Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201446
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., zastúpeného advokátskou kanceláriou Q.B.F. VYRVA, s.r.o.,
so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.07.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 20.07.2021 z r u š u j e a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti
tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 03.05.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy

invalidného dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote odvolanie.

2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.07.2021 žalovaná prostredníctvom
generálneho riaditeľa odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
V odôvodnení žalovaná uviedla, že účastník konania je od 2. septembra 2012 poberateľom invalidného
dôchodku, ktorý mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.
októbra 2015 (ďalej ako „rozhodnutie o invalidite“) podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 114 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“), pričom za invalidného
bol uznaný na základe posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava (ďalej ako „posudkový lekár“) v rámci zisťovacej lekárskej
prehliadky dňa 5. októbra 2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho invalidita vznikla v čase, kedy bol nezaopatreným
dieťaťom. Presný dátum vzniku invalidity nebol posudkovým lekárom na zisťovacej lekárskej prehliadke
určený, avšak žalovaná uviedla, že dátum odkedy bol priznaný invalidný dôchodok účastníkovi konania

na základe tohto posudkového záveru o invalidite, bol určený v súlade so žiadosťou účastníka konania
o invalidný dôchodok zo dňa 5. októbra 2015 a v súlade s § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
t.j. od 2. septembra 2012. Žalovaná zároveň dodala, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.
marca2018účastníkovikonaniazvýšilaod17.januára2018invalidnýdôchodok,nakoľkopodľaposudkuposudkového lekára zo dňa 17. januára 2018 je účastník konania od tohto dátumu invalidný s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %.

3. Účastník konania požiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, resp. o zvýšenie invalidného dôchodku neformálnou žiadosťou zo dňa 16. marca 2021
z dôvodu, že si doplatil poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) tohto zákona, čím
získal obdobie dôchodkového postenia od 1. septembra 2010 do 31. augusta 2011, zhodnotiteľné pre
nárok a pre určenie sumy invalidného dôchodku. Žalovaná túto žiadosť zamietla, pričom poukázala na

skutočnosť, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje, aby nezaopatrené dieťa, ktoré je povinne alebo
dobrovoľne dôchodkovo poistené, nemohlo byť poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1
tohto zákona, resp. neustanovuje, že nezaopatrenému dieťaťu môže vzniknúť aj nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 2 tohto zákona, aby však nezaopatrenému dieťaťu mohol súčasne vzniknúť
aj nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, musí mať už v čase posudzovania zdravotného stavu
aj status poistenca. Čo podľa žalovanej znamená, že ak fyzická osoba, ktorej invalidita vznikla podľa

§ 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dodatočne doplatí poistné na dôchodkové poistenie podľa §
142 ods. 3 tohto zákona až po posúdení zdravotného stavu, nezíska spätne status poistenca na účely
posúdenia invalidity aj podľa § 70 ods. 1 tohto zákona. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na právny
názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. február 2018 sp. zn.
7So/72/2016, z ktorého vyplýva, že „rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku

podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho
posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca.“

4. Žalovaná ďalej konštatovala, že skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity
účastníkkonaniaakožiadateľaodôchodoknespĺňalpodmienkupoistenca,apretododatočnézaplatenie

poistného účastníkovi konania ku dňu vzniku invalidity status poistenca nenavrátilo. Takýto postup podľa
žalovanej nie je možné považovať voči účastníkovi konania za diskriminačný, nakoľko práve opačný
postup by bol diskriminačný voči iným poistencom. Pretože invalidita vznikla v čase, kedy bol účastník
konania nezaopatreným dieťaťom, nemal status poistenca, bol v rámci pojmológie zákona o sociálnom
poistení fyzickou osobou, podľa žalovanej nie je možné nárok na invalidný dôchodok posudzovať podľa

§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a pretože poistné bolo zaplatené dňa 19. marca 2021,
ani dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie nevznikol účastníkovi konania spätne
status poistenca. Z tohto dôvodu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení nevznikol, nakoľko v čase zisťovacej lekárskej prehliadky dňa 5. októbra 2015 nebol účastník
konaniapoistencom,bolposudzovanýauznanýzainvalidnéhoakofyzickáosoba,apretoaniposudkový

lekár nemohol posúdiť jeho zdravotný stav na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda
ako poistenca. Žalovaná zároveň uviedla, že získanie obdobia dôchodkového poistenia dodatočným
doplatením poisteného nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku priznaného
podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nárok na tento druh invalidného dôchodku nie
je podmienený splnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a jeho

vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18. roku veku. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na
rozsudok sp. zn. 4So/28/2009 zo dňa 31. mája 2010, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky
uviedol, že „nový systém sociálneho poistenia je založený zásadne na výkone zárobkovej činnosti
a na platení poisteného. Dávky z neho poskytované plnia predovšetkým funkciu náhrady straty príjmu
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti.“ Podľa žalovanej systém sociálneho poistenia však

pamätal aj na tie fyzické osoby, ktoré nemohli vzhľadom na svoj zdravotný stav a stým súvisiaci vznik
invalidityvykonávaťzárobkovúčinnosť,atopráveustanovením§70ods.2zákonaosociálnompoistení,
ktorého účelom je neodoprieť fyzickej osobe, ktorá nemá status poistenca, nárok na invalidný dôchodok,
ak invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa.

5. Žalovaná s poukazom na § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ďalej uviedla, že fyzickým osobám
uvedeným v § 70 ods. 2 tohto zákona, ktoré majú percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %, sa neurčuje priemerný osobný mzdový bod z vymeriavacích základov
získaných v rozhodujúcom období, teda pred splnením podmienok nároku (invaliditou), ale je pre ne
zákonom jednotne stanovená hodnota osobného mzdového bodu 0,67. Výpočet sumy invalidného

dôchodku fyzickej osobe preto nevychádza z výkonu skutočnej zárobkovej činnosti, ani ňou získaného
obdobia dôchodkového poistenia. Podľa žalovanej teda dodatočné doplatenie poistného nemá vplyv
na výšku invalidného dôchodku ani preto, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3
zákona o sociálnom poistení a podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sapovažuje za splnenú. Žalovaná zároveň dodala, že dodatočným zaplatením poisteného na dôchodkové
poistenie za obdobie od 1. septembra 2010 do 31. augusta 2011 účastník konania získal obdobie
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v rozsahu 365 dní, ktoré mu

bude zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. nárok na predčasný starobný
dôchodok a určení jeho sumy, pričom zároveň odo dňa priznania invalidného dôchodku získal účastník
konania aj obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, t.j. obdobie
poberania invalidného dôchodku.

6. Záverom žalovaná konštatovala, že účastník konania v rámci odvolacieho konania nepredložil
žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na invalidný dôchodok, postup
žalovanej pri posúdení tohto nároku účastníka konania bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia
majú podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo v danej veci rozhodnuté.
Na základe vyššie uvedeného žalovaná po zhodnotení spisovej dokumentácie dospela k záveru, že
odvolanie účastníka konania nie je dôvodné, a preto toto zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté

rozhodnutie.

II.
Žaloba

7. Správnou žalobou zo dňa 31.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave v ten istý deň, sa
žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 940 728 6504 0 zo dňa 20.07.2021.
Žalobcavdanejveciuviedol,žedňa18.03.2021naSociálnejpoisťovni,pobočkaBratislavavykonalúkon
dodatočného zaplatenia poistného v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, pričom

následne dňa 19.03.2021 fyzicky zaplatil poistné prevodom peňažných prostriedkov na účet Sociálnej
poisťovne, a zároveň dňa 24.05.2021 podal žiadosť o priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa
ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

8. Žalobcovi bolo vo veci uplatneného predmetného nároku doručené prvostupňové rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým predmetný nárok nepriznal a žiadosť zamietol. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Dňa 20.07.2021 bolo žalobcovi doručené
rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X D. dňa 20.07.2021, ktorým došlo k zamietnutiu odvolania
žalobcu a potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia.

9. Žalobca uviedol, že rozhodné tvrdenie žalovanej, na základe ktorého zamieta nárok žalobcu na
invalidný dôchodok podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nie je podporené žiadnym
ustanovením zákona a ani žiadnym relevantným argumentom, ktorý by nepochybne ustálil titul, pre ktorý
žalovaná takto postupovala a vydala napadnuté rozhodnutie. Podľa žalobcu v tomto skutkovom prípade
je potrebné rozhodnúť o tom, či žalobcom vykonané zaplatenie poisteného na dôchodkové poistenie za

obdobie nachádzajúce sa v intervale od dovŕšenia 16. roku veku do dňa vzniku invalidity, má taký právny
následok, že je obdobím poistenia na dôchodkové poistenie. Ak je obdobím dôchodkového poistenia, je
hopodľažalobcupotrebnézohľadniťprirozhodovaníosplnenípodmienoknárokunainvalidnýdôchodok
podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

10.Žalobcaďalejuviedol,žeajsamažalovanáuznáva,žeajosobe,ktorejvznikneinvaliditaprávevdobe
nezaopatrenosti môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok, ak je dôchodkovo poistená v potrebnom
rozsahu tak, ako je to aj v prípade žalobcu. Avšak následne bez akéhokoľvek právneho dôvodu popiera,
že by žalobca mal po dobu zaplateného dôchodkového poistenia postavenie dôchodkovo poistenej
osoby, a zároveň popiera že obdobie za ktoré žalobca zaplatil poistné je obdobím dôchodkového

poistenia, a to aj napriek jasnému vymedzeniu troch ustanovení zákona o sociálnom poistení (§ 6
ods. 2, § 60 ods. 5 a § 142 ods. 3). Akékoľvek úvahy žalovanej o tom, že by za obdobie, za ktoré si
žalobca dodatočne zaplatil poistné nemal postavenie poistenca, narážajú nielen na vyššie tri zákonné
ustanovenia, ktoré vo vzájomnej súvislosti mu takéto postavenie priznávajú, ale narážajú aj na potrebu
vysporiadania sa so sumou zaplateného poistného.

11. Podľa žalobcu žalovaná nesporne pozná aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2009 vyjadruje právny názor o tom, že aj nezaopatrenému dieťaťu
môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.Aj napriek tomu však žalovaná svojvoľne a bez zákonného titulu upravuje toto pravidlo potvrdené aj
v súdnej praxi a dopĺňa ho o svoje vlastné mimo zákonné pravidlá, ktoré sú v rozpore s uvedenými
ustanoveniami a uvádza, že poistné zaplatené v súlade s ust. § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení

nie je obdobím dôchodkového poistenia, a zároveň počas tohto obdobia žalobca nemá postavenie
dôchodkovo poistenej osoby, čo je podľa žalobcu ad absurdum a znamená, že úkon, ktorý smeruje
ku vzniku poistenia a postaveniu poistenca vlastne tieto následky nespôsobuje, avšak samozrejme
zaplateniu poisteného bez jeho právneho následku sa žalovaná nebráni.

12. Žalobca zároveň uviedol, že kým s poukazom na ustanovenia o osobnom rozsahu dôchodkového
poistenia do okamihu dovŕšenia 16. roku veku, nikto nemôže nadobudnúť postavenie dôchodkovo
poistenej osoby, pretože má trvať povinná školská dochádzka, po dovŕšení tohto 16. roku okrem iného
uvedenéust.§142ods.3písm.d)zákonaosociálnompoisteníumožňujetakétopostavenienadobudnúť
v dôsledku zaplatenia poistného na dôchodkové postenie dodatočne za konkrétne špecifikované
obdobie. Žalobca pre úplnosť dodal, že dňa 13.10.2011, kedy mu vznikla invalidita, mal viac ako 17

rokov, a preto od dovŕšenia 16. roku veku do okamihu jeho invalidity trvalo obdobie viac ako jedného
roka, kedy postavenie poisteného nadobudnúť mohol a aj nadobudol v súlade s ust. § 142 ods. 3 písm.
d) zákona o sociálnom poistení.

13. Žalobca záverom dodal, že nestavia právny záver o trvaní svojho právneho nároku na invalidný

dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na bezobsažnom tvrdení, ani na ustálenej
judikatúre krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci by to mohol bez obáv urobiť,
ale svoj nárok právne zakladá na konkrétnych ustanoveniach zákona o sociálnom poistení (§ 6 ods. 2,
§ 60 ods. 5 a § 142 ods. 3), ktoré priamo vznik jeho postavenia ako poisteného a trvanie jeho poistenia
plynúce z dôvodu postavenia poisteného aj z titulu spätného zaplatenia poistného ustanovujú. Napriek

tomu žalobca v danej veci poukázal najmä na aktuálny rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019, ktorý uvedený právny názor žalobcu podporuje. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti žalobca v danej veci navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie Generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a vec vrátiť
Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

III.
Konanie pred správnym súdom

14. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.11.2021 uviedla, že sa pridržiava skutkových
a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na jeho správnosti, keďže je vecne
totožné s prvostupňovým rozhodnutím. Žalovaná ďalej zopakovala svoje argumenty a opätovne
poukázala najmä na skutočnosť, že žalobcova invalidita vznikla v čase, kedy bol nezaopatreným
dieťaťom, pričom presný dátum vzniku invalidity nebol posudkovým lekárom na zisťovacej lekárskej

prehliadkedňa5.októbra2015určený,apretodátum,odkedybolpriznanýinvalidnýdôchodokžalobcovi
na základe tohto posudkového záveru o invalidite, bol určený v súlade s jeho žiadosťou o invalidný
dôchodok zo dňa 5. októbra 2015 a v súlade s § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t.j. od 2.
septembra 2012. Žalovaná zároveň uviedla, že jej generálny riaditeľ nikde v napadnutom rozhodnutí
neuviedol, žeby deň 2. september 2012 bol dňom vzniku invalidity, ale predmetný deň je dňom priznania

invalidného dôchodku. Presný dátum vzniku invalidity bol posudkovým lekárom určený až dňa 28.
januára 2021, a to na základe žiadosti žalobcu, pričom v predmetnom oznámení posudkového lekára
zároveň vyplýva, že v odbornom posudku o invalidite zo dňa 5. októbra 2015 bol dátum vzniku invalidity
určený v súlade s § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná taktiež dodala, že posúdenie
zdravotnéhostavuavyslovenieodbornéhozáveruotom,čiinvaliditavzniklaaodakéhodátumu,patrído

vecnej pôsobnosti posudkového lekára, ktorý zdravotný stav posúdi na základe predložených odborných
lekárskych nálezov, ako aj vlastného objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu.

15. Žalovaná opätovne zdôraznila skutočnosť, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje, aby
nezaopatrené dieťa, ktoré je povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistené, nemohlo byť poberateľom

invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 tohto zákona, resp. neustanovuje, že nezaopatrenému
dieťaťu môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok len podľa § 70 ods. 2 tohto zákona. Aby však
nezaopatrenému dieťaťu mohol súčasne vzniknúť aj nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1,
musí mať už v čase posudzovania zdravotného stavu aj status poistenca. Podľa žalovanej to znamená,že ak fyzická osoba, ktorej invalidita vznikla podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dodatočne
doplatí poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 tohto zákona až po posúdení zdravotného
stavu, nezíska spätne status poistenca na účely posúdenia invalidity aj podľa § 70 ods. 1 tohto zákona.

16. Žalovaná ďalej opätovne poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
konkrétne rozsudok sp. zn. 7So/72/2016 zo dňa 28. februára 2018, ale napr. aj na rozsudok sp. zn.
1So/16/2016 zo dňa 27. júna 2017, v ktorom sa uvádza, že „Niet pochýb o tom, že zákon o sociálnom
poistení v § 142 ods. 3 písm. d) umožňuje na účely budúcich dôchodkových nárokov zaplatenie

poistného na dôchodkové poistenie aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne
pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Nemožno však opomenúť fakt, že aj dôchodkové
poistenie vychádza zo všeobecných princípov poistenia ako vzťahu medzi poistníkom a poisťovňou,
v ktorom sa poisťovňa zaväzuje poskytnúť poistenému poistné plnenie pre prípad budúcej poistnej
udalosti, o ktorej sa nevie, či a kedy nastane. Pri rešpektovaní tohto základného princípu poistenia
je vylúčene, aby platne vzniklo poistenie po poistnej udalosti, teda po vzniku právneho dôvodu, na

základe ktorého má poisťovňa plniť. Náhodnosť poistnej udalosti (v danom prípade vzniku invalidity),
teda neistota, či vôbec nastane, je totiž v takomto prípade vylúčená. Dodatočné zaplatenie poistného
na dobrovoľné dôchodkové poistenie...., podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo mať za následok
u navrhovateľky spätne získanie statusu poistenca už ku dňu prvotného posúdenia jej invalidity, ... .“

17. Žalovaná záverom vyjadrenia uviedla, že jej postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia
majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na
invalidný dôchodok a jeho výške správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná
požiadala súd, aby podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

18. Vo vyjadrení zo dňa 25.02.2022 žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovanej
z jej odbornej činnosti musí byť známy obsah troch právnych noriem upravených troma vzájomne
prepojenými a vzájomne sa podporujúcimi ustanoveniami § 6 ods. 2 v spojení s ust. § 60 ods. 5 a ust.
§ 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pričom jej musí byť zrejmá aj ustálená judikatúra, z ktorej
nepochybne plynie, že skutočnosti, o ktorých žalovaná bez právneho dôvodu usudzuje tak, že majú na

skutkový prípad zaplatenia poistného v súlade s uvedenými tromi ustanoveniami zákona o sociálnom
poistení právny význam, tento právny význam v skutočnosti nemajú. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná
vdanejvecihľadáoporuvrozhodnutiach,zktorýchobsahuzohľadňujúcaktuálnujudikatúrujezrejmé,že
pri plynutí času a formovaní právneho názoru konajúcich súdov, došlo k ich nepochybnému prekonaniu,
a to najmä z toho dôvodu, že následok dodatočného zaplatenia poistného nevyplýva z výkladu zákona

podporeného judikatúrou, ale vyplýva priamo zo znenia ustanovení zákona o sociálnom poistení.

19. Žalobca vo vyjadrení zároveň uviedol, že má vedomosť o ďalšom úspešnom prípade rozhodnutia
v právne rovnakej veci, ako je vec prejedávaná v tomto skutkovom prípade, kedy Krajský súd
vKošiciachsvojimopäťprávoplatnýmrozsudkomsp.zn.1Sa/26/2019konštatujerovnaképrávnezávery

ako tie, ktoré sú citované v žalobe samotnej. Žalobca dodal, že má dokonca vedomosť o tom, že
samotná žalovaná cestou príslušnej organizačnej zložky nielenže nepodáva riadne opravné prostriedky
proti rozsudkom prvostupňových súdov v právne rovnakých veciach, ale po konkrétnych námietkach
poukazujúcich práve na prezentovaný právny názor vytvorený pri priamej aplikácii troch uvedených
ustanovení zákona o sociálnom poistení do praxe, dochádza k opravám vydaných rozhodnutí samotným

prvostupňovým orgánom v procese autoremedúry. Podľa žalobcu je preto skutočne na zváženie, či nie je
zo strany konajúceho súdu priestor na aplikáciu ust. § 25 SSP v spojení s ust. čl. 5 CSP, keďže vyjadrenie
žalovanej nemá vo vzťahu k trvajúcemu skutkovému a právnemu stavu žiaden význam, a aj napriek
tomu bol tento úkon vykonaný. Záverom vyjadrenia žalobca uviedol, že v ostatnom trvá na rozsahu
a obsahu nim podanej žaloby.

20. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

IV.

Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 zkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

22. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

23. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych

veciach.

24. Podľa § 6 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec podľa tohto zákona je na účely
dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60
ods. 2, 4 a 5.

25. Podľa § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

26. Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť
aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom

na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

27. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

28. Podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj
vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republikytrvalýpobyt.Nároknainvalidnýdôchodoktejtofyzickejosobevznikánajskôrododňadovŕšenia
18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas

doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt.

29. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

E.? F.

F. B. G. H. G.

I.?

V.
Právne posúdenie správneho súdu

30. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na
základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v
Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

31. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa
ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§

135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§
134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok
podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.32. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia
žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku.

33. Zo skutkového stavu, tak ako bol ustálený pred správny súdom, vyplýva, že žalobcovi bol priznaný
nárok na invalidný dôchodok rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2015
(rozhodnutím o invalidite), a to ako nezaopatrenému dieťaťu podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení. Súčasťou rozhodnutia o invalidite bol posudkovým lekárom stanovený dátum
vzniku invalidity na čas nezaopatrenosti dieťaťa. Presný dátum vzniku invalidity na deň 13.10.2011

bol určený posudkovým lekárom na základe žiadosti žalobcu oznámením posudkového lekára zo dňa
28.01.2021, č. XXXX-X/XXXX-B..

34. Dňa 16.03.2021 žalobca vykonal úkon dodatočného zaplatenia poistného, v súlade s ustanovením §
142ods.3písm.d)zákonaosociálnompoistení,pričomšpecifikovalobdobie,zaktoré uhradilpoistnéod
01.09.2010do31.08.2011(12mesiacov),tedazaobdobie1rokapodovŕšení16.rokuveku(28.07.2010)

a pred vznikom invalidity (13.10.2011), podľa vyššie uvedeného oznámenia posudkového lekára. Na
základe tohto dodatočného zaplatenia poistného, žalobca požiadal žalovanú o priznanie nároku na
invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

35.Zprvostupňovéhorozhodnutia,potvrdenéhonapadnutýmrozhodnutím,vyplýva,žežalovanážiadosť

žalobcu zamietla a uvedený skutkový stav vyhodnotila tak, že v čase vydania rozhodnutia o invalidite
žalobca nebol poistencom a dodatočné zaplatenie poistného nezakladá spätne nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takýto záver žalovaná odôvodnila tým, že
nárok na invalidný dôchodok žalobcu vznikol v čase jeho nezaopatrenosti podľa § 70 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, a status poistenca nie je možné získať spätne, keďže podľa ustanovenia § 72 sa

dostatočný počet rokov poistenia pre získanie nároku na invalidný dôchodok, podľa § 70 ods. 1, zisťuje
z obdobia pred vznikom invalidity.

36. Ako predmet sporu správny súd ustálil výklad ustanovení § 70 ods. 1, v spojení s ustanovením §
142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Konkrétne, či je možné aby osoba, ktorá už bola uznaná za

invalidnú v čase keď bola nezaopatreným dieťaťom podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, dodatočne získala status poistenca (dodatočným uhradením poistného podľa § 142 ods. 3
zákona o sociálnom poistení) a nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení.

37. Ako ďalší predmet sporu správny súd ustálil otázku, aký vplyv má presný dátum určenia invalidity
posudkovým lekárom na výklad vyššie uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení, v súvislosti
s posúdením nároku na invalidný dôchodok nezaopatreného dieťaťa.

38. Čo sa týka výkladu ustanovení § 70 ods. 1, v spojení s ustanovením § 142 ods. 3 zákona

o sociálnom poistení, správny súd sa v celom rozsahu stotožnil a argumentáciou žalobcu, ktorý odkazuje
na judikatúru Najvyššieho súdu SR, potvrdenej aj aktuálnou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu
SR, ktorého právnym názorom je správny súd podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný a s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje.

39. Správny súd uvádza, že konštatovanie žalovanej, podľa ktorého dodatočné zaplatenie poistného
na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nezakladá spätne status
poistenca na účely posúdenia invalidity podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nemá oporu
v zákone. Zákon o sociálnom poistení, v ustanoveniach citovaných žalobcom v podanej správnej žalobe,
naopak priamo počíta so spätným nadobudnutím statusu poistenca (§ 6 ods. 2, § 60 ods. 5 a § 142

ods. 3).

40. Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, zákon priamo počíta s možnosťou
dodatočnej úhrady poistenia za obdobie (okrem iného), počas ktorého sa fyzická osoba sústavne
pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov

veku. Zároveň sa za poistenca, podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v znení
účinnom v čase rozhodovania žalovanej), na účely dôchodkového poistenia, považuje aj fyzická osoba,
ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. Podľa § 60 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení je pritom obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktorébolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Z uvedených ustanovení zákona je teda
nepochybné, že dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení, status poistenca zakladá, a to aj spätne, k obdobiu po dovŕšení 16. roku veku.

41. Zákon o sociálnom poistení následne v ustanovení § 70 ods. 1 spomína, ako jednu z podmienok
nárokunainvalidnýdôchodok,získaniepočturokovdôchodkovéhopoistenia,sodkazomnaustanovenie
§72.Tým,ževustanovení§72niejeobdobiedôchodkovéhopoistenia,získanédodatočnýmzaplatením
poistného podľa § 142 ods. 3 (v spojení s ustanovením § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), nijak

vylúčené, je rovnako nepochybné, že dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie podľa
§ 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, zakladá spätne status poistenca aj za účelom posúdenia
nároku na invalidný dôchodok.

42. Na základe uvedené je teda možné v tejto veci sporný výklad ustanovení § 70 ods. 1, v spojení s §
142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, uzavrieť tak, že poistné na dôchodkové poistenie, za účelom

dodatočného získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia pre posúdenie nároku na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, môže byť zaplatené aj dodatočne, a to za
obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole
alebo na vysokej škole, po dovŕšení 16. roku veku.

43. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, na ktorú poukazuje žalovaná, ak by dotknutá osoba už
nadobudla nárok na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení,
ktorý je podmienený statusom nezaopatreného dieťaťa (§ 9 zákona o sociálnom poistení). Ani takáto
osoba nie je vylúčená z oprávnenia dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie, za účelom
dodatočného získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia podľa § 142 ods. 3 zákona o

sociálnom poistení. Toto ustanovenie totiž vymedzuje obdobie, za ktoré je možné dodatočne uhradiť
poistné na dôchodkové poistenie, výlučne sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej
škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku, pričom status nezaopatreného dieťaťa nijak
nespomína.

44. Žalovaná zrejme odvíja svoj právny názor od ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení,
podľa ktorého sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z
obdobia pred vznikom invalidity. Ustanovenie § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení však v žiadnom
prípade nelimituje časový úsek, kedy bola žalovaná oprávnená zisťovať počet rokov dôchodkového
poistenia.Totoustanovenieakuráturčujedobu,ktorájerelevantnápreposúdeniesplneniadostatočného

počtu rokov dôchodkového poistenia. Dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení je celkom nepochybne možné získať potrebné obdobie dôchodkového poistenia, a to
aj spätne k obdobiu po dovŕšení 16. roku veku a pred vznikom invalidity. V čase rozhodovania o žiadosti
o priznanie nároku na invalidný dôchodok mala teda žalovaná podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení akurát zistiť, či sa toto dodatočné zaplatenie poistného vzťahuje na dobu pred vznikom invalidity

(po dovŕšení 16. roku veku).

45. S uvedeným záverom správneho súdu priamo súvisí aj ďalšia sporná otázka v tejto veci, aký vplyv
má presný dátum určenia invalidity posudkovým lekárom v súvislosti s posúdením nároku na invalidný
dôchodok nezaopatreného dieťaťa.

46. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení špecificky
určuje, že poistné na dôchodkové poistenie si je možné dodatočne zaplatiť až za obdobie od dosiahnutia
16. roku veku. Na základe tejto skutočnosti je teda zrejmé, že dôchodkové poistenie nie je možné
nadobudnúť pred dosiahnutím 16. roku veku, a preto v tomto období neprichádza do úvahy ani vznik

nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý je
získaním príslušného počtu rokov dôchodkového poistenia podmienený.

47. Nárok na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je naopak
možné nadobudnúť výlučne po dovŕšení 16. roku veku, a to aj dodatočne, kedy v zmysle ustanovenia

§ 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nič nebráni dotknutej osobe dodatočne si zaplatiť poistné
na dôchodkové poistenie a dodatočne nadobudnúť potrebný počet rokov dôchodkového poistenia
(samozrejme za splnenia podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnompoistení, že dodatočne uhradené poistné bolo za potrebný počet rokov poistenia po dovŕšení 16. roku
veku a pred samotným vznikom invalidity).

48. Z uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení je teda zrejmé, že pre posúdenie nároku
na invalidný dôchodok nezaopatreného dieťaťa podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, je presný dátum určenia invalidity posudkovým lekárom rozhodujúci. Iba na základe presne
určeného dátumu vzniku invalidity je totiž možné posúdiť, či dotknutá osoba mohla vôbec teoreticky
splniť podmienku získania dostatočného počtu rokov poistenia pred vznikom invalidity (§72), aby splnila

podmienku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to aj
dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie (§ 142 ods. 3).

49. Tento záver vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010, sp. zn.
9So/127/2009, podľa ktorého: „Pre nové rozhodnutie odporkyne vo veci dôchodkovej dávky je potrebné,
aby bol určený presný deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba príslušný posudkový

orgán a následne musí odporkyňa skúmať, či dodatočne zaplatené poistné navrhovateľom má vplyv
na priznanie invalidného dôchodku, teda, či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity
alebo až po tomto dni. Následne bude potom môcť rozhodnúť o tom, či navrhovateľovi patrí invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a či jeho výška bola správne
určená podľa § 73 ods. 2 alebo podľa § 73ods. 3 zákona o sociálnom poistení.“

50. Vyššie uvedený výklad príslušných ustanovení zákona teda vychádza z rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu SR, pričom závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018,
sp. zn. 7So/72/2016, na ktorý sa odvoláva žalovaná, boli prekonané novšou rozhodovacou činnosťou
Najvyššieho súdu SR (Rozsudok z 26.06.2019, sp. zn. 9Sk/18/2018), ako aj Najvyššieho správneho

súdu SR , napr. v rozsudku z 28.02.2024, sp. zn. 7Ssk/24/2023.

51.Aktedažalovanážiadosťžalobcuopriznanienárokunainvalidnýdôchodokpodľa§70ods.1zákona
o sociálnom poistení zamietla a skutkový stav v tejto veci vyhodnotila tak, že napriek dodatočnému
zaplateniu poistného žalobca nenadobudol status poistenca spätne 1 rok pred vznikom invalidity,

postupovala v rozpore s vyššie uvedeným výkladom príslušných ustanovení zákona.

52. Správnemu súdu neušla nezrovnalosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde žalovaná
na strane 2 uvádza, že presný dátum vzniku invalidity nebol posudkovým lekárom pri rozhodovaní
o invalidite určený, resp. bol určený na neurčitý čas nezaopatrenosti. V rozhodnutí o invalidite bol

síce dátum vzniku invalidity skutočne stanovený na obdobie nezaopatrenosti dieťaťa, žalovaná však
v napadnutom rozhodnutí úplne odignorovala oznámenie posudkového lekára, ktoré žalobca predložil
spolu so žiadosťou o priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, v ktorom posudkový lekár určil presný dátum vzniku invalidity 13.10.2011.

53. Žalovaná mala teda pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie nároku na
invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vychádzať z uvedeného presne
určeného dátumu vzniku invalidity, a nie z neurčitého obdobia nezaopatrenosti dieťaťa, uvedeného
v rozhodnutí o invalidite. Tak ako to uvádza samotná žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej správnej
žalobe, dátum vzniku invalidity v rozhodnutí o invalidite bol stanovený za účelom posúdenia vzniku

nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V takom prípade
skutočne postačuje určiť dátum vzniku invalidity tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o invalidite, teda
na dobu nezaopatrenosti dieťaťa. Predmetom prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia je však
posúdenie vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kde
je presný dátum vzniku invalidity rozhodujúci (viď argumentáciu vyššie). Žalovaná teda nepostupovala

správne, keď presný dátum vzniku invalidity 13.10.2011, dodatočne určeného posudkovým lekárom, pri
svojom rozhodovaní nijak nezohľadnila.

54. Na základe uvedených skutočností teda správny súd prisvedčil argumentácii žalobcu, týkajúcej sa
nezákonnosti napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a to v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia, spočívajúceho v nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovení zákona o sociálnom poistení
(predovšetkým § 6 ods. 2, § 60 ods. 5, § 70 ods. 1 a 2, § 72 a § 142 ods. 3). Priamym dôsledkom
nesprávneho právneho posúdenia bolo nezákonné zamietnutie žiadosti žalobcu o priznanie nároku na
invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.55. Napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a teda trpí vadou podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, na základe čoho správny

súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu žalovaného na
ďalšie konanie.

56. Správny súd napriek návrhu žalobcu nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie
podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP, nakoľko druhostupňový orgán žalovanej disponuje

všetkými právomocami potrebnými na vydanie nového rozhodnutia, ktoré bude po odstránení vád
v zmysle vyššie uvedených skutočností v súlade so zákonom. Žalobca navyše už skôr v tejto veci
vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mal vo vzťahu k žalovanej k dispozícii, a preto vydanie
nového rozhodnutia priamo orgánom druhého stupňa žalovanej sa v tejto situácii javí ako efektívne a
hospodárne.

57. V ďalšom konaní orgán verejnej správy druhého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie
invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom bude postupovať podľa
právneho názoru správneho súdu tak, že na základe dodatočného zaplatenia poistného za obdobie po
dovŕšení 16. roku veku a 1 roka spätne pred vznikom invalidity, nárok na priznanie invalidného dôchodku
podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobcovi prizná.

58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
samostatným uznesením.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho

súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čomspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).