Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420202705
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1420202705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v spore žalobcov: X/ O. K., E.. XX.XX.XXXX, I. K. I., C.
XX,X/W.K.,E..XX.XX.XXXX,I.K.I.,O..S.XX,obajazast.JUDr.PetromBelicom,advokátomvMartine,
M. R. Štefánika 36, proti žalovanej: A. A., E.. XX.XX.XXXX, I. K. I., U.. I. XX, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Šumavská 3, o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. septembra
2023 č.k. 4C/32/2020-513 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Bratislava
- m. č. B. E. K., katastrálne územie: B. E. K., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: pozemok s parcelným číslom registra „C“ č. XXX, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, pozemok s parcelným číslom registra „C“ č.
XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 476 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX stojaci na pozemku
s parcelným číslom registra „C“ č. XXX, a to v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku, p a t r i a d o d
e d i č s t v a po poručiteľke: A. K., X.. D., E.. X.X.XXXX, Y.. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XX, I.,

žalobcom súčasne priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2/Vychádzal zo zistenia, že dňa 22.5.2018 došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, ktorou poručiteľka ako
darkyňa (v tom čase 86-ročná) mala bezplatne prenechať žalovanej ako obdarovanej dar - predmetné
nehnuteľnosti, k zavkladovaniu vlastníckeho práva na základe uvedenej darovacej zmluvy z 22.05.2018
došlo pod č. K.-XXXXX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX. Žalobcovia sú biologickými synmi poručiteľky,
žalovaná je biologickou dcérou poručiteľky. Dňa 13.05.2020 poručiteľka zomrela. Zo zhodných výpovedí
svedkov vyplynulo, že vzťahy medzi súrodencami (stranami sporu) neboli nikdy dobré. Zdravotný stav

poručiteľky sa začal zhoršovať v druhej polovici roku 2017 a od hospitalizácie koncom roka 2017 bol jej
zdravotný stav veľmi zlý (výpoveď A.. A. K.). Dňa 12.12. 2017 A.. K. A. - neurologička diagnostikovala
poručiteľke Alzheimerovu chorobu a v náleze uviedla, že pacientka je odkázaná na celodennú opateru
pri všetkých úkonoch. Konštatovanie o odkázanosti poručiteľky bolo potvrdené aj mestskou časťou
Bratislava-B. E. K. a úradom Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý rozhodovali o odkázanosti
poručiteľky podľa zákona o sociálnych službách. Dňa 30.10.2017 vydala mestská časť Bratislava-
B. E. K. posudok o odkázanosti poručiteľky na sociálnu službu, ktorá bola stanovená na V. stupeň s

rozsahom odkázanosti od 8 do 12 hodín denne a vydala aj rozhodnutie vo veci odkázanosti poručiteľky
na opatrovateľskú službu. Dňa 16.1.2018 úrad Bratislavského samosprávneho kraja vydal v zmysle §
51 zákona o sociálnych službách posudok o odkázanosti poručiteľky na sociálnu službu, ktorá bola
zaradená do VI. stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby, s tým, že je odkázaná na poskytovaniesociálnej služby v špeciálnom zariadení. Rovnaký deň vydal Bratislavský samosprávny kraj rozhodnutie,
že poručiteľka je odkázaná na sociálnu službu, poskytovanú v špeciálnom zariadení, nakoľko vzhľadom
na nepriaznivý zdravotný stav je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Mestská časť Bratislava - B.

E.Á. K. dňa 21.3.2018 uznala poručiteľku za osobu odkázanú na poskytnutie sociálnej služby v zariadení
pre seniorov.
K zdravotnému stavu pred umiestnením poručiteľky do DDS a k vnímaniu spôsobilosti poručiteľky
vypovedali svedkovia. B. K. (manželka žalobcu 1/) uviedla, že poručiteľka si nedávala lieky - museli ju
kontrolovať, nedokázala si navariť, jedlo si dávala medzi čisté taniere, zabúdala, rozprávala takzvane

z cesty (v nemocnici začala hovoriť, že tam je pšenica, tam dvor, nejaké dvere). Svedkyňa p. A. K.
(vnučkaporučiteľky)uviedla,žebabkazabúdala,napríkladsinepamätalajejsyna,tedasvojhopravnuka,
ktorý má jeden a pol roka a niekoľkokrát ho videla. Táto situácia (že nevie kto to je) sa zopakovala aj
na druhý deň. K zdravotnému stavu uviedla, že ten sa začal zhoršovať od hospitalizácie v decembri
v roku 2017, babka bola plienkovaná, mala problém stáť, nechápala hodnotu peňazí, potrebovala
pomoc pri všetkom. Keď si babka počas dňa zdriemla bola dezorientovaná, nevedela či je ráno alebo

večer. Svedkyňa U. S. K. (manželka žalobcu 2/) na otázku, aby zo svojho laického pohľadu uviedla, či
bola poručiteľka v roku 2018 schopná uvažovať, orientovať sa, uviedla, že nie. Veľa vecí nechápala.
Dalo sa s ňou komunikovať, ale bolo vidieť, že sa nevie orientovať. Aj v kostole babky videli, že je
dezorientovaná. Koncom marca resp. začiatkom apríla 2018 bola poručiteľka umiestnená do domova
sociálnych služieb DSS Senecio, n.o. (ďalej len „DSS“). Po umiestnení poručiteľky do DSS žalobcovia

chcelinehnuteľnosti,ktorébolipredmetomdarovaniapredať,výťažokrozdeliťnaštyričastistým,žeprvé
tri časti si rozdelia rovným dielom a zo štvrtej bude hradený pobyt poručiteľky v DSS. Táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná. Sporné zostalo, či to bola vôľa poručiteľky. Výpovede svedkov si v tomto
odporovali. Podľa svedkyne B. K. (manželky žalobcu 1/) dom chcela takto predať poručiteľka, zatiaľ čo
O. A. (manžel žalovanej) vypovedal, že poručiteľka s tým nesúhlasila. Predaj domu sa mal uskutočniť

cez plnú moc, ktorú poručiteľka nakoniec nepodpísala, nakoľko sa voči tomu ohradila žalovaná. O. A.
ďalej vypovedal, že následne bola vypracovaná darovacia zmluva na všetky tri deti, s čím ale nesúhlasili
žalobcovia. Existenciu darovacej zmluvy z 18.5.2018, ktorou sa mali nehnuteľnosti previesť na všetky
tri deti žiadna zo sporových strán nerozporovala. K dôvodu prečo žalobcovia dar neprijali, svedkyňa U..
S. K. (manželka žalobcu 2/), uviedla, že darovanie na všetky tri deti by situáciu neriešilo, nakoľko aj

tak by dedili. U.. Y. G. (riaditeľka DSS) vypovedala, že poručiteľka bývala po stretnutiach so žalovanou
rozrušená a museli ju ukľudňovať, hovorila, že synovia sú „lumpovia“, že im nič nedá, že sa o ňu
nestarajú. Pri návšteve synov takéto zmeny nálad nemala.
Dňa 22.05.2018 došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, ktorou poručiteľka ako darkyňa prenechala
žalovanej ako obdarovanej dar - predmetné nehnuteľnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že darovaciu

zmluvu vypracoval vopred právnik na podnet žalovanej a že darovaciu zmluvu poručiteľka podpísala.
Zmluva bola podpísaná za prítomnosti notárskeho kandidáta O.. W. S., ktorý podpis poručiteľky osvedčil.
Ku dňu podpisu darovacej zmluvy vypovedala aj U.. Y. G. (riaditeľka DSS), ktorá uviedla, že počas jednej
návštevyjužalovanápožiadala,čimôžemamuzobraťdoParndorfu,žemánarodeniny,žejejchceurobiť
radosť, chcela občiansky preukaz poručiteľky. Následne sa po pár dňoch dozvedela, že poručiteľka bola

podpísať darovaciu zmluvu. Uviedla, že si myslí, že na ňu bol pri podpise zmluvy vyvíjaný tlak, ale vedela
čo robí.
K zavkladovaniu vlastníckeho práva na základe uvedenej darovacej zmluvy došlo 29.5.2018. Dňa
11.6.2018 bolo vykonané vyšetrenie poručiteľky jej všeobecným lekárom A.. U. M.. Zo záverov vyplýva,
že poručiteľka nie je schopná pochopiť význam právnych úkonov, je dezorientovaná miestom a

časom, nespoznáva blízke osoby a z tohto dôvodu bolo A.. M. navrhnuté psychiatrické vyšetrenie
pre zbavenie spôsobilosti na právne úkony. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod
sp. zn. 23C/42/2018, na ktoré poukázala žalovaná, vystupovala poručiteľka v postavení žalobkyne a
žalobou (podanou dňa 24.7.2018) sa domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou sporných
nehnuteľnosti. Dňa 5.9.2019 vzala žalobu späť a konanie bolo z tohto dôvodu zastavené.

Dňa 4.11.2019 bol na žiadosť žalobcu 1/ vypracovaný znalecký posudok A.. Ľ. O. z odvetvia psychiatrie
za účelom vyšetrenia zdravotného stavu poručiteľky. Úlohou znalca bolo zistenie zdravotného stavu
poručiteľky (psychického a fyzického) ku dňu 22.5.2018 a k širšiemu obdobiu za účelom zistenia
spôsobilosti resp. nespôsobilosti poručiteľky úkon - darovaciu zmluvu vykonať a rozumieť jeho
významu a následkom. Podkladom na vypracovanie znaleckého posudku bolo psychiatrické vyšetrenie

poručiteľky na ambulancii v Bratislave v októbri 2019 a príslušná spisová a zdravotná dokumentácia.
Znalec konštatoval, že tieto podklady sú na vypracovanie znaleckého posudku dostačujúce. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že poručiteľka v období podpisu darovacej zmluvy trpela viacerými
somatickými ochoreniami (kardiovaskulárne ochorenie srdca, arytmia, hypertenzia, diabetes melitus,univerzálna arterioskleróza). Trpela najmä demenciou ťažkého stupňa, ktorá vo významnej miere
ovplyvňovala jej spôsobilosť právny úkon vykonať. V čase podpisu zmluvy nemala dostatočnú kapacitu
psychických funkcií, aby vedela rozpoznať obsah právneho úkonu a posúdiť jeho následky, pričom bola

neschopná riadiť sa objektívnou realitou. V čase podpisu darovacej zmluvy išlo u nej o hrubé narušenie
psychických funkcií. Dokladuje to aj neurologický nález (pol roka pred podpisom darovacej zmluvy, kedy
dosiahla pri MMSE 8 bodov) a nepriamo aj z priznania sociálnej odkázanosti (Bratislavský samosprávny
kraj, 16.1.2018), pričom je konštatované rozsiahle zlyhávanie v mnohých úkonoch sebaobsluhy. Pri
demencii možno rátať so zvýšenou ovplyvniteľnosťou zo strany iných osôb, čo mohlo byť zneužité pri

podpise právneho aktu. Menovaná v čase podpisu darovacej zmluvy trpela demenciou v pokročilom
štádiu (ťažkého stupňa), pričom nebola spôsobilá vykonať takýto právny úkon a nebola schopná ani
porozumieť jeho následkom.
Dňa 21.10.2021 bolo voči žalovanej vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obvinená dňa 22.5.2018
uzatvorila so svoju matkou ako darkyňou darovaciu zmluvu napriek tomu, že vedela, že darkyňa

nemohla v čase podpisu zmluvy správne pochopiť jej význam. Konanie bolo vedené pod číslom
vyšetrovacie spisu Č.:D.-XXX/X-K.-I.-XXXX M., v ktorom bol na pokyn Krajského riaditeľstva PZ v
Bratislave vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX MUDr. Vítom Provazníkom, znalcom z odvetvia
psychiatria, vo veci vyšetrenia duševného stavu poručiteľky, ktorá mala v trestnom konaní postavenie
poškodenej. Znalecký posudok bol vypracovaný 3.11.2019. Úlohou znalca bolo okrem iného posúdiť, či

poručiteľka bola schopná vnímať okolnosti týkajúce sa uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 22.5.2018,
teda správne pochopiť jej význam a dôsledky, či ku dňu 22.5.2018 poručiteľka trpela duševnou poruchou
a akou, či ku dňu 22.5.2018 prípadne v období predchádzajúcim tomuto dňu bolo na poručiteľke
pozorovateľné pre iné osoby, že trpí rozumovou slabosťou, a to najmä zo strany osôb prítomných
pri uzatváraní zmluvy a overovaní samotného podpisu na zmluve, a za akých podmienok by bolo

identifikovateľné. Znalec vo svojich záveroch dospel k záveru, že dňa 22.5.2018 posudzovaná osoba
mala natoľko narušené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, že nemohla správne pochopiť význam
samotnej zmluvy a jej dôsledky. Ďalej znalec konštatoval, že posudzovaná osoba trpela v čase podpisu
zmluvy (22.5.2018) duševnou poruchou, a to demenciou zmiešanej genézy stredne ťažkého až ťažkého
stupňa. Diagnostikovaná demencia bola pozorovateľná aj pre iné osoby, teda pre osoby prítomné pri

uzatváraní zmluvy a overovaní samotného podpisu. Túto skutočnosť bolo možné overiť pri otázke
časovej a miestnej orientácie, ako aj pri rozhovore ohľadne bežných spoločenských konverzácií.
Posledný znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný na pokyn súdu. Znalecký posudok vypracoval
MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a
sexuológia. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe štúdia spisového materiálu súdu a znalec

konštatoval, že podklady sú dostatočné pre vypracovanie znaleckého posudku. Zo záverov znalca
vyplýva, že nemôže byť pochybnosť o tom, že v prípade posudzovanej osoby išlo o polomorbídnu osobu
s množstvom diagnóz, vyplývajúcich najmä z poškodenia cievneho systému viacerých orgánových
systémov, včítane CNS. O demencii prevažne cievneho pôvodu nemožno pochybovať ani v roku
2018, v období podpisu darovacej zmluvy. Pri hodnotení spôsobilosti právneho úkonu je dôležitá

funkčnosť dvoch zložiek, kognitívnej a vôľovej. Obe zložky sú pre úkon nevyhnutné. Nemožno vylúčiť,
že nebohá poručiteľka si vedela z kognitívneho hľadiska uvedomiť, o čo pri právnom úkone išlo
(darovanie nehnuteľnosti), ale na druhej strane vôľová oblasť, teda schopnosť slobodne sa rozhodnúť
bola už nedostatočná, poručiteľka v krátkom časovom období podpísala viacej právnych úkonov, i
vzájomne si odporujúcich, čo poukazuje, že svojim blízkym už nedokázala odporovať a podpisovala

prakticky ,,všetko“ čo jej dali. Znalec je presvedčený, že v čase podpisu darovacej zmluvy už vykonať
predmetný úkon schopná nebola. Znalec MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA vo svojej výpovedi
vysvetlil, čo znamená skríningový test Mini Mental State Examination, v ktorom poručiteľka dosiahla 8
bodov. Podľa stupnice bodov pri teste MMSE 25-21 sa jedná o ľahkú demenciu, 20-10 bodov stredne
ťažkú demenciu a 9-0 bodov o ťažkú demenciu. Na otázku prečo v znaleckom posudku konštatoval

demenciu minimálne stredného typu, uviedol, že nakoľko ide o nebohú osobu opieral sa aj o iné
vyšetrenia. Konštatovanie minimálne stredného stupňa znamená, že to ide smerom k ťažkému stupňu.
Na otázku prečo neboli poručiteľke po diagnostikovaní Morbus Alzheimer z 12.12.2017 nasadené lieky
uviedol, že nakoľko bola poručiteľka v najhoršom štádiu ochorenia, nebolo čo spomaľovať, žiadne
lieky by jej už nepomohli. Lieky, ktoré pri tejto diagnóze existujú, iba zbrzďujú priebeh. Mozog je už

atrofovaný. Ďalej uviedol, že s predchádzajúcimi dvoma znaleckými posudkami sa oboznámil, ale k
záveru dospel samostatne vlastným skúmaním, čiže nešlo o kopírovanie. Na otázku ohľadom výkyvov
nálad, ktoré mala pri návštevách žalobcov a žalovanej, kedy reakcie podľa výpovede U.. G. boli odlišné,
znalec konštatoval, že pre človeka s demenciou sú charakteristické emočné výkyvy, že je podozrievavý.Ďalej vysvetlil, že pri konštatovaní, že poručiteľka si vedela z kognitívneho hľadiska uvedomiť o čo pri
darovacej zmluve ide, uviedol, že vychádzal zo všeobecných zákonitostí, že človek má poznávaciu,
kognitívnu zložku, poručiteľka vedela, že toto je dom, teda v tomto prípade, že ide o darovanie, ale z

vôľového hľadiska nevedela rozhodnutie usmerniť.
3/Súd prvej inštancie po ustálení, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem (ak sa
porušenie práva týka nehnuteľnosti, vtedy je právny záujem na požadovanom určení daný už len
tým, že právny stav vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti a výrok
určovacej žaloby môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, súdna

prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi - rozhodnutie NS SR 3Cdo 154/2010 zo dňa 16.12.2010), resp. po tom, čo mal ustálenú i
vecnú legitimáciu strán (z dedičského spisu sp. zn. XXD/XXX/XXXX, B. XX/XXXX zistil, že zákonnými
dedičmi sú strany sporu a poručiteľka pre prípad smrti závet nezanechala), konštatoval, že žaloba je
dôvodná.
4/Medzistranaminebolosporné,žeporučiteľkaakodarkyňadňa22.5.2018podpísaladarovaciuzmluvu,

ktorou žalovanej ako obdarovanej darovala predmetné nehnuteľnosti, sporné bolo, či poručiteľka dňa
22.05.2018 bola spôsobilá rozpoznať dôsledky svojho konania, či a nakoľko jej konanie bolo ovplyvnené
duševnou poruchou. Občiansky zákonník definuje právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k
vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Pojmovými znakmi právneho úkonu sú vôľa, jej prejav, ako aj zameranie (nasmerovanie) vôle

na právne následky, ktoré právne predpisy s týmto prejavom vôle spájajú. Právny úkon spĺňajúci všetky
zákonom stanovené požiadavky je platný, ak tomu tak nie je, ide o neplatný právny úkon. Jedným z
dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu je podľa § 38 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že
právny úkon urobila osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony je

všeobecne upravená v § 8 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť na právne úkony vzniká
v plnom rozsahu plnoletosťou. Nadobudnutie plnoletosti však nie je jediným hľadiskom pre posúdenie
spôsobilosti na právne úkony. Ide iba o jednu z podmienok. Spôsobilosť na právne úkone je závislá na
rozumovej a vôľovej vyspelosti. Pod rozumovou vyspelosťou rozumieme schopnosť posúdiť následky
daného konania a pod vôľovou vyspelosťou rozumieme spôsobilosť ovládať správanie. Riešenie otázky,

či osoba keď robila príslušný právny úkon, konala v duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností,
ku ktorým sú potrebné odborné znalosti. K tomuto účelu je súd povinný zabezpečiť úplné a spoľahlivé
zistenia o osobných pomeroch vyšetrovanej osoby. Je potrebné zdôrazniť požiadavku zistenia údajov
o tom, ako sa vyšetrovaný chová v každodennom živote ako sa stará o potreby svoje a svojej rodiny,
ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa chová v rôznych životných situáciách a podobne

(rozhodnutie NS ČR 30Cdo 5226/2009).
5/Na základe vykonaného dokazovania traja znalci nezávisle od seba konštatovali jednoznačný záver,
že poručiteľka v čase podpisu darovacej zmluvy (22.5.2018) trpela duševnou poruchou, a to demenciou
stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Znalec ustanovený súdom MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MAH
uviedol, že nemožno vylúčiť, že nebohá poručiteľka si vedela z kognitívneho hľadiska uvedomiť,

o čo pri právnom úkone išlo (darovanie nehnuteľnosti), ale na druhej strane vôľová oblasť, teda
schopnosť slobodne sa rozhodnúť bola už nedostatočná a prijal jednoznačný záver, že v čase podpisu
darovacej zmluvy už nebola schopná vykonať predmetný úkon. Alzheimerova choroba bola poručiteľke
diagnostikovaná ešte pred podpisom darovacej zmluvy, a to v decembri 2017. Zo znaleckých posudkov
a z výpovede znalca vyplýva, že Alzheimerova choroba je ochorenie, ktoré sa v súčasnosti nedá

liečiť, priebeh choroby sa dá sa len spomaliť, teda choroba sa môže len zhoršiť. Poručiteľka bola
už v decembri 2017 v najhoršom štádiu ochorenia, žiadne lieky by poručiteľke už nepomohli. Mozog
bol už atrofovaný. Znalecké posudky však nie sú jediným dôkazom, na ktorých základe súd postavil
svoje závery. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej repliky sp. zn. 6Cdo/111/2012 vyplýva, že
v prípadoch, v ktorých súd robí záver o nespôsobilosti na právny úkon pre duševnú poruchu a táto

osoba už nemôže predstúpiť pred súd a nemôže sa sama brániť, vyžaduje sa, aby znalecký posudok
nebol jediným dôkazom, na ktorom súd postavil svoj záver. V tomto prípade sú dôležité zistenia, ako sa
daná osoba skutočne chovala, ako sa prejavovala v styku s ľuďmi, ako obstarávala svoju domácnosť,
ako hospodárila. Konštatovanie o odkázanosti poručiteľky na iných bolo potvrdené mestskou časťou
Bratislava - B. E. K. a úradom Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý rozhodovali o odkázanosti

poručiteľkypodľazákonaosociálnychslužbách.Odkázanosťporučiteľkynainýchpotvrdzujeajsamotná
skutočnosť, že bola umiestnená do domova sociálnych služieb DSS Senecio, n.o.. Správanie poručiteľky
v každodennom živote, ako sa chová v rôznych situáciách, bola zisťovaná výsluchom svedkov, zvýpovedí ktorých vyplýva, že poručiteľka nedokázala samostatne fungovať, nepoznala hodnotu peňazí,
nevedela sa orientovať v čase a priestore, zabúdala, hovorila veci, na ktoré sa jej nikto nepýtal.
6/Obranou žalovanej boli námietky proti znaleckému posudku MUDr. Ľubomíra Jalča z 4.11.2019

s tým, že znalecký posudok neobstojí, keďže bol vypracovaný viac ako rok od podpisu darovacej
zmluvy a z dôvodu, že znalec vychádzal z nedostatočných podkladov. Argument o nedostatočných
podkladoch na prijatie záverov v znaleckom posudku súd prvej inštancie považoval za nedôvodný.
Znalec je odbornou osobou, ktorá je spôsobilá konštatovať dostatočnosť/nedostatočnosť podkladov.
Argument k vypracovaniu znaleckého posudku s časovým odstupom od podpisu spornej zmluvy je

rovnako nedôvodný. Znalec mal jasne zadanú úlohu a to posúdiť stav poručiteľky k dátumu, kedy bola
darovacia zmluva podpísaná. Keďže znalec prijal závery v posudku, súd nemal dôvod pochybovať o
jeho odborných znalostiach, že konštatovanie takýchto záverov je možné aj s odstupom času. Okrem
toho závery posudku MUDr. Ľubomíra Jalča boli potvrdené aj ďalšími dvoma znaleckými posudkami.
Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonanie dôkazov, a to výsluch svedka O.. W. S.,
vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychiatria a prehratie zvukových nahrávok konverzácie

medzi sporovými stranami. Znalecký posudok bol vypracovaný pod č. XX/XXXX. Žalovaná namietala
nedostatočné podklady, na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný. Tento argument súd
považoval z rovnakých dôvodov, ako v prípade námietok k znaleckému posudku JUDr. Ľubomíra Jalča,
za nedôvodný. Znalec je odbornou osobou, ktorá je spôsobilá konštatovať dostatočnosť/nedostatočnosť
podkladov. Žalovaná ďalej uviedla, že považuje za protirečivé vyjadrenia znalca v znaleckom posudku:

„nemožno vylúčiť, že nebohá poručiteľka si vedela z kognitívneho hľadiska uvedomiť o čo pri právnom
úkone išlo (darovanie nehnuteľnosti), vec riešila so svojou dcérou, s ktorou mala dobrý vzťah.“ V inej
časti posudku: „Vec vnímala v súlade s vtedajšou realitou.“ „Nemožno vylúčiť, že posudzovaná osoba
mohlavobdobípodpisudarovacejzmluvy(22.05.2018)predmetnéudalostivnímaťvzhodesrealitou....“.
Pri výsluchu znalca mala podľa súdu prvej inštancie žalovaná možnosť (prítomná spolu s právnou

zástupkyňou)pýtaťsaznalcanarozporyvtýchtotvrdeniach.Žalovanátútomožnosťnevyužila,súdpreto
považovaljejargumentvtomtosmerezanedôvodný.Zvukovýminahrávkamichcelažalovanápreukázať
duševné rozpoloženie poručiteľky a jej názor na celú záležitosť ohľadom darovania nehnuteľnosti. K
zvukovým nahrávkam súd uviedol, že aj keď by prijal záver, že ide o hlas poručiteľky (tým, že to
žalobcovianepopreli),niejeznichmožnévyvodiťzáver,pokiaľideovôľuporučiteľkyohľadomdarovania

nehnuteľností. Z nahrávok možno vyvodiť negatívny postoj poručiteľky zrejme voči žalobcom (mená v
nahrávkach nie sú uvedené, stále sú označovaní ako „oni“). Zvukové nahrávky vyhotovovala žalovaná,
ktorá je aj účastníčkou rozhovoru. Negatívny postoj voči žalobcom v prítomnosti žalovanej možno
vnímať v kontexte konštatovania oboch znalcov MUDr. Jalča aj MUDr. Andrého, PhD., MPH, MHA, že
poručiteľka bola ľahko ovplyvniteľná zo strany iných osôb, manipulovateľná.

K nevykonaniu výsluchu O.. W. S. súd prvej inštancie konštatoval, že notár pri legalizácii postupuje
podľa § 58 Notárskeho poriadku a jeho zákonnou povinnosťou je osvedčiť, že osoba, ktorej podpis má
byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred
ním za vlastný. Toto je jediná povinnosť notára pri legalizácii. Notár nie je povinný zisťovať spôsobilosť
konajúcej osoby, ktorú ako bolo uvedené vyššie môže osvedčiť len osoba s odbornými znalosťami.

7/Súd prvej inštancie potom uzavrel, že z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynul záver, že pani A.
K. ako darkyňa v čase podpisu darovacej zmluvy, a to dňa 22.5.2018, trpela duševnou poruchou, ktorá ju
robila na tento právny úkon neschopnou. Darovacia zmluva uzatvorená medzi pani A. K. ako darkyňou a
žalovanou ako obdarovanou zo dňa 22.5.2018 je preto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe absolútne neplatnej darovacej zmluvy sa žalovaná

nemohla stať výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a preto tieto patria do dedičstva po
poručiteľke.
8/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP a žalobcom ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Namietala predovšetkým porušenie práva

na spravodlivý súdny proces a to nedostatočným odôvodnením rozhodnutia, v ktorom absentovalo
vyhodnotenie procesnej obrany žalovanej. Súd neuviedol obsah procesnej obrany žalovanej v
písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 10.6.2022, námietkami žalovanej sa nezaoberal
a vyslovil presvedčenie, že znalec je odbornou osobou, ktorá je spôsobilá konštatovať dostatočnosť
podkladov. Podľa žalovanej zo žiadnej právnej normy nevyplýva možnosť súdu automaticky sa stotožniť

so závermi znalca bez preskúmania jednotlivých krokov pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalec
MUDr. André podľa žalovanej vychádzal z nedostatočných podkladov a jeho závery sú tak nepodložené.
Nedisponoval kompletnou zdravotnou dokumentáciou poručiteľky, nezisťoval informácie z obdobia
pobytu poručiteľky v DSS, nezisťoval aké vyšetrenia absolvovala, aká jej bola nasadená liečba. Súd tietonámietky odignoroval napriek tomu, že sám vzhliadol v znaleckom posudku rozpory v jeho záveroch,
ktoré vyhodnocuje v neprospech žalovanej s odôvodnením, že nevyužila možnosť klásť znalcovi na
pojednávaníotázky.Dôkaznébremenovsporezaťažujeprimárnežalobcov.Dôkazvpodobeznaleckého

posudku, ktorého závery sú rozporné, má za následok irelevantnosť takéhoto posudku, ako aj unesenie
dôkazného bremena žalobcami.
Pokiaľ súd hodnotí nahrávky, z ktorých je podľa žalobkyne možné poznať vôľu poručiteľky, obsah týchto
súd bagatelizuje. Predovšetkým v piatej nahrávke je jednoznačne zachytená vôľa poručiteľky dom
nepredať. Vôľu poručiteľky uzavrieť darovaciu zmluvu je potrebné vnímať aj v kontexte jej životných

priorít, vzhľadom na jej silný citový vzťah k domu, čo rovnako obsah zvukových nahrávok preukazuje.
Súd tiež bagatelizuje negatívny postoj poručiteľky k žalobcom s poukazom na údajnú manipulovateľnosť
poručiteľky a jej ľahkú ovplyvniteľnosť, žalovaná však poprela, že by poručiteľku akokoľvek negatívne
ovplyvňovala alebo manipulovala a toto ani z vykonaného dokazovania nevyplýva.
Za ďalšie pochybenie súdu žalovaná označila nevykonanie navrhnutého dôkazu výsluchom svedka O..
W. S., podľa žalovanej ide o objektívne nezaujatého svedka, ktorý by sa vedel vyjadriť k podstatnej

otázke, teda k vôli poručiteľky darovať predmetné nehnuteľnosti žalovanej. Svedok stretol poručiteľku
dva krát, a to pri podpise prvej darovacej zmluvy, ktorá bola žalobcami odmietnutá, a pri podpise
druhej zmluvy, uzavretej len so žalovanou. Súd odignoroval ustanovenie § 36 notárskeho poriadku s
odôvodnením, že jedinou povinnosťou notára pri legalizácii je postup podľa § 58 notárskeho poriadku,
s ktorým záverom sa žalovaná nestotožňuje. Ohľadne výpovede svedkyne U.. Y. G., riaditeľky DSS,

žalovaná konštatovala, že svedkyňa vyjadrila subjektívny názor, že na poručiteľku mal byť vyvíjaný tlak,
ktorý ale nebol objektivizovaný ďalšími dôkazmi, svedkyňa však súčasne potvrdila, že poručiteľka vedela
čo robí.
Nakoniec žalovaná skonštatovala, že nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal so selektívnym posudzovaním
spôsobilosti poručiteľky na právne úkony. Žalobcovia v určitých prípadoch poručiteľku považujú za

nespôsobilú na právne úkony (uzavretie darovacej zmluvy, späťvzatie žaloby), v iných prípadoch
poručiteľku však za spôsobilú považujú (udelenie plnomocenstva na zastupovanie, prejavy vôle
pokračovať v konaní).
Podľa žalobkyne žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno preukázať, že poručiteľka trpela
v relevantnom čase duševnou poruchou, ktorá ju robila neschopnou na vykonanie právneho úkonu

darovania, v konaní boli produkované dôkazy nasvedčujúce tomu, že rozumová aj vôľová zložka bola
u poručiteľky zachovaná v rámci vykonania predmetného úkonu. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, prípadne
aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu.
10/Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej zaujali stanovisko, že súd dostatočne

vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vyporiadal sa s
argumentáciou žalovanej, vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil. Rovnako dostatočne vysvetlil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil a poukázal na už ustálenú rozhodovaciu
prax, odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé. Žalobcovia poukázali na skutočnosť,

že nespôsobilosť poručiteľky realizovať darovaciu zmluvu je vyhodnocovaná primárne znaleckým
skúmaním až troma nezávislými znaleckými posudkami, z toho dvoma vyhotovenými počas života
poručiteľky. Tieto druhy dôkazov majú nepochybne vyššiu dôkaznú silu ako polemika a námietky
žalovanej ako laickej strany, pričom žalovaná nepredložila na podporu svojich tvrdení žiaden znalecký
posudok či odborné vyjadrenie. Znalecký posudok MUDr. Andrého súd vyhodnocoval spolu so

znaleckýmiposudkamiMUDr.JalčaaMUDr.Povrazníka.Tvrdeniežalovanejoúdajnýchnedostatočných
podkladoch znalca MUDr. Andrého sú nepreukázané a účelové, škála ostatných skutkových okolností
podpisu zmluvy poručiteľkou v časovom a vecnom kontexte jej dlhodobého zdravotného stavu
automaticky vylučujú námietky žalovanej. Nesprávne je tvrdenie žalovanej, že znalecký posudok MUDr.
Andrého je údajne rozporný, znalec jednoznačne konštatoval, že v čase podpisu darovacej zmluvy

predmetný právny úkon poručiteľka vykonať schopná nebola, z vôľového hľadiska už nedisponovala
dostatočnou kapacitou, aby sa vo veci rozhodovala slobodne a nezávisle, následky svojho konania
si taktiež v dostatočnej miere nedokázala uvedomiť. Znalec potvrdil závery svojho posudku aj na
pojednávaní súdu prvej inštancie.
Taktiež neobstojí účelové tvrdenie žalovanej, že dôkazné bremeno zaťažuje primárne žalobcov, ktorí

musia preukázať nespôsobilosť poručiteľky na uzavretie právneho úkonu. Poručiteľka darovaciu zmluvu
uzavrela jednoznačne v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou, čo potvrdili tri
nezávislé znalecké posudky. Unesenie dôkazného bremena nemožno viazať len na osobu žalobcu,
ale aj na stranu žalovanú, ktorá tvrdí opak, keď v kontradiktórnom spore ak strana poprie skutkovétvrdenia protistrany, je povinná uviesť vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné. Žalovaná v konaní nepoprela existenciu duševnej poruchy poručiteľky (len sa ju
snažila relativizovať), keďže toto je medzi stranami nesporné, súd už nemusel v tomto smere vykonávať

dokazovanie. Súd tak dospel k správnemu záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o duševnej
poruche poručiteľky, ktorá ju robila na právny úkon neschopnou a nespôsobilou. Navyše žalovaná v
trestnom konaní pri výsluchu v júli 2018 jednoznačne vyjadrila svoju vedomosť o tom, že poručiteľka
„má stareckú demenciu, začínajúceho Alzheimera“.
K námietkam žalovanej ohľadom použiteľnosti zvukových nahrávok predložených žalovanou žalobcovia

konštatovali, že kvalita týchto je slabá, nie je zrejmé, či nahrávky nie sú zostrihané a vytrhnuté z
kontextu, nie je zrejmé, za akých okolností a k čomu sa osoba v nahrávkach vyjadruje, nie je zrejmé,
kto bol s osobou prítomný v danom momente. Takéto nahrávky nemajú žiadnu výpovednú hodnotu pre
rozhodnutie súdu. Navyše obsah zvukových nahrávok nesvedčí žiadnemu z tvrdení žalovanej v tomto
konaní, ide o nepoužiteľné a nezákonne získané dôkazy. Pri vykonaní testu proporcionality posudzujúc
právo na ochranu osobnosti k právu na spravodlivý proces, tieto zvukové nahrávky nie sú jediným

možným dôkazom, ktorým by žalovaná preukázala svoje tvrdenia.
K nevykonaniu výsluchu svedka O.. S. žalobcovia konštatovali, že nevykonanie tohoto nie je odvolacím
dôvodom podľa 365 ods. 1 písm. e) CSP, zo zápisnice z pojednávania z 21.8.2023 vyplýva, že
žalovaná nerealizovala návrh na jeho vypočutie. Rozhodujúcou okolnosťou vo veci je znalecko-lekárske
posúdenie duševnej poruchy poručiteľky, výpoveď notára by nemala žiadnu výpovednú hodnotu. Pokiaľ

žalovaná v záverečnej reči na uvedeného svedka poukazovala, je nepochopiteľné, ako môže namietať
jeho nevypočutie. Žalobcovia však majú vedomosť, že uvedený svedok v trestnej veci sa vyjadril tak, že
poručiteľke obsah predmetnej darovacej zmluvy nečítal. Tento svedok by tak nijako neposilnil účelové
tvrdenie žalovanej, aj keby bol vypočutý. Rovnako tak polemizovanie žalovanej ohľadne výpovedí
riaditeľky DSS vo svetle znaleckých posudkov troch znalcov neobstojí.

Žalobcovia odmietali a odmietajú účelové tvrdenie žalovanej, že súd nedostatočne odôvodnil svoj
rozsudok, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, resp. že v konaní boli produkované dostatočné
dôkazy svedčiace o tom, že rozumová a vôľová zložka u poručiteľky boli zachované.
V ďalšom sa žalobcovia podrobne vyjadrovali k jednotlivým výsledkom dokazovania resp. záverom
ohľadom skutočnosti, či poručiteľka v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 22. 5. 2018 trpela duševnou

poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou, existencia ktorej poruchy robí darovaciu
zmluvu neplatným právnym úkonom v zmysle § 38 ods. 2 OZ, čomu korešpondovali aj ostatné skutkové
a časové okolnosti.
11/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny.

12/Pravdivézistenierozhodujúcichskutočnostísadosahujerozvíjanímkontradiktórnehosporu,vktorom
má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporových strán je
korigovaná opačnou aktivitou druhej procesnej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej

skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Komunikačná
štruktúra civilného procesu vychádza z určitých pevných procesných rolí strán, ktoré sú v podstate dané
jednoduchým rozlišovaním procesného útoku a obrany. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich
záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom
spore, ovládanom zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostatočného

materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. Zásada prejednacia
predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súdnom
konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromažďovanie skutkového materiálu potrebného k
posúdeniuarozhodnutiusporu.Nazákladepovinnostitvrdenia,bremenatvrdeniaadôkaznéhobremena
majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach.Dôkazné bremeno ohľadne

rozhodujúcich skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide pritom o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí.
13/V civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných
dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu strán, prihliadajúc aj na ich

zákonnú dôkaznú povinnosť. Už novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 501/2001 Z.z.
bola vypustená z Občianskeho súdneho poriadku povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného
skutkového stavu veci a skutkový základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý
sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabeniezásady materiálnej pravdy a podporu formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz
na zodpovednosť strán v konaní a na povinnosti strán, predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Súd v sporových konaniach už nekoná za strany a nenahrádza ich činnosť. Je len na nich,

aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy na ich preukázanie.
14/Dokazovanie je aktuálne upravené v § 185 až § 211 Civilného sporového poriadku (CSP). V zmysle
ust. § 187 ods. 1 CSP ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Následne zákon príkladmo
uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch svedka, listinu,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku. Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu,
podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva
pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia je upravená v § 153, podľa
ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Zákonná koncentrácia je upravená hneď v § 154, v zmysle ktorého prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí.

15/Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana v závislosti od jej
procesného postavenia plniť od začiatku sporu v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných
úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa
vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou

možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§
154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je tá, ktorá nesplnila

alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
16/Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť
(výnimky formuluje § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť
námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetnom

posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou
nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní
neboli produkované.
17/Pokiaľ je potrebné v spore zodpovedať odbornú otázku, je potrebné využiť odborné znalosti. V
prípade, ak odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby súd nepovažuje za dostatočné, postupuje

sa v zmysle § 207 CSP a na návrh nariadi znalecké dokazovanie. Súd môže ustanoviť na posúdenie
otázok aj viacerých znalcov a tí môžu vypracovať spoločný znalecký posudok. Oproti predchádzajúcej
úprave (§ 127 ods. 2 OSP), CSP už výslovne neupravuje možnosť preskúmania znaleckého posudku
iným, tzv. kontrolným znaleckým posudkom. Nie je však vylúčená možnosť vypracovania druhého
znaleckého posudku v tej istej veci. CSP predpokladá aj možnosť rozporu dvoch alebo viacerých

znaleckých posudkov, a preto v takýchto prípadoch pripúšťa znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.
Znalecký ústav bude ustanovený aj v prípade obzvlášť závažných prípadov vyžadujúcich si osobitné
vedecké posúdenie. Novinkou v úprave dokazovania a dôkazných prostriedkov je zavedenie možnosti
predloženia tzv. súkromného znaleckého posudku. Jedná sa o znalecký posudok, ktorý si dala
vypracovať sama strana sporu bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak má súkromný

znalecký posudok všetky predpísané náležitosti a obsahuje znaleckú doložku, v konaní sa na takýto
znalecký posudok hľadí rovnako, ako keby bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. Upustilo
sa teda od posudzovania súkromných znaleckých posudkov len ako súkromných listín. Samozrejme,
všetky znalecké posudky (aj súkromné) hodnotí súd komplexne v rámci voľného hodnotenia dôkazov.Hodnotí sa presvedčivosť posudku vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, jeho súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi, a ak sa súd s jeho závermi nestotožňuje, je povinný to odôvodniť v rozhodnutí
vo veci samej.

18/Formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za
podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení
neskoršíchpredpisovznalcomprezadávateľatvoriaviaceréjehočasti(§17ods.3),ktorévovzájomných
súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti
postupov.Akúčastníkchcelspochybniťzáveryznalca,bolojehopovinnosťoupredložiťktýmtotvrdeniam

také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2014, sp. zn. 1 Sžd 4/2014, R 102/2015).
19/Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci spor rozhodujúca otázka bola práve otázka odborná,
pričom spôsobilosť poručiteľky realizovať darovaciu zmluvu bola vyhodnocovaná primárne znaleckým
skúmaním až troma nezávislými znaleckými posudkami, z toho dvoma vyhotovenými počas života
poručiteľky, ktorých závery boli jednoznačné a zhodné. Pre spochybnenie záverov znalca nepostačujú

všeobecné námietky žalovanej, týkajúce sa údajného nedostatku podkladov, keď žalovaná nepredložila
na podporu svojich tvrdení žiaden znalecký posudok (napr. súkromný) či odborné vyjadrenie.
Znalecký posudok MUDr. Andrého podľa názoru odvolacieho súdu vo svojich záveroch žiadne rozpory
nevykazuje, čo nakoniec znalec podrobne vysvetlil na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 2. februára
2023, resp. odpovedal i na otázky položené stranou žalovanou ohľadne údajných rozporov (str. 161,

162 spisu).
20/Žalovaná v konaní navrhla ako dôkaz vykonať prehratie nahrávok, teda záznamov vyjadrení
poručiteľky za jej života. Súd prvej inštancie tento dôkaz vykonal, prepis nahrávok sa tiež stal súčasťou
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie uzavrel, že z nahrávok nie je možné vyvodiť
záver, pokiaľ ide o vôľu poručiteľky ohľadom darovania nehnuteľností, resp. z nich možno vyvodiť

negatívny postoj poručiteľky (zrejme) voči žalobcom ako osobám snažiacim sa v danom čase o odpredaj
domu vo vlastníctve poručiteľky. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie v žiadnom prípade
obsah nahratých vyjadrení nebagatelizoval, vzhľadom na ich obsah však je potrebné súhlasiť s názorom
žalobcov, že nahrávky majú len malú či žiadnu výpovednú hodnotu pre rozhodnutie súdu (ohľadom
predmetu konania). Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že negatívny postoj voči

žalobcom v prítomnosti žalovanej možno vnímať v kontexte konštatovania znalcov, že poručiteľka
bola ľahko ovplyvniteľná zo strany iných osôb a manipulovateľná. Hoci žalovaná ovplyvňovanie či
manipuláciu poručiteľky vylučovala, odvolaciemu súdu neušla časť výpovede svedkyne U.. Y. G.,
riaditeľky DSS Senecio, podľa ktorej poručiteľka bývala po stretnutiach so žalovanou rozrušená a museli
ju ukľudňovať, hovorila, že synovia sú „lumpovia“, že im nič nedá, že sa o ňu nestarajú, pričom pri

návšteve žalobcov takéto zmeny nálad nemala.
21/Súd prvej inštancie nevykonanie výsluchu O.. W. S., notárskeho koncipienta, spolu s odôvodnením,
že jeho výsluch považuje za nadbytočný, oznámil na pojednávaní konanom dňa 31. mája 2022 (č. l.
410 spisu). Na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 21.8.2023 (č. l. 499 spisu) obe strany sporu zhodne
uviedli, že všetky navrhnuté dôkazy boli aj vykonané a nemajú ďalšie návrhy. Právny zástupca žalovanej

v záverečnom vyjadrení zo dňa 21.8.2023 (č.l. 505 spisu), založeného písomne v rovnaký deň do spisu,
spomína aj výpoveď notárskeho kandidáta O.. W. S., takúto výpoveď však súdny spis neobsahuje. Ako
už odvolací súd konštatoval, skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej
inštancie, resp. na ktorých v priebehu prvoinštančného konania nezotrvala, nemožno v zásade pred
odvolacím súdom uplatniť ako odvolací dôvod podľa 365 ods. 1 písm. e) CSP.

22/Odvolací súd mal potom po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,

presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalovaná v odvolaní iba opakuje skutočnosti,
ktoré uvádzala už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri
rozhodovaní o veci samej, jej námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej

správnosti, potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP.
23/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalobcom nárok na náhradu
trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).
24/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).