Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124208075
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124208075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: J. I., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, Y.
XX, Ž., zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, Tolstého 20, Žilina, proti žalovanému: H.
K.M., M..N.. I. F. A., F.: XX XXX XXX, Š. X, G., o zaplatenie 188,03 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15.10.2024, č. k. 52C/44/2024-77, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej
časti zamietol, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku žalobcovi zaplatiť sumu 64,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 64,80 eura od 4.9.2023 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok
II.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 2 písm. g), § 4 ods. 2, § 11 ods. 6, 7, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

(ďalej len „zák. č. 381/20001 Z. z.“), § 427, § 428, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 517, § 524, §
580, § 581 ods. 2 a 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. a vykonané dokazovanie odôvodnil čiastočnou opodstatnenosťou žalovaného
nároku, keď žalobca v konaní preukázal existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný ako poisťovateľ škodcu, avšak nárok na náhradu nákladov za
prenájom náhradného vozidla si uplatnil v neprimeranej výške. V konaní mal za nesporné, že dňa
7.6.2023 došlo v G. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn.

Q. A., D.: N., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola X. K., J.. X.X.XXXX, bytom K. XX, G..
K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. G. XXX, D.: K., ktoré bolo povinne zmluvne
poistené u žalovaného. Poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť v servise S., N.. N. V..Q.., t.
j. v zmluvnom servise žalovaného a v autorizovanom servise pre značku Q.. Autoservis za opravu
vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2023 na sumu 433,68 eura, splatnú dňa 07.08.2023,
ktorá bola v celom rozsahu uhradená priamo žalovaným na základe oznámenia o ukončení likvidácie
poistnej udalosti zo dňa 25.7.2023. Spornou medzi stranami nebolo ani uzatvorenie zmluvy o nájme

dopravného prostriedku č. 922/2023 dňa 19.7.2023 medzi poškodeným a žalobcom, na základe ktorej
žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Q. U. za cenu vo výške 50 eur za jeden
deň prenájmu. Náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 19.07.2023 o 12:00 hod. v S. K.
a vrátené dňa 19.07.2023 (správne 25.07.2023 - pozn. odvolacieho súdu) o 12:00 hod. takisto v S. K..Po ukončení prenájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX, splatnú
dňa 09.08.2023, na sumu 380,03 eura s DPH za 7 dní užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej
sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30

eur.

3. Vo všeobecnej rovine uviedol, že predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle § 427 a nasl. OZ sú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom

škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a dokonca ani
existencia protiprávneho úkonu, čo však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného
prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však môže mať význam najmä pri strete prevádzok (pozri
§ 431 Z). Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva
pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného

prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického
charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym
spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva
spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové
vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna

zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne
len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov
zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo
zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. (porovnaj U., Z. M. H.. Občiansky zákonník - komentár. F. D..

T. H. N..V..Q.. Dostupné v Systéme ASPI).

4. V posudzovanom prípade prvoinštančný súd vyhodnotil za splnené všetky predpoklady vzniku
osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku: (i)
škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla zn. G., D.:

K., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa,
(ii) poškodenej X. K. vznikla škoda spočívajúca jednak v poškodení jej osobného motorového vozidla zn.
Q. A., D.I.: N. (vo výške 433,68 eura), jednak v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla,
(iii) medzi škodovou udalosťou a vznikom škody existuje priama, bezprostredná a ničím neprerušená
príčinná súvislosť. Poškodenej X. K. tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako

poisťovateľovi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., čo žalovaný v konaní ani nesporoval.
Okrem náhrady škody za poškodenie motorového vozidla má poškodený nárok na náhradu nákladov
za prenájom náhradného vozidla (prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla) v rozsahu,
v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla zodpovedajúceho
parametrom pôvodného (poškodeného) motorového vozidla, z užívania ktorého bol poškodený vylúčený

po určitú dobu (najmä počas opravy poškodeného motorového vozidla). Konštatoval, že rozsah náhrady,
ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej
škody je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste
a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s
osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej

(porovnajuznesenieNSSRzodňa28.06.2016sp.zn.3MCdo/3/2015).Poškodenýmánároknanáhradu
nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla až do momentu,
keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Účelom náhradného motorového vozidla je
totiž eliminovať škodlivý následok spôsobený dopravnou nehodou, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného. Vtýchtoprípadochvýškaškodynekorešpondujeibarozsahupoškodeniavozidla,

ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Dobu
od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej
udalosti (a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.),
resp. poukázania finančných prostriedkov, možno považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva
potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (porovnaj nález

ÚS SR zo dňa 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS SR 602/2022). V zmysle § 442 ods. 1 OZ má poškodený
nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Pojem „skutočná škoda“ je potrebné interpretovať
tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného. Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmuveriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu,
pretože mu škoda zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne
rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Škoda

by vznikla až zaplatením pohľadávky (porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2.
vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1621). Za formu úhrady pohľadávky, ktorá môže mať
za následok zmenšenie majetku poškodeného a teda aj vznik škody v jeho majetkovej sfére, je pritom
potrebné považovať aj započítanie vzájomných pohľadávok poškodeného a tretej osoby.

5. So zreteľom na okolnosti prejednávanej veci prvoinštančný súd uviedol, že poškodenej X. K.
mohla vzniknúť škoda (spočívajúca vo vynaložení nákladov na prenájom náhradného motorového
vozidla) až úhradou faktúry č. XXXXXXX vystavenej žalobcom dňa 25.7.2023 na sumu 380,03 eura.
Samotná existencia pohľadávky žalobcu voči poškodenému z tejto faktúry nie je skutočnou škodou ani
ušlým ziskom poškodeného. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 25.7.2023 poškodený postúpil na žalobcu svoju peňažnú pohľadávku voči

žalovanému (na náhradu nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového
vozidla). Predmetnú zmluvu prvoinštančný súd posúdil ako platný právny úkon obsahujúci všetky
podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. OZ, určito a zrozumiteľne
vyjadrujúci vôľu zmluvných strán za súčasného dodržania písomnej formy. Postupovaná pohľadávka
v nej bola identifikovaná dostatočne určito a nezameniteľne. Predmetom postúpenia pritom môže

byť aj budúca pohľadávka, teda taká, ktorá v dobe uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte
neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je
sporná, ako aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postúpenia budúcej
pohľadávky môže byť totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (porovnaj uznesenie NS ČR zo
dňa 30.06.2009 sp. zn. 20Cdo/2529/2007). Súčasťou písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky bolo

aj vzájomné započítanie pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a
pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla. Ako platný
právny úkon vyhodnotil prvoinštančný súd aj dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, nakoľko táto
dohoda obsahovala všetky potrebné náležitosti v zmysle § 580 a nasl. OZ a zrozumiteľne a dostatočne
určito vyjadrovala vôľu zmluvných strán. Bol preto toho názoru, že k tomu istému okamihu tak došlo

(i) k úhrade pohľadávky žalobcu poškodeným (t. j. k úhrade nájomného za náhradné vozidlo), a to
vzájomnýmzapočítanímpohľadávokžalobcuapoškodeného,(ii)kuvznikuskutočnejškodyvmajetkovej
sfére poškodeného (spočívajúcej v úhrade nutných a účelných nákladov na prenájom náhradného
vozidla) a (iii) k postúpeniu tejto pohľadávky z náhrady škody z poškodeného na žalobcu. Takúto právnu
konštrukciu označil prvoinštančný súd za prípustnú a zodpovedajúcu potrebám praktického života.

Uvedeným mal za založenú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

6. Vo vzťahu k samotnej výške škodového nároku uviedol, že je potrebné vychádzať z obvyklých
cien prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná
čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v

akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. To, že náklady na prenájom náhradného
motorového vozidla boli poškodeným vynaložené nutne (t. j. že poškodený náhradné vozidlo po dobu
opravy poškodeného vozidla nutne potreboval), pritom bolo v konaní nesporné, nakoľko žalovaný túto
skutočnosť v podanom odpore proti platobnému rozkazu a ani neskôr nespochybnil. Ani žalobcom
vyfakturovaný poplatok za pristavenie a odobratie vozidla žalovaný nenamietal a tento žalobcovi uhradil

ešte pred podaním žaloby. Sporným tak v konaní ostalo iba to, či bol prenájom náhradného vozidla
účelný po celú dobu prenájmu náhradného vozidla od 19.07.2023 do 25.07.2023, a či dohodnutá cena
prenájmu náhradného vozidla (vo výške 50 eur za jeden deň prenájmu) zodpovedala
obvyklým cenám prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaný poskytol žalobcovi
plnenie len za prenájom náhradného vozidla po dobu piatich dní, pričom za primeranú cenu prenájmu

považoval sumu 32,40 eura za jeden deň prenájmu. Žalovaný teda poskytol žalobcovi plnenie vo výške
192 eur (5 dní x 32,40 eura + poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 eur).
Žalobcovi neposkytol poistné plnenie zodpovedajúce ďalším dvom dňom nájmu náhradného vozidla,
keďžepodľajehonázorunešloonutneaúčelnevynaloženénáklady,atedaprinichabsentovalapríčinná
súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Žalovaný v konaní bližšie neargumentoval, prečo

nepovažoval dobu opravy v trvaní siedmich dní za primeranú, konajúci súd tak mohol vychádzať iba z
informácií uvedených v oznámení o poistnom plnení zo dňa 17.8.2023, v ktorom uviedol, že v priznanej
primeranej dobe zapožičania náhradného vozidla je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný napresun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
Prvoinštančný súd však dospel k záveru o primeranosti dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla
vychádzajúc pritom z potvrdenia autoservisu zo dňa 25.7.2023, podľa ktorého autoservis prevzal

poškodené vozidlo dňa 19.7.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného
dňa 25.7.2023 vozidlo bezodkladne odovzdal jeho držiteľovi toho istého dňa. Poškodené vozidlo bolo
zverené autoservisu v stredu dňa 19.7.2023 a oprava bola ukončená v pondelok dňa 24.7.2023 (kedy
bola autoservisom vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX). Samotná oprava poškodeného vozidla teda
trvala štyri pracovné dni, čo je podľa názoru súdu primerané škode spôsobenej na vozidle. Žalovanému

vytkol, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že čas na opravu vozidla
zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas
potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
poisťovne by v okolnostiach prejednávaného prípadu zodpovedal nižšiemu počtu pracovných dní. Z
potvrdenia autoservisu vyplynulo, že motorové vozidlo vydal poškodenému nie ihneď po ukončení
opravy, ale až po doručení tzv. krycieho listu zo strany poisťovne, t. j. po vydaní oznámenia o

poistnom plnení zo dňa 25.7.2023. Aj keď žalovaný v tomto smere neprodukoval žiadne námietky,
prvoinštančný súd považoval za potrebné uviesť, že doba prenájmu náhradného vozidla je účelná
až do momentu doručenia tzv. krycieho listu (oznámenia o poistnom plnení) autoservisu, resp. do
momentu vyplatenia poistného plnenia. Poukázal pritom na medzičasom už ustálenú rozhodovaciu
činnosť odvolacích súdov, s ktorou sa v celom rozsahu stotožnil. Odvolacie súdy dospeli v skutkovo

a právne obdobných sporoch k záveru, že doba prenájmu náhradného vozidla je účelná až do
momentu doručenia tzv. krycieho listu zmluvnému autoservisu. Prenájom náhradného vozidla je totiž
účelný až do úplného vybavenia škodovej udalosti, pričom táto škodová udalosť je v zmysle § 11
ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením o výške poistného
plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Inak povedané, prenájom

náhradného motorového vozidla poškodeným je účelný až dovtedy, kým poškodený môže reálne začať s
užívanímsvojho(opraveného)vozidla.Podľaprvoinštančnéhosúduniejemožnéspravodlivopožadovať
od poškodeného, aby náklady na opravu uhradil zo svojich vlastných finančných prostriedkov, a aby
následne čakal na ich refundáciu zo strany poisťovne. Častokrát ide o vyššiu finančnú čiastku, ktorú
poškodený v danom čase ani nemusí mať k dispozícii. Zotrvávanie na takomto postupe by tak mohlo

viesť k oslabeniu zmyslu povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je
umožnenie poškodenému domôcť sa nápravy (odškodnenia) čo možno najjednoduchším spôsobom.
Tým zákonodarca súčasne sleduje verejný záujem na tom, aby sa cestnej premávky zúčastňovali
len technicky spôsobilé vozidlá. Vydanie opraveného vozidla zmluvným autoservisom až po doručení
krycieho listu je pritom bežnou obchodnou praxou známou aj žalovanému, ktorá zodpovedá rozumnému

usporiadaniu vzťahov medzi zúčastnenými. Nie je pritom v silách poškodeného ako spotrebiteľa, aby si
v tomto smere dojednal s autoservisom odlišné podmienky opravy (porovnaj rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.3.2024, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023
zo dňa 26.3.2024, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 30.4.2024, rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/130/2023 zo dňa 19.6.2024, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023
zo dňa 15.11.2023, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023).
Uviedol, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu
opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol
reálne užívať, t. j. keď mu bolo autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu

(žalovaného)vystavenýaautoservisudoručenýkrycílist,resp.keďdošlokúhradecenyopravyzostrany
poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu, a to za predpokladu, že zo strany poškodeného nedošlo
k bezdôvodnému omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla, resp. k bezdôvodnému
omeškaniu autoservisu s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. V prejednávanej
veci pritom nebolo sporné, že žalovaný sa bezdôvodne neomeškal s prevzatím opraveného motorového

vozidla, príp. autoservis s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. Poškodený si
svoje vozidlo prevzal (a prenajaté vozidlo vrátil) v rovnaký deň, ako bol žalovaným vydaný krycí
list (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.07.2023). Žalovaný si teda počínal tak, aby zbytočne
nedochádzalo ku vzniku (ďalšej) škody (porovnaj § 415 OZ). Z uvedeného vyvodil, že prenájom
náhradného vozidla poškodeným bol účelný po celú dobu prenájmu, t. j. až do dňa 25.07.2023. Medzi

vznikom škody na strane žalobcu (jeho právneho predchodcu) a predmetnou škodovou udalosťou tak
existovala priama príčinná súvislosť. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi plnenie len za dobu piatich
dní prenájmu, prvoinštančný súd ho zaviazal na doplatenie náhrady za zostávajúce dva dni prenájmu
náhradného vozidla. Stotožnil sa však s obranou žalovaného, že žalobcom požadovaná náhrada zaprenájom náhradného vozidla je neprimerane vysoká. Za primeranú cenu prenájmu náhradného vozidla
v danom mieste a čase prvoinštančný súd považoval cenu vyplatenú žalovaným, t. j. sumu 32,40 eura
za jeden deň prenájmu náhradného vozidla. Žalobcovi preto priznal nárok na zaplatenie sumy 64,80

eura (2 dni x 32,40 eura) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Pri určení primeranej ceny prenájmu náhradného motorového vozidla prvoinštančný súd vychádzal
zo žalobcom predložených cenníkov autopožičovní. Nestotožnil sa s jeho argumentáciou, že má nárok
na náhradu ceny prenájmu za vozidlo porovnateľné s vozidlom poškodeného (t. j. Q. A.), a to bez

ohľadu na to, aké vozidlo si poškodený v skutočnosti prenajme. Z konštantnej judikatúry síce vyplýva,
že poškodený má právo prenajať si vozidlo porovnateľné s jeho poškodeným vozidlom, pokiaľ sa
však dobrovoľne rozhodne prenajať si „lacnejšie“ vozidlo (t. j. vozidlo nižšej kategórie), ako tomu bolo
aj v prejednávanom prípade, potom cena prenájmu tohto vozidla musí zodpovedať cenám obvyklým
v danom mieste a čase za prenájom vozidiel porovnateľných so skutočne prenajatým vozidlom. Zo
žalobcom predložených cenníkov autopožičovní V. M. D..sk pritom vyplynulo, že cena prenájmu vozidiel

porovnateľných s prenajatým vozidlom zn. Q. U. sa pohybovala vo výške od 29 eur s DPH do 36
eur s DPH za jeden deň prenájmu (pri dĺžke prenájmu od štyroch do desiatich dní). Vozidlo zn. Q.
U. je malé mestské auto (celková dĺžka 4060 mm, výška prázdneho vozidla 1433 mm, šírka 1765
mm), ktorému zodpovedajú napr. vozidlá zn. E. F., Š. P. Č. I. K.. Žalovaným vyplatená náhrada vo
výške 32,40 eura za jeden deň prenájmu preto zodpovedala cenám obvyklým v danom mieste a čase.

Stotožnil sa s názorom žalobcu, že povinnosťou poškodeného nie je pátrať po najlacnejšom prenájme
porovnateľného náhradného vozidla v danom mieste a čase. Rovnako však nemôže byť povinnosťou
žalovaného ako poisťovateľa škodcu vyplatiť náhradu za prenájom náhradného vozidla v akejkoľvek
výške. V zmysle konštantnej judikatúry je požiadavka účelnosti (primeranosti) vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla splnená vtedy, ak je poskytnutá náhrada vo výške zodpovedajúcej

obvyklým cenám v danom mieste a čase. Naopak, ak sa dohodnutá cena prenájmu odchyľuje od
tejto obvyklej ceny podstatným spôsobom, tak v rozsahu prevyšujúcom túto obvyklú cenu nemôže
byť daná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. V prejednávanom prípade
sa žalobca a poškodený dohodli na cene prenájmu vo výške 50 eur za jeden deň prenájmu, čo je
podľa prvoinštančného súdu cena prevyšujúca obvyklú cenu prenájmu v danom mieste čase o približne

50 %. Ide teda o podstatné prekročenie obvyklej ceny, pre ktoré súd dospel k záveru o neexistencii
príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody v tejto zvyšnej (zamietnutej) časti
žalobou uplatneného nároku.

8. K uplatneným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo žalovanej sumy uviedol, že žalovaný bol

povinný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť žalobcovi výšku poistného
plnenia(§11ods.6písm.a)zákonač.381/2001Z.z.).Následnebolpovinnýposkytnúťžalobcovipoistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť
poistné plnenie (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). Nezaplatením náhrady škody (poistného

plnenia) v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, bol
pretopovinnýzaplatiťžalobcoviajzákonnéúrokyzomeškania.Dodal,žeust.§11ods.6,7,a8zákonač.
381/2001 Z. z. nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v prípade, ak je poisťovateľ v omeškaní
so splnením peňažného dlhu. Zákon č. 381/2001 Z. z. je lex specialis vo vzťahu k OZ ako lex generalis,

čo znamená, že ustanovenia OZ ako lex generalis sa vzťahujú na špeciálnu právnu úpravu (lex specialis)
iba vtedy, ak táto špeciálna právna úprava neustanovuje inak. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník
dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení
úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Ustanovenia § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. postihujú inú
nečinnosť a včasné nesplnenie odlišných povinností, než vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 OZ, a to nečinnosť

spočívajúcu v nepeňažnom plnení, t. j. sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti,
avšak nezbavujú poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517
ods. 2 OZ, a to i v prípade, že poisťovateľ svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.
z. splnil včas (t. j. skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie
o odmietnutí poistného plnenia). V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 2Cob/200/2019 zo dňa 29.09.2020 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1Cob/100/2019 zo dňa 21.05.2020, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa
14.10.2021 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 zo dňa 07.9.2022. Žalobca uplatnil svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému listom zo dňa 25.7.2023. Žalovaný ukončil šetrenie poistnejudalosti dňa 17.8.2023, a teda bol povinný poskytnúť plnenie do 01.09.2023 a od 04.9.2023 bol v
omeškaní so zaplatením tohto svojho peňažného dlhu. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a 2 OZ v
spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania

vo výške 9,25 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z priznanej sumy 64,80
eura od 04.09.2023 až do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2
v spojení s § 262 ods. 1 CSP zohľadniac, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 64,80
eura a žalovaný v zamietnutej časti 123,23 eura. Nakoľko v konaní úspešnejšiemu žalovanému žiadne

trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal (R 77/2018).

9. Proti výroku II. uvedeného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalovanému uloží povinnosť
zaplatiť sumu 123,23 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uvedenej sumy od 4.9.2023

do zaplatenia za súčasného priznania nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Úvodom poukázal na svoje doterajšie písomné vyjadrenia a ústne prednesy v spore, ako aj predložené
listinné dôkazy. Súd prvej inštancie podľa neho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal
za to, že žalobcom účtované denné nájomné sa podstatným spôsobom odchyľuje od obvyklej ceny
porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase. V spore bola podľa neho určujúcou skutočnosť, že

žalovaný sa dostal do situácie, kedy si bol nútený prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené
vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom
jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania. Poškodený prenájmom náhradného
motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav.
Poškodený nemá povinnosť vykonať určitý prieskum ohľadom prenájmu náhradných vozidiel a v tejto

súvislosti opätovne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej poškodený nemá
nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu
alebo skúmať a porovnávať podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých
poisťovní, resp. požičovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné vozidlo, nie
aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného

v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (obdobne viď rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Poškodený za účelom opravy motorového
vozidla toto odovzdal do servisu, pričom nepochybne po jeho odovzdaní nemohol priamo ovplyvniť
dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, nakoľko tie sú závislé od ďalších faktorov a okolností
existujúcich nezávisle od vôle a konania poškodeného, pričom nebolo na mieste od poškodeného

spravodlivo žiadať, aby po dopravnej nehode hľadal servis, v ktorom by jeho motorové vozidlo bolo
opravené v čo najkratšom čase a za čo najnižšiu cenu. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov je
zrejmé, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy svojho motorového vozidla má byť akousi
formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu
zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná a ani zmluvná povinnosť stanoviť

poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu poisťovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami
podľa podmienok, ktoré ponúkajú (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017),
pretože v opačnom prípade by išlo o neprimerané zaťaženie poškodeného, nakoľko už stav poškodenia
jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom
poškodeného. Je totiž nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové

vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, pričom náhradné vozidlo využíval na
ten istý účel, ako svoje vlastné. Zdôraznil, že súčasná judikatúra považuje prenájom porovnateľného
náhradného vozidla za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku poistnej udalosti, a
ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, nie aritmetický priemer, resp.
individuálne výpočty žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného vo vybranom okruhu

požičovníprostredníctvominternetu,ktorésiosvojilvosvojomrozhodnutísúdprvejinštancie.Napadnuté
rozhodnutietakvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Každopádnedodal,žeprieskumtrhu
prostredníctvom internetových cenníkov nemožno považovať za jediné východisko pri určovaní účelnej
ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko pri dlhšom trvaní nájmu poskytujú niektoré požičovne
zľavu z nájomného, pričom je nutné prihliadať aj na to, že je rozdiel medzi prenájmom na vopred známe

konkrétne obdobie trvania nájmu a medzi prenájmom na neurčitú dobu, keď nie je zrejmé, ako dlho bude
nájom trvať. Žalobca poskytuje náhradné vozidlo práve v prípade dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé,
ako dlho bude poškodené vozidlo v opravovni. V skutkových okolnostiach daného prípadu nemohla byť
dojednaná doba nájmu, keďže doba využívania náhradného motorového vozidla bola závislá od dobyvykonania opravy a úhrady jej ceny, resp. doručenia krycieho listu. Za všeobecne známu
skutočnosť označil to, že cena prenájmu v prípade vopred dojednaného dlhodobého prenájmu je nižšia,
než v prípade prenájmu za jeden deň. Podľa žalobcu nie je povinnosťou poškodeného pred uzatvorením

zmluvy o nájme robiť prieskum trhu za účelom zistenia najnižšej ceny nájmu, zároveň nemožno od neho
ani spravodlivo žiadať, aby v čase uzatvárania zmluvy o nájme náhradného vozidla mal vedomosť alebo
odhad o dĺžke opravy jeho poškodeného vozidla, resp. aby v záujme minimalizovania nákladov dojednal
nájom na vopred dlhšie obdobie. Poškodený nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo
opravené, preto ani žalobca v čase začatia nájmu nevedel, koľko bude nájom trvať, nakoľko dĺžka opravy

poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom prípade odlišná. Pokiaľ sa týka rozdielu
medzi kategóriou poškodeného a prenajatého vozidla namietal, že v konaní netvrdil, že pri určení
výšky denného nájomného je potrebné vychádzať len z ceny porovnateľnej s poškodeným vozidlom.
Výška denného nájomného za konkrétne náhradné vozidlo u žalobcu je stanovená vždy s prihliadnutím
na typ a kategóriu poškodeného ako aj prenajatého vozidla, pričom ďalšími skutočnosťami sú tiež
výbava, konkrétny model, značka motorového vozidla, rok výroby, resp. počet najazdených kilometrov.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu pritom vzniesol len stručnú a formálnu procesnú obranu
vo vzťahu k výške fakturovaného denného nájomného za prenajaté náhradné vozidlo a túto podporil
predloženými listinnými dôkazmi ohľadom prieskumu trhu. Podľa názoru žalobcu žalovaný neuniesol
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, nakoľko krátenie denného nájmu adekvátne neodôvodnil a
nevysvetlil. Žalovaný nijako nepreukázal, ako dospel k záveru o primeranosti denného nájomného

práve vo výške 32,40 eura s DPH nehovoriac o tom, že nie je možné bez ďalšieho iba porovnať ceny
nájmov, ale na nájom je nutné nazerať zo širšieho hľadiska, tzn. na všetky podmienky, ktoré konkrétna
autopožičovňa má. Žalovaný sa sám bez riadneho zdôvodnenia rozhodol považovať ním uvedenú cenu
prenájmu za obvyklú, pričom v konaní nepredložil žiadne cenové ponuky s podmienkami nájmu, na
základe ktorých by bolo možné prijať záver o neprimeranosti medzi žalobcom a poškodeným dohodnutej

ceny nájmu. Prvoinštančnému súdu v ďalšom vytkol, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu
a s uvádzanými skutočnosťami, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzal zo
žalobcom predložených cenníkov požičovní V. M. D..sk. Nijako však nezohľadnil a nevyhodnotil ďalšie
cenové ponuky predložené žalobcom, z ktorých vyplýva nájomné za porovnateľné motorové vozidlá
Y. M. či U. U. vo výške rovnakej, resp. vyššej ako bolo v danom prípade fakturované denné nájomné.

Podstatne vyššie nájomné ako si svojvoľne určil žalovaný vyplýva aj z cenovej ponuky spoločnosti
RAI za motorové vozidlo Volkswagen Polo, a to v sume 46,80 eura s DPH. Z uvedeného vyvodil, že
napadnuté rozhodnutie je nielen založené na nesprávnych skutkových zisteniach, ale súd sa ani nijako
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa okolností, ktoré boli zohľadnené pri určení výšky
denného nájomného. Dôsledkom nesprávnych skutkových zistení je tiež nesprávne právne posúdenie

veci. Žalobca tak zotrval na názore, že ním účtovaná výška denného nájomného je cenou primeranou
a žalovaný nárok nijako výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v
danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v
rozpore s § 220 ods. 2 CSP, z ktorého nevyplýva posúdenie relevantných skutkových tvrdení a právnych
argumentov vo vzťahu k žalobcom napadnutej časti, súčasne podľa neho zakladá aj zásah do jeho

práva na spravodlivý proces.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre

posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spočívajúcej v nákladoch na
prenájom náhradného motorového vozidla, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, tieto substancoval pod príslušné právne normy a vecne správne závery, ku ktorým
dospel, aj riadne, presvedčivo a v súlade s požiadavkami súdnej praxe a ust. § 220 ods. 2 CSP
odôvodnil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol súd prvej

inštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentnéajehoargumentypodporujúžalobcomnamietaný
záver o neprimeranosti ceny denného nájmu za prenájom náhradného motorového vozidla. V postupe
prvoinštančného súdu a jeho meritórnom rozhodnutí tak nedošlo k naplneniu žiadneho zo žalobcom
vytýkaných odvolacích dôvodov. Nakoľko odvolací súd sa s náležitým a vyčerpávajúcim odôvodnenímnapadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP). Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu
argumentáciu žalobcu odvolací súd dopĺňa nasledovné:

12. Vo všeobecnosti k žalobcom namietaným odvolacím dôvodom možno uviesť, že odvolací dôvod
spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli

najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), pri ktorom súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav, môže byť daný použitím nesprávnej právnej

normy alebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon
použitím správnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený
skutkový stav veci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie plne nadviazal na závery v tomto smere ustálenej súdnej

praxe (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28.6.2016), keď konštatoval, že cena prenájmu
náhradného motorového vozidla má zodpovedať cenám obvyklým v danom mieste a čase za prenájom
vozidiel porovnateľných s vozidlom prenajatým (v danom prípade zn. Q. U.). Záver o neprimeranosti
ceny denného nájmu náhradného motorového vozidla účtovaného poškodenej (X. K.) vo výške 50 eur/
1 deň prenájmu oprel o žalobcom predložené cenníky autopožičovní V. M. D..sk, z ktorých vyvodil, že

dohodnutá cena prenájmu vozidiel porovnateľných s prenajatým vozidlom zn. Q. U. (Š. P., I. K., E. F.) sa
pohybovala v rozmedzí od 29 eur do 36 eur s DPH/ 1 deň prenájmu, a to pri dĺžke prenájmu od 4 do 10
dní, t. j. žalobcom uplatnená cena denného prenájmu sa podstatným spôsobom odchyľovala od ceny
obvyklej v danom mieste a čase. Žalobca celkom neopodstatnene namieta nesprávnosť tohto záveru
nereflektujúc na dĺžku prenájmu porovnateľného náhradného motorového vozidla.

14. Záverom prvoinštančného súdu o neprimeranosti ceny účtovanej za prenájom náhradného
motorového vozidla nebola popretá skutočnosť, na ktorú v tejto súvislosti upozorňoval žalobca, a
to že žalovaný si bol v dôsledku ním nezavinenej škodovej udalosti nútený prenajať náhradné
motorové vozidlo a týmto spôsobom riešil len pre neho vzniknuté nepriaznivé dôsledky. Uvedené

však samo o sebe nemôže viesť k založeniu povinnosti škodcu, resp. v danom prípade poisťovateľa,
k náhrade akýchkoľvek nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Rovnako označený
záver nevypovedá o povinnosti poškodeného robiť si pred uzatvorením zmluvy o prenájme náhradného
motorovéhovozidlaprieskumtrhučihľadaťnajlacnejšiupoisťovňuaneodôvodňujepriznanie náhradyvo
výške aritmetického priemeru. Označené nakoniec ozrejmil aj prvoinštančný súd v ods. 48. napadnutého

rozhodnutia. Žalobca uplatňujúci si nárok na náhradu škody je v spore povinný preukázať, že náklady
na prenájom náhradného motorové vozidla boli vynaložené účelne (čo v danom prípade nebolo
sporným), a to aj z hľadiska objektívnej doby nevyhnutne potrebnej na vykonanie opravy, a že ich
výška podstatným spôsobom nevybočila z intervalu cien za prenájom porovnateľného vozidla v danom
mieste a čase, t. j. že fakturovaná cena denného nájmu za náhradné motorové vozidlo je cenou

obvyklou. Žalobca tiež znáša dôkazné bremeno aj vo vzťahu k prípadnému preukázaniu výnimočných
okolností odôvodňujúcich so zreteľom na individuálne okolnosti priznanie vyššej ako obvyklej ceny
nájmu. Inak povedané nárok na náhradu škody je dôvodný aj v prípade, že dohodnutá cena nájmu nie
je v danom regióne najnižšou či zanedbateľne prekračuje najvyššie ceny v danom mieste a čase, a teda
nemusízodpovedaťanicenepriemernej.Pokiaľcenanájmuvýraznenevybočujezozistenéhocenového

pásma obvyklých cien prenájmu v danom mieste a čase, je potrebné ju akceptovať ako obvyklú
(obdobne viď napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2024, sp. zn. 7Co/105/2024, zo
dňa 6.11.2024, sp. zn. 3Cob/134/2024, zo dňa 18.4.2024, sp. zn. 4Cob/21/2022, zo dňa 12.9.2019,
sp. zn. 1Cob/178/2018). Naopak, ak cena prenájmu výrazným spôsobom vybočuje z obvykléhocenového pásma, nie je ju možné uznať ako dôvodnú, pokiaľ to neodôvodňuje žalobcom preukázaná
existencia výnimočných okolností prípadu. Uvedené podľa názoru súdu zodpovedá aj požiadavke
rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahov medzi poškodeným a škodcom, resp. poisťovateľom,

zohľadňuje závažnosť zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla a tiež skutočnosť,
že priemerovanie zverejnených cien nájmu vylučuje absencia znalostí ďalších kritérií vstupujúcich do
cenotvorby (požiadavka zloženia zábezpeky, potreba okamžitej platby vopred, vybavenie prenajatého
motorového vozidla, dĺžka vodičského oprávnenia nájomcu, najazdené kilometre atď.). Žalobcom v
tejto súvislosti prezentovaná argumentácia nijakým spôsobom nevyvracia a nespochybňuje správnosť

záverov súdu prvej inštancie, ktoré majú plnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Cenové rozpätie 29-36
eur s DPH za jeden deň prenájmu porovnateľného vozidla, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie,
skutočne vyplýva zo žalobcom predložených cenníkov a plne zohľadňuje ekonomickú triedu, do ktorej
patria porovnateľné motorové vozidlá (Š.H. P., E. F.), ako aj dĺžku trvania nájmu (7 dní). V porovnaní
s týmto cenovým pásmom je žalobcom uplatnená výška denného nájmu (50 eur/ 1 deň prenájmu
motorového vozidla) celkom zjavne neprimeraná a podstatne vybočujúca z obvyklých cien prenájmu

v danom mieste a čase. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na vopred neznámu dĺžku prenájmu
motorového vozidla, ktorá ako vyplýva z predložených cenníkov je jedným z činiteľov ovplyvňujúcich
cenu denného prenájmu, odvolací súd túto argumentáciu vyhodnotil ako účelovú, keď z predloženej
zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a poškodenou dňa 19.7.2023 je nepochybne zrejmá
dĺžka trvania nájmu (7 dní od 19.7.2023 do 25.7.2023) a túto by bolo možné orientačne určiť aj s

prihliadnutím na rozsah spôsobenej škody po komunikácii s autoservisom. Odvolacej argumentácii
nemožno priznať úspech ani v časti, v ktorej žalobca poukazoval na rozloženie dôkazného bremena v
spore, keď žalobcu uplatňujúceho si nárok na náhradu škody, zaťažuje dôkazné bremeno preukázania
účelnosti a primeranosti nákladov za prenájom náhradného vozidla a v danom prípade uplatnená cena
prenájmu náhradného motorového vozidla zn. Q. U., resp. výška uplatnená nad rámec žalovaným

priznaného poistného plnenia, nemá oporu v dôkazoch predložených samotným žalobcom. Pokiaľ
sa žalobca správnosť skutkových záverov o cene obvyklej za prenájom porovnateľných motorových
vozidiel snažil spochybniť poukazom na ním v prvoinštančnom konaní predloženú cenu deklarovanú na
internetovejstránkeautopožičovneirentzaprenájommotorovéhovozidlazn.Y.M. (50eur/1deň)
a zn. U. U. (54 eur/ 1 deň), z ktorých súd prvej inštancie celkom nepochybne nevychádzal, je potrebné

uviesť, že sa jedná o cenu jednej autopožičovne, z ktorej nemožno vyvodiť záver o cene obvyklej v
danom mieste a čase, a táto cena prenájmu zodpovedá zadávateľom navolenej dĺžke prenájmu 1 deň
(v danom prípade sa však jednalo o dlhší nájom, čomu zodpovedá aj nižšia cena denného nájmu).
Uvedené platí aj vo vzťahu k cene 46,80 eura za prenájom porovnateľného motorového vozidla zn. I. K.
uvedenej v cenníku autopožičovne RAI, a ktorá zodpovedá kratšej dobe prenájmu (2-3 dní).

15. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní primeranosti ceny neprihliadol ani na ceny prenájmu
motorového vozidla porovnateľného s poškodeným motorovým vozidlom (zn. Q. A.),
nakoľko rozhodujúcim pre komparáciu je v prípade, ak si poškodený prenajme motorové vozidlo nižšej
ekonomickej triedy, motorové vozidlo, ktoré si poškodený prenajal. Žalobca preto tak v odvolaní, ako

aj v prvoinštančnom konaní (pozn. odvolacieho súdu vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu)
nedôvodne za účelom obhajoby dohodnutej ceny prenájmu 50 eur /1 deň prenájmu poukazuje na to,
že bola určená aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd
je v zhode s prvoinštančným súdom toho názoru, že poškodený má síce právo prenajať si náhradné
motorové vozidlo v kategórii a výbave porovnateľnej s poškodeným motorovým vozidlom, avšak pokiaľ

si prenajme motorové vozidlo nižšej kategórie, vychádzajúc z obsahového poňatia skutočnej škody
spočívajúcej v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúcej majetkové hodnoty, ktoré
je nutné vynaložiť za účelom uvedenia veci do predošlého stavu, rozhodujúcimi sú ceny prenájmu
motorových vozidiel komparovateľných s motorovým vozidlom skutočne prenajatým (nie
poškodeným).

16. V intenciách uvedeného možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú plnú oporu
v dokazovaní vykonanom v predmetnom konaní a právne závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú
výsledkom aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zák. č. 381/2001 Z. z. citovaných
prvoinštančným súdom v ods. 18. - 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku a zodpovedajúcich

logických úvah za súčasného rešpektovania ustálenej rozhodovacej praxe.

17. Nenáležite žalobca v odvolaní prvoinštančnému súdu vytkol aj nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku. Takýto záver nemožno odôvodňovať ani samotnou skutočnosťou, že súd prvej inštancie sanevyjadril ku všetkým v konaní predloženým dôkazom, ale len k tým, ktoré považoval za podstatné
a rozhodujúce pre prijatie meritórneho záveru. Ako uviedol odvolací súd v ods. 11. odôvodnenia, súd
prvej inštancie jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými pre

vec podstatnými skutkovými a právnymi skutočnosťami (IV. ÚS 14/07) a obhajobu prijatých záverov
podložil dostatočnými a relevantnými dôvodmi doplnenými logickou právnou argumentáciou. Nedošlo
tak k porušeniu práva žalobcu na riadne a dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jedného
z aspektov práva na spravodlivý súdny proces a naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365
ods. 1 písm. b) CSP. V súvislosti s touto časťou odvolacej argumentácie odvolací súd pripomína, že

nie je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi pripomína, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz
c. Španielsku z 21. 1. 1999) a nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby sa
rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu
vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne

úspešnému žalovanému však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).