Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423207075
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1423207075.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: H.. R. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. C. XXX/XX, H., zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, Werferova 1,
Košice, IČO: 42 109 680, proti žalovanému: R.E.M.D. s.r.o., so sídlom Jelenia 1, Bratislava, IČO: 48 214
302, zast. BUČKO & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karpatská 13/A, Bratislava,

IČO: 53 968 191, za účasti intervenientov na strane žalovaného: 1/ S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
M. XXX, L., 2/ Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, F., obaja zast. CREDIS LAW, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Plynárenská 1, Bratislava, IČO: 35 955 341, o návrhu na zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
25. júna 2024, č.k. 28C/47/2023-147, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Intervenientom 1/ a 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené Mestským súdom
Bratislava IV uznesením č.k. 28C/47/2023-55 zo dňa 09.11.2023. Žalovanému a intervenientom priznal

voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie najskôr uviedol, že vyššie uvedeným uznesením
bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému zakázané predať, darovať, vložiť ako
vklad alebo inú majetkovú účasť do majetku právnickej osoby alebo inak scudziť, prenajať, zriadiť
záložné právo, vecné bremeno, zaťažiť alebo inak nakladať s nehnuteľnosťami:
byt č. 5, vchod F., nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu ". D. Y., so súpisným číslom XXXX,

postaveného na parcele reg. "C", parcelné číslo XXXX, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. F. Y., obec
L.-F. Y., okres L. A., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku; podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o
veľkosti 14663/118589 k celku,
nebytový priestor č. F., vchod F., nachádzajúci sa na -1 poschodí, suterén bytového domu ". D. Y., so
súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele reg. "C", parcelné číslo XXXX, zapísaný na LV č. XXXX

pre kat. úz. F. Y., obec L.-F. Y., okres L. A., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku; podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku o veľkosti 359/118589 k celku,
nebytový priestor č. 2, vchod F., nachádzajúci sa na prízemí bytového domu ". D. Y., so súpisným
číslom XXXX, postaveného na parcele reg. "C", parcelné číslo XXXX, zapísaný na LV č. XXXX pre kat.
úz. F. Y., obec L.-F. Y., okres L. A., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku; podiel priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku o veľkosti 3785/118589 k celku,a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod
sp. zn. 40C /77/2023, v ktorom sa žalobkyňa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretie
kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam.

3. Konštatoval, že súd vychádzal pri nariadení neodkladného opatrenia z návrhu žalobkyne, z ktorého
zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 26.11.2019 zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva
č. 2019011, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, a to: 4-izbového bytu, umiestneného na 2. nadzemnom podlaží s celkovou
podlahovou plochou 148,77 m2 a terasy 47,52 m2; spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,

zariadeniach a príslušenstve budovy; spoluvlastnícky podiel na pozemku; dve garážové státia a
nebytový priestor č. F.. Podľa zmluvy o budúcej zmluve (bod 1.1) sa strany zaviazali uzatvoriť zmluvu
o prevode vlastníckeho práva do 20 dní odo dňa doručenia žalovaným zaslanej písomnej výzvy
žalobkyni, pričom výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy mala byť žalovaným zaslaná žalobkyni v lehote
30 dní od splnenia podmienok, a to úhrady prvej splátky kúpnej ceny, kolaudačného rozhodnutia a
pridelenia súpisného čísla (bod 1.2 zmluvy). Zaplatenie prvej časti kúpnej ceny žalobkyňa preukázala

potvrdením o platbe a aj žalovaný potvrdil podpisom zmluvy o budúcej zmluve (z bodu 3.7 ktorej
vyplýva, že prvá splátka kúpnej ceny bola zaplatená 07.08.2019). Splnenie ďalších dvoch podmienok
vyplýva z predloženého výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. F. Y.. Kolaudačné rozhodnutie č. KV/
SÚ/1231/2023/14257/AF nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2023. Žalobkyňa tvrdila, že napriek
naplneniu podmienok od žalovaného doposiaľ neobdržala výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Dňa

02.10.2023 ho vyzvala na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale nereagoval. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že
na nehnuteľnostiach, ktoré majú byť predmetom prevodu vlastníckeho práva, a ktorých sa neodkladné
opatrenie týka, je vyznačená plomba na základe V-23411/2023 (Kúpna zmluva). Súd vychádzal pri
nariadení neodkladného opatrenia z potreby poskytnutia ochrany žalobkyni vo vzťahu k právam k vyššie
špecifikovaným nehnuteľnostiam, keď v prípade, ak by ich žalovaný previedol na tretiu osobu, vznikla

by právna neistota viacerých osôb. Zo spisu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 40C/77/2023 súd
zistil, že strany sporu v uvedenom konaní sú identické ako v tomto konaní, a že žalobkyňa podala
dňa 23.10.2023 voči žalovanému žalobu o nahradenie prejavu vôle, ktorou sa domáha nahradenia
prejavu vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu na
nehnuteľnosti, ktoré sú opísané vo vydanom neodkladnom opatrení.

4.Súdprvejinštancieďalejuviedol,žedňa09.01.2024muboldoručenýnávrhnazrušenieneodkladného
opatrenia a vstup intervenientov do konania. Intervenienti poukázali na to, že so žalovaným uzatvorili
dňa 05.10.2023 zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá sa týka prevodu vlastníctva nehnuteľností
vedenýchnaLVč.XXXXaXXXXvkat.úz.F.Y.,bytč.5/1.p.,vchodF.aďalšíchsúvisiacichnehnuteľností
špecifikovaných v predmetnej zmluve (ďalej aj „byt“ resp. „nehnuteľnosť“). Rozhodnutím Okresného

úraduBratislava,katastrálnyodbor,bolovkonaníč.V-23411/2023zodňa21.11.2023prerušenékonanie
o ich návrhu na vklad vlastníckeho práva z dôvodu, že vyššie uvedeným neodkladným opatrením bolo
žalovanému zakázané nakladať s bytom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní na
Mestskom súde Bratislava IV sp. zn. 40C/77/2023. Intervenienti uviedli, že v čase uzatvorenia zmluvy
o prevode vlastníctva nemali vedomosť, že ich byt je zaťažený právom tretej osoby. Na kúpu bytu si

zobrali úver a v prospech banky aj zriadili záložné právo, ktoré bolo katastrom nehnuteľností povolené
pod V - 21996/2023 zo dňa 30.10.2023. Žalovanému zaplatili za byt celú kúpnu cenu 475.000 eur a ich
byt je zabezpečený záložným právom financujúcej banky. Byt od žalovaného prevzali už pred zápisom
prevodu vlastníctva, vykonali v ňom stavebné úpravy v hodnote viac ako 90.000 eur a ich činnosťou bol
byt zhodnotený a pretvorený, teda sa podstatným spôsobom zmenil skutkový stav, oproti stavu ktorý

predpokladá zmluva o budúcej zmluve (uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným), čím sa stalo plnenie
z nej nemožným, a teda neexistuje ani právny základ na existenciu neodkladného opatrenia. Zdôraznili,
že obligačné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavreli so žalovaným,
trvajú a v konaní sp. zn. 40C/77/2023 nemôže byť rozhodnutím súdu konštatovaná neplatnosť tejto
zmluvy. Podľa ich názoru nemalo byť neodkladné opatrenie nariadené z dôvodu, že žalobkyňa nemôže

byť v súdnom konaní sp. zn. 40C/77/2023 úspešná, nakoľko ňou uplatnený nárok je v rozpore so
zákonom a s ustálenou judikatúrou. Tu citovali z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2006
z 27.03.2007: „Zmluva o budúcej zmluve (§ 50a Obč. zák.) pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy.
Nedodržanie záväzku budúceho predávajúceho vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a následné
uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti s treťou osobou nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť

predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Obč. zák.. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej
zmluve zaniknú pre nemožnosť plnenia.“. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný sa plne stotožnil
s intervenientami. Žalobkyňa s návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia nesúhlasila tvrdiac, že
dôvody, pre ktoré bolo nariadené, nepominuli.5. Vec posúdil právne podľa ust. § 41 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z., § 334 a § 339 C.s.p. a
dospel k záveru, že nariadené neodkladné opatrenie je potrebné zrušiť. Mal preukázané, že dňa
05.10.2023 podpísali intervenienti so žalovaným zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je

predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. Dňa 24.10.2023 podali návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, konanie o ktorom bolo pre vydané neodkladné opatrenie prerušené.
Žalobkyňa sa v konaní sp. zn. 40C/77/2023 domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného vo vzťahu k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti opísanej vyššie. Z týchto zistení vyvodil záver, že žalobkyňa
sa domáha uzatvorenia kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti, ku ktorej už bola uzavretá kúpna zmluva

medzi intervenientami a žalovaným a návrh na vklad vlastníckeho práva bol už doručený katastru
nehnuteľností.
6. S poukazom na znenie ust. § 41 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého sa práva k tej istej
nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné
listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra, prijal právny názor,
že pokiaľ by aj bola žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná, tak by k nadobudnutiu vlastníctva k

nehnuteľnosti musela podať návrh na vklad, ktorý by však bol až druhý v poradí po návrhu doručenom
intervenientami. Citoval z rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp .zn. 2Cdon 848/97 z 25.02.1999 záver, že
cit. „Ak bola tá istá nehnuteľnosť prevedená dvakrát, stane sa jej vlastníkom ten, kto ako prvý doručil
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra katastrálnemu orgánu.“. Konštatoval, že rovnaký záver
vyplýva aj z rozhodnutia Ústavního soudu ČR sp. zn. IV.ÚS 35/96, ktorý v prípade domáhania sa

viacerými subjektami vlastníckeho nároku k jednej nehnuteľnosti určil, že prioritu má mať právo, ktoré
vzniklo prvé. Rovnaká právna logika napokon vyplýva aj zo zásady qui prior est tempore, potior est iure
- kto je skorší v čase, je silnejší v práve.
7. Mal za preukázané, že práve intervenienti sú tými, ktorí uzatvorili zmluvu o prevode nehnuteľnosti
a doručili návrh na vklad vlastníckeho práva, a to ešte pred vydaním neodkladného opatrenia. Prijal

záver, že nariadené neodkladné opatrenie potom nie je spôsobilé ochrániť nehnuteľnosť pred prevodom,
nakoľko aj v prípade úspechu žalobkyne vo veci samej, sú intervenienti tými, ktorí doručili návrh na
vklad do katastra ako prví v poradí. V danej situácii preto neposkytuje žalobkyni právnu ochranu,
ktorá bola sledovaná jeho nariadením. Mal tiež za to, že neodkladné opatrenie už len zasahuje
do práv intervenientov, ktorým bráni nadobudnúť nehnuteľnosť, ku ktorej majú podaný návrh do

katastra nehnuteľností a zapísané záložné právo banky, čo z hľadiska vyššie uvedených argumentov a
zohľadnení princípu proporcionality, nie je možné vyhodnotiť inak, ako že odpadli dôvody ochrany práv
žalobkyne, kvôli ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Z týchto dôvodov nariadené neodkladné
opatrenie zrušil.
8. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a intervenientom a žalovanému ako

úspešnej strane priznal nárok na ich náhradu voči žalobkyni v plnom rozsahu.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zmeniť a návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Tvrdila, že jej súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Citovala z Komentára k Civilnému sporovému poriadku (2. vydanie, C. H.
Beck, 2022), podľa ktorého k zrušeniu neodkladného opatrenia môže viesť iba odpadnutie toho dôvodu,
pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 5/2011:
„Dôvodom zrušenia predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 77 ods. 2 OSP (pozn. teraz § 334

C.s.p.) je, že pominú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Táto formulácia postihuje
predovšetkým tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že predbežné opatrenie už
niejenutnéaniúčelné.“CitovalaajzuzneseniaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS491/2017z03.08.2017,
že „jednou zo zákonných podmienok zrušenia predbežného opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia
je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 OSP a § 334 C.s.p.). Zákonným dôvodom

zrušenia predbežného opatrenia (vrátane neodkladného opatrenia) je zmena tých pomerov, ktoré oproti
stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie.“ Vyjadrila názor, že
pokiaľdospelsúdprvejinštanciekzáveru,žejehopôvodnérozhodnutiebolonesprávneanímnariadené
neodkladné opatrenie jej nemôže poskytnúť ochranu jej práv, nejedná sa o zákonný dôvod na jeho
zrušenie. Ak bolo prvotné rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne, túto nesprávnosť mohol napraviť

jedineodvolacísúdvrámciodvolaniaprotinariadenémuneodkladnémuopatreniu,kčomuvšaknedošlo.
Mala za to, že zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré súd podľa svojho neskoršieho názoru nariadil
nesprávne, nie je možné prostredníctvom ust. § 334 C.s.p., keďže by išlo o bezprecedentný zásah do
právoplatného rozhodnutia súdu postupom, ktorý Civilný sporový poriadok neupravuje a neumožňuje.Autoremedúra je v prípade právoplatného neodkladného opatrenia vylúčená, keď zrušenie nariadeného
aprávoplatnéhoneodkladnéhoopatreniajemožnéibaakodpadnúdôvody,ktoréviedlikjehonariadeniu.
Uzavrela, že tieto dôvody však neodpadli iba preto, že súd zmenil svoj právny názor na základe podania

intervenienta.
10. Intervenienti navrhli vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Rozhodnutie zrušiť neodkladné opatrenie považovali za správne a riadne odôvodnené,
pretože vzhľadom na zistený skutkový stav a právne posúdenie súdu nemalo byť nikdy nariadené. Názor
žalobkyne, že súd nemôže prostredníctvom ust. § 334 C.s.p. zrušiť neodkladné opatrenie, ktoré podľa

svojho neskoršieho názoru nariadil nesprávne, považovali za zjavne nesprávny. Mali za to, že postupom
podľa ust. § 334 C.s.p. je možné zrušiť nariadené neodkladné opatrenie aj v prípade, ak dôvody na
jeho nariadenie v čase rozhodnutia o ňom neboli dané. Uviedli, že tento názor podporuje aj odborná
literatúra (na ktorú poukazovala aj sama žalobkyňa, avšak účelovo len na jej časť), podľa ktorej cit.
„Vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených
skutočností, možno ho v zmysle § 334 C.s.p. zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa potom na

základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia. Aj procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno
z daného hľadiska považovať za odpadnutie dôvodov sui generis.“. Plne sa stotožnili s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktorý podľa ich názoru správne aplikoval ust. § 41 ods.
2 zák. č. 162/1995 Z.z. a poukázal na už ustálenú judikatúru a dlhodobo uplatňované právne zásady.

Súhlasili aj s jeho právnym záverom, že nariadené neodkladné opatrenie je potrebné zrušiť a citovali
z napadnutého uznesenia pasáž, ktorou súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolanie
žalobkyne považovali za nedôvodné.
11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.),
preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie zrušené, je vo výroku vecne správne, preto ho podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď sa plne stotožnil aj s jeho vyčerpávajúcim a správnym odôvodnením,
na ktoré týmto poukazuje a nepovažuje za potrebné ho opakovať. Za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p. na
zdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaanaodvolacienámietkyžalobkyneuvádzanasledovné.

12. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom
sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva
k nehnuteľnosti na zápis do katastra.
Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa § 339 C.s.p. o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V
prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia.
13. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 19.10.2023 proti
žalovanému domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal predať,

darovať, vložiť ako vklad alebo inú majetkovú účasť do majetku právnickej osoby alebo inak scudziť,
prenajať, zriadiť záložné právo, vecné bremeno, zaťažiť alebo inak nakladať s vyššie špecifikovanou
nehnuteľnosťou (bytom, garážovým státím a pivnicou). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobkyňa uviedla, že z listu vlastníctva zistila, že sa vedie vkladové konanie, predmetom ktorého má
byť vklad záložného práva k nehnuteľnosti a vyjadrila obavu, že žalovaný sa týmto konaním snaží

zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom, prípadne plánuje aj realizáciu ďalších krokov, ktorými môže
znemožniť uzatvorenie kúpnej zmluvy s ňou za podmienok uvedených v zmluve o budúcej zmluve,
ktorú uzavreli. Následne dňa 03.11.2023 súdu oznámila, že žalovaný podal dňa 24.10.2023 návrh
na vklad kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti, čím sa potvrdili jej obavy, že sa žalovaný bude pokúšať
nehnuteľnosť predať tretej osobe a tak zmariť svoju povinnosť zo zmluvy o budúcej zmluve. Súd

dňa 09.11.2023 ňou navrhnuté neodkladné opatrenie nariadil a žalovanému zakázal predať, darovať,
vložiť ako vklad alebo inú majetkovú účasť do majetku právnickej osoby alebo inak scudziť, prenajať,
zriadiť záložné právo, vecné bremeno, zaťažiť alebo inak nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.
40C/77/2023, v ktorom sa žalobkyňa proti žalovanému žalobou zo dňa 20.10.2023 domáha nahradenia

prejavu vôle žalovaného na kúpnej zmluve, ktorou na ňu prevedie vlastníctvo tejto nehnuteľnosti tak
ako vyplýva zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej stranami dňa 26.11.2019. Nariadenie neodkladného
opatrenia zdôvodnil tým, že na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor je vedené konanie o zápis
nového vlastníka (na základe kúpnej zmluvy), čím žalobkyni hrozí prevod nehnuteľnosti žalovanéhona iného vlastníka napriek zmluvnej povinnosti žalovaného zo zmluvy o budúcej zmluve predať túto
nehnuteľnosť žalobkyni. Naliehavú potrebu upraviť pomery medzi stranami tak, že žalovanému bude
zakázané nakladať s nehnuteľnosťou, odôvodnil jeho snahou nakladať s nehnuteľnosťou napriek platnej

zmluve o budúcej zmluve so žalobkyňou, ktorej podmienky na uzatvorenie kúpnej zmluvy boli naplnené.
Neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.11.2023 a právoplatnosť dňa 07.12.2023.
14. Dňa 09.01.2024 oznámili intervenienti súdu prvej inštancie svoj vstup do konania a navrhli zrušenie
nariadeného neodkladného opatrenia. Argumentovali tým, že so žalovaným uzavreli dňa 05.10.2023
zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá sa týka vyššie uvedenej nehnuteľnosti (byt, garážové

státie, pivnica), k uzavretiu kúpnej zmluvy ku ktorej žalobkyňa žiada v konaní sp. zn. 40C/77/2023
nahradiť prejav vôle žalovaného. Z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia Okresný úrad Bratislava,
katastrálny odbor rozhodol v konaní č. V-23411/2023 dňa 21.11.2023 o prerušení konania o ich návrhu
na vklad ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zdôraznili, že v čase uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctvanemalivedomosťozmluveobudúcejzmluve.Uviedli,žesinakúpunehnuteľnostizobraliúver
z banky, zaplatili žalovanému celú kúpnu cenu 475.000 eur, a v prospech banky zriadili záložné právo,

ktorébolokatastromnehnuteľnostípovolenépodV-21996/2023zodňa30.10.2023ajezapísanénaliste
vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. Y.. Nehnuteľnosť od žalovaného prevzali a v byte vykonali stavebné
úpravy v hodnote za viac než 90.000 eur, a teda sa podstatným spôsobom zmenil skutkový stav oproti
stavu, ktorý predpokladá predmetná zmluva o budúcej zmluve, plnenie z ktorej sa stalo nemožným,
a teda neexistuje ani právny základ na existenciu neodkladného opatrenia. Uviedli tiež, že žalobkyňa

nemôže byť v konaní o veci samej úspešná, a že neodkladné opatrenie nemalo byť nariadené. Súd
prvej inštancie návrhu intervenientov, s ktorým súhlasil aj žalovaný, vyhovel a nariadené neodkladné
opatrenie napadnutým uznesením zrušil a svoje rozhodnutie zdôvodnil ako je uvedené vyššie.
15. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožnil. Z listinných dôkazov, predložených intervenientami
zistil, že so žalovaným uzavreli už dňa 05.10.2023 zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, a že

na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. Y. je k nehnuteľnosti zapísané záložné právo, ktoré zriadili
v prospech Všeobecnej úverovej banky a.s. (podľa V-21996/2023 zo dňa 30.10.2023). Intervenienti
tiež preukázali, že nehnuteľnosť po nariadení neodkladného opatrenia protokolom zo dňa 12.12.2003
prevzali a podľa ich tvrdenia byt pretvorili a zhodnotili.
16. Tu považuje odvolací súd za potrebné aj na odvolacie námietky žalobkyne vysvetliť, že pri

nariaďovaní neodkladného opatrenia, ktoré má dočasný charakter (v tomto prípade do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 40C/77/2023),
prevláda v zásade požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho
sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
o veci samej. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, preto nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (ust. § 329 ods. 1 C.s.p.). Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, že okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu, sú aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa pritom riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou
jej riešenia. Keďže procesné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sa iba osvedčujú, a

to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení povinný vytvoriť stranám
procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre
jeho nariadenie.
17. Dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia podľa vyššie citovaného ustanovenia § 334 C.s.p.
je, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Táto formulácia postihuje

predovšetkým tie prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že predbežné opatrenie už
nie je nutné ani účelné. K zmene pomerov súd musí prihliadnuť a vyvodiť potrebný záver. Neodkladné
opatrenie však možno zrušiť aj vtedy ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody nie sú dané. Nie je
totiž vylúčené, že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej súd zistí, že predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia neexistovali (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 5/2011

z 29. júna 2011). V súlade s ust. § 334 C.s.p. potom súd neodkladné opatrenie zruší nielen vtedy, ak po
jehonariadenínastanezmenapomerov,aleajvtedy,keďsadodatočnezistí,ženajehonariadenieneboli
dôvody.Opodstatnenosťtakéhotopostupujedanátým,žesúdprednariadenímneodkladnéhoopatrenia
nemá povinnosť vykonať dokazovanie na všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na jeho nariadenie a
nemusí si ani zadovážiť vyjadrenie strán. Procesný postup súdu pri nariadení neodkladného opatrenia

platí aj o procesnom postupe súdu pri jeho zrušení, keď sa preukáže, že sa dodatočne zmenili pomery,
ktorébolivýznamnéprijehonariadení,alebokeďnáslednevyjdenajavo,ženanariadenieneodkladného
opatrenia neboli dôvody.18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rovnaký komentár k Civilnému sporovému poriadku
ako žalobkyňa v odvolaní, podľa ktorého (komentované ust. § 334) cit. „vzhľadom na skutočnosť, že pri
nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle §

334 C.s.p. zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa potom na základe riadneho dokazovania preukázalo
nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Aj procesné dokázanie toho, že
neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno z daného hľadiska považovať za odpadnutie
dôvodov sui generis“. V danom prípade nemal súd prvej inštancie (a zrejme ani žalobkyňa ako
navrhovateľka neodkladného opatrenia) pri nariadení neodkladného opatrenia vedomosť jednak o

obsahu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, uzavretej žalovaným a intervenientami už dňa
05.10.2023 (teda pred podaním návrhu žalobkyne), ale najmä o záložnom práve, ktoré intervenienti
zriadili k predmetným nehnuteľnostiam v prospech banky a je zapísané na liste vlastníctva. Keďže
následne po nariadení neodkladného opatrenia vyšlo dôkazmi produkovanými intervenientami najavo,
že nehnuteľnosť už je zaťažená záložným právom banky (ktorá poskytla intervenientom úver na
jej kúpu), je zrejmé, že neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené, aby nenakladal s

nehnuteľnosťou, nemalo byť nariadené, pretože už s nehnuteľnosťou nakladal. Žalobkyňou v návrhu
na jeho nariadenie osvedčované a v jej žalobe tvrdené skutočnosti, teda, že jej prináleží právo na
nahradenieprejavuvôležalovanéhonakúpnejzmluve,ktorounaňuprevedievlastníctvoknehnuteľnosti
(za podmienok uvedených v zmluve o budúcej zmluve), a ktorú priložila, nie je preukázané a nemožno
ho považovať ani za vysoko pravdepodobné, keďže obsah ňou priloženej kúpnej zmluvy je v rozpore

so súčasným stavom nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť je v súčasnosti preukázane zaťažená právom tretej
osoby, pričom vlastníctvo k nej bolo prevedené kúpnou zmluvou na intervenientov, ktorí už podali
návrh na vklad ich vlastníckeho práva k nej do katastra nehnuteľností. Za týchto okolností, ktoré vyšli
po nariadení neodkladného opatrenia najavo, rozhodol súd prvej inštancie správne, ak neodkladné
opatrenie zrušil.

19. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie,
že v danej situácii, ktorá následne vyšla najavo, neposkytuje neodkladné opatrenie žalobkyni právnu
ochranu, ktorá bola sledovaná jeho nariadením (teda ochrániť žalobkyňu pred konaním žalovaného),
ale len zasahuje do práv intervenientov, ktorým bráni nadobudnúť nehnuteľnosť, ku ktorej majú podaný
návrh do katastra nehnuteľností a zapísané záložné právo banky. Ak potom súd prvej inštancie po

právnych záveroch, ktoré prijal, a po zohľadnení princípu proporcionality, vyhodnotil, že dôvody ochrany
práv žalobkyne, kvôli ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie vydané, odpadli, resp. neskôr bolo
preukázané, že neboli dané, rozhodol správne a aj spravodlivo a odvolací súd s jeho rozhodnutím
súhlasí.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1

a 2 C.s.p. potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p.. Intervenientom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal proti žalobkyni nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 %. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní rovnako úspešný, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.