Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118377737
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6118377737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: H. Š., Q.. XX.XX.XXXX,
U. F. XX, Č., zastúpeného: CONSULTA s.r.o., Šafárikovo nám. 4, Bratislava, IČO: 31 318 495, proti
žalovaným: 1/ R.. H. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. D. X, U., 2/ Z.. P. G., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. D. X, U., 3/
Marrinott s.r.o., Riazanská 14, Bratislava, IČO : 35 751 070, o zaplatenie 50.000 € s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. januára 2023 č. k. 21C/32/2019 - 302,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol voči žalovaným 1/a 2/ žalobu, ktorou sa
žalobca, po zmene petitu žaloby pripustenej súdom prvej inštancie, domáhal proti žalovaným 1/a 2/
spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 50 000 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50
000 € od 15.11.2018 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia. Konanie voči žalovanému 3/
zastavil. Žalovaným 1/, 2/, 3/ voči žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom proti žalovanému

1/ a na návrh žalobcu doručený súdu dňa 17.08.2021 pripustil uznesením zo dňa 17.03.2022 vstup
žalovaných 2/ a 3/ do konania. Následne vzal žalobca žalobu voči žalovanému 3/ v celom rozsahu
späť, s ktorým späťvzatím žalovaný 3/ súhlasil. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané a
medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou 2/ bola dňa 01.06.2018
uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „ZoBKZ“), predmetom, ktorej bol záväzok
žalovanej 2/ ako predávajúcej odpredať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX X.. Ú.. U. (Penzión s
kaviarňou a pozemkami) a hnuteľný majetok nachádzajúci sa v nehnuteľnosti žalobcovi ako budúcemu

kupujúcemu za kúpnu cenu 270 000 €. Proces záujmu a ďalšieho riešenia odkúpenia predmetných
nehnuteľností a hnuteľností z podnetu záujemcu - žalobcu sa riešil od februára 2018. Medzi žalovaným
3/ a žalobcom bola dňa 05.03.2018 uzavretá Rezervačná zmluva za účelom zabezpečenia možnosti
žalobcovi odkúpiť predmetné nehnuteľnosti v tom čase vo vlastníctve žalovaného 3/, do 31.05.2018.
Z dôvodu, že žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie nehnuteľností, príp. na
vybavenie si úveru, žalovaný 3/ v zastúpení konateľkou - žalovanou 2/ mu vyšiel v ústrety tým, že
dňa 21.03.2018 bezodplatne previedol ako vtedajší vlastník predmetných nehnuteľností a hnuteľností

tieto na žalovanú 2/ ako fyzickú osobu Zmluvou o prevode práv a povinností, kedy ako fyzická osoba
mohla žalobcovi poskytnúť pôžičku. Na základe ZoBKZ mal žalobca právo užívať predmet predaja
zložením jednorázového rezervačného poplatku 60 000 €. V zmysle predchádzajúcej Rezervačnej
zmluvy zložil žalobca sumu 10 000 €, ktorá bola akceptovaná a preto bol povinný, ak chcel predmetpredaja užívať pred uzavretím riadnej kúpnej zmluvy, zložiť poplatok 50 000 € (následne od 01.01.2019
do 31.12.2019 platiť poplatok za užívanie predmetu predaja 1500 € mesačne, ktorá suma sa mala
započítať spolu s rezervačným poplatkom a sumu 50 000 € do celkovej kúpnej ceny). Neuveril tvrdeniu

žalobcu prezentovanému až na poslednom pojednávaní, že sumu 50 000 € vkladal na účet žalovaného
1/ z dôvodu preukázania bonity na kúpnu cenu budúceho predmetu kúpy v zmysle ZoBKZ, čo sa
mu javilo ako absolútne nelogické, keďže podmienkou prevzatia predmetu budúcej kúpy malo byť
uhradenie 50 000 €. Dňa 30.04.2018 sa žalobca a žalovaný 1/, 2/ zúčastnili dohodnutého stretnutia
za účelom odovzdania do užívania žalobcovi predmetných nehnuteľností a hnuteľností v U. na Q. XX,

pričom keď sa žalobca na toto stretnutie dostavil, v zmysle čl. IV bod 4. 8 ZoBKZ okrem sumy 10
000 € nemal na účet žalovanej 2/zaplatenú sumu 50 000 €, ktorá bola podmienkou prebratia užívania
predmetných nehnuteľností žalobcom. Až na tomto stretnutí sa žalobca, čo potvrdili i sporové strany,
snažil prostredníctvom internetbankingu zrealizovať platbu 50 000 €, s čím však vznikol problém z
dôvodu rozdielnych bánk, z ktorého dôvodu sa žalovaný 1/, len ako prítomný na tomto stretnutí, ponúkol,
že on má účet v totožnom peňažnom ústave ako žalobca, z ktorého dôvodu je možno zaslať sumu 50

000 € na účet žalovaného 1/ s tým, že tieto financie sú určené pre žalovanú 2/, s čím na stretnutí všetky
strany súhlasili. Následne žalovaný 1/ na základe poverenia žalovanej 2/ sumu 50 000 € dňa 04.05.2018
previedol na účet veriteľa žalovanej 2/. Na základe pripísania sumy 50 000 € na účet žalovaného 1/
žalovaná 2/ Preberacím protokolom zo dňa 30.04.2018 odovzdala predmet kúpy žalobcovi, ktorý tento
začal užívať a na túto adresu zaevidoval ďalšie osoby na trvalý, prechodný pobyt. Následne žalovaná

2/ viackrát vyzývala žalobcu, aby predmet budúceho predaja začal riadne užívať, platiť poplatky za
služby, z ktorého dôvodu mu dňa 16.06.2018 zabránila užívaniu predmetných nehnuteľností. Následne
žalobca listami zo dňa 22.06.2018, 29.09.2018, 13.07.2018 vyzýval žalovanú 2/na vrátenie okrem iného
i sumy 50 000 € za neumožnenie mu užívania predmetných nehnuteľností a žalobcu 1/ za to, že na
jeho účet previedol sumu 50 000 € s uvedením, že prevod peňazí bol pre žalovanú 2/ so súhlasom

žalobcu i žalovaných 1/, 2/. Skutkový stav posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods.
1, 2, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalovaný 1/ nie je vo veci pasívne
vecne legitimovaný, keďže jednak so žalobcom nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, z ktorého by jeho
bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť, bol skutočne len „platobným miestom“ pre žalovanú 2/, čo vedel
aj žalobca. Zaslanie sumy 50 000 € prevodom na účet žalovaného 1/ ako osoby prítomnej na stretnutí

medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim (navyše ktorého žalobca poznal ako spoločníka
žalovaného 3/), bolo výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovanou 2/ na splnenie si záväzku žalobcu
zoZoBKZ,abymoholfyzickyprevziaťpredmetbudúcehopredaja.Tútoskutočnosťpotvrdilisámžalobca
vo svojej písomnej korešpondencii voči žalovaným, a to uvedenými výzvami. Ďalej mal preukázané, že
sumu 50 000 € žalovaný 1/ previedol na účet veriteľa žalovanej 2/ na základe jej pokynu, čo potvrdila

i žalovaná 2/, z ktorého dôvodu sa tento žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu.
Vo vzťahu k žalovanej 2/ bola suma 50 000 € preddavkom kúpnej ceny v zmysle ZoBKZ a jej úhrada
bola predpokladom odovzdania predmetu budúceho prevodu žalovanou 2/ žalobcovi, čo potvrdil i sám
žalobca. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca súhlasil, že 50 000 € zasiela ako
podmienku, aby predmet budúceho predaja mohol užívať, žalovanej 2/, pričom účet žalovaného 1/ bol

len platobným miestom dohodnutým na mieste stretnutia v Bojniciach 30.04.2018 medzi žalobcom a
žalovanou 2/, čo vyplýva i z výziev žalobcu adresovaných žalovaným. Celé konanie žalovanej 2/ voči
žalobcovi od počiatku jeho záujmu o nadobudnutie predmetných nehnuteľností a v súlade so ZoBKZ
vyhodnotil ako maximálne ústretové. Práve konanie žalobcu (napr. nedodržanie lehoty doručenia ním
podpísanej ZoBKZ v dohodnutom termíne 31.5.2018 a následné námietky ohľadne už dohodnutých

spôsobov platieb podľa ZoBKZ) vyhodnotil ako konanie neférové so snahou vždy hľadať problémy. V
konaní nemal preukázané, že by žalobca alebo žalovaná 2/ platne odstúpili od ZoBKZ. Taktiež nemal
preukázané, že by následným predajom predmetu budúceho predaja tretej osobe za kúpnu cenu 210
000 € žalovanou 2/, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná, jej vzniklo bezdôvodné obohatenie,
v porovnaní s dojednanou kúpnou cenou so žalobcom v sume 270 000 €. Vyhodnotil ako dôvodnú

námietku premlčania vznesenú žalovanou 2/, keďže žalobca si voči nej uplatnil nárok na súde dňa
17.08.2021, premlčacia dvojročná lehota začala plynúť, podľa vyjadrenia samotného žalobcu, od 1.
výzvy na vrátenie sumy zo dňa 22.06.2018 a uplynula dňa 23.06.2020. Objektívna lehota začala plynúť
30.04.2018, kedy sám žalobca potvrdil, že prevod na účet žalovaného 1/ sumy 50 000 € má byť v
prospech žalovanej, avšak len na preukázanie jeho bonity, ktorá suma sa mu mala po uzavretí ZoBKZ

vrátiť.ŽalobcaZoBKZpodpísal01.06.2018,tedatrojročnálehotazačalaplynúťod01.06.2018askončila
02.06.2021. Keďže žalobca podal voči nej žalobu až dňa 17.08.2021, jeho nárok je v zmysle § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka premlčaný, z ktorého dôvodu mu súd nemohol nárok priznať. Ďalej uviedol,
že aj v prípade, keby objektívna lehota mala plynúť od okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniuskutočne došlo, tak žalovaná 2 odpredala predmetné nehnuteľnosti v júli 2018, takže aj z tohto dôvodu
by objektívna lehota uplynula v júli 2021. Vznesenie námietky premlčania žalovanou 2/ uznal za jej
legitímny nárok s prihliadnutím na množstvo ústupkov žalovanej a predtým ako konateľky žalovaného

3/ voči žalobcovi ohľadne predmetu prevodu ZoBKZ, s poukazom na to, že žalobca od začiatku mal
vedomosť, s kým je v právnom vzťahu, navyše i v konaní č. k. 11C/30/2019 o zaplatenie preddavku 10
000 € bol zastúpený advokátom, teda vlastným zavinením si zavinil, že jeho nárok je premlčaný; už pri
podaní žaloby voči žalovanému 1/nežaloval aj žalovanú 2/ a v súčasnosti svoje zanedbanie povinnosti
rieši aplikáciou rozporu s dobrými mravmi vznesenej námietky premlčania. O späťvzatí žaloby voči

žalovanému 3/ rozhodol podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby voči žalovaným 1/, 2/, podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe
voči žalovaným 1/ a 2/ vyhovieť a priznať mu voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, alternatívne žiadal v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci zhrnutia skutkového
stavu uviedol, že s prevodom platby na účet žalovaného 1/ súhlasil len pod podmienkou, že žalovaný
1/ si sumu 50 000 € ponechá u seba s tým, že po uzatvorení ZoBKZ mu ju vráti späť a následne
žalobca túto sumu poukáže priamo na účet žalovanej 2/. Pre splnenie záväzku žalovaného 1/ voči
nemu by bol možný aj taký postup, že by žalobca udelil žalovanému 1/ pokyn na prevod peňazí priamo

na účet žalovanej 2/. Nehnuteľnosti boli v rozpore so ZoBKZ predané tretej osobe, pričom žalovaný
1/ mu sumu 50 000 € odmietol vrátiť. Až v priebehu konania zistil, že žalovaný 1/ si sumu 50 000
€ neponechal na svojom účte, ale dňa 04.05.2018 ju previedol na účet firmy YACHTSPORT s.r.o.
Medzi žalobcom a žalovaným 1/ neexistoval nijaký právny vzťah, len ponuka žalovaného 1/, že žalobca
môže sumu 50 000 € poukázať priamo na účet žalovaného 1/; preto finančné prostriedky poukázané

na účet žalovaného 1/ stále patrili žalobcovi a žalovaný 1/ ich mal len v detencii s povinnosťou ich
vrátenia. Jediným dôvodom disponovania s peniazmi v prospech účtu žalovaného 1/ bolo preukázanie
solventnosti žalobcu. Žalovaný 1/ by musel mať na akúkoľvek dispozíciu s finančnými prostriedkami od
žalobcu osobitný mandát, tento však nepreukázal. Po uzatvorení ZoBKZ by žalovaný 1/ bez výslovného
pokynu od žalobcu, bol oprávnený obdržanú sumu previesť maximálne len na bankový účet žalovanej

2/. Suma 50 000 € patrila žalobcovi až do doby než by bola započítaná na kúpnu cenu nehnuteľností,
keďže išlo o zálohu, ktorá mohla byť určená výlučne na účel, na ktorý bola dohodnutá. Dispozične by
mohla patriť žalovanej 2/ až potom, akoby bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
prospech žalobcu. Žalovaný 1/ nebol oprávnený poslať tretej osobe tieto finančné prostriedky. Pokiaľ
by ich poslal priamo na účet žalovanej 2/, nemal by žalobca pochybnosti o tom, že vo veci môže

žalobu rozšíriť aj voči žalovanej 2/. Iným spôsobom transakcie však žalovaní celú vec zneprehľadnili.
Žalovaný 1/ napriek tomu, že vo svojej výpovedi potvrdil svoju vedomosť o tom, že sumu 50 000 € bude
musieť žalobcovi vrátiť, v prípade, ak žalobca ZoBKZ nepodpíše, pričom žalobca ju podpísanú doručil
12.06.2018, prevod tejto sumy vykonal už 04.05.2018. Žalovaný 1/ preto sám potvrdil protiprávnosť
svojho konania pokiaľ ide o dispozíciu so sumou 50 000 €. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný

1/ bol platobný miestom, považoval za zmätočný a v rozpore s vykonaným dokazovaním s poukazom
na to, že žalovaná 2/ výslovne potvrdila, že žalovaný 1/ nebol nijakým platobným miestom. Podľa
jeho názoru právnym dôvodom je bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo prijatím sumy 50 000 € na
účet žalovaného 1/ bez právneho titulu a v prípade prijatia záveru, že právnym titulom bola „ponuka“
žalovaného 1/ prijať jeho peniaze do detencie, bezdôvodné obohatenie vzniklo porušením dohody o

vrátenífinančnýchprostriedkov.Ztýchtodôvodovnesúhlasilsnázoromsúduprvejinštancie,žežalovaný
1/ nie je pasívne vecne legitimovaný. Tým, že bez akéhokoľvek oprávneného poverenia alebo mandátu
previedol sumu 50 000 € na účet tretej osoby, musí niesť zodpovednosť za takéto svoje svojvoľné
konanie. Bezdôvodné obohatenie vzniklo v okamihu, keď finančné prostriedky v rozpore s ich účelom a
svojvoľne previedol na účet cudzieho subjektu. Bolo povinnosťou žalovaného 1/ preukázať, že vo vzťahu

k finančným prostriedkom nebol viazaný nijakými pokyny; v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno
výlučne žalovaného 1/. Vo vzťahu k žalovanej 2/ považoval žalobu za dôvodnú, pretože zmarila záväzky
pre ňu vyplývajúce z titulu ZoBKZ tým, že nehnuteľnosti predala tretej osobe; ich vlastníkom sa stala
tretia osoba a žalobca z nich nedostal nič; suma 50 000 € jej nepatrí a je povinná vrátiť ju; žalovaná 2/bez súhlasu žalobcu dala žalovanému 1/ pokyn na prevod sumy 50 000 € na účet úplne iného subjektu
a to ešte skôr ako bola žalobcom podpísaná a jej doručená ZoBKZ, týmto konala bez akéhokoľvek
mandátu a v rozpore s účelovým určením finančných prostriedkov; nebola pritom oprávnená udeľovať

pokyny žalovanému 1/ na prevod predmetnej sumy na cudzí účet, keďže táto suma bola zálohou na
kúpnu cenu nehnuteľností a vlastnícky stále patrila žalobcovi. Žalovaná 2/ svoje záväzky zo ZoBKZ
zmarila vedome, a teda k bezdôvodnému obohateniu na jej strane došlo úmyselne. Pre takýto prípad
podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí 10 ročná premlčacia doba. S poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2021 namietal, že spôsob zmarenia záväzkov žalovanej 2/ zo

ZoBKZ nesie znaky vedomého porušenia práva a preto vznesenie námietky premlčania z jej strany
považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pod rúškom
údajnej ústretovosti zo strany žalovanej 2/vedome zakryl oči nad tým, že žalobca bol doslova ukradnutý;
zároveň nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby objektívnej, aj subjektívnej. Pokiaľ by sa
žalovaná 2/ skutočne správala férovo a ústretovo, nemala by žiaden dôvod hrubo porušiť ZoBKZ, a
ak ju porušila nemala by dôvod nevrátiť mu peniaze, ktoré mu patria. Uviedol, že ZoBKZ bola platne

uzatvorená a trvala až do momentu, kedy jej plnenie objektívne prestalo byť možné; k objektívnej
nemožnosti splnenia záväzku zo ZoBKZ došlo z dôvodu na strane žalovanej 2/, keďže nehnuteľnosti
predala tretej osobe. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie námietky premlčania súdom prvej
inštancie, spočívajúce v nesprávnom určení momentu, od ktorého súd určil počítanie premlčacej lehoty.
Súd prvej inštancie začiatok objektívnej trojročnej lehoty určil jednak na 30.04.2018 (keď došlo k prevodu

finančných prostriedkov) a zároveň aj na 01.06.2018 (keď bola žalobcom podpísaná ZoBKZ). Vzhľadom
na takéto protirečivé a vzájomne si odporujúce tvrdenia rozhodujúcej skutočnosti je napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čoho dôsledkom je porušenie práva žalobcu na spravodlivý
proces. Podľa jeho názoru suma 50 000 € zaplatená žalobcom, ktorej konečným beneficientom sa
stala žalovaná 2/, sa mohla stať bezdôvodným obohatením až vtedy, keď bolo zrejmé, že záväzky

zo ZoBKZ nebudú naplnené a teda kedy plnenie z tejto zmluvy bolo zmarené, pričom k zmareniu
plnenia z tejto zmluvy mohlo dôjsť najskôr dňom kedy príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor povolil
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 256/2010 (publikované v zbierke súdnych rozhodnutí
pod č. 43/2012). Moment prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tretej osobe žalovaná 2/ v

konaní neuviedla, ani nepreukázala a táto skutočnosť je na jej ťarchu. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej
premlčacej doby, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011 (publikovaný v
zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 22/2013) a namietal, že o bezdôvodnom obohatení žalovanej 2/ sa
preukazne dozvedel vtedy, keď mu žalovaná 2/ výslovne potvrdila, že beneficientom sumy 50 000 €
sa stala ona, čo rozhodne nemohlo byť skôr než došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

v prospech tretej osoby. Tieto skutočnosti prezentoval už v prvoinštančnom konaní, avšak súd prvej
inštancie sa s jeho právnou kvalifikáciou v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal, čím konanie
zaťažil inou vadou. Zotrval na námietke, že žalovaná 2/ vedome zmarila ZoBKZ, keďže túto porušila
predajom nehnuteľnosti tretej osobe a z tohto hľadiska je preukázaný jej úmysel. Zotrval aj na námietke
rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na § 107 ods. 3 Občianskeho

zákonníka a namietal, že pokiaľ došlo konaním žalovanej 2/ k úmyselnému porušeniu jej povinnosti
podľa ZoBKZ, žalovaná 2/ svojím úkonom túto zmluvu de facto aj de iure zrušila. Žalobca námietku
premlčania z titulu ZoBKZ nemôže vzniesť a teda ju nemôže vzniesť ani žalovaná 2/.

3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil s výrokom aj s odôvodnením rozsudku súdu
prvej inštancie; podľa jeho názoru prvoinštančný súd dostatočne preskúmal skutkový stav veci a vykonal
všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že žalobca vedome klame, keď tvrdí,
že s prevodom platby na jeho účet súhlasil pod podmienkou, že si sumu 50 000 € ponechá u seba
ako zábezpeku, že žalobca skutočne disponuje uvedenou sumou na kúpu nehnuteľnosti s tým, že po

uzatvorení ZoBKZ ju vráti žalobcovi späť. Toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením žalobcu na pojednávaní
dňa 11.11.2022, kde tvrdil, že predmetná suma mu má byť vrátená ešte pred podpisom ZoBKZ. Pri
prevode predmetnej sumy dňa 30.04.2018 na jeho účet žalobca žiadnu podmienku vrátenia mu tejto
sumy nevyslovil, nevzniesol a ani žalovaného 1/ k takejto povinnosti nezaviazal. Žalobca sa ani vo
výzvach zo dňa 22.06., 29.06. a 13.07.2018 na vrátenie predmetnej sumy nikdy neodvolal na to, že ju

poslal na účet žalovaného 1/ len pod podmienkou, že mu ju vráti pred alebo po jeho podpise ZoBKZ.
Zdôraznil, že ak by bol žalobca 30.04.2018 uviedol, že si predmetnú sumu u neho ponecháva ako
zábezpeku pod podmienkou vrátenia pred podpisom alebo po podpise ZoBKZ, nebol by mu poskytol
číslo jeho účtu, prípadne, ak by takúto podmienku vyjadril už po prevode predmetnej sumy na jeho účet,okamžite by mu ju previedol späť. Žalobca pred podpisom ZoBKZ naliehal na predávajúcu nehnuteľností
o možnosť užívať ich čo najskôr, v čom mu majiteľka vyhovela s podmienkou zloženia predmetnej sumy,
ktorá sa po podpise ZoBKZ stala súčasťou 1. splátky kúpnej ceny. Žalobca na prevzatí nehnuteľnosti do

užívaniatrval,avšakprevodpredmetnejsumyodkladalažnaposlednýdeňnapriektomu,žečíslojejúčtu
vedel už od 22.03.2018. Na stretnutí sa mu prevod peňazí na účet predávajúcej nepodarilo uskutočniť a
keďže žalovaný 1/ mal účet v tej istej banke, odporučil žalobcovi zatelefonovať do banky a požiadať ich o
radu a pomoc; žalobca odišiel mimo priestoru, kde jednali, pričom žalovaný 1/ nemal vedomosť o tom, či
žalobca do banky telefonoval a s niekým hovoril. Po pár minútach sa žalobca vrátil a požiadal ho o číslo

účtu; žalovaný 1/ ho upozornil, že ide o jeho osobný účet a nie účet predávajúcej; žalobca bezprostredne
ako si poznačil účet žalovaného 1/ do telefónu previedol predmetnú sumu na jeho účet s vyjadrením „veď
je to jedno, vy si to spolu vysporiadate“ a ukazoval žalovanému 1/ v telefóne, že peniaze sú na jeho účte.
Predávajúca bola prítomná a účastná tejto situácii a nenamietala prevod. Na základe tejto skutočnosti
prebehlo odovzdanie predmetných nehnuteľností do užívania žalobcu; žalobca podpísal Preberací
protokol a obdržal kľúče a bezpečnostný kód od vstupu do budovy. Žalobca vedome klame, že peniaze

previedol na jeho účet len ako zábezpeku, že uvedenou sumou skutočne disponuje s tým, že žalovaný
1/ mu ju vráti späť po alebo ešte pred podpisom ZoBKZ. O tejto skutočnosti žalobca nepredložil žiadny
relevantnýdôkaz;nevzniesol,nevyslovil,aniinýmspôsobomnevyjadriltútopodmienku.Vzhľadomnato,
že žalovaná 2 považovala predmetnú sumu na účte žalovaného 1/ za splnenú podmienku pre užívanie
nehnuteľností žalobcom a aj ako súčasť 1. splátky v zmysle ZoBKZ, previedol na základe jej pokynu túto

sumu na účet jej veriteľa. Žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nezaviazal predávajúcu, že
nemôžestoutosumouvoľnedisponovať.Zoskutkovýchokolnostídôležitýchpreposúdenieuplatneného
nároku žalobcu vyplýva, že žalobca plnil predmetný dlh žalovanému 2/ sume 50 000 € na základe
vedomia a slobodnej vôle žalobcu, a to za účelom úhrady časti kúpnej ceny zo ZoBKZ, za účelom
odovzdania nehnuteľnosti žalobcovi spolu s kľúčami. Ak žalobca na základe týchto skutočnosti zaplatil

sumu 50 000 € na bankový účet žalovaného 1/, nemôže dôjsť plnením úhrady tejto sumy k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnila s výrokom aj s odôvodnením napadnutého rozsudku

súdom prvej inštancie, podľa jej názoru prvoinštančný súd dostatočne preskúmal skutkový stav veci a
vykonal všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci. Všetky ňou uvedené skutočnosti v písomných
podaniach aj v jej ústnej výpovedi na pojednávaní sú pravdivé a nie sú v rozpore s dohodami urobenými
medzi stranami spísanými formou ZoBKZ alebo v rozpore s korešpondenciou medzi sporovými stranami
predloženou súdu; všetky skutočnosti preukázala predloženými písomnými dôkazmi. Podľa jej názoru

žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia lehota najneskôr od 16.06.2018, kedysi osobne prišiel
zbaliť a odviezť osobné veci z predmetu budúceho predaja a predložil písomné požiadavky na
vrátenie všetkých ním poukázaných finančných prostriedkov. Prípadne začala plynúť od 22.06., 29.06. a
13.07.2018, kedy už žalobca vedel, že predmetné nehnuteľnosti už nechce a požadoval vrátiť finančné
prostriedky písomnými výzvami. Uviedla, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o svojom tvrdení a

neexistuje žiadny dokument, v ktorom by ako predávajúca vyjadrila súhlas s tým, že počas celej doby
splácania kúpnej ceny žalobcom v sume 270 000 € budú všetky splátky len v držbe/úschove a nebude
mať k poukazovaným prostriedkom žiadne dispozičné právo. Neexistuje žiadna dohoda o úschove
finančných prostriedkov, akákoľvek dohoda o tomto by musela byť súčasťou ZoBKZ. Žalobca vedome
klame, že o konečnom beneficientovi poukázaných 50 000 € na účet žalovaného 1/ sa dozvedel až na

pojednávaní dňa 11.11.2022; o tomto vedel najneskôr od 04.04.2018, kedy sa rozhodnutím Katastra
nehnuteľností v Prievidzi stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Z obsahu písomnej komunikácie
medzi ňou a žalobcom je nespochybniteľné, že vedel že žalovaná 2/ je vlastníčka týchto nehnuteľností,
ona ich predáva a je konečný prijímateľ všetkých peňazí určených na úhradu kúpnej ceny. Žalobca
odkedy mal vedomosť, že nie je schopný uhradiť ani prvú splátku kúpnej ceny v minimálne požadovanej

výške 150 000 € v termíne Rezervačnej zmluvy vedel, že uhradením 50 000 € spolu s rezervačným
poplatkom 10 000 € získa len užívacie právo a nie vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Vyslovene bol na túto skutočnosť žalovanou 2/písomne upozornený (email z 27.04.2018). Žalobca
túto vedomosť nijako nepoprel. Pokiaľ ide o platobné miesto uviedla, že potvrdila len fakt, že účet
žalovaného 1/nebol označený ako platobné miesto (nebol na to z jej strany žiadny dôvod ho označovať),

ale stal sa len platobným miestom. K dôvodu a okolnostiam úhrady 50 000 € na účet žalovaného
1/ poukázala na svoju výpoveď dňa 16.05.2022. Namietala, že žalobca vedome klame, keď tvrdí, že
suma 50 000 € bola poukázaná na účet žalovaného 1/ len z dôvodu preukázania, že disponuje touto
sumou, ktorá mu mala byť vrátená ešte pred podpisom ZoBKZ a toto jeho tvrdenie je v rozpore s jehotvrdením v odvolaní, podľa ktorého suma 50 000 € mu má byť vrátená po uzatvorení ZoBKZ. Žiadna
dohoda v tomto zmysle nebola vyjadrená, spísaná a podpísaná a žalobca svoje tvrdenie hodnoverným
spôsobom nepreukázal. Tvrdenie žalobcu v odvolaní je navyše aj v rozpore s jeho tvrdením vo výzvach

na vrátenie finančných prostriedkov (22.06., 29.06. a 13.07.2018) zaslaný žalovanému 1/a žalovanej
2/, v ktorých jasne uviedol a písomne potvrdil účel, dôvod a miesto úhrady 50 000 € a tiež aj účel
ostatných úhrad. Ďalej uviedla, že firma YachtPort s.r.o. nebola ako jej veriteľ údajná, ale skutočná.
V zmysle žiadnej dohody nepotrebovala súhlas žalobcu na disponovanie s prostriedkami, ktoré mal
uhradiť na jej účet s jasne dohodnutým a žalobcom potvrdeným účelom. Za úhradu tejto sumy dostal

presne to, čo žiadal a očakával a tiež odsúhlasil, teda možnosť užívať predmet budúceho predaja ešte
pred podpisom ZoBKZ a to už od 30.04.2018, ktorú podstatnú skutočnosť žalobca v odvolaní neuviedol.
Zmluva bola ňou podpísaná 14.05.2018, žalobca deň podpisu zámerne odďaľoval a podpísal ju až
01.06.2018 a doručil ich ju 12.06.2018, pričom po celú dobu mal predmet budúceho predaja k dispozícii
na užívanie. Podpísaním ZoBKZ oboma zmluvnými stranami a v zmysle dojednaní v tejto zmluve jej
nevyplýva žiadna povinnosť akékoľvek prostriedky žalobcovi vrátiť. Žalobca všetky dohody vyplývajúce

z podpísanej ZoBKZ telefonicky zrušil dňa 11.06.2018 a ona mu v ten istý deň písomne (email a list)
potvrdila, že prijíma jeho rozhodnutie nepokračovať v doterajšom záväzkovom vzťahu. Zdôraznila, že
ani v tento deň jej podpísanú alebo nepodpísanú ZoBKZ nedoručil, ale predmet budúceho predaja stále
a nepretržite užíval. Žalobca svoje rozhodnutie nepokračovať v záväzkovom vzťahu vyplývajúcom z tejto
zmluvy potvrdil dňom 16.06.2018, keď si prišiel zbaliť a odviezť osobné veci, pričom hneď na mieste

jej predložil potvrdenia o doterajších úhradách a žiadal okamžité vrátenie všetkých ním poukázaných
prostriedkov. Následne jej aj žalovanému 1/poslal ďalšie 3 výzvy na vrátenie týchto prostriedkov.
Zdôraznila, že bolo preukázané, že nehnuteľnosti boli opäť v ponuke na predaj, až keď sa žalobca
osobne vysťahoval a keď svojimi výzvami na okamžité vrátenie ním poukázaných prostriedkov dal jasne
najavo, že nemieni pokračovať v záväzkovom vzťahu v zmysle ZoBKZ a ani si nemieni splniť povinnosti

vyplývajúce mu z tejto zmluvy. Vkladom do katastra nehnuteľností zo dňa 12.07.2018 nadobudol predaj
predmetných nehnuteľností tretej osobe právoplatnosť. Právne účinky nastali 1 mesiac po rozhodnutí
žalobcu nepokračovať v záväzkovom vzťahu a po 2,5 mesačnom užívaní predmetných nehnuteľností. K
akémukoľvek zlému úmyslu uviedla, že žalobca od začiatku vedel, že ide o predaj, a teda z jeho strany
o kúpu a že na to potrebuje peniaze; tiež vedel, že peniazmi na kúpu nedisponuje a vzhľadom na nízku

bonitu nie je schopný si ich zabezpečiť formou akejkoľvek pôžičky; vedel, že nielen kúpna cena, ale aj
mesačné splátky sú pre neho ťažko zvládnuteľné a udržateľné; ešte pred poukázaním sumy 50 000 € ho
emailom z 27.04.2018 vyzvala, aby si svoje rozhodnutie kúpiť ňou predávané nehnuteľnosti ešte zvážil
a dokonca mu navrhla aj vrátenie rezervačného poplatku, hoci podmienky vyplývajúce z Rezervačnej
zmluvy nesplnil žalobca; z jej strany ako predávajúcej neexistovali žiadne prekážky, aby so žalobcom

uzatvorila kúpnu zmluvu; nehnuteľnosti neboli zaťažené žiadnou ťarchou, ani vecným bremenom a
uzatvorenie ZoBKZ bolo z jej strany jedným z mnohých ústretových krokov voči žalobcovi. Podľa jej
názoru úmysel podvodu, neustále zavádzanie a tvrdenia, ktoré nevie a nemôže dokázať, sú na strane
žalobcu.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalovaného 1/ a žalovanej 2/ zotrval na všetkých
skutočnostiach a právnej kvalifikácii obsiahnutej v jeho odvolaní. Zotrval na svojom tvrdení, že pokiaľ
ZoBKZ nebola naplnená, žalobcom zloženú zálohu je potrebné vrátiť. Poukázal na to, že aktuálne nemá
ani nehnuteľnosť ani peniaze. Ohradil sa voči akýmkoľvek útokom na jeho osobu, pretože podvedený
sa cíti on sám. Uviedol, že obidvaja žalovaní sú účastníkmi konania na identickej sporovej strane, majú

rovnaký (spoločný) cieľ vyviniť sa z protiprávnych krokov, ktoré učinili, preto platí, že dôkazná sila tvrdení
obidvoch žalovaných nemôže byť vyššia ako dôkazná sila jeho tvrdenia. Preto, ak obidvaja žalovaní
uviedli, že „vedome klame“, neznamená to, že by klamal aj v skutočnosti. Naopak, skutková situácia
svedčí v jeho prospech. Vo svojom vyjadrení zopakoval skutočnosti a argumentáciu uvedenú v jeho
odvolaní. S poukazom na § 498 Občianskeho zákonníka a namietal, že povinnosť vysporiadania zálohy

platí nielen pre prípad, že by ZoBKZ nebola uzatvorená, ale aj pre prípad neskoršieho ukončenia ZoBKZ
iným spôsobom ako jeho naplnením. Na skutočnosť, že osoba v prospech, ktorej bola záloha poskytnutá
je len jej detentorom a môže bez súhlasu vlastníka zo zálohu ľubovoľne nakladať, nemusel žalovaných
osobitne upozorňovať, a preto ho v tomto smere nezaťažuje ani nijaká dôkazná povinnosť. Poukázal
na výpoveď žalovaného 1/na pojednávaní, z ktorej vyplynulo, že obidvaja žalovaní mali podnikateľský

zámer nehnuteľnosti predať, sledovali spoločný podnikateľský cieľ s tým, že po predaji nehnuteľnosti
sa z výťažku z kúpnej ceny spoločne rozdelia. Tvrdil, že žalovaný 1/ sám a prvý sa zmienil o tom, že
má rovnako účet v J.. Osoba, ktorá by nemala s danou transakciu nič spoločné, by takúto sumu na svoj
účet neprijala. Vo vzťahu k žalovanej 2/ zotrval na námietkach, že začiatok premlčania nepreukázala,vedome porušila čl. IV. Bod 4. 5. ZoBKZ a preto premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia
je 10 ročná. Namietal, že nemusel preukazovať, že žalovaná 2/ nebude mať k finančným prostriedkom
žiadne dispozičné právo, keď táto skutočnosť vyplýva priamo z povahy zálohy. Ohradil sa voči tomu,

že by klamal o tom, že sa dozvedel o konečnom beneficientovi poukázanej zálohy na pojednávaní dňa
11.11.2022, keď žalovaný 1/ sám uviedol, že táto suma bola poukázaná v prospech tretieho subjektu,
ktorý žalobca nikdy nepoznal. Žalovaný 1/ nebol nijakým platobným miestom, ale bol účastníkom celej
transakcie a v konečnom dôsledku na nej participoval. Žalovaný 1/ sám potvrdil, že nehnuteľnosti
boli prevedené na žalovanú 2/ len z dôvodu zjednodušenia ich ďalšieho predaja. Keďže v danom

prípade došlo k zániku ZoBKZ z dôvodu objektívnej nemožnosti jej naplnenia, zmluvné strany sú si
povinní navzájom vrátiť poskytnuté plnenia podľa zásad o vyporiadaní bezdôvodného obohatenia. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Cdo 2390/2000 a na § 575 ods. 1 a § 577 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na povinnosti žalovanej 2/ vrátiť zálohu nič nemení obrana žalovanej,
podľa ktorej údajne akceptovala telefonické zrušenie ZoBKZ, keď telefonické zrušenie ZoBKZ nevykonal
žalobca,aležalovaná2/;takýtospôsobukončeniazmluvnéhovzťahuniejeprávneprípustný;avprípade

odstúpenia od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť navzájom prijaté plnenia. Dňa 16.06.2018 si
musel svoje veci prevziať výlučne z dôvodu, že žalovaná 2/ na nehnuteľnostiach zmenila prístupový kód
a oznámila mu, že pokiaľ si veci neprevezme, tak mu ich vyhodí na ulicu. Poukázal aj na list žalovanej
2/ zo dňa 07.06.2018. Nie je pravdou, že by nehnuteľnosti nechcel užívať, naopak ich užívanie mu
znemožnila žalovaná 2/; v nehnuteľnostiach reálne býval asi 10 dní. Z predloženej mailovej komunikácie

vyplýva, že obidvaja žalovaní dlhodobo vplývali na neho, aby s nimi zmluvný vzťah uzatvoril, hoci vo
svojich odpovediach upozorňoval, že tento sa mu nepozdáva.

6. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakovala svoje tvrdenia a argumentáciu
uvedenú v jej predchádzajúcom vyjadrení. Uviedla, že nie je pravda, že by na predmetnej nehnuteľnosti

zmenila prístupový kód a oznámila žalobcovi, že pokiaľ si veci neprevezme za jej prítomnosti, tak
mu ich vyhodí na ulicu; v liste zo dňa 07.06.2018, na ktorý sa odvolal žalobca, ani v žiadnej inej
komunikácií sa o takýchto skutočnostiach nezmienila. Predmetná nehnuteľnosť bola predaná tretej
osobe s pôvodným prístupovým kódom a s pôvodným zámkom. Z obsahu jej emailu zo dňa 11.06.2018
a listu zo dňa 13.06.2018 je zrejmé, že pokiaľ žalobcovi ňou navrhnutý termín nebude vyhovovať, má

možnosť dohodnúť si s ňou iný náhradný termín a rovnako, že keď nepotvrdí termín 16.06.2018 budú mu
jeho veci zbalené uložené v suteréne predmetnej nehnuteľnosti. K tvrdeniu žalobcu, že v nehnuteľnosti
býval len asi 10 dní, uviedla, že bolo preukázané, že nehnuteľnosti si prevzal do užívania dňa 30.04.2018
a užíval ich do 16.06.2018. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o pravdivosti jeho tvrdenia, že na neho
dlhodobo vplývala, aby so žalovanými uzatvoril zmluvný vzťah; z obsahu jej výziev zo dňa 14.05. a

24.05.2018, ako aj z osobného stretnutia zo dňa 28.05.2018 je zrejmé k čomu ho vyzývala, nakoľko
už užíval jej hnuteľný a nehnuteľný majetok bez ním riadne uzatvoreného zmluvného vzťahu a bez
akýchkoľvek pravidiel užívania v zmysle podmienok dohodnutých v ZoBKZ, ktorú mu ňou podpísanú
zaslala.

7. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu taktiež zotrval na svojich tvrdeniach a
argumentácii uvedenej v jeho predchádzajúcom vyjadrení. Uviedol, že žalobca sa snaží dôvodiť, že
pokiaľ ide o sumu 50 000 €, jedná sa o zálohu/preddavok či úložku u neho v úschove, a to bez toho, žeby
sa s ním na tom dohodol, s úschovou by žalovaná 2/ súhlasila a bola by písomne uvedená v ZoBKZ.
Situácia ohľadom prevodu tejto sumy a odovzdania predmetu budúcej kúpy do užívania žalobcovi v

Bojniciach dňa 30.04.2018 bola podrobne popísaná a zdôvodnená, pričom žalobca tieto skutočnosti
nespochybnil a písomne to potvrdil aj vo výzvach na vrátenie všetkých ním poukázaných prostriedkov.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach
dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností relevantných pre posúdenie dôvodnosti

žaloby; ktorou sa žalobca, po zmene petitu žaloby pripustenej súdom prvej inštancie, domáhal proti
žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 50 000 € s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov (čl. 15 C.s.p. spojení s § 191 C.s.p.) a jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanomdokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z
prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo. Vec posúdil správne po právnej stránke,
keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne

vyložil, a dospel k správnym záverom, že žalovaný 1/ nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný a
že žalovaná 2/ dôvodne vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, z ktorého dôvodu mu súd
nárok nemohol priznať. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu voči žalovaným 1/a 2/zamietol, aj
náležite odôvodnil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., keď uviedol
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po skutkovej aj právnej stránke

a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a námietkami sporových strán podstatnými
pre právne posúdenie veci.

10. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 50 000 € s príslušenstvom
proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, titulom bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie
pri posudzovaní dôvodnosti tohto nároku žalobcu vychádzal zo zistení, že medzi žalobcom a žalovanou

2/ bola dňa 01.06.2018 uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok
žalovanej 2/ ako predávajúcej odpredať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX X.. Ú.. U. (Penzión s
kaviarňou a pozemkami) a hnuteľný majetok nachádzajúci sa v nehnuteľnosti žalobcovi ako budúcemu
kupujúcemu za kúpnu cenu 270 000 €. Na základe tejto ZoBKZ mal žalobca nadobudnúť aj právo
užívať predmet predaja, a to zložením jednorazového rezervačného poplatku 60 000 €. V zmysle

predchádzajúcej Rezervačnej zmluvy zložil žalobca sumu 10 000 €, ktorá bola akceptovaná a preto, ak
chcel predmet predaja užívať pred uzavretím riadnej kúpnej zmluvy, bol povinný zložiť poplatok 50 000
€ a následne od 01.01.2019 do 31.12.2029 mal platiť poplatok za užívanie predmetu predaja v sume
1500 € mesačne, ktorá suma sa mala započítať spolu s rezervačným poplatkom a sumu 50 000 € do
celkovej kúpnej ceny. Dňa 30.04.2018 sa uskutočnilo stretnutie, ktorého sa zúčastnili žalobca, žalovaný

1/, žalovaná 2/, ktoré bolo vopred dohodnuté za účelom odovzdania predmetných nehnuteľností a
hnuteľností v nich sa nachádzajúcich do užívania žalobcovi. Žalobca sa až na tomto stretnutí pokúsil
prevodom na účet žalovanej 2/ uhradiť sumu 50 000 €, ktorá úhrada bola podmienkou odovzdania mu
predmetných nehnuteľností do užívania, a keďže vznikol problém z dôvodu rozdielnych bánk, žalovaný
1/ sa ponúkol, že on má účet v totožnom peňažnom ústave ako žalobca, z ktorého dôvodu možno zaslať

predmetnú sumu na jeho účet s tým, že tieto financie sú určené pre žalovanú 2/, s čím na stretnutí všetky
strany súhlasili. Na základe pripísania sumy 50 000 € na účet žalovaného 1/ žalovaná 2/ Preberacím
protokolom zo dňa 30.04.2018 odovzdala predmet kúpy žalobcovi, ktorý tento začal užívať a na túto
adresu zaevidoval ďalšie osoby na trvalý, prechodný pobyt. Následne žalovaná 2/ viackrát vyzývala
žalobcu,abypredmetbudúcehopredajariadneužíval,platilpoplatkyzaslužby,zktoréhodôvodumudňa

16.06.2018zabránilaužívaniupredmetnýchnehnuteľností.Následnežalobcalistamizodňa22.06.2018,
29.06.2018 a 13.07.2018 vyzýval žalovanú 2/ na vrátenie okrem iného i sumy 50 000 € za znemožnenie
mu užívania predmetných nehnuteľností a žalobcu 1/za to, že na jeho účet previedol predmetnú sumu
s uvedením, že prevod peňazí bol pre žalovanú 2/ so súhlasom žalobcu i oboch žalovaných.

11. Z uvedeného skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že vlastníčkou a
predávajúcou predmetných nehnuteľností, o kúpu ktorých mal žalobca záujem, bola žalovaná 2/; so
žalovaným 1/ nebol žalobca v žiadnom v právnom vzťahu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
dôvodom úhrady tejto sumy žalobcom dňa 30.04.2018 bol záujem žalobcu o prevzatie predmetných
nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom budúceho prevodu, do užívania ešte pred uzavretím kúpnej

zmluvyatedažalobcaakobudúcikupujúciplnilsvojzáväzokvočižalovanej2/akobudúcejpredávajúcej,
spôsobom medzi nimi dohodnutým na osobnom stretnutí dňa 30.04.2018, spočívajúcim v prevode
predmetnej sumy na účet žalovaného 1/, ktorý účet sa týmto stal dohodnutým platobným miestom za
súhlasu všetkých zúčastnených na tomto osobnom stretnutí. Aj z tvrdení žalobcu uvedených v jeho
odvolaní, že suma 50 000 € prevedená na účet žalovaného 1/ bola zálohou na kúpnu cenu, ktorá mohla

byť určená výlučne na účel, na ktorý bola dohodnutá; vyplýva, že nešlo o plnenie poskytnuté žalobcom
žalovanému 1/ bez právneho dôvodu, ale išlo o plnenie určené žalovanej 2/ ako budúcej predávajúcej,
poskytnuté jej na základe dohody všetkých zúčastnených na stretnutí na účet žalovaného 1/, čo žalobca
potvrdil v jeho výzvach zo dňa 22.06., 29.06. a 13.07.2018, adresovaných žalovanému 1/ a žalovanej 2/.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že účet žalovaného 1/ bol v skutočnosti dohodnutým

platobným miestom pre plnenie žalobcu určené žalovanej 2/ za účelom splnenia si jeho záväzku voči
žalovanej 2/. Nedôvodne preto žalobca v odvolaní namietal zmätočnosť záveru súdu prvej inštancie,
že účet žalovaného 1/ bol platobným miestom, a jeho rozpor s vykonaným dokazovaním. Na základeuvedeného súd prvej inštancie dospel aj k správnemu záveru, že žalovaný 1/ nie je pasívne vecne
legitimovaný v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. Žalobca v odvolaní tvrdil, že s prevodom platby na účet žalovaného 1/ súhlasil len pod podmienkou,
žežalovaný1/sisumu50000€ponecháusebaapouzatvoreníZoBKZmujuvrátispäť,avšaktotosvoje
tvrdenie žalobca v konaní nepreukázal. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že
žalovaný 1/ani žalovaná 2/nemohli so sumou 50 000 € po jej prevode na účet žalovaného 1/disponovať,
vzhľadom na právnu povahu zálohy na kúpnu cenu, na ktorý účel bola táto platba určená. Žalobca

vo svojej argumentácii žiadnym spôsobom nezohľadnil ďalšiu právne významnú skutočnosť, a to že
suma 50 000 € bola žalobcom uhradená zároveň ako odplata za užívanie žalobcom nehnuteľností,
ktorých nebol vlastníkom, keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou 2/ malo dôjsť
až po niekoľkých rokoch od uzavretia ZoBKZ, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť právo užívať
predmetné nehnuteľnosti, vo vlastníctve žalovanej 2/, zložením jednorazového rezervačného poplatku
60 000 €, a zároveň povinnosť platiť mesačné poplatky za užívanie predmetu predaja v sume 1500 € od

01.01.2019 do 31.12.2029, ktoré taktiež mali byť zahrnuté do celkovej kúpnej ceny predmetu predaja.
Len samotné uzavretie ZoBKZ nie je právnym titulom užívania predmetu budúceho prevodu budúcim
kupujúcim a teda sama o sebe zmluva o budúcej kúpnej zmluve neoprávňuje budúceho kupujúceho
užívať nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom budúceho prevodu, pokiaľ sa na tom zmluvné strany
výslovne nedohodnú. V danom prípade k takejto dohode medzi zmluvnými stranami došlo a to priamo v

ZoBKZ,vktorejsidohodliužívaniepredmetubudúcehoprevodubudúcimkupujúcimeštepreduzavretím
kúpnej zmluvy, a to za odplatu, ktorej výšku a termíny splatnosti si taktiež dohodli v ZoBKZ, a ktorej
súčasťou bola aj predmetná platba v sume 50 000 €, prevedená žalobcom na účet žalovaného 1/, za
účelom splnenia jeho záväzku voči žalovanej 2/ zaplatiť za užívanie predmetných nehnuteľností sumu,
ktorá bude následne zahrnutá do celkovej kúpnej ceny predmetu predaja. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v

skutočnosti nehnuteľnosti užíval len cca 10 dní, nepreukázal, že by v období od úhrady sumy 50 000
€ do 16.06.2018 nemohol tieto nehnuteľnosti užívať z dôvodu na strane žalovanej 2/. Okrem toho, to
že záloha 5 000 eur mala byť zároveň započítaná na kúpnu cenu nehnuteľností a teda v budúcnosti v
prípade neuzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou 2/ mohlo dôjsť k vzniku nároku žalobcu
na vrátanie zaplatenej zálohy na kúpnu cenu, neznamená, že by žalovaná 2/ nebola po zaplatení tejto

zálohy oprávnená s ňou disponovať. Žalovaná 2/ bola preto oprávnená dať pokyn žalovanému 1/ na
prevod tejto sumy na účet jej veriteľa.

13. Proti žalovanej 2/ súd prvej inštancie správne zamietol žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu,
keď vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovanou 2/. Premlčanie práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia je upravené v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka, ktoré v odseku 1
upravuje subjektívnu premlčaciu dobu a v odseku 2 upravuje objektívnu premlčaciu dobu. Obidve doby
začínajúaplynúnezávislenasebeaichvzájomnývzťahjetaký,žeakskončíplynutiejednejznich,právo
sa premlčí. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Pre určenie začiatku plynutia

subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih,
kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z
uvedeného je zrejmé, že subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej
premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka), vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod poskytnutého plnenia.

Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn.
4 Cdo 256/2010, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2012 pod č. 43, podľa ktorého
„Záloha na kúpnu cenu, ktorá bola vyplatená vlastníkovi veci na základe jeho prísľubu predať vec,
sa stala jeho bezdôvodným obohatením v okamihu, keď ju odmietol predať, prípadne keď nastala
nemožnosť predať ju.“ Podľa právneho názoru najvyššieho súdu uvedeného v odôvodnení uvedeného

rozhodnutia „Ak sa zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli,
kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda
kedy predávajúci odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, prípadne kedy sa vytvoril stav, z ktorého je
zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná.“ Zároveň v uvedenej veci najvyšší súd uložil odvolaciemu súdu
povinnosť zistiť, kedy sa žalobcovia dozvedeli, že uvažovaná kúpa nebude uskutočnená, s poukazom

na to, že až týmto okamihom začala plynúť subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba na vrátenie
zálohy.14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaná
2/, po odovzdaní predmetu kúpy žalobcovi, viackrát vyzývala žalobcu, aby predmet budúceho predaja
začal riadne užívať a platiť poplatky za služby, z ktorého dôvodu mu dňa 16.06.2018 zabránila užívaniu

predmetných nehnuteľností. Po tomto dni sa žalobca užívania predmetných nehnuteľností na základe
ZoBKZ nedomáhal, ani žiadnym spôsobom neprejavil záujem o užívanie týchto nehnuteľností s ich
následnou kúpou. Naopak z jeho výziev zo dňa 22.06.2018, 29.09.2018 a 13.07.2018 adresovaných
žalovanému 1/a žalovanej 2/ vyplýva, že už nemal záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, keď
vyzýval žalovaného 1/ aj žalovanú 2/ na vrátenie poukázaných finančných prostriedkov, ktoré v zmysle

ZoBKZ mali byť započítané na úhradu kúpnej ceny predmetu budúceho prevodu. Z uvedeného vyplýva,
že už 1. výzvou žalobcu zo dňa 22.06.2018, ktorou vyzval žalovanú 2/ na vrátenie poukázaných
finančných prostriedkov, ktoré mali byť započítané na kúpnu cenu nehnuteľností, sa medzi žalobcom
a žalovanou 2/vytvoril stav, z ktorého bolo zrejmé, že kúpa nehnuteľností a hnuteľných vecí v nej
sa nachádzajúcich, žalobcom realizovaná nebude. Dňom 22.06.2018 preto začala v danom prípade
plynúť subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 23.06.2020, a zároveň aj objektívna premlčacia

doba, ktorá uplynula dňa 23.06.2021. Keďže žalobca si voči žalovanej 2/ uplatnil právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia na súde dňa 17.08.2021, bolo jeho právo už premlčané. Súd prvej inštancie
správne posúdil začiatok aj plynutie subjektívnej premlčacej doby, pričom už uplynutím tejto subjektívnej
doby došlo k premlčaniu práva žalobcu, irelevantné sú preto námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho
určenia začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,

že k momentu vzniku bezdôvodného obohatenia mohlo dôjsť najskôr dňa, kedy plnenie zo ZoBKZ bolo
zmarené, k čomu mohlo dôjsť najskôr dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v prospech tretej osoby príslušným katastrálnym odborom, keď bez ohľadu na následný prevod
nehnuteľnosti žalovanou 2/ na tretiu osobu, bolo v danom prípade najneskôr na základe výzvy žalobcu
zo dňa 22.06.2018, ktorou vyzval žalovanú 2/ na vrátenie poukázaných finančných prostriedkov, zrejmé,

že kúpa žalobcom už nebude realizovaná. Pri posudzovaní rozporu vznesenej námietky premlčania s
dobrými mravmi, správne súd prvej inštancie prihliadol na ústretové konanie žalovanej 2/a viaceré jej
ústupky voči žalobcovi a správne posúdil túto námietku ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca poukázal na
to, že aktuálne nemá ani nehnuteľnosť ani peniaze a cíti sa podvedený, len samotná táto skutočnosť
nespôsobuje rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi, keď v konaní neboli zistené

žiadne také skutočnosti na strane žalovanej 2/, ktoré by bránili žalobcovi uplatniť si právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanej 2/ pred uplynutím premlčacej doby, pričom žalobca aj na
základe uzatvorenej ZoBKZ mal vedomosť o tom, že v právnom vzťahu je so žalovanou 2/, ako správne
konštatoval aj súd prvej inštancie. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené ani
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa povinností

vzájomného vrátenia si plnení zmluvnými stranami v prípade neplatnej alebo zrušenej zmluvy, keď
žalobcasaprotižalovanej2/domáhalvydaniabezdôvodnéhoobohateniazískanéhoplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovaným 1/a 2/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznal, pretože im trovy v odvolacom konaní nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).