Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122316522
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122316522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: PLUSIM spol. s
r.o., so sídlom Kopčianska 92, 852 03 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 818 565, právne
zastúpeného: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Tichá 45,
811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188 proti žalovanému: DREVOINDUSTRIA SMOLENICE, s. r. o., so
sídlom Lošonec 244, 919 04 Smolenice, IČO: 46 431 691, právne zastúpenému: C&T Advokáti s.r.o.,
so sídlom kancelárie Fedinova 3b, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 284 961, o
zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava

č.k. 23Cb/29/2022-131 zo dňa 10.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/29/2022-131 zo dňa 10.02.2023
v časti napadnutého výroku II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
10.904,03 eur p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/29/2022-131 zo dňa 10.02.2023
v časti napadnutého výroku II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.263,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 45.520,- eur od 04.09.2021 do 28. 09.
2021, zo sumy 13.685,- eur od 29. 09. 2021 do 13. 06. 2022 a zo sumy 12.167,03 eur od 14.06.2022
do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a v súvisiacom výroku III.
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku konanie v časti
zaplatenia sumy 7.832,97 eur zastavil, II. výrokom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 12.167,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 45.520,- eur od

04.09.2021 do 28.09.2021, zo sumy 13.685,- eur od 29.09.2021 do 13.06.2022 a zo sumy 12.167,03
eur od 14.06.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to všetko v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v III. výroku zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 36%. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia
§ 358, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“), § 147 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
25.05.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 20.000,- eur spolu
príslušenstvom z dôvodu, že žalobca vykonal na základe objednávky žalovaného zo dňa 17.07.2021na kalendárny týždeň 29 dopravné služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a to konkrétne
medzinárodnú dopravu s nakládkou v dňoch 19.07.2021 až 22.07.2021 spočívajúcu v prevoze 19
kontajnerov cez prístav Haina (Nemecko) a 1 kontajnera cez prístav Netphen (Nemecko), vrátane

colného konania a poistenia, za dohodnú cenu 42.520,- eur bez DPH, ktorú žalovanému vyfakturoval
faktúrou č. 20211997 zo dňa 27.08.2021 so splatnosťou dňa 03.09.2021 na celkovú sumu 42.520,-
eur bez DPH. Napriek riadnemu poskytnutiu služieb zo strany žalobcu, žalovaný za poskytnuté služby
zaplatil žalobcovi iba časť dohodnutej ceny a to dňa 28.09.2021 vo výške 22.520,- eur a zvyšnú časť
fakturovanej sumy vo výške 20.000,- eur svojvoľne neuhradil.

3. Žalovaný v podanom odpore poprel, že by bol v omeškaní s úhradou sumy 20.000,- eur vyfakturovanej
faktúrou žalobcu č. 20211997, keďže táto bola so súhlasom samotného žalobcu zadržaná z dôvodu
hroziacich škôd, nakoľko žalobca pri viacerých prepravách nesprávne zabezpečil vystavenie všetkých
potrebných dokumentov, ktoré žalovaný potreboval na dodržanie akreditívnych podmienok pri tejto
preprave. O vzniku týchto nákladov bol žalobca riadne notifikovaný emailom a existenciu niektorých

týchto nákladov a ich úhradu dokonca uznal aj priamo konateľ žalobcu p. A., ako to vyplýva z emailu zo
dňa 05.04.2022, v ktorom konateľ žalobcu priamo potvrdzuje, že si je vedomý skutočnosti, že platba v
sume 20.000,- eur im bola s ich súhlasom zadržaná ako kompenzácia škôd. Pri preprave kontajnerov
totiž žalovanému vznikli preukázateľné viac náklady konaním žalobcu v celkovej výške 18.482,03 eur.
Tieto náklady dokonca v časti sumy 6.315,- eur sám žalobca aj uznal, preto je zrejmé, že minimálne v

tejto časti je podaná žaloba nedôvodná. Nakoľko však medzi stranami sporu prebiehali viaceré ďalšie
prepravy, kde vznikli obdobné problémy (napr. aj pri preprave s lodením dňa 30.05.2021 sa vyskytli
obdobné problémy a žalovanému z tohto dôvodu vznikli viacnáklady vo výške 2.764,06 eur, o ktorých
bol rovnako žalobca riadne informovaný a ktoré rovnako uznal), uskutočnilo sa dňa 21.04.2022 medzi
stranami sporu stretnutie za účelom vysporiadania a vzájomného započítania všetkých nárokov. Na

tomto stretnutí, na ktorom bol prítomný konateľ p. B. A. a zo strany žalovaného bola prítomná p. C.
D., bolo dohodnuté, že žalovaný vystaví žalobcovi faktúru č. 22007 v sume 18.482,03 eur, čo zahŕňa
všetky vzniknuté viacnáklady z dôvodu pochybení žalobcu. Tieto náklady sa týkali prepráv uvedených
v tabuľke, pričom o všetkých týchto nákladoch bol žalobca riadne informovaný a tieto na stretnutí dňa
21.04.2022 aj konateľ žalobcu uznal. Predmetné náklady žalovaný špecifikoval nasledovne:

6291940940 PL11 iba 7 dni v prístave (26102021-1) 149,54 eur
6294643101 PL34 neskoro dokumenty (fa 26102021-4) 830,00 eur
6294643100 PL38 neskoro docs (fa 26102021-3) 2.770,00 eur
6302318390 PLUSIM 51 priamy predaj dreva 2.573,09 eur
6302318561 PL61 odmietnuté znížená cena 2.764,06 eur

6302318600 PL75 neskoro adr. na vrátenie 6.315,00 eur. Spolu bez DPH 15.401,69 eur. Vzhľadom na
podanie žaloby, žalovaný pristúpil k jednostrannému zápočtu, v ktorom si započítal sumu 18.482,03 eur
a rozdiel vo výške 1.517,97 eur poukázal na účet žalobcu.

4. Žalobca vo vzťahu k námietkam žalovaného poukázal na emailovú odpoveď zástupcu žalobcu

zo dňa 05.04.2022 (t.j. 7 mesiacov po uplynutí splatnosti faktúry žalobcu - čo samotné popiera
tvrdenie, že žalovaný nebol v omeškaní), z ktorej vyplýva obchodné jednanie žalobcu so žalovaným o
spôsobe úhrade tejto faktúry, ako aj jednanie o prípadnej zodpovednosti žalobcu (resp. prepravcu) zo
zabezpečovanej prepravy, pričom z nej nevyplýva, že by žalobca udelil akýkoľvek súhlas so zadržaním
sumy 20.000,- eur, pričom úmysel žalobcu bol v tomto prípade zistiť od žalovaného ďalší postup riešenia

vzniknutej situácie (najmä zadržania sumy vo výške 20.000,- eur), ako aj podklady od žalovaného na
uplatnenie zodpovednosti za spôsobenú škodu. Samotný výkon prepravy tovaru nerealizoval žalobca,
keďže išlo o obstaranie medzinárodnej lodnej prepravy, ktorú žalobca zabezpečoval prostredníctvom
ďalšieho zasielateľa (spoločnosti JAS Forwarding GmbH), pričom prípadné náklady za porušenie
povinností zasielateľa/ prepravcu potreboval žalobca získať z dôvodu uplatnenia nákladov od ďalšieho

zasielateľa/prepravcu. Tieto náklady neboli zo strany žalovaného žalobcovi predložené, resp. tvrdenia
žalovaného sa ukázali ako nepravdivé. Nepovažoval preto za pravdivé tvrdenie, že žalobca uznal a
súhlasil s vystavením faktúry na sumu 18.482,03 eur s DPH, nakoľko žalobca pri kontrole uvedených
prepráv zistil, že pri ich obstaraní nepochybil, resp. že žalovaný nepreukázal pochybenie, ako aj
oprávnenosť nákladov, ktoré by žalobca mohol (a mal) preniesť na ďalšieho zasielateľa/prepravcu (za

predpokladu, ak by sa preukázalo pochybenie pri zabezpečení či realizácii prepravy). Žalovaný v odpore
namietal, že dôvodom vzniku škôd bolo najmä omeškanie pri vystavovaní potrebných dokumentov pri
zabezpečení prepravy zo strany žalobcu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v dôsledku
akéhokoľvek pochybenia žalobcu došlo k vzniku škôd a ich výške. Napriek tomu, že žalobca žiadalžalovaného o uvedenie výšky škody (ak vznikla), aby ju vedel uplatniť u ďalšieho zasielateľa/prepravcu,
žalovanýažvodpore(t.j.takmerporokuodrealizácieuvedenejprepravy)uvádzanímtvrdenúškoduato
bez akéhokoľvek preukázania k relevantným prepravám. V komunikácii predložené porušenia zo strany

žalobcu (preprava 6302318600) a s ňou súvisiace náklady sa ukázali ako neopodstatnené, keďže išlo
o porušenie (nesprávne zadanie) zo strany žalovaného. Je pravdou, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k stretnutiu dňa 21.04.2022 za účelom vyriešenia vzájomných nárokov, avšak nie je pravdivé
tvrdenie, že na uvedenom stretnutí došlo zo strany žalobcu k akémukoľvek uznaniu nárokov žalovaného,
resp. že žalovaný vystaví žalobcovi faktúru č. 22007 v sume 18.482,03 eur, nakoľko žalobca po stretnutí

preveril údajné problémové prepravy, pričom zistil, že k porušeniu došlo na strane žalovaného, resp.
že žalovaný neuviedol žiadnu výšku nákladov, resp. ich žiadnym spôsobom nepreukázal. K údajným
porušeniam povinností zo strany žalobcu pri prepravách pre žalovaného, žalobca uviedol:
a) 6302318600 - v uvedenom prípade žalobca zistil, že pochybil žalovaný, keďže B/L (nákladné
dokumenty) boli dodané zo strany žalobcu včas. Problém, ktorý pri danej preprave nastal, bol s adresou
na vrátenie kontajnerov, keďže žalovaný (p. D.) tvrdil, že na udaných adresách pre doručenie tieto

kontajnery nechcú, pričom JAS DE potvrdil, tie už boli vrátené;
b) 6294643100, 6294643101 - v uvedený prípadoch žalobca rovnako zistil, že pochybil žalovaný, keďže
v danej preprave boli aj SOC aj COC kontajnery, ktoré žalovaný pred nakládkou vopred neavizoval a ani
neuviedol, ktoré sú ktoré. Z uvedeného dôvodu, prepravca (spoločnosť COSCO) vykonalo pri naložení
vlastné rozdelenie, čo možno nesedelo s interným dokladmi žalovaného, avšak bez dopadu na riadne

vykonanie prepravy;
c) 6302318390 - v tomto prípade by mohlo ísť o chybu na strane prepravcu (spoločnosti COSCO). Táto
spoločnosť vystavila B/L (nákladný dokument) k danému kontajneru namiesto Shanghai do Qingdao.
Žalobca túto skutočnosť reklamoval u prepravcu, avšak nakoľko žalovaný nepredložil žiadne náklady za
tútochybu,žalobcanevedeluplatniťtietonákladyuprepravcu.Žalovanýaždopodaniaodporuneuviedol

v tomto prípade žiadnu výšku nákladov (aj keď ho o to žalobca žiadal) a navyše ani výšku nákladov
uvedenú v odpore nijak nepreukázal;
d) 6302318561 - v tomto prípade by mohlo ísť o chybu na strane JAS DE, keďže meškala so zaslaním
B/L (nákladný dokument) k danému kontajneru. Žalobca túto skutočnosť reklamoval u JAS DE, avšak
nakoľko žalovaný nepredložil žiadne náklady za túto chybu, žalobca nevedel uplatniť tieto náklady u JAS

DE. Žalovaný až do podania odporu neuviedol v tomto prípade žiadnu výšku nákladov (aj keď ho o to
žalobca žiadal) a navyše ani výšku nákladov uvedenú v odpore nijak nepreukázal;
e) 6291940940 - v tomto prípade žalobca neeviduje žiadnu reklamáciu zo strany žalovaného ohľadom
neskorej prezentácie B/L (nákladného dokumentu) či iného pochybenia na strane žalobcu. Žalovaný
dostatočne nepreukázal, že by v dôsledku pochybenia zo strany žalobcu došlo k oneskorenému dodaniu

dokumentov, resp. že by vznikla škoda a jej výška (a to napriek tomu, že ho žalobca dopytoval), resp.
že žalobca uznal údajnú pohľadávku žalovaného v sume 18.482,03 eur. Z tohto dôvodu považoval
žalobca pohľadávku žalovaného za spornú a neexistujúcu a preto ju nebolo možné započítať s odplatou
žalobcu, na ktorú má právny nárok. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal prípadné náklady
za pochybenie ďalšieho zasielateľa či prepravcu včas, čím zmaril možnosť žalobcu ich uplatniť voči

ďalšiemu zasielateľovi a/alebo prepravcovi a tým zodpovedá žalovaný za ich znášanie v plnom rozsahu.

5. Žalovaný ďalej namietal, že si v zmysle objednávky objednal od žalobcu prepravné služby a nie
obstaranie prepravy a rovnako v zmysle žalobcom vystavenej faktúry žalobca žalovanému fakturoval
vykonanie prepravy. Vzniknuté škody sú zrejmé z predloženej emailovej komunikácie s konateľom

žalobcu, kde sám konateľ žalobcu vo vzťahu k preprave 6302318600 uvádza, že: „skoda, ktoru ste
nam preukazali je na urovni €6.315.“ Žalovaný preukázal a zaslal žalobcovi všetky nároky, ktoré mu
následne vyčíslil, pričom tieto nároky žalobca až do podania žaloby vecne nespochybňoval. Žalobca vo
svojom vyjadrení na jednej strane tvrdí, že nároky žalovaného nie sú preukázané, avšak sám vo svojom
vyjadrení priznáva pochybenia pri niektorých prepravách. Z tohto dôvodu skutkové tvrdenia strán sporu

minimálne ohľadne prepráv 6302318390 (PL51) a 6302318561 (PL61), že došlo k pochybeniu žalobcu
a vzniku škody, sú zhodné. K úhrade nákladov zo strany žalovaného došlo vzájomným zápočtom s
nárokmi žalovaného voči jeho čínskemu zmluvnému partnerovi, kedy žalovaný pri preprave 6302318390
(PL51) z tohto dôvodu vystavil dobropis na sumu 2.573,09 eur a pri preprave 6302318561 (PL61)
akceptoval zníženie dohodnutej ceny o 2.764,06 eur, čo predstavuje priamu škodu, ktorá vznikla

žalovanému v dôsledku pochybenia žalobcu, keďže zásielka nemohla byť dodaná včas za dohodnutú
sumu práve v dôsledku chybných dokumentov a musela byť predaná so zľavou. Ohľadom prepravy
6302318600 (PL75) sám žalobca tvrdí, že došlo k pochybeniu v súvislosti s adresou na vrátenie
kontajnerov, a teda je zrejmé, že B/L nemohli byť vystavené správne. Bez ohľadu na uvedené z užpredloženého emailu k odporu je zrejmé, že vyčíslenie škody pri tejto preprave spočívajúce v nákladoch
na skladné v prístavoch, bolo odsúhlasené priamo žalobcom. Nielen konateľ žalobcu predloženým
emailom zo dňa 05.04.2022 tieto náklady akceptoval a považoval ich za preukázané, ale aj ďalší

pracovník žalobcu p. E. F., ktorý bol priamo zodpovedný za dané prepravy, emailom zo dňa 20.01.2022
výslovne tieto náklady v mene žalobcu akceptoval, rovnako ako neskôr aj konateľ žalobcu. Rovnako
aj pri prepravách 6294643100 (PL38) a 6294643101 (PL34) žalobca vo vyjadrení tvrdí, že nedošlo k
pochybeniu z jeho strany, avšak súčasne uvádza, že dopravca v rozpore s požiadavkami žalovaného
rozdelilsvojvoľnezásielku,pričomtotorozdelenienesedelosinternýmidokladmižalovaného,vdôsledku

čoho nemohli byť dané zásielky uvoľnené. Práve toto neoprávnené rozdelenie zásielky však spôsobilo
vznik škody, nakoľko práve v dôsledku nesprávnych dokumentov nebolo možné uvoľniť zásielku včas
kvôli nesúladu predložených dokumentov, čím došlo k vzniku nákladov na skladovanie danej zásielky.
Tieto náklady musel žalovaný uhradiť priamo svojmu zmluvnému partnerovi, pričom škodové faktúry
v súvislosti s týmito prepravami, ktoré žalovaný uhradil preukazujú oprávnenosť vyčíslenej škody.
Škodu pri preprave 6291940940 (PL11) žalovaný riadne reklamoval a žalobca o problémoch aj pri

tejto preprave vedel. Zo škodovej faktúry vyplýva, že za škodu vzniknutú pri tejto preprave, musel
žalovaný uhradiť 1140 CNY (čínsky jüan), čo predstavuje práve sumu 149,54 eur. Žalovaný komunikoval
ohľadom jednotlivých prepráv aj s dispečermi žalobcu. Na pojednávaní žalovaný doplnil, že pri preprave
6291940940 bol problém v tom, že žalobca zle zabookoval /objednal prepravu s tým, že štandardná
preprava pri kontajnerovej preprave je 14 dní v prístave. Preprava prebieha tým spôsobom, že tovar sa

nalodí v mieste náklady do nejakého kontajnera, jedná sa o SOC a COC kontajnery, ktoré nevlastnia
strany sporu, ale vlastnia ich lodiari/spoločnosť, ktorá vykonáva lodnú dopravu, s tým, že po dobu
plavby poskytuje tento kontajner na prepravu a súčasne povinnosťou objednávateľa dopravy je, aby
tento kontajner bol odovzdaný na mieste, kde to ten lodiar žiada, keďže sa jedná o jeho kontajner. V
prípade škody, ktorú žalobca uznal u prepravy 6302318600, vznikol problém, že bola neskoro oznámená

adresa na vrátenie kontajnera, čo znamenalo, že po vykládke nikto nevedel, kam ho doručiť a cirkuloval
po území Číny, s tým že hrozilo, že daný lodiar, zmluvný partner si uplatní oveľa väčšie náklady na
dodanie nového kontajnera. Nakoniec bol kontajner doručený, ale vznikli viacnáklady v súvislosti s
presunom kontajnera, jeho skladovaním, nakladaním atď. Preprava, ktorá bola predmetom spolupráce
medzi stranami sporu, bola veľmi špecifická v tom, že doprava z miesta vykládky naspäť je veľmi

nákladná, častokrát prevyšuje dokonca hodnotu danej zásielky, v tomto príp. v kontajneroch bolo
drevo, preto je absolútne kľúčové, aby boli dokumenty vystavené správne a aby dopravca zabezpečil
správnu komunikáciu, včasné vystavenie dokumentov. Pri preprave 6294643101 a 6294643100 vznikol
problém s neskorým prezentovaním dokumentov, čiže dokumenty, ktoré boli vystavené pri náklade,
nalodení, nesedeli s dokumentmi, ktoré boli následne vystavené lodiarom a tým, že došlo k rozdeleniu

zásielky na viacero prepráv, nemohli byť kontajnery v mieste vykládky uvoľnené. Preprava prebieha na
základe dokumentárneho akreditívu, čo znamená, že kontajnery sú uvoľňované v mieste vykládky na
základe vopred označených dokumentov, akonáhle tieto dokumenty nesedia, vzniká problém, pretože
zákazník v Číne nie je povinný, ani oprávnený, prevziať kontajner a tým pádom cena nemusí byť
dodržaná. Vznikajú náklady na skladovanie kontajnera a jeho manipuláciu, rovnako to bolo aj v tých

dvoch prípadoch. Ohľadom prepravy 6302318390 pochybenie nie je sporné, keď BL, čiže nákladný
list, bol vystavený namiesto Shanghai na miesto určenia Qingdaou, vzdialené cca 500-600 km. Tým
pádom vznikli žalovanému viacnáklady, lebo daná zásielka bola zle doručená, dokumentárny akreditív
prepadol, teda klient musel tú zásielku predať niekomu na burze. Vzhľadom na to, že cena dreva ako
komodity sa riadi burzovými pravidlami, každý deň sa mení, v dôsledku uvedeného vznikla škoda tým,

že klient mohol danú zásielku predať iba za nižšiu cenu, resp. jeho zákazník od neho požadoval zľavu vo
vyúčtovanej sume, vzhľadom na zmenu ceny tejto komodity. Čo sa týka prepravy 6302318561, žalobca
nespochybňuje svoje pochybenie, keďže jasne uvádza, že BL bol zaslaný s meškaním. Škoda rovnako
spočíva v znížení ceny a teda viacnákladov pre žalovaného.

6. Záverom žalobca zhrnul, že poskytnutie služieb žalobcom, vznik nárok na odmenu, výška odmeny,
neboli v konaní sporné. Strany sporu komunikovali o údajnej škode z dôvodu nejakých nadnákladov,
ktorá sa mala stať žalovanému, ako aj o tom, či za túto škodu zodpovedá žalobca. Prípadné uplatnenie
tejto škody, nárok žalovaného (náhrada škody v peniazoch) nie je protihodnotou za dodanie služby,
ani za dodanie tovaru, a preto nie je a nemôže byť predmetom DPH. Žalovaný v konaní nepreukázal

samotné porušenie povinností žalobcu zmluvnej či zákonnej, vznik škody a ani príčinnou súvislosťou
medzi týmito skutočnosťami. Aj keď z tvrdenia žalovaného, ako aj z tvrdenia svedkyne pani C. D. mali
vyplynúť určité povinnosti žalobcovi (ako samozrejmé), ktoré mali byť porušené, tak uvedené tvrdenia
sú nepreukázané (žalovaný nepredložil jediný dôkaz preukazujúci akou konkrétnou povinnosťou bolžalobca zaviazaný a ktorú mal teda porušiť). Navyše tieto tvrdenia žalovaného nekorešpondujú ani
s obsahom objednávok žalovaného voči žalobcovi (žalovaný si žiadne takéto povinnosti u žalobcu
nevymienil a žalobcovi ani z ničoho nevyplývajú). Zo všetkých listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný

komunikoval a žiadal od žalobcu preplatenie vzniknutej škody. Z vykonaného dokazovania však
vyplynula nielen skutočnosť, že nebola preukázaná žiadna povinnosť žalobcu, ktorá by zakladala jeho
prípadnú zodpovednosť za náhradu škody, ale ani vznik a výška škody uplatňovaná žalovaným, t.j.
nielen, že nebola preukázaná podmienka pre vznik zodpovednosti žalobcu za škodu, ale ostala sporná
aj skutočnosť jej vzniku a samotnej výšky. Svedok B. A. vyslovene uviedol, že neodsúhlasil vystavenie

faktúru žalovaného, ktorú skutočnosť navyše potvrdzuje aj dátum vyhotovenia faktúry žalovaného,
ktorá nemohla byť predložená a odsúhlasená žalobcom dňa 21.04.2022, keďže bola preukázateľne
vyhotovená až dňa 22.04.2022.

7. Žalovaný záverom zhrnul, že svedkyňa C. D. jednoznačne potvrdila, že žalobca vedel o vzniknutých
nákladoch a tieto konateľ žalobcu p. B. A. pred vystavením faktúry č. 22007 aj jednoznačne odsúhlasil,

čo vyplynulo aj z následnej konfrontácie svedkyne s výpoveďou druhého svedka p. B. A.. Výpoveď p.
B. A. označil za podstatnú a významnú, nakoľko v rámci konfrontácii so svedkyňou p. C. D. priznal,
že ako konateľ žalobcu vedel o nárokoch žalovaného vo výške fakturovanej sumy faktúrou č. 22007,
tieto nároky preberal s uvedenou svedkyňou ako konateľ na stretnutí dňa 21.04.2022, potvrdil, že
počas tohto stretnutia odsúhlasil minimálne časť tohto nároku, potvrdil, že o tom, že akceptoval nároky

žalovaného informoval aj ostatných spoločníkov žalobcu. Na stretnutí dňa 21.04.2022 bol vtedajším
konateľom žalobcu uznaný záväzok a bolo aj odobrené vystavenie faktúry č. 22007 na celkovú sumu
18.482,03 eur s DPH. Uvedenému nasvedčuje predovšetkým následnosť krokov zo strany žalovaného,
ktorý túto faktúru bezprostredne vystavil, zaslal žalobcovi, čo by nemalo význam, ak by sa na tom strany
sporu predtým nedohodli. Následné vrátenie tejto faktúry žalobcom bolo zjavne bezdôvodné, keďže

aj v rámci tohto konania samotný vtedajší konateľ žalobcu uznal minimálne čiastočnú oprávnenosť
fakturovanej sumy vo výške 6.315,- eur bez DPH v súvislosti s prepravou č. 6302318600, pričom aj v
tomto konaní žalobca žalobu čiastočne práve z tohto dôvodu zobral späť. Žalovaný sa nemohol dostať
do akéhokoľvek omeškania, keďže o zadržaní žalovanej sumy bol žalobca informovaný a súhlasil s
ním. Dátum vystavenia faktúry sa uvádza nasledovný deň po jej fyzickom vyhotovení. Daná faktúra

bola vystavená v súlade so všetkými právnymi predpismi, keďže jediný zákon, ktorý upravuje lehoty
vystavenia faktúr je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a ten v ustanovení § 73 uvádza
lehotu na vystavenie faktúry 15 dní od dodania tovaru alebo služby. K dodaniu v tomto prípade došlo
na základe schválenia nákladov na stretnutí dňa 21.04.2022, a teda od tohto momentu začala plynúť
zákonná 15 dňová lehota na vystavenie faktúry. Je zrejmé, že žalobca vykonával pre žalovaného

prepravu a nie poskytoval zasielateľské služby. V zmysle národnej úpravy, ako aj medzinárodných
dohovorov platných v rámci medzinárodnej multimodálnej doprave platí, že dopravca zodpovedá za
konanie svojich subdodávateľov rovnako, ako keby danú dopravu vykonával sám.

8. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že si

žalovaný na základe e-mailovej objednávky zo dňa 17.07.2021 objednal medzinárodnú prepravu tovaru
na kalendárny týždeň 29, s nákladkou v dňoch 19.07.2021 až 22.07.2021 spočívajúcu v prevoze 19
kontajnerov cez prístav Haina a 1 kontajnera cez prístav Netphen, vrátane colného konania a poistenia,
za dohodnutú cenu 42.520,- eur bez DPH Tiež nebolo medzi stranami sporné, že žalobca predmetnú
sumu za poskytnuté služby fakturoval faktúrou č. 20211997 zo dňa 27.08.2021 so splatnosťou dňa

03.09.2021 s tým, že žalovaný zaplatil iba časť fakturovanej sumy vo výške 22.520,- eur, následne po
začatí konania uhradil časť pohľadávky vo výške 1.517,97 eur a zvyšnú časť neuhradil. V priebehu
konania pred začatím prvého pojednávania zobral žalobca žalobu čiastočne späť a to v rozsahu o
zaplatenie sumy 1.517,97 eur, ktorú žalovaný uhradil po začatí konania a v rozsahu o zaplatenie sumy
6.315,- eur z dôvodu, že žalobca uznal časť svojej zodpovednosti v uvedenej výške. Ako sporné súd

prvej inštancie ustálil, či žalobca pre žalovaného vykonal prepravné služby alebo obstaral prepravu. Súd
prvej inštancie však považoval za preukázané, že žalovaný ako odosielateľ uzavrel so žalobcom ako
dopravcom Zmluvu o preprave veci, čo vyplynulo aj zo samotnej žaloby žalobcu, obsahu objednávky
prepravy (e-mailového podania zo dňa 14.07.2021), z ktorej je zrejmé, že zamestnankyňa žalovaného
zasiela objednávku na prepravu a nie na obstaranie prepravy a napokon z výpovede svedkyne C.

D., ktorá potvrdila, že žalovaný si objednal prepravné služby, pričom sa jednalo o all in prepravné
služby. K argumentácii žalobcu, že prepravu nerealizoval, keďže sa jednalo o medzinárodnú lodnú
dopravu súd prvej inštancie dodal, že zákon dopravcovi umožňuje použiť na splnenie svojho záväzku zo
zmluvy o preprave veci ďalšieho dopravcu. Ide o právny vzťah tzv. združenej prepravy. V takom prípadedopravca voči odosielateľovi, ako aj príjemcovi (príp. inej oprávnenej osobe) zodpovedá, akoby prepravu
uskutočňoval sám.

9. Súd prvej inštancie ozrejmil, že žalovaný nepoprel záväzok voči žalobcovi a to čo do výšky ani
dôvodu a v rámci svojej obrany namietal, že jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške
18.482,03 eur voči pohľadávke žalobcu, preto pohľadávka žalobcu zanikla v celom rozsahu. Keďže
žalobca namietol jednostranný zápočet žalovaného voči žalobcovi pre neexistenciu právne relevantného
záväzku spôsobilého na započítanie, súd prvej inštancie následne vyhodnocoval existenciu pohľadávky

žalovaného vo výške 18.482,03 eur a účinnosť následného jednostranného zápočtu pohľadávok.
Žalovaný v rámci obrany argumentoval, že práve v dôsledku pochybenia žalobcu pri prepravách mu
vznikla škoda v podobe viacnákladov, preto súd prvej inštancie posudzoval vznik škody a všetky
jej predpoklady v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, ktorá je upravená len ako
zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku, za ktorú zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo
záväzku, a to z obchodného záväzku tak, ako je vymedzený v § 261 a v § 262 Obchodného zákonníka.

Keďže ide o objektívnu zodpovednosť, pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie. Súd prvej inštancie
mal za to, že žalovaný nepreukázal všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, keď pri preprave
6291940940 vznik viacnákladov odôvodňoval tým, že žalobca nezabezpečil potrebný počet voľných
dní v cieľovej destinácii, keď všetky prepravy sa štandardne objednávajú so 14 voľnými dňami, pri
prepravách 6294643101 a 6294643100 žalovaný uviedol, že prišlo k oneskorenému prezentovaniu

dokumentov a dané kontajnery nemohli byť v mieste vykládky uvoľnené, čím vznikli náklady ohľadom
manipulácie a skladovaním kontajnera. Z uvedeného však nebolo zrejmé akého konkrétneho porušenia
zmluvnej, prípadne zákonnej povinnosti sa tak žalobca dopustil. Z dôkazov preložených žalovaným
nebolozrejmé,žebysivrámciobjednávkyprepravyvymienilnímuvádzanýpočetvoľnýchdní(konkrétne
14) v cieľovej destinácii, tiež nepreukázal dohodu o lehote na predloženie dokladov, tak aby ich následne

žalovaný mohol v 21-dňovej lehote v rámci dokumentárneho akreditívu prezentovať v banke, ani že
by sa jednalo o povinnosť vyplývajúcu žalobcovi ako dopravcovi z pravidiel upravujúcich multimodálnu
dopravu, prípadne, že by išlo o obchodnú zvyklosť alebo prax, ktorú medzi sebou zmluvné strany
zaviedli, alebo, že sa jedná o termíny „všeobecne“ známe, tak ako uviedla svedkyňa C. D. pri svojej
výpovedi. Súd prvej inštancie tak nemal preukázané, že škoda na strane žalovaného vznikla ako

dôsledok porušenia povinnosti žalobcu, že by žalobca pochybil pri samotnom organizovaní uvedených
prepráv a teda chýba protiprávny úkon, preto nemožno hovoriť o zodpovednosti za škodu.

10. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnocoval tvrdenia žalovaného, že pri preprave 6302318390 mali
viacnákladyvzniknúťzdôvodunesprávnehovyplneniamiestavykládkynanákladnomlisteapripreprave

6302318561 malo pochybenie spočívať v oneskorenom zaslaní nákladného listu. Konajúci súd ozrejmil,
že žalovaný škodu v podobe viacnákladov pri týchto prepravách preukazoval najmä predložením
listinných dôkazov a to faktúrou č. 210400006 zo dňa 10.10.2021 vystavená na sumu -2.574,09 eur
a podaním označeným ako L/C: LC 0957621003397 zo dňa 06.09.2021. Žalobca poprel skutočnosť
vzniku a výšku škody, ako aj pravosť takto predložených listinných dôkazov a tiež, že by žalobca

uznal nároky žalovaného. Ohľadom podania žalovaného označeného ako L/C: LC 0957621003397
zo dňa 06.09.2021, ktorého dôveryhodnosť žalobca v konaní sporoval, súd prvej inštancie uviedol,
že dokument, ktorý je vystavený žalovaným, podpísaný len samotným žalovaným, v ktorom vyslovuje
súhlas s úhradou hodnoty dokumentov v nižšej výške ako boli vystavené, bez ďalšieho hodnoverným
spôsobom nepreukazuje dohodu medzi žalovaným a odberateľom - spoločnosťou XIAMEN XIANGYU

SUPERCHAIN SUPPLY CHAIN DEVELOPMENT CO., LTD. ohľadom zľavy z ceny za priamy predaj
dreva a ani skutočnosť, že by táto dohoda bola dôsledkom porušenia povinnosti žalobcu pri preprave
tovaru. Rovnako tak faktúra č. 210400006 (dobropis) vystavená žalovaným znejúca na -2.573,09
eur, nepreukazuje, že by sa jednalo o dobropis za priamy predaj dreva vystavený po dohode s
čínskym zmluvným partnerom, v súvislosti s údajným porušením povinní žalobcu. Žalovaný tak v

otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vznik takejto škody a ani
príčinnú súvislosť, teda, že by vyššie uvedené konanie žalobcu vyvolalo vznik škody vo výške uvádzanej
žalovaným.

11. Súd prvej inštancie poukázal na výsluch svedkyne C. D., z ktorého vyplynulo, že viacnáklady,

ktoré postupne vznikali, boli žalobcovi prezentované e-mailom, telefonicky a následne aj na stretnutí
so svedkom A., pričom žalobca vedel o nákladoch okamžite. Uvedené však považoval súd prvej
inštancie za v rozpore s výpoveďou svedka B. A., ktorý výslovne poprel odsúhlasenie vzniknutých
viacnákladov s výnimkou sumy 6.315,- eur a tiež vystavenie faktúry žalovaným na sumu 18.482,03eur. Uvedená výpoveď svedkyne ohľadom okamžitého prezentovania viacnákladov je v rozpore aj s
predloženými listinnými dôkazmi a to e-mailovou komunikáciou zo dňa 20.01.2022 a 05.04.2022, z
ktorej vyplýva, že škoda preukázaná žalovaným je na úrovni 6.315,- eur a teda žalobca preukázateľne

nemal vedomosť o výške škody ani v apríly 2022, pričom žalovaným predložené faktúry boli vystavené
už v mesiacoch september a október 2021. Súd prvej inštancie tak nemal bez pochýb preukázané,
že by žalobca vzniknuté viacnáklady akceptoval. K namietaniu dôveryhodnosti svedka B. A. zo strany
žalovaného, súd prvej inštancie doplnil, že nie je zrejmé z čoho má vyplývať, že svedok mal byť právnym
zástupcom žalobcu vopred poučený o skutkových tvrdeniach žalobcu v rámci súdneho konania, keď

svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bol poučený o tom ako vypovedať, či sa stretol s
právnym zástupcom žalobcu pred pojednávaním, uviedol, že mali spoločné stretnutie, ale nikto nikoho
neinštruoval, stretávajú sa, pričom na doplňujúcu otázku právneho zástupcu či aj s právnym zástupcom
žalobcu, žalovaný dôrazne uviedol, že nie, ale s A. (pozn. konateľ žalobcu) atď., bývalými spoločníkmi.
Zároveň svedok uviedol, že právny zástupca žalobcu mu nepredložil na nahliadnutie žiadny dokument
týkajúci sa konania. Čo sa týka ostatnej výpovede svedka, je zrejmé, že tento si nespomínal na termín

spoločného stretnutia so svedkyňou C. D., ale spomenul si na miesto, prítomné osoby, ako aj priebeh
stretnutia, pričom nahliadnutím v aplikácii whatsapp potvrdil aj konkrétny termín predmetného stretnutia.

12. Nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky (uplatňovanej titulom vzniknutých
viacnákladov vrátane DPH, pričom konajúci súd sa dôvodnosťou uplatnenej DPH vo výške 3.080,34 eur

z dôvodu nepreukázania nároku na náhradu škody nezaoberal) spôsobilej na započítanie s nespornou
pohľadávkou žalobcu, mal súd prvej inštancie za to, že nemohlo dôjsť ani k účinnému započítaniu
pohľadávok a zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní. Žalobca preukázal predloženými
listinnými dôkazmi, že si svoje povinnosti zo zmluvy o preprave riadne a včas splnil. Žalovaný mal
preto povinnosť za vykonanú prepravu žalobcovi zaplatiť dohodnutú odmenu. Vzhľadom k tomu, že

žalovaný uhradil dňa 13.06.2022 sumu 1.517,97 eur a žalobca zobral žalobu v časti uhradenej istiny
späť a zároveň žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 6.315,- eur, súd prvej inštancie konanie v časti
7.832,97 eur zastavil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.167,03 eur. Pri
posudzovaní úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že zo strany žalovaného
nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny

aj úroky z omeškania. V súvislosti s omeškaním žalovaného priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. O náhrade trov konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 225 ods. 1 CSP, nakoľko žalobe v časti o zaplatenie sumy 12.167,03 eur s
príslušenstvom vyhovel a návrh v časti 7.832,97 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, z toho v
časti 1.517,97 eur z dôvodu úhrady pohľadávky žalobcu žalovaným dňa 13.06.2022 a priznal žalobcovi

náhradutrovkonaniavrozsahu36%,keďhrubýúspechžalobcubol68%((12.167,03+1.517,97)/20.000
= 68%) a hrubý úspech žalovaného 32% (6.315/20.000 = 32%) a tým daný prevažný čistý úspech
žalobcu v rozsahu 36% (68%-32%) a teda žalobca má právo na náhradu účelne vynaložených trov
práve v tomto rozsahu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie čo do výroku II. a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v časti
zaplatenia12.167,03eurspríslušenstvomzamietneapriznážalovanémunároknanáhradutrovkonania

v rozsahu 100%. Žalovaný upozornil, že jeho obrana spočívala v započítaní nároku na zaplatenie
viacnákladov za iné prepravy vyúčtované vo faktúre č. 22007, ako je predmetom konania. Súd prvej
inštancie sa však nevysporiadal s celým „protinárokom“ žalovaného, t.j. neposúdil celú kompenzačnú
námietku žalovaného. Súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko k žalovaným namietanej preprave
č. 6302318600, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Okrem toho sám právny zástupca

žalobcu na pojednávaní 08.11.2022 po čiastočnom späťvzatí uviedol, že nárok žalovaného z titulu
viacnákladov pri preprave č. 6302318600 naďalej rozporuje a že žalovaný túto škodu nepreukázal, čo
zopakoval aj pri záverečnom vyjadrení. Čiastočným späťvzatím zo strany žalobcu došlo z procesného
pohľadu iba k zníženiu uplatneného nároku žalobcu a nie k zmene uplatnenej kompenzačnej námietky,
ktorú si v rámci konania uplatnil žalovaný. Súd prvej inštancie preto mal o tomto nároku konať

a rozhodnúť. Predmetom faktúry č. 22007 sú viac náklady v celkovej sume 18.482,03 eur s DPH, pričom
DPH tvorí sumu 3.080,34 eur. Samotný nárok je tvorený viacnákladmi vzniknutými pri nasledovných
prepravách:Číslo prepravy
Popis viacnákladov
Suma

6291940940
PL11 iba 7 dní v prístave (26102021-1)
149,54 €
6294643101
PL34 neskoro dokumenty (fa26102021-4)

830,00 €
6294643100
PL38 neskoro docs (fa26102021-3)
2 770,00 €
6302318390
PLUSIM 51 priamy predaj dreva

2 573,09 €
6302318561
PL61 odmietnuté znížená cena
2 764,06 €
6302318600

PL75 NESKORO ADR. NA VRATENIE
6 315,00 €
Spolu bez DPH
15 401,69 €

Zuvedenéhojepodľažalovanéhozrejmé,žepráveviacnákladypriprepraveč.6302318600súnajväčšia
položka, pričom nárok žalobcu je tvorený nielen zo samotných viacnákladov, ale aj DPH, ktorú žalovaný
musel v zmysle faktúry č. 22007 odviesť štátu. Len pri tejto preprave tvorí DPH sumu 1.263,- eur. Súd
prvej inštancie sa mal zaoberať a posúdiť aj opodstatnenosť uplatnenia dane z pridanej hodnoty pri tejto
preprave v zmysle vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.12.2022, avšak súd prvej inštancie v odôvodnení

k tejto otázke nezaujal žiadne stanovisko. Žalovaný bol názoru, že i samotný nárok z titulu prepravy
č. 6302318600 bol v konaní preukázaný a to nielen predloženou emailovou komunikáciou, ale aj
výpoveďou svedka bývalého konateľa žalobcu pána A., ktorý priznal, že viacnáklady pri tejto preprave
uznal, preto súd prvej inštancie mal vyhovieť uplatnenej kompenzačnej námietke žalovaného aj vo
vzťahu k DPH, ktorá s týmto nárokom súhlasí. Žalovaný v súvislosti s nedostatočným odôvodnením

rozhodnutia súdu prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR III. sp.zn. ÚS 311/07,
I. ÚS 265/05, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04. V ďalšom žalovaný namietal posúdenie
vierohodnosti svedka B. A., ktoré výhrady uviedol aj v záverečnom vyjadrení. Mal za to, že svedok sa
stretol pred svojim výsluchom priamo s právnym zástupcom žalobcu, nie iba s pánom A., ako uvádzal
súd prvej inštancie. Pri tomto stretnutí podľa vlastných slov svedka, mal tento možnosť nahliadnuť

do spisu a bol poučený, že žalobca zobral čiastočne svoj návrh späť vo vzťahu k sume 6.315,- eur,
teda poznal nielen argumentáciu žalobcu, ale aj predložené listinné dôkazy. Nedôveryhodnosť tohto
svedka žalovaný namietol vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že nevedel o všetkých nárokoch žalovaného a
že neodsúhlasil vystavenie žalovaného faktúry č. 22007, keďže na pojednávaní dňa 13.12.2022 bolo
konfrontáciou so svedkyňou p. D. preukázané, že p. A. pri svojej samostatnej výpovedi klamal, a to

nielen o existencii stretnutia s p. D., ale aj o tom, že vedel o nárokoch žalovaného, keďže neskôr priznal,
že tieto nároky preberali na danom stretnutí položkovito podľa jednotlivých prepráv, ktoré boli súčasťou
tabuľky, ktorá bola ako podklad práve pre vystavenie faktúry č. 22007. Žalovaný mal za to, že práve
tým, že svedok p. A. pri následnej konfrontácii so svedkyňou p. D. potvrdil priebeh stretnutia, ako aj
vedomosť o tabuľke a o nárokoch žalovaného, bola preukázaná pravdivosť výpovede svedkyne p. D.

aj v ďalších okolnostiach ohľadne akceptácie fakturácie nárokov žalovaného. Napriek tomu súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca preukázateľne nemal vedomosť o výške škody ani v apríli 2022. Žalovaný
mal za to, že súd prvej inštancie dezinterpretoval výpoveď svedkyne pani D., ktorá ohľadne rozporu
okamžitého prezentovania viacnákladov a predloženej emailovej komunikácie jednoznačne uviedla, že
p. A. sa v emaily pýta na to, ako vyriešime ten zvyšok (okrem sumy 6.315,- eur), pričom práve pri tejto

preprave sa vyskytol problém s nevrátením SOC kontajnerov, ako to vo svojej výpovedi popísala daná
svedkyňa. Hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie je tak nelogické a vnútorne rozporné.14. Vo vzťahu k prepravám 6291940940, 6294643101 a 6294643100 sa súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, predovšetkým vo vzťahu k vzniknutým
viacnákladom za ostatné prepravy a absolútne nebral do úvahy výpoveď svedkyne p. D., ako aj skutkové

tvrdenia samotného žalobcu prezentované v rámci súdneho konania. Pochybenie žalobcu v týchto
prípadochbolopreukázanévýpoveďousvedkynep.D.,akoajtvrdeniamisamotnéhožalobcu.Konkrétne
pri prepravách 6294643100 a 6294643101 žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.07.2022 uvádzal, že žalobca
ako dopravca v rozpore s požiadavkami žalovaného rozdelil svojvoľne zásielku, pričom toto rozdelenie
nesedelo s internými dokladmi žalovaného, v dôsledku čoho nemohli byť dané zásielky uvoľnené.

Práve toto neoprávnené rozdelenie zásielky však spôsobilo vznik škody, nakoľko práve v dôsledku
nesprávnychdokumentovnebolomožnéuvoľniťzásielkuvčaskvôlinesúladupredloženýchdokumentov,
čímdošlokvznikunákladovnaskladovaniedanejzásielky,atedaporušeniepovinnostižalobcupritýchto
prepravách bolo preukázané. Jedine pri preprave 6291940940, kde žalovanému vznikli viacnáklady
vo výške 149,54 eur bez DPH môže byť do určitej miery sporné, či žalovaný zaviazal žalobcu k
zabezpečeniu dostatočných voľných dní v prístave v cieľovej destinácii, avšak žalovaný mal za to, že

v tomto prípade je nutné prihliadnuť na prax medzi stranami sporu, ako aj citovanú výpoveď svedkyne
p. D.. Vo vzťahu k prepravám 6302318390 a 6302318561 súd prvej inštancie bol názoru, že žalovaný
nepreukázal vznik škody. Tieto závery však žalovaný považoval rovnako za neopodstatnené, nakoľko
výška škody bola podľa jeho názoru medzi stranami sporu odsúhlasená na spoločnom stretnutí, ako to
uviedla svedkyňa p. D. a nepriamo tieto okolnosti stretnutia potvrdil aj svedok p. A.. Okrem toho o popretí

pravosti týchto listín zo strany žalobcu žalovaný nemal informácie a dozvedel sa to až zo samotného
odôvodneniarozsudku,avšaktotopopretiejeabsurdné,keďžežalobcanavykonaniepreprávpotreboval
mať vždy k dispozícii faktúry žalovaného vzťahujúce sa na konkrétne prepravy, a teda vedel akú hodnotu
prepravovaná zásielka má a na základe predložených dokladov je zrejmé, že pôvodná faktúra bola
znížená. Odhliadnuc od uvedeného aj len samotná výpoveď svedkyne p. D. v spojení s predloženými

listinnými dôkazmi, výšku viacnákladov aj pri týchto prepravách dostatočne preukazujú. Žalovaný mal za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 18.07.2023 k odvolaniu žalovaného upozornil v prvom
rade na vyslovený právny názor súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 08.11.2022 okrem

iného uviedol, že nie je preukázaný zánik pohľadávky žalobcu započítaním s pohľadávkou žalovaného.
Žalovaný v konaní neprodukoval žiaden dôkaz o zániku pohľadávky žalobcu, navyše žalobca
preukázal, že žalovaným uplatnená pohľadávka na náhradu škody je nepreukázaná, ako aj príčinná
súvislosť s údajným porušením povinností žalobcu a vzniku škody. Žalovaný v odvolaní nešpecifikuje
bližšie, ktorým konaním súdu prvej inštancie mal byť naplnený ten ktorý odvolací dôvod. Ide

v zásade o konštatáciu tvrdení z konania na súde prvej inštancie. Rozhodnutia citované žalovaným
ohľadomnedostatočnéhoodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštanciepovažovalzanezodpovedajúce
a neaplikovateľné na daný prípad, nakoľko súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami. Navyše uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle svojej
judikatúry považuje za protiústavné aj arbitrárne len tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne

odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne
skutočnosti (napríklad: IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Odvolaním napadnutý rozsudok je vnútorne
logický, nie je ani prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle, a taktiež ho nemožno označiť za
arbitrárny, pretože podáva zrozumiteľným spôsobom vysvetľujúcu odpoveď na všetky podstatné otázky.
Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti predmetného rozhodnutia. Žalobca
nebol na úkor žalovaného nijako zvýhodnený a nemal ani priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a
rozhodovaní veci, rovnako postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu princípu rovnosti
zbraní. Predmetom konania bolo zaplatenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 20.000,-
eur, pričom vznik tejto pohľadávky, jej splatnosť ako aj skutočnosť, že táto pohľadávka nebola zo strany

žalovaného zaplatená, boli v konaní nielen preukázané, ale v zásade aj nesporné. V prípade, ak si
žalovaný chcel uplatniť ako kompenzačnú námietku svoju pohľadávku voči žalobcovi, bolo povinnosťou
žalovaného nielen predniesť túto kompenzačnú námietku (t.j. vykonať procesný úkon na jej uplatnenie),
ale aj preukázať hmotnoprávne podmienky jej existencie (napríklad porušenie zmluvnej povinnosti
žalobcu, príčinnú súvislosť a výšku škody), ako aj samotné započítanie tejto pohľadávky a tým zánik

pohľadávky žalobcu, ktorá bola v konaní uplatnená. Z odvolania žalovaného nevyplývajú žiadne nové
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rozsudku vo veci samej nevysporiadal a ktoré
by odôvodňovali použitie § 366 CSP a preto žalobca nepovažoval za účelné sa k odvolaniu bližšie
vyjadrovať po vecnej stránke. Odvolacie dôvody žalovaného považoval za účelové a zjavne nepravdivé.Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nakoľko žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno, t.j.
nepreukázal existenciu svojej pohľadávky (uplatňovanej titulom vzniknutých viacnákladov vrátane DPH,
pričom súd sa dôvodnosťou uplatnenej DPH vo výške 3.080,34 eur z dôvodu nepreukázania nároku na

náhradu škody nezaoberal) spôsobilej na započítanie s nespornou pohľadávkou žalobcu, nemohlo ani
dôjsť k účinnému započítaniu pohľadávok a zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní. Žalobca
záverom navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 11.08.2023 zotrval na dôvodoch uvádzaných v odvolaní, pričom
vyjadrenia žalobcu považoval za všeobecné, nereflektujúce na dôvody uvádzané v odvolaní. Žalovaný
zopakoval tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie sa venoval iba časti uplatnenej kompenzačnej námietky,
keď sa nevysporiadal s viacnákladmi pri preprave č. 6302318600. Skutočnosť, že žalobca zobral svoju
žalobu v časti späť nič nemení na procesnej obrane žalovaného, o spochybňovaní nároku žalobcom
a o spornej výške s ohľadom na uplatnenú DPH. Žalovaný bol názoru, že v odvolaní presne uviedol,

v čom a ako prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne vec
posúdil, pričom zopakoval svoje tvrdenia. Tvrdenia žalobcu považoval za nelogické, nakoľko žalovaný
si voči nároku žalobcu v zmysle odporu uplatnil kompenzačnú námietku v podobe svojej faktúry č.
20211997 v sume 18.482,03 eur a z dokazovania je jednoznačné, že žalobca minimálne sumu 6.315,-
eur bez DPH, resp. 7.578,- eur s DPH svojím vtedajším konateľom uznal, a teda žalovaný minimálne

v tejto časti svoju kompenzačnú námietku bez akýchkoľvek pochybností preukázal. Z tohto dôvodu
prvoinštančný súd mal minimálne v nespornej časti kompenzačnej námietke vyhovieť.

17. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 11.09.2023 rovnako zotrval na svojich dôvodoch a námietkach,
azdôraznil,žežalovanýnielen,ženepreukázalpríčinnúsúvislosťmedziporušenímpovinnostiavznikom

škody, ale žiadnym spôsobom nepreukázal zánik žalobcom uplatnenej pohľadávky započítaním s jeho
pohľadávkou z údajnej škody. Žalovaný tak nemohol byť úspešný. Zároveň z podaní žalovaného ani nie
je z zrejmé, z akého právneho titulu si uplatňuje svoju kompenzačnú námietku. Žalobca počas konania
rozporoval obranu žalovaného.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolaní
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné
iba čiastočne.

19. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku vzájomnou žalobou je i prejav
žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje,
aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok
procesnej obrany žalovaného.

20. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

21. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

22. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa
prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie
sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

24. Podľa ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré
možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo
až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.25. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z

účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

29. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

30. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č.
20211997 zo dňa 27.08.2021 za vykonanie prepravy pre žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že

žalovaný na základe emailovej objednávky zo dňa 17.07.2021 objednal medzinárodnú prepravu tovaru
na 29 kalendárny týždeň, s nákladkou v dňoch 19.07.2021 až 22.07.2021 spočívajúcou v prevoze 19
kontajnerov cez prístav Haina a 1 kontajnera cez prístav Netphen, vrátane colného konania a poistenia,
za dohodnutú cenu 42.520,- eur bez DPH. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca predmetnú sumu za
poskytnuté služby vyúčtoval faktúrou č. 20211997 zo dňa 27.08.2021 so splatnosťou dňa 03.09.2021 s

tým, že žalovaný zaplatil iba časť fakturovanej sumy vo výške 22.520,- eur. Následne po začatí konania
žalovaný uhradil časť pohľadávky vo výške 1.517,97 eur a zvyšnú časť neuhradil. V priebehu konania
pred začatím prvého pojednávania zobral žalobca žalobu čiastočne späť a to v rozsahu o zaplatenie
sumy 1.517,97 eur, z dôvodu jej úhrady zo strany žalovaného a v rozsahu zaplatenia sumy 6.315,- eur
z dôvodu, že žalobca uznal časť svojej zodpovednosti v uvedenej výške.

31. Súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 7.832,97
eur zastavil.

32. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s celom obranou žalovaného –

kompenzačnou námietkou. Bol názoru, že i po čiastočnom späťvzatí žaloby týkajúcej sa nároku
žalovaného na zaplatenie viacnákladov vzniknutých pri preprave č. 6302318600, ostalo vykonanie danej
prepravy sporné, preto z pohľadu procesného došlo iba k zníženiu uplatneného nároku žalobcu a nie
k zmene uplatnenej kompenzačnej námietky. Nárok žalovaného je zároveň tvorený nielen zo samotných
viacnákladov, ale aj DPH, ktorú musel žalovaný odviesť štátu. Pri preprave č. 6302318600 tvorila DPH

1.263,- eur, preto sa súd prvej inštancie mal zaoberať a posúdiť aj opodstatnenosť dane z pridanej
hodnoty. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že v prípade, ak žalobca zobral žalobu
späť z dôvodu, že sám uznal vzniknuté náklady z prepravy č. 6302318600, bolo úlohou súdu prvej
inštancie sa v meritórnom rozhodnutí vysporiadať aj s dôvodnosťou uplatnenej DPH vzťahujúcej sa
k danej preprave. V konaní nebolo sporné, že žalobca pri vykonanej preprave č. 6302318600 uznal

viacnáklady vo výške 6.315,- eur, avšak ďalej sporoval akúkoľvek uplatnenú daň z pridanej hodnoty
a to zo všetkých viacnákladov vzniknutých pri všetkých prepravách, vrátane prepravy č. 6302318600.
Nakoľko žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu svoje pohľadávky i v rozsahu pripočítanej
DPH a žalobca napriek skutočnosti, že časť pohľadávky žalovaného uznal, neuznal k danej čiastke
pripočítanú DPH a naďalej ju rozporoval, bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť obranu žalovaného

spočívajúcu v kompenzačnej námietke – uplatnenej DPH vo výške 1.263,- eur vo vzťahu k dôvodne
uplatnenej obrane – viacnákladov vo výške 1.263,- eur. Strany sporu v priebehu konania prezentovali
skutkové a právne tvrdenia týkajúce sa nároku žalovaného na zaplatenie (a aj na započítanie) dane
z pridanej hodnoty, bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vysporiadať sas uvedenými spornými tvrdeniami strán. Nakoľko súd prvej inštancie sa nedostatočne, resp. sa úplne
opomenul vysporiať s nárokom žalovaného na zaplatenie DPH vo výške 1.263,- eur viažucej sa na
uplatnené viacnáklady vzniknuté pri preprave vykonávanej žalobcom č. 6302318600 a z toho dôvodu

so skutočnosťou, či došlo k zániku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 12.167,03 eur v časti 1.263,- eur
z titulu započítania uvedenej pohľadávky zo strany žalovaného, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v časti zaplatenia istiny 1.263,- eur s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm.
b) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť zánik pohľadávky žalobcu i v časti uplatnenej DPH
žalovaným vo výške 1.263,- eur a v kladnom prípade, posúdiť kedy k zániku došlo, nakoľko uvedené

bude mať nepochybne vplyv aj na posúdenie doby omeškania žalovaného (žalovaný sa nemohol dostať
do omeškania po zániku pohľadávky žalobcu), ako i na posúdenie výšky istiny, z ktorej si žalobca
uplatňuje úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie nielen
v časti zaplatenia istiny 1.263,- eur, ale aj v časti priznaného príslušenstva a v súvisiacom výroku III.
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

33. V ostatnom nie je možné súhlasiť so žalovaným, že by sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať
s kompenzačnou námietkou žalovaného v rozsahu uplatnených viacnákladov vo výške 6.315,- eur,
keď žalobca mal podľa názoru žalovaného i po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby naďalej sporiť
uvedenú pohľadávku z titulu prepravy č. 6302318600. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
správne postupoval, keď posúdil, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom v časti zaplatenia 6.315,-

eur, je uznanie zodpovednosti žalobcu za vzniknuté viacnáklady. Z uvedeného dôvodu nebolo ďalej
opodstatnené, aby súd prvej inštancie posudzoval kompenzačnú námietku žalovaného v danej časti,
keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo bez uvedenia dôvodu, len ponížením žalovanej čiastky. Uvedenému
názoru neodporujú ani tvrdenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 08.11.2022,
na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní, nakoľko z nich vyplýva, že žalobca sporil už len vzniknutú

škodu z prepráv v celkovej výške 9.086,69 eur (bez 6.315,- eur) a celkovú DPH vo výške 3.080,34 eur,
ktorá v sebe zahŕňala i DPH vo výške 1.263,- eur pripočítanú práve k uznaným nákladom žalovaného
vo výške 6.315,- eur, keďže bol názoru, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie DPH.

34. Pokiaľ ide o namietanú nedôveryhodnosť svedka pána B. A., odvolací súd v zhode so súdom

prvej inštancie uvádza, že svedok nepotvrdil, že by sa stretol s právnym zástupcom žalobcu, potvrdil
stretnutie iba s konateľom žalobcu, resp. bývalými spoločníkmi. Rovnako poprel akékoľvek poučenie
o tom, ako by mal vo veci vypovedať. Odvolací súd i vzhľadom na námietky žalovaného nepovažoval
výpoveď svedka za nedôveryhodnú. I v prípade, keby bolo svedkovi oznámené, že žaloba bola v časti
vzatá späť, nemá to vplyv na výpoveď svedka v zostávajúcej časti uplatneného nároku. Zároveň

žalovaný v odvolaní namietal nedôveryhodnosť svedka vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že nevedel o všetkých
nárokoch žalovaného a že neodsúhlasil vystavenie faktúry č. 22007. Odvolací súd je názoru, že
i v prípade, ak by svedok bol nedôveryhodný, resp. bolo v dôsledku toho preukázané, že vedel
o všetkých nárokoch žalovaného a že odsúhlasil vystavenie faktúry č. 2207, nemali by uvedené
skutočnosti žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosť, že v danom čase vedel o nárokoch

žalovaného, nepreukazuje ešte i dôvodnosť týchto nárokov žalovaného, rovnako ako i odsúhlasenie
vystavenia faktúry, nemá za následok uznanie nároku žalovaného z faktúry č. 22007 žalobcom. Na
vystavenie faktúry žalovaný nepotrebuje súhlas žalobcu. Žalobca počas konania riadne sporil protinárok
žalovaného, v dôsledku ktorého malo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu v rozsahu 18.482,03 eur.
Popieral akékoľvek porušenie svojej povinnosti, preukázanie výšky škody, ako aj preukázanie príčinnej

súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom škody na strane žalovaného, preto aj
akákoľvek vedomosť žalobcu o nárokoch žalovaného nemôže postačovať na hodnoverné preukázanie
zodpovednosti žalobcu a všetkých uvedených predpokladov vzniku nároku žalovaného na náhradu
škody. Svedok vo svojej výpovedi poprel, že by ostatné viacnáklady boli reálne zdokladované žalobcovi.
Obdobné platí i pri súhlasnom vystavení faktúry žalovaným, nakoľko z ustanovenia § 323 ods. 1

Obchodného zákonníka vyplýva, že na to, aby došlo k platnému uznaniu dlhu ako jednostrannému
právnemu úkonu, musí existovať písomný prejav žalobcu, že uznáva svoj záväzok, ktorý záväzok
jasne a nezameniteľne špecifikuje čo do dôvodu a výšky. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by
došlo k uznaniu záväzku žalovaného, odvolací súd považoval tvrdenia žalovaného za neopodstatnené.
V ďalšom žalovaný poukazoval na výpoveď svedkyne pani D. ohľadom prepravy č. 6302318600, avšak

ako vyplýva z odôvodnenia súdu prvej inštancie, náklady z danej prepravy boli zo strany žalobcu uznané
a neboli ďalej predmetom konania (okrem uplatnenej DPH), preto odvolací súd nevidí opodstatnenosť
v tom, aby sa ďalej k uvedenej námietke vyjadroval.35. Vo vzťahu k prepravám č. 6294643100 a č. 6294643101 žalovaný namietal nesprávne skutkové
zistenia súdu prvej inštancie, keď mal za to, že pochybenie žalobcu bolo preukázané výpoveďou
svedkyne p. D., ako aj tvrdeniami samotného žalobcu. Poukázal na vyjadrenia žalobcu zo dňa

26.07.2022, v ktorom mal uviesť, že ako dopravca v rozpore s požiadavkami žalovaného rozdelil
svojvoľne zásielku, pričom toto rozdelenie nesedelo s internými dokladmi žalovaného, v dôsledku čoho
nemohli byť dané zásielky uvoľnené. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že práve toto rozdelenie zásielky
spôsobilo vznik škody, nakoľko v dôsledku nesprávnych dokumentov nebolo možné uvoľniť zásielku
včas kvôli nesúladu predložených dokumentov, čím došlo k nákladom na skladovanie danej zásielky.

Vo vzťahu k namietaným prepravám č. 6294643100 a č. 6294643101 je odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie názoru, že nie je zrejmé akého konkrétneho porušenia povinnosti zakotvenej či už
v zákone alebo v dohode strán, sa žalobca dopustil. Žalobca v podaní zo dňa 26.07.2022, na ktoré
v odvolaní poukazoval žalovaný, neuvádzal, že by svojvoľne v rozpore s pokynmi žalovaného rozdelil
zásielku, práve naopak, tvrdil, že zistil pochybenie žalovaného, ktorý vopred neavizoval rozdelenie
a naloženie na kontajnery SOC a COC, v dôsledku čoho prepravca (spoločnosť COSCO) vykonal pri

naložení vlastné rozdelenie, čo nemuselo sedieť s internými dokladmi žalovaného. Žalobca doplnil, že to
nemalo žiaden dopad na riadne vykonanie prepravy. Bolo preto úlohou žalovaného preukázať, že strany
sa dohodli na konkrétnych povinnostiach (napr. že zásielku nemožno rozdeliť, alebo ako postupovať pri
preprave viacerými kontajnermi), alebo že takáto povinnosť (zásielku nerozdeliť) vyplýva žalovanému
zo zákona. Uvedená skutočnosť však nevyplynula ani z výpovede svedkyne p. D., ktorá k viacnákladom

vypovedala všeobecne, bez konkrétneho priradenia vzniknutého problému k jednotlivým prepravám.
Z výpovede nie je možné vyrozumieť, či vo vzťahu k prepravám č. 6294643100 a č. 6294643101 bola
porušená povinnosť, konkrétne ktorá povinnosť a či bola takáto povinnosť medzi stranami dohodnutá.
Ani sám žalovaný v odvolaní nekonkretizuje, z ktorej časti výpovede by mala povinnosť žalovaného
nerozdeliť zásielku, resp. dodať určité dokumenty (ktoré?) v určitej lehote (akej?), vyplývať.

36. Obdobné platí i vo vzťahu k preprave č. 6291940940. Súd prvej inštancie správne právne uzavrel,
že z dôkazov predložených v konaní nevyplynulo, že si žalovaný vymienil ním uvádzaný počet voľných
dní (konkrétne 14) v cieľovej destinácii, nebola preukázaná dohoda o lehote na predloženie dokladov
tak, aby ich následne mohol žalovaný prezentovať v banke, ani že by išlo o povinnosť vyplývajúcu

žalobcovi ako dopravcovi z pravidiel upravujúcich multimodálnu dopravu, resp. že by išlo o obchodnú
zvyklosť, alebo prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo že by išlo o termíny „všeobecne“
známe, ako uvádzala svedkyňa p. D.. Svedkyňa p. D. vypovedala o všeobecne známych termínoch,
o ktorých mal žalobca vedieť, avšak z uvedeného tvrdenia nemožno vyvodiť, žeby tieto skutočnosti
boli známe štatisticky významnému počtu osôb na určitom území alebo v inom vymedzení a súčasne

známe sudcom, ktorí v konkrétnej veci konajú a rozhodujú. Nemožno preto hovoriť o tzv. notoriete, t.j.
skutočnosti, ktorá je všeobecne známa. Rovnako odvolací súd dáva za pravdu súdu prvej inštancie,
že v konaní nebola preukázaná ani prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, keďže nebol predložený
žiaden dôkaz preukazujúci dovtedajšiu prax medzi stranami a vymienené termíny. Žalobca uvedené
tvrdenia poprel, namietal, že chýba akákoľvek reklamácia zo strany žalovaného. Nad rámec možno

uviesť, že i v prípade, ak by bolo preukázané porušenie povinnosti žalobcu, nie je možné ustáliť, kedy bol
tovar nalodený, koľko stál, a či faktúra č. 26102021-1 bola vystavená v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalobcu.

37. Vo vzťahu k prepravám č. 6302318390 a č. 6302318561 žalovaný namietal nesprávne skutkové

zistenia súdu prvej inštancie, pretože bol názoru, že bola preukázaná výška škody. Mal za to, že
výška škody bola medzi stranami sporu odsúhlasená na spoločnom stretnutí, ako vyplynulo z výpovede
svedkyne p. D., čo nepriamo potvrdil aj svedok p. A.. O popretí listín nemal žalobca vedomosť, dozvedel
sa to až z odôvodnenia rozsudku. V súvislosti s uvádzanými námietkami žalovaného odvolací súd
v prvom rade uvádza, že žalobca od počiatku – napr. v podaní zo dňa 26.07.2022 popieral nielen

porušenie akejkoľvek svojej povinnosti, ale aj nepreukázanie výšky škody, resp. príčinnú súvislosť medzi
porušením svojej povinnosti a vznikom škody. Samotnú pravosť listinného dôkazu (LC0957621003397)
žalobca namietal v záverečnej reči (č.l. 115 spisu). Súd prvej inštancie preto musel na základe
predložených dôkazov ustáliť, či z nich vyplýva výška škody, resp. či možno vzhľadom na prezentovanú
výšku škody ustáliť, že vznikla v príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalobcu. Súd

prvej inštancie pritom postupoval správne a s jeho skutkovými zisteniami vo vzťahu k namietaným
prepravám č. 6302318390 a č. 6302318561 sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje. Odhliadnuc od
záverov odvolacieho súdu uvedených v bode 32., odvolací súd je názoru, že ani výpoveď svedkynep. D. v spojení s predloženými dôkazmi nepreukazuje výšku škody v súvislosti s údajným porušením
povinností žalobcu.

38. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie, ktorý žalobe
žalobcu v časti zaplatenia istiny 10.094,03 eur vyhovel, zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci
potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1CSP a dospel
k správnemu právnemu záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o preprave tovaru, na
základe ktorej žalobca vykonal prepravu objednaného tovaru a žalovaný nepreukázal zánik žalobcovej

pohľadávky jednostranným započítaním svojich pohľadávok. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP, preto odvolací súd v tejto časti napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

39. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).