Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 7, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200844
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124200844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/12/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 525/28,
091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov:
VÚB a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Remedium
Legal,s.r.o.,sosídlomPrievozská2,82109Bratislava–mestskáčasťRužinov,IČO:53255739,vspore

o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

7Csp/12/2024

I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Žiadosti / Zmluvy o vydanie a používanie Pôžičkovej

karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.506,40 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12,5% ročne zo sumy 2.506,40 eur odo dňa 09.02.2024 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti / Zmluve o vydanie a používanie
Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005 v časti V. Vyhlásenia klienta, bod 4.,

v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti / Zmluvy som sa oboznámil s Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti / Zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem
sa ich dodržiavať.“ je neprijateľná.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci

so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. k Žiadosti / Zmluve o vydanie a používanie Pôžičkovej
karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005, v článku V. Zúčtovanie, úhrada a platba,
bod 23, a to v časti v znení: „Obdržané platby je Banka oprávnená priradiť k záväzkom Klienta v poradí
Poplatky, úroky a istina.“ je neprijateľná.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci

so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. k Žiadosti / Zmluve o vydanie a používanie Pôžičkovej
karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005, v článku XI. Rozhodcovská doložka, bod59, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli
zo Zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002

Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo
veci bez ústneho pojednávania iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote
rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené
listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú
strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát

písomnosťodmietolprevziaťaleboakajnapriekoznámeniupoštysijuakopoštovúzásielkunevyzdvihol.
Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky právoplatného
súdneho rozhodnutia. Banka a Klient vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto
rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán.
Zánik Zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.“ je neprijateľná.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. k Žiadosti / Zmluve o vydanie a používanie Pôžičkovej karty
Quatro č.XXXXXXXXXX,zodňa11.11.2005,včlánkuXIII.Záverečnéustanovenia,bod65,vznení:
„Podpisom zmluvy Klient súhlasí, aby Banka v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných

údajov poskytla jeho osobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom
(ďalej len „údaje a informácie“) a) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko;
dcérskym spoločnostiam Banky v zmysle z.č. 566/2001 Z.z. vrátane VÚB Asset Mangement, správ.
spol. a.s., VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť, a.s., Consumer Finance Holding, a.s.;
Správcovi a spoločnostiam patriacim do ich skupiny s úzkymi väzbami za účelom interného výkazníctva,

zvýšenia kvality služieb pre Klienta a ponuky služieb a produktov týchto spoločností; b) spoločnostiam
Transacty Slovakia, a.s., Národná banka Slovenska, Združenie pre bankové karty Slovenskej republiky,
poisťovni,sktorousaBankadohodnenaposkytovanípoisteniasplátokrevolvingovýchúverovzaúčelom
plnenia právnych povinností Banky vrátane zabezpečenia platobného styku, vydávania elektronických
platobných prostriedkov a ochrany práv a oprávnených záujmov Klienta ako poisteného, a to v rozsahu

údajovuvedenýchvzmluvenadobu10rokovodpodpisunávrhuzmluvyalebožiadostialebo10rokovod
vysporiadania príslušného záväzkového vzťahu, pričom Klient je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr
po jednom roku zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že
zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným Banke alebo Správcovi. Podpisom zmluvy
Klient potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je neprijateľná.

VII. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/12/2024

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2024 žiadal, aby súd určil, že úver na základe zmluvy
o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2005 je bezúročný a
bez poplatkov, zaviazal žalovaného vydať žalobcovi sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 2.506,40

eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne z dlžnej sumy od druhého dňa nasledujúceho po
dni doručenia žaloby a určil, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré špecifikoval
v bodoch III., IV., V. až VI. žalobného návrhu. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
11.11.2005 Zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro číslo XXXXXXXXXXX, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úverový rámec 30.000 slovenských korún (995,82 eur). Štandardná mesačná

splátka bola vo výške 1.000 Sk (33,19 eur). Z kreditnej karty čerpal žalobca sumu 16.908,06 eur a
žalovanému uhradil sumu 19.414,46 eur. Žalobca je toho názoru, že zmluva neobsahuje náležitosť, a
to ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho je potrebné daný úver považovať za bezúročný
a bezpoplatkový. Od žalovaného žiada sumu vo výške 2.506,40 eur titulom bezdôvodného obohatenia.
Zároveň zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré opísal v skutkovom a právnom

zdôvodnení svojej žaloby.2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 03.04.2024, v ktorom žiadal
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a

text zmluvy podpísal bez toho, aby sa snažil predtým porozumieť obsahu predloženého návrhu zmluvy.
Takýto priemerný spotrebiteľ v judikatúre Súdneho dvora EÚ je len osoba kritická v jej správaní sa na trhu
aosoba,ktorásasamainformujeokvaliteacenetovarovaktorásasprávasuverénneekonomicky.Akby
konajúcisúddospelpretokzáveru,žeprávauplatňovanévtomtosúdnomkonanínaozajžalobcazískala
patriamu,takvýkontýchtoprávjenepochybneuplatňovanývrozporesdobrýmimravmiaztohtodôvodu

je potrebné žalobu s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietnuť. Zároveň žalovaný je
toho názoru, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pri revolvingovom úvere nie je
možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú
vytlačenénarubezmluvy,obsahujúpríkladnývýpočetročnejpercentuálnejmierynákladov.Vsúčasnosti
je už rozhodovacou praxou všeobecných súdov ustálené, že v prípade revolvingového úveru nie je
dosť dobre možné RPMN vopred v zmluve určiť, a preto postačuje uvedenie indikatívneho výpočtu.

Zároveň pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie žalovaný vzniesol námietku premlčania, poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/67/2011. Pokiaľ ide o neprijateľné
zmluvné podmienky, zmluvné podmienky ktoré označil žalobca vo svojej žalobe, nie je možné považovať
za neprijateľné. Nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.05.2024 zotrval na svojom
názore, uviedol, že zmluva neobsahuje indikatívny výpočet RPMN, preto je potrebné úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, tie boli súdmi niekoľkokrát
vyhlásené za neprijateľné. K námietke premlčania vznesenej žalovaným žalobca uviedol, že ju považuje
v celom rozsahu za nedôvodnú. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 485/19 z

22.04.2021, rovnako tak na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 43/2020, II.ÚS 520/2020, ako
aj ďalšie. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol rozhodnutia súdov, ktorými boli neprijateľné
zmluvné podmienky už súdmi vyhlásené za neprijateľné.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil

tento skutkový stav :

5. Dňa 11.11.2005 bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená Žiadosť o vydanie a používanie
pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej bol žalobcovi schválený úverový rámec 30.000 slovenských
korún, ktorý sa zaviazal splácať v schválenej štandardnej mesačnej splátke 1.000 slovenských korún.

Žalobca súdu predložil výpis z pôžičkovej karty Quatro, špecifikoval debetné operácie na účte žalobcu v
sume 16. 908,06 eur a kreditné vo výške 19.414,46 eur. Zároveň žalobca predložil Obchodné podmienky
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s.

6. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 18.01.2024 vyplýva, že

dňa 27.10.2023 im žalobca predložil žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo
dňa 11.11.2005. Zároveň bol informovaný, že tento úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S poukazom na to, že úver
preplatil, vznikol mu vo vzťahu k žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2.576,40 eur.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, odkázal na skutkové a právne zdôvodnenie žaloby, ako aj na judikatúru najvyšších súdnych
autorít. Prítomný právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluva obsahuje
všetky obligatórne náležitosti, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň pokiaľ ide o
vydanie bezdôvodného obohatenia, v tejto časti žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného

nároku.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu 11.11.2005

( ďalej len Zákon č. 258/2001 Z.z.), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.
Vytvori? odkaz

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a)
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b)

opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c)
cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d)
identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f)
meno a adresu spotrebiteľa,

g)
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h)
podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa
výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Nebolo spornou skutočnosťou, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená žiadosť o vydanie a
používanie pôžičkovej karty Quatro dňa 11.11.2005, na základe ktorej bol žalobcovi schválený úverový
rámec 30.000 slovenských korún, ktorý sa zaviazal splácať v štandardnej mesačnej splátke 1.000
slovenských korún. Žalobca zároveň predložil výpis z pôžičkovej karty Quatro, v ktorom špecifikoval
debetné operácie v sume 16.908,06 eur a kreditné operácie vo výške 19.414,46 eur. Súd túto skutočnosť

považoval v spore za nespornú, keďže samotný žalovaný nepoprel sumu debetných, ako aj kreditných
operácií, ktoré špecifikoval žalobca. Pokiaľ ide o prvý žalobný petit žalobcu, ktorým sa domáhal, aby
súd určil, že úver poskytnutý na základe žiadosti zmluvy o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro
číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2005 je bezúročný a bez poplatkov, v tejto súvislosti súd uvádza,
že zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro zo dňa 11.11.2005 bola uzatvorená v režime

Zákonačíslo258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.SúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/223/2020 zo dňa 26.01.2022 uverejneného pod číslom R 10/2022 v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2/2022, z ktorého vyplýva,
že podanie žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v režime Zákona číslo 258/2001
Z.z. umožňuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Súd tak tento žalobný petit žalobcu považoval v celom

rozsahu za prípustný. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného ku dňu 11.11.2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN, ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preskúmaním žiadosti o vydanie a
používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 11.11.2005 súd konštatuje, že v nej nie je uvedený žiaden
výpočet RPMN, a to ani indikatívny. Táto náležitosť v zmluve vôbec uvedená nie je. Podľa rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/140/2020 zo dňa 29.06.2022: „Zákonná náležitosť
uviesť výšku RPMN je splnená uvedením takzvaného indikatívneho výpočtu.“ Súd však uvádza, že
indikatívny výpočet nie je súčasťou zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro.“ Pokiaľ ide
o obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávané Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., súd uvádza, že

žalobca ich predložil na osobitnej listine, ktorá navyše vôbec nie je žalobcom podpísaná. Je potrebné
uviesť, že sú písané malým nečitateľným písmom, ktorých súčasťou je síce indikatívny výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, avšak vôbec nie sú súdu zrejmé okrem výšky úverového rámca 30.000
Sk ďalšie vstupné údaje, ktoré je potrebné zadať do daného vzorca. Navyše, súd vôbec nemá za
preukázané, aby tieto obchodné podmienky boli podpísané a vôbec doručené žalobcovi, aby sa s týmto

dôležitým údajom pre spotrebiteľa vedel vôbec oboznámiť. Súd uzatvára, že s poukazom na to, že
súčasťou zmluvy nie je údaj o RPMN, súd daný úver hodnotí ako úver bezúročný a bezpoplatkový, a to
v súlade s § 4 ods. 2 písm. g) Zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
11.11.2005.

10. Žalovaný nesporoval, že z kreditnej karty čerpal žalobca sumu 16.908,06 eur a uhradil sumu vo
výške 19.414,46 eur. Z tohto dôvodu po prijatí záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
by vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.506,49 eur. V tomto
spore sa bolo potrebné zaoberať vznesenou námietku premlčania. Vznesenú námietku premlčania zostrany žalovaného považoval súd v celom rozsahu za nedôvodnú. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021 publikovaného pod číslom R 14/2022,
ako aj Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 430/2018 z 05.12.2018, pre určenie

začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením
na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, je podstatná skutočná
vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej
v úverovej zmluve. Táto vedomosť vzniká v momente, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie o rozpore
konkrétnych dojednaní zmluvy so zákonnou úpravou. Žalobca súdu k žalobe predložil prehlásenie

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 18.01.2024, z obsahu ktorého vyplýva, že
dňa 27.10.2023 žalobca predložil združeniu HOOS zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej Quatro zo
dňa 11.11.2005, pričom bol informovaný, že sa jedná o zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z tohto dôvodu nadobudol žalobca skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení dňa 27.10.2023, ako
to vyplýva z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 18.01.2024, kde bol

informovaný o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Potom je nepochybné, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý bol
súdu doručený dňa 29.01.2024, bol žalobcom uplatnený v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 7Cdo/268/2021 z 28.02.2022 publikovanom pod číslom R 15/2022, že článok 6 ods. 1 a článok

7 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 sa vo svetle zásady efektivity majú vykladať tak, že
im odporuje taká vnútroštátna právna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok
na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej
zmluvnej podmienky, má pre uplatnenie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že
veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Tento názor vychádza zo záverov vyjadrených v rozsudku

Súdneho dvora Európskej únie z 22.04.2021 vydanom vo veci C 485/19, konkrétne, že zásada efektivity
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle
Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo
na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102
EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Uvedené znamená, že v otázke dĺžky objektívnej premlčacej doby nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia je v tomto type prípadov potrebné vychádzať z predpokladu pomyselného
zavinenia veriteľa na vzniku tohto bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o určenie momentu začiatku

plynutia objektívnej 10 ročnej premlčacej lehoty uplatneného nároku, jej začiatok sa neposudzuje
samostatne vo vzťahu ku každej z jednotlivých úhrad realizovaných žalobcom na splatenie poskytnutého
úveru, ale ako celok, ktorý vznikol až ku dňu 30.10.2015, kedy došlo k poslednej úhrade žalobcu na
predmetný úver vo výške 3.529 eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo v dôsledku
nesprávnej interpretácii konkrétnych dojednaní jednej zmluvy o úvere, ktoré sa napokon ukázali v

konflikte so zákonnou úpravou, a preto sa skutočne tvorí jeden celok. V okolnostiach prípadu je zrejmé,
že žalovaný získaval dlhodobo bezdôvodné obohatenie prijímaním plnení bez právneho dôvodu od
žalobcu, o ktorých sa žalobca na podklade danej zmluvy domnieval, že ide o splátky poskytnutého úveru,
ktorý sa zaviazal splatiť v konkrétne dohodnutých mesačných splátkach. Súd poukazuje aj na právne
závery vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky v Uznesení 5Obdo/99/2019 z 24.05.2022 a v

podrobnostiach na nich odkazuje. Žalobca súdu jednoznačne preukázal, že o bezdôvodnom obohatení
sa dozvedel v októbri 2023 a že podľa nesporných tvrdení sporových strán uskutočnil poslednú úhradu
na splatenie poskytnutého úveru 30.10.2015, kedy sa bezdôvodné obohatenie žalovaného skončilo.
Preto až od momentu vykonania poslednej úhrady začala žalobcovi plynúť objektívna premlčacia
doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako celku, vytvoreného jednotlivými

skoršími úhradami realizovanými v prospech žalovaného. Keďže žaloba bola súdu doručená 29.01.2024
možno konštatovať, že k jej podaniu došlo pred uplynutím 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty
upravenej v § 107 Občianskeho zákonníka pre nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia.

11. Vzhľadom na to, že výšku bezdôvodného obohatenia súd považoval za nespornú, zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.506,40 eur ako rozdiel medzi kreditnými operáciami
žalobcu vo výške 19.420,46 eur a debetnými vo výške 16.908,06 eur. Z dlžnej sumy súd postupom
podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania a todeň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená, ako to vyplýva z
obsahu spisu dňa 08.02.2024, deň nasledujúci priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy.

12. K jednotlivým neprijateľným zmluvným podmienkam súd uvádza nasledujúce:

13. Žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti/Zmluve o vydanie a
používanie Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005 v časti V. Vyhlásenia klienta,
bod 4., v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy som sa oboznámil s Obchodnými

podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem
sa ich dodržiavať.“ je neprijateľná. Súd konštatuje, že sa jedná o opakujúcu neprijateľnú zmluvnú
podmienku a klamlivú obchodnú praktiku. Z obsahu týkajúceho sa prehlásenia klienta o oboznámení
s VOP je zrejmé, že jej cieľom je obísť zákon a tým vyňať spotrebiteľa z režimu právnej ochrany
noriem zameraných na ochranu práv spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Uvedená

zmluvná podmienka je v priamom rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je materiálnym
korektívom, kogentným imperatívom a operatívom dobrých mravov, nepripúšťajúcom dohodnúť so
spotrebiteľom menej výhodné zmluvné postavenie ako mu garantuje Občiansky zákonník a Zákon o
ochrane spotrebiteľa. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou
prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných

povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinnosti, ktoré veriteľovi ukladá zákon.
Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de
facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami,
čo má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde
a iných štátnych orgánov. Spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť

odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. To znamená, že existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho
práv, respektíve u spotrebiteľa môže vyvolať dojem nemožnosti dovolať sa súdnej ochrany vychádzajúc
z domnienky, že si zmluvné podmienky prečítal, porozumel im a prehlásil, že bol s nimi oboznámený
a vyslovil s nimi súhlas. Táto zmluvná podmienka je podľa názoru súdu neprijateľná podľa generálnej

klauzuly § 53 ods. 1 OBZ. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená rozsudkom Okresného súdu
Prešov 9Csp/18/2020 z 25.05.2020, ale napríklad aj vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni, a.s. rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok 9C/2/2014 zo dňa 16.09.2015 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov
2Co/41/2016 zo dňa 27.04.2017, rozsudkom Okresného súdu Prešov 29Csp/82/2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov 7Co/81/2019. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za

neprijateľnú priamo vo vzťahu k VÚB, napríklad rozsudok Okresného súdu Prešov 9Csp/32/2020 z
11.05.2020, Okresný súd Humenné 9Csp/253/2017 z 02.07.2018, rozsudok Okresného súdu Prešov
24C/217/2015 z 21.02.2018 a mnohé ďalšie.

14. V ďalšom žalobca žiadal, aby súd určil zmluvnú podmienku uvedenú v obchodných podmienkach

v článku 5 zúčtovanie úhrad a platba bod 23 v znení: „Obdržané platby je banka oprávnená priradiť k
záväzkom klienta v poradí poplatky, úroky a istiny,“ za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú
je potrebné považovať zmluvnú podmienku týkajúcu sa započítania platieb podľa vôle veriteľa, keďže
spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. Započítanie
iných plnení príslušenstva má podľa zmluvy prednosť pred započítaním istiny, čo vedie iba k narastaniu

sankčných úrokov. Takéto započítanie je podľa názoru súdu neprijateľné a v rozpore s § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa poradia započítaných
splátok, už bola opakovane súdmi judikovaná nielen vo vzťahu k nebankovým subjektom, ale aj
vo vzťahu k bankám. Súd priamo odkazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov
29Csp/6/2018 z 21.01.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co/61/2019 zo

dňa17.09.2019,rozsudokOkresnéhosúduPrešov29Csp/25/2018z25.02.2019potvrdenýrozhodnutím
Krajského súdu Prešov 6Co/71/2019 z 20.02.2020, rozsudky Krajského súdu v Prešove 2Co/60/2019 z
26.08.2019, 9Co/85/2019 z 21.11.2019, ako aj mnohé ďalšie. Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 22CoCsp/11/2022 zo dňa 31.05.2022 súd cituje: „Uvedené zmluvné ustanovenie poskytlo
žalovanejvpriamomrozpores§566ods.2Občianskehozákonníkamožnosťzapočítaťplatbyžalobkyne

aj na iný účel, ako je prioritné splácanie istiny. Táto zmluvná podmienka založila nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s generálnou klauzulou
uvedenou v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri
čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,ak dlžník neurčí inak. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“

15. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ktorú žalobca žiadal vysloviť v článku 11, bod 29, a to, že zmluvná
podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné
karty, a.s. k Žiadosti/Zmluve o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 11.11.2005, v článku XI. Rozhodcovská doložka, bod 59, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že

všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo Zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom
konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Asociáciebánkpodľazákonač.510/2002Z.z.oplatobnomstyku.Rozhodcovskékonaniesakonávsídle
rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania iba na základe písomných materiálov
predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie,
ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela

rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky
doručenianastanúajvtedy,akadresátpísomnosťodmietolprevziaťaleboakajnapriekoznámeniupošty
si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia
nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a Klient vyhlasujú, že sa dobrovoľne
podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy a zaväzuje právnych

nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik Zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej
súčasťou.“ je neprijateľná. Súd uvádza, neprijateľnosť rozhodcovskej doložky predstavuje skutočnosť,
že žalovaná ju so žalobcom individuálne nedojednala. Tá už bola vopred naformulovaná. Žalobca
nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, novú zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Jeho vôľa smerovala výhradne k

uzatvoreniu zmluvy a nie k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. Podľa názoru súdu dodávateľ nijakým
spôsobom súdu nepreukázal ani neupozornil žalobcu na zakomponovanú rozhodcovskú doložku, na
prípadné riešenie prostredníctvom rozhodcovského súdu a tiež mu nevysvetlil význam rozhodcovskej
doložky. Miesto rozhodcovského konania si takisto stanovil dodávateľ, čím vznikajú vážne pochybnosti o
nestrannosti a nezávislosti rozhodcovského konania. Takáto formulovaná rozhodcovská doložka podľa

názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa a ako taká je v zmysle § 53 ods. 5 neplatná. Rozhodcovské konanie je pritom
paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach, ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale iba na
začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi všeobecným štátnym súdom a

rozhodcovským súdnym procesom nie je ani zmienka. Súd poukazuje na odôvodnenie Okresného
súdu Banská Bystrica z 26.10.2012 17Co/175//2012, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 98/2011,
10Co/326/2020, z obsahu ktorých vyplýva, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je rozhodcovská
doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom,
a to z dôvodu, že možnosť iniciovania spotrebiteľom je iba akademická. Takáto rozhodcovská doložka

nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
K problematike neplatnosti rozhodcovských doložiek sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí 6Cdo/1/2018, 6Cdo/3/2013 a v neposlednom rade aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v rozhodnutiach sp. zn. IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS 60/2011, I.ÚS 456/2011. Podľa rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 11.06.2019 III.ÚS 438/2018, z jeho záverov vyplýva, že pre prípadnú

platnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských veciach sa minimálne vyžaduje, aby mal spotrebiteľ
aspoň možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu
vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný
súd. Uvedené súdu preukázané nebolo.

16. Pokiaľ ide o žalobný petit žalobcu pod bodom číslo 6, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. k Žiadosti/Zmluve o vydanie
a používanie Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005, v článku XIII. Záverečné
ustanovenia, bod 65, v znení: „Podpisom zmluvy Klient súhlasí, aby Banka v zmysle zákona č. 428/2002

Z.z. o ochrane osobných údajov poskytla jeho osobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú
chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“) a) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti
Banca Intesa, Miláno, Taliansko; dcérskym spoločnostiam Banky v zmysle z.č. 566/2001 Z.z. vrátane
VÚB Asset Mangement, správ. spol. a.s., VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.,Consumer Finance Holding, a.s.; Správcovi a spoločnostiam patriacim do ich skupiny s úzkymi väzbami
za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre Klienta a ponuky služieb a produktov
týchto spoločností; b) spoločnostiam Transacty Slovakia, a.s., Národná banka Slovenska, Združenie pre

bankové karty Slovenskej republiky, poisťovni, s ktorou sa Banka dohodne na poskytovaní poistenia
splátok revolvingových úverov za účelom plnenia právnych povinností Banky vrátane zabezpečenia
platobného styku, vydávania elektronických platobných prostriedkov a ochrany práv a oprávnených
záujmovKlientaakopoisteného,atovrozsahuúdajovuvedenýchvzmluvenadobu10rokovodpodpisu
návrhu zmluvy alebo žiadosti alebo 10 rokov od vysporiadania príslušného záväzkového vzťahu, pričom

Klient je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku zániku predmetného záväzkového
vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne, a to písomným oznámením
doručeným Banke alebo Správcovi. Podpisom zmluvy Klient potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je
neprijateľná. Vyhlásenie klienta osobné údaje, v zmysle ktorej spotrebiteľ udeľuje súhlas na nakladanie s
osobnými údajmi nielen v prípade, ak zmluva vznikne, ale za stavu, ak nedôjde k jej uzatvoreniu, pričom
žalovaná je oprávnená nakladať s osobnými údajmi žalobcu až po dobu desiatich rokov, súd považuje

za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa názoru súdu neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by súhlas
mal platiť aj v prípade, že zmluvný vzťah nevznikne. Navyše súd poukazuje na dobu desiatich rokov od
zániku zmluvného vzťahu, ktorý je podľa názoru súdu neprimeraná a zasahuje do osobných práv klienta.
Osobné údaje by mali byť spracované iba na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu, čo sa nestalo.
Dobu desiatich rokov nie je v žiadnom prípade možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie

osobnýchúdajov.Takátozmluvnápodmienkaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná zmluvná podmienka už bola opakovane
viacerými súdmi právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu
Prešov 8Csp/186/2019 zo dňa 06.03.2020, rozsudok Okresného súdu Prešov 11Csp/70/2020 zo dňa
23.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/23/2020 zo dňa 18.02.2021,

rozsudok Okresného súdu Prešov 12C/351/2014 zo dňa 21.03.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov
29Csp/82/2018 zo dňa 03.04.2019 a rozsudok Okresného súdu Prešov 32Csp/108/2019 zo dňa
04.12.2019.

17. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

18. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal
vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupoval
podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

7Csp/12/2024

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.