Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ľubomíra Kubáňová
Legislation area – Trestné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/26/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010855
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124010855.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona
účinného od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
11.03.2025, sp. zn. 1T/43/2024 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11.06.2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 (ďalej
len Tr. zák.), ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX po XX:XX hod. v C. na ul. D. v budove D. E., poškodil vstupné elektronicky otvárateľné
posuvné dvere na fotobunku vedúce do priestorov D. E. z ul. D. použitím fyzickej sily pôsobiacej z
vnútornej strany dverí tak, že sa dvere pokúšal rukami otvoriť do strán, čo sa mu nedarilo, následne
začal do dverí opakovane kopať pravou nohou a udierať pravou rukou zovretou v päsť, v dôsledku čoho
poškodil hornú vodiacu lištu dverí s elektromotorčekom a vylomil vrchnú časť tesnenia dverí, pričom
dvere zostali prehnuté smerom von do ulice, čím poškodenej spoločnosti F. G. H., G. G. C., I. E. XXXX,
C. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, spôsobil škodu vo výške 3.209,10 Eur.
Za to mu bol podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/
Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/
Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému nahradiť škodu poškodenej spoločnosti F. G. H., G. so
sídlom C., I. E. XXXX, IČO: XX XXX XXX škodu v sume 100,- eur a poškodenej spoločnosti J. – G. I.,
J. so sídlom H. – G. K., I. XX, IČO: XX XXX XXX škodu v sume 3 109,10 eur.
Podľa§288ods.2Tr.por.poškodenúspoločnosťF.G.H.,G.sosídlomC.,I.E.XXXX,IČO:XXXXXXXX
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu a to čo do výroku o treste a výroku o náhrade škody voči obom poškodeným. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s výškou uloženého trestu ani s jeho zaradením na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Uložený trest
považoval za neprimerane prísny. Podľa jeho názoru v danom prípade by mu mohol byť uložený aj
alternatívny trest nespojený s trestom odňatia slobody. Konštatoval, že súd I. stupňa v písomných
dôvodoch rozsudku uviedol, že obžalovanému nemohol uložiť samostatný trest, ktorým by ho postihol
na majetku, teda peňažný trest, prípadne iný alternatívny trest v podobe povinnej práce, pretože v čase
rozhodovania súdu bol práceneschopný a preto by trest povinnej práce mohol byť sťažený, resp. úplnezmarený. K tomuto uviedol, že obžalovaný v súčasnosti už je práceschopný a teda odpadla prekážka
uloženia trestu povinnej práce, s ktorým by obžalovaný súhlasil. Pokiaľ bol odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody, tento obžalovanému sťaží, resp. úplne znemožní nahradiť poškodeným škodu.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.
s tým, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží primeraný alternatívny trest.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, keďže
tento požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, obhajca zotrval na dôvodoch
uvedených v písomne podanom odvolaní, predložil dohodu o pracovnej činnosti obžalovaného, ktorý
uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom H. G., G.. H., z ktorej vyplýva, že túto pracovnú zmluvu
má uzatvorenú na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v rozsahu 10 hodín týždenne, pričom
odmenu má stanovenú na 4,75 eur brutto za každú odpracovanú hodinu. Náhradu škody obžalovaný
neuhradil.
Zástupcakrajskéhoprokurátorakosobeobžalovanéhodoplnil,žetentobolvL.odsúdenýzanedovolené
obchodovanie s omamnými látkami. Odvolanie nepovažoval za dôvodné, keďže doterajšie odsúdenia
a aj výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody obžalovaného neodradili od páchania trestnej
činnosti a preto účel trestu nemôže byť splnený žiadnym alternatívnym trestom a okrem toho uviedol, že
obžalovaný sa predmetného trestného činu mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z predchádzajúceho výkonu trestu a preto trest odňatia slobody uložený mu v dolnej štvrtine zákonnej
trestnej sadzby nemožno považovať za neprimerane prísny a z toho dôvodu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. odpovedal
kladne. Súd I. stupňa v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. toto vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie
vykonával len ohľadne trestu a náhrady škody.
Tento postup súdu bol v súlade so zákonom a správne potom súd I. stupňa konanie obžalovaného
kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024
Z. z. účinného od 06.08.2024 (ďalej len Tr. zák.), pretože okrem uznania viny obžalovaným jeho vina
bola preukázaná aj ďalšími vykonávanými dôkazmi v prípravnom konaní.
Obžalovaný podal odvolanie len čo do výroku o treste a náhrade škody a preto krajský súd preskúmal
len tieto výroky napadnutého rozsudku a konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I.
stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pokiaľ ide o ukladanie trestu a náhrady škody, a to v
súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., s ktorými aj odvolací súd súhlasí,
pričom dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák., a preto odvolací súd na úvahy
súdu I. stupňa ako na správne v podrobnostiach len poukazuje.
SúdI.stupňasprávnekonštatoval,žeobžalovanýmávregistritrestov4záznamy.Pokiaľideoodsúdenie
rozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.2T/50/2009zodňa05.05.2009,obžalovanýbolpreprečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou
v trvaní 1 rok, v ktorej sa osvedčil a v tomto prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Ďalej bol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/56/2018 právoplatným 01.09.2018
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, pričom tento trest mu bol nariadený dňa
07.07.2020. Tretím odsúdením bol rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/42/2019 zo dňa
16.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/3/2020, kde mu bol za zločin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Posledným odsúdením je rozsudok Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 2T/56/2020 zo dňa07.10.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/77/2020, kedy bol uznaný
vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Z týchto troch trestov bol odsúdený uznesením Okresného súdu
Trnava sp. zn. 8Pp/19/2022 zo dňa 24.08.2022 podmienečne prepustený s probačným dohľadom a bola
mu uložená skúšobná doba podmienečného prepustenia v trvaní 3 roky, t.j. do 24.08.2025 a probačný
dohľad v trvaní 1 rok. Okrem toho bolo zistené, že dňa 08.12.2023 bol postihnutý aj pre priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, začo bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 30,- eur.
Na základe horeuvedených skutočností správne súd I. stupňa pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej
sadzby 0 až 2 roky uvedenej v § 245 ods. 1 Tr. zák. Pri ukladaní trestu prihliadol na poľahčujúce okolnosti
uvedenév§36písm.l/Tr.zák.,pretožesakspáchaniutrestnéhočinupriznalatentooľutovalavzhľadom
k tomu, že urobil vyhlásenie o vine, priznal mu aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák.
U obžalovaného zistil tiež jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., pretože bolo
preukázané, že obžalovaný je špeciálny recidivista opakovane páchajúci majetkovú trestnú činnosť.
Keďže skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z predchádzajúceho výkonu
trestu, poukázal súd I. stupňa na ustanovenie § 49 ods. 3 Tr. zák. (správne malo byť § 49 ods. 2 Tr.
zák.), podľa ktorého ustanovenia sa ustanovenie ods. 1 nepoužije (možnosť uloženia podmienečného
trestu),aksúdodsudzujepáchateľazaúmyselnýtrestnýčinspáchanývskúšobnejdobepodmienečného
odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Konštatovanie súdu I. stupňa, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom páchajúcim najmä majetkovú
trestnú činnosť je správne a aj odvolací súd dodáva, že obžalovaný, ktorý bol z predchádzajúceho
výkonu odňatia slobody podmienečne prepustený dňa 24.08.2022 sa už dňa 08.12.2023, teda po roku
a pol dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, ktorou spôsobil škodu. Trest, ktorý bol obžalovanému
uložený v jednej štvrtine trestnej sadzby vo výmere 5 mesiacov, považoval aj odvolací súd za správny
a zákonný zohľadňujúci všetky kritériá ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák.
Aj zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia
je v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v súlade so zákonom, pretože obžalovaný bol v posledných 10
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu alternatívny trest či už trest povinnej práce alebo trest peňažný nie
sú postačujúce na prevýchovu obžalovaného vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci
život, keďže ani predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody zrejme nemali na neho
dostatočný vplyv a aj napriek tomu, že mu bola daná šanca v podobe podmienečného prepustenia
z predchádzajúcich trestov, nedokázal viesť riadny život a dopustil sa ďalšej úmyselnej trestnej činnosti.
S poukazom na tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že podmienky tak individuálnej ako aj
generálnej prevencie budú dosiahnuté iba skutočným výkonom trestu.
Odvolací súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal aj výrok o náhrade škody, ktorým bol
zaviazaný uhradiť poškodenej spoločnosti F. G. H., G.. škodu v sume 100,- eur a spoločnosti J. – G. I.,
J.. H. škodu v sume 3 109,10 eur a dospel k záveru, že tento je správny a zákonný. Obe spoločnosti si
uplatnilinároknanáhraduškodyriadneavčasdoskončeniavyšetrovania,pričompoškodenáspoločnosť
F.G.H.,G.siuplatnilacelkovúškoduvsume3209,10eurzapoškodenédvere.Bolopreukázané,žetáto
škoda v sume 3 109,10 eur bola poškodenej spoločnosti uhradená prostredníctvom poisťovne a preto
zostalo neuhradených tejto spoločnosti iba 100,- eur, ktorú správne súd I. stupňa zaviazal obžalovaného
uhradiť tejto spoločnosti a spoločnosti J. z titulu likvidácie poistnej udalosti priznal škodu v sume 3 109,10
eur. Správne súd I. stupňa rozhodol aj o odkázaní so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú
spoločnosťF.G.H.,G.nacivilnýproces,keďžesiuplatniliajškodu,ktoráimužbolarefundovaná.Okrem
toho odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie samotného obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní
dňa 11.03.2025 sa k prečítaným nárokom na náhradu škody vyjadril tak, že súhlasí s uplatnenými
nárokmi na náhradu škody.
Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.