Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201964
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201964.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX,
zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, proti
žalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. X, o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom (v súlade s terminológiou používanou v ustanoveniach § 324 a nasl. v spojení s §
344 Civilného sporového poriadku súd dané podanie žalobcu bude označovať ako „návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia“, prípadne skrátene „návrh“) podaným na tunajšom súde dňa 24.07.2025

domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom žiadal, aby súd rozhodol, že sa zriaďuje
sudcovské záložné právo k domu žalovaného, ktorý sa nachádza v okrese Bardejov, obec C., k. ú. C.
a je postavený na parcele D. B. E. XXX, o výmere 1114 m2, záhrada, zapísanej na liste vlastníctva č.
XX, k. ú. C., obec C., okres Bardejov, za účelom zabezpečenia plnenia pohľadávky žalovaného voči
žalobcovi vo výške 15.000 eur s príslušenstvom titulom vrátenia peňažných prostriedkov.
2. V odôvodnení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že poskytol žalovanému

postupne peňažné prostriedky na vyžiadanie žalovaného, ktorý prisľúbil, že tieto použije na nákup
hospodárskych zvierat (kravy a býky), stavbu oplotenia, prístrešku a krmiva pre ne a pod.. Tvrdil, že
žalovaný si vyžiadal 4.000 eur v auguste 2022 a žalobca mu ich poskytol dňa 31.08.2022. O dva
týždne žalovaný telefonoval, že sú ešte potrebné ďalšie peniaze a žalobca mu poskytol 12.09.2022
sumu 5.000 eur a 24.09.2022 rovnako sumu 5.000 eur. Ďalej podľa návrhu dňa 22.04.2023 poskytol
žalobca žalovanému 300 eur a dňa 27.04.2023 sumu 700 eur, ktoré boli určené na nákup býka a

jeho prepravu. Podľa tvrdení žalobcu spolu poskytol žalovanému 15.000 eur, žalovaný však dohodnuté
záležitosti nevyriešil a poskytnuté peňažné prostriedky v prospech nákupu vecí pre žalobcu nepoužil.
Preto žalobca od neho žiadal vrátenie peňažných prostriedkov, v súvislosti s čím žalovaný svoj dlh
uznal a dlžnú sumu potvrdil na dlžnom úpise zo dňa 02.03.2024, v ktorom sa zaviazal vrátiť peňažné
prostriedky do 31.12.2024, ktorý dátum si aj sám určil, keď vlastnoručne prepísal pôvodne žalobcom
navrhovaný dátum. Žalobca uviedol, že vo veci samej sa bude domáhať zaplatenia sumy 15.000 eur s

príslušenstvom. Momentálne je však stav taký, že žalovaný má dlhy, podľa vedomostí žalobcu okrem
toho, že dlhuje jemu, má dlh aj napríklad voči obci B., od ktorej mal prenajatý byt a zostal dlhovať
na nájomnom. Uvedený dlh nie je zverejnený, ale žalobca nemá pochybnosť o tom, že existuje a
preto navrhuje, aby súd uvedenú informáciu vyžiadal od obce B., nakoľko nemá zákonný prostriedok
ako uvedené oficiálne získať (napr. zákon o slobodnom prístupe k informáciám uvedené neumožňuje).
Rovnako má vedomosť aj o tom, že žalovaný neplatí daň za svoj dom obci C.. Preto žalobca na

zabezpečenie svojho nároku navrhol, aby bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadi
záložné právo na dom žalovaného, ktorý žalovaný postavil, užíva ho, avšak do dnešného dňa honedal zapísať do katastra nehnuteľností. Žalobca predpokladá, že tak neurobil práve z dôvodu rôznych
špekulácií, obec C. mu však za neho vyrubuje daň z nehnuteľností a dom je kompletne vystavaný
a obývaný. Na preukázanie, že daný dom je vedený ako vlastníctvo žalovaného žalobca predložil

potvrdenie obce Ortuťová a uviedol, že tento dom stojí na parcele D. E. XXX o výmere 1114 m2, záhrada,
zapísaný na LV č. XX, k. ú. C., ako je vidieť aj z 3D katastrálnej mapy a je v blízkosti domu žalobcu.
Žalobca má zato, že je daný dôvod pre zriadenie záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia,
pretože je tu dôvodná obava vyplývajúca zo správania žalovaného, že exekúcia bude ohrozená.
Poukázal na to, že žalovaný vylákal od neho peniaze, ktoré nepoužil na čo mal, špekuluje ako s domom,

tak aj s bytom, ktorý si prenajímal v Kurime a zároveň napriek tomu, že vytiahol od žalobcu peniaze, tvrdí,
že peniaze nemá a žalobca má obavu, že jeho jediný majetok bude postihnutý výkonom rozhodnutia na
uspokojenie iných dlhov žalovaného a na úhradu pohľadávky žalobcu nezostane žalovanému žiaden
majetok a iné prostriedky nemá. Žalobca má rovnako obavu zo zmarenia exekúcie z dôvodu, že ak
sa žalovaný dozvie o súdnom konaní o zaplatenie peňažných prostriedkov, prevedie rodinný dom
na inú osobu, ktorá sa nechá zapísať do katastra nehnuteľností a žalovanému nezostane žiadny

exekúciou postihnuteľný majetok. Žalobca tiež uviedol, že so žalovaným komunikoval cez SMS, ktoré
prikladá, nakoľko z nich podľa neho vyplýva, že žalovaný má finančné problémy a nie je schopný
dlh splatiť. Považujúc svoj nárok za nesporný a jednoznačný uviedol, že je nevyhnutné zabezpečiť,
aby sa nezmarilo jeho budúce vymáhanie. Rozsah záložného práva v korelácii pohľadávok a hodnoty
nehnuteľnosti je podľa žalobcu primeraný, nakoľko rozsah záložného práva by mal byť na základe

východísk súdnej praxe daný do 2 násobku hodnoty pohľadávky, pričom vzhľadom na príslušenstvo a
náklady spojené s jej vymáhaním sa môže jednať o sumu cca 20.000 eur - 25.000 eur. Žalobca tvrdil, že
dom, ku ktorému navrhuje zriadenie záložného práva, je montovaná stavba na pätkách, jeho hodnota je
nižšia ako hodnota plnohodnotných murovaných stavieb – cca 35.000 eur a rovnako obec Ortuťová nie
je oblasťou, kde sú vysoké ceny nehnuteľností. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že navrhované

zabezpečovacie opatrenie je primerané.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôkazy pripojil doklad o pohyboch
peňažných prostriedkov, listinu, ním označenú ako „dlžný úpis“ zo dňa 02.03.2024, LV č. XX F. XXX
pre k. ú. C., potvrdenie obce Ortuťová zo dňa 21.07.2025, snímok katastrálnej mapy s identifikáciou

domu žalobcu a žalovaného a sms komunikáciu. V návrhu ako dôkaz označil tiež potvrdenie obce
Kurima o dlhu žalovaného, ktoré žiadal aby od obce vyžiadal súd. Ako dôkaz označil tiež fotografie domu
žalovaného, ktoré však k návrhu nepripojil, ani neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by ich bez svojej viny
pripojiť nemohol.

4. Vzhľadom na podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, postupujúc podľa § 343,
§ 344 a § 328 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k
rozhodnutiu o tomto návrhu, pričom tento v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca podľa názoru súdu
neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.

5. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a knávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

9. Zmyslom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia

treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z
rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia
oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k
podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že
navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne).
Či je, alebo nie je prítomná existencia takejto obavy, tak to možno usudzovať najmä z hľadiska

vyvíjania aktivít povinným, týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho). Zabezpečovacie
opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až
zápisom do príslušného registra. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci
(zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka

spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Konanie o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom, jeho nariadenie je možné iba na návrh a za
splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, spravidla bez
nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným
determinantom obsah samotného návrhu. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností

presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý
je pre tento inštitút charakteristický a rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť.
V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ)
okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu,
že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva. Konajúci súd musí pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať
splnenie podmienok na jeho nariadenie, pričom spravidla dokazovanie nevykonáva, rozhoduje bez
pojednávania a výsluchu strán. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie, teda
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého
postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako
nanajvýš pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§
149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila

potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež dôvodnú obavu z ohrozenia
exekúcie.

10. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súdnom konaní
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej

republiky. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť
poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel
aj tomu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci,

a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže
to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP). Pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je potrebné, aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto

opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia.11. Je preto výlučne vecou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, aby dostatočne konkrétne,
podrobne a presvedčivo opísal rozhodujúce skutočnosti a aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre
ktorý požaduje takúto ochranu podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti

aopodstatnenostitakéhotonávrhu.Nanávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniasatakvzmysle
platnej právnej úpravy (§ 326 ods. 1 v spojení s § 344 CSP) v porovnaní so žalobou kladú osobitné,
ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu
na také opatrenie nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné
úsilie o doplnenie dokazovania.

12. Zákonná úprava pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda vyžaduje splnenie základných
podmienok, ktorými sú: a/ osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, b/ osvedčenie existencie obavy budúceho zmarenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) a c/
primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka.

13. V prejednávanom prípade súd má zato, že splnenie prvých dvoch vyššie uvedených základných
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca osvedčil. Návrhu však nebolo možné
vyhovieť, lebo vôbec ničím neosvedčil splnenie tretej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia (primeranosť zásahu do majetkových pomerov dlžníka). Na osvedčenie danej podmienky
nepredložil žalobca absolútne žiaden dôkaz.

14. Splnenie prvých dvoch podmienok žalobca osvedčil podľa názoru súdu preto, lebo predloženým
prehľadom o pohybe peňažných prostriedkov (č. l. 10 spisu) bolo osvedčené poukázanie peňažných
prostriedkov vo výške spolu 15.000 eur v období august 2022 až apríl 2023 adresátovi označenému ako
Mirosused,kdepritrochplatbáchjepoznámka„jalovice“,čokorešpondujestvrdeniamižalobcuvnávrhu

o čase, výške, účele a adresátovi poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom aj predmetom žalobcom
predloženej sms komunikácie (č. l. 11 a 12 spisu) s rovnakým adresátom (A. G., A. A.) bolo riešenie
vrátenia práve danej peňažnej sumy (15.000 eur). Podľa žalobcom predloženého „dlžobného úpisu“ (č.
l. 5 spisu) žalovaný dňa 02.03.2024 potvrdil záväzok vo výške 15.000,- eur voči žalobcovi s termínom
vrátenia do 31.12.2024, ktorý už uplynul, pričom vychádzajúc z predloženej sms komunikácie (správa

z 29.12.2024 v znení „Ahoj Miro, je koniec roka dlh nie je vyplatený idem to riešiť“) možno mať
za osvedčené nevrátenie sumy v danej lehote a tiež finančné problémy žalovaného a iné jeho dlhy
(nedoplatok na daniach voči obci Ortuťová vyplývajúci z oznámenia danej obce zo dňa 21.07.2025).
Súd preto nepovažoval za potrebné žalobcom navrhované vyžiadanie potvrdenia obce Kurima o dlhu
žalovaného, lebo už predloženými dôkazmi mal prvé dve podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia za dostatočne osvedčené. Nemožno však mať za osvedčené splnenie tretej podmienky, lebo
žalobca nepredložil vôbec žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné posúdiť primeranosť zabezpečenia
k hodnote majetku, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením postihnutý (v tomto prípade dom, obydlie).
Preto neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre neosvedčenie proporcionality
daného opatrenia (že nejde o hrubý nepomer medzi výškou pohľadávky a takým zabezpečením)

zo strany žalobcu. Na rozdiel od zriadenia záložného práva zmluvou, kde je vecou dohody strán
a slobodného rozhodnutia dlžníka, aký hodnotný majetok založí na zabezpečenie pohľadávky, pre
súdom nariadené zabezpečovacie opatrenia táto podmienka (proporcionality) musí byť skúmaná,
osvedčená a splnená vždy.

15. Uvedené potvrdzuje tak ustálená súdna prax ako aj právna teória. V tejto súvislosti viď napr.
Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1304,
výklad k § 343 CSP a z neho cit. „...ak ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie
opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj

vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade
rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.“

16. Súd podporne poukazuje napr. aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/33/2019

podľa ktorého cit. „Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t .j. musí skúmať, či
zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.“17. Žalobca v návrhu tvrdil, že rozsah záložného práva v korelácii pohľadávok a hodnoty nehnuteľnosti
je primeraný, nakoľko vzhľadom na príslušenstvo a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky môže sa
jednať o sumu cca 20.000 až 25.000,- eur a že dom, ku ktorému žalobca navrhuje zriadenie záložného

práva, je montovaná stavba na pätkách, preto jeho hodnota je podľa žalobcu nižšia ako hodnota
plnohodnotných murovaných stavieb, cca 35.000,-eur a tiež tvrdil, že obec Ortuťová nie je oblasťou, kde
sú vysoké ceny nehnuteľností. Ani jedno z daných tvrdení však žalobca neosvedčil žiadnym dôkazom,
preto jeho návrhu nebolo možné vyhovieť.

18. Podľa žalobcom predloženého Oznámenia obce Ortuťová zo dňa 21.07.2025 o stavbe na parcele D.
E. XXX v k. ú. C. adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu daná stavba má byť novší „rodinný dom“
postavený na parcele D. E. XXX v k. ú. C., ktorý patrí a jeho vlastníkom je A. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
ho obýva aj so svojou rodinou. Podľa oznámenia obce menovaný si do dňa vydania tohto potvrdenia
nesplnil povinnosť a nepodal žiadosť o stavebné povolenie, dom je postavený bez povolenia a bez
kolaudácie a nebol priznaný v daňovom priznaní.

19. Z potvrdenia obce tak nijako nevyplýva to, čo tvrdil žalobca, teda že by malo ísť o montovanú
stavbu na pätkách, ktorej hodnota by mala byť nižšia ako hodnota plnohodnotných murovaných stavieb
a že táto by mala byť cca 35.000,- eur. Práve naopak, obec uvádza, že ide o novší rodinný dom,
ktorý žalovaný obýva aj svojou rodinou, pričom ani snímok z katastrálnej mapy predložený žalobcom

(č. l. 7 spisu) tvrdenia žalobcu neosvedčuje. A keďže na osvedčenie svojich tvrdení žalobca žiadne
iné dôkazy nepredložil a nepredložil ani v návrhu tvrdené fotografie, ktoré vo vzťahu k hodnote domu
samé osebe zjavne ani nemohli by byť výpovedné, výpovedné mohli by byť nanajvýš pokiaľ ide
o spôsob vyhotovenia domu, jeho tvrdenia o primeranosti zabezpečenia sú nateraz len v rovine ničím
neosvedčených tvrdení a na základe ničím neosvedčených tvrdení nariadiť zabezpečovacie opatrenie

nemožno. Preto ak žalobca pri nateraz osvedčenej pohľadávke vo výške 15.000 eur žiada nariadiť
zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k majetku - novšiemu rodinnému domu, bolo jeho povinnosťou
osvedčiť, že tento má hodnotu, ktorá nie je v hrubom nepomere k výške jeho pohľadávky, čo sa nestalo.
Tvrdenú hodnotu domu cca 35.000 eur ani skutočnosť, že má ísť len o montovanú stavbu na pätkách
žalobca vôbec ničím neosvedčil.

20. Pokiaľ ide o otázku proporcionality, z logiky veci prostriedkom účinného zabezpečenia môže byť
len vec, ktorej hodnota je vyššia ako hodnota pohľadávky, avšak nesmie ísť o hrubý nepomer medzi
hodnotou majetku a pohľadávky. Nesporne teda žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia musí osvedčiť, že jeho pohľadávka nebude zriadením záložného práva zabezpečená v

niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k hodnote založenej veci, teda že nedôjde k zjavne hrubému
nepomeru. V tu súdenom spore prostriedkom zabezpečenia nemá byť bežná hnuteľná vec, ale dom,
preto bolo mimoriadne dôležité osvedčiť danú zákonnú podmienku vzhľadom na výšku pohľadávky.
Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného
práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a

aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, preto súd dospel k záveru, že nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení nie je možné, lebo nebolo žalobcom osvedčené, že
tým nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného.

21. V danom prípade žalobca obsahom svojho návrhu a pripojenými dôkazmi neosvedčil, že ide

o prípad, kedy by bolo možné nariadiť požadované zabezpečovacie opatrenie. Súdu pritom neprináleží
rozhodujúce skutočnosti si domýšľať, alebo vyhľadávať dôkazy, či by prípadne nebol skutočne dôvod
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom ochrany práva žalobcu či zamedzenia vzniku
škody. Nie je povinnosťou, ale ani právom súdu, ktorý z podstaty svojho postavenia musí byť nezávislý
a nestranný vyzývať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov, keďže by tým zasiahol do procesnej

rovnováhy a išlo by o neprípustné preferenčné zaobchádzanie, zvýhodňovanie jednej strany v spore a
porušenie princípu rovnosti strán. Nepredloženie týchto dôkazov tu totiž nie je procesným nedostatkom
návrhu, ale neunesením dôkazného bremena potrebného pre úspech žalobcu. V kontradiktórnom
sporovom konaní kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre žalobcu za následok
stratu sporu či jeho časti nie je povinnosťou súdu žalobcu vyzývať k splneniu týchto povinností, keďže

ich neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesné vady návrhu, ale bráni vyhoveniu
návrhu. V opačnom prípade by súd zásadu nestrannosti a rovnosti strán porušil, nakoľko by tým
jednej strane pomáhal k úspechu v spore, keďže nejedná sa o odstraňovanie vád podania na ktoré
dopadá § 129 CSP. Preto bolo na žalobcovi, aby vo vzťahu k proporcionalite osvedčil tie skutočnosti,ktoré zákon predpokladá a ktoré aj sám správne pomenoval, ale neosvedčil ich žiadnym konkrétnym
dôkazom zodpovedajúcim tu súdenej veci a teda aby už spolu s návrhom predložil všetky dôkazy na
ich osvedčenie, čo sa nestalo.

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená
v celom rozsahu ho zamietnuť.

23. Pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových
okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcovi podať nový návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia (§ 329 ods. 3 CSP v spojení s § 344 CSP), či návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v prípade reálneho konania žalovaného napĺňajúceho obavu žalobcu, že
žalovaný v súvislosti s budúcim konaním o zaplatenie peňažných prostriedkov v úmysle vyhnúť sa

plneniu prevedie dom na inú osobu.

24. Čo sa týka výroku o trovách konania, Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie podobné § 145
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, v zmysle ktorého sa v uznesení o nariadení
predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle Civilného sporového

poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného, či zabezpečovacieho
opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

25. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodnutím, ktorým sa

konanie končí. Preto súd o trovách konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
rozhodol, a to podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nevznikol, lebo vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mal plný úspech žalovaný,
preto jemu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaný však náhradu žiadnych
trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú (návrh

ani uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa mu v zmysle § 331
ods. 1 veta druhá CSP v spojení s § 344 CSP ani nedoručujú), preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2
CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom
o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania
stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.