Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 13, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200754
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200754.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A BRILIANT,
a. s., so sídlom Dunajská 5, Bratislava, IČO: 35 756 578, zastúpený: HKP Legal, s .r .o., so sídlom
Fedinova 9, Bratislava a JUDr. Eugen Kostovčík, so sídlom Gelnická 33, Košice, IČO: 36 727 334, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100674675/2019 zo dňa 19. marca 2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100674675/2019

zo dňa 19. marca 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102274026/2018 zo dňa 19.
novembra 2018 zrušuje a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (27.05.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100674675/2019 zo dňa 19.03.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu

Bratislava č. 102274026/2018 zo dňa 19.11.2018. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) určil žalobcovi rozdiel na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XXX.XXX,XX €, keď mu nepriznal
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XXX.XXX,XX € a vyrubil daň v sume
XXX.XXX,XX €.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia november až december 2007 a január až február 2008. O jej výsledku vyhotovil správca
dane protokol č. 1503243/2016 zo dňa 09.09.2016. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za
kontrolované zdaňovacie obdobia bola ukončená dňa 13.09.2016 doručením protokolu č. 1503243/2016
zo dňa 09.09.2016 spolu s výzvou č. 1503360/2016/9104401/Maču zo dňa 09.09.2016 a dňa

14.09.20216 začalo vyrubovacie konanie. Na základe pripomienok žalobcu k zisteniam uvedeným
v protokole z daňovej kontroly č. 1503243/2016 správca dane doplnil dokazovanie a jeho výsledok
uviedol vo výzve č. 100876241/2018/9104404/VokG zo dňa 03.05.2018, ku ktorej sa vyjadril žalobca
dňa 05.06.2018.3. Žalobca do zápisnice č. 101575636/2018/9104401/VokG zo dňa 14.08.2018 k dodávkam zlata
a k overovaniu jeho rýdzosti uviedol, že po technickej stránke si náhodne vybrali niektoré zliatky

a vykonali nedeštruktívnu skúšku rýdzosti a v niektorých prípadoch boli zliatky aj kontrolne prestrihnuté.
Akákoľvek úhrada za tento tovar sa vždy realizovala bankovým prevodom a až po fyzickej kontrole
tovaru. Objednávky zlata sa vo väčšine prípadov realizovali na základe požiadaviek odberateľov,
dohodnutie ceny bolo s odberateľom aj dodávateľom realizované približne v rovnakom čase tak, aby
sa predišlo riziku straty v súvislosti so zmenou ceny zlata na burze. Rovnako aj k fyzickému dodaniu

zlata odberateľom často dochádzalo v jeden deň alebo krátko v dňoch po jeho nadobudnutí. Žalobca
navrholvypočuťsvedkovavykonaťďalšiedôkazy.Vprocesevyrubovaciehokonaniaboldňa26.09.2018
vypočutý A. B., bývalý zamestnanec žalobcu. Svedka C. D. sa nepodarilo vypočuť ani na tretí pokus.

4. Správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu uviedol, že žalobca podal za zdaňovacie
obdobie december 2007 daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu

vo výške XXX.XXX,XX €, ktorý bol vrátený. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane celkom v sume
XXX.XXX,XX €, z čoho suma XXX.XXX,XX € je daňou z faktúr od dvoch tuzemských dodávateľov,
ktorých predmetom je kovová zliatina s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 a rakúske rýdze zlato Au,
rýdzosť 999,9/1000. Išlo o faktúry č. 20070128 zo dňa 03.12.2007 a 20070132 zo dňa 12.12.2007 od
dodávateľa A Energie, s. r. o. Konateľom a súčasne spoločníkom tohto dodávateľa bol v období od

01.03.2007 do 17.06.2008 B. E. a v období od 07.12.2007 do 15.02.2016 F. G.. Prílohou jednotlivých
faktúr je vyhlásenie konateľa A Energie, s. r. o., ktorým F. G. vyhlasuje, že fakturovaný materiál – kovová
zliatina s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 nepochádza z trestnej činnosti, je majetkom spoločnosti
a bola nadobudnutá legálnym spôsobom. Ohľadom spoločnosti A Energie, s. r. o., bolo zistené, že
v súvislosti s touto spoločnosťou bol v rámci trestného stíhania vypracovaný znalecký posudok č. ZP

3/2013 zo dňa 30.06.2013, z ktorého vyplynulo, že na začiatku celého obchodovania bol dodávateľ
Schoeller Münzhandel GmbH a konateľ tejto spoločnosti vypovedal, že firma obchoduje s investičnými
produktami zo vzácnych kovov, ako aj s modernými a klasickými numizmatickými mincami. Konateľ
spoločnosti ešte dodal, že mal rozsiahle obchodné styky so spoločnosťami EXCELLENT GOLD, s. r.
o. a Excelent gold plus, s. r. o. Konateľ spoločnosti Excelent gold plus, s. r. o., E. H. G. na ústnom

pojednávaní uviedol, že tovar, s ktorým obchodovala jeho spoločnosť, pochádzal z Rakúska a bol ďalej
predávaný spoločnostiam CONTEL, s. r. o., a LAZZA, s. r. o., zlato bolo balené vo výsekoch zlatého
plechu alebo poškodenej tehly uzavreté v bezpečnostných oceľových prepravkách. Na otázku o nákup
akého tovaru konkrétne išlo, odpovedal, že tovar sa predával v takom stave, v akom bol nakúpený,
zlaté zliatky a zlomky boli rozvalcované, a to preto, aby zlato ďalej nebolo zneužité na investičné

účely, ale len materiál na ďalšie spracovanie v metalurgickom priemysle. Splnomocnená osoba za
spoločnosť CONTEL, s. r. o., pán A. I. uviedol, že zdaniteľné plnenie vzniklo z nákupu zlomkového
zlata v Čechách od dodávateľa Excelent gold plus, s. r. o., a toto zlomkové zlato v stave, v akom
ho kúpil, tak ho i predal, pričom tovar si osobne prevzal zástupca spoločnosti A Energie, s. r. o.,
pán F. G.. Na ústnom pojednávaní (zápisnica č. 649/321/105687/2007/Ves,Kl zo dňa 12.12.2007) pán

F. G. uviedol, že spoločnosť A Energie, s. r. o., obchodovala so spoločnosťou Zlatá Huta, spol. s r.
o., pričom išlo o dodávky zliatiny s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 vo forme tehličiek o váhe 1
kg, riadne označených, opuncovaných, prípadne mincí s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 o váhe
1 trójskej unce, ktoré boli dodané v nezmenenom stave, v akom ich nakúpili u svojich dodávateľov.
Ich dodávateľmi boli 1. Martinská spol. s r. o., IMPERIAL SLOVAKIA, s. r. o., CONTEL, s. r. o.,

ZAFIRAS, s. r. o., EXPO TRADING, s. r. o. Pán F. G. tiež uviedol, že neobchodujú s investičným
zlatom, ale výlučne s drahými kovmi, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie v zlatníckom priemysle.
Dodal, že nemajú certifikáty ku všetkému tovaru, pretože niektorí spracovatelia, konkrétne Schoeller
Münzhandel GmbH, certifikáty k tovaru nevydávajú. Správca dane z tejto výpovede uzavrel, že pán
F. G. potvrdil pôvod tovaru od prvého dodávateľa - Schoeller Münzhandel GmbH, ktorý obchoduje

s investičnými produktmi. Zo záverov znaleckého posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 vyplýva, že
nákup investičných produktov od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH do spoločností EXCELLENT
GOLD, s. r. o., a Excelent gold plus, s. r. o., prebehol riadne, no už každý ďalší následný predaj týchto
investičných produktov bol fingovaný v tom, že bol deklarovaný na vystavených faktúrach ako predaj
drahých kovov. Žalobca spochybnil tento znalecký posudok, keďže znalcovi nebol predložený tovar od

spoločnosti A Energie, s. r. o., a teda znalec nemohol posúdiť, či konkrétne zlato spĺňalo podmienky pre
investičné zlato. Podľa žalobcu ide o subjektívne úvahy znalca o vlastnostiach zlata, ktoré sú založené
napredpoklade,žeakrazmalozlatourčitúformu,musíbyťtátoformazachovaná.Tátoúvahanevylučuje
alternatívu, že zlato v čase nadobudnutia žalobcom už nemalo charakter a vlastnosti investičnéhozlata. Podľa žalobcu mal znalec uviesť aj možnosť technicky jednoduchej a v rámci obchodovania
s touto komoditou nie neobvyklej zmeny vlastnosti zlata (jeho prepracovania) v reťazci obchodovania,
ktorého bolo toto zlato predmetom. Žalobca navrhol vypočutie znalca vo vyrubovacom konaní, tomu

však nebolo vyhovené z dôvodu, že otázky, ktoré žalobca žiadal znalcovi položiť, neboli v danom
prípade predmetnom znaleckého skúmania. Úlohou znalca v predmetom posudku bolo popísať činnosť
spoločnostísozameranímnapopísaniepredmetuobchodovania,najmäobchodovaniesozlatomainými
drahými kovmi. Konateľ spoločnosti Imperial Slovakia, s. r. o., uviedol, že spoločnosť nevykonávala
žiadnu činnosť, on nepodpisoval žiadne faktúry a nepodal ani daňové priznanie k DPH. Vykonanou

daňovou kontrolou nebola preukázaná reálnosť deklarovaných obchodov v reťazci s kovovými zliatkami
s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 v línii dodávateľov Imperial Slovakia, s. r. o. › A Energie, s. r. o. ›
žalobca.Nebolaspochybnenáexistenciatovaru,avšakpodľazistenísprávcudanedošlokneoprávnenej
zmene predmetu fakturácie, pričom spoločnosť A Energie, s. r. o., nebola registrovaným obchodníkom
s drahými kovmi a ani výrobcom podľa zákona č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov
(puncový zákon), ďalej len „puncový zákon“. Keďže išlo o obchodovanie s drahými kovmi, dodávatelia

žalobcu sa boli povinní zaregistrovať na Puncovom úrade Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to,
či tieto drahé kovy podliehali alebo nepodliehali puncovej kontrole. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na vyjadrenie Puncového úradu SR, ktorý považuje zliatinu s obsahom Au o rýdzosti 999/1000 za
zliatinu, ktorá nie je predmetom puncovej inšpekcie, z čoho vyplýva, že takúto zliatinu nepovažuje
za zliatinu klenotnícku, a preto takáto zliatina nemôže byť považovaná za výrobok z drahých kovov

podľa § 3 ods. 1 písm. b/ puncového zákona. Obchodníka s takouto zliatinou nemožno považovať
za obchodníka podľa puncového zákona, a preto sa na neho nemôže vzťahovať ani oznamovacia
povinnosť podľa § 37 ods. 1 puncového zákona. Predmetom obchodných transakcií nikdy nebol tovar
podliehajúci povinnej puncovej kontrole, a preto žalobca považuje prípadné preverovanie si splnenia
oznamovacej povinnosti voči Puncovému úradu SR za neopodstatnené. Podľa zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský
zákon“) bola spoločnosť A Energie, s. r. o., oprávnená obchodovať s tovarom, a teda aj s drahými kovmi,
nebola však registrovaným obchodníkom s drahými kovmi podľa platného puncového zákona. Správca
dane uzavrel, že u dodávateľa A Energie, s. r. o., bol deklarovaný nákup zlata, ktoré spĺňalo definičné
znaky investičného zlata – rýdzosť, hmotnosť aj formu.

5. Druhým dodávateľom v predmetnom zdaňovacom období bola spoločnosť Tatra Trade Corporation,
s. r. o. (ďalej aj „TTC“). Pri neuznanom odpočítaní dane išlo o faktúry č. 50070050 zo dňa 06.12.2007,
č. 50070054 zo dňa 13.12.2007, č. 50070057 zo dňa 20.12.2007 a č. 50070047 zo dňa 03.12.2007.
JednýmzkonateľovaspoločníkovbolvdanomobdobíC.E.D..Prílohoujednotlivýchfaktúrjevyhlásenie

konateľa TTC, ktorým E. D. vyhlasuje, že fakturovaný materiál – rakúske rýdze zlato Au, rýdzosť
999,99/1000 nepochádza z trestnej činnosti, je majetkom spoločnosti a bol nadobudnutý legálnym
spôsobom. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť TTC dodala tovar spoločnosti SIA „AMG
EKSPORTS“, ktorá priznala transakcie ako trojstranné. Skutočným miestom dodania malo byť sídlo
rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH. Správca dane zistil, že rýdze zlato dodané pre

žalobcu spoločnosť TTC nadobudla od spoločností WOLCOM LLC, USA a GEBRA, s. r. o. Išlo
o zlato, ktoré spĺňalo podmienky investičného zlata, pričom TTC, nepretvárala zlato, predávala ho
v nezmenenom stave. Z výsledkov preverovania vyplýva, že spoločnosti SIA „AMG EKSPORTS“
bolo dodané investičné zlato. Žalobca poukázal na to, že zo strany TTC bol tovar dodaný vždy na
základe objednávky a boli to výlučne objednávky na neinvestičné zlato. V procese daňovej kontroly

ani vyrubovacieho konania nebolo zistené, kto, kde a ako zmenil charakter investičného zlata pred
jeho dodaním žalobcovi na neinvestičné zlato na priemyselné účely. Správca dane oprel svoje zistenia
o výpoveď C. D., ktorý vo výpovedi zo dňa 24.10.2014 uviedol, že v prípade dodávok zlata pre žalobcu
išlo vždy o reálne dodávky investičného zlata od rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH.
Ďalej o výpoveď obvineného C. J. zo dňa 21.05.2012 a 30.10.2012, ktorý uviedol, že mal na začiatku

obchodov fyzicky k dispozícii zlaté tehly, ktoré mali na povrchu drážkovanie. Svedok G., splnomocnený
konať za spoločnosť GEBRA, s. r. o., uviedol, že na začiatku obchodov videl len jednu zlatú tehličku,
pričom nevedel posúdiť, či bola zlatá. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.06.2018 a doplnení zo dňa
19.06.2018 uviedol, že nedisponoval zariadením, ktorým by mohol vykonať pretvorenie z investičného
zlata na neinvestičné. Zlato, s ktorým obchodoval, nespĺňalo podmienky pre investičné zlato a malo

špecifickú formu. Správca dane neprihliadol na pripomienku žalobcu uvedenú vo vyjadrení zo dňa
05.06.2018 týkajúcu sa zápisnice č. 645/320/28218/09/Chre, ktorej predmetom je miestne zisťovanie
v ČSOB v Trenčíne dňa 15.05.2019, keďže sa predmetné šetrenie zamestnancami správcu dane týkalo
iného daňového subjektu – Slovenský gemologický inštitút, s. r. o., a aj iného zdaňovacieho obdobia.V tejto súvislosti žalobca poukázal na výpoveď C. D., ktorý v zápisnici č. 102178598/2018/9104401/
VokG zo dňa 07.11.2018 uviedol, že pri obchodoch s firmami E. (patrí medzi ne žalobca a aj Slovenský
gemologický inštitút, s. r. o.) išlo o tovar s konkrétnymi vlastnosťami, pričom neuvádza, že by bol rozdiel

v tovare dodávanom rôznym firmám E.. Z toho možno usúdiť, že ak tovar dodaný jednej spoločnosti E.
mal určité vlastnosti, tak tieto vlastnosti mal aj tovar dodaný inej firme E.. Žalobca poukázal na výpoveď
C. D., že „tieto pásy valcovali len v prípade, keď E. potrebovali menšie dodávky do 10 kg pre potreby
vlastnej výroby“. C. D. tak potvrdil, že pretváral zlato tak, aby nespĺňalo podmienky pre investičné zlato.
Žalobca nemal žiadnu možnosť preveriť, akými formami prešlo zlato pred tým, než ho nadobudol. Zo

zápisnice č. 645/320/28218/09/Chre vyplýva, že vlastnosti zlata nespĺňajúce podmienky pre investičné
zlato potvrdili na základe fyzickej obhliadky zamestnanci správcu dane a zároveň išlo o dodávku
zlata o hmotnosti 12 kg. Táto skutočnosť vyvracia tú časť vyjadrenia C. D., že pásy investičného
zlata sa valcovali len v prípade dodávok do 10 kg. Zlato, ktoré bolo dodané odberateľom žalobcu,
nespĺňa podmienky pre investičné zlato a opisom zodpovedá zlatu, ako ho opísali zamestnanci správcu
dane do zápisnice č. 645/320/28218/09/Chre. Žalobca poukázal na výpoveď C. D. do zápisnice č.

637/320/23007/2011/Kal zo dňa 27.06.2011, spísanej Daňovým úradom Skalica, v ktorej, okrem iného,
uviedol, že pri predaji tovaru pre Slovenský gemologický inštitút, s. r. o., išlo o zlatnícky polotovar vo
formemechanickyspracovanýchzliatkovneštandardnýchtvarovarozmerovbezakéhokoľvekčíselného
alebo iného označenia, ktoré mali charakter hrubšieho plechu s neopracovanými hranami, čiastočne
zakriveným povrchom, fakturovaný bol tovar rakúske rýdze zlato Au, rýdzosť 999,9/1000. Išlo o zliatky,

vrátane úlomkov rôznej hmotnosti, nešlo o investičné zlato, ale o zlatnícky polotovar určený na ďalšie
spracovanie vo výrobe, tento tovar bol kúpený od tuzemských aj zahraničných dodávateľov a mal takú
istú formu ako pri predaji. Správca dane ešte poukázal na tvrdenie C. D. uvedené v zápisnici zo dňa
24.10.2014 s tým, že návrhom, aby investičné zlato nakúpené v spoločnosti Schoeller Münzhandel
GmbH bolo upravené valcovaním. Na tieto účely poskytli E. valec na úpravu investičného zlata tak, aby

predmetom dodania do ich výroby boli už neforemné zliatky zlata. Pán I. tento valec presunul do G.
K. C., ktorý dodával investičné zlato zo spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH a valcovaním z nich
robil pásy, ktoré TTC doručovala žalobcovi, Slovenskému gemologickému inštitútu, s. r. o., a spoločnosti
Antika, s. r. o. (všetko sú to spoločnosti E.). C. D. uviedol, že zlato sa valcovalo len v prípade dodávok do
10 kg a ak E. kupovali zlato na účely ďalšieho predaja, tak im boli dodané priamo investičné tehly. Neskôr

E. vytvorili preberací protokol a čestné vyhlásenia, ktoré boli pripojené ku každej faktúre. Tovar pre
Zlatokov a firmy E. bol vždy fyzicky dodaný, išlo však o investičné zlato od Schoeller Münzhandel GmbH.
Výpovede C. D. zo dňa 27.06.2011 a 24.10.2014 vo veci dodávok zlata sú rozdielne a protichodné.
Správca dane na účely odstránenia rozporov vykonal úkony vo veci zabezpečenia svedeckej výpovede
C. D. v ÚVTOS v Košiciach – Šaci dňa 07.06.2017, kde C. D. uviedol, že využíva možnosť odmietnutia

výpovede podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku. C. D. bol opätovne predvolaný na vypočutie na deň
18.09.2018, avšak C. D. sa ospravedlnil a navrhol nový termín vypočutia. Ďalší termín bol určený na deň
18.10.2018,avšaksvedokpožiadalonovýtermínvypočutia.C.D.požadovaltermínvypočutiazačiatkom
novembra 2018. Správca dane poukázal na to, že C. D. sa mohol dostaviť na ústne pojednávanie dňa
07.11.2018 spolu so žalobcom.

6. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období dodal tovar spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, spol.
s r. o. Podľa vyjadrení konateľa tejto spoločnosti išlo o zlato vo forme zliatkov cca 3-4 kg. Tovar bol
určený na ďalšiu výrobu v spoločnosti Safina, a. s., so sídlom v Prahe. Z výsledkov medzinárodnej
výmeny daňových informácií vyplýva, že išlo o neinvestičné zlato, čo správca dane akceptoval. Ďalším

odberateľom žalobcu bola spoločnosť Antika, s. r. o., pri ktorom bolo tiež zistené, že predmetom dodávok
bolo neinvestičné zlato. Ďalším odberateľom žalobcu bola spoločnosť Temes, s. r. o., ktorá nakúpila
surovinu na výrobu hotových výrobkov a nešlo o investičné zlato. Ďalším odberateľom žalobcu bola
spoločnosť Futurat Sp. Z o. o. so sídlom v Poľsku a z medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že
predmetom obchodu bolo zlato – nepravidelné, nerovné časti, granuláty, drôty, ústrižky a vlákna bez

označenia certifikátov. Tento tovar bol ďalej predaný nemeckej spoločnosti Heimerle Muele GmbH. Zlato
bolo nadobudnuté na účely ďalšieho spracovania alebo na komerčné účely.

7.VprocesevyrubovaciehokonaniabolnanávrhžalobcuvypočutýsvedokA.C.B.,bývalýzamestnanec
žalobcu, ktorý uviedol, že žalobca nemá zariadenie, ktorým by bolo možné vykonať úpravu investičného

zlata v podobe tehly do podoby nepravidelných zliatkov. Správca dane uzavrel, že dodávatelia TTC –
spoločnosti WOLCOM a GEBRA, s. r. o., boli fiktívni, čo potvrdzujú svedecké výpovede p. G., J. a L., ako
aj výsledok medzinárodnej výmeny informácií a výpoveď C. D.. Nebolo preukázané, kde a ako sa zmenil
charakter investičného zlata pred jeho dodaním žalobcovi na zlato neinvestičné na priemyselné účely.8. Žalobca si preveril svojich dodávateľov žiadosťou o poskytnutie informácií o výške daňových
nedoplatkov na miestne príslušných daňových úradoch – Daňový úrad Trnava a Daňový úrad Bratislava

II.

9. Správca dane uzavrel, že vyhodnotením výsledkov dokazovania v procese výkonu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania sa žalobca svojou účasťou na predmetných obchodoch s drahými kovmi
vedome vystavil nebezpečenstvu, že sa stane súčasťou účelového podvodného reťazca obchodov

s investičným zlatom, pričom vedel a musel vedieť, že deklarovaní dodávatelia nie sú registrovanými
výrobcami ani obchodníkmi s drahými kovmi. Správca dane v procese vyrubovacieho konania dospel
k záveru, že doplneným dokazovaním nebolo preukázané oprávnenie žalobcu na odpočítanie dane
z faktúr od dodávateľov A Energie, s. r. o., a TTC, u ktorých deklarované nákupy zlata od nimi
deklarovaných dodávateľov boli fiktívne. Správca dane uzavrel, že žalobcovi bolo dodané investičné
zlato s pôvodom od Schoeller Münzhandel GmbH, pričom na žiadnom stupni obchodov nebolo

preukázané, že došlo k zmene charakteru zlata z investičného na neinvestičné, i keď tomu výsledky
preverovaní u odberateľov žalobcu môžu nasvedčovať. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie
správcu dane.

III. Žaloba

10. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100674675/2019 zo dňa 19.03.2019, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava
č. 102274026/2018 zo dňa 19.11.2018, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

11. V podanej žalobe uviedol, že dôvodom určenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty
bolo nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume XXX.XXX,XX €
z dodávateľských faktúr dodávateľov:
A Energie, s. r. o., a to:

- faktúry č. 20070128 zo dňa 03.12.2007 za nákup kovovej zliatiny s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000
v celkovej sume XX.XXX,XX €, z toho DPH X.XXX,XX € a základ dane XX.XXX,- €,
- faktúry č. 20070132 zo dňa 12.12.2007 za nákup kovovej zliatiny s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000
v celkovej sume XX.XXX,XX €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XX.XXX,XX €.
TTC, a to:

- faktúry č. 50070050 zo dňa 06.12.2007 za nákup Rakúskeho rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999,9/1000
v celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XXX.XXX,- €,
- faktúry č. 50070054 zo dňa 13.12.2007 za nákup Rakúskeho rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999,9/1000
v celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XXX.XXX,- €,
- faktúry č. 50070057 zo dňa 20.12.2007 za nákup Rakúskeho rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999,9/1000

v celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XXX.XXX,XX €
- faktúry č. 50070047 zo dňa 03.12.2007 za nákup Rakúskeho rýdzeho zlata Au, rýdzosť 999,9/1000
v celkovej sume XXX.XXX,- €, z toho DPH XX.XXX,XX € a základ dane XXX.XXX,- €

12.Žalobcapoukazujúcna§67ods.1písm.a/zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvznení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) definujúci investičné zlato a poukazujúc
na postupné zmeny aplikačnej praxe daňových orgánov pri osobitnej úprave uplatňovania dane pri
investičnom zlate namietal, že aplikácia uvedených ustanovení bola v rozpore s platným právom. V
tejto súvislosti poukázal aj na usmernenie odboru metodiky daní Daňového riaditeľstva SR zo dňa
31.08.2009, pričom nesúhlasil s tvrdením autora usmernenia, že „taktiež sa tento platiteľ dane nemôže

rozhodnúť, či bude uplatňovať režim zdanenia pri dodaní investičného zlata, ktoré kúpil ako investičné
zlato bez ohľadu na to, či investičné zlato dodá v pôvodnom stave alebo po zmene jeho podoby,
hmotnosti alebo rýdzosti.“ Názor autora usmernenia je v hrubom rozpore s platným právom. Uvedený
platiteľ, ktorý dodá investičné zlato po zmene jeho formy, hmotnosti alebo rýdzosti, takéto zlato musí
podriadiť základnému princípu DPH, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby,

pretože takéto zlato už podmienky oslobodenia nespĺňa. Podmienky, ktoré sú ustanovené v § 67 ods.
1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. pre investičné zlato, musia byť pri investičnom zlate splnené vždy
kumulatívne a bez výnimky.13. Tento názor potvrdil svojim rozhodnutím sp. zn. 3Sžf/43/2010 aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej aj „NS SR“), v ktorom sa okrem iného uviedol: „Najvyšší súd konštatuje, že investičné zlato musí
kumulatívne spĺňať 3 zákonné náležitosti, ktoré pracovne možno nazvať forma - rýdzosť - hmotnosť.“.

14. Zmena formy z investičného zlata (ktorú vo svojej správe spomína aj bývalý generálny riaditeľ DR
SR) na zlato, ktoré podmienky kladené na investičné zlato nespĺňa, je veľmi jednoduchá, nie je na ňu
potrebné žiadne špeciálne vybavenie a nie je žiadnym spôsobom legislatívne regulovaná.

15. Podľa platnej legislatívy a tiež podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/43/2010 investičné zlato musí
kumulatívne spĺňať 3 zákonné náležitosti, ktorými sú forma, rýdzosť a hmotnosť, pričom hmotnosť musí
byť deklarovaná na forme, v ktorej je zlato, t. j. na prúte alebo tehličke. Pojmové previazanie hmotnosti
s formou podľa uvedeného rozhodnutia NS SR znamená, že ak deklarovaná hmotnosť nezodpovedá
skutočnosti (napr. v dôsledku mechanického poškodenia) zlato už nespĺňa podmienky investičného
zlata. Je teda postačujúce, aby zlato nespĺňalo ktorúkoľvek z podmienok uvedených v zákone č.

222/2004 Z. z. Najjednoduchším spôsobom sa tak javí zmena hmotnosti - napríklad prevŕtaním alebo
akýmkoľvek iným mechanickým zásahom do tehly investičného zlata, čo môže byť otázkou niekoľkých
sekúnd. V prípade, ak by mal subjekt zamýšľajúci realizovať zmenu formy z investičného zlata na
zlato, ktoré podmienky kladené na investičné zlato nespĺňa, k dispozícii napríklad lis alebo valcovacie
zariadenie, mohol by jednoducho vykonať aj zmenu formy zlata do podoby, pri ktorej by už nebolo možné

určiť ani to, akú malo zlato formu pred vykonaním takejto úpravy. Na lepšie pochopenie problematiky
žaloba prirovnal zlato vo všeobecnosti k vode v tekutej forme a investičné zlato k vode vo forme kociek
ľadu o presne definovanej hmotnosti a v presne stanovenom tvare. Toto je podľa žalobcu dôležité
z hľadiska preukázania absencie akéhokoľvek motívu, či logických súvislostí pre konanie daňových
subjektov. Ak by aj daňový subjekt nakúpil investičné zlato a toto zlato by z akéhokoľvek dôvodu

zamýšľal ďalej predať ako zlato, ktoré osobitnému režimu pre investičné zlato nepodlieha, bolo by
nelogické, aby takýto subjekt pristúpil len k premenovaniu tohto zlata na faktúre a nevykonal pritom
aj niektorý z jednoduchých úkonov, ktorým by z právneho hľadiska takéto premenovanie opodstatnil.
Žalobca uviedol, že on ako odberateľ mal pre nákup takého zlata, ktoré nespĺňalo podmienky osobitnej
úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate, v tomto období relevantný dôvod a je aj subjektom

s dostatočnou odbornou spôsobilosťou. Preto by bol vyššie popísaný postup v rozpore s logikou a bez
racionálneho motívu.

16. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca v danom období cielene vyhýbal akýmkoľvek obchodným
transakciám s investičným zlatom, bola najmä nedostatočná právna úprava povinností subjektov

obchodujúcich s investičným zlatom. Aplikovať v praxi v tom čase platnú právnu úpravu by totiž malo s
veľkou pravdepodobnosťou za následok, že pri daňovej kontrole by sa daňový subjekt pri preukazovaní,
že v prípade obchodovaného tovaru išlo naozaj o investičné zlato, dostal do dôkaznej núdze, ktorú by
prakticky (za bežných okolností) nebolo možné žiadnym spôsobom prekonať.

17. Žalobca poukázal na ustanovenie článku 356 Smernice Rady 2006/112/ES: „1. Členské štáty
zabezpečujú, aby obchodníci s investičným zlatom viedli prinajmenšom účtovné záznamy o všetkých
dôležitých transakciách s investičným zlatom a uchovávali doklady umožňujúce identifikovať zákazníkov
týchto transakcií. Obchodníci uchovávajú údaje uvedené v prvom pododseku najmenej päť rokov. 2.
Členskéštátymôžuprijaťrovnocennézáväzkyvrámciopatreníprijatýchpodľainýchprávnychpredpisov

Spoločenstva, ako napríklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005
o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania
terorizmu, aby sa dosiahol súlad s požiadavkami uvedenými v odseku 1. 3. Členské štáty môžu stanoviť
prísnejšie povinnosti, najmä pokiaľ ide o vedenie osobitných záznamov alebo osobitných účtovných
požiadaviek.“

18. V kontexte uvedených skutočností, keďže v prípade dodávateľov žalobcu alebo dodávateľov jeho
dodávateľov išlo o daňové subjekty, od ktorých štát nedokáže zaplatenie dane reálne vymôcť, sa
ako logický javí predpoklad, že slovenské orgány správy daní vytvorili absurdnú teoreticko-právnu
konštrukciu, ktorej cieľom je prenesenie povinností, ktorých splnenie už nie je vymožiteľné od povinných

subjektov, na subjekty, ktoré sa podľa interpretácie dôkazného bremena zo strany orgánov správy
daní dostali (v dôsledku takto vytvorenej teoreticko-právnej konštrukcie) do dôkaznej núdze. Celý
princíp tejto konštrukcie je založený na predpoklade, že priamo pri obchodnej transakcii a fyzickom
odovzdaní tovaru (zlata) nebol obvykle okrem dodávateľa a odberateľa nikto, kto by mohol nestrannepotvrdiť vlastnosti tohto zlata (čo je však absurdný predpoklad správcu dane, ktorý by pri dôslednom
uplatňovaní v procese daňových kontrol zaviedol pre daňové subjekty prakticky nesplniteľnú podmienku
preukázateľnosti akýchkoľvek plnení). Daňový subjekt tak musí v rozpore s platným právom dokazovať,

že ním nadobudnutý tovar podlieha dani, a zároveň vyvracať tvrdenie správcu dane, že ide o zlato,
ktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane pre investičné zlato. Keďže je zrejmé, že priamo pri
obchodnej transakcii a fyzickom odovzdaní zlata nebol okrem dodávateľa a odberateľa nikto, opierajú
orgány správy daní svoje tvrdenie, že išlo o investičné zlato, len o nepriame dôkazy, ktoré poukazujú
na to, že dodávatelia alebo subdodávatelia žalobcu nakúpili pôvodne investičné zlato. Žalobca bol

následne konfrontovaný s touto skutočnosťou a musel vyvracať tvrdenia správcu dane v rozsahu
informácií, ktorými nemá ako disponovať, keďže o iných obchodných transakciách jeho dodávateľov a
subdodávateľov nemá akúkoľvek vedomosť.

19. Opísaný postup, ktorý aplikáciou ustanovení týkajúcich sa osobitnej úpravy dane pri investičnom
zlate uplatňujú orgány správy daní, nemá žiadnu oporu v Smernici Rady 2006/112/ES, ani v platnom

zákone č. 222/2004 Z. z. Uvedený postup rovnako nemá obdobu v žiadnom z členských štátov EÚ, kde
sa podľa Smernice Rady uplatňuje osobitná úprava dane, konkrétne oslobodenie investičného zlata od
DPH. Postup aplikovaný správnymi orgánmi podľa žalobcu predstavuje zmenu výnimky oslobodenia pre
investičné zlato na povinnosť oslobodenia pre každý obchod so zlatom. Postup správnych orgánov je
tak podľa žalobcu v rozpore so základnou všeobecnou povinnosťou platiť daň.

20. Žalobca poukázal aj na § 45 ods. 2 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého daňový
subjekt predkladá dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Smernica Rady, z ktorej vychádza aj zákon č.
222/2004 Z. z., v zásade prikazuje zdaňovať akékoľvek dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ak nie
sú jednoznačne a preukázateľne splnené podmienky na uplatnenie niektorého z režimov oslobodenia.

21. V Preambule Smernice Rady 98/80/ES zo dňa 12.10.1998, ktorou bol zavedený zvláštny režim
pre zdaňovanie investičného zlata, sa uvádza, že „vzhľadom na to, že dvojaké použitie zlata (pozn.
na priemyselné a na investičné účely) môže vytvoriť nové možnosti pre daňové úniky a vyhýbanie sa
daňovej povinnosti, ktoré si vyžadujú od členských štátov, aby prijali účinné kontrolné opatrenia, je

preto žiaduce stanoviť spoločné pravidlá pre minimálne povinnosti obchodníkov pri vedení účtovníctva
a dokumentácie...“.

22. Smernica Rady poskytuje ochranu členským štátom práve proti zneužitiu režimu oslobodenia
dodania investičného zlata (iba tak totiž môže dôjsť k daňovým únikom) a v tomto kontexte potom treba

posudzovať aj dôkaznú povinnosť daňového subjektu pri posudzovaní splnenia podmienok podľa § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 67 ods. 1 písm. zákona č. 222/2004 Z. z., t. j. daňový
subjekt má dôkaznú povinnosť práve a len v prípade, ak tento osobitný režim oslobodenia od dane
použije a jeho dôkazná povinnosť spočíva v preukázaní, že splnil podmienky použitia tohto osobitného
režimu. Ak však daňový subjekt túto dôkaznú povinnosť nesplní, dodanie tovaru sa musí podriadiť

základnému pravidlu, t. j. že dodanie zdaneniu podlieha.

23. Výklad daňových orgánov, podľa ktorého ak „daňový subjekt nepreukázal“, že sa v týchto prípadoch
„nejednalo o dodanie investičného zlata“, tak predmetom dodávky je investičné zlato, a teda patrí
pod tento osobitný režim oslobodenia od dane, vedie k absurdnému záveru, že ak daňový subjekt

nevie preukázať, že dodaný tovar nie je investičné zlato, bude sa vždy považovať za investičné zlato
(oslobodené od dane), čo je však v priamom rozpore s účelom a ochranou tohto režimu v Smernici Rady,
a je teda neprípustný. Takýto výklad by totiž otváral cestu k daňovým únikom a nie ju zamedzoval.

24. Ak žalovaný a správca dane tvrdili, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.

v nadväznosti na § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že pri uvedených dodávkach
mal použiť osobitný režim oslobodenia od dane platný pre investičné zlato, sú povinné práve daňové
orgány jednoznačne preukázať, že boli splnené podmienky uvedeného osobitného režimu oslobodenia
od dane. V súvislosti s interpretáciou dôkazného bremena a investičného zlata poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6Sžf/39/2011. V tomto rozhodnutí najvyšší súd hovorí o všeobecných pravidlách pre

uplatňovanie jednak právneho režimu oslobodenia pri investičnom zlate podľa zákona č. 222/2004
Z. z. a tiež o všeobecnej zásade uplatňovania dane na tovar a služby. Nejde tu teda o špecifické
okolnostiprípadu,aleinterpretujepotrebuselektovaťrozloženiedôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a dôkazného bremena daňových orgánov pri preukazovaní režimu oslobodenia pri investičnom zlate.25. V prípade nadobudnutia tovaru od dodávateľa A Energie, s. r. o., bolo podľa zisteného stavu zrejmé,
že dodávateľ A Energie, s. r. o., dodal v dňoch 03.12.2007 až 12.12.2007 žalobcovi tovar označený vo

faktúrach ako „kovová zliatina s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000“ v celkovom množstve 5.200,00g a
za tento tovar vystavil predmetné faktúry. Je tiež zrejmé, že žalobca dodávateľovi A Energie, s. r. o., za
tento tovar zaplatil celú kúpnu cenu (vrátane DPH) bankovým prevodom, pričom oba daňové subjekty
riadne zaevidovali tieto faktúry vo svojom účtovníctve a DPH z uvedených faktúr bola nimi priznaná v
daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobie.

26. Túto skutočnosť potvrdzuje vyjadrenie samotného správcu dane v jeho rozhodnutí, keď konštatuje,
že: „Správca dane s prihliadnutím na vyjadrenie konateľa A Energie s. r. o. pána F. G. o nadobudnutí
zlata aj od dodávateľa Imperial Slovakia s. r. o., t. j. na kontrolné zistenia v procese daňovej kontroly
u A BRILIANT, a. s., uvedené v protokole č.1503243/2016 z 9.9.2016 v nadväznosti na doplnené
dokazovanie vo vyrubovacom konaní, správca dane nespochybnil existenciu predmetného tovaru od

dodávateľa A Energie s. r. o., nakoľko nebolo preukázané, že by zlato v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach nebolo dodané odberateľom A BRILIANT, a. s.“. Správca dane v rozhodnutí tiež konštatuje,
že: „Vykonanou daňovou kontrolou u daňového subjektu A Energie s. r. o. v sledovanom období nebola
preukázaná reálnosť deklarovaných obchodov v reťazci s kovovými zliatkami s obsahom Au o rýdzosti
999,9/1000 v línii dodávateľov Imperial Slovakia - A Energie s. r. o. – A BRILIANT, a. s.“.

27. Žalobca nedisponuje informáciami o línii dodávateľov uvedenej správcom dane, avšak zdôraznil, že
došlo k predmetnému dodaniu zlata subjektom A Energie, s. r. o., žalobcovi, ako to potvrdil aj správca
dane a jeho všetci odberatelia, ktorým bolo toto zlato dodané.

28. Podľa žalobcu úvaha žalovaného o tom, že: „Kontrolovaný daňový subjekt A BRILIANT, a. s. mohol
ďalej dodávať zlato svojim odberateľom, ale nikdy nebolo preukázané, že toto dodávané zlato nakúpil od
spoločnosti A Energie, s. r. o., ktorej obaja dodávatelia zlata v roku 2007 zhodne popreli, že by niekedy
s nejakým zlatom obchodovali.“ nemá v kontexte vyššie uvedených skutočností oporu v spise. Žalobca
nemôže potvrdiť alebo vylúčiť tvrdenie žalovaného o tom, že predmetné zlato nebolo nadobudnuté

v správcom dane uvedenej línii dodávateľov. Zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania a ktoré sú súčasťou spisového materiálu, však jednoznačne vyplýva,
že daňový subjekt A Energie, s. r. o., ním fakturovaný tovar žalobcovi skutočne dodal (bez ohľadu na
skutočnosť,vakejlíniidodávateľovtentotovaronsámnadobudol).Úvahažalovaného,ktorejkonštrukcia
spočíva v tom, že by žalobca prijal od dodávateľa A Energie, s. r. o., faktúry za zlato v celkovej hodnote

XXX.XXX,XX €, tieto faktúry by dodávateľovi v plnej výške riadne uhradil, avšak od dodávateľa by
žiadny tovar neprijal a zároveň presne v tom istom období by nadobudol bez akejkoľvek evidencie
a bez akejkoľvek úhrady rýdze zlato množstvom presne korešpondujúce s množstvom fakturovaným
dodávateľom A Energie, s. r. o. (5,2kg) a toto zlato by dodal ďalej svojím odberateľom, je absurdná
konštrukcia, ktorá nemá oporu v spise a ani v účtovných dokladoch A Energie, s. r. o., a je aj v rozpore s

elementárnou logikou. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný sa touto úvahou neúspešne snaží vyhnúť
dôkaznej núdzi, keď tým, že nedokáže preukázať nepravdivosť dôkazmi podloženého tvrdenia žalobcu
o existencii predmetného tovaru, pokúša sa na žalobcu preniesť dôkazné bremeno v rozsahu, ktoré
mu neprináleží. Vo vzťahu k žalobcom nadobudnutému tovaru od dodávateľa A Energie, s. r. o., boli
povinnosti podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. splnené, keďže podľa § 19 ods. 1 zákona č.

222/2004 Z. z. „daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru“.

29. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozsudok tretej komory Súdneho dvora EÚ z 12. januára
2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C484-03, v ktorého výroku sa uvádza, že: „Plnenia, o aké
ide vo veci samej, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,

predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani... a to bez ohľadu na úmysel
iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/
alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,
ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto
platiteľom.Právoplatiteľadane,ktorýuskutočňujetietoplnenia,spočívajúcevodpočítanídanezpridanej

hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto
plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré
je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z
pridanej hodnoty.“30. K otázke zisťovania a dokazovania, či predmetný tovar dodaný žalobcovi bol investičným zlatom
podľa § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., žalobca uviedol, že kľúčovým bol podľa správcu

dane záver zo znaleckého skúmania, v ktorom znalec uviedol, že „nákup investičných produktov od
spoločnostiSchoellerMünzhandelGmbHdospoločnostíEXCELLENTGOLDs.r.o.aExcelentgoldplus
s. r. o. prebehol riadne, no už každý ďalší následný predaj týchto investičných produktov bol fingovaný
v tom, že bol deklarovaný na vystavených faktúrach ako predaj drahých kovov (neinvestičné zlato).“

31.Žalobcanamietal,ženímnadobudnutýtovarodspoločnostiAEnergie,s.r.o.,nebolnikdypredložený
znalcovi, ktorý vyhotovil predmetný znalecký posudok, na účel znaleckého skúmania, a rovnako žalobca
nebol požiadaný o poskytnutie súčinnosti pri jeho vyhotovení. Posúdenie vlastností zlata z hľadiska
podmienokvzmysleosobitnejúpravyuplatňovaniadanepriinvestičnomzlatenepatrívzmysleInštrukcie
12/2005 Ministerstva spravodlivosti SR č. 19292/2004-53 do obsahového vymedzenia znaleckého
odboru Ekonómia a manažment, ale patrí do obsahového vymedzenia znaleckého odboru Drahé kovy

a kamene, klenoty, hodiny.

32. Žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave (vyjadrené v uznesení zo dňa 24.05.2017,
spis. zn. 11Cop/4/2016, aj v uznesení zo dňa 17.09.2018, spis. zn. 11CoP/288/2018) vo veci
posudzovania prípustnosti znaleckého posudku ako dôkazu v súdnom konaní v prípade, ak je posudok

vypracovaný znalcom z nesprávneho znaleckého odboru, resp. odvetvia, pričom tieto závery možno
podľa žalobcu analogicky použiť aj v predmetnom prípade: „V predmetnom rozhodnutí odvolací súd vo
vzťahu ku kompetentnosti znalkyne, ktorá vypracovala znalecký posudok uviedol, že súd prvej inštancie
sa dopustil zásadného pochybenia pri nariadení znaleckého dokazovania, porušil zásadu , že výber
súdneho znalca zo zoznamu súdnych znalcov musí vždy zodpovedať predmetu konania. Nesprávnym

výberomznaleckéhoodboru,resp.odvetviadochádzakzmareniuúčeluznaleckéhodokazovania,keďže
znalecký posudok vypracovaný súdny znalcom zapísaným pre iný odbor nemôže byť považovaný za
relevantný dôkazný prostriedok s dostatočnou validitou pre predmet konania.“

33. Znalec nesprávne zvoleného znaleckého odboru neposudzoval a objektívne ani nemohol relevantne

posúdiť, či konkrétne zlato, ktoré žalobca nadobudol od svojich dodávateľov, spĺňalo alebo nespĺňalo
v čase jeho nadobudnutia podmienky v zmysle osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom
zlate podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Akékoľvek závery znalca z nesprávneho odboru v predmetnom
posudku sú vo vzťahu k zlatu, ktoré žalobca fyzicky nakúpil od spoločnosti A Energie, s. r. o.,
iba podmienenými zisteniami znalca založenými na predpokladoch poskytnutých znalcovi zo strany

zadávateľa a navyše takýto znalecký posudok nemá potrebnú validitu pre posudzovanie spornej otázky
v daňovom konaní a nemôže byť považovaný za platný dôkazný prostriedok. Žalobca poukázal aj na
to, že ani znalec príslušného odboru by nemohol zodpovedať otázku, aké v skutočnosti bolo zlato,
ktoré žalobca nadobudol od svojho dodávateľa, ak by nemal predmetné zlato k dispozícii, alebo aspoň
podkladyspočívajúcevpresnomopisefyzickýchvlastnostítohtozlata.Vdanomprípadenebolaznalcom

žiadnym spôsobom vzatá do úvahy možnosť následnej fyzickej zmeny vlastností zlata, a teda aj zmeny
jeho charakteru z investičného zlata na neinvestičné.

34. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že znalkyňa nikde v znaleckom posudku neuvádza, že ak
malo zlato pri prvom nadobudnutí formu investičného zlata, musí mať aj pri každom ďalšom predaji

formu investičného zlata. Znalkyňa však uviedla, že „spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH, zistený
ako prvotný dodávateľ v predmetnom prípade, predávala investičné zlato, nákup investičných produktov
od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH prebehol riadne, no každý ďalší predaj tohto investičného
zlata už bol fingovaný v tom, že bol na vystavených faktúrach deklarovaný ako predaj drahých kovov
(neinvestičné zlato).“ Práve v jednoznačnosti uvedených záverov zo strany znalkyne, o ktoré žalovaný

významnou mierou opieral svoje rozhodnutie, videl žalobca kľúčový nedostatok znaleckého posudku.
Znalkyňa sa bez akéhokoľvek zdôvodnenia vôbec nezaoberala úplne relevantnou možnosťou fyzickej
zmeny vlastností zlata, no i napriek tomu prijala vo vzťahu k vlastnostiam zlata jednoznačný záver.
V uvedenom rozsahu sa dopustila prekročenia oprávnení vyplývajúcich z pozície znalca v odbore
Ekonómia a manažment, ak v závere znaleckého posudku súčasne nepripustila aj možnosť zmeny

vlastností zlata (jeho spracovania) v reťazci obchodovania, ktorého bolo toto zlato predmetom.

35. V tejto súvislosti je podľa názoru žalobcu významným aj názor NS SR uvedený v rozhodnutí sp.
zn. 3Sžf/43/2010, podľa ktorého „Pretvorenie, resp. vyrobenie neinvestičného zlata z investičného nie jeregulované. Vzhľadom na to, ak nepriame dôkazy i nasvedčujú dodaniu investičného zlata, neznamená
to, že odberateľ nemôže zlato ďalej predať ako neinvestičné.“ Žalobca aj navrhol správcovi dane vypočuť
znalcakstanovenýmotázkam,ktorévšaksprávcadanepovažovalzanedôvodné.Svojzávervšakpodľa

žalobcu neodôvodnil. Vypočutie znalca považoval žalobca potrebné pre riadne zistenie skutkového
stavu. Žalobca zdôraznil, že znalec sa otázkou možnosti fyzickej zmeny vlastností zlata pri vypracovaní
znaleckého posudku nezaoberal. Ak by sa tým bol zaoberal, dospel by k záveru, že takúto alternatívu
nie je možné vylúčiť.

36. Podľa žalobcu na základe skutkového stavu tak, ako bol zistený v spisovom materiáli, je práve tá
alternatíva podporená viacerými dôkazmi. V prvom rade ide o skutočnosť, že tovar dodaný všetkým
odberateľom žalobcu (bez výnimky) nikdy nespĺňal podmienky osobitnej úpravy uplatňovania dane pri
investičnom zlate. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil vo svojom rozhodnutí, pričom podľa neho „Je nutné
uviesť, že podľa predložených odberateľských faktúr, ako aj podľa vyjadrení zástupcov odberateľských
spoločností a výsledkov medzinárodného dožiadania spoločnosť A BRILIANT, a. s. predávala svojim

odberateľom neinvestičné zlato.“. Tieto skutočnosti vyplynuli (okrem iného) aj z týchto konkrétnych
zistení, ku ktorým dospel správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Ide
o zistenia v spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, spol. s r. o., podľa ktorých zlato nemalo formu, hmotnosť ani
certifikát investičného zlata. Rovnako aj zo zistení od spoločnosti Futurat Sp. Z o. o. vyplýva, že forma
zlata bola chybná, bez označenia, certifikátov, bez rýdzosti zlata atď. Zo zistení od spoločnosti TEMES,

s. r. o., vyplynulo, že predmetom dodania bolo zlato na výroku hotových výrobkov a nešlo o investičné
zlato. Zo zistení od spoločnosti ANTIKA, s. r. o., vyplynulo, že išlo o zlato nepravidelných tvarov a nie
o investičné zlato.

37. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je svedecká výpoveď v predmetnom období zamestnanca žalobcu,

A. C. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že „s istotou viem, že zariadenie, prostredníctvom ktorého
by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata v podobe tehly do podoby nepravidelných zliatkov s
nerovným povrchom o hrúbke niekoľko mm, nebolo v uvedených spoločnostiach, ktoré sa zameriavajú
na šperkársku výrobu“. Ďalej taktiež v odpovedi na otázku správcu dane, či má vedomosť o takom
zariadení, ktorým by sa dalo investičné zlato pretvoriť na neforemné zliatky, uviedol „Nie nemám takú

vedomosť, s takým zariadením som sa nestretol.“ Ak by mal správca dane akúkoľvek pochybnosť o
správnosti alebo pravdivosti údajov uvedených vo výpovedi svedka A. C. B., mohol a mal vypočuť ako
svedkov, tak ako to navrhoval žalobca, aj ďalších zamestnancov spoločnosti žalobcu, ktorí by mohli
takéto pochybnosti odstrániť.

38. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že pokiaľ žalobca dodal všetkým svojím odberateľom vždy
iba také zlato, ktoré nespĺňalo podmienky osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate a
zároveň žalobca nedisponoval žiadnym zariadením, prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať
úpravu investičného zlata do podoby, v akej bolo týmto odberateľom zlato dodané, musel žalobca
nakúpiť od svojich dodávateľov také zlato, aké ďalej dodal svojim odberateľom. S uvedenými dôkazmi

sa správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal.

39. Zo spisového materiálu je zrejmé, že konateľ spoločnosti A Energie, s. r. o., nikdy neuviedol, že
by žalobcovi dodal akékoľvek zlato spĺňajúce podmienky v zmysle osobitnej úpravy uplatňovania dane
pri investičnom zlate. Správca dane a rovnako aj žalovaný vo svojich tvrdeniach odkazujú na viacero

obchodných transakcií medzi spoločnosťou A Energie s. r. o. a inými spoločnosťami a tiež na viacero
vyjadrení konateľa spoločnosti A Energie, s. r. o., pána F. G., podľa ktorých predmetom obchodov malo
byť investičné zlato, no žiadne z uvedených zistení sa netýka obchodného vzťahu medzi daňovým
subjektom A Energie s. r. o. a žalobcom. Vo vzťahu k obchodným transakciám medzi žalobcom a
dodávateľomAEnergie,s.r.o.,savspisovommateriálinenachádzažiadendôkaz,ktorýbypreukazoval,

že zlato, ktoré žalobca fyzicky nadobudol od tohto dodávateľa, by spĺňalo podmienky osobitnej úpravy
uplatňovania dane pri investičnom zlate podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Uvedené skutočnosti preukazujú
tvrdenia žalobcu, že v prípade zlata, ktoré nadobudol od spoločnosti A Energie, s. r. o., správca dane
a následne žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí, vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, a že ich rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

40. V prípade nadobudnutia tovaru od dodávateľa TTC, bolo podľa zisteného stavu zrejmé, že dodávateľ
TTC dodal v dňoch 03.12.2007 až 20.12.2007 žalobcovi tovar označený vo faktúre ako „Rakúske rýdze
zlato Au, rýdzosť 999,9/1000“ v celkovom množstve 83.000,00 g a za tento tovar vystavil vyššie uvedenúfaktúru. Ďalej je zrejmé tiež to, že žalobca dodávateľovi TTC za tento tovar zaplatil celú kúpnu cenu
(vrátane DPH) bankovým prevodom, pričom oba daňové subjekty riadne zaevidovali túto faktúru vo
svojom účtovníctve a DPH z uvedenej faktúry bola nimi priznaná v daňových priznaniach za príslušné

zdaňovacie obdobie.

41. Tieto skutočnosti potvrdzuje čestné vyhlásenie C. E. D. (spoločníka a konateľa TTC) zo dňa
10.06.2010, v ktorom sa vyjadril, že „Všetok Au tovar (zlatý materiál), ktorý bol fakturovaný a dodaný
spoločnosťou TTC spoločnosti A BRILIANT, a. s. v priebehu rokov 2007 a 2008 bol vo forme mechanicky

spracovaných nepravidelných zliatkov neštandardných tvarov a bez akýchkoľvek označení alebo
certifikátov. Nešlo o investičné zlato v zmysle § 67 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže v prípade dodaného
tovaru jednoznačne nebola splnená podmienka formy - tovar nebol vo forme tehál, ani vo forme prútov
a ani vo forme mincí. Išlo o zlatnícky polotovar.“ Predmetné skutočnosti ďalej potvrdzuje výpoveď C. E.
D. v pozícii obvineného do zápisnice ČVS:B./NKA-FP-VY-21012 zo dňa 24.10.2014, ktorou potvrdil, že
„tovar E. bol vždy fyzicky dodaný“, i keď v súvislosti s predmetnou výpoveďou žalobca poznamenal, že

v predmetnej výpovedi obvineného sú niektoré zjavné rozpory, čo vo svojom vyjadrení uvádza aj sám
žalovaný. Okrem samotného dodávateľa potvrdzujú uvedené skutočnosti aj vyjadrenia - či už vo forme
vyhlásení alebo zistení z dožiadaní a medzinárodných výmen informácií vykonaných prostredníctvom
daňovej správy - všetkých odberateľov žalobcu, ktorým bolo toto zlato ďalej dodané.

42. Podľa daňových orgánov predmetný tovar bol investičným zlatom podľa § 67 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 222/2007 Z. z. Svoje tvrdenia opierajú o výsledky z daňových kontrol vykonaných v spoločnosti
TTC, na základe ktorých miestne príslušný správca dane neuznal TTC odpočítanie dane z faktúr od
dodávateľov GEBRA, s. r. o. a WOLCOM LLC, ktorých predmetom bolo rýdze zlato a rakúske zlaté
prúty, pričom konštatoval, že išlo o nákup investičného zlata, výsledky medzinárodného preverovania

lotyšskej finančnej správy v súvislosti s obchodnými transakciami medzi TTC a lotyšskou spoločnosťou
AMG EXSPORTS, výpoveď svedka M. E., konateľa rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH,
ktorý vo svojej výpovedi z 10.12.2016 potvrdil, že zlaté tehly, s ktorými obchoduje spoločnosť Schoeller
Münzhandel GmbH, majú rýdzosť 999,9/1000 a spadajú pod kritériá investičného zlata, výpoveď
obvineného C. J. zo dňa 21.05.2012 a 30.10.2012, ktorý zabezpečil pre C. D. dodávateľa zlata

spoločnosť GEBRA, s. r. o. a výpoveď svedka E. G. zo dňa 03.10.2017 splnomocneného konať vo veci
obchodov za spoločnosť GEBRA, s. r. o.

43. Ku všetkým vyššie uvedeným dôkazom žalobca namietal, že v prípade oboch výpovedí svedkov,
výpovede obvineného, výsledkov daňových kontrol v spoločnosti TTC a tiež v prípade výsledkov

medzinárodného preverovania lotyšskej finančnej správy ide o zistenia výlučne vo vzťahu k obchodným
transakciám medzi spoločnosťou TTC a jej dodávateľmi (prípadne subdodávateľmi) a inými odberateľmi
a nie o zistenia vo vzťahu k obchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a žalobcom.
Predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že existuje dôvodný predpoklad, že v reťazci obchodov so
zlatom dochádzalo k spracovaniu zlata a zmene jeho formy, tak forma zlata pred jeho nadobudnutím

žalobcom nie je vo vzťahu k predmetu daňovej kontroly relevantná. Je isté, že ešte predtým než zlato
dostalo akúkoľvek inú formu, bolo predsa vyťažené z prírody vo forme nugetu alebo prachu, no samotná
táto skutočnosť vo svetle ďalších súvislostí nemôže mať žiaden vplyv na vlastnosti zlata nadobudnutého
žalobcom. Je preto nevyhnutné akceptovať skutočnosť, že zmena formy zlata, a to najmä zmena jeho
formy z investičného zlata na zlato neinvestičné, nie je žiadnym spôsobom regulovaná a nie je technicky

ani časovo náročná.

44. Svoje tvrdenie správca dane ďalej opiera tiež o výpoveď obvineného C. E. D. zo dňa 24.10.2014
v ktorej, okrem iného, uviedol, že: „v prípade dodávok zlata pre A BRILIANT, a.s. išlo vždy o reálne
dodávky investičného zlata od rakúskeho Schoeller Munzhandel GmbH.“. V nadväznosti na uvedené

vyjadrenie žalobca namietal, že toto tvrdenie je v priamom rozpore s iným vyjadrením C. D., ktoré je
súčasťou tej istej výpovede, a to konkrétne s vyjadrením, že „neforemné zliatky zlata (pásy) sa valcovali
len v prípade, keď E. kupovali menšie dodávky do 10kg pre potreby vlastnej výroby“. Ak na jednej
strane obvinený tvrdí, že vždy išlo o reálne dodávky investičného zlata, a na druhej strane zároveň
tvrdí, že neforemné zliatky zlata sa v niektorých prípadoch valcovali, ide zjavne o protichodné tvrdenia.

Z uvedeného vyjadrenia taktiež nie je jasné, či C. E. D. dodávkami investičného zlata myslel dodávky
od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH (pre jej odberateľov) alebo dodávky pre žalobcu, keďže
medzi týmito dvomi spoločnosťami zlato niekoľkokrát zmenilo majiteľa a podľa vyjadrenia C. E. D. vtej istej výpovedi aj formu. V predmetnej výpovedi obvineného sa nachádza veľké množstvo ďalších
nezrovnalostí.

45. Žalobca poukázal na rozporné vyjadrenie C. D., že „V priebehu obchodovania medzi TTC a A
BRILIANT, a. s. a po tom ako sa začali stupňovať daňové kontroly, konatelia A BRILIANT, a. s. prišli
s návrhom, aby sa tehly investičného zlata, o ktorom vedeli že ich kupujeme v rakúskom Schoeller
Münzhandel upravovali valcovaním a za tým účelom poskytli I. zo svojej výroby v Trenčíne valec na
úpravu investičného zlata tak, aby predmetom dodania do ich výroby boli už neforemné zliatky zlata. I.

tento valec presunul do G. K. C., ktorý nám v tom čase zo Schoeller Münzhandel dodával investičné zlato
a valcovaním z nich robil pásy, ktorý následne TTC doručoval firmám A BRILIANT, a. s., SGI a Antika.“

46. Uvedené tvrdenie o stupňujúcich sa daňových kontrolách je nepravdivé, čo preukazujú aj priame
dôkazy. Za celé obdobie rokov 2007 a 2008 nebola u žalobcu otvorená žiadna daňová kontrola v
súvislosti s DPH. V tomto období boli otvorené len dve daňové kontroly na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, a to v spoločnosti SGI. Uvedené skutočnosti sú overiteľné u
príslušných správcov dane. Žalobca tvrdil aj v priebehu daňového konania, že nikdy za dodávateľom
TTC neprišiel s návrhom na úpravu investičného zlata a tiež, že nikdy neposkytol pánovi Dohňanskému
(a ani nikomu inému) žiadny valec, ani žiadne iné zariadenie z jeho výroby v Trenčíne, ani zo žiadnej inej
prevádzky. Žalobcovi nie je ani známe, kto je osoba označená ako „K. C.“. Žalobca navrhol správcovi

dane v tejto veci vypočuť ako svedkov všetkých zamestnancov, ktorí v tom čase pracovali v spoločnosti A
BRILIANT, a. s., prípadne aj vo všetkých ďalších spoločnostiach, v ktorých v sledovanom období pôsobili
predstavitelia spoločností žalobcu - A. E. a E. E.. Prostredníctvom uvedených dôkazov bolo možné v
prípade akýchkoľvek pochybností zo strany správcu dane alebo žalovaného jednoznačne preukázať,
že žiadnym zariadením podľa opisu ani žiadnym obdobným zariadením žalobca nikdy nedisponoval a

ani ho nikdy nikomu neposkytol.

47. V tejto súvislosti vypočul správca dane na návrh žalobcu len jediného svedka, v predmetnom období
zamestnanca spoločnosti žalobcu, A. C. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že: „s istotou viem, že
zariadenie, prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata v podobe tehly

do podoby nepravidelných zliatkov s nerovným povrchom o hrúbke niekoľko mm, nebolo v uvedených
spoločnostiach, ktoré sa zameriavajú na šperkársku výrobu“ a taktiež uviedol, že „nemám vedomosť o
tom, že uvedené spoločnosti v danom období dodali niekomu z výroby akýkoľvek valec alebo lisovacie
zariadenie“. Uvedená svedecká výpoveď poukazuje na značný rozpor v tvrdení C. E. D. v predmetnej
výpovedi v pozícii obvineného. Ak by mal správca dane akúkoľvek pochybnosť o správnosti alebo

pravdivosti údajov uvedených vo výpovedi svedka A. C. B., mohol a mal, tak ako to žalobca navrhoval,
vypočuť ako svedkov aj ďalších zamestnancov spoločnosti žalobcu, ktorí by mohli takéto pochybnosti
odstrániť, čo však neurobil.

48. Tvrdenie C. D., že „Tieto pásy sa valcovali len v prípade, keď E. kupovali menšie dodávky do 10

kg pre potreby vlastnej výroby. V prípade, že zlato kupovali za účelom ďalšieho predaja TTC im nosil
priamo investičné tehly.“, je nepravdivé, žalobcovi neboli dodávateľom TTC nikdy dodané investičné
tehly, ani žiadne iné zlato spĺňajúce podmienky pre investičné zlato. Nepravdivosť tohto tvrdenia je
podporená viacerými dôkazmi. V prvom rade ide o skutočnosť, ktorú má za preukázanú aj žalovaný, a
to, že tovar dodaný všetkým odberateľom žalobcu (bez výnimky) nikdy nespĺňal podmienky osobitnej

úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil vo svojom rozhodnutí,
pričom podľa neho „Je nutné uviesť, že podľa predložených odberateľských faktúr, ako aj podľa
vyjadrení zástupcov odberateľských spoločností a výsledkov medzinárodného dožiadania spoločnosť A
BRILIANT, a. s. predávala svojim odberateľom neinvestičné zlato.“

49. V tejto súvislosti žalobca opakovane poukázal na svedeckú výpoveď v predmetnom období
zamestnanca žalobcu, A. C. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že „s istotou viem, že zariadenie,
prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata v podobe tehly do
podoby nepravidelných zliatkov s nerovným povrchom o hrúbke niekoľko mm, nebolo v uvedených
spoločnostiach, ktoré sa zameriavajú na šperkársku výrobu“. Ďalej taktiež v odpovedi na otázku správcu

dane, či má vedomosť o takom zariadení, ktorým by sa dalo investičné zlato pretvoriť na neforemné
zliatky uviedol „Nie nemám takú vedomosť, s takým zariadením som sa nestretol.“. Ak by mal správca
dane akúkoľvek pochybnosť o správnosti alebo pravdivosti údajov uvedených vo výpovedi svedka A. C.
B., mohol a mal vypočuť ako svedkov, tak ako to navrhoval žalobca, aj ďalších zamestnancov žalobcu,ktorí by mohli takéto pochybnosti odstrániť. Z uvedeného, rovnako ako v prípade tovaru nadobudnutého
od dodávateľa A Energie, s. r. o., je aj v prípade tovaru nadobudnutého od dodávateľa TTC zrejmé,
že pokiaľ žalobca dodal všetkým svojím odberateľom vždy iba také zlato, ktoré nespĺňalo podmienky

osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate a zároveň žalobca nedisponoval žiadnym
zariadením, prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata do podoby, v
akej bolo týmto odberateľom zlato dodané, musel žalobca nakúpiť od svojich dodávateľov také zlato,
aké ďalej dodal svojim odberateľom. S uvedenými dôkazmi sa správca dane ani žalovaný žiadnym
spôsobom nevysporiadali.

50. Žalobca predložil správcovi dane ako listinný dôkaz aj svedeckú výpoveď C. E. D. zo dňa 27.06.2011
vo veci nákupu a dodávok zlata spoločnosti TTC (zápisnica č. 637/320/23007/2011/Kal - spísaná
Daňovým úradom Skalica pri výkone daňovej kontroly v spoločnosti Slovenský gemologický inštitút, s. r.
o. /ďalej aj „SGI“/, týkajúcu sa dvoch obchodných transakcií so zlatom o rýdzosti 999,9/1000 a celkovej
hmotnosti 50kg medzi SGI a TTC v zdaňovacom období január 2008), v ktorej svedok C. D. ako odpoveď

na otázku príslušného správcu dane „O aký tovar išlo?“ uvádza, že: „Jedná sa o zlatnícky polotovar vo
formemechanickyspracovanýchzliatkovneštandardnýchtvarovarozmerovbezakéhokoľvekčíselného
alebo iného označenia.“

51. Správca dane sa v priebehu vyrubovacieho konania vyjadril, že v nadväznosti na žalobcom

predložený listinný dôkaz - svedeckú výpoveď C. E. D. do zápisnice 637/320/23007/2011/Kal zo dňa
27.6.2011, vykonal na účel podania vysvetlenia k rozporom v tvrdeniach C. D. v postavení svedka v
súvislosti s daňovou kontrolou daňového subjektu SGI a výpoveďou C. D. v postavení obvineného zo
dňa 24.10.2014 úkony vo veci zabezpečenia svedeckej výpovede C. E. D. v ÚVTOS v Košiciach - Šaci
dňa 7.6.2017. Na vypočutie sa dostavil aj zástupca žalobcu E. E.. Svedok C. D. po poučení uviedol,

že využíva možnosť odmietnutia výpovede v súlade s § 130 Trestného poriadku, vypočúvanie svedka
nebolo z uvedeného dôvodu vykonané. Žalobca tvrdil, že opakované vypočutie C. E. D. ako svedka bolo
v prípade akýchkoľvek pochybností správcu dane o pravdivosti tvrdení žalobcu pre potreby náležitého
zistenia skutkového stavu ako podkladu pre vydanie zákonného rozhodnutia kľúčové a nevyhnutné, o
čom viackrát upovedomil správcu dane, ktorý napriek tomu opakované vypočutie C. E. D. ako svedka

nevykonal. Žalobca ďalej popísal okolnosti návrhu na vypočutie svedka C. E. D..

52. K ďalšiemu dôkazu, vyjadreniu Puncového úradu SR, žalobca uviedol, že ak by si spoločnosti
A Energie, s. r. o., a TTC nesplnili oznamovaciu povinnosť podľa puncového zákona, dopustili by sa tým
správneho deliktu, ktorý však nemá žiadnu súvislosť s oprávnením týchto spoločností na obchodovanie

s drahými kovmi, ani na právo žalobcu uplatniť si odpočítanie dane z tovaru nadobudnutého od
takéhoto dodávateľa. Žalobca nepreveroval splnenie predmetnej oznamovacej povinnosti zo strany jeho
dodávateľov zlata o rýdzosti Au 999,9/1000, pretože poukazujúc na § 3 ods. 1 puncového zákona
predmetom jeho obchodných transakcií nebol nikdy tovar, na ktorý sa vzťahovala povinná puncová
kontrola. Zlato, ktoré bolo predmetom obchodných transakcií žalobcu so spoločnosťami A Energie, s. r.

o. a TTC, síce nespĺňa pojmové znaky tovaru pri posudzovaní podľa puncového zákona, no pojmové
znaky tovaru pri posudzovaní podľa živnostenského zákona, naopak, spĺňa. Požiadavka správcu dane
spočívajúca zo strany žalobcu v povinnosti preverovania, či si jeho dodávatelia splnili oznamovaciu
povinnosť voči puncovému úradu, a to predovšetkým v kontexte skutočnosti, že predmetom vzájomných
obchodných transakcií medzi žalobcom a týmito dodávateľmi nikdy nebol tovar podliehajúci povinnej

puncovej kontrole, a tiež vo vzťahu k nespochybniteľnému oprávneniu obchod dodávateľov obchodovať
s tovarom podľa živnostenského zákona, je vo vzťahu k predmetu daňovej podľa žalobcu bezpredmetná.

IV. Vyjadrenie žalovaného

53. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že vzhľadom na zložitosť prejednávanej veci zjednodušene
definuje spornú otázku, či žalobca, ako tvrdil, kúpil na vstupe od svojich dodávateľov neinvestičné zlato,
ktoré sa fakturuje s DPH. Žalovaný bol však toho názoru, že od predmetných dodávateľov neinvestičné
zlato kúpiť nemohol, keďže títo dodávatelia neinvestičným zlatom preukázateľne nedisponovali a

jediným zlatom, ktorého existencia sa na vstupe potvrdila, bolo zlato investičné, ktoré je oslobodené
od dane.54. Pokiaľ žalobca v žalobe prezentoval, svoj nesúhlas s metodickými postupmi DR SR v časti, ktorá
znie: „Taktiež sa tento platiteľ dane nemôže rozhodnúť, či bude uplatňovať režim zdanenia pri dodaní
investičného zlata, ktoré kúpil ako investičné zlato bez ohľadu na to, či investičné zlato dodá v pôvodnom

stave alebo po zmene jeho podoby, hmotnosti alebo rýdzosti.“, žalovaný uviedol, že v tomto prípade
ide zo strany žalobcu o nepochopenie skutkového stavu veci a nesprávne citovanie danej metodiky,
ktoré je vytrhnuté z kontextu príslušného ustanovenia § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca
zmätočne citoval jednu vetu zo strany 3 Usmernenia DR SR k uplatňovaniu osobitnej úpravy pri dodaní
investičného zlata podľa § 67 zákona o DPH, súvisiacu s ustanovením § 67 ods. 4 zákona o DPH, ktorá

vytrhnutá z kontextu nedáva žiaden zmysel. Celá príslušná časť metodického usmernenia totiž znie:
„Podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH platiteľ dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na
investičné zlato, sa môže rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať.
Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak
sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaňovať.
Zákon o DPH jednoznačne ustanovuje, v ktorých prípadoch sa môže osoba, ktorá vyrába investičné

zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, rozhodnúť, že dodanie investičného zlata bude zdaňovať.
Uplatniť režim zdanenia pri dodaní investičného zlata podľa cit. ustanovenia môže len platiteľ dane, ktorý
vyrába investičné zlato, alebo ktorý pretvára zlato na investičné zlato, ak ide o dodanie investičného
zlata, ktoré vyrobil alebo o dodanie investičného zlata, ktoré bolo ním pretvorené z iného zlata, a ak toto
investičné zlato dodáva inému platiteľovi dane. Platiteľom dane sa rozumie osoba, ktorá je registrovaná

za platiteľa dane v zmysle zákona o DPH platného v tuzemsku.
Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné
zlato sa nemôže rozhodnúť, či uplatní režim zdanenia podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH pri dodaní
ním vyrobeného investičného zlata alebo pri dodaní investičného zlata ktoré pretvoril z iného zlata na
investičné zlato, ak toto zlato dodá pre osobu, ktorá nie je platiteľ dane. Platiteľ dane, pri dodaní ním

vyrobeného investičného zlata alebo pri dodaní investičného zlata, ktoré pretvoril z iného zlata pre
osobu, ktorá nie je platiteľom dane, je povinný postupovať podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, t.j. dodanie
investičného zlata vždy oslobodí od dane. Taktiež sa tento platiteľ dane nemôže rozhodnúť, či bude
uplatňovať režim zdanenia pri dodaní investičného zlata, ktoré kúpil ako investičné zlato, bez ohľadu, či
investičné zlato dodá v pôvodnom stave alebo po zmene jeho podoby, hmotnosti alebo rýdzosti.“ V tejto

časti metodického usmernenia je teda vysvetlené ustanovenie § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.,
ktoré sa týka výlučne platiteľov dane, ktorí vyrábajú investičné zlato alebo pretvárajú zlato na investičné
zlato a v tomto prípade je režim zdaňovania závislý od toho, či sa zlato ďalej dodáva platiteľovi alebo
neplatiteľovi dane.

55. Veta, ktorú citoval žalobca, sa teda viaže na takého platiteľa dane, ktorý vyrába investičné zlato alebo
pretvárazlatonainvestičnézlatoaktorýsúčasnezlatoďalejdodávaneplatiteľovidane.Tátovetasateda
v žiadnom prípade nevzťahuje na žalobcu a jeho dodávateľov A Energie, s. r. o., a TTC. Žalovaný túto
skutočnosť aj riadne uviedol vo svojom rozhodnutí, kde jasne napísal, že spoločnosti A Energie, s. r. o.,
a TTC neboli platiteľmi, ktorí sa môžu podľa § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. rozhodnúť, že dodanie

investičného zlata inému platiteľovi budú zdaňovať, teda neboli osobami vyrábajúcimi investičné zlato
ani osobami pretvárajúcimi zlato na investičné zlato. V prípade žalobcu, ktorý je platiteľ dane, zlato ani
nebolo ďalej dodávané neplatiteľovi dane, takže žiadna z podmienok uvedených v § 67 ods. 4 nebola u
žalobcu splnená. Na žalobcu sa § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. vôbec nevzťahuje.

56. Pokiaľ žalobca namietal, že úprava zlata investičného na „neinvestičné“ je jednoduchá a že cielene
neobchodoval s investičným zlatom práve z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy povinností subjektov,
obchodujúcich s investičným zlatom, ktorá by mala za následok dôkaznú núdzu pri prípadnej daňovej
kontrole, žalovaný uviedol, že právna úprava, vrátane povinnosti vedenia záznamov, formy investičného
zlata atď., týkajúca sa reálneho obchodovania s reálne existujúcim investičným zlatom bola dostatočná,

avšak práve v súvislosti so spoločnosťami, ktoré s investičným zlatom neobchodovali reálne, ale fiktívne,
iba „na faktúre“, bolo s účinnosťou od 01.04.2009 v § 69 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z. zavedené
tuzemské sektorové „samozdanenie“ s cieľom predchádzať daňovým podvodom (zákon č. 83/2009 Z.
z.). Podľa § 69 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z., pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm.
a/ platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorému

je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v
meneanaúčetinejosoby,osoboupovinnouplatiťdaňjeplatiteľ,ktorýjepríjemcomsprostredkovateľskej
služby. Uvedené znamená, že od 01.04.2009 povinnosť platiť daň je pri dodaní investičného zlata
prenesená na odberateľa tohto tovaru, ak sa platiteľ dane rozhodol dodanie investičného zlata zdaňovaťpodľa§67ods.4zákonač.222/2004Z.z.Rovnakojepovinnosťplatiťdaňprenesenánapríjemcuslužby
sprostredkovania dodania investičného zlata, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného
zlata, ktorého dodanie je zdaňované podľa § 67 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., a ak sa platiteľ

dane rozhodol službu sprostredkovania tiež zdaňovať. Tzv. tuzemské samozdanenie sa ukázalo byť
najúčinnejším nástrojom na zamedzenie podvodov pri obchodovaní s investičným zlatom.

57. Čo sa týka žalobcom namietanej dôkaznej povinnosti správcu dane vyplývajúcej z rozhodnutia NS
SR sp. zn. 6Sžf/39/2011, žalovaný trval na tom, že uvádzaný rozsudok je postavený na iných skutkových

okolnostiach a nemožno ho v plnej miere aplikovať na preskúmavaný prípad. Z tohto rozsudku je zrejmé,
že daňové orgány v predmetnom prípade svoje závery, že ide o dodanie investičného zlata, opreli len o
strohé údaje uvedené na faktúrach (celkové množstvo dodaného zlata v gramoch a údaj rýdze zlato Au,
rýdzosť 999,9/1000). K záveru, že zlato bolo dodané v požadovanej forme (tehál, ktoré spĺňajú špecifické
požiadavky trhu drahých kovov), im postačilo vyjadrenie žalobcu, že zlato malo formu tehál. Podľa
názorusúdutakdaňovéorgánynepreukázali,žesamalpoužiťosobitnýrežimplatnýpreinvestičnézlato.

58. V prípade spoločnosti žalobcu však správca dane neoprel svoje tvrdenia iba o údaje uvedené
na faktúrach, resp. o vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu, ale o množstvo iných dôkazov,
uvedených v rozhodnutí (tiež znalecký posudok, výpovede zástupcov jednotlivých spoločností, výsledky
daňových kontrol dodávateľov a i.). V prípade žalobcu správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na

daňový subjekt, tak ako sa uvádza v rozsudku sp. zn. 6Sžf/39/2011 z 20.06.2012, ale sám v dokazovaní
preukazoval, že v danom prípade išlo o obchody s investičným zlatom, pričom sa neopiera výlučne
o znalecký posudok, ale aj o ďalšie nepriame dôkazy, ktoré preukazujú, že predmetné zlato spĺňalo
definičné znaky investičného zlata podľa § 67 zákona č. 222/2004 Z. z. V predmetnom prípade správca
dane vlastným šetrením, opierajúc sa aj o dôkazy získané v spolupráci s políciou preukázal, že zlato

na „vstupe“, t. j. zlato nakúpené žalobcom, bolo zlato investičné. V celom zistenom reťazci jediným
pôvodným zdrojom všetkého obchodovaného zlata bola rakúska spoločnosť Schoeller Münzhandel
GmbH, ktorá bezpochyby obchodovala s investičným zlatom, pričom v žiadnom z kontrolovaných
zdaňovacích období nebola identifikovaná žiadna spoločnosť, ktorú by bolo možné považovať za zdroj
zlata neinvestičného. V identifikovanom reťazci spoločností ani nikdy nebolo zistené, že by niekto

niekedy vykonal zmenu pôvodne nakúpeného investičného zlata na zlato neinvestičné. Jediný, kto
zmenu zlata z investičného na neinvestičné zmieňuje, je C. D., konateľ spoločnosti TTC. Ide o tvrdenie,
ktoré dôkazmi preukázané nebolo, avšak aj keby bolo pravdivé, zmena charakteru zlata sa podľa
tvrdenia C. D. týkala výlučne zlata do 10 kg určeného na vlastnú výrobu, takže sa netýkala zlata, s
ktorým v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca ďalej obchodoval.

59. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a že existencia zlata od dodávateľa A Energie, s. r. o., nebola spochybnená, žalovaný
argumentoval, že zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
a ktoré sú súčasťou spisového materiálu jednoznačne vyplynulo, že daňový subjekt A Energie, s. r.

o., ním fakturovaný tovar žalobcovi reálne nedodal. Tovar mal byť dodávaný v zistenom fakturačnom
reťazci Imperial Slovakia, spol. s r. o. - A Energie, s. r. o. - žalobca, keďže však spoločnosť Imperial
Slovakia, spol. s r. o., nikdy žiadne zlato spoločnosti A Energie, s. r. o., nedodala, spoločnosť A Energie,
s. r. o., tak nemohla dodať zlato, ktoré jej nebolo dodané, ďalej žalobcovi. Správca dane vychádzal z
výsledkov daňovej kontroly spoločnosti A Energie, s. r. o., za rok 2007, z ktorých je zrejmé, že správca

dane neuznal spoločnosti A Energie, s. r. o., právo na odpočítanie dane z dôvodu, že ani jeden z, na
faktúrach uvádzaných, deklarovaných dodávateľov (1. Martinská, spol. s r.o. a Imperial Slovakia, spol.
s r. o.) spoločnosti A Energie, s. r. o., v roku 2007 nikdy žiaden tovar (zlato) nedodal, daňová povinnosť
pri dodaní tovaru nevznikla a je celkom irelevantné, či tovar uvádzaný na faktúrach mal alebo nemal
charakter investičného zlata, keďže žiaden reálny tovar dodaný nebol. Dôvodom neuznania odpočítania

DPH nebola skutočnosť, že išlo o zlato investičné, ale to, že zlato uvedené na faktúrach bolo fiktívne.
Správca dane nespochybnil materiálnu existenciu tovaru, ktorý dodával kontrolovaný daňový subjekt
svojim odberateľom, keďže títo existenciu tovaru potvrdili, jednoznačne však nešlo o tovar, ktorý bol
nadobudnutý v zistenom fakturačnom reťazci, keďže spoločnosť Imperial Slovakia, spol. s r. o., nikdy
žiadne zlato spoločnosti A Energie, s. r. o., nedodala a spoločnosť A Energie, s. r. o., tak nemohla ďalej

dodávať zlato, ktoré jej nebolo dodané.

60. Je celkom irelevantné, že žalobca uvádza, že sa nevie vyjadriť k reálnosti nadobudnutia
predmetného zlata v zistenej línii dodávateľov, keďže reálnosť nadobudnutia zlata preveroval správcadane (v daňových kontrolách vykonaných v spoločnostiach A Energie, s. r. o., a žalobcu, keď správca
dane podrobne preveroval údaje uvedené na faktúrach a daňových priznaniach a vyjadrenia množstva
jednotlivých zúčastnených osôb v konfrontácii so skutočnosťami uvedenými v znaleckom posudku č.

ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013). Žalovaný v predmetnom prípade netrpel dôkaznou núdzou, neprenášal
dôkazné bremeno na žalobcu a jeho závery nie sú iba konštrukciou, ktorá nemá oporu v spise
a ani v účtovných dokladoch A Energie, s. r. o., práve naopak, prijaté závery striktne vychádzajú
zo zisteného skutkového stavu, predložených dokladov a dôkazov a výpovedí svedkov. Čo sa týka
uskutočnených platieb, žalovaný nespochybňuje, že žalobca zaplatil dodávateľovi A Energie, s. r. o.,

bankovým prevodom, čo je o. i. uvedené aj v znaleckom posudku č. ZP 3/2013, ale platí, že samotná
platba bez ďalších relevantných dôkazov nie je dostatočným dôkazom, preukazujúcim, že plnenie bolo
dodané tak, ako bolo fakturované. Daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, takže správca dane nemá povinnosť zisťovať,
odkiaľ žalobca mohol nadobudnúť predávané zlato, ak ho nenadobudol od dodávateľa A Energie, s. r.

o., uvedeného na faktúre, od ktorého ho podľa výsledkov dokazovania nadobudnúť nemohol.

61. K namietanému znaleckému posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 žalovaný uviedol, že jeho
predmetom nebolo posúdenie konkrétneho tovaru (zlata), s ktorým žalobca obchodoval v decembri
2007, takže neexistoval dôvod, prečo by mal znalecký posudok vypracovávať znalec v odbore Drahé

kovy a kamene, klenoty, hodiny. Objednávateľom znaleckého posudku nebol správca dane, takže
nemohol požiadať daňový subjekt o súčinnosť pri poskytnutí obchodovaného tovaru (zlata) a ani by
to nebolo dôvodné, keďže, ako už bolo uvedené, predmetom znaleckého posudku nebolo určenie
charakteru zlata na základe predložených vzoriek. Znalecký posudok č. ZP 3/2013 vypracovala na
požiadavku zadávateľa Prezídia Policajného zboru SR - Odbor Západ ČVS: B./BOK-ZA-2010 A. M.

J., znalkyňa v odbore Ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo, daňovníctvo, kontroling podľa §
142 ods. 1 Trestného poriadku v trestnej veci zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 138 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona a zločinu neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2, písm. a/ s poukazom na § 138 ods. 4 písm. i/ Trestného
zákona. Úlohou znalca bolo v predmetnom prípade posúdiť a zodpovedať úlohy od vyšetrovateľa,

konkrétne z predložených písomných podkladov (účtovné doklady, faktúry, daňové priznania, protokoly
z daňových kontrol, výsluchov svedkov...) popísať činnosť firiem 1. Martinská spol. s r. o., CONTEL s. r.
o., LAZZA, s. r. o., A-Energie, s. r. o., ZAFIRAS, s. r. o., a ďalších firiem vyskytujúcich sa v predmetnej
veci, so zameraním na popísanie predmetu obchodovania (najmä obchodovanie so zlatom a inými
drahými kovmi), popísanie ich celkových ročných finančných výsledkov, popísanie množstva a veľkosti

vykázaných rôznych daní a popísanie ich majiteľskej a riadiacej štruktúry. U popísaných firiem uviesť
tok ich predmetu obchodovania, so zameraním na obchodovanie so zlatom a inými drahými kovmi a
akým spôsobom boli prevádzané jednotlivé platby za dodaný tovar. Uviesť, či platby, ktoré boli vykázané,
v skutočnosti aj prebehli so zameraním na osoby, ktoré platby vykonávali a ktoré vykonávali výber
finančnej hotovosti. Uviesť či tovar, s ktorým firmy obchodovali, bol v skutočnosti tým tovarom, akým bol

deklarovaný, so zameraním na obchodovanie so zlatom a inými drahými kovmi. Uviesť sumu, ktorú si
jednotlivé firmy pri obchodovaní so zlatom mohli uplatňovať, resp. uplatňovali ako nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty, a či takéto platby boli aj zo strany príslušného daňového úradu vykonané.
Uviesť sumu dane z pridanej hodnoty, ktoré jednotlivé firmy pri obchodovaní so zlatom mali podľa nimi
predložených daňových priznaní zaplatiť a či takéto platby boli aj na účet príslušného daňového úradu

vykonané. Uviesť, či firmy v skutočnosti obchodovali so zlatom a s inými drahými kovmi, alebo či celé
obchodovanie bolo len fingované. Uviesť, či zabezpečené faktúry ohľadom obchodovania so zlatom sú
pravdivé alebo sú len fiktívne. Znalecký posudok č. ZP 3/2013 tak nemohol vypracovať znalec v odbore
Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny, keďže dané odvetvie neoprávňuje znalca hodnotiť a posudzovať
vyššie vymenované skutočnosti a zodpovedať úlohy od vyšetrovateľa. V predmetnom prípade nie je

možné hovoriť o nesprávnom výbere znaleckého odboru, resp. odvetvia, ako namieta žalobca.

62. Podľa žalovaného je z uvedeného zrejmé, že Znalecký posudok č. ZP 3/2013 vypracovala znalkyňa
vo veci príslušnom odbore, predmetný znalecký posudok nemožno v žiadnom smere považovať za
nezákonný dôkaz a znalkyňa svoje oprávnenia vyplývajúce z pozície znalca v odbore Ekonómia

a manažment neprekročila. Skutočnosti uvedené v znaleckom posudku nie je možné nazvať iba
úvahami znalca, ktoré sú len jednou z alternatív, založených na nesprávnom predpoklade, že ak
malo zlato raz určitú formu, musí byť táto forma trvalo zachovaná. Znalkyňa nikde v znaleckom
posudku neuvádza, že ak malo zlato pri prvom nadobudnutí formu investičného zlata, musí mať ajpri každom ďalšom predaji formu investičného zlata. Znalkyňa jasne uvádza, že spoločnosť Schoeller
Münzhandel GmbH, zistená ako prvotný dodávateľ zlata v predmetnom prípade, predávala investičné
zlato, nákup investičných produktov od spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH prebehol riadne, no

každý ďalší predaj tohto investičného zlata už bol fingovaný v tom, že bol na vystavených faktúrach
deklarovaný ako predaj drahých kovov (neinvestičné zlato). Zistenia znalkyne neboli založené na
nejakých „predpokladoch poskytnutých znalcovi zo strany zadávateľa“ ako znevažujúco tvrdí žalobca,
ale na písomných daňových a účtovných dokladoch dotknutých spoločností, podaných daňových
priznaniach, výsledkoch vykonaných daňových kontrol, výsledkoch medzinárodnej výmeny informácií,

vykonaných výsluchoch svedkov, zistených finančných tokoch a i., všetko je podrobne uvedené v
predmetnom znaleckom posudku.

63. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nebola vylúčená alternatíva, že zlato v čase jeho nadobudnutia žalobcom
už nemalo charakter investičného zlata, žalovaný poukázal na to, že v identifikovanom reťazci
spoločností obchodujúcich so zlatom nikdy nebolo zistené, že by niekto niekedy vykonal zmenu pôvodne

nakúpeného investičného zlata na zlato neinvestičné a podľa znaleckého posudku zmena charakteru
zlata sa udiala iba na faktúre.

64. K namietanému nevypočutiu znalkyne žalovaný uviedol, že správca dane znalkyňu nevypočul,
keďže A. J. nie je znalec v obore Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny, jej úlohou nebolo skúmať na

predloženej vzorke, či zlato spĺňa podmienky pre investičné zlato a predmetom znaleckého posudku č.
ZP 3/2013 nebolo skúmať technickú a časovú náročnosť zmeny zlata z investičného na neinvestičné
a otázky daňového subjektu smerujúce k týmto skutočnostiam sú bezpredmetné (išlo o podanie
daňového subjektu doručené správcovi dane elektronicky pod číslom 608070719/2018 dňa 05.06.2018).
Nevypočutieznalkynetedanemalozanásledokanineúplné,aninedostatočnézistenieskutkovéhostavu

veci.

65. Žalovaný zopakoval, že úlohou znaleckého posudku nebolo určiť charakter zlata, s ktorým
sa obchodovalo, na základe predloženej vzorky. Tovar, s ktorým v kontrolovanom období žalobca
obchodoval, nebol predložený ani znalkyni z odboru Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny,

ktorá vypracovávala posudok predložený žalobcom, keďže ani úlohou tejto znalkyne nebolo určiť
charakter konkrétneho obchodovaného zlata na základe predloženej vzorky. Preto podľa jeho názoru
spochybňovanie znaleckého posudku č. 3/2013 žalobcom bolo bezpredmetné. Žalovaný dodal, že
v predmetnej veci správcovi dane nebol predložený žiaden znalecký posudok, ktorý by na základe
predloženej vzorky konkrétneho zlata určil charakter zlata, s ktorým kontrolovaný daňový subjekt v

novembri 2007 obchodoval a žalovaný sa stotožňuje s názorom žalobcu, že určiť charakter zlata takýmto
spôsobom bolo možné len vtedy, ak by ho znalec mal v danom čase k dispozícii.

66. Žalovaný poukázal na to, že vyjadrenia žalobcu nie sú v tomto smere konzistentné, na jednej strane
tvrdí, že znalecký posudok č. 3/2013 nemôže byť považovaný za validný dôkaz, keďže neposudzoval,

či konkrétne zlato, ktoré žalobca nadobudol od svojich dodávateľov, bolo v čase jeho dodania zlato
investičné, a súčasne s tým tvrdí, že ani znalec z príslušného odboru Drahé kovy a kamene, klenoty,
hodiny by nemohol zodpovedať otázku, aké v skutočnosti bolo zlato, ktoré žalobca nadobudol od svojho
dodávateľa, ak by nemal predmetné zlato k dispozícii. Podľa žalobcu (žalovaný sa s tým stotožnil)
určiť charakter zlata je možné len vtedy, ak by ho znalec (v príslušnom obore) mal v danom čase k

dispozícii. Žalobca v čase obchodovania so zlatom (11/2007-02/2008) nepredložil žiadnemu znalcovi
nakúpené zlato na posúdenie a neexistuje znalecký posudok od znalca z príslušného odboru, ktorý by
hodnotil charakter tohto zlata. V tejto súvislosti sa teda opakovaná požiadavka žalobcu, aby sa A. M.
J., znalkyňa v odbore Ekonómia a manažment vyjadrovala k otázke, či mala pri vypracovávaní svojho
posudku k dispozícii zlato nadobudnuté žalobcom a či je odborne spôsobilá posudzovať investičné zlato,

javí ako účelová a zavádzajúca. Všetky dôvody nevypočutia znalca boli riadne uvedené v napadnutom
rozhodnutí.

67. Pokiaľ žalobca dokazoval, že svojim odberateľom dodával už zlato neinvestičné, uvedené žalovaný
nerozporoval. Nestotožnil sa však s argumentom, že ak žalobca tvrdil, že nedisponoval zariadením,

prostredníctvom ktorého by bolo možné vykonať úpravu investičného zlata na neinvestičné, musel
žalobca nakúpiť od svojich dodávateľov také zlato (neinvestičné), aké ďalej dodal svojim odberateľom.68. Na žalobnú námietku, že sa žalovaný s vyššie uvedeným tvrdením nevysporiadal, žalovaný
uviedol, že so všetkými dôkazmi, ktoré preukazujú, že žalobca ďalej svojim odberateľom dodával
neinvestičné zlato sa riadnym spôsobom vysporiadal, keď uvedené dôkazy akceptoval a uviedol

to aj do svojho rozhodnutia. Podľa predložených odberateľských faktúr, ako aj podľa vyjadrení
zástupcov odberateľských spoločností a výsledkov medzinárodného dožiadania žalobca predával
svojim odberateľom neinvestičné zlato. Správca dane uvedené zistenie na základe vykonaných
medzinárodných výmen informácií akceptoval, čo aj jasne uviedol do svojho rozhodnutia, a z toho
dôvodu už ani nepovažoval za potrebné opätovne predvolávať konateľov odberateľov k ďalšiemu

vypočutiu.Niejetedadôvodnétvrdeniežalobcu,žežalovanýodmietolzískanédôkazy,ktorépreukazujú,
že žalobca predával na „výstupe“ svojim odberateľom zlato neinvestičné. Žalovaný však súčasne
konštatoval, že na základe medzinárodných dožiadaní neboli vykonané požadované šetrenia v celom
reťazci dodaní práve preto, že deklarované boli dodávky neinvestičného zlata (SAFINA, a. s.), prípadne
zlato už ďalších dodávkach nebolo možné fakturačne spárovať (Heimerle Muele GmbH) a zistiť jeho
ďalší pohyb.

69. Podľa žalovaného žalobca z opísaného zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny záver, že keď
predával zlato neinvestičné, tak takéto zlato aj musel od spoločnosti A Energie, s. r. o., nakúpiť. Výsledky
vykonaného dokazovania to však jednoznačne vylučujú, ukazujú, že žalobca nikdy žiadne neinvestičné
zlato od spoločnosti A Energie, s. r. o., nekúpil, keďže jediní dodávatelia spoločnosti A Energie, s. r. o.,

v roku 2007, spoločnosti 1. Martinská, spol. s r. o., a Imperial Slovakia, spol. s r. o., žiadne zlato, t. j. ani
investičné, ani neinvestičné, nikdy spoločnosti A Energie, s. r. o., nedodali, čo potvrdili konatelia oboch
spoločností 1. Martinská, spol. s r. o., a Imperial Slovakia, spol. s r. o. Konateľ A Energie, s. r. o., p.
F. G., do zápisnice potvrdil pôvod zlata, s ktorým spoločnosť A Energie, s. r. o., v sledovanom období
obchodovala, podľa jeho vyjadrení išlo o zlato od rakúskeho dodávateľa - obchodníka s investičnými

produktami Schoeller Münzhandel GmbH. Konateľ A Energie, s. r. o., F. G. potvrdil, že A Energie, s. r. o.,
dodávala zlato v nezmenenom stave tak, ako ho nakúpila (podrobne všetko uvedené na str. 12-16, 30,
34, 37-38 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný mal teda jednoznačne za preukázané, že jediné zlato,
s ktorým spoločnosť A Energie, s. r. o., mohla v roku 2007 obchodovať, bolo zlato investičné. Preto
žalovaný trval na tom, že v predmetnom prípade deklarovaného dodania zlata v slede A Energie, s. r. o.

- žalobca bol skutkový stav zistený dostatočne a závery žalovaného sú založené na správnom právnom
posúdení veci.

70. Aj pokiaľ ide o druhého dodávateľa v príslušnom období, žalobca uvádza, že zlato, ktoré mu
dodal dodávateľ TTC bolo zlatom neinvestičným, čo podľa jeho názoru preukazuje čestné vyhlásenie

spoločnosti C. D. zo dňa 10.06.2010, ako aj jeho výpoveď do zápisnice ČVS:B./NKA-FP-VY-21012 zo
dňa 24.10.2014.

71. Žalovaný rozporoval, že ani čestné vyhlásenie, ani výpoveď p. D. nepreukazujú, že TTC dodávala
neinvestičné zlato, práve naopak, vo svojej výpovedi p. D. niekoľkokrát zopakoval, že žalobcovi dodával

investičné zlato.

72. Čestné vyhlásenie podľa žalovaného nie je v daňovom konaní použiteľné ako dôkaz. Právny inštitút
čestnéhovyhlásenianiejedôkaznýmprostriedkom,aledôkaznýprostriedoknahradzuje,akjehopoužitie
správny orgán v administratívnom konaní pripustí (§ 39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /

správny poriadok/ v znení neskorších predpisov). Pôsobnosť správneho poriadku je však v daňovom
konaní vylúčená (§ 163 zákona č. 563/2009 Z. z.), takže čestné vyhlásenie nemožno považovať v
daňovom konaní za dôkaz. Aj keď z § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. je zrejmé, že ide o
demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva,
že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné

vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý podľa zákona č. 563/2009 Z. z. nemôže nahrádzať
dôkaz. Pravdivosť tvrdení, uvádzaných v čestnom vyhlásení, by mala byť podporená takými dôkazmi,
na základe ktorých je materiálne nepochybné, že k dodaniu došlo takým spôsobom, ako je deklarované.

73. V predmetnom prípade existujú dôkazy, ktoré skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení

spochybňujú, resp. vyvracajú, vrátane ďalších výpovedí C. D. uvedených v zápisnici o výsluchu
obvineného ČVS:B./NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014, ktorý uviedol, že v prípade, ak žalobca zlato
kupoval na účely ďalšieho predaja, nosil im priamo investičné tehly.74. Čo sa týka vyhlásení, ktoré boli prílohou vystavených faktúr spoločnosti TTC pre odberateľa žalobcu,
C. D. v zápisnici o výsluchu obvineného ČVS:PPZ- 186/NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014 uviedol,
že čestné vyhlásenie, ktoré TTC muselo dodávať s každou faktúrou, vytvorili E., a to na účely daňových

kontrol, ktoré E. absolvovali v súvislosti s uplatňovaním nadmerného odpočtu DPH z nákupu zlata.

75. Žalovaný reagoval aj na námietku žalobcu, že všetky dôkazy, o ktoré daňové orgány opreli svoje
tvrdenie, že spoločnosť TTC dodávala žalobcovi zlato investičné, sú dôkazy výlučne vo vzťahu k
obchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a jej dodávateľmi (prípadne subdodávateľmi) a inými

odberateľmi a nie o zistenia vo vzťahu k obchodným transakciám medzi spoločnosťou TTC a žalobcom.
Uvedené tvrdenie je podľa žalovaného v rozpore s obsahom spisu. Výpoveď konateľa spoločnosti TTC
C. D. sa týkala priamo dodania zlata medzi TTC a žalobcom a všetky ďalšie zistenia sa rovnako týkali
zlata, ktoré malo byť dodávané žalobcovi spoločnosťou TTC.

76. Žalovaný uviedol, že v prípade nákupu zlata od spoločnosti TTC bolo daňovou kontrolou

v spoločnosti TTC zistené, že zlato podľa faktúr bolo nadobudnuté v reťazci spoločností GEBRA, s. r.
o. - TTC - A BRILIANT, a. s.

77. Na základe údajov deklarovaných na dodávateľských faktúrach od spoločnosti GEBRA, s. r. o.,
dodávané bolo rýdze zlato, údaj o rýdzosti 999,9/1000. Zo samotnej faktúry nebolo jednoznačne zrejmé,

či išlo o zlato investičné alebo nie. Podľa výpovedí C. J. a E. G. (GEBRA, s. r. o.) obchody spoločnosti
GEBRA, s. r. o., boli fiktívne, reálne prebiehali iba platby. Podľa p. G. M., s. r. o., kupovala zlato
bez dane (t. j. investičné zlato) a predávala s daňou (t. j. ako neinvestičné zlato), daňové povinnosti
nevznikali preto, lebo súčasne si GEBRA, s. r. o., uplatňovala odpočet z faktúr za nákup drahých
kameňov od slovenskej firmy. Uvedené plne korešponduje s tvrdením C. D. uvedené v zápisnici o

výsluchu obvineného ČVS:B./NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014, že v súvislosti s dodávkami zlata
pre Zlatokov a firmy E. si TTC ponižovala vzniknuté daňové povinnosti na DPH účelovými faktúrami
s fiktívnym tovarom od firiem, ktoré zaobstarával v danom období C. J., a to od G. M. a M. N.. Tovar,
ktorý E. C. D. fyzicky dodával, bol podľa jeho tvrdenia vždy investičné zlato s certifikátmi, nakúpené
v rakúsku od Schoeller Münzhandel GmbH.

78. Podstatnou bola podľa žalovaného tiež skutočnosť, že p. M. E. (O. E. GmbH) jednoznačne osvedčil,
že na počiatku celého reťazca obchodov so zlatom bolo zlato investičné, pričom nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že v sledovaných reťazcoch došlo k zmene charakteru zlata z investičného na
neinvestičné. Aj výpovede p. J. a G., M., zo spoločností GEBRA a UNIT, jasne ozrejmujú, že obchody

so zlatom medzi spoločnosťami, ktoré mali zlato podľa predložených faktúr dodávať spoločnosti TTC,
boli iba fiktívne. Lotyšská spoločnosť SIA AMG EKSPORTS priznala, že nadobudla zlato, ale zlato
podľa vystavených faktúr malo charakter investičného zlata a skutočným miestom dodania malo byť
sídlo rakúskej spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH, Viedeň, a spoločnosť EURO AD, Praha. Podľa
tvrdenia C. D. od septembra 2007 zlato, ktoré TTC fakturačne dodávala lotyšskej spoločnosti SIA nikdy

reálne neexistovalo a išlo len o fiktívne dodanie tovaru.

79. Žalobca mohol ďalej dodávať zlato svojim odberateľom, ale v prípade, ak dodával zlato nakúpené
od spoločnosti TTC, muselo ísť jednoznačne o zlato investičné, keďže neinvestičné zlato od spoločnosti
TTC nenakúpil, takže ho nemohol ani ďalej odberateľom dodávať. TTC obchodovala so zlatom reálnym

(investičným, nakúpené v Rakúsku od Schoeller Münzhandel GmbH) aj fiktívnym, keď zlato bolo
uvedené iba na faktúrach (výpovede osôb J., G., Géczi, Chovanec, znalecký posudok 3/2013). V
prípade, že žalobca nadobudol od TTC zlato reálne, išlo o zlato investičné, v prípade, že išlo o zlato
fiktívne (čo však vyjadrenia C. D. u spoločnosti A BRILIANT, a. s., vylučujú), je irelevantné, aký charakter
malo zlato uvedené na faktúre. Ak žalobca ďalej predával zlato neinvestičné (čo potvrdzujú jeho

odberatelia), tak nemohlo ísť o investičné zlato, nakúpené od spoločnosti TTC. Preto žalovaný zotrval
na tom, že v predmetnom prípade deklarovaného dodania zlata v slede TTC a žalobca bol skutkový stav
zistený dostatočne a závery žalovaného sú založené na správnom právnom posúdení veci.

80. Pokiaľ žalobca poukázal na rozpory vo výpovedi JUDr. D. (zápisnica ČVS:B./NKA-FP-VY-2012

zo dňa 24.10.2014) a poukázal na výpoveď A. B., pričom tvrdí, že nepravdivosť tvrdenia C. D. o
dodávkach investičného zlata žalobcovi je zrejmá z toho, že odberateľom žalobcu už bolo dodávané
zlato neinvestičné, žalovaný uviedol, že napriek tomu, že skutočne je možné konštatovať, že vo výpovedi
JUDr. D. (zápisnica ČVS:B./NKA-FP-VY-2012 zo dňa 24.10.2014), ktorá opisuje mimoriadne zložitúštruktúru firiem fiktívne obchodujúcich so zlatom, sú určité rozpory, C. D. sa pomerne jednoznačne
vyjadruje k obchodom, uzavretými s „E.“ (o. i. spoločnosť A BRILIANT, a. s.), keď jasne uvádza, že tovar
(zlato) existoval len v prípade dodávok pre Zlatokov, Antika, SGI a žalobcu, pričom v prípade tovaru

dodaného E. (žalobcovi) išlo vždy o investičné zlato s certifikátmi nakúpené od Schoeller Münzhandel
GmbH. Podľa C. D. úprava tehál investičného zlata na neinvestičné bola vykonávaná len pri dodávkach
do 10 kg na potreby vlastnej výroby, a to na žiadosť „E.“ potom, ako sa u nich začali stupňovať daňové
kontroly. Na tieto účely „E.“ poskytli zo svojej výroby v Trenčíne valec na úpravu investičného zlata K.
C. do Komárna.

81. Žalovaný oponoval, že pokiaľ A. C. B., ktorý bol v rozhodnom čase zamestnanec a člen dozornej rady
žalobcu, potvrdil tvrdenia predsedu predstavenstva žalobcu C. E., že zariadením na úpravu investičného
zlata žalobca nedisponoval a žiadne takéto zariadenie nikomu nedodal, nepreukazuje, že tvrdenie C.
D. v tejto veci je nepravdivé, ale ukazuje, že tvrdenie zástupcov žalobcu na jednej strane sú celkom
protichodné, ako tvrdenia C. D. na strane druhej. Ani žalobcom navrhovaná opakovaná výpoveď A. B.

na uvedenej skutočnosti nič nezmení. V prípade, ak by sa žalovaný stotožnil s tvrdením žalobcu, že
tvrdenia C. D. o zmene zlata z investičného na neinvestičné (v malých množstvách určených na vlastnú
výrobu žalobcu prostredníctvom nimi dodaného zariadenia) sú nepravdivé, tak je nutné konštatovať, že
potom už neexistuje žiadna výpoveď, ani žiaden dôkaz o tom, že by v zistenom reťazci obchodovania
so zlatom bolo niekedy menené investičné zlato na neinvestičné.

82. Pokiaľ žalobca argumentoval, že zmena zlata z investičného na neinvestičné nie je regulovaná
ani časovo náročná a že je dôvodný predpoklad, že v reťazci dodaní zlata pred jeho nadobudnutím
žalobcom dochádzalo k z takejto zmene formy zlata, jediným dôkazom, že by zlato bolo menené z
investičného na neinvestičné, bola výpoveď C. D. (TTC) a práve túto výpoveď žalobca spochybnil.

Žiadna iná výpoveď, ani žiaden dôkaz o tom, že by v zistenom reťazci obchodovania so zlatom bolo
niekedy menené investičné zlato na neinvestičné, neexistuje a jediná zistená zmena charakteru zlata z
investičného na neinvestičné bola zmena výlučne fakturačná (t. j. zlato menilo svoj charakter výlučne
na faktúre), tak, ako ukazuje znalecký posudok č. 3/2013.

83. Skutočnosť, že žalobca ďalej dodával spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, spol. s r. o., zlato
neinvestičné, nie je dôkazom toho, že zlato, ktoré žalobca kupoval od spoločnosti TTC, bolo rovnako
neinvestičné, keďže vykonané dokazovanie to vylučuje. Je logické, že každému predaju tovaru
odberateľovi predchádza jeho nákup u dodávateľa a nie naopak, ako to tvrdí žalobca. V danom
prípade správca dane vždy musel vychádzať zo zistení, aký charakter malo zlato v sledovaných

zdaňovacích obdobiach v čase jeho nadobudnutia (zlato investičné), keďže každému predaju zlata
musel predchádzať jeho nákup, pričom zmena charakteru investičného zlata na zlato neinvestičné v
predmetnom prípade preukázaná nebola.

84. Žalobcom namietanú skutočnosť, že správca dane opakovane nevypočul svedka C. D. žalovaný

odôvodnil tým, že správca dane vykonal všetky potrebné úkony na zabezpečenie vypočutia C. D., ktorý
však už v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca dňa 07.06.2017 vypovedať odmietol
v súlade s § 130 Trestného poriadku. Správca dane najskôr žiadosťou zo dňa 10.05.2017 požiadal
Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca o udelenie súhlasu k výsluchu svedka C. E. D.
na deň 07.06.2017 v súvislosti s preverením výkonu ekonomickej činnosti medzi zaniknutým daňovým

subjektom TTC a žalobcom a upovedomil žalobcu o plánovanom vypočutí svedka upovedomením zo
dňa 10.05.2017. Následne sa dňa 07.06.2017 zamestnanci správcu dane, Daňového úradu Bratislava,
vykonávajúci vyrubovacie konanie u žalobcu, dostavili do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
Košice - Šaca k vypočutiu svedka, pričom svedok C. E. D. vypovedať odmietol. Napriek tomu, že bolo
jednoznačne zrejmé, že svedok v predmetnej veci vypovedať odmieta, správca dane v snahe vyhovieť

požiadavke daňového subjektu opätovne predvolal svedka C. D. na daňový úrad na deň 18.09.2018,
svedok predvolanie na výsluch riadne prevzal. O plánovanom vypočutí svedka bol upovedomený aj
žalobca. Dňa 18.09.2018 sa svedok na daňový úrad nedostavil, o čom bol žalobca informovaný.
Dňa 18.09.2018 bolo na daňový úrad doručené písomné ospravedlnenie predvolaného svedka, ktorý
uviedol, že sa nemohol vypočutia zúčastniť z dôvodu kolízie termínov s jeho pracovnými a rodinnými

povinnosťami, požiadal o predvolanie na iný termín, konkrétny iný termín, v ktorom bude ochotný
vypovedať, ale neuviedol. Správca dane teda opakovane predvolal C. E. D. ako svedka predvolaním zo
dňa 27.09.2018 na termín 18.10.2018, predvolanie bolo svedkovi riadne doručené dňa 16.10.2018. O
plánovanom vypočutí svedka bol upovedomený aj žalobca upovedomením doručeným dňa 02.10.2018.Dňa 27.09.2018 žalobca doručil správcovi dane podanie, v ktorom ho informoval, že svedok ho
informoval, že do konca októbra 2018 má imobilnú partnerku a požadoval stanoviť termín na začiatok
novembra 2018. Svedok C. D. prevzal opakované predvolanie na výsluch dňa 16.10.2018, čo nie je

deň, ale dva dni pred stanoveným termínom vypočutia 18.10.2018 a zákon nestanovuje svedkovi žiadnu
lehotu na prípravu svedeckej výpovede, ktorú by mal správca dane dodržať. Svedok C. D. neuvádzal
žiadnekonkrétnedôvody,prektorébysavypočutianemoholzúčastniťauvedenéjemožnépovažovaťza
zrejmé obštrukčné správanie zo strany svedka, ktorý vypovedať mohol už pred rokom, dňa 07.06.2017
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca, kde sa príslušní zamestnanci Daňového úradu

Bratislava dostavili, pričom svedok vypovedať jednoznačne odmietol.

85. Žalovaný má za to, že v predmetnej veci bol skutkový stav zistený dostatočne, keď správca dane
vyvinul maximálnu snahu dosiahnuť, aby C. D. pred správcom dane vypovedal, je však celkom zrejmé,
že C. D. vypovedať nechcel a vypovedať odmietol. Je zrejmé, že ani žalobcom požadované stanovenie
termínu vypočutia svedka o dva týždne neskôr na tejto skutočnosti nič nemení, pričom stanovovať ďalšie

a ďalšie termíny vypočutia svedka by bolo nehospodárne, neefektívne a nemajúce žiaden vplyv na to,
aby svedok svoju výpoveď správcovi dane poskytol, keď svedok vypovedať zjavne nechce. Správca
dane posudzoval tú výpoveď C. D., ktorú k dispozícii mal, neakceptoval selektívne len jej niektoré časti,
ale posudzoval výpoveď ako celok vo svetle všetkých zistených skutočností, výpovedí ďalších osôb (J.,
G., M., E.), výsledkov daňových kontrol v spoločnostiach TTC a A Energie, s. r. o., znaleckého posudku

číslo 3/2013 a iných, v rozhodnutí uvedených skutočností. Žalovaný na základe všetkých týchto zistení
prijal záver, že vo veci reálnych obchodov so zlatom (keďže v zistenom predmetnom reťazci firiem išlo
o súbeh reálnych a fiktívnych obchodov so zlatom, čo jednoznačne okrem výpovede JUDr. D. konštatuje
aj zmienený znalecký posudok) išlo o zlato od rakúskeho obchodníka s investičným zlatom Schoeller
Münzhandel GmbH, ktorý dodával investičné zlato. Tvrdenie C. D. o zmene charakteru a mechanickom

valcovaní investičného zlata v Komárne osobou K. C. v prípade obchodov do 10 kg pre firmy E.
vyhodnotil žalovaný ako možné, ale nepreukázané a rozporné s tvrdením kontrolovaného daňového
subjektu (žalobcu). Daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu
a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom daní

preverovaných skutočností, pretože nie je vyhľadávacím konaním, ale hodnotenie dôkazov jednotlivo a v
ich vzájomnej súvislosti musí zodpovedať predovšetkým zásade logického myslenia a správnej aplikácie
relevantných zákonných ustanovení.

86. Pokiaľ žalobca namietal, že tovar nadobudnutý od A Energie, s. r. o., a TTC nepodlieha puncovej

kontrole podľa puncového zákona, správca dane ani žalovaný však nikdy netvrdil opak. Puncový úrad
SR nemôže puncovať zliatiny, ale len hotové výrobky, rovnako nepuncuje rakúske rýdze zlato či plechy
alebo granulát, právnemu režimu puncového zákona nepodlieha ani investičné zlato, uvedené však
vôbec nebolo predmetom sporu. Kontrolovaný daňový subjekt v predmetných zdaňovacích obdobiach
od svojich dodávateľov podľa faktúr nakupoval kovovú zliatinu s obsahom Au o rýdzosti 999,9/1000 a

rakúske rýdze zlato AU, rýdzosť 999,9/1000. Žalovaný poukázal na § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1
písm. b/, § 9 ods. 1, § 37 ods. 1 puncového zákona a uviedol, že je zrejmé, že zlato je drahý kov a tiež je
zrejmé, že dodávatelia kontrolovaného daňového subjektu obchodovali so zlatom, teda s drahým kovom
a ako obchodníci s drahými kovmi sa mali povinnosť sa registrovať na Puncovom úrade SR.

87. Aj keď podľa žalobcu predmetom obchodov nebol nikdy tovar, na ktorý sa vzťahovala puncová
kontrola, ale materiál na ďalšie spracovanie, ktorý takejto puncovej kontrole nepodlieha, v daných
prípadoch išlo jednoznačne o obchodovanie s drahými kovmi podľa puncového zákona, a preto boli
obchodníci povinní registrovať sa na Puncovom úrade SR, a to bez ohľadu na to, či tieto drahé kovy
podliehali alebo nepodliehali puncovej kontrole. Na základe zistení Puncového úradu SR je zrejmé, že

hoci podľa živnostenského zákona boli spoločnosti A Energie, s. r. o., aj TTC oprávnené obchodovať
s tovarom (t. j. aj s drahými kovmi), neboli však v sledovanom zdaňovacom období registrovaným
obchodníkom s drahými kovmi podľa platného puncového zákona. Do registra bol obchodník A Energie,
s. r. o., zapísaný až dňa 01.04.2008 pod č. 3150 a TTC bola do registra Puncového úradu SR zapísaná
pod číslom 3169 až dňa 28.05.2008. Je zrejmé, že ak si spoločnosti A Energie, s. r. o., aj TTC nesplnili

oznamovaciu povinnosť, dopustili sa tým správneho deliktu, žalovaný však netvrdil, že dôsledkom
spáchania správneho deliktu týchto spoločností je nepriznanie nároku na odpočítanie dane u žalobcu,
takéto tvrdenie správca dane ani žalovaný nikdy neuviedol do svojho rozhodnutia. Všetky dôvodynepriznania práva na odpočítania dane z faktúr od spoločností A Energie, s. r. o., aj TTC, riadne uvedené
v napadnutom rozhodnutí, sú podrobne vysvetlené vyššie.

V. Replika žalobcu

88. Žalobca v podanej replike uviedol, že každý platiteľ, ktorý dodá investičné zlato po zmene jeho formy,
hmotnosti alebo rýdzosti, musí takéto zlato podriadiť základnému princípu dane z pridanej hodnoty.
Opätovne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/39/2011, ktorý hovorí o všeobecných pravidlách

pre uplatňovanie jednak právneho režimu oslobodenia pri investičnom zlate podľa zákona č. 222/2004
Z. z., a tiež o všeobecnej zásade uplatňovania dane na tovar a služby. Podľa žalobcu je nelogické, že
od dodávateľa A Energie, s. r. o., prijal faktúry v celkovej hodnote stoviek tisíc eur, tieto faktúry uhradil,
avšak žiadny tovar neprijal, ale v tom istom období nadobudol zlato bez akejkoľvek úhrady v množstve
a forme, ktoré presne korešpondovalo so zlatom fakturovaným od A Energie, s. r. o., a toto zlato dodal
v rovnakej forme svojim odberateľom.

89. Žalobca ohľadom znaleckého posudku č. 3/2013 uviedol, že podľa jeho názoru nešlo o úmysel
znalca, avšak vzhľadom na možné dopady nesprávnej znaleckej interpretácie posudzovaných
skutočností je potrebné tieto pochybnosti preveriť. Bez fyzickej obhliadky posudzovaného zlata v čase
jeho nadobudnutia nemôže žiaden znalec jednoznačne preukázať, či išlo o zlato investičné alebo zlato,

ktoré podmienky osobitnej úpravy uplatňovania dane pri investičnom zlate nespĺňalo.

90. Žalobca považuje za kľúčovú skutočnosť to, že výpovede C. D. sú rozporuplné a pre náležité zistenie
skutkového stavu je dôležité opätovné vypočutie C. D.. Žalovaný neuviedol tú skutočnosť, že po odopretí
výpovede C. D. uviedol, že koncom augusta už bude môcť vypovedať. Na výpoveď tohto svedka mohli

mať vplyv rôzne skutočnosti, keďže sa v danom čase nachádzal vo výkone trestu v Košiciach – Šaca.

91. K otázke oznamovacej povinnosti obchodníkov s drahými kovmi žalobca poukázal na to,
že obchodníkom podľa § 4 ods. 1 písm. b/ puncového zákona je podnikateľ, ktorého predmet podnikania
zahŕňa obchodovanie s výrobkami s drahých kovov a nie s drahým kovom samotným. Ohľadom prijatia

dostatočných opatrení sa žalobca obránil na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so žiadosťou
o preverenie jeho obchodných partnerov z hľadiska plnenia si daňových povinností. Následne túto
žiadosťzaslalmiestnepríslušnýmsprávcomdaneaichodpovedebolivtomzmysle,ževočipredmetným
spoločnostiam nie sú evidované nedoplatky po lehote splatnosti na daniach.

92. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.11.2019 doplnil rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa
30.06.2011, v ktorom je uvedené, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným
bremenom správcu dane. Zodpovednosť za prípadné nedostatky na predchádzajúcom stupni obchodu
nemožno automaticky prenášať na kontrolovaný daňový subjekt. Poukázal tiež na rozsudky NS SR

sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 4Sžf/59/2015 zo dňa 08.06.2016, 8Sžf/9/2013 zo dňa
20.02.2014, 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach
C-354/03 Optigen, C-80/11 Mahageben, C-18/13 Paks Pen.

VI. Duplika žalovaného

93. Žalovaný v podanej duplike zotrval na podanom vyjadrení a napadnutých administratívnych
rozhodnutiach. K rozsudkom, na ktoré poukázal žalobca žalovaný, uviedol, že ich nie je možné na
prejednávaný prípad aplikovať, pretože u žalobcu nebola preukázaná základná podmienka práva na
odpočet DPH, keď nebolo preukázané reálne dodanie zlata tak, ako bolo fakturované dodávateľmi,

keďže existencia neinvestičného zlata na vstupe preukázaná nebola a jediné zlato, ktorého existencia
sa na vstupe potvrdila, bolo zlato investičné, ktoré je oslobodené od dane alebo zlato fiktívne. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v spojenej veci sp. zn. 2S/100/2019, ktorý žalobu
žalobcu zamietol. Išlo o toho istého žalobcu a ten istý skutkový stav, rozdiel bol len v zdaňovacích
obdobiach november 2007, január a február 2008.

VII. Vyjadrenie žalobcu94. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.09.2023 poukázal na okolnosti ohľadom vypočutia C. D.. K rozsudku
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa
24.02.2022 uviedol, že súd sa v tomto rozsudku zaoberal výpoveďami C. D. v iných veciach, ktoré boli

taktiež rozporné, a žalovanému bolo vytknuté, že sa s týmito rozpormi vôbec nevysporiadal.

95. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.05.2025 poukázal na § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. s tým, že
mu správca dane v priebehu daňovej kontroly neoznámil svoje pochybnosti a nevyzval ho, aby sa k nim
vyjadrilapravdivosťúdajovriadnepreukázal.VtejtosúvislostipoukázalnajudikatúruNSSSR(napríklad

rozsudky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, 10Sžfk/53/2019 zo dňa 16.02.2022, 3Sžfk/12/2020
zo dňa 01.07.2022, 3Sžfk/24/2020 zo dňa 22.07.2022), z ktorých vyplýva, že len použitím postupu podľa
§ 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena
zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane až v protokole oznámil žalobcovi, že
nepriznáva odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov A Energie, s. r. o., a TTC.

96. Žalobca ďalej poukázal na § 68 ods. 3 tretia veta zákona č. 563/2009 Z. z. s tým, že vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2016 k protokolu namietal, že protokol nepredstavuje
skutkovo dostatočný a právne relevantný podklad na nepriznanie odpočítania o uvedených dodávateľov
a nenavrhol vo vyrubovacom konaní vykonať žiadne dokazovanie. Z judikatúry NS SR (napríklad
rozsudku sp. zn. 4Sžf/14/2010 zo dňa 21.04.2011, 4Sžfk/10/2016 zo dňa 03.10.2017, 4Sžfk/31/2020

zo dňa 26.10.2022) vyplýva, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné, ale len
v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník, keďže platí prejednacia zásada. Daňová kontrola trvala
od 15.03.2012 do 14.09.2016, teda 1644 dní, z toho 1300 dní bola prerušená a reálne trvala 344 dní.
Nasledujúce vyrubovacie konanie trvalo 799 dní, pričom správca dane mal podľa § 68 ods. 3 štvrtá veta
zákona č. 563/2009 Z. z. vydať rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve

podľa§46ods.8zákonač.563/2009Z.z.Akžalobcanenavrholvovyrubovacomkonanívykonaťžiadne
dokazovanie, potom bolo vykonané dokazovanie nezákonné.

97. Z protokolu a rozhodnutia správcu dane vyplýva, že nepriznanie odpočítania faktúr od predmetných
dodávateľov založil výlučne na zistení, že uvedeným dodávateľom daňová povinnosť podľa § 49 ods. 1

zákona č. 222/2004 Z. z. nevznikla, pretože dodanie investičného zlata je od dane oslobodené. Odvolací
orgánnazákladeznaleckéhoposudkuč.ZP3/2013zodňa30.06.2013zabezpečenéhovovyrubovacom
konaní mení dôvod neuznania odpočítania dane a uvádza, že je celkom irelevantné, či tovar uvádzaný
na faktúrach mal alebo nemal charakter investičného zlata, keďže žiadny reálny tovar dodaný nebol.

98. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžf/39/2011, z ktorého vyplýva, že spoločný
systém DPH je založený na základnej zásade, resp. prezumpcii, že na tovar a služby sa uplatňuje
všeobecná daň zo spotreby, a preto nie je potrebné preukazovať uplatnenie základnej zásady, že tovar
(zlato) podlieha zdaneniu. V plneniach oslobodených od dane ide o výnimky z uvedenej základnej
zásady. Žalobca by mal dôkaznú povinnosť len v prípade, ak by uplatňoval režim oslobodenia pri

investičnom zlate. Ak správca dane tvrdí, že išlo o dodanie investičného zlata, správca dane bol povinný
preukázať výnimku z uvedenej základnej zásady, teda splnenie podmienky pre použitie osobitného
režimu.

99. V danom prípade bolo potrebné objasniť, či zlato bolo dodané a ak áno, bolo potrebné objasniť, či

bolo dodané investičné zlato alebo neinvestičné zlato. Z protokolu a rozhodnutia správcu dane vyplýva,
že zlato bolo dodané, no išlo o dodanie investičného zlata. K tomuto záveru, resp. k záveru o tom,
že nebol dodaný žiadny reálny tovar správcu dane, uviedol dôkaz – výpoveď p. G., znalecký posudok
č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 a výpoveď C. D.. Podľa žalobcu správca dane vykonal nezákonné
dokazovanie počas vyrubovacieho konania a zvolil dôkazné prostriedky u ktorých v rozpore s § 3 a § 24

zákona č. 563/2009 Z. z. absentoval procesný prvok priamej účasti žalobcu v postavení kontrolovaného
subjektu.

100. K výpovedi konateľa dodávateľa A Energie, s. r. o., p. G. žalobca poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 3Sžf/28/2011 zo dňa 03.07.2012. Konateľ tohto dodávateľa vypovedal k obchodom za jún

2007 so spoločnosťou Zlatá Huta, spol. s r. o., v dňoch 12.12.2007 a 25.02.2008, pričom kontrola
u tohto dodávateľa bola vykonaná až od 17.06.2008 do 26.10.2009, a preto poznatky z výpovede p. G.
nevyplývali zo záverov z protokolu z kontroly u žalobcu. Tento dôkaz bol potom získaný v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a nie je ho možné ako dôkaz použiť.101. K znaleckému posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 žalobca uviedol, že tento bol vypracovaný
na základe požiadavky Prezídia Policajného zboru SR. Žalobca poukázal na to, že znalkyňa na základe

posudzovania predložených účtovných dokladov mohla dospieť len k záveru, že doklady od spoločnosti
Schoeller Münzhandel GmbH pre odberateľov Excellent gold, s. r. o., a Excellent gold plus, s. r. o.,
zneli na dodanie investičného zlata a doklady pre ďalších odberateľov zneli na predaj drahých kovov
(neinvestičné zlato). Znalkyňa nebola oprávnená konštatovať, že každý ďalší predaj tohto investičného
zlata už bol fingovaný v tom, že bol na vystavených faktúrach deklarovaný ako predaj drahých kovov.

102. Jednou zo zásadných námietok žalobcu bolo tvrdenie, že je možné v reťazci obchodovania zmeniť
investičné zlato na neinvestičné. Zo znaleckého posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 vyplýva, že
zlato bolo obchodované v tam popísanom reťazci. Správca dane poukázal na nesúlad medzi výpoveďou
konateľa Excelent gold plus, s. r. o., a výpoveďou zástupcu spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH,
ktorý uviedol, že spoločnosť obchoduje s investičným zlatom a konateľ spoločnosti Excelent gold plus, s.

r. o., potvrdil dodanie zlata od uvedeného dodávateľa, ale ďalej predával zlato vo forme plechu, granúl,
zliatkov, a pod. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného, že nerozporuje skutočnosť, že v reťazci
obchodovaniajemožnémeniťinvestičnézlatonaneinvestičné,avšakvuvedenomreťazciobchodovania
so zlatom, uvedenom v predmetnom znaleckom posudku, k takejto zmene vlastností zlata nedošlo.
Záver tohto znaleckého posudku bol kľúčovým dôkazom na základe ktorého žalovaný menil pôvodný

dôvod neuznania odpočítania dane od dodávateľa A Energie, s. r. o., keď uviedol, že žiadny reálny tovar
dodaný nebol.

103. Žalobca opätovne poukázal na výpoveď C. D. zo dňa 24.10.2014, kde v pozícii obvineného uviedol,
že žalobcovi dodal investičné zlato a vo výpovedi zo dňa 27.06.2011 v inej, ale skutkovo zhodnej veci

v postavení svedka uviedol, že žalobcovi nedodal investičné zlato. V tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8Afs/22/2010 zo dňa 24.08.2010 vo
vzťahu k pravdivosti výpovedí tohto svedka a jeho motivácie zmeny výpovede. Tvrdenia C. D. o dodaní
investičného zlata v spojení s ďalšími tvrdeniami sa javia ako účelové a zmena jeho výpovede je
súčasťou obhajoby s cieľom minimalizovať jeho podiel na páchaní trestnej činnosti a tým ovplyvniť výšku

trestu. Výpoveď C. D. je kľúčovou vo vzťahu k nepriznaniu dodávok zlata od dodávateľa TTC. K výpovedi
tohto svedka a k znaleckému posudku č. ZP 3/2013 zo dňa 30.06.2013 žalobca poukázal na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/14 WebMindLicences Kft. zo dňa 17.12.2015, v ktorom sa
riešilaajotázkaprávanaobhajobuapoužitiedôkazovzískanýchvtrestnomkonanínaúčelysprávydaní.

104. Žalobca záverom uviedol, že postup, ktorý predchádzal vydaniu administratívnych rozhodnutí,
bol poznamenaný množstvo navzájom previazaných procesných pochybení takej intenzity, že s ich
existenciou sa spája evidentné porušenie zákonnosti s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci.

VIII. Pojednávanie

105. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) prešiel výkon
súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná
právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu

v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1S/119/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/119/2019.

106. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 151/2022 Z. z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 13.06.2025
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

107. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na procesné pochybenia daňových orgánov
a zástupca žalobcu popísal okolnosti obchodovania so zlatom v posudzovanom zdaňovacom období

a odpovedal na otázky súdu.

IX. Relevantné právne predpisy108. Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého
druhostupňového rozhodnutia ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi

správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,
najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal.

109. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v znení účinnom v kontrolovanom

zdaňovacom období právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

110. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

111. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom
období právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49
ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

112. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období
na účely tohto ustanovenia investičným zlatom
a) je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť
995 tisícin a viac,
b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli

zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata
obsiahnutú v minciach viac než o 80%.

X. Posúdenie veci správnym súdom

113. Správny súd identifikoval základný problém v nejednoznačnej úprave uplatňovania dane pri
investičnom zlate, konkrétne ide o § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Investičné zlato je
podľa tohto ustanovenia definované, okrem iného, formou tehly alebo prútu. Tieto pojmy však nie sú
ďalej definované, čo môže spôsobovať rozpory, ktoré zlato je investičné a ktoré nie. Nie je možné prijať
záver, že každé zlato, ktoré spĺňa podmienku rýdzosti a hmotnosti je automaticky investičným zlatom,

ak nie je splnená aj jeho forma.

114. Česká právna úprava obsahovala v § 92 ods. 1 zákona č. 235/2004 Sb. o dani z pridanej hodnoty
definíciu investičného zlata, okrem iného, nasledovne: „zlato ve tvaru uzančních slitků o hmotnosti
připouštěné na trhy zlata a ryzosti nejméně 995 tisícin“, pričom išlo o veľmi podobnú definíciu, ako je

vSlovenskejrepublike.Českýzákonodarcavšakpristúpilkzmene,keďjesúčasnádefiníciainvestičného
zlata, okrem iného, nasledovná: „Investičním zlatem se rozumí
a) zlato připouštěné na světové trhy zlata ve tvaru uzančních slitků v podobě cihly nebo destičky s
1. vlastním číslem,
2. ryzostí nejméně 995 tisícin,

3. hmotností připouštěnou na těchto trzích a
4. označením výrobce, ryzosti a hmotnosti.“
Česká práva úprava tak jednoznačne vymedzila formu zlata, ktorá spĺňa podmienky investičného
zlata, aby bolo jednoznačne zrejmé, či ide o investičné zlato alebo nie. Ide o popis, ktorý je súladný
s väčšinou svetových trhov drahých kovov. Správny súd nepopiera, že mohlo dochádzať k zneužívaniu

oslobodenia pre investičné zlato a daňovým únikom, nielen na Slovensku, ale aj v iných členských
štátoch Európskej únie, avšak nejednoznačnosť právnej úpravy zákona č. 222/2004 Z. z. nemôže byť
na ťarchu obchodníkov s drahými kovmi, ktorí si riadne plnia svoje daňové povinnosti a ktorí sa staliobeťami tých subjektov, ktorí práve túto nejednoznačnú úpravu zneužívali a nebolo možné ich praktiky
možné okamžite odhaliť.

115. Na predmetných faktúrach od dodávateľov A Energie, s. r. o., a TTC bolo uvedené, že ide o predaj
zliatkov, resp. rýdzeho zlata, avšak z označenia na faktúre nie je možné jednoznačne prijať záver,
či ide o investičné alebo neinvestičné zlato. Pod pojem zliatok možno zaradiť aj zlatú tehlu, ale aj
zlato v akejkoľvek inej forme. Ak je na faktúre tovar označený ako zliatok s rýdzosťou a hmotnosťou
zodpovedajúcou investičnému zlatu, nie je možné automaticky usudzovať, že je splnená aj forma a ide

o investičné zlato.

116. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozsudkoch sp. zn. 3Sžf/43/2010 zo dňa 09.11.2010
a 6Sžf/39/2011 zo dňa 20.06.2012 potvrdil, že investičné zlato musí kumulatívne spĺňať 3 zákonné
náležitosti, ktorými sú forma – rýdzosť – hmotnosť. Medzi účastníkmi nebol spor o rýdzosť dodaného
tovaru, ale o formu a hmotnosť. Je nesporné, že forma zlata, špecifikovaná opisom vo faktúrach

ako „Rakúske rýdze zlato Au, rýdzosť 999,9/1000“ alebo „kovová zliatina s obsahom Au o rýdzosti
999,9/1000“, nezodpovedá pojmu prút alebo tehla. Ďalej z jednotlivých faktúr vyplýva, že nie je uvedený
počet dodaných kusov a ich jednotlivá hmotnosť, a preto na základe uvedeného možno konštatovať, že
dodané zlato nie je vo faktúrach deklarované ako investičné zlato.

117. V tomto kontexte je potrebné selektovať rozloženie dôkazného bremena žalobcu (daňového
subjektu) a dôkazného bremena daňových orgánov pri preukazovaní režimu oslobodenia podľa § 67
ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane a žalovaný však v danom prípade nesprávne
posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému
subjektu. Podľa daňových orgánov žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dodanie

tovaru(zlata)podliehalozdaneniu.VzhľadomnazákladnúzásaduDPH,ženatovaraslužbysauplatňuje
všeobecná daň zo spotreby vo všeobecnosti, nie je podľa názoru správneho súdu potrebné preukazovať
uplatnenie základnej zásady, že tovar (zlato) podlieha zdaneniu. Oslobodenie od dane pre investičné
zlato predstavuje výnimku, keďže pre subjekty podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. existuje
všeobecná povinnosť platiť daň. Daňový subjekt má dôkaznú povinnosť v tom prípade, ak použije túto

osobitnú úpravu uplatňovania dane, teda má preukázať, že splnil podmienky oslobodenia.

118. Žalobca by mal dôkaznú povinnosť len v prípade, ak by uplatňoval režim oslobodenia podľa § 67
ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., teda výnimku zo všeobecnej zásady. Ak by daňový subjekt
túto dôkaznú povinnosť nesplnil, potom by sa dodanie tovaru posudzovalo podľa všeobecnej zásady a

podliehalo by zdaneniu. Ak daňové orgány tvrdili, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. v nadväznosti na § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že pri uvedených dodávkach mal
použiť osobitný režim platný pre investičné zlato, boli povinné jednoznačne preukázať, že boli splnené
podmienky pre použitie uvedeného osobitného režimu.

119. V danom prípade ide o daňovú transakciu, v ktorej žalobca podľa daňových orgánov nakúpil
investičné zlato a predal ho ďalej ako neinvestičné zlato. Správny súd poukazuje na to, že pri tomto
postupe nezistil rozpor so zákonom. Základný problém je skutkový a spočíva v tom, že ak zlato nie
je v čase daňovej kontroly k dispozícii na ohliadku, možno skutočnosť, či išlo o investičné zlato,
usudzovať iba z nepriamych dôkazov. Investičné zlato sa od neinvestičného zlata rovnakej rýdzosti

odlišuje formou (zlatý prút alebo tehla) a jednoznačne deklarovanou hmotnosťou. Pokiaľ definičným
znakom tehličky alebo prútu je hmotnosť, ktorú akceptuje trh drahých kovov, možno usudzovať, že
hmotnosť musí byť deklarovaná na forme, v ktorej je zlato, t. j. na prúte alebo tehličke. Pojmové
previazanie hmotnosti s formou znamená, že ak deklarovaná hmotnosť nezodpovedá skutočnosti (napr.
v dôsledku mechanického poškodenia) zlato už nespĺňa podmienky investičného zlata. Nedostatok tvaru

alebo hmotnosti pri zachovanej rýdzosti spôsobujú, že nejde o investičné zlato. Podľa správneho súdu
však nebolo jednoznačným spôsobom preukázané, že žalobca nakúpil investičné zlato. Správne orgány
tento záver vyvodili z nepriamych dôkazov, keďže nemali zlato, ktoré bolo v tomto prípade predmetom
obchodných transakcií, k dispozícii. Správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 67 ods. 4 zákona
č. 222/2004 Z. z. sa týka pretvárania neinvestičného zlata na investičné. Naopak, pretvorenie, resp.

vyrobenie neinvestičného zlata z investičného nie je regulované a je technicky ľahko uskutočniteľné,
ako to zhodne uviedli žalobca aj žalovaný. Vzhľadom na to, ak nepriame dôkazy i nasvedčujú dodaniu
investičného zlata, neznamená to, že odberateľ nemôže zlato ďalej predať ako neinvestičné. Navyšeúsudok správcu dane, že predmetom dodávky bolo investičné zlato, nemá základ vo vykonanom
dokazovaní. Žalobca nedeklaroval, že kúpil alebo dodal investičné zlato.

120. Správny súd vyhodnotil ako podstatnú aj výpoveď C. D., ktorého vyjadrenia sa líšili práve v tom,
či išlo o dodávku investičného alebo neinvestičného zlata. Správca dane nemohol založiť svoj záver
o dodávke investičného zlata práve aj na rozpornej výpovedi C. D.. Daňové orgány nespochybnili, že
žalobca dodal zlato svojim odberateľom a že toto zlato nebolo investičné. Správne orgány v tomto
smere nespochybnili reálnosť tovaru a následnú dodávku neinvestičného zlata a aj preto sa javí

výpoveď C. D. o dodaní investičného zlata ako nedôveryhodná. Podľa tvrdení žalobcu si zlato objednal
u svojich dodávateľov len vtedy, ak mal objednávku na zlato od svojich odberateľov a v rovnakom čase
a dohadovala aj cena zlata. Záver daňových orgánov, že žalobca nakúpil investičné zlato, ale ďalej ho
dodal ako neinvestičné nemá oporu v zistenom skutkovom stave, keďže žiadna dodávka investičného
zlata od žalobcu jeho odberateľom nebola zistená a nebol zistený ani žiadny iný odber neinvestičného
zlata žalobcu, ktoré by potom následne dodával svojim odberateľom.

121. Ak aj z výpovede p. G. vyplynula skutočnosť, že zlato pôvodne pochádzalo od spoločnosti
Schoeller Münzhandel GmbH, keď uviedol, že niektorí spracovatelia nedodávali ku zlatu certifikáty, nie
je vylúčený aj iný pôvod zlata. Zároveň však p. G. uviedol, že neobchoduje s investičným zlatom, ale
s drahými kovmi, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie v zlatníckom priemysle. Podľa správneho súdu

aj z týchto vyjadrení nie je možné prijať jednoznačný záver, že všetko zlato malo pôvod v Schoeller
Münzhandel GmbH, resp., že nebolo v nejakom článku zmenené z investičného na neinvestičné. H. G.
sa taktiež vyjadril, že predmetom dodávok boli zlaté zliatky a zlomky, ktoré boli rozvalcované, a teda išlo
o neinvestičné zlato. Ak aj malo zlato pôvod v Schoeller Münzhandel GmbH, nie je možné vylúčiť, že
v určitom stupni obchodovania došlo k zmene formy investičného zlata na neinvestičné.

122. K námietke čestných vyhlásení, ktoré správca dane neuznal za dôkaz použiteľný v daňovom
konaní, sa vyjadril Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 2S/100/2019-158 zo dňa 28.07.2021 tak,
že zákon č. 563/2009 Z. z. nevylučuje možnosť vykonania a akceptovania aj iných dôkazov, teda aj
listín s čestným vyhlásením. Správny súd v Bratislave však dospel k inému záveru ako Krajský súd

v Bratislave ohľadom pravdivosti predložených čestných vyhlásení. V danom rozsudku ide o skutkovo
obdobnú vec, ako je v prejednávanom prípade a ide o tie isté čestné vyhlásenia C. D.. C. D. uviedol, že
tieto čestné vyhlásenia boli na pokyn žalobcu, pričom žalobca toto čestné vyhlásenie aj vytvoril, a z toho
krajský súd vyvodil, že údaje v čestnom vyhlásení neboli pravdivé. Zástupca žalobcu na pojednávaní
pred Správnym súdom v Bratislave dňa 13.06.2025 na otázku súdu ozrejmil, že naozaj obsah čestných

vyhlásení s C. D. konzultoval, avšak v tom zmysle, aby v daných čestných vyhláseniach boli uvedené
pravdivé skutočnosti, a teda, aby bol popísaný tovar tak, ako ho spoločnosť TTC žalobcovi dodala.
V uvedených čestných vyhláseniach je uvedené, že zlato, ktoré bolo predmetom dodávok, bolo vo forme
mechanicky spracovaných, nepravidelných zliatkov neštandardných tvarov a bez akýchkoľvek označení
alebo certifikátov. Samotnú konzultáciu obsahu čestného vyhlásenia, resp. ak aj bol obsah čestného

vyhlásenia vytvorený žalobcom, nemožno hodnotiť ako dôkaz, že predložené čestné vyhlásenie je
nepravdivé. Aj v tomto existuje rozpor medzi výpoveďami C. D. a predloženým čestným vyhlásením.
Ak mal správca dane pochybnosť o správnosti skutkových zistení, mal žalobcu na toto upozorniť
výzvou podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/20009 Z. z. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v rozsudku sp. zn. 2Sfk/16/2022 zo dňa 20.02.2025 (skutkovo rovnaká vec toho istého žalobcu, len iné

zdaňovacie obdobia) v bode 37 poukázal k prenosu dôkazného bremena na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 401/09, s tým, že správca dane v protokole kvalifikovane
spochybnil vznik daňovej povinnosti pre splnenie práva na odpočet DPH, avšak z rozsudku NSS SR
sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022 uviedol, že povinnosti podľa § 46 ods. 5 zákona

č. 563/2009 Z. z. musí správca dane splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri
prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.

123. Správca dane nezobral do úvahy zápisnicu č. 645/320/28218/09/Chre zo dňa 15.05.2019
s odôvodnením, že išlo o iný daňový subjekt. V danom prípade ide o Slovenský gemologický inštitút,

s. r. o., ktorý tiež patrí medzi firmy E.. C. D. sa vo svojich výpovediach vyjadroval o spoločnostiach
E. spoločne, nerozlišoval medzi nimi v súvislosti s tým, aké zlato im dodal. Pričom práve pri miestnej
obhliadke v spoločnosti Slovenský gemologický inštitút, s. r. o., zamestnanci správcu dane zistili, že
ide o zlato nepravidelných tvarov a nie o investičné zlato. Zamestnanci správcu dane zlato popísalipresne tak, ako bolo zistené u odberateľov žalobcu a ako deklaroval žalobca v daňovom konaní, a preto
je zamietnutie správcu dane na vykonanie tohto dôkazu s odôvodnením, že ide o iný daňový subjekt
neodôvodnené. Práve C. D. vypovedal k firmám E. spoločne a aj žalobca tvrdil, že zlato dodávané od

spoločnosti TTC pre neho a pre Slovenský gemologický inštitút, s. r. o., malo vždy rovnaké vlastnosti.

124. Žalobca postupoval v predmetných obchodoch dostatočne obozretne, keď si overil svojich
obchodných partnerov u príslušných správcov dane, pričom v danom období nemali žiadne nedoplatky
na daniach. Ohľadom neoverenia si svojich obchodných partnerov v súvislosti s registrácie podľa

puncového zákona správny súd uvádza, že dodávatelia žalobcu boli oprávnení obchodovať s tovarom,
vrátane zlata a skutočnosť, či si splnili oznamovaciu povinnosť ich neobmedzovala v tom, že boli
oprávnení so zlatom, ako bolo dodávané žalobcovi, obchodovať podľa živnostenského zákona.

125. Úsudok správcu dane, že predmetom dodávky bolo investičné zlato, nemá teda základ vo
vykonanom dokazovaní. Žalobca nedeklaroval, že kúpil, resp. dodal investičné zlato, a preto jeho

tvrdenie, že nešlo o investičné zlato zodpovedá doteraz zistenému skutkovému stavu. Nedostatok tvaru
alebo hmotnosti, pri zachovanej rýdzosti spôsobujú, že nejde o investičné zlato (porovnaj rozsudok NS
SR sp. zn. 3Sžf/43/2010 zo dňa 09.11.2010 a 6Sžf/39/2011 zo dňa 20.06.2012).

126. Správny súd poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/37/2020 zo dňa 24.02.2022, v ktorom

sa tiež zaoberal výpoveďami C. D. a uviedol, že správne orgány pravdivosť jeho výpovedí, ktoré boli
v prospech žalobcu, nehodnotili a tie, ktoré boli v neprospech žalobcu mechanicky prevzali a pripísali
im hodnotu pravdivosti. Najvyššiemu súdu v danej veci vyplynuli vnútorné rozpory medzi výpoveďou
C. D. a inými dôkazmi, pričom správne orgány tieto rozpory neodstránili. Žalobca v danej veci taktiež
poukazoval na tieto rozpory, avšak správca dane ich neodstránil. Žalovaný sa so zásadnými námietkami

žalobcu uvedenými v odvolaní vysporiadal len formálne. Záver z rozsudku sp. zn. 6Sžfk/37/2020 možno
vysloviťajvprejednávanomprípade,ževýpovedeC.D.bolirozporuplnéadaňovéorgányichvdaňovom
konaní neodstránili.

127. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

128. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

129. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sanevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum

právnej pomoci (písm. c/).