Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 10, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124207756
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124207756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXX XX C., B. XXX/X, zastúpený: Mgr. Matúš Macko, advokát, 089 01 Svidník, Karpatská 804/10,
IČO: 50424777, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., 824 96 Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., 811 04 Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47233516, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a prísl. takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje,žeúverposkytnutýnazákladeZmluvyorevolvingovomúvereč.8500069386z11.07.2014
je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.244,72 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 1.244,72 Eur od 18.9.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500069386,
z 11.07.2014, v bode 7. Zmluvy, v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými
dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. ...“, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500069386, z
11.07.2014, v bode 8. Zmluvy a bode 8.4 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka, Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2 s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ má
Veriteľ právo zverejniť (použiť) osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 v rozsahu mena a
priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného čísla
spolu so skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných

nárokov, k čomu Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ udeľujú svoj výslovný
súhlas.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. zmluvy 8500069386 k Zmluve o revolvingovom
úvereč.8500069386,z11.07.2014,včlánku8.PrávaapovinnostiDlžníka,Spoludlžníka1,Spoludlžníka
2, v bode 8.2., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo

inéhozáväzkupodľatejtoZmluvyoRÚuvádzaťakovariabilnýsymbolčíslotejtoZmluvyoRÚ.Vprípade,
že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za
uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. zmluvy 8500069386 k Zmluve o revolvingovom

úvereč.8500069386,z11.07.2014,včlánku8.PrávaapovinnostiDlžníka,Spoludlžníka1,Spoludlžníka
2, v bode 8.3., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti,ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 z tejto
Zmluvy o RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku
nesplnenia tejto povinnosti.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

VIII. Za konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd nepriznáva žalobcovi nárok na
náhradu trov konania.

IX. Za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

X. Za konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok má žalobca voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 05.09.2024 sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého mu zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500069386 z 11.07.2014. Zároveň uplatnil titulom
vydania bezdôvodného obohatenia zaplatenie sumy 1.244,72 Eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne
od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému, pričom uvedená suma predstavuje rozdiel medzi

jeho úhradami a istinou úveru. Napokon žiadal určiť neprijateľnosť šiestich zmluvných podmienok -
tých, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku a tiež zmluvnej podmienky uvedenej v bode 6 zmluvy
týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru 35 Eur a zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty
uvedenej v čl. 8 bode 8.1, 8.2 a 8.5 zmluvy. Žalobu odôvodnil chýbajúcimi povinnými náležitosťami
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedeným v § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/ zákona o spotrebiteľských

úveroch. Uviedol, že v zmluve nie je uvedený údaj o dobe trvania zmluvy, nesprávne je uvedená výška
úveru 1.050 Eur, nakoľko žalovaný mu poskytol len 1.015 Eur, keďže výšku úveru znížil o poplatok
za poskytnutie úveru 35 Eur. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -
377/14, uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/130/2022 z 24.10.2023 a rozsudok Krajského súdu v
Prešove 6CoCsp/4/2023 zo dňa 18.05.2023. Nesprávna výška úveru pritom indikuje aj nesprávnu výšku

RPMN, navyše v zmluve chýbajú aj predpoklady použité na výpočet RPMN. Podľa žalobcu v zmluve je
v nesprávnej výške uvedená aj celková čiastka na zaplatenie. V zmluve je totiž uvedená suma 1.377,08
Eur, hoci pri dohodnutom počte splátok 36, výšky splátky 62,76 Eur a poplatku za poskytnutie úveru 35
Eur táto suma činí 2.294,36 Eur, žalovaný totiž nezapočítal do tohto údaju odplatu vyplývajúcu z Dohody
oposkytnutíslužbyvrozpores§2písm.g/ZoSÚ.Žalobcaztohovyvodilbezúročnosťabezpoplatkovosť

úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ citovaného zákona. Keďže na predmetný úver zaplatil celkovo
2.259,72 Eur a úver mu bol poskytnutý vo výške 1.015 Eur, žalovaný sa na jeho úkor obohatil o sumu
1.244,72 Eur. K žalobe pripojil aj prehlásenie Združenia na ochranu občanov spotrebiteľov HOOS z
15.08.2024, od ktorého sa dozvedel o tomto bezdôvodnom obohatení žalovaného.

2. Žalobu o neprijateľnosť zmluvných podmienok odôvodnil žalobca § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že žalované zmluvné podmienky neboli individuálne dohodnuté. K poplatku za poskytnutie
úveru uviedol, že žalovaný mu za neho neposkytol reálne plnenie a citoval § 53 ods. 4 písm. t/ a §
53 ods. 11 Občianskeho zákonníka. K zmluvnej podmienke uvedenej v bode 7 zmluvy uviedol, že v
rozpore s § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno,

ktoré by mala niesť iná zmluvná strana. Žalobca si ňou zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to
predpokladá § 54 ods. 1 v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. K zmluvnej
podmienke týkajúcej sa zmluvnej pokuty v bode 8 zmluvy žalobca poukázal na viaceré rozsudky
rôznych súdov. Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa zverejnenia osobných údajov dlžníka v
prípade jeho omeškania žalobca uviedol, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa so zverejnením jeho

osobných údajov bez obmedzenia doby, bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy nemožno považovať za
náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom
o ochrane osobných údajov požaduje. Naviac zmluvná podmienka je neurčitá, keďže neuvádza akým
spôsobom by malo dôjsť k vymáhaniu pohľadávky, ani kto by mal vymáhanie vykonávať. Citoval
tiež z rozsudku Krajského súdu v Prešove 2Co/45/16, ktorým bola obdobná zmluvná podmienka

vyhlásenázaneprijateľnú.Kzmluvnejpodmienkevbode8.2zmluvnýchdojednaníohľadomuvádzaniaVsymbolu žalobca poukázal na viaceré rozsudky, ktorými obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za
neprijateľnú. Napokon k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 8.3 týkajúcej sa oznamovacej povinnosti
dlžníka žalobca uviedol, že predstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa. Opäť poukázal na

viaceré rozsudky o vyhlásení neprijateľnosti obsahovo zhodných zmluvných podmienok.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považoval
za procesne neprípustnú podľa § 131 CSP pre absenciu právneho záujmu na požadovanom určení
vzhľadom najmä na druhý výrok žaloby, ktorým sa žalobca domáha plnenia na základe tých istých

skutkových okolností a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa jeho názoru cieľom
zavedenia § 11 ods. 4 ZoSÚ nebolo zaviesť osobitnú prípustnosť určovacej žaloby popri žalobe
na plnenie z toho istého skutkového základu, ale upraviť predpoklady výlučne pre situáciu podania
samostatnej určovacej žaloby preto, aby bola splnená podmienka jej prípustnosti podľa § 137 písm.
d/ CSP. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu ohľadom chýbajúcich náležitostí zmluvy. Uviedol, že
zmluva je tvorená aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou tak ako to uviedol

aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 4Cdo/9/2019 z 27.05.2020, tiež Krajský súd v Prešove v rozsudku
13Co/111/2014 a čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C - 42/15. Citoval tiež z odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Nitre 25Co/62/2019 z 18.12.2019, podľa ktorého za súčasť zmluvy je
potrebné považovať aj oznámenie veriteľa o schválení úveru obsahujúce konkrétne náležitosti zmluvy,
keďže podľa bodu 7 zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť zmluvy, sú jej súčasťou aj ďalšie prílohy

vrátane spomínaného oznámenia veriteľa. K dobe trvania zmluvy tak poukázal na bod 9.1 zmluvných
dojednaní, podľa ktorého zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Nesúhlasil ani s neuvedením
predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktoré sú na lícnej strane zmluvy, ale vyplývajú tiež z článku
3 ods. 3.1 zmluvných dojednaní a poukázal tiež na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR 7Cdo/183/2020. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o nesprávnom výpočte RPMN, o čom

žalobca nepredložil žiadny dôkaz a prehlásil, že žalobcovi bola poskytnutá suma úveru 1.050 Eur a preto
nesúhlasil s jeho tvrdením o nesprávnej výške úveru.

4. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobou o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, za ktoré nemožno
považovať ustanovenia, ktoré preberajú obsah zákona a zodpovedajú jeho zneniu. K poplatku za

poskytnutie úveru uviedol, že bežne sa vyžaduje subjektmi na finančnom trhu, žalobca bol o ňom riadne
informovaný a súhlasil s ním. Navyše týka sa ceny plnenia a jeho neprijateľnosť vylúčila aj rozhodovacia
prax Súdneho dvora EÚ, pričom citoval z rozsudku C - 621/17, podľa ktorého sa nevyžaduje špecifikovať
služby ako protihodnotu dotknutých súm. Navyše už z názvu poplatku - za poskytnutie úveru - je
definované jeho protiplnenie. Uvedený poplatok posúdila aj NBS ako vecne prípustný a neporušujúci

práva spotrebiteľov. Dojednávanie poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom sú bežnou súčasťou
obchodnej praxe v súlade s právnou úpravou - poplatky sa uvádzajú v zákone č. 258/2001 Z.z. (§ 2 písm.
e/), tiež v zákone č. 129/2010 Z.z. (§ 1 ods. 3 i/, § 2 písm. g/). S účinnosťou od 10.06.2013 boli zakázané
konkrétne poplatky, medzi nimi však nebol uvedený poplatok za uzavretie zmluvy. Sporný poplatok
predstavuje platbu za činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Tento

záver je podporený aj zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu ČR Cpjn/203/2013. K záveru o
tom, že pri tomto druhu poplatku nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku dospel aj Najvyšší súd SR
v rozhodnutiach 7Cdo/249/19, 5Cdo/47/19 a 4Cdo/292/21. K zmluvnej podmienke z bodu 7 žalovaný
uviedol, že predmetné ustanovenie nerieši žiadny prenos dôkazného bremena. Žalobca ani neuviedol
o aké dôkazné bremeno by malo ísť, ktoré zákonné ustanovenie upravuje dôkazné bremeno údajne

prenesené na spotrebiteľa. Podstata neprijateľnej zmluvnej podmienky spočíva v tom, že v rozpore a
odchylne so zákonom zavádza nejakú novú alebo inú úpravu, ktorá je v neprospech spotrebiteľa, tomu
plynú z toho povinnosti alebo práva, ktoré sú v hrubom nepomere s právami a povinnosťami veriteľa,
nič z toho však žalobca ani netvrdí. K zmluvným podmienkam uvedeným v bode 8 ohľadom zmluvnej
pokuty žalovaný citoval § 53 ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka a § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. Uviedol, že zmluvná pokuta 0,04 % denne nie je paušálna, v ročnom vyjadrení
predstavuje 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3
x 5% ročne). Navyše v žalobe sa opomenulo obmedzenie v článku 11 ods. 11.3 korešpondujúce s §
3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Zmluvná pokuta v danom prípade je závislá od doby,
ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Dlžník môže zabrániť jej rastu tým, že v čo

najkratšom čase splní svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu. Výšku zmluvnej pokuty nemožno považovať
ani za neprimeranú, akceptovaná bola výška 1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3Obdo/11/2019 zo 17.07.2019). K zmluvnej podmienke v bode 8.5 žalovaný
uviedol, že je v súlade so zákonom - § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vylučuje jej neprijateľnosť.Pokiaľideozmluvnúpodmienkuvbode8.2zmluvnýchdojednanížalovanýuviedol,žežalobcaneoznačil
v žalobe žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by povinnosť dlžníka plniť záväzok mala nutne
existovať bez povinnosti ho označiť príslušným variabilným symbolom. Používanie identifikačných

údajov k platbe platí un block, teda aj v oblasti verejného sektora - napríklad § 142 zákona o sociálnom
poistení, § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení. Riadne zaplatenie neznamená uvedenie platby bez
variabilného symbolu. Pri porovnaní s obsahom iných právnych predpisov (napríklad uvedených vyššie)
uvedené ustanovenie nevytvára žiadnu nerovnováhu. Ohľadom ustanovenia v bode 8.4 zmluvných
dojednanížalovanýuviedol,ženejednásaožiadnuzmluvnúpodmienku.Ideoprávnyrežimspracovania

osobných údajov a vychádza zo zákona č. 122/2013 Z:z. (§ 9 ods. 1). Zo žaloby nie je podľa žalovaného
zrejmé aké povinnosti spotrebiteľa nad rámec citovaného zákona a v jeho neprospech dané ustanovenie
upravuje. Napokon k zmluvnej podmienke v bode 8.3 zmluvných dojednaní žalovaný uviedol, že
zodpovedá prevenčnej povinnosti upravenej v § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka. Oznámenie
požadovaných skutočností má dosah napríklad na odklad splatnosti splátok, uzavretie dohody o zmene
splácania alebo výške splátky a podobne. Uvedené ustanovenie nezavádza nové práva a povinnosti

v porovnaní s § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka, ako dôkaz označil stanovisko NBS zo dňa
29.01.2016, ktoré však súdu nepredložil.

5. Žalobca právo na repliku nevyužil.

6. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa
11.07.2014, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, prehľadom o platbách
žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 11.07.2014 bola uzavretá formulárová písomná zmluva o revolvingovom úvere medzi stranami

sporu. Najprv žiadosť o poskytnutie úveru (bod 5 zmluvy) vyplnil a podpísal žalobca 09.07.2014 a časť
6 zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere vyplnil a podpísal žalovaný 11.07.2014. Obe tieto
časti zmluvy obsahujú totožné údaje a to nasledovne: mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody
o poskytnutí služieb - 62,76 Eur; poskytnutý úver – 1.050 Eur; počet splátok - 36; mesačná splátka
vrátane úrokov 37,28 Eur; celková čiastka na zaplatenie (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru)

– 1.377,08 Eur; RPMN - 20,92%; ročná úroková sadzba 18,04 %; priemerná RPMN - 49,67 %; poplatok
za poskytnutie úveru 35 Eur.

8. V bode 7 Zmluvy sa konštatuje, že dlžník aj veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v
Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V ďalšej vete sa uvádza, že dlžník a spoludlžníci sa so zmluvnými
dojednaniami zoznámili, nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.

9. Bod 8 zmluvy je pod názvom "Sankcie“. Obsahuje tieto ustanovenia:
8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo

jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník
1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň
omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s
úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy
o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/

alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).
8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník
2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.
Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy
o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RÚ.
8.3.Zmluvná pokuta podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ spolu s úrokom z omeškania nesmú
spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa

zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne
nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto
sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následne sankcie zaomeškanie Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) so splácaním peňažných prostriedkov nesmú
prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.8.4. V prípade omeškania Dlžníka,
Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto

Zmluvy o RÚ má Veriteľ právo zverejniť (použiť) osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
v rozsahu mena a priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla,
identifikačnéhočíslaspolusoskutočnosťouexistencieichzáväzkovposplatnostiprepotrebuvymáhania
svojich splatných nárokov, k čomu Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ
udeľujú svoj výslovný súhlas.

8.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu
škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto
Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.

10. V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného v článku 8 v bode 8.2

sa uvádza: "Dlžník, spoludlžník 1 a spoludlžník 2, v bode 8.2., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1 a
Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať
ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený,
resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až
okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom“.

11. Článok 8 bod 8.3 vyššie uvedených zmluvných dojednaní obsahuje tento text: "Dlžník a spoludlžník
1 spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť
záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník
2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“

12. Žalobca sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ide o žalobu podľa § 137
písm. d/ CSP, teda o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto
osobitným právnym predpisom je § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti

a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

13. Uvedené ustanovenie bolo zavedené od 01.01.2018, ide o procesné ustanovenie, ku ktorému nie
je prechodná úprava a preto platí aj pre skoršie právne vzťahy. Pri tejto žalobe sa teda nevyžaduje
preukázanie naliehavého právneho záujmu ako je to pri určovacích žalobách podľa § 137 písm. c/

CSP. Aj keď je pravdou, že určovacie žaloby v zásade nie sú prípustné, ak sa žaluje aj o plnenie na
základe tých istých skutkových okolností, pretože určovacou žalobou sa v podstate rieši prejudiciálne
predpokladpreúspešnosťžalobynaplnenie,tentozávernemôžeplatiťpreurčovaciužalobuvyplývajúcu
z konkrétneho zákonného ustanovenia ako je aj tento prípad a to práve z dôvodu, že pri takejto žalobe sa
nevyžaduje naliehavý právny záujem na jej podanie. Súd sa teda nestotožňuje s názorom žalovaného

o tom, že absentuje právny záujem na tejto určovacej žalobe, nevyplýva to z § 131 CSP a pokiaľ
zákon výslovne upravuje právo spotrebiteľa podať (aj) túto určovaciu žalobu a nevylučuje jej podanie v
prípade aj keď žaluje o plnenie napríklad titulom vydania bezdôvodného obohatenia nemožno žalobcovi
uprieť toto zákonné právo. Súd však dodáva, že táto skutočnosť teda, že žalobca nemusel podať danú
určovaciu žalobu, keď sa domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého konania by

súd prejudiciálne sa zaoberal tým, či nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa bude
zohľadňovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, keďže náklady spotrebiteľa na dané
konanie nespĺňajú definíciu trov konania vyžadujúcu ich účelnosť.

14. Dôvodnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd posúdil podľa zákona č.

129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,tedavzneníúčinnom
od 01.06.2014 do 31.08.2014.

15. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom

odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)

celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných

prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p)
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,r)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)

informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,

a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)

zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Súd súhlasí so žalobcom, že v zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/). Údaj o počte splátok úveru (36) bez uvedenia termínu splatnosti prvej

splátky nie je postačujúci pre záver o dobe trvania zmluvy. Zákon však vyžadoval okrem uvedenia doby
trvania zmluvy aj uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Vychádzajúc z tejto formulácie ("termín“)
je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumom a nemožno ho nahrádzať matematickým
výpočtom jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočnosti, že zákonodarca počet splátok
stanovilpriďalšejpovinnejnáležitostizmluvyuvedenejv§9ods.2písm.k/apretonemoholmaťnamysli

počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru alebo pri dobe trvania
zmluvy. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver
splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaný pritom nesprávne
argumentovalbodom9.1zmluvnýchdojednaní,vktorýchsauvádza,žezmluvaorevolvingovomúvereje
uzavretánadobuneurčitú.Napriekoznačeniuzmluvyorevolvingovomúverevychádzajúczjejobsahuje

zrejmé, že v skutočnosti nebol dohodnutý revolvingový úver, ale klasický spotrebiteľský úver v konkrétnej
výške, ktorý mal byť splatený 36 splátkami. Až ďalšia časť formulára zmluvy sa týkala revolvingu, ale v
tej je uvedené ako poskytnutá čiastka revolvingu nula. Nešlo teda o revolvingový úver a preto zmluva
nemohla byť dohodnutá na dobu neurčitú.19. V zmluve tiež chýba údaj o termíne splátok, čo je súčasťou povinnej náležitosti zmluvy podľa § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

20. Pre úplnosť súd dodáva, že súhlasí s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť
obsiahnutá v jednom dokumente, ale s poukazom na odôvodnenie rozsudku Súdneho dvora EÚ
vo veci C - 42/15 v zmluve by musel byť jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše
musel byť odovzdaný žalobcovi ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy. Súdu je známe, že

žalovaný dodatočne po uzavretí zmluvy zasielal dlžníkom listinu "oznámenie veriteľa o schválení
úveru“, ktorá obsahovala chýbajúce náležitosti zmluvy, avšak nebola podpísaná dlžníkom. Vzhľadom
na časové hľadisko, teda táto listina nemôže byť považovaná za súčasť zmluvy vzhľadom na závery
vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ. Navyše všetky povinné náležitosti zmluvy musia byť
výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej účastníkov a teda žalobca by musel na oznámenie veriteľa
o schválení úveru reagovať akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je odkaz na spomínané

oznámenie ako súčasť zmluvy a preto nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej splátky alebo termín
konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná forma zmluvy vrátane
spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto
jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o

splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti žalovaný
uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení bolo potrebné, aby žalobca tento nový
návrh žalovaného ohľadom týchto náležitostí písomne akceptoval. Musí byť totiž dodržaný proces
uzatvárania zmlúv podľa § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

22. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh

určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

23. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

24. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

25. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

26.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

27. Ako už súd uviedol písomná akceptácia žalobcu vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu
konečnej splatnosti úveru chýba a preto nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy,
navyše žalovaný ani nepredložil súdu listinu „oznámenie o schválení úveru“.

28. Ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy je celková výška spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. g/).

Žalobca tvrdil, že úver mu bol reálne poskytnutý len vo výške 1.015 Eur napriek v zmluve deklarovanej
výške 1.050 Eur a to z dôvodu poníženia o poplatok za poskytnutie úveru 35 Eur. Keďže súdu je z
jeho poznatkov pri rozhodovaní o obdobných nárokoch známe, že žalovaný skutočne reálne poskytoval
dlžníkom úver ponížený o dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru (napr. konanie na tomto súdevedené pod sp. zn. 24Csp/2/2023) súd vyzval žalovaného na preukázanie jeho tvrdenia o poskytnutí
úveru v plnej výške, na túto výzvu však žalovaný nereagoval. Súd preto považoval za preukázané
tvrdenie žalobcu, čo znamená že výška úveru v zmluve nebola uvedená správne. Vyplýva to z rozsudku

Najvyššieho súdu SR 9Cdo/287/2021 z 30.06.2022 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 49/2022. Podľa neho celkovú výšku spotrebiteľského úveru
predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi. Poplatok za poskytnutie
úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského
úveru. Najvyšší súd pritom vychádzal zo záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 377/14

z 26.04.2016 (Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s.). Najvyšší súd uviedol aj to, že údaje podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť uvedené v zmluve nielen formálne, ale
musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje
rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj
(teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 citovaného zákona stratilo by toto
ustanovenie zmysel. Poplatok za poskytnutie úveru je nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom

a preto je pojmovo vylúčené, aby zároveň bol považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na
základe úverovej zmluvy. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie
úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia
poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa do celkovej
výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru.

Totožný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Cdo/322/2020 z 30.11.2022 a uznesení
7Cdo/31/2022 zo dňa 30.03.2023 a 4Cdo/130/2022 z 24.10.2022.

29. Súd teda dospel k záveru aj o nesprávnej výške úveru a preto mal za to, že došlo k zákonnej fikcii
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a žalobe

v tejto časti vyhovel.

30. Následne sa súd zaoberal žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil podľa § 451
a § 456 Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobca mal žalovanému zaplatiť len
sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 1.015 Eur. Ako uviedol v žalobe žalovanému zaplatil 2.259,72 Eur.
Ide o jeho skutkové tvrdenie v žalobe, ktoré žalovaný nespochybnil, preto platí fikcia o jeho nespornosti
podľa § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 1.244,72
Eur plnením z čiastočne neplatného právneho úkonu a preto bolo dôvodné vyhovieť žalobe aj o tomto

nároku a to vrátane úrokov z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 563
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania boli priznané odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému t.j. od 18.9.2024.

35. Žalobca sa domáhal aj určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ide o žalobu podľa §

137 písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú
zákona č. 250/2007 Z.z., § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP.

36. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

37. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.38. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

39. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

40. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

42. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

43. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
44. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

45. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

46. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

47. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

48. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

49. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovibezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

50. Zákon č. 250/2007 Z.z. bol síce zrušený zákonom č. 108/2024 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2024, avšak
podľa jeho prechodného ustanovenia § 53 ods. 1 nároky vzniknuté zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024
sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.6.2024. Preto aj na posúdenie tejto žaloby sa
aplikuje zákon č. 250/2007 Z.z.

51. Navyše aj Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie
možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj
smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade

žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh
žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými
podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho
zákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho
súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby

individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej
zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku.
Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním

zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju
zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR
6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

52. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie
uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018
z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.

53. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.

54. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú totiž
z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný predmet

plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo
strany žalovanej, ktorých obsah v tejto časti žalobcovia nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné
bremeno o opaku bolo na žalovanej, ktorá však ani netvrdila, že by malo ísť o individuálne dojednané
zmluvné podmienky.

55. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny
vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže
mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne

dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je
spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami
alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej
zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré
zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa.

56. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje
na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či
dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubejnerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti
právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany,

ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby
spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

57. Súd nezdieľa názor žalobcu o neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru. Ten je v zmluve jasne a
zrozumiteľne uvedený hneď medzi základnými údajmi o úvere. Aj keď možno dôvodiť, že tento poplatok

nebol individuálne dojednaný, keďže je súčasťou predtlačeného formulára, obsah ktorého nemohol
žalobca ovplyvniť, nič to nemení na skutočnosti, že je zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia
vyplýva, že protiplnením je spracovanie zmluvy a poskytnutie úveru. Nie je možné opomenúť, že právna
úprava nevylučuje, aby účastníci úverovej zmluvy si nemohli dohodnúť ako odplatu za poskytnutie úveru
okrem úroku aj jednorazový poplatok. Možnosť dojednania odplaty pri úverovej zmluve jasne vyplýva z §
499 Obchodného zákonníka, ale aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, prípadne § 1 ods. 1 nariadenia

Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ale poukázať možno aj na § 2 písm. g/ a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z., keďže vo všetkých týchto ustanoveniach sa uvádza, že veriteľ môže od spotrebiteľa požadovať
úrok a poplatky.

58. V danom prípade zmluvne dohodnutý poplatok 35 Eur pri úvere vo výške 1.050 Eur je dostatočne

transparentný a preto žalobca bol zrozumiteľne uzrozumený s tým, že okrem dohodnutého úroku má
zaplatiť aj tento poplatok. Vylúčenie súdnej kontroly zmluvnej podmienky nastáva (okrem iného) v
prípade, ak sú zmluvné podmienky formulované jasne a zrozumiteľne ako sa to uvádza v paragrafe
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C –
26/13 zo dňa 30.4.2014, v ktorom Európsky súd uviedol, že rozhodujúce je to, či zmluva transparentným

spôsobom uvádza príslušnú zmluvnú podmienku, či spotrebiteľ bol o nej riadne informovaný pred
uzavretím zmluvy a či mohol na základe jasných a zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske
dôsledky, ktoré z nej pre neho vyplývajú. Podobný záver prijala aj Európska komisia v prejudiciálnom
konaní vedenom na návrh Krajského súdu v Prešove v spore D. E. proti spoločnosti Provident Financial
s.r.o. Európska komisia vo svojich pripomienkach z 3.2.2014 posudzovala takzvaný administratívny

poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a uviedla, že smernica 93/13/EHS sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluvná podmienka určujúca výšku administratívneho poplatku sa môže považovať
za jasnú a zrozumiteľnú vtedy, ak je jasná a zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska a
umožňuje spotrebiteľovi posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré pre neho z danej zmluvnej podmienky
vyplývajú. K podobnému záveru napokon dospel aj Súdny dvor EÚ vo veci C – 621/17 v rozsudku z

3.10.2019 vo veci Gyula Kiss proti CIB bánk Zrt a spol., v zmysle ktorého článok 4 ods. 2 a článok
5 smernice Rady 93/13/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí
byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné
podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o
úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a za poskytnutie

úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali
všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Európsky súd uviedol aj to, že článok 3
ods. 1 citovanej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že taká zmluvná podmienka, ktorá sa týka
poplatkov za správu zmluvy o úvere, ktorá neumožňuje jednoznačne určiť konkrétne služby poskytované
ako protihodnota, v zásade nespôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa

značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Súd rozhodne
nesúhlasí s argumentáciou, že tento rozsudok sa týka výkladu maďarského práva. Súdny dvor EÚ
nemôževykladaťprávnenormyčlenskýchštátovEÚ,alelenprávnenormyEÚ(vtomtoprípadesmernice
Rady 93/13/EHS) a jeho výklad je záväzný pre všetky členské štáty EÚ, teda aj SR. Napokon v tejto
súvislosti súd poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu

ČR Cpjn 200/2014 zo dňa 23.4.2014, podľa ktorého sa nevyžaduje pre poplatok za správu úveru, aby
boli uvedené všetky činnosti, za ktoré je poplatok dohodnutý a napokon k tejto problematike zaujal názor
aj Ústavný súd ČR v náleze III. Ú 3725/13 zo dňa 10.4.2014. Aj Ústavný súd uviedol, že nie je potrebné
špecifikovať služby, ktoré sú poskytované bankou za paušálny poplatok, ale klient musí byť dostatočne
informovaný, tak aby po zrelej úvahe akceptoval alebo odmietol ponúknuté podmienky. Je potrebné si

uvedomiť, že banka pri uzatváraní úverovej zmluvy kalkulovala s tým, že jej výnos bude tvorený úrokom
a poplatkami, ak by počítala iba s príjmom z úrokov nepochybne by sa to premietlo do výšky úrokovej
sadzby.59.SozáveromrozsudkuSúdnehodvoraEÚvoveciC-621/17sastotožnilajNajvyššísúdSRvrozsudku
7Cdo/294/2019 zo dňa 28.2.2020, v ktorom uviedol, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide
o poplatok za poskytnutie úveru, teda za úkony na strane veriteľ, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie

zmluvy a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace
s poskytnutím úveru a to vypracovanie zmluvy, jej uzatvorenie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda
predstavujecenuzaposkytovanieslužbyveriteľom,pričommožnosťjehouplatňovaniapripúšťaajzákon
č. 129/2010 Z.z. a táto možnosť vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Nemožno teda v súvislosti
s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.

Najvyšší súd poukázal aj na to, že nemožno opomenúť tú skutočnosť, že bolo na spotrebiteľovi, ktorý
mohol posúdiť hospodárske dôsledky vyplývajúce zo zmluvy, či ju uzavrie a ak sa mu poplatok za
poskytnutie úveru, ktorý bol v zmluve vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne, javil vysoký, nič mu
nebránilo obrátiť sa na iný subjekt. Dovolací súd mal za to, že nemožno tolerovať, aby dovolateľ
(spotrebiteľ), ktorý vopred vedel, že bude musieť zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru a zároveň poznal
jeho výšku, zmluvu aj napriek tomu uzavrel, teda s poplatok a jeho výškou súhlasil a následne zaujal

stanovisko, že poplatok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

60. Súd si osvojil aj závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove 23CoCsp/6/2022
zo dňa 20.4.2023, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/9/2022-40 zo dňa
1.6.2022, ktorým bola žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom spracovateľského

poplatku a poplatku za správu úveru voči žalovanej Tatra banke a.s. zamietnutá. Odvolací súd
uviedol, že z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17 vyplýva záver o tom, že smernicu
Rady 93/13/EHS je potrebné vykladať tom zmysle, že pripúšťa dojednanie poplatkov za správu
a poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, pričom nemusia byť
špecifikované všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Aj keď sa jednalo o výklad

maďarského práva, podľa názoru odvolacieho súdu, tento výklad sa bude vzťahovať aj na slovenský
právny poriadok, pokiaľ ide o posúdenie prijateľnosti obdobných poplatkov, pretože slovenské právo
pripúšťa dojednanie uvedených poplatkov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 zo
dňa 28.2.2020 tiež vyplýva, že toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je relevantné aj pre slovenské
právo. Súd 2.inštancie ďalej konštatoval, že predmetné poplatky nepredstavujú poplatky za služby,

ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej časti nesleduje záujmy spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. t/
Občianskeho zákonníka). Dojednanie a správa úveru sú rovnako v záujme dodávateľa aj spotrebiteľa,
ktorý predsa mal záujem o poskytnutie úveru a má záujem na tom, aby jeho úverový vzťah naďalej
trval, aby mohol podľa svojich predstáv disponovať so sumou úveru. Nedostatok správy úveru by mohol
viesť k tomu, že by úverový vzťah predčasne skončil, čo nie je záujmom poctivého dlžníka. Napokon

odvolací súd uviedol aj to, že aj keď rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 neuvádza, že
sa zaoberal aplikáciou § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, z obsahu rozhodnutia vecne
vyplýva, že dovolací súd sa v tejto veci zaoberal prijateľnosťou dojednania poplatku za poskytnutie
úveru t.j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré sú jeho
internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver o tom, že takýto

poplatok je prijateľný. Napokon odvolací súd uviedol, že aj keď by predmetné zmluvné podmienky vo
vzťahu k žalovanému, skoršími súdnymi rozhodnutiami boli určené za neprijateľné, právne posúdenie je
potrebné zmeniť s ohľadom na spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 z 28.2.2022.
K záveru o tom, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku pri spomínaných poplatkoch dospel
aj Krajský súdu v Nitre v rozsudku 9CoCsp/21/2021 z 28.7.2021, ale tiež Krajský súd v Prešove

v rozsudku 17CoCsp/46/2022 z 31.1.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.
29Csp/19/2022-140 z 30.6.2022.

61. Pre súd je neaplikovateľný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 224/19 a C - 259/19 zo
16.07.2020. Tento rozsudok sa týka prejudiciálneho konania na návrh španielskeho súdu a zaoberá

sa takzvanou províziou za poskytnutie úveru a to z dôvodu, že podľa španielskeho práva je možné
pri zmluve o spotrebiteľskom úvere si dohodnúť aj províziu, ale tiež aj poplatky, ako to vyplýva z
článku 5 ods. 1 zákona č. 2/2009, ktorým sa upravuje uzatváranie spotrebiteľských zmlúv o úvere
v Španielsku, pričom podľa citovaného ustanovenia provízie, ale aj poplatky účtované zákazníkovi
musia zodpovedať skutočne poskytnutým službám alebo nákladom, ktoré vznikli. Predmetom sporu

bola dohodnutá provízia za poskytnutie úveru vo výške 1 % z úveru. Keďže v slovenskej právnej
úprave sa neuvádza v súvislosti s poskytnutím úverov vrátane spotrebiteľských termín provízia, ale
len poplatok, prípadne odplata, nie je možné aplikovať záver o tom, že provízia za poskytnutie úveru
môže v rozpore s požiadavkou dobrej viery vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachstrán v neprospech spotrebiteľa, ak finančná inštitúcia nepreukáže, že táto provízia zodpovedá skutočne
poskytnutým službám a vynaloženým nákladom. Navyše po vydaní citovaného rozsudku boli vyhlásené
ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sa stotožnili so záverom rozhodnutia 7Cdo/294/2019 o

tom, že poplatok za poskytnutie úveru nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ide o uznesenie
Najvyššieho súdu SR 4Cdo/292/2021 zo dňa 26.01.2023 a rozsudok 5Cdo/47/2019 z 29.06.2021
a uznesenie 6Cdo/89/2023 z 30.10.2024.

62. K zmluvnej podmienke uvedenej v bode 7 zmluvy sa súd stotožňuje s názorom, ktorý bol vyslovený v

rozhodnutí Ústredného inšpektorátu a SOI č. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014, ktorým za obdobnú
zmluvnú podmienku, vrátane ďalších, bola uložená banke sankcia vo výške 10.000 Eur. Išlo o zmluvnú
podmienku týkajúcu sa vyhlásenia dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú
VOP, úverové podmienky a ďalšie a že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Toto rozhodnutie síce
bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 6S/91/2014 zo dňa 29.04.2016 a konanie bolo
zastavené,alelenzdôvodunedostatkuprávomociSOIkonaťvpreskúmavanomkonaní,keďžeorgánom

dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri výkone bankových činnosti je NBS. Táto skutočnosť
však neznamená, že súd v tomto spore si nemôže osvojiť argumentáciu SOI použitú pri zdôvodnení
záveru o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky. V spomínanom rozhodnutí bolo uvedené, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, ktorá má za
následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia

sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie
dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu
jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej
podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom.
Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke

oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru
podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. V ustanoveniach § 4 a §
5 zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované informačné povinnosti veriteľa a taktiež z
ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver po zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo na
spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so
zmluvnými podmienkami a splnenia si povinnosti veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť
znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon.

63. Ohľadom zmluvnej pokuty dohodnutej v bode 8.1, 8.2, 8.5 zmluvy súd poukazuje na § 3a ods. 1,
2, 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

64. Podľa § 3a ods. 1 citovaného nariadenia ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných

prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

65. Podľa § 3a ods. 2 citovaného nariadenia za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov.

66. Podľa § 3a ods. 3 citovaného nariadenia ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých

peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

67. V danom prípade zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 0,04% denne z omeškanej sumy.
Nebola teda stanovená paušálne (v takom prípade by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku), ale

zohľadňovala dobu omeškania dlžníka a tým spĺňala aj jednu zo svojich funkcií – stimulovať dlžníka
k tomu, aby čo najskôr vyrovnal svoj omeškaný dlh. Súd nesúhlasí ani s tým, že by išlo o neprimeranú
výšku zmluvnej pokuty. Ročne predstavuje 14,6%, čo znamená, že neprekročila zákonný limit, ktorý
je stanovený v § 3a ods. 1 citovaného nariadenia vlády. V zmysle neho spomínaný limit pre sankcie(ktorými sú zmluvná pokuta a úroky z omeškania) činili v čase uzavretia zmluvy 15% ročne (3 x 5%
úrok z omeškania), v súčasnosti napr. činí tento limit až 16,80% ročne, ak sa vychádza z kritéria výšky
úrokov z omeškania. Žalovaný pritom v bode 8.3 zmluvy citoval spomínaný zákonný limit uvedený

v § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Znamená to, že dohoda o zmluvnej pokute plne
korešponduje s právnou úpravou, keďže zmluvnú pokutu si dohodli strany sporu písomne v súlade s
§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dohoda je transparentná, nie je ukrytá v mnohých zmluvných
ustanoveniach ako to býva v niektorých iných prípadoch, je zreteľne označená pod názvom „sankcie“,
celá zmluva je stručná a teda žalobca nemohol prehliadnuť túto zmluvnú podmienku. Výška zmluvnej

pokuty je stanovená tak, že je pod vyššie uvedeným zákonným limitom a keďže z celého obsahu dohody
o zmluvnej pokute vyplýva aj to, že zmluvná pokuta a úroky z omeškania nemôžu presiahnuť spomínaný
zákonný limit nie je možné konštatovať, že je neprimeraná. V tej súvislosti súd poukazuje aj na
závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Cdo/61/2023 zo dňa 27.3.2024 a 4Cdo/191/2022
zo dňa 26.1.2023, ktorý sa síce zaoberá problematikou výšky odplaty pri spotrebiteľských úveroch
v nadväznosti na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a zákonný limit odplaty v § 1a ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže niektoré súdy napriek tejto právnej úprave posudzujú samostatne
výšku zmluvného úroku (ako jednej súčasti odplaty) so zásadou dobrých mravov, pričom dovolací súd
uviedol, že ide o nesprávny postup zasahujúci do princípu právnej istoty. Rozhodujúca totiž podľa neho
je právna úprava zavádzajúca limit pre výšku odplaty a pokiaľ zmluvné úroky nepresiahnu tento limit
(za predpokladu, že iná odplata nebola dohodnutá), potom nie je možné dohodu o úrokoch posudzovať

podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento záver možno aplikovať aj pri sankciách, teda aj
pri zmluvnej pokute, ktorej výška je v súlade s právnou úpravou a teda nemožno dospieť k záveru
o jej neprimeranosti. Podľa európskej judikatúry test neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva
v porovnaní s právnou úpravou príslušného členského štátu. Ide vlastne o skúmanie podmienky „hrubej
nerovnováhy“ teda, či zmluvná podmienka nepredstavuje odklon od zákonnej úpravy v neprospech

spotrebiteľov. Poukázať možno na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-321/22 zo dňa 23.11.2023.
Podľa neho značná nerovnováha môže vyplývať zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného
narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ nachádza na základe platných vnútroštátnych
predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy,
prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy

nestanovujú, na spotrebiteľa. Súd teda zastáva názor, že pokiaľ zmluvná podmienka korešponduje
s vnútroštátnou právnou úpravou, potom ťažko možno dospieť k záveru o jej neprijateľnosti tak ako je
tomu aj v tomto prípade. Pokiaľ žalobca poukázal na konkrétne rozsudky nimi bola určená neprijateľná
zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, ktorá však bola dohodnutá vo vyššej sume ako v tomto
prípade.Konkrétneišloovýšku0,065%denne,čoročnepredstavuje23,725%,konkrétneišloorozsudok

Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/35/2021-102 z 3.12.2021, pričom k vyhláseniu neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky došlo aj v dôsledku toho, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá v samotnej zmluve,
ale len v zmluvných ustanoveniach. Pokiaľ ide o ďalší rozsudok tohto súdu, na ktorý poukázal žalobca
č.k. 24Csp/2/2023-164 ten bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/10/2024 zo
dňa 29.4.2024. Rozsudok Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/52/2021 z 30.5.2022 sa týkal žaloby

o primerané finančné zadosťučinenie a rozsudky Okresného súdu Bardejov vo veciach 2Csp/21/2022,
6Csp/15/2022 a Okresného súdu Poprad 11Csp/6/2025 sa opäť týkali zmluvnej pokuty vo výške 0,065%
denne, navyše žalobca nevedel uviesť súdu, či tieto rozsudky sú právoplatné. Vo vzťahu k ním však súd
uvádza, že už samotná zmluvná pokuta v prípadoch týchto zmlúv presiahla spomínaný zákonný limit
15% ročne na rozdiel od tohto prípadu. Preto uvedené rozsudky sú pre tento spor irelevantné.

68. Podobne aj vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 8.5 zmluvy vzhľadom na to, že táto
opäť korešponduje aj s právnou úpravou konkrétne § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo možné
žalobe vyhovieť ani v tejto časti.

69. K zmluvnej podmienke v bode 8.4 týkajúcej sa súhlasu so zverejnením a používaním osobných
údajov dlžníka pre potrebu vymáhania omeškaných dlhov súd uvádza, že takýto súhlas je nevyhnutný
s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (platného v čase
uzavretia zmluvy). Aby tento súhlas mal právnu relevanciu nemôže byť súčasťou formulára zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej je vopred uvedený bez možnosti spotrebiteľa ho odmietnuť. Vyplýva to

aj z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. d/ citovaného zákona, v zmysle ktorého za súhlas dotknutej osoby
sa považuje akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba
na základe poskytnutých informácií vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov. Podľa
názoru súdu za akceptovateľný by bolo možné považovať len súhlas dlžníka spracovaný osobitnoulistinou preukazujúcou aj splnenie informačnej povinnosti veriteľa v súvislosti s jeho obsahom a účelom.
Keďže v danom prípade táto forma udelenia súhlasu k spracovaniu osobných údajov žalobcu nebola
splnená, súd túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako rozpornú so zákonom o ochrane osobných údajov

a preto prijal záver o nej neprijateľnosti.

70. Zmluvná podmienka, obsahom ktorej bola povinnosť uvádzať pri úhradách variabilný symbol a to
číslo zmluvy, podľa súdu zhoršuje právne postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, keďže zo žiadnej právnej
normy upravujúcej súkromnoprávny vzťah nevyplýva povinnosť uvádzania pri úhradách peňažného

záväzkuvariabilnýsymbol.Pritomakžalobcabymallen1peňažnýzáväzokvočižalovanému,neexistuje
žiadny problém s priradením jeho platby. V prípade, ak by mal viaceré záväzky, pokiaľ sa neuvedie účel
platby, je potrebné vychádzať z judikátu R 13/1990, v zmysle ktorého sa uhradí dlh najskôr splatný.
Žalovaná zmluvná podmienka je tak v rozpore s § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
splnením dlh zanikne, keďže žalovaný tento časový moment splnenia dlhu posunul až do momentu
identifikácie platby, čo zhoršuje postavenie spotrebiteľa, keďže dôsledkom tejto zmluvnej podmienky je

to, že pri neidentifikovanej platbe sa spotrebiteľ dostáva do omeškania, s čím je spojené právo veriteľa
na úroky z omeškania. Súd len dodáva, že aj keď podmienkou splnenia dlhu v zmysle § 550 29 ods.
2 Občianskeho zákonníka je to, aby bol dlh splnený nielen včas, ale aj riadne, riadne však znamená
len to, že sa plní záväzok vrátane príslušenstva oprávnenej osobe, teda predovšetkým veriteľovi a
teda neznamená to, že musí byť pri platbe peňažného dlhu uvádzaná jej identifikácia. Podľa súdu teda

môže byť dlžníkovi pri jeho viacerých peňažných dlhoch voči tomu istému veriteľovi uložená povinnosť
identifikácie platby, čo je napokon aj v záujme samotného dlžníka, avšak nie s tým dôsledkom, že k
splneniudlhudôjdeažpoidentifikáciiplatby.Tojetotižužvrozporesozákonomapretoideoneprijateľnú
zmluvnú podmienku zhoršujúcu postavenie spotrebiteľa.

71. Zmluvná podmienka o oznamovacej povinnosti dlžníka v bode 8.3 zmluvných dojednaní je podľa
súdu neurčitá a nezrozumiteľná, keďže ostáva len na posúdení veriteľa, ktoré okolnosti by mal dlžník
nahlásiť v súvislosti s jeho bonitou. Navyše samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku
banky neznamená, že by sa ňou žalobca nedokázal vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani to, že súd
postráda praktický význam splnenia tejto povinnosti, ktorá nemôže ovplyvniť už existujúci záväzok

žalobcu vyplývajúci zo zmluvy. Preverovanie bonity spotrebiteľa sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, čo upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 7 ods. 1 alebo
§ 11 ods. 2. Nemá teda žiadne právne a ani faktické opodstatnenie preskúmavať bonitu spotrebiteľa
po uzavretí úverovej zmluvy a ponechať aktivitu na spotrebiteľa a ešte s neurčitými podmienkami,
keď nie je konkretizované čo spotrebiteľ by mal hlásiť. Problém je teda v tom, že napadnutá zmluvná

podmienka upravuje povinnosť pre spotrebiteľa nie dostatočne určito, čo by znamenalo, že bolo by
len na posúdení veriteľa, čo podľa jeho názoru mal jej spotrebiteľ nahlásiť. Argumentácia, že záujmom
veriteľa pri dodržaní tejto zmluvnej podmienky je pomôcť dlžníkovi v prípade jeho finančných problémov
dohodnúť si inú splátku alebo splátkový kalendár je pochybná, keďže z obsahu zmluvnej podmienky
jasne vyplýva, že jej účelom nie je pomoc klientovi, ale práve opačne zdôrazňuje sa jeho záväzok na

náhradu škody v prípade jej porušenia. Toto ustanovenie teda slúži výlučne záujmom veriteľa. Súd sa
preto stotožnil s názorom žalobcu, že táto zmluvná podmienka predstavuje hrubý nepomer právach a
povinnostiach účastníkov zmluvy a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

72. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ

ide o náhradu trov konania ohľadom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako už súd uviedol
v predchádzajúcej časti rozsudku žalobca bol v tejto časti konania úspešný, avšak súd mu nárok na
náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nešlo o účelne vynaložené trovy konania, keďže nebolo
nutné podávať spolu so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia aj spomínanú určovaciu žalobu.
Postačovalo podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom súd by musel prejudiciálne

sa zaoberať tým, či nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca však tento postup
nezvolil a preto súd to vníma ako jeho snahu o zbytočné navyšovanie trov konania, čo súd považuje
za neprijateľné. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca v celom rozsahu úspešný
a súd mu priznal preto nárok na plnú náhradu trov daného konania voči neúspešnému žalovanému. V
konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok žalobca sa domáhal vyslovenia neprijateľnosti

šiestich zmluvných podmienok, úspešný však bol len vo vzťahu k 4 zmluvným podmienkam a teda na
druhej strane žalovaný mal úspech vo vzťahu k 2 zmluvným podmienkam a preto podľa pomeru úspechu
strán sporu v danom konaní súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania
v rozsahu 1/3.73. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.