Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724205232
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724205232.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.X,XXXX, A. XXXX/X, C., práv. zast. JUDr D. E., advokát, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník,
IČO: 31 9554 448, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava – Nové Mesto, 831 04, IČO: 47967692, práv. zast. ČOLLÁK & PARTNERI advokátska
kancelária s.r.o., Floriánska 19, Košice, IČO: 45946868, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 1.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 150,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12. 2024 domáhala, aby zaviazal žalovaného zaplatiť
jej sumu 1000,- eur a trovy konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnila tým, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Csp/93/2021 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo

mzdy bola v postavení spotrebiteľky úspešná. Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 16Csp/93/2021
z 29.5.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20CoCsp/38/2023, z 29.2.2024,
ktoré nadobudli právoplatnosť 2.4.2024 rozhodol tak , že žalovaný v 1. rade (terajší žalovaný) je povinný
zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 2.10.2014 k Zmluve o úvere č. 1645781085
zo dňa 2.10.2014 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol:

- odsek 20. odôvodnenia: „ V konaní bolo preukázané, že strany sporu uzavreli dohodu o zrážkach
zo mzdy (žalobkyňa a právny predchodca žalovaného v 1./ rade), podľa ktorej žalobkyňa súhlasila s
tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného zabezpečilo vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyne
zamestnávateľomžalobkyne.Zvyjadrenístránsporubolopreukázané,ženazákladedohodyozrážkach
zo mzdy zamestnávateľ žalobcu realizoval zrážky zo mzdy.

- odsek 21. odôvodnenia: O.i. bolo preukázané, že strany sporu uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy

a z vyjadrení strán sporu bolo preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ
žalobcu realizoval zrážky zo mzdy.“- odsek 22. odôvodnenia: „Po oboznámení sa s obsahom uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy súd
právny úkon - dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý,
v rozpore so zákonom. “

- odsek 23. odôvodnenia: „V dohode o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška
zabezpečenej pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací
inštitút plnenia z úverovej zmluvy, alebo aj príslušenstva pohľadávky, ktoré nie je presne špecifikované.
Zabezpečená pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená určitým spôsobom,
zrejmým obom zmluvným stranám. Je neurčité, aká vyššia výška mesačnej zrážky zo mzdy môže byť

realizovaná, ak by nebola realizovaná zrážka v sume 206,30 eur (viď článok 2.3 dohody o zrážkach
zo mzdy). Ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy v tak neurčitej podobe, bez bližšej špecifikácie
predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa a obchádzanie náležitosti dohody o výške
mesačných zrážok zo mzdy. Jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa spočíva aj v tom, že má
byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy
nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

Ustanovenie dohody je navyše v rozpore s ust. 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“
- odsek 24. odôvodnenia: „Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny
úkon aj pre rozpor so zákonom - ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
keď v dohode o zrážkach zo mzdy žalobca ako spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia
dohody a nemal možnosť ju odmietnuť. Žalovaný v 1./ rade síce tvrdí, že dohoda bola individuálne

dojednaná a nebola nevyhnutnou podmienkou poskytnutia úveru, avšak predložená dohoda je typickým
formulárovým produktom, kde dlžník nemá možnosť meniť obsah dohodnutých podmienok a z obsahu
úverovej zmluvy, či dohody o zrážkach nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o možnosti odmietnuť
takúto dohodu a napriek tomu by úver bol poskytnutý. Taktiež z predložených dokladov nevyplýva, že by
žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch tohto právneho úkonu. Žalovaný v 1./ rade nepreukázal riadne

poučenie žalobkyne ako spotrebiteľa o dôsledkoch podpisu dohody. Aj z uvedených dôvodov jej daný
dôvod neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Obč. zákonníka.“
- odsek 25. odôvodnenia: „Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice
Rady 93/13 EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Dohoda bola uzatvorená ako formulárová, nebola individuálne dojednaná,

žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená na podpis
pri podpise zmluvy.“
- odsek 26. odôvodnenia: „Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou
zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle
spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným

procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným
znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy.
Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, ako je to v tomto prípade. Je
potrebné dodať, že je právne irelevantné, či žalovaný v 1./ rade využil možnosť žiadať zamestnávateľa

žalobkyne o výkon zrážok, dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.“
- odsek 27. odôvodnenia: „V tomto smere súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve
spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010- 110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia
dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka

je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku
právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. “
- odsek 28. odôvodnenia: „Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd dospel k záveru, že uzatvorená
dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon a žalovanému uložil povinnosť zdržať

sa jej použitia. Nakoľko žalovaný v 2./ rade/ zamestnávateľ žalobkyne/ nebol účastníkom vo veci samej,
ale iba v časti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o nároku žalobkyne voči nemu
súd nerozhodol.“
2.Dňom1.7.2024nadobudolúčinnosťzák.č.108/2024Z.z.oochranespotrebiteľaaozmeneadoplnení
niektorých zákonov (ďalej len Aktuálny zákon). Podľa § 53 ods. 1 Aktuálneho zákona: „ Ustanovenia

tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv
uzavretýchpred1.júlom2024anárokyvzniknutéztýchtozmlúvsaposudzujúpodľaprávnychpredpisov
účinných do 30. júna 2024.“ Nakoľko v súdenej veci došlo k porušeniu spotrebiteľských práv zmluvou
č. 1645781085 zo dňa 2.10.2014, nemožno žalobu posudzovať podľa aktuálneho zákona, ale podľazákona č. 250/2007 Z. z. ust. § 4 ods. 2 písm. b/ , § 3 ods. 5. Podmienky pre priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia (ďalej len PFZ) spĺňa tak podľa pôvodného zákona, ako aj podľa aktuálneho
zákona.

Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané spravodlivé finančné zadosťučinenie (ďalej len PFZ) za
porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. PFZ má sankčnú
a odradzujúcu funkciu, aby sa obchodník nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá
predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ
podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Výška PFZ nemôže mať len

symbolický význam, nakoľko PFZ len v symbolickej výške nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým.
Na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr.
ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia
slúži len na dovŕšenie nápravy, pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme
ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ
odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Aj keď výška PFZ sa

nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria, z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať,
vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Na základe Zmluvy o úvere
č. 1645781085, zo dňa 2.10.2004 jej bol poskytnutý úver vo výške 15 000,-- eur. Na predmetný úver
bolo zaplatené celkovo 6 877,47 eura (5 897,43 eura pôvodnému veriteľovi a 980,-- eur žalovanému),
a to ešte predtým, ako žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o zrážky zo mzdy. Napriek tomu sa

žalovaný domáhal uhradenia sumy 19 084,33 eura prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný ešte pred tým, než požiadal zamestnávateľa o zrážky zo mzdy listom zo dňa 8.2.2021,
podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 5.11.2019 návrh na vydanie platobného rozkazu o zapl. 15
936,62 eura. Okresný súd Poprad, rozsudkom sp. zn. 12Csp/34/2020, z 19.5.2021 žalobu zamietol z
dôvodu, že žalobca (terajší žalovaný) nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Rozsudok

bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/36/2021, zo 16.2.2022. Má za to, že
predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje správny údaj o RPMN,
o priemernej RPMN, o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a vôbec neobsahuje údaj o dobe
trvania zmluvy o úvere a o predpokladoch na výpočet RPMN. Žalovaný sa tak na jej úkor chcel zrážkami
zo mzdy obohatiť o sumu vo výške 19 084,33 eura. PFZ si uplatňuje vo výške 1 000,-- eur.

3.Otázka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t. j.
rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 16Csp/93/2021, z 29.5.2024, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20CoCsp/38/2023, z 29.2.2024 a ich odôvodnením, ktoré je
hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať
ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva v základnej veci nie je možné

v konaní o PFZ, ani rozširovať, ani zužovať. Povaha, závažnosť, spôsob a rozsah a okolnosti porušenia
jej spotrebiteľských práv sú dané tým, že predmetná Dohoda bola dopredu pripravená, bez toho, aby
mala možnosť ovplyvniť jej obsah. Ak chcela úver získať, musela podpísať všetky listiny tak, ako
boli predložené. Žalovaný sa prostredníctvom Dohody chcel na jej úkor obohatiť o značnú čiastku.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy jej boli vykonané zrážky vo výške 1044,33 eura. Zmluva

bola uzavretá 2.10.2014, pôvodný veriteľ úver zosplatnil k dátumu 20.3.2017, teda žalovaný si u
zamestnávateľa listom z 8.2.2021 uplatnil zrážky na premlčanú pohľadávku vo výške 19 084,33 eura.
Nekalými praktikami a postupmi, ktoré nemožno nazvať postupmi súladnými s náležitou odbornou
starostlivosťou ju žalovaný udržiaval celé roky v napätí a strachu, využívajúc svoje dominantné
postavenie nad ňou.

4.Na preukázanie svojich tvrdení predložila rozsudok OS Poprad, sp. zn. 16Csp/93/2021, z 29.5.2023,
rozsudok KS Prešov, sp. zn. 20CoCsp/38/2023, z 29.2.2024, kópiu osvedčenia o registrácii pre DPH,
potvrdenie zamestnávateľa z 31.7.2024, rozsudok OS Poprad, sp. zn. 12Csp/34/2020, z 19.5.2021,
rozsudok KS Prešov, sp. zn. 13CoCsp/36/2021, zo 16.2.2022,

5.V ďalšom písomnom podaní uviedla, že skutočnosť, že spotrebiteľskú zmluvu žalovaný nekoncipoval
vzhľadom na merito sporu ho neliberuje a nezbavuje zodpovednosti za porušenie svojich zákonných
povinností. Domáhať sa práva na primerané finančné zadosťučinenie má voči porušiteľovi (dané
základným konaním) a od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný fakticky
vykonával práva veriteľa pohľadávky a domáhal sa zaplatenia pohľadávky. Je teda subjektom, ktorý bol

oprávnený prijímať plnenia. Ak žalovaný je subjektom, ktorý si uplatňoval plnenie voči nej ako dlžníkovi,
tak ostáva jeho vecná legitimácia zachovaná aj v prípade, ak žaloba týkajúca sa spotrebiteľskej zmluvy
smeruje voči nemu ako žalovanému. Žalovaný po materiálnej a formálnej stránke je subjektom, ktorý
hmotnoprávne disponoval s pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy. Ako subjekt podnikajúci v oblastispotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od právneho predchodcu
prevzal spolu so všetkými právami a povinnosťami a požadoval jej zaplatenie. Postúpením pohľadávky
ako postupník vstúpil do práv a povinností zo zmluvného vzťahu a prevzal aj zodpovednosť za porušenie

práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu. Námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie v konaní vníma ako snahu vyhnúť sa následkom spätým s porušením spotrebiteľských
práv a povinností nezákonným uplatnením pohľadávky v súdnom konaní. Žalovaný v základnom
konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu, ale súdne konanie sa snažil využiť vo svoj prospech. Výsledok
základného konania dokazuje, že toto jeho právo súdiť sa nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už má

skúsenosti a vedomosti v iných obdobných súdnych konaniach o nesprávnosti svojej argumentácie, v
ktorých už bol so svojimi právnymi názormi neúspešný.

6.Poukázala na aktuálny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023,
a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2022 z ktorých vyplýva, že
porušiteľom, voči ktorému je možné úspešne sa domáhať PFZ, je taktiež postupník pohľadávky.

Výsledok základného konania, v ktorom spotrebiteľ namieta neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, je
úspešným uplatnením práva alebo povinnosti v súdnom konaní ako to má na mysli zákon o ochrane
spotrebiteľa. Pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie je postačujúca už samotná hrozba
ujmy (spôsobilosť privodiť ujmu). V danom prípade išlo už o reálny vznik ujmy, keďže žalovaný na
základe absolútne neplatného právneho úkonu zamestnávateľovi zaslal výzvu na vykonávanie zrážok

zo mzdy. Žalovaný si na základe predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy uplatňuje naďalej plnenia
voči spotrebiteľom napriek vedomosti o ich neperfektnosti, čo možno považovať použitím analógie z
trestného práva za prípad špeciálnej recidívy, kedy by sa malo PFZ zvyšovať a nie znižovať.
Uplatnená výška PFZ zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie
nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež

odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Žalovaný dlhodobo a
vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu
rozsudkov vydaných proti žalovanému tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa
snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať, najmä využívaním neprijateľných zmluvných podmienok.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa: „Za porušenie povinností

ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany
spotrebiteľauložíorgándozoruvýrobcovi,predávajúcemu,dovozcovi,dodávateľovialeboosobepodľa§
9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu
do 166 000 eur, ak odsek 6 neustanovuje inak.“ PFZ vo výške 1 000,- € je prinajmenšom primerané
aj s ohľadom na výšku sankcií (pokút až do výšky 50 000,- €), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z.

o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o
dohľade nad finančný trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Slovenská obchodná inšpekcia alebo
Národná banka Slovenska. Ujma, ktorá jej konaním žalovaného vznikla, nebola len v akademickej
rovine,alepreukázateľnedošlokzásahuajdojejmajetkovejsféry.Zároveňuplatňovanímjejlegitímneho
nároku v súdnom konaní bol narušený nielen jej bežný život. Výkonom nezákonných zrážok zo mzdy v

nej reálne vyvolalo stresové situácie a psychické napätie. Konanie žalovaného nemožno označiť inak
ako nekalú obchodnú praktiku a rozporné s dobrými mravmi. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa: „Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia §
7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie

alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávane j pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Vzhľadom na
jednotlivé funkcie inštitútu PFZ a jeho účel, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred nečestnými
dodávateľmi, tým že primeraným a najmä dostatočným spôsobom ich skrz finančnú sankciu príjmu

k tomu, aby viac sa rovnakých a obdobných konaní nedopúšťali, resp. ich finančné zadosťučinenie
má odradiť od nekalého konania, a zároveň vyjadrí aj dostatočné zadosťučinenie spotrebiteľovi za
ujmu a príkorie zo strany dodávateľa. K posudzovaniu výšky PFZ poukázala na uznesenie Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/53/2016, zo dňa 04.10.2016, na odôvodnenie bodu 16.: „Podľa názoru
odvolacieho súdu odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy, o ktorú

chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne
na úkor spotrebiteľa obohatiť. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/42/2019, zo
dňa 29.01.2020, výška PFZ môže dosiahnuť až výšku majetkovej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila
(odôvodnenie odsek 8.). Obdobne rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4Co/72/2019, zodňa 17.02.2020;sp. zn. 7CoCsp/16/2020, zo dňa 20.08.2020;sp.zn.11Co/101/2018,zo14.02.2019;sp.
zn. 12Co/49/2018, zo dňa 05.03.2019;sp.zn. 13Co/89/2019 zo dňa 27.10.2019; sp. zn. 18Co/100/2019,
zo dňa 20.01.2020; sp. zn. 22Co/100/2019, zo dňa 21.11.2019.

7.Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška
škodlivého následku, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo mienil spôsobiť, porušením
spotrebiteľského práva. Osobitne dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
21Co/31/2018, zo dňa 16.10.2018, týkajúci sa obdobnej veci, v ktorej bolo priznané primerané
finančné zadosťučinenie v takej výške, v akej sa mienil žalovaný na úkor spotrebiteľa obohatiť (1

022,52 €), z ktorého citovala: „Pri posudzovaní primeranosti odvolací súd zohľadnil predovšetkým
výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré sa snažil získať žalovaný, pričom rozhodovacia prax súdov
Slovenskej republiky, konanie, obdobné konaniu žalovaného, vyhodnotila ako úmyselné, s cieľom
získať majetkový prospech na úkor spotrebiteľa. Takto priznané finančné zadosťučinenie je zároveň
vyrovnaním ujmy žalobkyne a satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného
trpieť, rovnako tak sankciou, postihujúcou žalovaného, ktorý protiprávne konal. “ Z rozsudku Krajského

súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/104/2017, zo dňa 29.05.2018 vyberá: „Čo sa týka výšky primeraného
finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobkyni
v súvislosti so žalovaným nedôvodne uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 190 Eur. Spotrebiteľ,
teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať vznik ujmu, ktorá jej vznikla, pretože Zákon o ochrane
spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie

práv spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Žalobkyňa
sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre priznanie finančného zadosťučinenia.“ Z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/23/2017,
zo dňa 24.08.2017 vyberá: „Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a
spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným

nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 771 Eur.“ Z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
19Co/30/2018, zo dňa 28.06.2018 citovala: „Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia
je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným
uplatňovanou Dohodou o zrážkach zo mzdy v čase, keď táto tvorila neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pre ktorú bola vyhlásená za neplatnú.“ Odkázal na ďalšie rozhodnutia súdov a to:

-rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14C/295/2014, zo dňa 24.09.2015, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/471/2015, zo dňa 28.06.2016 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017, zo dňa 30.01.2019, ktorým bolo priznané PFZ vo
výške 1194,98 €, čo predstavuje 25 násobok poplatku, ktorý bol určený za neprijateľný, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa

30.03.2023, ktorým bolo zamietnuté dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18CoCsp/20/2020 zo dňa 23.09.2020, pričom v tomto konaní bola priznaná suma PFZ vo výške 3
000,- €, rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14C/295/2014, zo dňa 24.09.2015, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/471/2015, zo dňa 28.06.2016 a v spojení s rozsudkom
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.6Cdo/127/2017,zodňa30.01.2019,ktorýmbolopriznané

PFZ vo výške 1 194,98 €, rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 10CoCsp/98/2022 zo dňa
25.01.2023, podľa odôvodnenia ktorého priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- Eur
nepredstavuje neopodstatnené finančné obohacovanie sa žalobcu, pri zohľadnení všetkých krokov,
ktoré musel žalobca podniknúť, aby úspešne uplatnil svoje právo.“

Z novších rozhodnutí (z roku 2024) dala do pozornosti:
• rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/28/2024-140 zo dňa 05.11.2024, ktorým bola
priznaná suma 1 862,23 € (kde bezdôvodné obohatenie v tzv. Základnom konaní bolo vo výške 962,23
€!),
• rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/9/2024 - 108 zo dňa 01.10.2024, ktorým bola

priznaná suma 1 089,47 € (bezdôvodné obohatenie v tzv. Základnom konaní bolo vo výške 189,47 €!),
• rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/2/2024-150 zo dňa 27.06.2024, ktorým bola
priznaná suma PFZ 2 000,- € (bezdôvodné obohatenie v tzv. Základnom konaní bolo 3 417,- €),
• rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/18/2023 - 178 zo dňa 29.01.2024,
ktorým bola priznaná suma 2.583,98 € (t.j. 100 % zo sumy vykonaných zrážok zo mzdy).

- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/2/2024-150 zo dňa 27.06.2024 bolo priznané PFZ
v sume 2 000,- €,- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 12CoCsp/5/2024-104 zo dňa 16.04.2024 bolo priznané PFZ
v sume 1 000,- €,
- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/11/2022-238 zo dňa 31.01.2023 bolo priznané

PFZ v sume 1 250,- €,
- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoCsp/7/2023-158 zo dňa 23.02.2023 bolo priznané PFZ
v sume 744,50 €,
- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1CoCsp/22/2023-289 zo dňa 10.10.2023 bolo priznané PFZ
v sume 622,40 €,

- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoCsp/46/2022-128 zo dňa 01.02.2023 bolo priznané PFZ
v sume 900,- €,
8.V skutkovo a právne obdobných veciach odkázala na ďalšie najnovšie rozhodnutia, a to rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/22/2024-166 zo dňa 28.11.2024, ktorým bola priznaná výška
PFZ1500,-€,arozsudokKrajskéhosúduvPrešoveč.k.7CoCsp/9/2024-138zodňa28.11.2024,ktorým
bola priznaná výška PFZ 500,- €, tj. viac ako 50 % zo sumy požadovanej dodávateľom nedôvodnou

žalobou v tzv. základnom konaní, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/8/2023 zo dňa
30.03.2023, podľa ktorého „je primerané finančné zadosťučinenie v neproporcionálne nízkej výške 100
eur. Odvolací súd preto považoval odvolanie žalobcov v tejto časti za dôvodné “, rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/4/2024-177 zo dňa 25.04.2024, ktorým bola priznaná suma 1 150,- €,
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1CoCsp/21/2024-151 zo dňa 19.11.2024, ktorým bola priznaná

suma 1 050,- €, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoCsp/29/2024-198 zo dňa 03.12.2024,
ktorýmbolapriznanásuma850,-€aleborozsudokKrajskéhosúduvPrešoveč.k.10CoCsp/24/2024-149
zo dňa 26.09.2024, ktorým bola priznaná suma 800,- €.

9.V priebehu konania ponechala súdu na zváženie pripojenie spisov sp. zn. spisu 16Csp/93/2021

a 12Csp/34/2020.

10.Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu zopakovala svoje argumenty pre
vyhovenie žaloby a ďalej uviedla, že žalobkyňa nemohla disponovať kvôli zrážaniu z jej mzdy so svojim
majetkom, nemala žiaden úmysel neplatiť pôvodnému veriteľovi , prípadne žalovanému. Jej dôvod,

prečo sa v podstate dostala do omeškania so splácaním, spočíval v objektívnych dôvodoch - choroby
manžela a z toho dôvodu straty jeho príjmu. Rovnako uviedla, že to, čo by plnila veriteľovi, použila
na vykrytie nákladov pre deti a rodinu. Na základe z toho vzniknutého omeškania, došlo zo strany
žalovaného ku konaniu, ktoré bolo preskúmané ako nedôvodné na tunajšom súde práve v senáte
12Csp o zaplatenie pohľadávky. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

vtedajšieho žalobcu. Bol to v tomto konaní žalovaný, ktorý bez aktívnej vecnej legitimácie mimosúdne
požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Navyše išlo o premlčanú pohľadávku a túto
pohľadávku opäť, bez aktívnej vecnej legitimácie dokonca pri mimosúdnom vymáhaní navýšil na
sumu 19.084,33 eur. Takéto konanie spĺňa všetky znaky nekalej obchodnej praktiky, kedy podnikateľ
vymáhajúc svoj domnelý nárok po tom, čo cestou súdu nie je úspešný, tak si mimosúdne uplatní

pohľadávku ešte vo vyššom rozsahu. Žalovaný konal nekalo, keď bez aktívnej vecnej legitimácie
mimosúdne vediac o tomto svojom právnom defekte, tzn. nedisponoval pohľadávkou, túto vymáhal,
a dokonca navýšil o značnú sumu takmer 3.000,-eur, pričom žalobkyňa nemala inú možnosť ako sa
brániť, iba cestou súdu, a bola úspešná. Náhrada trov konania nemôže slúžiť a to ani okrajovo na
akékoľvek zadosťučinenie v zmysle osobitného ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ale slúži výlučne na

vykrytie nákladov toho-ktorého súdneho konania. V tejto veci ide o individuálne okolnosti a o špecifické
konanie žalovaného, ktoré bolo dokazovaním preukázané, a ktoré zakladá možnosť súdu priznať
primerané finančné zadosťučinenie vo výške, ktorá je požadovaná zo strany žalobkyne.

11.Žalobkyňa vo svojej výpovedi ako strana v konaní uviedla, že od Poštovej banky si požičala peniaze

vo výške 15.000,- eur. Pôžičku začala splácať, no dostala sa do zlej finančnej situácie z dôvodu
onemocnenia manžela a zostali v podstate bez jeho príjmu. Pôžičku prestala splácať a príjem sa začal
používať pre rodinu a deti. Celkove uhradila sumu tak, ako je to uvedené v žalobe. Poštovej banke
mimo týchto fin. prostriedkov nič ďalšie neuhradila a žalovanému bola poukázaná čiastka zo zrážok zo
mzdy. Žalovanému v určitom období riadne poukazovala splátky, no v tom čase jej mzdové oddelenie

zamestnávateľa oznámilo, že ide vykonávať zrážky. Žalovanému poukazovala splátky v rôznych
výškach od 50,- eur do 150,-eur. Bola preto zaskočená konaním žalovaného. Od zamestnávateľa sa
dozvedela, že žalovaný si uplatnil sumu do 19.000,- eur, pričom predtým bol rozsudok, resp. žalovaný
súdnou cestou požadoval sumu 16.000,- eur. Určitú dobu jej zrážky zo mzdy boli vykonávané. Skončiloto až po súdnom konaní, kedy súd tieto zrážky zastavil. Súd prebiehal dva roky. Bola nervózna, napätá,
nevedela , ako to dopadne, a čo má robiť.
Následky uplatnených zrážok zo mzdy boli pre ňu nepríjemné, stresujúce. A keď teraz vidí personálnu

pracovníčku, je jej nepríjemne s ňou byť. Splátky pôžičky obnovila asi po dvoch rokoch, keď si manžel
našiel prácu. Vybavili sa jej telefonáty od žalovaného po ukončení súdneho konania, ktoré pociťovala
ako tlak, len aby platila. Telefonáty teraz už pre odstup času nemá uchované v mobile. Splátky vo
výške 250,- eur mesačne uhrádzala, dokiaľ mohla. Mimo tejto žaloby podala aj inú žalobu na primerané
finančné zadosťučinenie, ku ktorej sa odmietla vyjadriť.

12.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach nárok neuznal za dôvodný a konanie žalobcu považuje
za zjavne bezúspešné a šikanózne uplatňovanie práva. Žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na
náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobca si žalobný nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia odvodzuje od konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16Csp/93/2021, v ktorom
konaní vystupoval ako žalobca a žalovaný bol v rovnakom procesnom postavení žalovaného. V tomto

súdnom konaní sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorú dohodu uzatvoril žalobca s pôvodným veriteľom - Poštovou bankou, a.s. Samotné právo na
primerané finančné zadosťučinenie žalobcu voči žalovanému vôbec nevzniklo, v čoho dôsledku žalobca
ani nemôže uplatnený nárok dostatočne preukázať. Žalobca nesplnil zákonný predpoklad pre uplatnenie
nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti

voči porušiteľovi. Zmluvu koncipoval pôvodný veriteľ a žalovanému bola len postúpená pohľadávka
vyplývajúca zo zmluvy o úvere bez toho, aby žalovaný mohol nejakým spôsobom ovplyvniť jej obsah,
podmienky, či ustanovenia. Z uvedených dôvodov nemožno žalovaného pokladať za porušiteľa. Práve
ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu, z ktorej
vyplýva, že ak sa spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej, či už týmto

zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.
V predošlom konaní nebolo rozhodnuté o porušení práva či povinnosti žalobcu, a na strane druhej,
absentuje zodpovedný subjekt ako porušiteľ práv žalobcu. Namietol požadovanú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia. Konanie žalobcu je zjavné zneužívanie jeho práv, nakoľko je potrebné, aby

sa v každom jednom prípade skúmali všetky aspekty posudzovanej právnej veci a rovnako sa musí
prihliadať na „rozsah“ zásahu do práv spotrebiteľa. Nemožno priznávať práva spotrebiteľom len titulom,
že sú spotrebitelia, nakoľko takéto bezlimitové nazeranie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán sporu, ktorá okolnosť nie je žiadúca.
Žalobca nesplatil ani len istinu úveru, ktorý si vzal od pôvodného veriteľa, čo sám na strane 3 žaloby

uznal, nakoľko sám uviedol, že na úver vo výške 15 000 Eur uhradil sumu 6 877,47 Eur, ktorá suma
nepredstavuje ani len polovicu úveru, ktorý si žalobca vzal, minul a nevrátil. Žalobca je porušiteľom práv
a koná v rozpore s dobrými mravmi, keď požaduje primerané finančné zadosťučinenie v prípade, keď
porušil svoje záväzkové povinnosti a nevrátil ani len istinu úveru.
13.Poukázal na závery rozhodnutia Mestského súdu Košice sp. zn. K2- 37C/5/2022,z ktorého citoval :

„Žalobca, ako bolo súdom konštatované vyššie, síce splnil zákonom požadované podmienky v zmysle
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., avšak z vykonaného dokazovania vyplynuli také skutočnosti,
pre ktoré súd ochranu práva žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odoprel, a
to s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi bol na základe úverovej zmluvy
poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, pričom žalobca sa zaviazal vrátiť celkovo sumu 3.539,64 eura. Z

výpovedežalobcuvyplynulo,ženazákladeúveruzískanéfinančnéprostriedkyposkytolinejosobe,ktorá
skutočnosť je však bez právneho významu, keďže dlžníkom z úverovej zmluvy bol žalobca. Nakoľko
žalobca úver nesplácal, žalovaný, ktorý v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil do postavenia veriteľa
spolu so všetkými právami a povinnosťami, pristúpil k vykonávaniu zrážok na základe uzavretej dohody
o zrážkach zo mzdy. Tu je však potrebné poukázať na to, že súd v základnom konaní konštatoval

neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, a to pre jej nesúlad s ust. § 53 Občianskeho zákonníka,
keďže nebola individuálne dojednaná a takisto pre jej neurčitosť v zmysle ust. § 37 Občianskeho
zákonníka. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že žalobca úver riadne nesplácal a na jeho
splatenie uhradil len to, čo bolo zrazené z jeho mzdy, t. j. dve zrážky vykonané z jeho mzdy u jeho
súčasného zamestnávateľa v celkovej výške 460,79 eura a ďalšie tri, resp. štyri splátky, ktorých celkovú

výšku žalobca uviesť nevedel. Z uvedeného pre súd vyplynul záver, že žalobca neuhradil ani len
poskytnutú istinu úveru. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že porušením povinností zo
strany žalovaného nedošlo ani k zásahu do majetkovej sféry žalobcu tým, že by sa žalovaný bezdôvodne
obohatil na jeho úkor, ako to zvykne byť v obdobných konaniach vo veci priznania primeranéhofinančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. V súdenej veci však
takáto situácia nenastala. Žalobca si tak nesplnil svoju povinnosť riadne splácať úver v splátkach ani v
rozsahu poskytnutej istiny úveru, nemôže preto požadovať za porušenie svojej povinnosti ešte priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Súd zastáva názor, že požiadavka na ochranu spotrebiteľa
ako slabšej strany môže byť dôvodná len tam, kde prišlo k nezákonnému alebo nečestnému obohateniu
sa na úkor spotrebiteľa.
Žalobcom uplatňovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia nie je dostatočným spôsobom
špecifikovaná a relevantne odôvodnená a preukázaná. Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia je potrebné limitovať a zohľadniť, aký dopad a právne následky malo predchádzajúce
konanie na spotrebiteľa, ako i všetky relevantné skutočnosti. Žalobca ako spotrebiteľ predchádzajúcim
konaním domohol uloženie povinnosti žalovanému neuplatňovať dohodu o zrážkach zo mzdy, na
základe ktorej skutočnosti a skutočnosti, že žalobca neuhradil ani len istinu úveru nebol dopad
do osobnej, či majetkovej sféry žalobcu žiaden, a z ktorého dôvodu nemožno priznať primerané
finančné zadosťučinenie vo vyššej výške, nakoľko toto by bolo v zjavnom nepomere a nepredstavovalo

by primeraný satisfakčný prostriedok. Žalovaný pokladá uplatňovanú výšku primeraného finančného
zadosťučinenia za neadekvátnu, neprimeranú a jedná sa o účelové konanie zo strany žalobcu, ktorý bol
tým, ktorý si neplnil svoje základné záväzkové povinnosti, prestal splácať poskytnutý úver a tomuto by
nemala byť poskytnutá právna ochrana. V danom prípade nemožno konanie hodnotiť inak ako zjavné
zneužívanie práva a značný nekontrolovateľný zásah do ústavného majetkového práva veriteľa. Takto

ochrana spotrebiteľov narúša princíp rovnosti strán ako i princíp práva na spravodlivý proces a práva na
právnu istotu, kedy sa podstatným spôsobom zasahuje do práv veriteľov, no napriek tomu sa poskytuje
ochrana dlžníkom, ktorí si neplnia svoje základné povinnosti. Miera ochrany spotrebiteľa má svoje limity
a nemôže byť absolútna. Limit pre určenie mieri ochrany spotrebiteľa je daný úrovňou spotrebiteľa.
14.Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky: „ Ochrana spotrebiteľa má svoje limity,

pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (NS
ČR, sp. zn.: 23Cdo/1201/2009).
15.Odcitoval tiež odlišné stanovisko sudcu B. F. podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k nálezu
pripája k rozhodnutiu Ústavného súdu sp. zn.: I.ÚS 547/2012: „Považujem za nevyhnutné najskôr
konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko,

že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu,
dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal “, ale
„peniaze mohol zobrať“), a to sa už do týka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku
čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Taký postup orgánov ochrany práva
je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti,

vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“
spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne
hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi,
ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu
zvratuvdoterajšejjudikatúresúdov,opäťvrátaneústavnéhosúdu,existujúcebagateľnésporytakzahltia

všetky súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale
narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy).“ Už
z koncipácie pojmu primerané znamená, že finančné zadosťučinenie má predstavovať len primeranú
satisfakciu a nie satisfakciu v rozsahu neprimeranom zásahu a rozsahu neprimeranom skutkovým
okolnostiam. Primerané finančné zadosťučinenie v požadovanej výške rozhodne nespĺňa kritérium a

rozsah primeranosti, ale je zjavným zneužitím práva žalobcu a zásahom do práv žalovaného. Práva
žalobcu boli v predchádzajúcom konaní, od ktorého konania si v predmetnom konaní žalobca uplatňuje
primerané finančné zadosťučinenie „zhojene“ a napravené tým, že žalovanému bola uložená povinnosť
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Rozhodnutia všeobecných súdov nie sú v našom
právnom poriadku právne záväzné a môžu byť len nápomocné k rozhodnutiu, avšak v každom jednom

prípadejenevyhnutnévziaťzreteľnaosobitostiaindividualitykaždéhosporu.Vtomtokontextepoukázal
na rozsudok NS ČR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 23Cdo/1201/2009 a článok v komentári Občiansky
zákonník, v ktorom sa uvádza: „Je potrebné zdôrazniť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnom prípade ju nemožno pojať ako obranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou.“ Nie je
možné poskytovať právnu ochranu spotrebiteľom bez limitov a tým neprimerané, nedôvodne zasahovať

do ústavných majetkových práv veriteľov. V takomto prípade sa nastoľuje značná nerovnováha medzi
dlžníkmi a veriteľmi, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na právnu istotu.
16.Žalovaný na pojednávaní poukázal na svoje písomné vyjadrenia a zdôraznil, že súdne rozhodnutie
rešpektoval, neuplatňoval si voči žalobkyni žiadne ďalšie nároky. Žalovaný aj v tomto konaní uhradilpredmetné trovy konania, a práve inštitút trov konania predstavuje určitú formu satisfakcie a je
nástrojom, ktorý má odradiť účastníkov uplatňovania si svojich práv na súde. Už zaplatením trov
konania bola dosiahnutá zákonom sledovaná funkcia primeraného odškodnenia a náhrada nákladov,

ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s týmto konaním. Žalovaný nevstupoval do kontrakčného procesu
uzatvárania zmlúv ani dohôd, ktoré boli predmetom pôvodného konania. Poukázal na relevantnú
rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ktorá ukazuje, že pri absencii preukázania konkrétnych
negatívnych dôsledkov súdy priznávajú výrazne nižšie sumy ako tie, ktoré si uplatňuje žalobkyňa.
Príkladmo OS Prešov sp.zn.7Csp/3/2023 priznal sumu 50,- eur, OS PO sp.zn.24Csp/9/2022 dokonca

iba 20,- eur. Tieto rozhodnutia vychádzajú z logiky, že samotné procesné víťazstvo nie je automatickým
dôvodom na priznanie PFZ vo vyššej sume. Citoval ppl. rozs. OS Prešov 7Csp/3/2023 zo dňa 5.4.2023:“
Žalobkyňa si svoj nárok na priznanie PFZ odôvodnila svojou úspešnosťou v konaní o určenie povinnosti
zdržať sa uplatnenia dohody o zrážkach zo mzdy. Neuviedla, či konanie žalovaného viedlo k vzniku aj
iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote a tieto neboli ani preukázané.
Keďže uvedenými skutočnosťami žalobkyňa neargumentovala, súd považoval za primeranú výšku

50,- eur. Pôvodné konanie sa týkalo len zabezpečovacieho inštitútu, prostredníctvom ktorého sa
žalovaný ako veriteľ snažil domôcť svojej peňažnej pohľadávky voči žalobkyni. Žalobkyňa nemala
problém splácať tie splátky, ani problém s tými zrážkami nemala, ale problém bol v tom, že mali ťažkú
životnú situáciu v rodine. Žalobkyňa v priebehu súdneho konania nepreukázala negatívne dôsledky
v jej súkromnom, alebo spoločenskom živote z dôvodu súdneho konania. Uplatnená výška primeraného

finančného zadosťučinenia aj vzhľadom na vykonané dokazovanie by viedlo k neprimeranému
obohateniu žalobkyne. Žalobkyňa viackrát podala žalobu o primerané fin. zadosťučinenie, čo aj sama
potvrdila, a preto súdne konania nie sú pre ňu očividne záťažou.

17.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobkyne,

oboznámením spisov Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Csp/93/2021, 12 Csp 34/2020, z najmä
rozhodnutí Okresného a Krajského súdu, potvrdenia spoločnosti Sintra spol. s.r.o., výzvy žalovaného
zistil nasledovný skutkový stav :
18.Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Csp/34/2020 – 244 zo dňa 19. mája 2021 v spojení
s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 13CoCsp/36/2021 zo dňa 16.2. 2022 súd vo veci tých istých strán,

avšak v opačnom procesnom postavení, v bode I. zastavil konanie v časti uplatnenej pohľadávky
prevyšujúcej sumu 13.084,21 eur, zmluvného úroku vo výške 8,9 % ročne od 21.10.2024 do zaplatenia,
v bode II v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na trovy konania. Podľa
bodu 1. odôvodnenia žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 5.11.
2019 domáhal, aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu 15.936,62 eur, zmluvný úrok 8,9 % ročne zo sumy

13.084,21 eur od 20.12.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
13.084,21 eur od 20.12.2018 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým,
že dňa 20.12.2018 Poštová banka uzavrela ako postupca so spoločnosťou Bencont Collection, a.s.
zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o úvere
č. 1645781085 spolu s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník

uzavreli dňa 1.10.2014 pod č. 1645781085 zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Ob.Z., predmetom
ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v celkovej výške 15.000,- eur žalovanému. Žalovaný
sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote. Žalobca si dňa
1.10.2014 splnil zmluvnú povinnosť tak, že previedol finančné prostriedky vo výške 15.000,- eur na
účet žalovaného. Žalovaný splatil svoj záväzok iba čiastočne. Dlžnú sumu žalobca vyčíslil ako dlžnú

istinu spočívajúcu v nesplatenej časti poskytnutého úveru vo výške 13.084,21 eur, dlžných zmluvných
úrokov a zákonných úrokov z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu 20.12.2018 vo výške 2.852,41
eur. Podľa bodu 28 odôvodnenia rozhodnutia súd preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, teda či
banka žalobcovi platne postúpila pohľadávku, ktorá sa stala splatnou. Dospel k záveru, že banka
nezosplatnila pohľadávku voči žalovanej v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o bankách,

a preto nemohla následne pohľadávku platne postúpiť žalobcovi. Podľa bodu 30 odôvodnenia súd
vzhľadom k absencii aktívnej legitimácie žalobcu sa osobitne už nezaoberal procesnou obranou
žalovanej spočívajúcou tvrdení o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru resp. neplatnosti samotného
právnehoúkonu aneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,akoajhmotnoprávnouobranouatovznesenou
námietkou premlčania.

19.RozsudkomOkresnéhosúduPopradsp.zn.16Csp/93/2021zodňa29.5.2023vspojenísrozsudkom
KS Prešov sp. zn. 20CoCsp/38/2023 súd vo veci totožných účastníkov + zamestnávateľa dlžníka
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 2.10.2014 k
Zmluve o úvere č. 1645781085 zo dňa 2.10.2014 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a žalobkyni priznalnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa bodu 2 odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa
žalobný návrh odôvodnila tým, že dohodu o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere uzatvorila s právnym
predchodcomžalovanéhov1./rade,atoPoštovoubankou,a.s.,pretožechcelauzatvoriťZmluvuoúvere

lepšia splátka č. 1645781085 a veriteľ jej predložil listiny s tým, ak chce, aby jej bol úver poskytnutý,
je tieto potrebné podpísať. Predmetné listiny podpísala v presvedčení, že podpísala úverovú zmluvu.
Až od zamestnávateľa z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy sa dozvedela, že podpísala aj dohodu
o zrážkach zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by jej určilo rozsah
povinností plniť, žalovaný v 2./ rade spoločnosť Sintra ako jej zamestnávateľ je povinný vykonávať

zrážky z jej mzdy podľa požiadavky žalovaného v 1./ rade. Ona ako žalobkyňa nemá žiadnu možnosť
zrážky zastaviť. Žalovaný ako veriteľ v 1./ rade si výšku dlhu sám jednostranne diktuje, chýba tu teda
akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či
zmluva obsahuje náležitosti vyžadované zákonom spotrebiteľských úveroch, teda či žalovaný v 1./ rade
má nárok okrem istiny aj na úroky, poplatky a iné príslušenstvo istiny. Žalobkyňa v žalobe namietala
chýbajúce náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a to uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Keďže zmluva
neobsahuje správny údaj o výške RPMN, spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Namietala, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd
vo veci vydal neodkladné opatrenie dňa 13.1.2022 a žalovanému v 1./ rade uložil povinnosť zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 2.10.2014 až do právoplatného skončenia konania vo veci

samej. Žalovanému v 2./ rade uložil povinnosť vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa uvedenej
dohody. Podľa bodu 21 odôvodnenia po oboznámení sa s obsahom uzatvorenej dohody o zrážkach zo
mzdy súd právny úkon - dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý
je neurčitý, v rozpore so zákonom.
20.Z pripojeného spisu 16Csp/93/2021, z dokumentu na č.l. 15 spisu vyplýva, že žalovaný Bencont

Collection,a.s.doručildňa8.2.2021 organizáciiSintra,spol.s.r.o.výzvunavykonávaniezrážokzomzdy
zamestnancovi A. B., kde v podaní vyčísľuje k dátumu 28.1.2021 pohľadávku z nesplateného úveru vo
výške 19.084,33 eur. Ako prílohu predložil dohodu o zrážkach zo mzdy. Podľa potvrdenia spoločnosti
Sintra spol. s.r.o. žalobkyni boli v období mesiacov február až december 2021 vykonané iné zrážky zo
mzdy vo výške od 84,- eur do 152,80,- eur ,celkom 1044,23,- eur z priemernej brutto mzdy 872,- eur.

Podľa § 3 ods.3,5 zákona č. 250/2007 Z. z.
(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.
(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.
(1) Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej
osoby, 12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o
dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom. 12ce)

Podľa § 53 ods. 1 – 5 O.z.
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(3) Ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa,
ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri

uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e)umožňujúobchodníkovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,
i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa
započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)oprávňujúobchodníkarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajú
právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
p) obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 – 3 zákona č. 108/2024 Z.z.o ochrane spotrebiteľa
(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov

zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych
predpisov účinných do 30. júna 2024.
(2) Dozor, dohľad alebo kontrola povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa predpisov účinných pred
1. júlom 2024 začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinnýchdo 30. júna 2024. Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa zistené dozorom,
dohľadom alebo kontrolou podľa prvej vety sa začnú a dokončia podľa právnych predpisov účinných
do 30. júna 2024.

(3) Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom
2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Podľa § 3 O.z.
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

21.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,

že žaloba je čo do základu dôvodná. Žalobca sa žalobou domáha priznania primeraného finančného
zadosťučinenia s odkazom na ust. 3 ods.5 Zákona č. 150/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a porušením
jeho práv, deklarovaných v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Csp/93/2021.

22.V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení

neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, aj zákon
o bankách , vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ sa môže na súde proti

porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

23.Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na
súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v
znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

24.Už v pôvodnom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 12 Csp/34/2020 tých istých účastníkov
o zaplatenie 15 936,62,- eur ,- eur sa žalobca (žalovaný v pôvodnom konaní) o.i. aktívne bránil voči
žalovanému tvrdením neplatného postúpenia pohľadávky a námietkou nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19.5.2021 č. k.

12Csp/34/2020-244 žalobca v pôvodnom konaní nepreukázal, aby výzva banky na zaplatenie
omeškanej splátky žalovanej bola riadne zaslaná, resp. aby uvedená listina bola žalovanej doručená.
Ak žalovaná túto skutočnosť poprela, bolo na žalobcovi uniesť dôkazné bremeno a súdu preukázať,
že listina podmieňujúca vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bola žalovanej doručená. Žalobca
nepreukázal teda splnenie procesnej podmienky, t.j. aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže

zmluvaopostúpenípohľadávkynemohlabyťplatnýmprávnymúkonom,vzmyslektoréhomoholžalobca
nadobudnúť právo na uplatnenie predmetnej pohľadávky.

25. V konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Csp/93/2021 o uloženie povinnosti zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobca proti žalovanému aktívne bránil tvrdením neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy pre nesplnenie
zákonných podmienok. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29.5.2023
č. k. 16Csp/93/2021- 89 (bod 20 až 28) žalobca preukázal, že dohoda bola neplatným právnym úkonom
pre jej neurčitosť a rozpor tak s príslušnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj O.z. Žalobcaako spotrebiteľ na súde teda úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
o ochrane spotrebiteľa ako aj Občianskym zákonníkom.

26.Právoplatným ukončením súdneho konania 16Csp/93/2021 Okresného súdu Poprad bol naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, umožňujúci žalobkyni požadovať
od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie v súlade s ust. § 3 ods.5 Zákona platného
včaseuzavretiazmluvnéhovzťahužalobcu.Výsledokzákladnéhokonania,vktoromspotrebiteľnamieta
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, je úspešným uplatnením práva alebo povinnosti v súdnom

konaní ako to má na mysli zákon o ochrane spotrebiteľa.

27.Aj keď žalovaný nebol priamo stranou predmetného zmluvného vzťahu, postúpením pohľadávky
pôvodného veriteľa na žalovaného žalobkyňa tento nárok mohla uplatniť tak proti pôvodnému veriteľovi,
ako aj proti žalovanému. Žalovaný je teda pasívne legitimovanou stranou sporu. Tu súd poukazuje na
rozhodovaciu prax súdnej autority a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa

30.03.2023, (Aj podľa názoru dovolacieho súdu ak si žalovaná v predchádzajúcom spore neúspešne
uplatnilaspotrebiteľskúpohľadávkuprotižalobcovi(spotrebiteľovi),pričomdôvodjejneúspechuspočíval
v nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie (iba) v dôsledku nedodržania zákonných podmienok
uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, potom nesie prípadnú zodpovednosť voči spotrebiteľovi
v súvislosti s požadovaným finančným zadosťučinením v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

pôvodný veriteľ (banka), alebo ten, na koho bola spotrebiteľská pohľadávka postúpená (bod 16 in fine).
a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2022

28.Rozsah finančného zadosťučinenia nie je žiadnym právnym predpisom upravený, nie sú dané žiadne

kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je jeho
primeranosť. Jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého
prípadu (R48/2022, uznesenie NS SR 7Cdo/92/2021).

29.Cieľom tohto inštitútu je satisfakčná funkcia, teda vykonanie zadosťučinenia a vyrovnanie pomerov,

ktoré boli postupom žalovaného, ktorý bol preukázaný v inom konaní ,ako nesprávny narušené a uviesť
tieto pomery do rovnováhy. Súd môže rozhodnúť, že existujú spravodlivé dôvody na priznanie nižšej
náhrady než bola skutočne spôsobená škoda, vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu,
resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného

a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritérium kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za
ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť
porušenia práv spotrebiteľa.

30. Pri stanovení výšky je všeobecne potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej, resp. hroziacej

ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv
spotrebiteľa. Nie je možné sa striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu
vznikla.Vsúvislostisvýškouprimeranéhofinančného zadosťučineniajedôkaznápovinnosťapovinnosť
tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná.

31.Žalobca pokiaľ nepožaduje symbolickú výšku zadosťučinenia, musí opísať povahu, intenzitu, trvanie
a rozsah pôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých následkov a preukázať, ako tieto následky pociťoval
a prežíval. Všetky tieto predpoklady musí súd v rámci úvahy o výške nároku posúdiť kvalitatívne
a kvantitatívne, a to aj z hľadísk ich významu pre rozhodnutie, ku ktorému dospel.
Jedným z takýchto dôsledkov môže byť napr. to, že žalobca z dôvodu žaloby, ktorá bola voči nemu

podaná, musel brániť svoje spotrebiteľské práva, pričom už samotné súdne konanie je stresujúcim
faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.
Inými negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je
napríklad vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných
alebo psychická záťaž, žalovaný sa voči spotrebiteľovi súdnou cestou domáha jednorazového plnenia

živého úveru bez aktívnej vecnej legitimácie, prípadne právneho opodstatnenia.

32.Rovnako súd môže zohľadniť demonštratívne ukazovatele závažnosti porušenia práv spotrebiteľa
a. povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;b. akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli
spotrebitelia, alebo na jej nápravu;
c. všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil;

d. získané finančné výhody predajcu alebo dodávateľa v dôsledku porušenia právnych predpisov alebo
straty, ktoré predajca alebo dodávateľ v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii
príslušné údaje;
e. sankcie uložené predajcovi alebo dodávateľovi za rovnaké porušenie právnych predpisov v iných
členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné

prostredníctvom mechanizmu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394;
f. všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu (Čl. 1
až 4 smernice 2019/2161); Medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného došlo k uzavretiu
úverovej zmluvy, pričom jednotlivé záväzky z tejto zmluvy boli zabezpečené rozhodcovskou doložkou.
Na podklade tejto rozhodcovskej doložky sa neskôr právny predchodca žalovaného v roku domáhal
uspokojenia svojich nárokov z úverovej zmluvy pred rozhodcovským súdom a bol v konaní úspešný,

keď rozhodcovský súd mu v roku 2014 priznal jednotlivé nároky predstavujúce nesplatenú istinu,
úroky a príslušenstvo. Právny predchodca žalovaného sa následne domáhal núteného výkonu tohto
rozhodcovského rozsudku v rámci exekúcie, ktorá bola vedená od roku 2015 do roku 2023 počas 8
rokov, kedy zo strany súdneho exekútora vykonávajúceho exekúciu na podklade návrhu oprávneného,
dochádzalo k výkonu zrážok zo mzdy povinného, k blokovaniu nehnuteľnosti patriacej žalobcom.

Žalobcovia boli tak obmedzovaní v zabezpečovaní svojich základných potrieb, a základných potrieb
svojej rodiny, keď značná časť príjmu im bola pravidelne, každomesačne strhávaná za účelom splácania
predmetného záväzku.

33.Žalobkyňa dôkazné bremeno uniesla čiastočne, preto súd pri určení výšky uplatneného nároku

zohľadnil len skutočnosti ňou preukázané. Podstatná časť argumentácie žalobcu čo sa týka výšky
zadosťučinenia spočívala v citácii všeobecných kritérii, na ktoré súdy prihliadajú pri stanovení
výšky satisfakcie , pomeru bezdôvodného obohatenia k priznanej satisfakcii a.i. V danom prípade
to mala byť hrozba vzniku škody vo výške zodpovedajúcej sume vo výzve žalovaného adresovanej
zamestnávateľovi žalobkyne 19 084,33,- eur, realizovaných zrážok zo mzdy vo výške 1044,33,- eur,

hrozba násobne vyšších sankcií pre žalovaného v administratívnom konaní / podľa zákona č. 128/2002
oštátnejkontrole,používanienekalejobchodnejpraktikyarozporsdobrýmimravmi,snahoužalovaného
finančne sa na úkor spotrebiteľov obohacovať, najmä využívaním neprijateľných zmluvných podmienok
a recidívou. Odkázala rovnako na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v obdobných veciach od roku
2016.

34.Žalobkyňa popísala povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivých následkov a ako ich
pociťovala a prežívala. Poukázala na svoj nekonformný stav v súvislosti s vedenými súdnymi konaniami,
nemožnosťou dispozície vlastným majetkom v dôsledku vykonávaných zrážok, snahu či už pôvodnému
veriteľovi, alebo žalovanému poukazovať splátky, pričom žalovaný napriek uvedenému uplatnil dohodu

o zrážkach.

35.Súdne konanie 16Csp/93/2021, na ktoré odkazuje žalobkyňa, vedené odo dňa 22.12. 2021 do roku
2024 predstavovalo pre žalobcu ako bežného občana – spotrebiteľa, značnú záťaž, ujmu minimálne
v psychickej rovine, ktorú žalobkyňa popísala vo svojej výpovedi, čo samo o sebe odôvodňuje

oprávnenosť priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie a neumožňuje uvažovať iba
o priznaní symbolickej výške zadosťučinenia. Úspešný výsledok súdneho konania nebol istý a preto až
do právoplatného skončenia bola v určitej neistote najmä čo sa týka končeného dopadu rozhodnutia z
finančného hľadiska. Rovnako popísala svoje pocity voči zamestnávateľovi, ktorý na výzvu žalovaného
začal zrážky realizovať.

36.Žalobca neuviedol, či konanie žalovaného viedlo aj ku vzniku iných, ďalších negatívnych dôsledkov
v jeho súkromnom a spoločenskom živote. Ak žalobkyňa tvrdila vo všeobecnej rovine porušenie
ďalších práv spotrebiteľa v súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou s Poštovou bankou, a. s.,
a dojednanie ďalších neprijateľných zmluvných podmienok, súd v konaní o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia nie je oprávnený samostatne vo vzťahu k priznávanej výške zadosťučinenia
vyhodnocovať zmluvné dojednania z pôvodnej úverovej zmluvy ako otázku prejudiciálnu. Tieto
skutkové tvrdenia musia byť už preukázané v inom konaní vedenom či už na základe návrhu
dodávateľa resp. spotrebiteľa. (porušenie práva spotrebiteľa deklarované vo výroku rozhodnutiaprípadne v jeho odôvodnení). Mimo dojednania nezákonnej dohody o zrážkach zo mzdy súd
nekonštatuje porušenie iných spotrebiteľských práv žalobcu vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007
Z.z. resp. zákona o spotrebiteľských úveroch, prípadne OZ. Z uvedeného súd konštatuje, že nebolo

preukázané tvrdenie žalobcu, aby zmluva o úvere obsahovala iné neprijateľné zmluvné podmienky ,
bola v inom konaní vyhlásená za neplatnú, prípadne bezúročnú a bez poplatkov.

37.Žalobkyni v priebehu roku 2021 boli vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške 1044,23,-
eur v prospech žalovaného. Po nariadení predbežného opatrenia dňa 13.1. 2022 ešte v čase,

kedy rozhodnutie o pohľadávke žalovaného uplatnenej v súdnom konaní 12 Csp /34/2020 nebolo
právoplatným, /23.2. 2022/, zamestnávateľ žalobkyne ukončil výkon zrážok. Žalovaný ani banka sa
následne nedomáhali doplatenia dlhu žalobou na súde. I keď by zrazenú sumu zamestnávateľom bolo
možné považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného, žalobkyni nič nebránilo domáhať sa vrátenia
uvedenej sumy, čo neurobila. Sama žalobkyňa deklarovala záujem poskytnutú sumu úveru neskôr vrátiť
či už pôvodnému veriteľovi, alebo postupcovi pohľadávky. Súd však zdôrazňuje, že ak sa jednalo

o vymáhanie dlhu na úhradu poskytnutého úveru a postúpenej pohľadávky, pričom celkom žalobkyňa
na úhradu dlhu nezaplatila viac ako 7000,- eur, nemožno zrazenú čiastku pokladať za škodu, ktorá by
žalobkyni konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi vznikla.

38.Žalobkyni mimo hroziacej ujmy nevznikla žiadna materiálna ujma či už vo forme skutočnej škody

alebo bezdôvodného obohatenia žalovaného.

39.Konštatovanie žalovaného, že žalobkyňa z poskytnutého úveru 15 000,- eur uhradila banke
a žalovanému iba 6877,- eur, teda nie ani polovicu, nie je sporným a danú skutočnosť súd bol nútený
zohľadniť v rámci uplatnenej procesnej obrany žalovaného pri úvahe o výške zadosťučinenia, ktoré

by nemalo viesť k neopodstatnenému obohacovaniu sa spotrebiteľa týmto inštitútom. Rovnako nebolo
preukázané, aby žalovaný si spôsobom hraničiacim s dobrými mravmi/ obťažujúcimi telefonátmi/,
vynucoval plnenie aj po právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Uplatnenie postúpenej pohľadávky pri
neplatnom postúpení pohľadávky zistenom v súdnom konaní zavinením banky nemožno bez ďalšieho
vo vzťahu k žalovanému generalizovať ako uplatňovanie iných neprijateľných zmluvných podmienok

a používanie nekalých obchodných praktík , alebo recidívu.

40.Z prehľadu súdnych rozhodnutí, na ktoré sa strany odvolávajú je zrejmé, že rozhodovacia prax
súdov a odvolacích súdov, čo sa týka priznávanej výšky primeraného zadosťučinenia je rozdielna.
Rozhodovacia prax súdov v regióne Prešovského kraja prešla vývojom, kedy vo všeobecnosti je

priznávané finančné zadosťučinenie, ak nie je priznané v symbolickej výške, v rozsahu od 50 do 1000,-
a viac eur, čo však vždy zodpovedá okolnostiam konkrétneho prípadu posudzovaného súdom.

41.Súd dospel k záveru, že primeraná k povahe a rozsahu preukázaného porušenia práv žalobkyne /
rozsah porušených povinností uplatnením dohody, doba trvania protiprávneho stavu, zásah do

súkromného života žalobcu, nepreukázaná výrazná majetková ujma ani jej hrozba, odškodnenie
v obdobných prípadoch /, je suma 150,- eur primeranou , zodpovedajúcou svojmu účelu, poskytuje
spotrebiteľovi satisfakciu za prežitú nepohodu počas vedenia pôvodného súdneho konania a neistý
výsledok tohto súdneho sporu , odradí dodávateľa od ďalšieho porušovania práv a jej výška nevybočuje
z rozhodovacej praxe súdov, ktorá nastavila široký rozsah priznávaného zadosťučinenia bez striktných

kritéríi jeho výpočtu a ustálenia výšky.

Napr. :
RozsudkomKrajskéhosúduvPrešovezodňa10.4.2025sp.zn.25CoCsp/30/2024vkonaníozaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu I. stupňa, ktorým

spotrebiteľovi priznal náhradu v sume 1.040,- eur bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Okresného
súdu Poprad sp. zn. 12Csp/31/2023 tak, že žalovanému spoločnosti Black side súd uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 150,- eur. Podľa obsahu žaloby, pritom uplatnený nárok žalobcu vo výške
1.040,- eur predstavoval 1 % zo sumy žalovanej právnym predchodcom žalovaného.

42.Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co CSP/35/2023 zo dňa 30.5.2024 súd potvrdil
rozsudok súdu I. inštancie v časti priznanej sumy 500,- eur a v prevyšujúcej časti , v ktorej žalobcovi
prvoinštančným súdom bolo vyhovené do výšky 1.000,- eur výrok zmenil tak, že žalobu zamietol.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca si uplatnil zaplatenie primeraného finančného zadosťučineniavo výške 3.720,- eur. V bode 32 odôvodnenia rozhodnutia krajský súd konštatuje dohľadanú aktuálnu
rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach, kde vo vymenovaných konaniach z rokov 2022 a 2023
boli priznané finančné zadosťučinenia vo výške 600,-, 800,- 450,-, 500,-, 300,-, 500,- , 600,- 624,- , 300,-

300,- eur.

43.Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25Co CSP/8/2024 tento zmenil rozsudok
prvoinštančného Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/26/2022 súdu tak, že žalobcovi v konaní
o primerané finančné zadosťučinenie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 100,- eur. Podľa

odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 1.055,70 eur. Súdom I. stupňa mu bola pôvodne priznaná suma 600,- eur.

44.Ak žalobkyňa poukazuje na konanie žalovaného, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi
nedôvodným uplatnením si pohľadávky z dohody o zrážkach zo mzdy v rozsahu 19 084,33,- eur, pričom
v samotnom sporovom konaní pred súdom si žalovaný uplatnil iba 15.936,62 eur, je potrebné prihliadnuť

k tomu, že v súdnom konaní sa žalovaný domáhal vyčísleného nároku ku dňu 20.12. 2018, pričom výzva
na vykonávanie zrážok ustálila nárok ku dňu jej vyhotovenia, teda 28.1. 2021, kedy si veriteľ mohol
do pohľadávky započítať tak nesplatenú istinu, ako aj dohodnutý úrok a úrok z omeškania. Nie je
možné teda jednoznačne prijať záver, aby samotné vyčíslenie pohľadávky nevychádzalo z reálneho
navýšenia pohľadávky za stavu, kedy súdna autorita nevyslovila zmluvný vzťah za neplatný, prípadne

bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu o zamietnutí žaloby
si už voči žalobkyni nič nenárokoval. Nebolo preukázané, aby sa domáhal zaplatenia pohľadávky
nekalým spôsobom. K žalobkyňou poukázanej recidíve žalovaného a z tohto dôvodu zvýraznenia
sankčnej funkcie zadosťučinenia uplatňovaním nekalých obchodných praktík súd uvádza, že žalovaný
je inkasnou spoločnosťou, preto sám nekoncipuje zmluvy o spotrebiteľských úveroch a nebolo tomu

ani v danom prípade. Žalovaný uplatnil síce neplatnú dohodu, no v čase jej uplatnenia nebolo ešte
právoplatne rozhodnuté o základe nároku ani o neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalovaného. Tieto
skutočnosti boli zistené a preukázané až v súdnom konaní.

45.Výška priznaného zadosťučinenia je postačujúca na kompenzáciu nekonformnej situácie žalobkyne,

zodpovedá duchu zákona a preto v prevyšujúcej časti súd jej nárok zamietol.

46.Rozhodnutie pri uplatnenom nároku záviselo od úvahy súdu. Žalobca pri podávaní žaloby objektívne
nemohol vedieť, v akom rozsahu sa súd s jeho úvahami o výške finančného zadosťučinenia stotožní. V

takomprípadepriprocesnomúspechuaneúspechustránsporuniejemožnévychádzaťzust.§255ods.
2 CSP, ale z ust. § 255 ods. 1 CSP, kde úspech v spore je daný vtedy, ak je nárok uplatnený správne čo
do základu. Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné selektovať, čo je základné a čo sprevádzajúce.
Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška plnenia je druhotná,
žalobcu v takomto prípade treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal úspech čo do

základu nároku a výška nadväzujúca na úspech závisela výlučne od úvahy súdu. Výška náhrady trov
sa priznáva iba z prisúdenej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.