Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124386781
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124386781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15 6Co/56/2025

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom
Ulicapriemyselná10,03852Sučany,IČO:50387189,zastúpenejspoločnosťou:Advokátskakancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s. r. o.,

so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom
so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie sumy 489,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/97/2024-103 zo dňa 30. januára
2025, takto

r o z h o d o l :

16 6Co/56/2025

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/97/2024-103 zo dňa 30. januára 2025
potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

13 6Co/56/2025

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 489,98 eur spolu
s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 489,98 eur od 15.03.2024
do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.09.2024 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť sumu 489,98 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 489,98 eur od 15.03.2024do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe škodovej
udalosti evidovanej u žalovaného pod
č. 9572211293 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. 240056, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný v oznámení
o poistnom plnení neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Následne poškodený postúpil predmetnú
pohľadávku na žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok v zmysle ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15

ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. o 381/2001 Z. z.“ alebo „zákon o povinnom zmluvnom
poistení“ ).
3. Upomínací súd rozhodol vo veci platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný včas odpor,
v ktorom uviedol, že žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 1.679,96 eur za zapožičanie
náhradného motorového vozidla za dobu 16 dní. Dopravnou nehodou bolo poškodené motorové vozidlo

zn. Land Rover Evoque s rokom výroby 2013. Počas trvania nájmu boli poškodenému prenajaté dve
motorové vozidlá a v tej spojitosti vystavené dve faktúry. Žalobca vo faktúre č. 240038 uvádza cenu za
prenájom 125,00 eur/deň bez DPH za prenájom motorového vozidla značky Land Rover Discovery
Sport, celkom tak za dobu nájmu 7 dní vo výške 1.050,00 eur a vo faktúre č. 240056 uvádza cenu za
prenájom 58,33 eura/deň bez DPH za prenájom vozidla zn. Kia Sportage, celkom za dobu nájmu 16 dní

vovýške1.119,94eur.Žalovanýakceptovalnájomvzmyslefaktúryč.240038vplnomrozsahuazároveň
nájom druhého vozidla v trvaní 9 dní v rozsahu 629,96 eur. Poistné plnenie žalovaný priznal žalobcovi
len do oznámenia o vzniku totálnej škody poškodenému, t. j. do 25.01.2024. Odo dňa tohto
oznámenia bolo na slobodnej vôli poškodeného, aké vhodné riešenie využije na zabezpečenie svojich
potrieb, či si zakúpi nové vozidlo, či bude využívať taxi službu alebo či si prenajme náhradné motorové

vozidlo. Avšak tieto náklady už nemožno považovať za nárok na náhradu škody voči žalovanému.
4. Žalobca v replike, ktorou navrhol pokračovať v konaní, v dôsledku čoho bola vec postúpená
okresnému súdu ako miestne príslušnému, označil obranu žalovaného za neopodstatnenú
a navrhol, aby súd žalobe vyhovel. Zdôraznil, že poškodený má nárok na náhradu nákladov
vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, kedy bude môcť používať svoje vlastné

vozidlo, t. j. do reparácie škody. Listom zo dňa 31.01.2024 žalovaný oznámil poškodenému, že ukončil
likvidáciu poistnej udalosti a zaslal mu vyčíslenie o totálnej škode. Hneď na druhý deň poškodený ukončil
nájom náhradného motorového vozidla.
5. Zo zmluvy o prenájme vozidla č. 47/601 zo dňa 17.01.2024 vyplýva, že žalobca v
pozícii prenajímateľa prenajal poškodenému A. B. osobný automobil zn. Kia Sportage, evidenčné číslo

A. XXXXX za denné nájomné vo výške 80,00 eur. Zmluvné strany sa pri ukončení prenájmu dohodli
na dennej sadzbe prenájmu vo výške 70,00 eur s prihliadnutím na počet dní prenájmu,
ktorý trval od 17.01.2024 do 01.02.2024. Zo zmluvy vyplýva, že poškodený vozidlo odovzdal žalobcovi
02.02.2024 o 10.00 hod. potom, ako mu bolo doručené oznámenie o totálnej škode.
6. Žalobca za prenájom motorového vozidla podľa vyššie označenej zmluvy o prenájme vystavil

poškodenému dňa 01.02.2024 faktúru č. 240056 splatnú dňa 15.02.2024 na sumu 1.119,94 eur. V ten
istý deň žalobca uzatvoril s poškodeným zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou od neho nadobudol
pohľadávku proti žalovanému vo výške 1.119,94 eur. Zmluvné strany sa v čl. 5 zmluvy dohodli, že
vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné
vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene

a na vlastný účet. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 01.02.2024.
Žalovaný listom zo dňa 31.01.2024 oznámil poškodenému, že pri likvidácii poistnej udalosti
bola zistená totálna škoda. Potom, ako si žalobca u žalovaného uplatnil náhradu škody z postúpenej
pohľadávky, mu žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 28.02.2024 uviedol výšku poistného
plnenia v sume 1.679,96 eur.

7. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa
08.01.2024 došlo v C. A. k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo poškodené osobné motorové
vozidlo poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u
žalovaného. Nesporné bolo aj to, že v dôsledku tejto dopravnej nehody si poškodený u žalobcu

prenajal náhradné motorové vozidlo, ktoré užíval do času oznámenia o totálnej škode. Spornou bola
otázka účelnosti a nutnosti nájmu za celé obdobie nájmu. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu strán sporu,
táto je preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky v spojení s oznámením poškodeného žalovanému
o postúpení a pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo zustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poškodenému uhrádza náhradu
škody poisťovateľ, v danom prípade žalovaný. Medzi poškodeným a žalobcom vznikol právny vzťah
tým, že žalobca poskytol poškodenému náhradné vozidlo, za čo sa mu poškodený zaviazal zaplatiť

nájomné. Z tohto právneho vzťahu tak mal žalobca voči poškodenému pohľadávku na zaplatenie
nájomného za využívanie náhradného vozidla. Poškodený mal pritom samostatnú pohľadávku proti
žalovanému, a to na základe škodovej udalosti. Užívaním náhradného vozidla poškodeného vznikla
povinnosť za toto užívanie zaplatiť nájomné, pričom nájomné zaplatené za požičanie vozidla sa
považuje za škodu v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Z týchto dvoch právnych vzťahov

vyplýva, že poškodený sa dostal do pozície veriteľa z pohľadávky proti žalovanému z
právneho titulu náhrady škody a zároveň bol v postavení dlžníka proti žalobcovi vzhľadom na zaplatenie
nájomného. Poškodenému nič nebránilo zmluvou o postúpení pohľadávky postúpiť svoju pohľadávku
voči poisťovni na iný subjekt. Predložená zmluva o postúpení pohľadávky pritom jasne a určito definuje
pohľadávku a celkom zrozumiteľne upravuje aj to, ako sa postupca a postupník
dohodli na úhrade odplatného postúpenia pohľadávky poškodeného proti poisťovni. Žalobca zmluvou

o postúpení pohľadávky odkupoval od poškodeného pohľadávku proti žalovanému, pričom žalobca
zároveň disponovala proti poškodenému pohľadávkou z titulu nájomného za užívanie náhradného
vozidla v hodnote postupovanej pohľadávky. Započítanie pohľadávok sa považuje za spôsob zániku
pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Poškodený v danom prípade formou započítania zaplatil žalobcovi
1.119,94 eur za prenájom náhradného vozidla, čím v jeho majetkovej sfére vznikla škoda. Následne však

túto pohľadávku na náhradu škody postúpil na žalobcu, ktorý je tak oprávnený si ju vymáhať od
poisťovne. Sám žalovaný uznal, že žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia z titulu
používania náhradného vozidla vznikol, keďže čiastočné poistné plnenie poskytol priamo jemu.
8. V danej súvislosti konajúci súd akcentoval, že v prípade zodpovednosti za škodu je škodca povinný
nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Uhrádza sa tak skutočná škoda, ktorá

spočíva v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s
nákladmi na použitie poškodenej veci. V predmetnej veci sa zaplatením nájomného zmenšil majetkový
stav poškodeného a práve účelné a nevyhnutné nájomné tak predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá
žalovaný, lebo takto vynaložené náklady majú priamy súvis a sú vyvolané poistnou udalosťou. Nutnosť

nájmu náhradného vozidla poškodeným nebola žalovaným žiadnym spôsobom namietaná a preto súd
tvrdenie o tom, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej poistencom žalovaného nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo,
mal za nesporné. Nebyť poškodenia vozidla pri dopravnej nehode, poškodený by si nemusel dať vozidlo
opraviť, ale mohol ho naďalej nerušene užívať. V takom prípade by nebol nútený prenajať si náhradné

vozidlo po dobu opravy jeho vlastného vozidla. Poškodený zároveň vyhlásil, že nájom náhradného
vozidla počas tejto doby bol pre neho nevyhnutný z dôvodu, že nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo.
Toto vyhlásenie žalovaný taktiež žiadnym spôsobom nenamietal. Účelnosť nájmu okrem toho vyplýva
aj z prejdených kilometrov poškodeným na náhradnom vozidle, keď si prevzal vozidlo pri
stave tachometra 169 011 km a odovzdal ho s koncovým stavom 171 010 km. Z tohto je dostatočným

spôsobom preukázaná potreba využívania náhradného vozidla počas opravy vozidla poškodeným.
9. Medzi stranami sporu zostala sporná otázka nevyhnutnosti a účelnosti nákladov vynaložených
na nájom náhradného vozidla v období od 26.01.2024 do 01.02.2024. Inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa
poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu

škody a k jeho uspokojeniu. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného
motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia nemôže svoje vozidlo užívať.
Účelom náhradného motorového vozidla je aj podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022 eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné

motorovévozidlo.Vsúladesrozhodovacoučinnosťouodvolaciehosúdu(napríkladuznesenieKrajského
súdu v Žiline zo dňa 25.06.2024, sp. zn. 9CoCsp/22/2024) súd uzatvára, že za opodstatnenú
dobu nájmu náhradného vozidla je doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady
nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto udalosť je podľa ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a

poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný považoval šetrenie ukončené oznámením
zo dňa 25.01.2024, no žalobca ho považoval za ukončené až oznámením zo dňa 31.01.2024. Prvým
oznámením žalovaný síce oznámil poškodenému, že došlo k totálnej škode na jeho vozidle, no v tejto
listine absentuje údaj o výške poistného plnenia. Táto bola poškodenému oznámená až v oznámenízo dňa 31.01.2024, a preto prvoinštančný súd vychádzajúc aj z označeného nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky konštatoval, že náklady na nájom predmetného vozidla v období od
17.01.2024 do 01.02.2024 sú účelnými nákladmi, bezprostredne vzniknutými so škodovou udalosťou,

za ktorú zodpovedá žalovaný. Počas tohto obdobia nemohol poškodený s vlastným
vozidlomakokoľvekdisponovaťanemalanimožnosťovplyvniťdĺžkušetreniepoistnejudalostiakoajčas
doručenia oznámenia žalovaného o totálnej škode s vyčíslením škody. Pre poškodeného je nevyhnutnou
nielen vedomosť o nerentabilnej oprave jeho motorového vozidla, ale predovšetkým vedomosť o výške
poistného plnenia, od ktorej sa odvíja jeho ďalšie rozhodnutie ako zabezpečí svoje potreby pokiaľ ide o

mobilitu. Zároveň nemožno od poškodeného vyžadovať, aby zabezpečil ukončenie nájmu náhradného
motorového vozidla ihneď po oznámení o likvidácii poistnej udalosti a preto pokiaľ tak učiní hneď v
nasledujúci pracovný deň, tieto náklady taktiež možno považovať za účelné a nevyhnutné.
10. Za 16 dní nájmu vznikli teda poškodenému účelné a preukázané náklady za prenájom náhradného
vozidla celkom vo výške 1.119,94 eur. Po započítaní čiastočného poistného plnenia vo výške 629,96
eur, okresný súd napadnutým priznal žalobcovi zvyšnú časť vo výške 489,98 eur.

11. K uplatnenému úroku z omeškania okresný súd poznamenal, že pokiaľ poisťovňa nesplní svoj
záväzok riadne a včas, čiže neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného popri
poistnomplnenípožadovaťajúrokyzomeškania,ktorýchzákladjedanývust.§517ods.2Občianskeho
zákonníka. Ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej

povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej
udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa
ust. § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody v
čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť

za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného.
Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 15.03.2024, čiže odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
na poskytnutie poistného plnenia, ku ktorému dňu predstavovali zákonné úroky 9,50 % ročne, v ktorej
časti okresný súd rovnako žalobe vyhovel.
12. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto

spore plne úspešný priznal nárok ich náhradu v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, o výške
ktorých rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný (ďalej
aj „odvolateľ“) odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietne. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
14. Odvolateľ namietal, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci [§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP].
15. Podľa názoru žalovaného okresný súd nad rámec svojho poslania a procesných návrhov protistrany
vyplnil medzeru v dokazovaní, kedy sám interpretoval predložené listinne dôkazy a oprel rozsudok
o závery, ktoré absentovali v dôkazných prostriedkoch prezentovaných v konaní. Závery súdu prvej
inštancie sú s poukazom na hodnotenie dôkazov vnútorne rozporné, protirečivé a argumentačne

neudržateľné. Nájom náhradného vozidla je totiž nutný a účelný iba do dňa 25.01.2024, keď poisťovňa
oznámila poškodenému, že poistnú udalosť posúdila ako totálnu škodu, kedy vzhľadom
na hodnotu vozidla by bolo neekonomické poškodené motorové vozidlo opravovať. Uvedeným dňom
poškodený mal vedomosť, že mu bude vyplatené poistné plnenie, čím mu zároveň zanikol nárok na
náklady v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Účelne vynaložené náklady

na prenájom náhradného motorového vozidla tak boli iba v období od 17.01.2024 do
25.01.2024. Za nesprávny odvolateľ označil názor konajúceho súdu, že na strane poškodeného došlo
ku zmenšeniu jeho majetku v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tiež nájmu náhradného motorového
vozidla, keďže finančné prostriedky za vyčíslené nájomné poškodený nikdy nemusel žalobcovi uhradiť,
z postúpenia predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V tomto

smere žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/16/2020 zo dňa
25.11.2020 a zdôraznil, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nie je výška náhrady škody daná
zaplatenou čiastkou za prenájom náhradného motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale len čiastkou
zodpovedajúcou účelným a nevyhnutným nákladom. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keďdospel k záveru, že do účelnej doby nájmu náhradného motorového vozidla je potrebné započítať
aj obdobie od 26.01.2024 do 01.02.2024.
16. Je teda zrejmé, že v prejednávanom spore sa prvoinštančný súd neriadil kritériami nutnosti a

účelnostinájmunáhradnéhovozidlavychádzajúcimizjudikatúrynajvyššíchsúdnychautorítvobdobných
veciach. V konaní totiž nebola žalobcom preukázaná zásadná skutočnosť, a to nevyhnutnosť dĺžky
opravy poškodeného vozidla v autoservise. Existencia skutočnej škody spočívajúca v nákladoch na
prenájom náhradného vozidla je podmienená a) nutnosťou a účelnosťou týchto vynaložených
nákladov a b) dobou, počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla z dôvodu

jeho opravy. V tomto kontexte žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
MCdo/3/2015 z 28.06.2016 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho sudu Českej republiky sp. zn. 25Cdo
3911/2007 zo dňa 30.03.2010.
17. Ďalej žalovaný uviedol, že je si vedomý existencie zásady voľného hodnotenia dôkazov aj
skutočnosti, že žiaden dokaz nemá predpísanú dôkaznú silu, napriek tomu zastáva stanovisko, že
súd nie je oprávnený nahrádzať vlastnou úvahou odpovede týkajúce sa skutočnosti, ktoré žalobca

nepreukazuje. Takýto postup súdu je podľa žalovaného v rozpore s kontradiktórnosťou
konania a zásadným zásahom súdu do rovnováhy strán sporu. Okresný súd opomenul tú skutočnosť,
že žalobca sa likvidáciou poistných udalostí a nárokov z nich vyplývajúcich zaoberá ako podnikateľský
profesionál, kedy jeho predmetom konania je dosiahnutie príjmu z plnenia z povinného zmluvného
poistenia a nie náhrada škody ako taká. V posudzovanej veci tak nejde o ochranu poškodeného, ale o

príjemzpodnikaniažalobcu.Žalobcasinesplnilsvojuelementárnupovinnosťpreukázaťopodstatnenosť
svojho nároku relevantnými dôkaznými prostriedkami, v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno,
ktoré za neho dotvoril súd prvej inštancie, čo považuje žalovaný za postup v rozpore s princípmi CSP,
a to najmä s princípom hľadania formálnej pravdy.
18. Napokon odvolateľ namietal, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutievoveci,spoukazomnanedostatočnéachybnéodôvodnenierozhodnutia.Žalovanýzastáva
názor, že prvoinštančný súd v rozpore so zákonom (§ 220 ods. 2 CSP) vo svojom rozhodnutí neuviedol,
aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Vada
konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je totiž v zmysle ustálenej judikatúry vo

svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. zákona cˇ. 460/2001 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie rozsudku je
dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti, ktorej skutočnosti prikladá veľký význam v mnohých
svojich rozhodnutiach Ústavný súd SR (sp. zn.

II. ÚS 410/06, sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 119/03, sp. zn. III.ÚS 209/04). V kontexte uvádzaných
skutočností mal žalovaný za to, že právne závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku nie
sú podporené relevantnými ustanoveniami ani nie sú v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou súdnych autorít, v dôsledku čoho nesie napádaný rozsudok prvky arbitrárnosti.

19.Žalobcavosvojomvyjadreníkodvolaniunavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieako
vecne správny potvrdil. Súčasne si uplatnil voči žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.
20. Uviedol, že naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Nesúhlasil s
námietkou žalovaného, že závery okresného súdu sú s poukazom na hodnotenie dôkazov

vnútorne rozporné, protirečivé a argumentačne neudržateľné. Poškodený má totiž nárok na náhradné
vozidlo až do momentu, než mu je doručené oznámenie o totálnej škode s vyčíslením. Listinou zo dňa
31.01.2024 žalovaný oznámilpoškodenému, že ukončillikvidáciu poistnej udalosti a zaslal mu vyčíslenie
o totálnej škode. Hneď na druhý deň poškodený ukončil nájom náhradného vozidla. Aj v zmysle nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022 možno považovať dobu od

zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej
udalosti a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení,
resp. poukázania finančných prostriedkov za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania
náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. V prejednávanom spore žalovaný
oznámil poškodenému ukončenie likvidácie škodovej udalosti a výšku poistného plnenia až podaním zo

dňa 31.01.2024 a poškodený bezodkladne po tom, čo nadobudol informáciu o vyčíslení totálnej škody,
ukončil nájom náhradného vozidla.
21. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný plne stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, že prvým
oznámením žalovaný síce uviedol poškodenému, že došlo k totálnej škode na jeho vozidle, avšak v tejtolistine absentuje údaj o výške poistného plnenia. Táto bola poškodenému oznámená až v oznámení
zo dňa 31.01.2024 a preto okresný súd vychádzajúc aj z označeného nálezu Ústavného súdu SR
konštatuje, že náklady na nájom predmetného vozidla v období od 17.01.2024 do 01.02.2024 sú

účelnými nákladmi, bezprostredne vzniknutými so škodovou udalosťou, za ktorú zodpovedá žalovaný.
Počas tohto obdobia nemohol poškodený s vlastným vozidlom akokoľvek disponovať a nemal ani
možnosť ovplyvniť dĺžku šetrenia poistnej udalosti ako aj čas doručenia oznámenia žalovaného
o totálnej škode s vyčíslením škody.
22. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že poškodený nikdy nevynaložil finančné prostriedky, ktoré by

mali za následok zmenšenie jeho majetku. Napokon aj v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 7Co/105/2024 záväzok poškodeného zaplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového
vozidla zo zmluvy o prenájme vozidla vznikol voči žalobcovi a skutočnosť, že k zániku záväzku
poškodeného došlo dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok ako súčasti zmluvy o postúpení
pohľadávky (započítaním pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného poškodeným a pohľadávky
poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom) ako jedným z

aprobovaných spôsobov zániku záväzku neznamená, že nedošlo k ujme v majetkovej sfére poškodenej.
23. Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo 3/2015, na ktoré poukazuje žalovaný vychádza z úplne
odlišného skutkového stavu a nie je na prejednávanú vec aplikovateľné, a to z dôvodu, že v označenom
rozhodnutí sa okresný súd vôbec nezaoberal posudzovaním dĺžky nájmu náhradného vozidla pri totálnej
škode na vozidle, ale tým, že žalobca si zapožičal náhradné motorové vozidlo od fyzickej osoby, ktorá

sa požičiavaním náhradných vozidiel profesionálne nezaoberá, pričom denná sadzba nájmu dojednaná
medzi žalobcom a prenajímateľom bola skutočne neprimerane vysoká vzhľadom na
obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Okresný súd teda pri rozhodovaní
tohto sporu postupoval v súlade s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022, ktorý sa práve
v tomto rozhodnutí zaoberal otázkou nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla až do

doručenia oznámenia o totálnej škode s vyčíslením.
24. Žalobca ani poškodený pritom nedokázali ovplyvniť rýchlosť žalovaného pri
likvidovaní škodovej udalosti a preto dĺžka nájmu náhradného vozidla bola v danom prípade v priamej
úmere s promptnosťou poisťovne – žalovaného pri likvidovaní poistnej udalosti. Žalobca predloženými
dôkazmi riadne preukázal opodstatnenosť svojho nároku a uniesol dôkazné bremeno, o čom

svedčí aj napadnutý rozsudok.
25. Vo vzťahu k námietke žalovaného o arbitrárnosti a svojvôli okresného súdu žalobca poukázal na
základné princípy CSP, predovšetkým na čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, keď súčasne zdôraznil, že povinnosť
súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý jeden argument
strany sporu bola daná podrobná odpoveď. V danom smere sa totiž kladie dôraz predovšetkým na

jednoduchosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, čo napadnutý rozsudok nepochybne spĺňa. Účastník konania má totiž
právo na nezávislé a nestranné prejednanie veci súdom, avšak nemá nárok na to, aby súdy rozhodovali

podľa jeho predstáv.

26. Ďalšie podania strán v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

27. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané

oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

28. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP).29. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na

zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

30. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to,
aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami
(uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného
práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany
sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/1997
zo dňa 19.03.1997 a sp. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Odvolacie námietky žalovaného
k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe
vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím

na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá
povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale
i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie veľmi
podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s

„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd
nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, popísaný v odôvodnení
jeho rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho

súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa
ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.
ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj

odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“.

31. Za nedôvodné preto považoval odvolací súd námietky žalovaného o
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.

32. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne
protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.

zn. I. ÚS 344/10, sp. zn. III. ÚS 305/08).

33. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku nevysvetlil, v čom konkrétne malo byť napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Jeho argumentácia vymedzila základné kritériá
pre formulovanie dôvodov súdneho rozhodnutia vyplývajúce tak z právnej úpravy, ako aj teórie

a súdnej praxe. Prepojenie týchto pravidiel s aktuálne napadnutým rozhodnutím však v podanom
opravnom prostriedku absentuje. Pokiaľ odvolateľ nevysvetlil, v čom mala spočívať tvrdená arbitrárnosť
rozhodnutia, potom jeho odvolacie námietky nemohli byť posúdené ako opodstatnené. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia pritom zreteľne vyplýva, že sa súd prvej inštancie v prejednávanej právnej
veci dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP, keďže je z odôvodnenia napadnutého

rozsudku zrejmé, čoho sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, okresný súd
uviedol ktoré dôkazy boli vykonané a z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, poukázal na právnu
úpravu, v zmysle ktorej vychádzal pri kreovaní právneho záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku, pričom rozhodol o celom uplatnenom nároku a odôvodnenie jeho rozhodnutia korešpondujes výrokovou časťou napadnutého rozsudku. V záverečných odsekoch odôvodnenia konajúci súd popísal
svoj procesný postup pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý korešponduje s výrokovou
časťou napadnutého rozsudku.

34. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. K tejto jeho námietke odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolateľ konkrétne nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti doby trvania nájmu náhradného vozidla poškodeným za
obdobie od 17.01.2024 do 01.02.2024, keď argumentoval tým, že nájom náhradného vozidla

bol v danom prípade nutný a účelný iba do dňa 25.01.2024, keď poisťovňa oznámila poškodenému, že
poistná udalosť posúdila ako totálnu škodu, kedy vzhľadom na hodnotu vozidla by bolo neekonomické
poškodené motorové vozidlo opravovať. Uvedeným dňom mal teda poškodený vedomosť, že mu
bude vyplatené poistné plnenie, čím mu zároveň zanikol nárok na náklady v súvislosti s prenájmom
náhradného motorového vozidla. Účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového

vozidla tak boli iba v období od 17.01.2024 do 25.01.2024.

35. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje za
potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Účelom uvedeného
zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým
vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému
priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu

a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného
fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo
neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie
zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou
prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods.

2 a 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022
zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať

škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok...“.

36. V prejednávanom spore bolo zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu
predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového
vozidla len do dňa, keď mu poisťovňa oznámila, že poistnú udalosť posúdila ako totálnu škodu, alebo
až do doby, keď poisťovňa doručí poškodenému aj oznámenie o výške poistného plnenia.

37. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otázka dôvodnosti nájmu náhradného motorového
vozidla (ako škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou – dopravnou nehodou zo dňa
08.01.2024) nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Jedná sa o takú zložku náhrady škody, ktorá
bola poškodenej strane žalovaným aj sčasti uhradená. Nesporným bolo i to, že nájom predmetnéhomotorového vozidla trval 16 dní (od 17.01.2024 do 01.02.2024). Medzi stranami sporu však zostala
spornou otázka, či po tom ako dňa 25.01.2024 poisťovňa oznámila poškodenému, že poistnú udalosť
posúdila ako totálnu škodu, (t.j., že oprava jeho poškodeného motorového vozidla neekonomická), či

následne v období od 26.01.2024 do 01.02.2024 (kedy poisťovňa oznámila poškodenému
i výšku poistného plnenia), možno nájomné za týchto 7 dní považovať za náklady vynaložené nutne
a účelne na vypožičanie – nájom náhradného vozidla. Bol to práve žalovaný, ktorý dňa 25.01.2024
oznámil poškodenému iba to, že poistnú udalosť posúdila ako totálnu škodu, a bolo teda iba na ňom,
kedy poškodenému oznámi i výšku poistného plnenia. V danom prípade to bol teda žalovaný, ktorý

objektívne oddialil vydanie motorového vozidla poškodenému.

38. Žalovaný až listom zo dňa 31.01.2024 oznámil poškodenému, že ukončil likvidáciu poistnej udalosti
a zaslal mu vyčíslenie o totálnej škode. Bezprostredne na to hneď na druhý deň poškodený ukončil
nájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie správne poukázal na argumentáciu Ústavného
súdu Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorej dobu

od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej
udalosti a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení,
resp. poukázania finančných prostriedkov za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania
náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Práve v označenom rozhodnutí
Ústavný súd riešil otázku účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla v súvislosti s likvidáciou poistnej

udalosti, pri ktorej poisťovňa konštatovala na motorovom vozidle poškodeného totálnu škodu. V bode
23. nálezu Ústavný súd uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby
nevyhnutnejopravyaleboobstaranianáhrady.Dodobynájmutrebazapočítaťnapríkladdobuvystavenia
posudku o škode a časť komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy,
primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla.

Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolností jednotlivého prípadu.“

39. Okresný súd správne poukázal na to, že pre poškodeného je nevyhnutnou nielen vedomosť o
nerentabilnej oprave jeho motorového vozidla, ale predovšetkým vedomosť o výške poistného
plnenia, od ktorej sa odvíja jeho ďalšie rozhodnutie ako zabezpečí svoje potreby pokiaľ ide o mobilitu.

Zároveň tiež nemožno od poškodeného vyžadovať, aby zabezpečil ukončenie nájmu
náhradného motorového vozidla ihneď po oznámení o likvidácii poistnej udalosti, a preto
pokiaľ ak tak učinil v nasledujúci pracovný deň po oznámení poisťovne o výške plnenia aj
tieto náklady na nájom náhradného vozidla možno považovať za účelne a nevyhnutne vynaložené.
40. Možno teda zhrnúť, ak žalovaný oznámil poškodenému ukončenie likvidácie škodovej udalosti a

výšku poistného plnenia až v liste zo dňa 31.01.2024 a poškodený bezodkladne po tom, čo
nadobudol informáciu o vyčíslení totálnej škody, ukončil nájom náhradného vozidla, boli tieto náklady –
nájomné za náhradné vozidlo vynaložené nutne a účelne.

41. S poukazom na postúpenie predmetnej pohľadávky (za vyúčtované nájomné za

náhradné vozidlo) z poškodeného na žalobcu, neobstojí ani obrana žalovaného, že finančné prostriedky
za vyčíslené nájomné poškodený nikdy nemusel žalobcovi uhradiť.
42. Žalobou uplatnený nárok vyplýval totiž zo záväzku z neuhradenej faktúry, v rámci ktorej bol dlžníkom
žalobcu poškodený. Predmetnom postúpenia bol v danom prípade nárok na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ktorý vznikol poškodenému voči žalovanému ako poisťovni škodcu.

Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. je pritom zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému
uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú
judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že
poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala

v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej
veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch
vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou
škodoujeajnájomnézaprenajatémotorovévozidlo.Vkonaníbolapreukázanáajpríčinnásúvislosť,keď

škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna
prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov
vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehodybol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním
náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla
vyplatil.Právnynástupcapoškodenéhopotomnazákladeplatnejzmluvyopostúpenívkonaníuplatňoval

žalovaným (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp.
právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné
vozidlo.

43. Krajský súd je toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená medzi poškodeným

a žalobcom dňa 01.02.2024, tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti
jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné
práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich
usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.

44. Za relevantný je potrebné považovať argument žalobcu v jeho vyjadrení k podanému odvolaniu

žalovaného, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky
so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za
postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať
na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci
postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými

slovami, poškodený by položil na stôl peňažnú sumu 1.119,94 eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by
ju vzápätí posunul späť k poškodenému.

45. Odvolací súd vedome v danej spojitosti používa mierne ironický tón, pretože popísaný (odvolateľom
minimálne naznačovaný) postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného

života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych
právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon
poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým
počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré
by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

46.Súčasnezust.§193CSPvyplýva,ktorýmirozhodnutiamijesúdvcivilnomsporovomkonaníviazaný.
Je zrejmé, že rozhodnutia iných okresných či krajských súdov, na ktoré poukazoval žalovaný, takými
nie sú.

47. Žiada sa dodať, že rešpektujúc argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze č.
k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16. februára 2023, ako najvyššej súdnej autority, prezentovanú v bode
23. (pozri bod 35. a 38. tohto rozsudku), už viaceré senáty Krajského súdu v Žiline aktuálne zmenili
svoju rozhodovaciu činnosť v otázke účelnosti a doby trvania nájmu náhradného vozidla (pozri napr.
rozhodnutia sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/84/2023 zo dňa 30.04.2024, sp. zn.

9Co/27/2024 zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 zo
dňa 26.03.2024 a iné).

48. Neobstojí ani odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015,
keďže v uvedenom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR posudzovaním dĺžky nájmu náhradného vozidla pri

totálnej škode nezaoberal, ale posudzoval v ňom len otázku primeranosti výšky dennej sadzby nájmu
náhradného vozidla.

49. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v danom
prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré

prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP v meritórnom výroku I. ako vecne správny potvrdil.

50. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú

odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaným.51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný. O výške

náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

2 6Co/56/2025

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].