Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100784
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100784.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Fandákovej LL.M. a z

členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar.: 05.10.1950, trvale bytom D. E. XX, XXX XX D. B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci
Bratislava, so sídlom Župné námestie 591/12, P. O. Box 75/A, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/16074/2024, ČRZ: 94982/2024 zo dňa
02.09.2024 a o priznanie náhrady škody voči žalovanému, takto

r o z h o d o l :

I. P o s t u p u j e správnu žalobu v bode 4. žalobného návrhu „o priznanie náhrady škody voči
žalovanému“ Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na konanie.

II. Správnu žalobu v bode 1. žalobného návrhu „o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KT/16074/2024, ČRZ: 94982/2024 zo dňa 02.09.2024“ z a m i e t a.

III. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca doručil Centru právnej pomoci, kancelárii Prešov ako prvostupňovému správnemu
orgánu (ďalej aj „prvostupňový orgán“) dňa 02.10.2019 list datovaný ku dňu 23.09.2019, v ktorom,
v zmysle jeho obsahu, žiadal o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov,
konkrétne JUDr. Tomáša Taubera vo veci správnej žaloby proti Finančnému riaditeľstvu Banská Bystrica
a súčasne požiadal aj o zaslanie tlačiva žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutím č.
k.: KaPO/29321/2019, ČRZ: 145352/2019 zo dňa 04.10.2019, prvostupňový orgán prerušil správne
konanie a vyzval žalobcu, aby v určenej lehote odstránil nedostatky svojho podania. Súčasťou doručenej

žiadosti žalobcu bola aj žiadosť o predbežné priznanie nároku na právnu pomoc. Rozhodnutím
číslo spisu KaPO/29321/2019, ČRZ: 157294/2019 zo dňa 06.11.2019 prvostupňový orgán predbežne
nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, keďže medzičasom mal k dispozícii všetky potrebné
podklady pre vydanie riadneho rozhodnutia o nároku na priznanie právnej pomoci. Následne
rozhodnutím číslo spisu KaPO/29321/2019, ČRZ: 157697/2019 zo dňa 07.11.2019 prvostupňový orgán
žalobcovi nepriznal ani nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019, vrátane spísania

žaloby v tejto veci, nakoľko prvostupňový orgán dôvodil, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ
obrátil na prvostupňový orgán, bola vo výške 23,80 Eur, a teda neprevyšovala hodnotu minimálnej
mzdy ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 300/2018 Z.z., t j. nedosahovala zákonom
stanovenú hranicu v tom čase, t. j. sumu 520,- €. Keďže v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaníprávnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. ( ďalej ako „zákon o poskytovaní právnej pomoci“ )

podľa ostatnej novely účinnej do 30.06.2025, podmienka hodnoty sporu, ako jedna z kumulatívne
stanovených podmienok, nebola splnená, prvostupňový orgán sa splnením ďalších podmienok už
nezaoberal. Z uvedeného dôvodu podal žalobca voči uvedenému rozhodnutiu následne dňa 09.12.2019
správnužalobunaKrajskýsúdvKošiciach(ďalejaj„pôvodnýsprávnysúd“),oktorejrozhodolrozsudkom
zo dňa 23.12.2011, sp. zn. 8S/117/2019 tak, že žalobu zamietol. Žalobca následne dňa 08.03.2022

napadol predmetný rozsudok kasačnou sťažnosťou o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky rozsudkom, sp.zn. 3Svk/28/2022 zo dňa 28.02.2024, tak, že rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach č.k. 8S/117/2019-52 zo dňa 23.12.2011 zmenil a rozhodnutie prvostupňového orgánu č.k.:
KaPO/29321/2019, ČRZ:157697/2019 zo dňa 07.11.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Administratívny spis žalobcu číslo spisu: KaPO/5575/2024 (pôvodne číslo spisu: KaPO/29321/2019) bol
prvostupňovému orgánu vrátený dňa 14.03.2024.

2. Prvostupňový orgán po vrátení veci pokračoval v konaní o nároku žalobcu na poskytnutie právnej
pomoci. Napokon predmetné správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci prvostupňový
orgán rozhodnutím číslo spisu: KaPO-/29321/2019-53709/2004 zo dňa 16.05.2024 podľa § 30 ods. 1
písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zastavil ( ďalej aj

„prvostupňové rozhodnutie“). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca na výzvu prvostupňového
orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania, pričom bol o možnosti zastavenia
konania poučený. Rozhodnutie prvostupňového orgánu č. KaPO/29321/2019-53709/2004 zo dňa
16.05.2024 bolo žalobcovi doručené dňa 18.06.2024, ktorý v zákonom stanovenej lehote podal dňa
03.07.2024 prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. odvolanie.

3. Žalovaný následne rozhodnutím č. KT/16074/2024, ČRZ: 94982/2024 zo dňa 02.09.2024 odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil ( ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného, resp. napádané rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne prezentoval
priebeh konania o žalobcom uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci pred prvostupňovým

orgánom verejnej správy. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia ako aj z administratívneho spisu
vyplýva, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi bolo prerušené rozhodnutím
prvostupňového orgánu číslo spisu: KaPO-/29321/2019-35108/2024 zo dňa 28.03.2024 z dôvodu
nepredloženia dokladov a chýbajúcich údajov zo strany žalobcu po právnej stránke ako aj k preukázaniu
stavu jeho materiálnej núdze, a preto prvostupňový orgán vyzval žalobcu, aby žiadané doplnil v lehote

desiatich dní od doručenia rozhodnutia o prerušení konania. Žalovaný ozrejmil, že ani v odvolaní žalobca
údaje a doklady relevantné k vyhodnoteniu jeho príjmovej a majetkovej situácii nepredložil. Žalovaný
v napádanom rozhodnutí citoval dotknutú právnu úpravu a síce ust. § 3 ods. 4, ods. 5, § 30 ods. 1 písm.
d/, § 32 ods. 1, § 58 ods. 2 a § 34 ods. 3 Správneho poriadku ako aj § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o
poskytovaní právnej pomoci a dôvodil, že doklady, ktoré bolo potrebné doplniť pre posúdenie nároku

žalobcu na poskytnutie právnej pomoci boli jasne a prehľadne špecifikované v rozhodnutí o prerušení
konania a vo výzve zaslanej žalobcovi, žalobca ich v stanovenej lehote nepredložil, pričom išlo o také
doklady/údaje, ktoré si orgán verejnej správy nevedel zabezpečiť žiadosťou o poskytnutie súčinnosti od
príslušných inštitúcii resp. bez súčinnosti so žalobcom.

4. V rámci údajov bolo od žalobcu vyžadované, aby doplnil údaje a doklady, ktoré súvisiaci
administratívny spis neobsahoval a ktoré boli potrebné na preukázanie splnenia podmienok na priznanie
nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci v platnom znení.
Konkrétne k právnej stránke : vyjadrenie žalobcu o dátume (deň, mesiac a rok) prevzatia rozhodnutia
správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019,

prehlásenie či v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019 podal/ nepodal správnu žalobu, ak bola
žaloba podaná, aby pripojil fotokópiu tejto správnej žaloby, vrátane jej príloh, spolu s uvedením dátumu
doručenia tejto žaloby súdu. resp. s uvedením dátumu jej odoslania na poštovú prepravu žalobcom
alebo s fotokópiou dokladu preukazujúceho túto skutočnosť, aby uviedol aktuálny stav tohto súdneho

konania, vrátane fotokópie podaní účastníkov súdneho konania vedeného v právnej veci odvolateľa a
fotokópiu uznesení a rozsudkov súdu v danej veci.5. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že dňa 06.05.2024 Správny súd v Košiciach
doručil v rámci súčinnosti prvostupňovému orgánu odpoveď na jeho žiadosť o poskytnutie súčinnosti
číslo: KaPO-/29321/2019-33808/2024 zo dňa 26.03.2024 a informoval, že žalobca podal správnu

žalobu o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo
dňa 04.09.2019, ktorá bola súdu (v tom čase Krajský súd v Košiciach) doručená dňa 20.11.2019.
Zároveň uviedol, že v danom čase nebolo o správnej žalobe žalobcu rozhodnuté, keďže konanie bolo
prerušené do rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti zo
dňa 03.03.2022 podanej žalobcom proti rozsudku pôvodného správneho súdu sp. zn.8S/117/2019 zo

dňa 23.12.2021.

6. Žalovaný ďalej v napádanom rozhodnutí dôvodil, že k preukázaniu stavu materiálnej núdze
prvostupňový orgán od žalobcu žiadal doložiť:
- ak bola žalobcovi v posudzovanom období vyplácaná mzda alebo iný obdobný príjem z pracovného
pomeru alebo z práce vykonávanej mimo pracovného pomeru. potvrdenia (resp. výplatné pásky) za

kalendárne mesiace 08/2023 - 02/2024 o čistom príjme, ktorý mu bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch
posudzovaného obdobia: - v prípade poberania dávok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
potvrdenia o vyplatených dávkach v posudzovanom období - dávka v hmotnej núdzi, kompenzačné
príspevky, prídavky na deti a pod. - v prípadne poberania/nepoberania dávok zo Sociálnej poisťovne
(dávka v nezamestnanosti, nemocenská dávka a pod., s výnimkou potvrdenia o poberaní starobného

dôchodku, ktoré získal žalovaný zo svojej úradnej činnosti prostredníctvom portálu OverSi.gov.sk)
potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v posudzovanom období; - v prípade finančnej
výpomoci od inej osoby predloženie čestné prehlásenie o výške finančnej výpomoci za posudzované
obdobie; - v prípade poberania výživného na nezaopatrené deti, o predloženie čestného prehlásenia
o výške výživného za posudzované obdobie (uviesť sumu za každý kalendárny mesiac); - v súvislosti

s informáciou, že odvolateľ je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnych územiach D. F. (okres Spišská
Nová Ves), Studenec (okres Levoča) a Olšavica (okres Levoča), aby predložil čestné prehlásenie o
vyplatení/nevyplatení príjmu z prenájmu nehnuteľností v posudzovanom období.
Súčasne bol žalobca vyzvaný, ak u neho nedošlo k zmene osobného stavu („ženatý"), aby doplnil
nasledovné doklady o príjme manželky: - ak jej bola v období od septembra 2023 do marca 2024 (ďalej

len „posudzované obdobie') vyplácaná mzda alebo iný obdobný príjem z pracovného pomeru alebo z
práce vykonávanej mimo pracovného pomeru, potvrdenia (resp. výplatné pásky) za kalendárne mesiace
08/2023 - 02/2024 o čistom príjme, ktorý jej bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch posudzovaného
obdobia; - v prípade, že bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny, aby predložil aktuálne potvrdenie úradu; - v prípade poberania dávok z Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny, potvrdenia o vyplatených dávkach v posudzovanom období - dávka v hmotnej
núdzi, kompenzačné príspevky, prídavky na deti a pod. - v prípadne poberania/nepoberania dávok zo
Sociálnej poisťovne (dávka v nezamestnanosti, nemocenská dávka, dôchodkové dávky), potvrdenie o
vyplatených dávkach v posudzovanom období; - v prípade finančnej výpomoci od inej osoby, čestné
prehlásenie o výške finančnej výpomoci za posudzované obdobie;

- v prípade poberania výživného na nezaopatrené deti, aby predložil čestné prehlásenie o výške
výživného za posudzované obdobie (uviesť sumu za každý mesiac).

7. Lehota na predloženie požadovaných dokladov žalobcovi márne uplynula dňa 15.04.2024.
Žalovaný ozrejmil, že prvostupňový orgán si v rámci úradnej činnosti zabezpečil potvrdenie Sociálnej

poisťovne o výplate dôchodkovej dávky žalobcu v posudzovanom období, vykonal lustráciu cez Portál
elektronických služieb katastra nehnuteľností cez verejne prístupné údaje Obchodného registra SR a
Živnostenského registra SR.

8. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že v odvolaní žalobca doklady relevantné k vyhodnoteniu

jeho príjmovej a majetkovej situácie nepredložil, pričom išlo o také doklady, ktoré si orgán verejnej správy
nevedel zabezpečiť žiadosťou o poskytnutie súčinnosti od príslušných inštitúcii.

II.
Priebeh súdneho konania, správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania9. Správnou žalobou zo dňa 31.10.2024, podanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., dňa
06.11.2024 a doručenou správnemu súdu dňa 08.11.2024 sa žalobca v časti 1. žalobného návrhu
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a vrátenia veci

na nové konanie a rozhodnutie, v časti 2. žalobného návrhu žiadal prisúdiť úplnú náhradu trov konania,
v časti 3. žalobného návrhu žiadal súd, aby mal k dispozícii všetky materiály a súdne rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR a v časti 4. žalobného návrhu žiadal priznať náhradu škody voči
žalovanému.

10. Súd ďalej z obsahu podanej žaloby zistil, predovšetkým z druhej časti týkajúcej sa dôvodov podanej
žaloby, že žalobca v podstatnom namietal, že napádané rozhodnutie je výsledkom účelového konania
žalovaného s cieľom spôsobiť žalobcovi úmyselne ujmu a škodu nie v malom rozsahu, no hlavne ponížiť
a potupiť jeho ľudskú dôstojnosť. Žalobca ďalej uviedol, že trvá na svojom právnom zastúpení na práve
a úhrade škody spôsobenej zo strany žalovaného jeho úmyselným, účelovým, povýšeneckým konaním
a hrubými urážkami v odôvodnení a jeho vyjadreniach. Žalobca rovnako uviedol že prvostupňový

orgán ako aj žalovaný neustále účelovo hľadajú ako nepriznať nárok na právnu pomoc a tým spôsobiť
úmyselnú škodu žalobcovi, pričom dodal, že úbohosť, neschopnosť, nekompetentnosť, úmyselnosť,
účelovosť atď. v odôvodnení napádaného rozhodnutia, ako aj v celom konaní, nezbavuje žalovaného
zjednať nápravu a uhradiť spôsobenú škodu.

11. Žalobca vo svojej žalobe k napádanému rozhodnutiu ďalej v podstatnom namietal, že bol
rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, právom chránených záujmoch, že žalované
správne orgány sa vôbec ničím nezaoberali, zamerali sa len na neexistujúce doklady, namietal tiež, že
žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal jeho odvolaním a nezodpovedal podstatné
a rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia. Žalobca ďalej namietal že prvostupňový

orgán so svojou neschopnosťou nezistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a svoju neschopnosť
preniesol na neho ako žiadateľa. Žalobca ďalej uviedol, že on nemá také možnosti ako správne
orgány pri zisťovaní príjmu a doplnení dokladov, mal za to, že ich už žalovaný mal k dispozícii z iných
vecí, navyše žiadané bolo potrebné doplniť vo veľmi krátkej lehote a tiež sa oba orgány zaoberali
nepodstatnými súkromným vecami, ktoré nepatria do ich kompetencie. Namietal tiež, že prvostupňové

rozhodnutie nemá oporu v odôvodnení a neobstojí podľa jeho názoru ani argumentácia, že on ako
žiadateľ niečo nedoložil, nepreukázal a neodstránil nedostatky. Žalobca ďalej uviedol, že on ako
žiadateľ nepredložil žiadané doklady, pretože neexistujú a navyše, ak také sú, mal si ich žalovaný
zabezpečiť sám. Žalobca konštatuje, že napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné, nesprávne a
nepreskúmateľné, pričom výrok nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia nekorešponduje z rozhodnutiami

autorít v oblasti správneho súdnictva. Súd z obsahu správnej žaloby v podstatnom teda zistil, že
podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nekorešponduje
z rozhodnutiami autorít v oblasti správneho súdnictva, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce a tiež skutočnosť, že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu.

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.03.2025, po podrobnej chronológii relevantných
udalostí v administratívnom spise, uviedol, že na odvolanie žalobcu zo dňa 01.07.2024 sa žalovaný
oboznámilsobsahomspisuaobsahomodvolaniaaskonštatoval,žedoklady,ktorébolopotrebnédoplniť

žalobcom pre posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci boli jasne, prehľadne a zrozumiteľne
uvedené. Žalobca ich v stanovenej lehote a ani do dňa vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia
nedoložil a podľa názoru žalovaného bolo napadnutým rozhodnutím dňa 16.05.2024 správne konanie
zastavené zákonne a správne. K tvrdeniu žalobcu, že v lehote 10 dní nie je možné, aby zabezpečil a
doplnil všetky žalovaným

požadované doklady, žalovaný uviedol, že žalobca mohol žalovaného požiadať o predĺženie lehoty
na doplnenie, avšak túto možnosť nevyužil. Zdôraznil, že ak aj v odvolaní žalobca o.i. uviedol, že :
„ neprenajíma žiadne nehnuteľnosti v katastrálnych územiach D. F. ani v Olšavici a ani v Studenci
(pozemky vyčlenené - do náhrad. užívania, ani pánom G., H. - nepatrna čiastka!, " čestné prehlásenie
o vyplatení/nevyplatení príjmu z prenájmu nehnuteľností žalobca nedoložil. Vzhľadom na uvedené

žalovaný rozhodnutím č. sp. KT/16074/2024, ČRZ: 94928/2024 zo dňa 02.09.2024 odvolanie zamietol
a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. K skutočnostiam uvádzaným v správnej žalobe ďalej
uviedol, že predmetné konanie je konanie návrhové, ktoré sa síce riadi zásadou materiálnej pravdy,
avšak je ovládané zásadou prejednacou, nie zásadou vyhľadávacou, preto je povinnosťou žiadateľapredložiť správnemu orgánu doklady potrebné pre vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu, doklady o
svojom príjme a majetku ako aj prijme a majetku spoločne posudzovaných osôb. Žalovaný zotrval na
skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia a uviedol, že má za to,

že žalobca v stanovenej lehote nedoložil doklady potrebné pre účely posúdenia nároku na poskytnutie
právnej pomoci - doklady preukazujúce stav materiálnej núdze žalobcu ako aj týkajúce sa spoločne
posudzovanej osoby - jeho manželky, a tak nebolo možné rozhodnúť, či spĺňa podmienku materiálnej
núdze podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný vo vyjadrení skonkretizoval, že to boli
doklady o čistom príjme žalobcu a jeho manželky za posudzované obdobie, ak nimi nedisponovali,

bolo potrebné preložiť čestné prehlásenie žalobcu a čestné prehlásenie manželky žalobcu, ďalej čestné
prehlásenie o výške finančnej výpomoci žalobcovi a taktiež manželke žalobcu a čestné prehlásenie o
vyplatení/nevyplatení príjmu z prenájmu nehnuteľností žalobcovi v posudzovanom období. Žalovaný
uzavrel, že žalobca neuvádza žiadnu právne relevantnú vecnú argumentáciu a konkrétne dôvody k
nesprávnostirozhodnutížalovaného,ibanapáda,znevažujeadehonestujeprácuCentraprávnejpomoci
a svoje obvinenia zakladá na svojich osobných pocitoch. Žalovaný z uvedených dôvodov navrhol

správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

13. Žalobca v replike zo dňa 28.06.2025 uviedol, že žalovaný preukazuje, že nie je schopný zaujať
právne stanovisko a vyvrátiť tvrdenia a uvádzané skutočnosti v správnej žalobe. Žalovaný aj napriek
svojim kompetenciám a postaveniu nedokázal vyvrátiť tvrdenie žalobcu a zámerne sa vyhýba podstate

problému v tejto právnej veci a to, že žalovaný a ani jeho podriadený orgán nedokázali zabezpečiť
to, čo požadovali od žalobcu. Žalobca však mal doručiť doklady, ktoré neexistujú. K tomu tiež uviedol,
že žalovaný ani v jednom svojom písomnom podaní neuviedol, ako a akým spôsobom to žalobca má
zabezpečiť, napriek tomu, že ho na to viackrát vyzýval. Žalobca preto uzavrel, že „dôvod“, ktorému sa
žalovaný vyhýba v celom konaní a ktorý sa nedá predložiť, lebo neexistuje a nedokázal to ani žalovaný,

nemôže byť podkladom a dôvodom pre takéto rozhodnutie. Žalobca ďalej poukázal na svoje vyjadrenia
v správnej žalobe. Žalobca upozornil, že žalovaný nezaslal súdu vyjadrenie k podanej správnej žalobe,
ale skopíroval odôvodnenie rozhodnutia, kde sa preukázateľne vyhol tomu, čo požadoval a nedokázal
to sám z vlastnej iniciatívy doložiť. Žalobca ešte podotkol, že nezakladá žiadne obvinenia na svojich
osobných pocitoch, ale na skutočnostiach a súdnych rozhodnutiach. Žalobca argumentoval, že žalovaný

by mal venovať väčšiu pozornosť tomu, čo vyvádza jeho podriadený orgán, ako rozhoduje, aké súdne
spory vedie a aké sú vydávané súdne rozhodnutia a nie obviňovať, urážať, znevažovať žalobcu za
to, že uvedie skutočnosti. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Svk/28/2022 zo dňa 28. februára 2024, ktorý práve týmto rozhodnutím zrušuje takéto
nezmyselné a nezákonné rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalobca preto uzavrel, že práve tento

rozsudok svedčí o tom, ako koná žalovaný a o čo mu ide a aké nezmyselné dôvody hľadá, aby mohol
poškodiť žalobcu. Žalobca preto navrhol, aby súd zrušil napádané rozhodnutie žalovaného v zmysle
citovaného rozsudku.

14. Žalovaný sa následnou duplikou k replike žalobcu ďalej nevyjadril.

III.
Konanie na správnom súde

15.Správnysúdvprvomradeuvádza,žepooboznámenísasobsahompodanejsprávnejžaloby(bod 9.
– 11. odôvodnenia) a postupom podľa ust. § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v z.n.p.
(ďalej len „SSP“), skúmal, či sú resp. nie sú splnené procesné podmienky, teda či správny súd je resp.
nie je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť a zistil, že žalobca v bode 4. žalobného návrhu žiadal priznať

náhradu škody voči žalovanému. Súd preto v zmysle požiadavky žalobcu v tomto bode konštatuje
nedostatok právomoci správneho súdu na konanie a rozhodovanie o tomto nespôsobilom predmete
prieskumuvsprávnomsúdnictve,apretopostupompodľa§18ods.2vetaprváSSPvspojenís§7písm.
d/ SSP rozhodol o postúpení veci na konanie a rozhodnutie vecne, miestne a kauzálne príslušnému
civilnému súdu, ktorým je v danom prípade Okresný súd Prešov podľa § 19 písm. b) zákona č. 162/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok v z.n.p. (ďalej len „CSP“), t.j. súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť,
ktorá zakladá právo na náhradu škody. Na základe uvedeného preto správnu žalobu sčasti, tak ako to
žalobca požadoval v bode č. 4. žalobného návrhu postúpil na konanie a rozhodnutie vecne, miestne
a kauzálne príslušnému civilnému súdu - Okresnému súdu Prešov a to v zmysle § 2 ods. 23 zákonač. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch
súdov“), sídlom Okresného súdu Prešov je mesto Prešov; jeho obvod tvorí územný obvod okresov

Prešov a Sabinov). Na základe uvedených skutočností preto správny súd postupom podľa § 97 SSP
v spojení s § 7 písm. d/ SSP rozhodol podľa § 18 ods. 2 SSP v spojení s § 19 písm.b) CSP a v zmysle
§ 2 ods. 23 zákona o sídlach a obvodoch súdov tak, ako je to uvedené v prvom výroku vo výrokovej
časti toho rozhodnutia.

16. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd na konanie a prejednanie bodu 1.
– 2. žalobného návrhu v podanej správnej žalobe, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal obe napadnuté rozhodnutia,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia podľa § 135 ods. 1 SSP, postupom podľa § 107 ods. 1 SSP
a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto postupom podľa § 190 SSP správnu žalobu

žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

17. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. júl 2025. Na tomto pojednávaní nebol prítomný
žalobca, ktorý neúčasť ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu dňa 24.07.2025. Neúčasť
svojho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil aj žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa

21.07.2025, v ktorom súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Keďže na pojednávaní nebola
prítomná ani verejnosť, správny súd mohol konštatovať splnenie zákonných predpokladov (§ 137 ods.
3, veta druhá SSP) na vyhlásenie rozsudku vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na svojej úradnej tabuli.

18. Pre úplnosť správny súd iba konštatuje, že o žalobnom návrhu v bode 3. podanej správnej žaloby
nebude rozhodovať, keďže tento bod sa týka iba otázky dokazovania v konaní a nie je spôsobilým
predmetom posudzovania v správnom súdnom konaní.

IV.

Relevantná právna úprava

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.

23. Podľa § 13 ods. 1 SSP, miestne príslušným je správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne
príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu.

25. Podľa § 18 ods. 5 SSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú
pri postúpení veci zachované.26. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

27. Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

28. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,

ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

29. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

30. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,

rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len vnútroštátne spory).

31. Podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o

poskytnutie právnej pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na
určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkom sporu
v súdnom konaní s protichodným postavením.

32. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie

právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu

sporu vyčísliť v peniazoch.

33. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, príjem sa na účely tohto zákona zisťuje
zakalendárnymesiac,vktorombolapodanážiadosťoposkytnutieprávnejpomoci,pritomsaprihliadana
príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých

12 mesiacov od právoplatného rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

34. Podľa § 8 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu
centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je
žiadateľschopnýoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,ktorésúdôležiténazistenieskutkového

stavu.

35. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi
skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ

nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno
a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní
v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na
posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa
možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné

právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

36. Podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, účastníkom konania je žiadateľ.

37. Podľa § 10 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci, žiadosť sa podáva v kancelárii centra

príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa.

38. Podľa § 10 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri
predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.39. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci, Centrum rozhodne o žiadosti do 30
dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti

rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti
rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní
odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

40. Podľa § 10 ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok

na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu16) musí obsahovať aj
poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v
tej istej veci podať žiadosť opätovne.

41. Podľa § 10 ods. 7 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak v dôsledku neposkytnutia
súčinnosti oprávnenej osoby alebo priznania nároku na právnu pomoc na základe nepravdivých alebo

neúplných údajov bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci
alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov
rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.

42. Podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, na konanie o nároku na poskytnutie právnej

pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní
(Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení neskorších predpisov).

43. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb

a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

44. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán
pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

45. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

46. Podľa § 32 ods. 3 správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam
pre konanie a rozhodnutie.

47. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich

tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

48. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

49. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania

na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti
zastavenia konania poučený.

50. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

51. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

52. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.53. Podľa§168SSP,žalovanémupriznásprávnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

V.
Právny názor správneho súdu

54. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe po
preskúmaní žalobou oboch napadnutých rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového orgánu a po
oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu, dospel k záveru o nedôvodnosti
správnej žaloby, preto túto podľa § 190 SSP zamietol.

55. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho

orgánu, ktorým žalovaný rozhodoval o podaní žalobcu zo dňa 02.10.2019 o poskytnutie právnej
pomoci (advokátom JUDr. Tomášom Tauberom) vo veci správnej žaloby proti Finančnému riaditeľstvu
SR č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019, vedenej na správnom súde pôvodne pod sp. zn. KE -
8S/117/2019. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o zastavení konania o nároku na
právnu pomoc s poukazom na § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku z dôvodu, že si žalobca aj

napriek predchádzajúcej výzve nesplnil svoju povinnosť a neodstránil nedostatky svojho podania zo dňa
02.10.2019.

56. Účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci
a zabezpečiť jej poskytovanie fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu

využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v rôznych konaniach.

57. Správnysúdvpredmetnomkonaníhodnotil,čižalovanýsprávneprávnevecposúdil,aknapadnutým
rozhodnutím zastavil konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci správnej
žaloby proti Finančnému riaditeľstvu SR č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019 o zaplatenie sumy 23,80

eur pôvodne vedenej na tunajšom súde pod sp. zn KE - 8S/117/2019.

58. Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa
nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu
a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých

nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie
právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú
zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na
súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v
núdzi,atovrozsahu,ktorýjeprijateľnýzhľadiskadlhodobejudržateľnosti.Keďžebybolovšakneúnosné

poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice
odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom
"každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje
na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej
pomoci v obmedzených prípadoch. Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia § 7 Zákona

o poskytovaní právnej pomoci.

59. Z dôvodu, že si žalobca ako účastník administratívneho konania nesplnil svoju povinnosť
a neodstránil vady svojho podania zo dňa 02.10.2019, prvostupňový správny orgán pristúpil k vydaniu
procesného rozhodnutia o zastavení konania. Z obsahu spisovej dokumentácie prvostupňového a

druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca napriek tomu, že bol písomne opakovane
vyzývaný na odstránenie vád svojho podania doplnením dokladov potrebných na rozhodnutie o nároku
na poskytnutie právnej pomoci v súlade s § 19 ods. 3 Správneho poriadku, túto povinnosť si do dňa
vydania žalobou napadnutého rozhodnutia nesplnil, pričom prvostupňovým správnym orgánom bol
vyzývaný na doplnenie svojho podania v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 28.03.2024 s následnou

výzvou, pričom lehota žalobcovi márne uplynula dňa 15.04.2024, a zároveň bol poučený o následkoch
nesplnenia povinnosti, t.j. zastavení konania. Žalobca vo svojej argumentácii v správnej žalobe aj
v následnej replike uviedol, že „ak si Centrum právnej pomoci dokáže vyžiadať potvrdenie o výplate
dôchodkových dávok aj 13-tom dôchodku jeho manželky, tak si veľmi ľahko a jednoducho dokážezistiť aj žiadaný príjem jeho a aj jeho manželky. Žalobca tiež konštatoval, že doručená výzva bola
bezvýznamná, „nakoľko Centrum právnej pomoci z vlastnej iniciatívy disponuje všetkými potrebnými
materiálmi a zdôraznil že z toho jasne vyplýva, že Centrum právnej pomoci svoje nesplnenie povinnosti

pričítalo a následne prenieslo zodpovednosť za svoju nečinnosť na žalobcu, ktorého následkom bolo
zastavenie konania“. V reakcii na túto námietku správny súd poznamenáva, že správny orgán si sám
z úradnej povinnosti zisťuje informácie, ku ktorým má možnosť sa dostať prostredníctvom lustrácií,
avšak, ak potrebuje aj iné informácie, resp. listinné dôkazy preukazujúce (príp. popierajúce) tvrdenia
vyzve účastníkov konania na ich predloženie, pretože ide o návrhové konanie.

60. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že s povinnosťou správneho orgánu zistiť
skutočný stav veci úzko súvisí aj zásada súčinnosti účastníka konania v správnom konaní, upravená
v ustanovení § 4 ods. 1 Správneho poriadku. Táto určuje kooperačnú povinnosť uvedených osôb
so správnym orgánom. Taktiež z nej vyplýva, že účastník konania je povinný so správnym orgánom
spolupracovať počas celého konania. Spolupráca účastníka konania so správnym orgánom podľa

§ 14 Správneho poriadku je postavená na tom, aby účastník konania svojimi postupmi v priebehu
konania nebránil riadnemu priebehu správneho konania a naopak, aby svojím konaním ( úkonmi ) vo
veci napomáhal čo najskoršiemu vydaniu vecne správneho a zákonného rozhodnutia. Limitom tejto
spoluprácesúlimityvyplývajúcezovšeobecnezáväznejprávnejúpravy,príp.zprincípov/zásadkonania.
Súčinnosť v priebehu „celého konania“ sa má vykladať tak, že sa týka aj odvolacieho konania, nielen

prvostupňového konania, príp. iných konaní, v ktorých osoba vystupuje ako účastník konania ( a to
napr. aj v rámci aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.) / pozri rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/9/2021 zo dňa 27.04.2023 /.

61. V žalobcovom prípade je posudzované konanie iniciované jeho žiadosťou resp. návrhom a teda

nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti - ex offo, pričom aj keď sa riadi zásadou materiálnej pravdy,
nie je možné opomenúť už spomínanú skutočnosť, že je ovládané zásadou prejednacou, nie zásadou
vyhľadávacou. Táto okolnosť sa premieta s poukazom na § 34 ods. 3 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku
do povinnosti účastníka konania, resp. oprávneného očakávania, že účastník konania vyvinie vlastnú
procesnú aktivitu smerujúcu k preukázaniu skutočností, ktorých zistenie je pre rozhodnutie nevyhnutné.

62. Obsah administratívneho spisu jednoznačne preukazuje, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie
právnej pomoci nepredložil ani po opakovanej výzve relevantné doklady, ktoré boli prvostupňovým
orgánom verejnej správy od neho oprávnene požadované a tieto nepredložil ani v odvolacom konaní,
čím vznikla prekážka brániaca rozhodnutiu o uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci a bol

naplnený obligatórny dôvod pre zastavenie konania v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. d) Správneho
poriadku. Takisto treba dodať, že vyjadrenia žalobcu nenasvedčujú tomu, resp. nepreukazujú, že by
u neho šlo o stav dôkaznej núdze, keďže žalobca netvrdí, že predloženie požadovaných dokladov a
informácii nebolo v jeho moci.

63. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania
na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania a bol o možnosti
zastavenia konania poučený. Správny súd konštatuje, že v tomto prípade prvostupňovému správnemu
orgánu neostávalo nič iné ako konanie o uplatnenom nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci
zastaviť, nakoľko bez listín preukazujúcich tvrdenia žalobcu ako žiadateľa nemohol prvostupňový orgán

o skutočnosti, či žalobca ako žiadateľ spĺňa podmienky na priznanie právnej pomoci rozhodnúť.

64. Ani námietky žalobcu všeobecného charakteru týkajúce sa zmätočnosti rozhodnutia, jeho
nesprávnosti a nepreskúmateľnosti, a ani to, že výrok nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia, bez toho,
aby ich žalobca riadne odôvodnil a preukázal, by podľa správneho súdu neboli spôsobilé zmeniť závery

žalovaného prijaté v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu podľa názoru správneho súdu boli v súlade
s právnymi predpismi, vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, obsahovali aj zákonné
ustanovenia, pričom výrok tak prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného má oporu
v odôvodnení rozhodnutia a správny orgán v zásade nemal inú možnosť ako konanie o nároku na

poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci proti Finančnému riaditeľstvu SR č. 493332/2019
zo dňa 04.09.2019 o zaplatenie sumy 23,80 eur pôvodne vedenej na tunajšom súde pod sp. zn KE -
8S/117/2019 zastaviť.65. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný následne vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania
o poskytovaní právnej pomoci v celom rozsahu potvrdil.

66. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného dopĺňa, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre
priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci)
má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti
kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc nie

je potrebné sa v rozhodnutí žalovaného zaoberať splnením ďalších (zvyšných ) podmienok, ak je
konštatované (a v rozhodnutí žalovaného i náležite odôvodnené) nesplnenie niektorej z nich. Tento
záver je plne súladný i s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok NSS SR spis. zn.
1Sžk/58/2020 zo dňa 29. 09. 2021). Žalobca sa preto vo svojej argumentácii v predloženej replike mylne
domnieval, že tunajší súd bude preskúmavať zákonnosť v napádaných rozhodnutiach z dôvodov výšky
hodnoty sporu, čo už judikatúrou ustálil vo svojom rozhodnutí Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

vedeným pod sp. zn. 3Svk/28/2022 z 28.02.2024, keďže v tomto prípade bolo konanie zastavené pre
nedoloženie dokladov dôležitých na preskúmanie podmienok materiálnej núdze u žalobcu a s ním
posudzovaných osôb.

67. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel

k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými právnymi
predpismi a v tomto prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Správny súd preto správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

68. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok
na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozhodnutia nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).
Proti druhému a tretiemu výroku tohto rozhodnutia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať
na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie

uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do

uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.