Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 23, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-4Cbi/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121204617
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1121204617.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

R.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. XXXX/XX, L., zast. BDM Legal s.r.o., Gajova 4, Bratislava, IČO:
36 857 823 proti žalovanému: Arca Capital Slovakia, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 868 856,
zast. AG LEGAL, s.r.o., Landererova 8, Bratislava, IČO: 50 326 511 o určenie popretej pohľadávky

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 30.6.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka

žalobcu zapísaná v konečnom zozname pohľadávok žalovaného s poradovým číslom 9380 je čo do
právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zistená v
celom rozsahu.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel prihlásenú pohľadávku
žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom a
poradia z dôvodu, že Zmluva o pôžičke, Zabezpečovací prevod práva sú absolútne neplatnými právnymi

úkonmi,keďžezmluvaopôžičkejereálnykontrakt,ktorýsapovažujezauzatvorenývmomentereálneho
poskytnutia pôžičky. Správca uviedol, že žalobca neposkytol žalovanému žiadne peňažné prostriedky,
ktoré by mohli byť považované za pôžičku a žalovaný žiadne peňažné prostriedky od žalobcu neprijal.

3. Žalobca uviedol, že medzi ním a obchodnou spoločnosťou Arca Investments, a.s. existoval právny
vzťahzaloženýrámcovouzmluvouoinvestičnejspolupráciavystaveníblankozmeniek,nazákladektorej
žalobca v roku 2020 poskytol obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s. plnenie vo výške 250.000,-

EUR a obchodná spoločnosť Arca Investments, a.s. sa zaviazala vrátiť od 24.7.2020 . Následne
dňa 17. júna 2020 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol
žalovanému finančné prostriedky vo výške 250.000 EUR a žalovaný sa zaviazal vrátiť tieto žalobcovi
do 23.4.2021 s úrokom vo výške 2.500 EUR. Na zabezpečenie splnenia záväzku strany sporu uzatvorili
dňa 17.6.2020 Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k akciám, na základe ktorého žalovaný
vykonal zabezpečovací prevod práva k akciám v počte 1.644.951 kusov - rastových investičných akcií
A., vydávaných k podfondu NOVA Green Energy - podfond 1, fondu Nova Green Energy, SICAV, a.s., so

sídlomVcelnici1031/4,NovéMěsto,11000Praha1,IČO:08789622,vydanýchvzaknihovanejpodobe.
V zmysle bodu 1.3 zmluvy o pôžičke strany sporu potvrdzujú, že žalobca poskytol finančné prostriedky
na účet spoločnosti Arca Investments už pred podpisom zmluvy o pôžičke a to v časti 150.000 EUR
24.4.2020 a v časti 100.000 EUR 25.4.2020. Bankový účet spoločnosti Arca Investments bol zo stranyžalovaného navrhnutý ako platobné miesto. Podľa bodu 1.4 zmluvy o pôžičke všetky predchádzajúce
dojednaniažalobcuažalovanéhoakoajžalobcuaArcaInvestmentstýkajúcesafinančnýchprostriedkov
sa od momentu uzatvorenia zmluvy o pôžičke nahrádzajú ustanoveniami zmluvy o pôžičke. Na základe

tohto vyhlásenia aj rámcové zmluvy boli nahradené zmluvou o pôžičke.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že považuje zmluvu o pôžičke ako aj zabezpečovací prevod práva za
platné právne úkony. Namietol, že žalovaný prijal prostriedky platbou žalobcu na účet Arca Investments.
Súčasne namietol, že za spoločnosť Arca Investments konal Ing. L. O. a ten tiež konal za žalovaného

pri podpise zmluvy o pôžičke. Taktiež poukázal, že plnenie pôžičky na účet inej osoby zvolil žalovaný.
Podľa žalobcu tento nebol povinný skúmať, či po podpise zmluvy o pôžičke došlo k vyrovnaniu medzi
Arca Investments a žalovaným. Poukázal na judikatúrou ustálenú preferenciu výkladu právneho úkonu v
prospech jeho platnosti. Uviedol, že ak by súd posúdil zmluvu o pôžičke ako neplatnú tak ju mal posúdiť
ako zmluvu v prospech tretej osoby podľa ust. § 1767 Občanského zákoníku, pristúpenie k záväzku
podľa ust. § 1892 Občanského zákoníku alebo ako Zmluvu o úvere podľa ust. § 2395 Občanského

zákoníku. Žalobca označil obe sporné zmluvy ako spotrebiteľské, konanie žalovaného ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Označil časť odôvodnenie popretia ako nezrozumiteľné a nekonzistentné.
V závere žaloby namietol zmeškanie lehoty na popretie pohľadávky správcom. Z uvedených dôvodov
žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 2.9.2021. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s dôvodmi a rozsahom popretia reštrukturalizačného správcu, podľa ktorého za pôžičku, ktorá mala
byť poskytnutá žalobcom žalovanému na základe zmluvy o pôžičke nemôže byť považovaná finančná
investícia poskytnutá žalobcom spoločnosti Arca Investmensts na základe rámcových zmlúv. Z dôvodu
nemožnosti akceptácie plnenia poskytnutého pred uzatvorením zmluvy o pôžičke inému subjektu na

základe iného právneho titul označil zmluvu o pôžičke za neplatný právny úkon v zmysle ust. § 580,
ods. 2 Občanského zákoníku. Taktiež na základe skutočnosti, že zmluva o zabezpečovacom prevode
práva zabezpečovala neexistujúcu pohľadávku nevyvolala žiadne právne účinky. Namietol alternatívne
právne kvalifikácie právneho úkonu podľa obsahu tvrdené žalobcom. Taktiež namietol tvrdenie žalobcu
o spotrebiteľskom charaktere zmlúv s tým, že nepripravoval znenie zmlúv, nerokoval o nich so žalobcom

a prijímanie pôžičiek nepredstavuje jeho predmet činnosti. Taktiež poprel tvrdenie žalobcu, že zmluva
o pôžičke obsahuje súhlas Arca Investments s ukončením vzťahu s rámcových zmlúv a použitie
ním prijatých finančných prostriedkov na základe rámcových zmlúv na uhradenie pôžičky. Žalovaný
preukázal skutočnosť, že Arca Investments naďalej eviduje svoj záväzok voči žalobcovi v žalovanej
výške na základe rámcových zmlúv a že žalobca si do insolvenčného konania Arca Investments prihlásil

pohľadávku v žalovanej výške. K včasnosti popretia pohľadávky žalobcu reštrukturalizačným správcom
žalovaného uviedol, že účinky povolenia reštrukturalizácie nastali 13.4.2021 a posledný deň na popretie
pohľadávok bol 14.6.2021 a správca popretie zapísal do zoznamu pohľadávok 12.6.2021 a teda v
lehote. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu
trov konania.

6. Žalobca sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 3.11.2021. Opätovne poprel žalovaným tvrdenú
nemožnosť plnenia zo zmluvy o pôžičke, poukázal na prezumpciu platnosti právneho úkonu, trval na
spotrebiteľskom charaktere zmlúv a uviedol, že predmetnú pohľadávku prihlásil aj do insolvenčného
konania Arca Investments z dôvodu najširšej možnej právnej ochrany žalobcu.

7. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 22.12.2021. K označeniu účtu Arca
Investments ako platobného miesta zmluvy o pôžičke uviedol, že takáto dohoda je možná len v prípade
ak k nej dôjde pred poskytnutím finančných prostriedkov a na ich poskytnutie v prospech tretej osoby
neexistuje samostatný právny titul. K alternatívnym právnym posúdeniam vzťahu strán sporu uviedol,

že jasné ustanovenia zmluvy o pôžičke nie je možné dodatočne modifikovať a interpretovať ich inak ako
boli písomne dohodnuté.

8. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu a vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi založenými
v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

9. Uznesením OSBAI č. k. 4R/1/2021 zo dňa 6.4.2021 zverejneným dňa 12.4.2021 bola povolená
reštrukturalizácia žalovaného a za reštrukturalizačného správcu bol ustanovený XX. Žalobca.10. Uznesením OSBAI č. k. 4R/1/2021 zo dňa 13.4.2021 zverejneným dňa 15.4.2021 bol z
funkcie reštrukturalizačného správcu žalovaného odvolaný XXX.XXX a za správcu bola ustanovený
INSOLVENCY GROUP, k.s.

11. Žalobca si do reštrukturalizačného konania prihlásil svoju pohľadávku vo výške 252.500 EUR, a to
250.000 EUR titulom poskytnutej pôžičky a 2.500 EUR titulom úrokov z pôžičky.

12. Dňa 15.6.2021 reštrukturalizačný správca oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky

žalobcu z dôvodu, že žalovaný ako dlžník považuje Zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú a správca
sa v celom rozsahu z dôvodmi žalovaného ako dlžníka stotožnil.

13. Podľa ust. § 29, ods. 6 ZKR v platnom znení k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené
skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje
v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

14. Podľa ust. § 30, ods. 2 ZKR v platnom znení podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa
v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

15. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení každú prihlásenú

pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a
zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná
aj vlastné šetrenie.

16. Podľa § 32 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení ak správca pri skúmaní

prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná,
je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

17. Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení prihlásenú pohľadávku

môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú
pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia
zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok
uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v
zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie

pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely
výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje
za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

18. Podľa § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení veriteľ popretej pohľadávky

sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi
domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím
právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať
len toho, čo uviedol v prihláške.

19. Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení rozhodnutie súdu o
určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom
považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada.

20. Podľa čl. 7.1 Smlouvy o zápůjčce zo dňa 17.6.2020 tato smlouva a právní vztahy z této Smlouvy se
řídí právem České republiky s výjimkou kolizních norem a to zejména Občanským zákoníkem...

21. Podľa ust. § 580 ods. 2 Občanského zákoníku neplatné je právní jednání, pokud má být podle něho
plněno něco nemožného.

22. Podľa ust. § 1767 ods. 1 Občanského zákoníku má-li podle smlouvy dlužník plnit třetí osobě, může
věřitel požadovat, aby jí dlužník splnil.23. Podľa ust. § 1767 ods. 2 Občanského zákoníku podle obsahu, povahy a účelu smlouvy se posoudí,
zda a kdy také třetí osoba nabyla přímé právo požadovat splnění. Má se za to, že třetí osoba takové
právo nabyla, má-li být plnění hlavně k prospěchu právě jí.

24. Podľa ust. § 1892 ods. 1 Občanského zákoníku kdo bez dlužníkova souhlasu ujedná s věřitelem,
že za dlužníka splní jeho dluh, stává se novým dlužníkem vedle původního dlužníka a je spolu s ním
zavázán společně a nerozdílně.

25. Podľa ust. § 2395 Občanského zákoníku smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému
poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se
zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

26. Na pojednávaní dňa 18.7.2023 strany sporu ako sporné označili:
· platnosť zmluvy o pôžičke

· existenciu pohľadávky žalobcu
· platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
· včasnosť popretia prihlásenej pohľadávky žalobcu
· skutočnosť, či finančné prostriedky poskytnuté žalobcom Arca Investments boli v zmysle zmluvy
prevedené na žalovaného.

27. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 6.
apríla 2021, sp. zn. 4R/1/2021 zverejneným v OV č. 68/2021 dňa 12. apríla 2021. Účinky povolenia
reštrukturalizácie tak nastali v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR dňa 13. apríla 2021 a nasledujúci

deň, t. j. 14. apríla 2021 začala plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok (podľa § 121
ZKR), ktorej koniec pripadol na 14. mája 2021. Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie
pohľadávok, t. j. 15. mája 2021 začala plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok
podľa ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR, ktorá uplynula uplynutím dňa 14. júna 2021. Dňa 15. júna 2021
začala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby v súlade

s ustanovením § 124 ods. 4 ZKR, ktorej posledný deň pripadol na 15. júla 2021, keďže žaloba žalobcu
bola súdu doručená dňa 30. júna 2021, bola podaná včas.

28. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si pohľadávku určenia
pravosti ktorej sa domáha, prihlásil do reštrukturalizačného konania v súlade s § 32 ods. 6 zákona o

konkurzeareštrukturalizáciiabolapopretáreštrukturalizačnýmsprávcomžalovanéhovzákonnejlehote.
( zápis popretia do zoznamu správcom pred uplynutím lehoty na popieranie dňa 12.6.2021 ).

29. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2013 je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu
konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť

alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v
konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky
súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom,
či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a
v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej
jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u
správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú
uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude

uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci
konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy.

30. Podľa Uznesenia NS SR sp. zn. 3 Obdo/70/2016 konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať
popretúpohľadávkuzinýchdôvodovakotých,ktorésprávcauviedolvincidenčnomkonanívpopieracom

prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či
dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z
uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.31. Obe rozhodnutia sú vzhľadom na totožnosť právnej úpravy aplikovateľné na spory na určenie
pohľadávky popretej v reštrukturalizačnom konaní.

32. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/695/2004 vzhľadom k tomu, že
pôžička je reálnym a nielen konsenzuálnym kontraktom, zmluva nemá povahu zmluvy o pôžičke, keď k
predaniu, či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej čiastky vôbec nedošlo, takýto právny vzťah medzi
zmluvnými stranami nie je vzťahom z pôžičky.

33. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/2217/2003 zmluva o pôžičke je
tradične považovaná za zmluvu reálnu, kedy k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody
strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi.

34. Na predmetné závery vzťahujúce sa na právnu úpravu Občanského zákoníku ČR (podľa

ustanovenia§ 2390 a nasl. ) sú podľa názoru súdu plne aplikovateľné aj rozhodnutia, ktoré sa spravujú §
657 OZ, keďže základným pojmovým predpokladom pôžičky je prenechanie zastupiteľnej veci. Uvedené
znamená, že pre vznik zmluvy o pôžičke je aj podľa ustanovenia § 2390 a nasl. českého nového
Občianskeho zákonníka nevyhnutné prenechanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi s tým,
že ak k prenechaniu finančných prostriedkov nedôjde, k vzniku zmluvy o pôžičke medzi veriteľom a

dlžníkom nedôjde.

35. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým

určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Ako už bolo vyššie uvedené k zmluve o
pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale

až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

36. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/55/98 zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou
(kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď
bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Od zmluvy o pôžičke

treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento
úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu.
Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej
výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka.

37. Na základe uvedených judikatúrnych záverov súd konštatuje, že medzi stranami sporu nedošlo
k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle ust. § 2390 a nasl. Občanského zákoníku. Tým,
že nedošlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky žalobcom žalovanému nedošlo ani k vzniku povinnosti
žalovaného pôžičku vrátiť.

38.Zmluvaopôžičkejereálnymkontraktom,ktorývznikávokamihuodovzdaniafinančnýchprostriedkov
odovzdaním hotovosti alebo bezhotovostným prevodom veriteľom dlžníkovi. Predmetný záver vyplýva
z normatívneho vymedzenia zmluvy o pôžičke v ustanovení § 2390 Občanského zákoníku, ktorý je
obsiahnutý v slovnom spojení přenechá-li zapůjčitel vydlužiteli zastupitelnou věc tak, aby ji užil podle
libosti a po čase vrátil věc stejného druhu, vznikne smlouva o zápůjčce. Ak zmluvné strany uzatvoria,

hoc v písomnej forme zmluvu, ktorú označia ako zmluva o pôžičke, ešte k samotnému vzniku záväzku
(k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke) nedochádza, ale pre vznik záväzku je nevyhnutné reálne poskytnutie
finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Ak zmluvná strana, ktorá o sebe tvrdí, že je veriteľom,
nepreukáže poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi, nemožno hovoriť o existencii zmluvy o
pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom.

39. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca poskytol finančné prostriedky tretiemu subjektu na
základe odlišného právneho titulu a následne na základe zmluvy o pôžičke so žalovaným tvrdil, že
tieto finančné prostriedky zmenili príjímateľa a právny titul ( naviac bez účasti pôvodného dlžníka,ktorý nebol zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke). Zmluvou o pôžičke teda nevznikla právna povinnosť
pôvodného dlžníka previesť finančné prostriedky poskytnuté žalobcom titulom rámcových zmlúv na účet
žalovaného. Súd naviac konštatuje, že ani existencia tejto povinnosti pôvodného dlžníka by sama o sebe

neznamenala naplnenie zákonných predpokladov vzniku pôžičky nakoľko k ich splneniu by muselo dôjsť
reálne k prevodu prostriedkov na účet žalovaného.

40. Súd teda konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania reálneho poskytnutia
finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke žalovanému a teda k vzniku pohľadávky neprišlo.

41. Ustanovenie čl. 1.3 zmluvy o pôžičke v žiadnom prípade na základe horeuvedených dôvodov
nemožno považovať za poskytnutie finančných prostriedkov zo zmluvy žalovanému.

42. Existencia čl. 1.3 zmluvy o pôžičke už priamo pri podpise zmluvy vylúčila reálny vznik pôžičky a teda
správca žalovaného dôvodne konštatoval jej absolútnu neplatnosť.

43. Súd vzhľadom na citované právne závery v tomto konaní rozhoduje len o tom, či dôvody uvedené v
popieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojeniatak,akobola
prihlásená. Z toho dôvodu je pre posúdenie dôvodnosti žaloby podstatný len obsah prihlášky žalobcu
a obsah popieracieho prejavu správcu žalovaného.

44. K žalobcom alternatívne uvádzaným právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky súd
konštatuje, že v zmysle ust. § 30, ods. 2 ZKR v platnom znení podanie, ktorým bola uplatnená
pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť. Preskúmaním
prihlášky pohľadávky žalobcu súd zistil, že žalobca v prihláške ako jediný právny dôvod vzniku

pohľadávky označil zmluvu o pôžičke s odkazom na predchádzajúce rámcové zmluvy a teda zmluva
v prospech tretej osoby podľa ust. § 1767 Občanského zákoníku, pristúpenie k záväzku podľa ust. §
1892 Občanského zákoníku a Zmluva o úvere nie sú ako právne dôvody vzniku pohľadávky označené
v prihláške a súd ich vyhodnotil ako rozšírenie prihlášky v časti právneho dôvodu vzniku pohľadávky
v rozpore s ust. § 30, ods. 2 ZKR. Z tohto dôvodu sa súd alternatívnym právnymi dôvodmi vzniku

pohľadávky tvrdenými žalobcom nezaoberal nakoľko rozšírenie právnych dôvodov vzniku pohľadávky
nad rámec právneho dôvodu uvedeného v prihláške posúdil ako konanie žalobcu v rozpore s ust. § 30,
oda. 2 ZKR.

45. Nad rámec horeuvedeného súd konštatuje, že k vzniku záväzku v prospech tretej osoby by

mohlo dôjsť len v prípade, ak by uzatvorenie zmluvy o pôžičke predchádzalo poskytnutiu finančných
prostriedkov tretej osobe, pristúpenie k záväzku by si vyžadovalo účasť pôvodného dlžníka a zmluva
o úvere by musela byť výslovne uvedená. Súd konštatuje, že každý z alternatívnych titulov vzniku
pohľadávky žalobcu voči žalovanému by musel byť v texte výslovne uvedený a preto súd snahu žalobcu
o úpravu zákonného titulu vzniku pohľadávky vyhodnotil ako účelové konanie žalobcu v rozpore s

písomne deklarovaným úmyslom strán zmluvy o pôžičke.

46. Vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu súd konštatuje, že v zmysle predchádzajúcich
záverov súdu zabezpečenie zabezpečovalo neexistujúcu pohľadávku žalobcu a preto nebolo spôsobilé
vyvolať žiadne právne účinky.

47. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno preukázania
dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu tým, že preukázal absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke
a následne aj nevyvolanie právnych účinkov zmluvy o zabezpečovacom prevode z dôvodu, že
zabezpečovala neexistentnú pohľadávku.

48. Z dôvodu, že žalovaný v konaní preukázal dôvodnosť popretia pohľadávky žalobcu tým súd posúdil
popretie pohľadávky ako účinné.

49. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a žalobca

neosvedčil právo na určenie uplatnenej pohľadávky a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.50. Žalovaný si náhradu trov konania uplatnil. Z dôvodu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol priznal
žalovanému plný nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené
v druhom odseku výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).