Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124010337
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124010337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD.

a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Petry Pavlisovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa
27. mája 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin neoprávneného prechovávania
omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák., o odvolaní prokurátora
a odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 21.01.2025 sp. zn. 50T/8/2024
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému:
A. B. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, okres
Košice-okolie

ukladá

Podľa § 171 ods. 4, § 38 ods. 2, § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 41 ods. 2 a § 42 ods.1
Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výroky o trestoch uložených mu rozsudkom Mestského
súdu Košice sp. zn. 5T 21/2023 zo dňa 13.9.2023, právoplatný toho istého dňa, ktorým mu bol

uložený podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem)
mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov,
trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. 4T 10/2023 zo dňa 28.03.2023, právoplatný dňa
13.09.2023, rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. K2-6T/26/2023 zo dňa 10.9.2024, právoplatný
dňa 26.9.2024, ktorým mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 316 ods.1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 50T/8/2024 zo dňa 21. januára 2025obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. D. X, uznal vinným zo zločinu
neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr.
zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

potom, ako si v Košiciach, na železničnej stanici v presne nezistenom čase od doposiaľ nestotožnenej
osoby zakúpil celkovo 7510 mg metamfetamínu (pervitínu), ktorý je v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach
a prípravkov v znení neskorších prepisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, prechovával
tento metamfetamín v plastovom vrecku o rozmeroch 14 x 14 cm, pričom predmetný sáčok o rozmeroch

14 x 14 zahodil pred hliadkou Obvodného oddelenia PZ Košice - Nad jazerom pod motorové vozidlo
zn. Škoda Rapid, ev. č.: B. - XXX E., ktoré bolo zaparkované na ul. F. na parkovisku
pred obytnými blokmi s popisnými číslami 8 a 9 potom, ako sa dal na útek pred hliadkami polície, ktoré
spozoroval pri OC C. G. H., C. v Košiciach, a ktoré ho prenasledovali cez ulice I. J. K. až na ulicu F.,
kde bol obvinený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Košice - Nad jazerom dostihnutý a dňa 28.2.2023
o 13:50 hod. obmedzený na osobnej slobode.

Súd ho za to odsúdil podľa § 171 ods. 4, § 38 ods. 2, § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m),
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o trestoch uložených mu rozsudkom Mestského
súdu Košice sp. zn. 5T 21/2023 zo dňa 13.9.2023, právoplatný toho istého dňa, ktorým mu bol uložený
podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov

s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov, trestným
rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. 4T 10/2023 zo dňa 28.03.2023, právoplatný dňa 13.09.2023,
rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. K2-6T/26/2023 zo dňa 10.9.2024, právoplatný dňa
26.9.2024, ktorým mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor a obžalovaný.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania po tom, čo poukázal na príslušné časti odôvodnenia
napadnutého rozsudku vo vzťahu ku uloženému trestu, v ďalšej časti svojho odvolania uviedol, že

prvostupňový súd v rámci ukladania súhrnného trestu, v súlade s § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste
odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov v rozsudkom Mestského súdu Košice pod sp. zn. 5T 21/2023
zo dňa 13.09.2023, právoplatný toho istého dňa.

Jednou zo základných zásad pri ukladaní súhrnného trestu je zásada uvedená v ustanovení § 42 ods. 2
Trestnéhozákona,podľaktorejsúhrnnýtrestnesmiebyt'miernejšíakotrestuloženýskoršímrozsudkom.

Vzhľadom k tomu, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov (aj keď nepodmienečný) a skorším rozsudkom mu bol uložený trest odňatia slobody v

trvaní 28 mesiacov (tzv. "podmienečnou" formou), došlo podľa názoru prokurátora k porušeniu vyššie
uvedenej zásady obsiahnutej v § 42 ods. 2 Trestného zákona. Teda uložený súhrnný trest je nezákonný
a rozporný s § 42 ods. 2 Trestného zákona.

Je pravdou, že v oboch prípadoch, teda obomi rozsudkami bol obžalovanému uložený rovnaký druh

trestu, a to trest odňatia slobody. Prísnosť trestu odňatia slobody je potrebné podľa názoru prokurátora
posudzovať podľa dĺžky tohto trestu, a nie podľa formy jeho výkonu, teda, či ide o nepodmienečný, resp.
"podmienečný" trest odňatia slobody. Preto sa nestotožnil s názorom súdu, že nepodmienečný trest
odňatia slobody, aj keď kratšieho trvania, je prísnejší ako "podmienečný" trest odňatia slobody dlhšieho
trvania.

V tejto súvislosti poukázal analogicky na asperačnú zásadu pri ukladaní úhrnného trestu uvedenú v
ustanovení§41ods.1Trestnéhozákona(podľa§42ods.1Trestnéhozákonasatátozásadaanalogicky
použije aj pri ukladaní súhrnného trestu), podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viactrestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin z nich najprísnejšie trestný. V tomto prípade posúdenie prísnosti trestu (odňatia slobody) spočíva v
porovnaní výšky trestnej sadzby, teda jej hornej, ako aj dolnej hranice. Bolo by nelogické, aby sa prísnosť

trestu posudzovala podľa formy uloženia trestu odňatia slobody, ktorá nie je vyjadrená pri tom-ktorom
trestnom čine. Teda v tomto prípade prísnosť trestu odňatia slobody spočíva v posúdení výšky trestnej
sadzby, a nie formy výkonu trestu odňatia slobody.

Preto navrhol, aby súd II. stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., pri nezmenenom

výroku o ich vine, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému súhrnný
nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní najmenej 30 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolanie podal aj obžalovaný A. B., ktorý v písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva do
výroku o treste, z dôvodu, že sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými

pre rozhodnutie o uložení trestu podľa § 321 ods. 1 písmena b) Tr. Poriadku. a aj ak samotný uložený
trest je neprimeraný podľa § 321 ods. 1 písmena e) Tr. por.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd taktiež pri určení výšky trestu prihliadal k priznaniu a

úprimnému oľutovaniu spáchaného skutku obžalovaného a mal za to, že na nápravu páchateľa a
ochranu spoločnosti bude postačovať trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní
jedného roka aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu.

Uviedol, že samotný trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti, v čase spáchania trestného

činu obžalovaný bol drogovo závislý na pervitíne, nebol dílerom drog, ale len ich konzumentom. Po
spáchaní skutku, za ktorý je obžalovaný, podstúpil liečbu zo závislosti na drogách, so samotnou liečbou
mu pomohla jeho mama, partnerka a jej rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Taktiež uvádza,
že si našiel trvalé zamestnanie ako žeriavnik v spoločnosti USS Košice, začlenil sa do spoločnosti,
oľutoval všetky chyby, ktorých sa dopustil, začal žiť usporiadaným životom a s partnerkou si chcú založiť

rodinu a mať dieťa.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa týmto odvolaním domáha, aby Krajský súd v Košiciach
zrušil podľa § 321 Trestného poriadku napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322
Trestného poriadku rozhodol sám vo veci tak, že mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov

v 1. nápravnovýchovnej skupine nahradí trestom domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona, a to
z dôvodu, že ako obžalovaný bude umiestnený v penitenciárnom zariadení a bude v kontakte s ďalšími
odsúdenými a bude izolovaný od rodiny. Aj keď štát znáša za výkon trestu domáceho väzenia určité
finančné prostriedky, ale sú oveľa nižšie ako keby mu bol uložený trest odňatia slobody. Trest domáceho
väzenia je alternatívnym druhom trestu, ktorý podporuje princíp restoratívnej justície. Výhodou trestu

domáceho väzenia je, že vo veľkej miere ostávajú zachované rodinné, sociálne a pracovné väzby,
odsúdený musí viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Odsúdený sa môže
naďalej vzdelávať, pracovať a sociálne participovať so svojimi blízkymi. Podstatou trestu je, že odsúdený
je ponechaný v jeho domácom, prirodzenom prostredí, ale zároveň je z istej časti obmedzená jeho
osobná sloboda a je vykonávaný aj dohľad nad jeho správaním.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný nasledovne.

Kuvedenémuskutkuktorýsamudávazavinu,akuktorémusapriznal,čobolopoľahčujúcouokolnosťou
a po úprimnom oľutovaní, na ktoré súd pri určení výšky trestu prihliadol mal zato, že na nápravu

páchateľa a ochranu spoločnosti bude postačovať trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
v trvaní jedného roka aj vzhľadom k tomu, že doposiaľ nebol vo výkone trestu.

Nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka súd považuje za prísnejší ako trest
podmienečný, teda bola dodržaná zásada pre ukladanie súhrnného trestu obsiahnutá v § 42 ods. 2 Tr.

Zákona, s čím je absolútne stotožnený, a ktorý prijíma v plnom rozsahu. Už samotný trest v danej
výške mu spôsobí odlúčenie od jeho životnej partnerky, od ktorej ako abstinujúci bývalý drogovo závislý
človek dostal pred vyše rokom novú šancu pre lepší život za podmienok, že prestane užívať omamné
a psychotropné látky, zamestná sa a za takých podmienok môže bývať spolu s priateľkou na adrese ujej rodičov, čo sa aj stalo a dodnes pretrváva. Absolvuje ambulantnú liečbu raz mesačne, pracuje v US
Steel ako žeriavnik pre súkromnú osobu od septembra na 12 hodinových smenách a vedie slušný život,
v súlade s právnymi a mravnými zásadami tejto spoločnosti. Mrzí ho, že v minulosti vďaka závislosti

upadol na samé dno, z ktorého ho dostala až jeho priateľka. Je si vedomý aj toho, že
za svoj skutok si zaslúži trest podľa Trestného zákona, no vyjadrenie príslušného prokurátora mu príde
odsúdeniahodné bez štipky súcitu či empatie, že sme len omylní ľudia a každému z nás sa takýto skutok,
či zídenie z cesty môže stať. Nechce ospravedlniť svoj spáchaný skutok, ale myslí si, že aj vynesený
trest vo výške jedného roka bude pre neho dostačujúcim trestom. Už pri samotnej výške trestu riskuje,

že stratí tu istotu v lepší život v kruhu novej rodiny, ktorú získal, ale aj nebude súčinný a prospešný pre
tento štát ako zamestnaná osoba, ktorá dostala šancu pre normálny život v Slovenskom štáte. Preto
prosí súd II. stupňa, aby rozsudok vo výroku o treste ponechal v trvaní jedného roka so zaradením do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade odvolania prokurátora a odvolania obžalovaného, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Vo vzťahu ku odvolaniu obžalovaného krajský súd zistil, že obžalovaný po vyhlásení rozsudku na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.1.2025 si ponechal lehotu na podanie odvolania. Následne podal

odvolanie na pošte dňa 26.2.2025, teda po 15 dňoch od jeho oznámenia, čo bolo v danom prípade pre
obžalovaného jeho vyhlásenie. Lehota pre podanie odvolania pre obžalovaného uplynula dňa 5.2.2025.
Na základe uvedeného odvolací súd musel jeho odvolanie v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. zamietnuť
ako oneskorené.

Vina obžalovaného bola vyslovená na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine v zmysle §
258 ods. 7 Tr. por.. Z uvedeného dôvodu mestský súd rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku
vykonávať nebude a vykonal dokazovanie len k výroku o treste.

Po vykonaní dokazovania v tomto rozsahu, mestský súd uložil obžalovanému trest, ktorý bol napadnutý

odvolaním zo strany prokurátora a obžalovaného.

Preskúmaním spisového materiálu a odvolania prokurátora má odvolací súd za to, že mestský súd
vykonal zákonné dokazovanie v náležitom rozsahu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým
zisteniam a tieto úplne správne právne vyhodnotil a uložil zákonný trest.

Pokiaľ ide o ukladaný trest je nutné dodať, že tento bol ukladaný podľa správneho zákonného
ustanovenia. Mestský súd nepochybil ani pri ustálení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle
§ 36 písm. l) a § 37 písm. h), m) Tr. zák.. Vychádzajúc z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného
dospel mestský súd k správnemu záveru o tom, že stíhaný skutok bol spáchaný v súbehu s ďalšími

skutkami a to zo dňa 26.4.2022, 176.2022 a 17.11.2022, pričom za zbiehajúcu sa trestnú činnosť bol
postupne odsudzovaný mestským súdom v konaniach sp. zn. 4T/10/2023, 5T/21/2023 a K2-6T/26/2023,
čo naplnilo podmienku pre ukladanie súhrnného trestu. Jediným nedostatkom v predmetnom rozhodnutí
mestského súdu bolo, že vo výroku o treste neuviedol, odkaz na príslušné ustanovenia Trestného
zákona upravujúce ukladanie súhrnného a úhrnného trestu. Keďže išlo len o formálne pochybenie v inak

bezchybnom uložení trestu, odvolací súd z tohto dôvodu zrušil napadnutý výrok o treste a spôsobe
jeho výkonu a keďže nebolo potrebné vykonané dokazovanie dopĺňať, mohol odvolací súd sám napraviť
zistený nedostatok.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, súd sa nemohol stotožniť s jeho názorom, že nepodmienečný trest

v nižšej výmere než je výmera podmienečného trestu odňatia slobody je miernejším trestom. Aj v zmysle
ustálenej súdnej praxe, nepodmienečný trest je stále prísnejším trestom, čo do svojej formy, než je
podmienečný trest. Z tohto pohľadu mestský súd uložením nepodmienečného trestu, hoc aj vo výmere
len 1 roka, uložil reálne prísnejší trest, než bol uložený jedným z predchádzajúcich odsúdení, kde bol
ukladaný síce trest odňatia slobody vo vyššej výmere, ale ako podmienečný trest odňatia slobody a preto

mestský súd splnil zákonom stanovenú podmienku, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest
uložený skorším rozsudkom.Prokurátorom uvedené poukázanie na určovanie prísnejšieho trestného činu v súvislosti s ukladaním
úhrnného trestu, je vo svojej podstate správne, avšak podľa názoru súdu neaplikovateľné na
posudzovaný prípad, nakoľko pri § 41 ods. 1 Tr. zák. posudzujeme len samotné trestné sadzby, bez

ohľadu na formu trestu odňatia slobody, kdežto v predmetnej veci posudzujeme už konkrétne formy
trestu odňatia slobody a v tejto súvislosti potom nepodmienečný trest vo výmere 1 roka je podľa názoru
odvolacieho súdu nepochybne prísnejší, než podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov
a so skúšobnou dobou na 36 mesiacov.

Na základe uvedených úvah súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné, avšak napriek
uvedenému ho nezamietol podľa § 319 Tr. por., ale na základe neho zrušil napadnutý výrok, aby mohol
vyniesť nové výroky s doplnením príslušných ustanovení § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák..

Aj napriek odvolacej argumentácie prokurátora dospel odvolací súd k názoru, že uložený trest je
primeraný, zákonný a spravodlivý. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd chcel doplniť do výroku

o treste chýbajúce ustanovenia Trestného zákona, aby bolo zrejmé, že ide o súhrnný trest ukladaný
podľa zásad pre ukladanie trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.. Preto
v zmysle § 321 ods. 1 psím. d), ods. 2 Tr. por. došlo k zrušeniu výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
a krajský súd sám o zrušenej časti rozsudku rozhodol.

Vina obžalovaného bola vyslovená za zločin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej
látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák., za ktorý zákon zakotvuje trest odňatia slobody v sadzbe
1 – 6 rokov.

Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, priznal mu Súd zn. Gáborra20d

potrestania si myslím, že iapoľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Na druhej strane z vykonaného dokazovania je preukázané, že daného skutku sa dopustil skôr, ako
bol v inej jeho trestnej veci vyhlásený odsudzujúci rozsudok, čím boli splnené podmienky pre ukladanie

súhrnného trestu.

Obžalovaný spáchal v súbehu s predmetným skutkom ďalšie skutky a to prečin neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. zo dňa 26.4.2022,
za ktorý bol odsúdený rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. K2-6T/26/2023 zo dňa 10.9.2024,

ktorým mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, ďalej spáchal skutok dňa 17.6.2022, právne
kvalifikovaný ako prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219
ods. 2 Tr. zák., za ktorý bol odsúdený rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 5T 21/2023 zo dňa
13.9.2023 a tiež prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. zo dňa 17.11.2022, za ktorý bol odsúdený
trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. 4T 10/2023 zo dňa 28.03.2023. Z uvedených sa

zbiehajúcich skutkov, najprísnejším je predmetný zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky
a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 4 Tr. zák. a preto podľa trestnej sadzby za tento skutok bol aj
ukladaný trest v súlade s § 41 ods. 2 Tr. zák..

Zistené boli 2 priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/ a § 37 písmeno m/ Trestného zákona.

Súd pri určení výšky trestu prihliadol k priznaniu a úprimnému oľutovaniu spáchania skutku
obžalovaného na prvom pojednávaní a mal za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti bude
postačovať trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní jedného roka aj vzhľadom
k tomu, že doposiaľ nebol vo výkone trestu. Pre prevahu priťažujúcich okolností súd neaplikoval

ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zákona a trest mu neznížil o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Vzhľadom k tomu, že skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uložil súd tento trest
ako nepodmienečný.

Nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka súd považoval za prísnejší ako trest

podmienečný aj keď dlhšieho trvania, teda bola dodržaná zásada pre ukladanie súhrnného trestu
obsiahnutá v § 42 ods. 2 Tr. zákona.Súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nebol v posledných 10 rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uložený za úmyselný trestný čin.

V súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výroky o trestoch (za skutky spáchané
v súbehu) uložených mu rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. 5T 21/2023 zo dňa 13.9.2023,
trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. 4T 10/2023 zo dňa 28.03.2023, rozsudkom
Mestského súdu Košice sp. zn. K2-6T/26/2023 zo dňa 10.9.2024, ktorým mu bolo upustené od uloženia

súhrnného trestu ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.