkoľvek apel na otca v súvislosti s vynaložením jeho snahy o potenciálne dosahovanie
vyššieho príjmu, za spravodlivý, kedy v kontexte uvedeného a v súvislosti s najlepším záujmom
maloletého ako i jeho právom podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, by musel rovnaký prístup
zvoliť i k osobe matky a v tomto ohľade apelovať i na ňu, pretože je povinnosťou oboch rodičov venovať
všetko svoje úsilie dôslednému zabezpečeniu svojho, na výživu odkázaného, maloletého dieťaťa.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd pri určení výšky výživného
na maloletého postupoval správne, kedy pochybenie súdu prvej inštancie nevzhliadol ani pri určení
výživného spätne odo dňa podania návrhu matkou a s tým súvisiacou kalkuláciou zročného výživného.Odvolací súd reflektujúc na otcom dosahovaný priemerný mesačný príjem a vyživovanie plnoletej dcéry,
zároveň považuje plnenie zročného výživného na maloletého v mesačných splátkach za opodstatnené.

37. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

38. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).