Rozsudok – Ostatné – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200607
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX C., zastúpeného advokátskou kanceláriou Q.B.F. VYRVA, s.r.o.,
so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne D. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 06.04.2021 z r u š u j e a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti
tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
22.02.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), zamietla žiadosť žalobkyne z 15. decembra 2020,

ktorou žiadala o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) z dôvodu, že účastníčke konania nárok na invalidný
dôchodok podľa predmetného zákonného ustanovenia nevznikol, nakoľko v čase posudzovania jej
nároku nemala status poistenca, a to aj napriek doplateniu poistného podľa § 142 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom ustanovenej lehote
odvolanie.

2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.04.2021 žalovaná prostredníctvom
generálneho riaditeľa odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie
potvrdila. V odôvodnení žalovaná v prvom rade poukázala na skutočnosť, že účastníčka konania bola
uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákon o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom invalidita účastníčky konania vznikla v čase
pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka (keď bola nezaopatreným dieťaťom).

Súčasne bola účastníčka konania uznaná za invalidnú aj podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1
zákon o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má od 18. júna 2013 pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Žalovaná ďalej uviedla, že na základe žiadosti o priznanie invalidného dôchodku v súlade s § 70 ods. 1zákona o sociálnom poistení z 15. decembra 2020, ani na základe podaného odvolania, nebol zdravotný
stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, nakoľko spôsob posúdenia zdravotného stavu a prijatý posudkový záver nenamietala.

Žalovaná s poukazom na ust. § 70 ods. 1, ods. 2 a § 72 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o sociálnom
poistení ďalej konštatovala, že účastníčka konania podmienky nároku splnila, vznikol jej preto nárok
na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení od 9. septembra 2011, teda od
dovŕšenia 18. roku veku.

3. Žalovaná zároveň v danej veci poukázala aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v rozsudku č. 9So/127/2009 z 27. januára 2010, na ktorý prvostupňový správny orgán
poukazuje a z ktorého vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení vznikne nezaopatrenému dieťaťu (fyzickej osobe) len vtedy, ak je súčasne aj poistencom, teda
ak by bol od 16 roku veku dobrovoľne poistený. Podľa názoru žalovanej nárok na invalidný dôchodok
podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže vzniknúť nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je

poistencom už v čase posudzovania zdravotného stavu, t. j. v čase zisťovacej lekárskej prehliadky,
pričom v danej veci presný dátum vzniku invalidity nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia na
zisťovacej lekárskej prehliadke dňa 29. júla 2014 určený, posudkový lekár podľa doloženej zdravotnej
dokumentácie určil u účastníčky konania vznik invalidity v čase nezaopatrenosti. Žalovaná zároveň
dodala, že dátum, odkedy bol účastníčke konania priznaný nárok na invalidný dôchodok na základe

tohto posudkového záveru o invalidite, bol určený v súlade s jej žiadosťou o invalidný dôchodok z 29.
júla 2014 a v súlade s § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, t. j. od 9. septembra 2011.

4. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatovala, že nakoľko invalidita účastníčky
konania vznikla v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, teda nemala status poistenca (čo sa

navzájom vylučuje), nie je možné jej nárok na invalidný dôchodok posudzovať aj podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia jej nárok na invalidný dôchodok podľa žalovanej
nevzniká ani v prípade, keď získala obdobie dôchodkového poistenia potrebné pre vznik nároku
jeho dodatočným zaplatením. Nárok na invalidný dôchodok podľa tohto ustanovenia môže vzniknúť
nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je poistencom už v čase posudzovania zdravotného stavu, čo by v

prípade účastníčky konania bolo k 29. júla 2014. Žalovaná zároveň dodala, že dňa 18. júna 2013 v čase
vzniku invalidity podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bola účastníčka konania študentkou
strednej školy, a teda spĺňala podmienky nezaopatrenosti dieťaťa v súlade s § 9 ods. 1 tohto zákona,
pričom dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie získala status poistenca odo dňa
doplatenia poistného na dôchodkové poistenie (od 16. decembra), a nie spätne k dátumu 29. júla 2014

(zisťovacej lekárskej prehliadky), alebo k 18. júnu 2013, pretože nejde o zaplatenie dlžného poistného
podľa § 78 ods. 1 tohto zákona. Žalovaná v tejto súvislosti uzavrela, že dodatočným doplatením
poistného nezískala účastníčka konania spätne status poistenca na účely invalidity podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, keďže dodatočné doplatenie poistného realizované podľa § 142 ods. 3
písm. d) tohto zákona po 29. júli 2014, dňa 16. decembra 2020, nemá žiaden vplyv na posúdenie vzniku

nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 tohto zákona k 18. júnu 2013, pričom táto skutočnosť
bude priaznivou okolnosťou pre účastníčku konania pri posudzovaní nároku a určení sumy starobného
dôchodku.

5. Žalovaná záverom poukázala aj na právny názor prijatý v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republikyvskutkovoporovnateľnejvecič.1So/16/2016z27.júna2017aleborozsudkuKrajskéhosúduv
Košiciach č. 3Sd/42/2016 z 20. júla 2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.7So/72/2016z28.februára2018,podľaktoréhorozhodujúcouskutočnosťouprepriznanieinvalidného
dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je skutočnosť, či v čase vzniku invalidity
podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca a podľa ktorého dodatočné

zaplatenie poistného účastníkovi konania ku dňu vzniku invalidity status poistenca nenavráti a takýto
postup nie je možné považovať voči tomuto účastníkovi konania za diskriminačný. Práve opačný postup
by bol diskriminačný voči poistencom. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych okolností
žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa dospela k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie
je dôvodné, keďže v odvolacom konaní nepredložila také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila

správnosť posúdenia jej nároku na invalidný dôchodok, následného rozhodnutia o priznaní invalidného
dôchodku a o určení sumy invalidného dôchodku, a preto odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie.II.
Žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 03.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave v ten istý deň, sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej D. XXX XXX
XXXX X zo dňa 06.04.2021. Žalobkyňa v danej veci uviedla, že dňa 15.12.2020 na Sociálnej poisťovni,
pobočka Bratislava vykonala úkon dodatočného zaplatenia poistného v súlade s ust. § 142 ods. 3 písm.

d) zákona o sociálnom poistení, pričom fyzicky zaplatila poistné prevodom peňažných prostriedkov
na účet Sociálnej poisťovne, a zároveň podala žiadosť o priznanie nároku na invalidný dôchodok
podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyni bolo vo veci uplatneného predmetného
nároku doručené prvostupňové rozhodnutie, ktorým predmetný nárok nepriznal a žiadosť zamietol. Proti
uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. Dňa 08.04.2021 bolo žalobkyni
doručené rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.04.2021, ktorým došlo k zamietnutiu

odvolania žalobkyne a potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia.

7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodné tvrdenie žalovanej, na základe ktorého zamieta nárok žalobkyne
na invalidný dôchodok podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nie je podporené žiadnym
ustanovením zákona a ani žiadnym relevantným argumentom, ktorý by nepochybne ustálil titul, pre ktorý

žalovaná takto postupovala a vydala napadnuté rozhodnutie. Žalovaná sa podľa žalobkyne obmedzuje
na tvrdenia bez opory v riadnom právnom titule, dokonca v rozpore s priamymi zákonnými titulmi (ust. §
142 ods. 3, § 6 ods. 2 a § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Podľa žalobkyne v tomto skutkovom
prípade je potrebné rozhodnúť o tom, či žalobkyňou vykonané zaplatenie poisteného na dôchodkové
poistenie za obdobie nachádzajúce sa v intervale od dovŕšenia 16. roku veku do dňa vzniku invalidity,

má taký právny následok, že je obdobím poistenia na dôchodkové poistenie, pretože ak je obdobím
dôchodkového poistenia, je ho potrebné zohľadniť' pri rozhodovaní o tom, či sú splnené podmienky
nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa
žalobkyne žalovaná pri svojej úvahe automaticky spája vznik invalidity v období nezaopatrenosti s
nárokom na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nehladiac

na ustanovenia, ktoré zakladajú právo každej fyzickej osoby, nielen poistenca, tak, ako to vyplýva z ust. §
142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, zaplatiť si poistné na dôchodkové poistenie práve aj za obdobie
od dosiahnutia 16. roku veku, kedy samotná nezaopatrenosť môže v pokoji trvať a získať tak dobu
poistenia na vznik nároku podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nehľadiac zároveň ani
na ustanovenia o tom, že môže popri sebe existovať nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods.

1 a ust. § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, s čím sa následne vysporiadava ust. § 81 ods. 1 veta
tretia zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobkyne žalovaná nesporne pozná aj judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2009 vyjadruje právny názor o
tom, že aj nezaopatrenému dieťaťu môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, keďže týmto rozhodnutím operovala v prvom stupni rozhodovania.

8. Žalobkyňa v danej veci ďalej uviedla, že kým s poukazom na ustanovenia o osobnom rozsahu
dôchodkového poistenia do okamihu dovŕšenia 16. roku veku, nikto nemôže nadobudnúť postavenie
dôchodkovo poistenej osoby, pretože má trvať povinná školská dochádzka, po dovŕšení tohto 16.
roku okrem iného uvedené ust. § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení umožňuje takéto

postavenienadobudnúťvdôsledkuzaplateniapoistnéhonadôchodkovéposteniedodatočne.Žalobkyňa
preúplnosťdodala,žedňa18.06.2013,kedyjejvzniklainvalidita,mala19rokov,apretooddovŕšenia16.
roku veku do okamihu jej invalidity trvali viac ako tri roky, kedy postavenie poisteného nadobudnúť mohla
a aj nadobudla v súlade s ust. § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa zároveň dodala,
že aj napriek tomu, že jej invalidita vznikla v dobe nezaopatrenosti, a to v dobe, keď mala 19 rokov

(nie v dobe pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ako to tvrdí žalovaná), žiadne ustanovenie
zákona nevylučuje situáciu, že jej vznikne nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, ak na tento nárok splní podmienky. A to podmienku invalidity a podmienku doby
poistenia, najmä zaplatením poistného podľa ust. § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

9. Žalobkyňa záverom dodala, že nestavia právny záver o trvaní svojho právneho nároku na invalidný
dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na bezobsažnom tvrdení, ani na ustálenej
judikatúre krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci by to mohla bez obáv urobiť,
ale svoj nárok právne zakladá na konkrétnych ustanoveniach zákona o sociálnom poistení (§ 6 ods. 2,§ 60 ods. 5 a § 142 ods. 3), ktoré priamo vznik jej postavenia ako poisteného a trvanie jej poistenia
plynúce z dôvodu postavenia poisteného aj z titulu spätného zaplatenia poistného ustanovujú. Napriek
tomu žalobkyňa v danej veci okrem iného poukázala najmä na aktuálny rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019, ktorý uvedený právny názor žalobkyne
podporuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa v danej veci navrhla napadnuté ako aj
prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

10. Žalobkyňa následne podaním zo dňa 31.08.2021 doplnila žalobu o informáciu o skutočnosti, že

dňa 28.07.2021 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/19/2020 zo
dňa 27.05.2021, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom konajúci súd prejednával a rozhodoval o právne
totožnejvecipopieraniapostaveniapoistencaapopieraniatrvaniadobypoisteniapovykonanízaplatenia
poistného v súlade s ustanovením § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa k podaniu
pripojila kópiu predmetného rozsudku a požiadala konajúci súd o zohľadnenie tohto právneho názoru
pri svojim ďalšom rozhodovaní.

III.
Konanie pred správnym súdom

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.06.2021 uviedla, že sa pridržiava skutkových a

právnych dôvodov uvedených v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaná ďalej zopakovala
svoje argumenty a opätovne poukázala najmä na skutočnosť, že záväzným podkladom pre rozhodnutie
bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovanej v Bratislave, podľa ktorého
má žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od času, kedy bola nezaopatreným dieťaťom,
mieruschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť45%,vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Žalovaná

opätovne poukázala aj na skutočnosť, že žalobkyňa v odvolaní, ani v správnej žalobe, nenamieta
spôsob posúdenia jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných
zložiekžalovanej,aležiada,abybolpozískanídodatočnedoplatenéhoobdobiadôchodkovéhopoistenia
jej nárok na invalidný dôchodok posúdený aj podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Teda žiada,
aby mala umožnené využiť aj túto možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok a aby jej bola určená

suma invalidného dôchodku aj spôsobom podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý zohľadní
aj získané obdobie dôchodkového poistenia.

12. Žalovaná ďalej opätovne poukázala aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej
republiky v rozsudku č. 9So/127/2009 z 27. januára 2010, z ktorého vyplýva, že nárok na invalidný

dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vznikne nezaopatrenému dieťaťu (fyzickej
osobe) len vtedy, ak je súčasne aj poistencom, teda ak by bol od 16 roku veku dobrovoľne poistený.
Podľa názoru žalovanej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
môže vzniknúť nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je poistencom už v čase posudzovania zdravotného
stavu, t. j. v čase zisťovacej lekárskej prehliadky, pričom v danej veci presný dátum vzniku invalidity nebol

posudkovým lekárom sociálneho poistenia na zisťovacej lekárskej prehliadke dňa 29. júla 2014 určený,
posudkový lekár podľa doloženej zdravotnej dokumentácie určil u účastníčky konania vznik invalidity
v čase nezaopatrenosti. Žalovaná zároveň dodala, že dátum, odkedy bol účastníčke konania priznaný
nárok na invalidný dôchodok na základe tohto posudkového záveru o invalidite, bol určený v súlade
s jej žiadosťou o invalidný dôchodok z 29. júla 2014 a v súlade s § 70 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení, t. j. od 9. septembra 2011 (od dosiahnutia 18. roku veku). Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej
poukázala aj na skutočnosť, že dňa 9. septembra 2011 v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok bola
žalobkyňa študentkou strednej školy a spĺňala podmienky nezaopatrenosti dieťaťa v súlade s § 9 ods. 1
zákona o sociálnom poistení. Dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie by žalobkyňa
získala status poistenca odo dňa doplatenia (16. decembra 2020), a nie spätne k dátumu 29. júla

2014 (dátumu zisťovacej lekárskej prehliadky). Z toho dôvodu podľa žalovanej bude možné zohľadniť a
hodnotiťžalobkynidoplatenéobdobiedôchodkovéhopoisteniaažprenárokaurčeniesumydôchodkovej
dávky, na ktorú vznikne nárok až po tomto dátume. Podľa názoru žalovanej teda dodatočné doplatenie
poistného na dôchodkové poistenie nemá žiaden vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku fyzickej
osoby, ktorej invalidita vznikla v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, pretože nejde o zaplatenie

dlžného poistného podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

13.Žalovanávtejtosúvislostipoukázalaajnarozhodovaciupraxsprávnychsúdovvobdobnýchveciach,
konkrétne na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/72/2016 z 28. februára 2018,9So/127/2009 z 27. januára 2010, č. 1So/16/2016 z 27. júna 2017 alebo rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. 3Sd/42/2016 z 20. júla 2016, v ktorých sa súdy svojim právnym názorom stotožňujú
s vyššie uvedeným právnym názorom žalovanej. Žalovaná zároveň dodala, že aj podľa právneho

názoru vysloveného súdmi v predmetných rozsudkoch, nevznikne fyzickej osobe napriek dodatočnému
zaplateniu poistného na dôchodkové poistenie spätne status poistenca na účely nároku na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z toho dôvodu žalovaná považuje napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým
stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, a preto uplatnený nárok v celom rozsahu

neuznáva a žiada súd, aby podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Vo vyjadrení zo dňa 11.10.2021 žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že svoj nárok opiera
o v žalobe špecifikované tri ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré priamo bez akejkoľvek
pochybnosti zakladajú právo žalobcu zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za konkrétne obdobie s
tým, že zároveň priamo ustanovujú, že uvedené obdobie je obdobím dôchodkového poistenia a žalobca

má postavenie poistenej osoby. Žalobkyňa zároveň dodala, že uvedené pravidlo vyjadrené priamo troma
zákonnými ustanoveniami je podporené aj právoplatnými rozhodnutiami krajských súdov a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktoré žalobkyňa v texte svojej žaloby a jej doplnenia uviedla, a z ktorých
presne identifikovala aj právne závery vyslovené v už prejednaných obsahovo a právne obdobných
veciach.

15. Žalobkyňa k tvrdeniu žalovanej o tom, že postupovala v súlade so žiadosťou žalobkyne, poukázala
vo svojom vyjadrení aj na právny názor Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vo svojom právoplatnom
rozsudkusp.zn.18Sa/47/2019okreminéhoustálil,že„Vtejtosúvislostisprávnysúdupozorňujesprávne
orgány, že úlohou posudkových lekárov je zaoberať sa jedine skutkovými okolnosťami, t. j. zdravotným

stavom žalobcu a na základe jeho hodnotenia len stanoviť či je žalobca invalidný ako predpokladá
zákon alebo zákon o sociálnom zabezpečení a súčasne určiť dátum jej vzniku, a právne posúdenie veci
ponechať na správne orgány. S poukazom na uvedené správny súd zdôrazňuje, že ustáliť dátum vzniku
invalidity nie je možné podľa administratívnych kritérií, ale jedine len na základe posúdenia zdravotného
stavu žalobcu. Určenie invalidity a presného dátumu jej vzniku je vecou medicínskeho posúdenia a

uváženia, nie vecou žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, nakoľko dátum podľa žiadosti má z
pohľadu dispozičnej zásady vplyv len na vyplácanie invalidného dôchodku.“

16. Žalobkyňa záverom svojho vyjadrenia uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne
relevantné právne tituly na podporu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na v

žalobe a v jej doplnení uvedenú právnu argumentáciu a skutkový stav trvá na svojej žalobe.

17. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná písomne nevyjadrila.

IV.
Relevantné právne predpisy

18. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z

krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

19. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o

veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

20. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.
21. Podľa § 6 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec podľa tohto zákona je na účely

dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60
ods. 2, 4 a 5.22. Podľa § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

23. Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť
aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom
na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

24. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

25. Podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj
vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republikytrvalýpobyt.Nároknainvalidnýdôchodoktejtofyzickejosobevznikánajskôrododňadovŕšenia

18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas
doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt.

26. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku

na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
E.? F.

F. C. G. H. G.

I.?

V.
Právne posúdenie správneho súdu

27. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na
základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v
Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane

prejednávanej veci.

28. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa
ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§
135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§
134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok
podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

29. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia
žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku.

30. Zo skutkového stavu, tak ako bol ustálený pred správny súdom, vyplýva, že žalobkyni bol priznaný
nárok na invalidný dôchodok rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2014 (ďalej

ako „rozhodnutie o invalidite“), a to ako nezaopatrenému dieťaťu podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení. Súčasťou rozhodnutia o invalidite bol posudkovým lekárom stanovený dátum
vzniku invalidity na deň 18.06.2013 (za účelom posúdenia nároku na invalidný dôchodok podľa § 70
ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

31. Dňa 15.12.2020 žalobkyňa vykonala úkon dodatočného zaplatenia poistného, v súlade
s ustanovením § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, pričom špecifikovala obdobie, za
ktoré uhradila poistné od 01.09.2010 do 31.08.2011 (12 mesiacov), teda za obdobie 1 roka po dovŕšení
16. roku veku (09.09.2009) a pred vznikom invalidity (18.06.2013), podľa rozhodnutia o invalidite. Nazáklade tohto dodatočného zaplatenia poistného, žalobkyňa požiadala žalovanú o priznanie nároku na
invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

32.Zprvostupňovéhorozhodnutia,potvrdenéhonapadnutýmrozhodnutím,vyplýva,žežalovanážiadosť
žalobkyne zamietla a uvedený skutkový stav vyhodnotila tak, že v čase vydania rozhodnutia o invalidite
žalobkyňa nebola poistencom a dodatočné zaplatenie poistného nezakladá spätne nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takýto záver žalovaná odôvodnila tým, že
nárok na invalidný dôchodok žalobkyne vznikol v čase jej nezaopatrenosti podľa § 70 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení, a status poistenca nie je možné získať spätne, keďže podľa ustanovenia § 72 sa
dostatočný počet rokov poistenia pre získanie nároku na invalidný dôchodok, podľa § 70 ods. 1, zisťuje
z obdobia pred vznikom invalidity.

33. Ako predmet sporu správny súd ustálil výklad ustanovení § 70 ods. 1, v spojení s ustanovením §
142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Konkrétne, či je možné aby osoba, ktorá už bola uznaná za

invalidnú v čase keď bola nezaopatreným dieťaťom podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, dodatočne získala status poistenca (dodatočným uhradením poistného podľa § 142 ods. 3
zákona o sociálnom poistení) a nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení.

34. Ako ďalší predmet sporu správny súd ustálil otázku, aký vplyv má presný dátum určenia invalidity
posudkovým lekárom na výklad vyššie uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení, v súvislosti
s posúdením nároku na invalidný dôchodok nezaopatreného dieťaťa.

35. Čo sa týka výkladu ustanovení § 70 ods. 1, v spojení s ustanovením § 142 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení, správny súd sa v celom rozsahu stotožnil a argumentáciou žalobkyne, ktorá odkazuje na
judikatúru Najvyššieho súdu SR, potvrdenej aj aktuálnou judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR,
ktorého právnym názorom je správny súd podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný a s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje.

36. Správny súd uvádza, že konštatovanie žalovanej, podľa ktorého dodatočné zaplatenie poistného
na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nezakladá spätne status
poistenca na účely posúdenia invalidity podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nemá oporu
v zákone. Zákon o sociálnom poistení, v ustanoveniach citovaných žalobkyňou v podanej správnej
žalobe, naopak priamo počíta so spätným nadobudnutím statusu poistenca (§ 6 ods. 2, § 60 ods. 5 a

§ 142 ods. 3).

37. Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, zákon priamo počíta s možnosťou
dodatočnej úhrady poistenia za obdobie (okrem iného), počas ktorého sa fyzická osoba sústavne
pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov

veku. Zároveň sa za poistenca, podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v znení
účinnom v čase rozhodovania žalovanej), na účely dôchodkového poistenia, považuje aj fyzická osoba,
ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. Podľa § 60 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení je pritom obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré
bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Z uvedených ustanovení zákona je teda

nepochybné, že dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení, status poistenca zakladá, a to aj spätne, k obdobiu po dovŕšení 16. roku veku.

38. Zákon o sociálnom poistení následne v ustanovení § 70 ods. 1 spomína, ako jednu z podmienok
nárokunainvalidnýdôchodok,získaniepočturokovdôchodkovéhopoistenia,sodkazomnaustanovenie

§72.Tým,ževustanovení§72niejeobdobiedôchodkovéhopoistenia,získanédodatočnýmzaplatením
poistného podľa § 142 ods. 3 (v spojení s ustanovením § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), nijak
vylúčené, je rovnako nepochybné, že dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie podľa
§ 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, zakladá spätne status poistenca aj za účelom posúdenia
nároku na invalidný dôchodok.

39. Na základe uvedené je teda možné v tejto veci sporný výklad ustanovení § 70 ods. 1, v spojení s §
142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, uzavrieť tak, že poistné na dôchodkové poistenie, za účelom
dodatočného získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia pre posúdenie nároku na invalidnýdôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, môže byť zaplatené aj dodatočne, a to za
obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole
alebo na vysokej škole, po dovŕšení 16. roku veku.

40. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, na ktorú poukazuje žalovaná, ak by dotknutá osoba už
nadobudla nárok na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení,
ktorý je podmienený statusom nezaopatreného dieťaťa (§ 9 zákona o sociálnom poistení). Ani takáto
osoba nie je vylúčená z oprávnenia dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie, za účelom

dodatočného získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia podľa § 142 ods. 3 zákona o
sociálnom poistení. Toto ustanovenie totiž vymedzuje obdobie, za ktoré je možné dodatočne uhradiť
poistné na dôchodkové poistenie, výlučne sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej
škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku, pričom status nezaopatreného dieťaťa nijak
nespomína.

41. Žalovaná tiež spochybňuje uvedený právny názor ustanovením § 72 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, podľa ktorého sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa žalovanej, ak dostatočný počet rokov poistenia
nebol dosiahnutý pred vznikom invalidity, už nemôže byť dosiahnutý dodatočne. Tento právny názor
je však celkom zjavne nesprávny a v rozpore s vyššie uvedeným výkladom a doslovným znením

citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 72 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení v žiadnom prípade nelimituje časový úsek, kedy bola žalovaná oprávnená zisťovať počet
rokov dôchodkového poistenia. Toto ustanovenie akurát určuje dobu, ktorá je relevantná pre posúdenie
splnenia dostatočného počtu rokov dôchodkového poistenia. Dodatočným zaplatením poistného podľa
§ 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je celkom nepochybne možné získať potrebné obdobie

dôchodkového poistenia, a to spätne k obdobiu po dovŕšení 16. roku veku a pred vznikom invalidity.
V čase rozhodovania o žiadosti o priznanie nároku na invalidný dôchodok mala teda žalovaná podľa §
72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení akurát zistiť, či sa toto dodatočné zaplatenie poistného vzťahuje
na dobu pred vznikom invalidity (po dovŕšení 16. roku veku).

42. S uvedeným záverom správneho súdu priamo súvisí aj ďalšia sporná otázka v tejto veci, aký vplyv
má presný dátum určenia invalidity posudkovým lekárom v súvislosti s posúdením nároku na invalidný
dôchodok nezaopatreného dieťaťa.

43. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení špecificky

určuje, že poistné na dôchodkové poistenie si je možné dodatočne zaplatiť až za obdobie od dosiahnutia
16. roku veku. Na základe tejto skutočnosti je teda zrejmé, že dôchodkové poistenie nie je možné
nadobudnúť pred dosiahnutím 16. roku veku, a preto v tomto období neprichádza do úvahy ani vznik
nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý je
získaním príslušného počtu rokov dôchodkového poistenia podmienený.

44. Nárok na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je naopak
možné nadobudnúť výlučne po dovŕšení 16. roku veku, a to aj dodatočne, kedy v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nič nebráni dotknutej osobe dodatočne si zaplatiť poistné
na dôchodkové poistenie a dodatočne nadobudnúť potrebný počet rokov dôchodkového poistenia

(samozrejme za splnenia podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, že dodatočne uhradené poistné bolo za potrebný počet rokov poistenia po dovŕšení 16. roku
veku a pred samotným vznikom invalidity).

45. Z uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení je teda zrejmé, že pre posúdenie nároku

na invalidný dôchodok nezaopatreného dieťaťa podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, je presný dátum určenia invalidity posudkovým lekárom rozhodujúci. Iba na základe presne
určeného dátumu vzniku invalidity je totiž možné posúdiť, či dotknutá osoba mohla vôbec teoreticky
splniť podmienku získania dostatočného počtu rokov poistenia pred vznikom invalidity (§72), aby splnila
podmienku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to aj

dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie (§ 142 ods. 3).

46. Tento záver vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010, sp.
zn. 9So/127/2009, na ktorý v prvostupňovom rozhodnutí poukazuje aj žalovaná, podľa ktorého: „Prenové rozhodnutie odporkyne vo veci dôchodkovej dávky je potrebné, aby bol určený presný deň vzniku
invalidity,čomôžeurčiťnazákladepodkladovibapríslušnýposudkovýorgánanáslednemusíodporkyňa
skúmať, či dodatočne zaplatené poistné navrhovateľom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku,

teda, či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude
potom môcť rozhodnúť o tom, či navrhovateľovi patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70
ods. 2 zákona o sociálnom poistení a či jeho výška bola správne určená podľa § 73 ods. 2 alebo podľa
§ 73ods. 3 zákona o sociálnom poistení.“

47. Vyššie uvedený výklad príslušných ustanovení zákona teda vychádza z rozhodovacej činnosti
Najvyššieho súdu SR, pričom závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018,
sp. zn. 7So/72/2016, na ktorý sa odvoláva žalovaná, boli prekonané novšou rozhodovacou činnosťou
Najvyššieho súdu SR (Rozsudok z 26.06.2019, sp. zn. 9Sk/18/2018), ako aj Najvyššieho správneho
súdu SR , napr. v rozsudku z 28.02.2024, sp. zn. 7Ssk/24/2023.

48. Ak teda žalovaná žiadosť žalobkyne o priznanie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.
1 zákona o sociálnom poistení zamietla a skutkový stav v tejto veci vyhodnotila tak, že napriek
dodatočnému zaplateniu poistného žalobkyňa nenadobudla status poistenca spätne 1 rok pred vznikom
invalidity, postupovala v rozpore s vyššie uvedeným výkladom príslušných ustanovení zákona.

49. Správnemu súdu neušla nezrovnalosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde žalovaná na
strane 2 uvádza, že žalobkyňa bola v zmysle rozhodnutia o invalidite uznaná za invalidnú aj podľa
ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, s dátumom určenia invalidity 18.06.2013, pričom
na strane 4 uvádza, že presný dátum vzniku invalidity nebol posudkovým lekárom pri rozhodovaní
o invalidite určený, resp. bol určený na neurčitý čas nezaopatrenosti. Tento zdanlivý rozpor v zistení

skutkového stavu správny súd odstránil prieskumom administratívneho spisu a rozhodnutia o invalidite,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že posudkový lekár, špecificky za účelom priznania nároku na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, určil ako deň vzniku invalidity dátum
18.06.2013. Vznik invalidity na čas nezaopatrenosti bol v tomto rozhodnutí uvedený iba za účelom
priznania nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko pre

priznanie nároku podľa tohto ustanovenia zákona nie je presný dátum vzniku invalidity rozhodujúci
(pokiaľ je splnená podmienka, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa).

50. Na základe uvedených skutočností teda správny súd prisvedčil argumentácii žalobkyne, týkajúcej sa
nezákonnosti napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a to v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia, spočívajúceho v nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovení zákona o sociálnom poistení
(predovšetkým § 6 ods. 2, § 60 ods. 5, § 70 ods. 1 a 2, § 72 a § 142 ods. 3). Priamym dôsledkom
nesprávneho právneho posúdenia bolo nezákonné zamietnutie žiadosti žalobkyne o priznanie nároku
na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

51. Napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a teda trpí vadou podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, na základe čoho správny
súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu žalovaného na
ďalšie konanie.

52. Správny súd napriek návrhu žalobkyne nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie
podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP, nakoľko druhostupňový orgán žalovanej disponuje
všetkými právomocami potrebnými na vydanie nového rozhodnutia, ktoré bude po odstránení vád
v zmysle vyššie uvedených skutočností v súlade so zákonom. Žalobkyňa navyše už skôr v tejto veci
vyčerpala riadne opravné prostriedky, ktoré mala vo vzťahu k žalovanej k dispozícii, a preto vydanie

nového rozhodnutia priamo orgánom druhého stupňa žalovanej sa v tejto situácii javí ako efektívne a
hospodárne.

53. V ďalšom konaní orgán verejnej správy druhého stupňa opätovne posúdi nárok žalobkyne na
priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom bude postupovať

podľa právneho názoru správneho súdu tak, že na základe dodatočného zaplatenia poistného za
obdobie po dovŕšení 16. roku veku a 1 roka spätne pred vznikom invalidity, nárok na priznanie
invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyni prizná.54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni,
ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd

samostatným uznesením.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho

súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).