Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-61Cpr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200417
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1323200417.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobkyne:

A.. A. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, D., právne zastúpená: Advokátska kancelária
Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa
29.09.2022 j e n e p l a t n é .

II. Žalobkyni s a p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 30.01.2023 proti žalovanému v znení neskorších podaní
domáhala, aby súd rozhodol o neplatnosti výpovede zo dňa 29.09.2022, náhrady funkčného platu z
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru od 01.12.2022 ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila nasledovne. Žalobkyňa je v zmysle príslušných občianskoprávnych
predpisov fyzickou osobou a žalovaný právnickou osobou. V zmysle pracovnoprávnych predpisov
najmä zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe (ďalej len ako "zákon o štátnej službe") je žalobkyňa

štátnym zamestnancom a žalovaný služobným úradom. Podľa ustanovenia § 176 zákona o štátnej
službe Spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúci sa štátnozamestnaneckého
vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa Civilného sporového poriadku. Podľa § 15 ods. 3 zákona
o štátnej službe Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky. Vecná príslušnosť súdu je daná podľa § 12 CSP. Miestna a kauzálna
príslušnosť súdu je daná podľa § 13 v spojení s § 23 písm. a) CSP. Opis rozhodujúcich skutočností.
Medzi žalobkyňou (ako štátnym zamestnancom) a právnym predchodcom žalovaného (ako služobným

úradom) vznikol dňa 01.07.1998 štátnozamestnanecký vzťah, a to (pracovnou) služobnou zmluvou
zo dňa XX.XX.XXXX. V rámci tohto právneho vzťahu došlo k niekoľkým zmenám uvedeným nižšie.
Dňa XX.XX.XXXX bol dohodou o zmene pracovnej zmluvy dohodnutý pracovný pomer na dobu
neurčitú s miestom výkonu práce odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu v Komárne.
Dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa vymenovaná do dočasnej štátnej služby - odborný referent, odbor
štátnej služby 2.21 Vnútro - verejná a všeobecná správa služobného úradu Okresný úrad Komárno.
Dňom XX.XX.XXXX bola z dôvodu prechodu práv a povinností zo služobného úradu Okresný úrad

Komárno, na služobný úrad - Krajský úrad Nitra, preložená na tento služobný úrad s pravidelným
miestom výkonu práce - Obvodný úrad v Komárne, odbor všeobecnej vnútornej správy, odbor štátnej
služby 2.17, Vnútro, funkcia - hlavný referent. Dňom XX.XX.XXXX bola žalobkyňa zaradená do stálej
štátnej služby. Dňom XX.XX.XXXX bola trvale preložená na funkciu: radca odbor všeobecnej vnútornejsprávy, odbor štátnej služby 2.17 Vnútro služobný úrad Obvodný úrad Komárno. Dňom 01.01.2013
bola trvalo preložená zo služobného úradu Obvodný úrad Komárno na služobný úrad Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky Obvodný úrad Komárno, odbor všeobecnej vnútornej správy, odbor štátnej

služby 2.17 vnútro, funkcia radca. Dňom XX.XX.XXXX bola trvalo preložená z funkcie radca odboru
všeobecnej vnútornej správy odbor štátnej služby 2.17 Vnútro na funkciu odborný radca odboru
všeobecnej správy odbor štátnej služby vnútro Okresného úradu Komárno. Od roku 2007 trvania
štátnozamestnaneckého pomeru vykonávala žalobkyňa odborné činnosti na úseku matrík. Jej práca
spočívala v tom, že najmä metodicky riadila matričné úrady v celom územnom obvode Okresného úradu

Komárno, vykonávala kontrolu vedenia matrík, riadila procesy prípravy ako aj samotné vykonávanie
skúšky matrikárov, konzultovala pochybnosti pri predkladaní listín, podávala informácie a stanoviská
k rôznym listinám, bola prvostupňovým orgánom vo veci povolenia zmeny mena alebo priezviska,
vykonávala kontrolu na ohlasovniach pobytu, osvedčovala listiny a podpisy, vykonávala štátny dozor
nad spôsobom osvedčovania listín a podpisov zo strany obcí a pod. Počas trvania pomeru bola
niekoľkokrát odmenená. Vo všeobecnosti tak možno konštatovať, že žalobkyňa si riadne, ba možno

tvrdiť, že až vzorne plnila svoje služobné povinnosti. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola žalobkyňa
v dôsledku vážneho zranenia predlaktia pravej ruky (ktoré jej znemožňovalo fakticky prácu s počítačom)
evidovaná ako práceneschopná. Dňa XX.XX.XXXX vydal minister vnútra SR písomné rozhodnutie
formou organizačného opatrenia č. 14/2021, ktorým došlo s účinnosťou od 01.12.2021 k zrušeniu
štátnozamestnaneckého miesta na Okresnom úrade Komárno k organizačným a systematizačným

zmenám zloženia a počtu štátnozamestnaneckých miest na Okresnom úrade Komárno služobného
úradu Ministerstva vnútra SR. Na základe tohto rozhodnutia bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto
žalobkyne - odborný radca, platová trieda 5, v odbore štátnej služby 2.17 - vnútro organizačnom
útvare, odbore všeobecnej vnútornej správy. V danom prípade sa jedná o miesto, na ktorom žalobkyňa
vykonávala stálu štátnu službu pred tým, ako bola uznaná dňa XX.XX.XXXX za práceneschopnú. Dňa

XX.XX.XXXX požiadal Okresný úrad Komárno o prisystemizovanie štátnozamestnaneckého miesta,
kde žiadal znovu vytvoriť zrušené štátnozamestnanecké miesto - odborný radca PT 5, odbor štátnej
služby 2.17, odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Komárno. Teda to isté miesto,
ktoré zastávala žalobkyňa, a ktoré bolo k 01.12.2021 zrušené. Okresný úrad tvrdil, že prerozdelenie
agendy nie je postačujúcim riešením vzhľadom na to, že charakter funkcie si vyžaduje prax a

vykonanie špeciálneho školenia do centrálnej databázy. Okresný úrad tvrdil, že má záujem obsadiť
štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe, pretože dočasné riešenie ako prerozdelenie
agendy medzi zostávajúcimi zamestnancami nie je postačujúcim riešením vzhľadom nato, že charakter
funkcie si vyžaduje odbornú prax a vykonanie špeciálneho školenia do centrálnej databázy matričných
udalostí CISMA. Dňa XX.XX.XXXX bolo následne vydané Organizačné opatrenie ministra vnútra SR č.

4/2022, ktorým vykonal zmenu k XX.XX.XXXX a toto miesto znova vytvoril. Napriek vyššie uvedenému
(teda napriek znovu vytvoreniu miesta k XX.XX.XXXX) bolo dňa XX.XX.XXXX žalobkyni poštou
doručené Oznámenie organizačnej zmeny a systematizačnej zmeny Ministerstva vnútra SR, Okresného
úradu Komárno pod č. T.-OP-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola žalobkyňa
informovaná, že rozhodnutím ministra vnútra SR formou organizačného opatrenia ministra vnútra SR

č. 14 zo dňa XX.XX.XXXX došlo s účinnosťou od XX.XX.XXXX k organizačným a systematizačným
zmenám zloženia a počtu štátnozamestnaneckých miest na Okresnom úrade Komárno služobného
úradu Ministerstva vnútra SR. Na základe tohto rozhodnutia bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto
- odborný radca, platová trieda 5, v odbore štátnej služby 2.17 - vnútro organizačnom útvare, odbore
všeobecnej vnútornej správy Okresný úrad Komárno Ministerstva vnútra SR, miesto výkonu štátnej

službyKomárno.Dopozornostisúdudávačasovúsúvislosť.KXX.XX.XXXXdochádzakzrušeniumiesta
žalobkyne. XX.XX.XXXX žiada Okresný úrad Komárno žalovaného, aby znovu vytvoril pracovné miesto.
E. tomu XX.XX.XXXX je vypracované oznámenie o organizačnej zmene a systemizačnej zmene, ktoré
sa doručuje žalobkyni, v ktorom má byť informovaná o zrušení jej miesta k XX.XX.XXXX. Okresný
úrad Komárno však neuvádza, že predtým požiadalo o jeho znovu vytvorenie. K XX.XX.XXXX je

to isté miesto znovu vytvorené. Vzhľadom na to, že jej štátnozamestnanecké miesto bolo jediné a
takpovediac jedinečné (túto agendu vykonávala len žalobkyňa), žalobkyňa tomuto postupu nerozumela.
Totiž bolo bežnou praxou, že pokiaľ bol zamestnanec evidovaný ako dlhodobo práceneschopný, tak
sa zamestnanec dočasne vyradí zo zoznamu aktívnych zamestnancov, miesto ostane neobsadené,
avšak nedochádza k jeho zrušeniu, ale na miesto tohto zamestnanca sa zabezpečí zastupovanie

iným zamestnancom alebo sa situácia rieši dočasne tak, že sa preradí na toto miesto dočasne
iný zamestnanec. Vyňatie z evidencie aktívnych zamestnancov v spojení s neobsadením voľného
pracovného miesta zamestnancom iným zamestnancom buď podľa § 36 ods. 3 písm. a) bod 6 zákona
o štátnej službe alebo § 56 či § 57 zákona o štátnej službe viedlo nevyhnutne k tomu, že služobnýúrad miesto zrušil, i keď potreba práce a vybavovania agendy aj naďalej trvala. Správny a zákonný
postup uviedla aj Rada pre štátnu službu vo svojom stanovisku zo dňa 27.10.2022 v závere čl. II. Toto
však žalovaný neurobil a miesto nezákonne zrušil. Rovnako si dovoľuje žalobkyňa poukázať na ten

fakt, že pokiaľ dochádza k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, mení sa štandardne aj organizačná
štruktúra. E. tomu, že jej miesto bolo "zrušené" k zmene org. štruktúry na Okresnom úrade Komárno
nedošlo. Tým chce žalobkyňa povedať, že aj táto skutočnosť potvrdzuje to, že miesto nemalo byť
nikdy zrušené, resp. bolo zrušené nezákonne. Nehovoriac o tom, že potreba práce stále existovala.
Dokonca žalobkyni bola prideľovaná práca aj počas jej PN, čo len potvrdzuje skutočnosť, že miesto

nikdy nemalo byť zrušené, pretože potreba práce existovala. Agendu, ktorú mala na starosti žalobkyňa
vybavovala v podstate len ona. Miesto "matrikára" bolo na Okresnom úrade Komárno len jedno, preto
ak by sme pripustili, že miesto bolo zrušené, znamenalo by to, že Okresný úrad Komárno už v podstate
nepotrebuje miesto "matrikára". To však nie je pravda. Dôkazom toho je aj to, že štátnozamestnanecké
miesto odborný radca, PT5, odbor štátnej služby: 2.17.S - Vnútro, odbor všeobecnej vnútornej správy
Okresného úradu Komárno bolo k XX.XX.XXXX "znovuvytvorené" a k XX.XX.XXXX obsadené Ing. S.

S.. A to všetko ešte v čase, kedy bola žalobkyňa v ochrannej dobe. V tomto smere odkazuje aj na
úvahy v bode čl. II bod 13 a 14 sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby zo dňa XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa podala prostredníctvom právneho zástupcu Žiadosť o prešetrenie porušenia zákona o štátnej
službe a etického kódexu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú doplnila podaním zo dňa XX.XX.XXXX - Doplnenie
žiadosti o prešetrenie porušenia zákona o štátnej službe a etického kódexu, v ktorých namietala

nezákonnosť a postupu služobného úradu, resp. konajúcich osôb. Uvedenú žiadosť vybavila Rada pre
štátnu službu, a to stanoviskom - Informácia o výsledku vybavenia podnetu zo dňa XX.XX.XXXX č.
5361/2022.Radapreštátnuslužbukonštatovalavtomtoprípadeporušenieprincípuzákonnosti,princípu
efektívnehoriadenia,princípuprofesionalityprivydaníarealizovaníorganizačnéhoopatreniaslužobným
úradom. Odporučila vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči štátnym zamestnancom zúčastneným

na príprave, realizácia komunikácii organizačnej zmeny, ktorí konali v rozpore so zákonmi. Žalovaný
dňa XX.XX.XXXX doručil žalobkyni výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe.
Dôvodom malo byť zrušenie štátnozamestnaneckého miesta v dôsledku organizačnej zmeny. Vo
výpovedi žalovaný bližšie uviedol, že rozhodnutím služobného úradu, ktorým je Ministerstvo vnútra SR,
a to organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 14 zo dňa XX.XX.XXXX malo byť s účinnosťou od

XX.XX.XXXX zrušené štátnozamestnanecké miesto - odborný radca, platová trieda 5. v odbore štátnej
služby 2.17 - vnútro organizačnom útvare, odbore všeobecnej vnútornej správy Okresný úrad Komárno
Ministerstva vnútra SR, miesto výkonu štátnej služby Komárno. Vo výpovedi žalovaný konštatuje, že
dôsledkom organizačnej zmeny podľa § 24 zákona o štátnej službe uvedeného štátnozamestnaneckého
miesta je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta - na základe rozhodnutia ministra (§ 75 ods. 1

písm. b) zákona o štátnej službe). Do pozornosti súdu dáva, že výpoveď bola doručená skutočne
napriek tomu, že miesto bolo zrušené nezákonne, že potreba práce existovala. Po vyradení žalobkyne z
evidencie aktívnych zamestnancov v dôsledku PN žalobkyne, nemalo byť miesto zrušené, ale obsadené
napr. zamestnancom v dočasnej stále službe. Kvôli pochybeniu na strane služobného úradu a jeho
organizačných zložiek, resp. osôb v ich mene konajúcich došlo k zrušeniu miesta k XX.XX.XXXX.

XX.XX.XXXX však bola služobnému úradu vznesená požiadavka o znovu vytvorenie toho istého miesta.
To, bolo vytvorené k XX.XX.XXXX a obsadené k XX.XX.XXXX iným zamestnancom. E. tomu, keď sa
žalobkyňa z PN vrátila, nebola zaradená na svoju pôvodnú prácu a pracovisko a napriek tomu, že jej
pracovné miesto existovalo, jej bola daná výpoveď. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepovažuje túto
výpoveď za platnú, namietala uvedené aj pri podpise prevzatia výpovede dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa

využila možnosť podľa § 87 a nasl. zákona o štátnej službe a požiadala aj o prešetrenie výpovede
podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Rada pre štátnu službu jednoznačne konštatovala, že postup služobného
úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátnej zamestnankyne - žalobkyne, výpoveďou,
nebol v súlade so zákonom. Okrem iného konštatovala aj to, že došlo k porušeniu princípu zákonnosti
a profesionality. Že v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považuje spôsob realizácie Organizačného

opatrenia ministra vnútra č. 14, v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho považuje tento úkon a všetky
na to nadväzujúce úkony za neplatné. V závere skonštatovala, že výpoveď nebola zákonná a navrhla
služobnému úradu, aby výpoveď odvolal. K bossingu. Bez ohľadu na to, že výpoveď danú žalobkyni
považuje žalobkyňa za nezákonnú a neplatnú si dovoľuje do pozornosti súdu uviesť aj iné skutočnosti,
o ktorých sa žalobkyňa domnieva, že mohli byť skutočným motívom výpovede, ktorá jej bola daná.

Žalobkyňa si z jej neznámeho dôvodu, začala všímať vo vzťahu k jej osobe nevhodné, ba možno až
šikanózne správanie zo strany jej nadriadených na Okresnom úrade Komárno. Vo vzťahu k žalobkyni
začal absolútne neodôvodnený bossing. Ten spočíval napr. v tom, že ju v rokoch cca 2014-2015 ako
jedinú presťahovali na iné poschodie, hoci všetky kolegyne ostali na svojich pôvodných miestach. Aksi žalobkyňa prišla pre nejakú osobnú vec do svojej pôvodnej kancelárie (na pôvodné poschodie),
nadriadený ju okamžite upozorňoval, prečo nepracuje a prechádza sa. Šikanóznym konaním bolo už
samotné vyčlenenie z pôvodného kolektívu, na ktoré nebol legitímny dôvod a neustále vytváranie situácií

a hľadanie zámienok zo strany jej nadriadených, ktoré by mohli použiť vo vzťahu k žalobkyni na to, aby ju
mohli kritizovať, upozorňovať a ponižovať. Ďalším príkladom takéhoto konania bolo. keď bola žalobkyňa
požiadaná, aby aj počas jej PN vykonala nejakú prácu (keďže na čas jej PN nebol zabezpečený žiaden
zástup a tak pošta, agenda a i telefonáty ostávali nevybavené). Žalobkyňa si teraz spätne uvedomuje,
že to bola chyba, avšak to, že bola zodpovedná a chcela pomôcť kolegom sa jej doslova vypomstilo tým,

že za to, že vybavila nejakú prácu sa "dočkala" podnetu porušenie liečebného režimu. Tento podnet na
ňu podal samotný Okresný úrad Komárno! Uvedené potvrdzuje aj Rada pre štátnu službu v stanovisku
- Informácia o výsledku vybavenia podnetu zo dňa XX.XX.XXXX, kde vedúci zamestnanec Okresného
úradu Komárno nezabezpečil zastupovanie štátnej zamestnankyne, a teda riadny chod odboru a
rovnako tak konštatoval aj to, že služobný úrad potvrdil, že napriek "zrušeniu" štátnozamestnaneckého
miesta od XX.XX.XXXX boli žalobkyni počas jej PN prideľované služobné úlohy. Sama Rada pre štátnu

službu konštatovala zneužitie práva na strane služobného úradu, keď žalobkyňa o zrušení miesta toho
času nevedela, chcela vyhovieť požiadavkám z obavy o svoje miesto a toto jej správanie bolo zneužité
proti nej. "Dôkaz" o údajnom prihlasovaní žalobkyne do interného systému, nepreukazuje, že sa do
systému prihlásila žalobkyňa. Prístup a možnosť sa prihlásiť mali aj jej kolegyne, aby mohli plniť úlohy,
ktoré boli nevyhnutné. Aj v čestnom prehlásení prednostu Okresného úradu možno badať podľa názoru

účelovosť. Ide podľa nej o účelové krivé obvinenie a uvedenie nepravdivých údajov, ohľadom dátumu
osobného stretnutia, ohľadom času stretnutia, a ohľadom toho, že videl tašku plnú spisov. Cieľom
bolo podľa názoru žalobkyne uvedením nepravdivých údajov potvrdiť porušenie liečebného režimu
počas trvania PN v konaní pred Sociálnou poisťovňou a následne z toho vyvodiť následky. Opätovné
účelové konanie na zbavenie sa štátneho zamestnanca. Aj toto potvrdzuje účelové konanie Okresného

úradu Komárno, aby podľa názoru žalobkyne vytvoril miesto pre inú osobu. Žalobkyňa bola nútená
na svojich nadriadených pre ich postup a správanie podať aj sťažnosti a domnieva sa, že to mohlo
byť tiež jedným z dôvodov toho, prečo existovala snaha prepustiť ju. Od XX.XX.XXXX bola kancelária
žalobkyne"obsadená"inouzamestnankyňou,pritomjejosobnéajslužobnévecibolinaďalejvkancelárii,
a bez jej vyzvania, aby si ich počas trvania vychádzok prišla prevziať. Namiesto toho bolo pokynom

prednostu č. 2/2022 z 20.04.2022 nariadené komisionálne prevzatie kancelárie, spisovej dokumentácie.
Zasahovanie do jej vecí je maximálne ponižujúce, zásah do dôstojnosti, osobnosti, ľudských práv (s
ohľadom na to, že veci osobnej potreby sú predmetom ochrany súkromia). Žalobkyňa je pripravená
uvedené dosvedčiť svojou výpoveďou aj na súde a je si vedomá toho. Avšak o týchto "praktikách"
vedia a vedeli aj iní jej kolegovia a kolegyne. V neposlednom rade možno ako účelovú vnímať aj

nečinnosť Okresného úradu Komárno ohľadom stanoviska Rady pre štátnu službu a Odporúčania
Ministerstva vnútra SR - list, ktorým zaslalo MV SR pre Okresný úrad stanovisko Rady pre štátnu
službu, ktoré Okresný úrad Komárno obdržal XX.XX.XXXX. Žalobkyňa sa preto na základe vyššie
uvedeného domnieva, že výpoveď, ktorá jej bola daná bola motivovaná tým, že sa postavila a ohradila
voči neprofesionálnemu a absolútne nevhodnému správaniu zo strany vedenia Okresného úradu

Komárno. Preto si podľa § 95 ods. 3 zákona o štátnej službe dovoľuje súd požiadať, aby sa uvedeným
zaoberal: Ak štátny zamestnanec v spore o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru zo strany služobného úradu došlo z dôvodu, že sa štátny zamestnanec zákonným spôsobom
domáhal svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, služobný úrad musí preukázať,

že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo z iného dôvodu. K šikanóznemu správaniu
už predchádzalo zo strany priameho nadriadeného už aj v predchádzajúcich obdobiach, niektoré
príklady boli aj podnetom podanej sťažnosti. K právnej stránke veci. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď
podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe, podľa ktorého: Služobný úrad môže dať
štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v

dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné
štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak. Podľa § 24 zákona o štátnej
službe: Za organizačnú zmenu sa na účely tohto zákona považuje a) zrušenie štátnozamestnaneckého
miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta, b) zrušenie štátnozamestnaneckého

miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, bližšie
určenou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou, c)
zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s iným
pravidelným miestom výkonu štátnej služby; to neplatí, ak ide o zmenu pravidelného miesta výkonuštátnej služby v rámci obce, alebo d) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového
štátnozamestnaneckého miesta v inom služobnom úrade na základe zániku služobného úradu alebo
na základe prevodu časti služobného úradu. Z predložených dôkazov, ako i skutkových tvrdení je

zrejmé, že organizačná zmena nebola v súlade so zákonom. Totiž predmetné štátnozamestnanecké
miesto (ktoré je predmetom tohto sporu) bolo zrušené nezákonne, aj to len v dôsledku pravdepodobnej
zámernej nečinnosti Okresného úradu Komárno a jeho predstaviteľov, ktorí po vyňatí žalobkyne z
evidencie aktívnych zamestnancov (v dôsledku jej práceneschopnosti) nepostupovali podľa zákona o
štátnej službe (nezabezpečili zastupovanie žalobkyne napr. dočasným preložením iného zamestnanca

na jej miesto). V dôsledku toho došlo aj za porušenia zásady profesionality a efektívnosti (čl. 4 a čl.
6 zákona o štátnej službe) k tomu, že služobný úrad miesto vyhodnotil ako neobsadené a toto zrušil.
Uvedené potvrdzuje aj zápisnica z prešetrenia sťažnosti štátneho zamestnanca zo dňa 23.08.2022, kde
sám služobný úrad v závere v bode 3 zápisnice konštatuje nezákonnosť postupu pri obsadzovaní znovu
vytvoreného miesta. K zrušeniu došlo napriek tomu, že agenda, ktorú vykonával štátny zamestnanec
na danom štátnozamestnaneckom mieste nezanikla a ani nebola v celosti prerozdelená medzi iných

zamestnancov. Dôkazom toho je skutočnosť, že Okresný úrad Komárno XX.XX.XXXX dokonca požiadal
o znovuvytvorenie tohto štátnozamestnaneckého miesta, ktoré bolo k XX.XX.XXXX vytvorené a ktoré
následne aj obsadil k XX.X.XXXX iným zamestnancom. Po návrate žalobkyne z PN nebolo toto
miesto žalobkyni vrátené a nebola zaradená na svoju pôvodnú prácu a pracovisko. Práve naopak.
Príslušní predstavitelia Okresného úradu Komárno jej doručili výpoveď. Dôvodom výpovede bola práve

organizačná zmena v dôsledku ktorej bolo toto konkrétne miesto zrušené k XX.XX.XXXX. Toto miesto
však ku dňu doručenia výpovede však zrušené nebolo a existovalo. Tým pádom výpovedný dôvod
ani nikdy nebol daný. Z uvedeného dôvodu možno výpoveď hodnotiť ako absolútne neplatnú. Podľa
ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o štátnej službe: Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď len z dôvodov podľa § 75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,

aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod, ktorým služobný úrad odôvodňuje výpoveď danú žalobkyni v čase dania výpovede
neexistoval, pretože dané služobné miesto bolo po jeho zrušení znovu vytvorené a teda existovalo.
Materiálne ani formálne tak dôvod výpovede neexistuje. Podľa ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o štátnej
službe: Ak služobný úrad dal štátnemu zamestnancovi výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo

písm. d), nesmie počas dvoch mesiacov nasledujúcich po skončení štátnozamestnaneckého pomeru
znovu vytvoriť zrušené štátnozamestnanecké miesto a obsadiť toto štátnozamestnanecké miesto iným
uchádzačom alebo preložením štátneho zamestnanca. Uvedené ustanovenie v podstate vylučuje,
aby bolo možné pracovné miesto zrušiť, obnoviť, obsadiť ho iným zamestnancom a následne dať
pôvodnému zamestnancovi výpoveď tvrdiac, že miesto bolo zrušené. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 prvá

veta zákona o štátnej službe: Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých
vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich
zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby
alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Uvedený postup služobného úradu v žiadnom prípade
neobstojí ani ak by na daný postup bolo aplikované vyššie uvedené ustanovenie zákona. Pochybenie

na strane služobného úradu, resp. v jeho mene konajúcich osôb potvrdzuje aj samotný žalovaný,
konkrétne jeho sekcia personálnych a sociálnych činností, ktorá v oznámení výsledku prešetrenia
sťažnosti zo dňa 05.09.2022 k časti 3. sťažnosti uviedla, že sťažnosť žalobkyne bola opodstatnená,
keďže postup prednostu pri obsadzovaní znovu vytvoreného štátnozamestnaneckého miesta odborný
radca, PT5, odbor štátnej služby: 2.17.S - Vnútro, odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu

Komárno k XX.XX.XXXX Ing. S. S., je v rozpore s § 24 písm. b) zákona o štátnej službe. Žalovaný
sám uviedol na str. 3 tohto oznámenia nasledovné: "Ku konaniu v rozpore so zákonom o štátnej
službe došlo až v nasledujúcom postupe prednostu, keď po znovu vytvorení štátnozamestnaneckého
miesta totožného s opisom štátnozamestnaneckého miesta sťažovateľky, ktoré bolo organizačným
opatrením č. 14/2041 zrušené, obsadil znovu vytvorené štátnozamestnanecké miesto k XX.XX.XXXX

štátnou zamestnankyňou v stálej štátnej službe Ing. S. S. aj napriek tomu, že sťažovateľka naďalej bola
práceneschopná, teda v ochrannej dobe." Taktiež aj Rada pre štátnu službu jednoznačne konštatovala,
že postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátnej zamestnankyne -
žalobkyne, výpoveďou, nebol v súlade so zákonom, a že organizačné opatrenie ministra vnútra SR č.
14/2021 je v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho považuje tento úkon a všetky na to nadväzujúce

úkony za neplatné. Dokonca v závere skonštatovala, že výpoveď nebola zákonná a navrhla služobnému
úradu, aby výpoveď odvolal. Každý šikanózny výkon práva je nielen zneužitím práva, ale súčasne
takýto právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy
výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Na uvedené môže delegovane aanalogicky aplikovať aj príslušnú judikatúru upravujúcu postup v súkromnoprávnych vzťahoch (postupy
podľa Zákonníka práce). V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
9. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 42/2010, podľa ktorého: "Tak ako každý iný právny úkon, aj výpoveď ako

jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá všetky náležitosti právneho úkonu, t.j. keď je v rozpore
so zákonom, obchádza zákon alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozporom so zákonom alebo
obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so Zákonníkom práce, ale aj rozpor s ustanoveniami
o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka. Ak tento zákon (Zákonník práce) v prvej časti
neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam kde konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka
práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky zákonník. Tak tomu je v prípade neplatnosti
pracovnoprávnych právnych úkonov, ktorých osobitosti upravuje vo všeobecnej časti Zákonník práce (§
17 a nasl.), avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné princípy o neplatnosti právnych úkonov v zmysle
Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 39). Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce). Neplatnou je preto

ajvýpoveďzamestnávateľa,ktorájevrozporesdobrýmimravmi.Rozporsdobrýmimravmipredpokladá,
že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Z uvedeného
dôvodu sa dovolací súd nestotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že Zákonník práce nesankcionuje
výpoveď neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi (str. 6 odsek 3 veta tretia odôvodnenia rozsudku).
Povinnosťou odvolacieho súdu bolo sa zaoberať a skúmať motív výpovede žalovanej danej žalobcovi.

Výpovednýdôvodpodľa§75ods.1písm.b)zákonaoštátnejslužbemôžemedoistejmierypripodobniťk
výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (k nadbytočnosti). Podstata oboch inštitútov je totiž
postavená na rovnakom princípe. V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikátu R 28/2009: "Preskúmanie
výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce súdom sa musí sústrediť
na tri základné otázky - či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo

o iné organizačné zmeny, - či sa stal zamestnanec nadbytočným - či je daná príčinná súvislosť
medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Organizačné zmeny, nadbytočnosť
zamestnanca, príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami a počtom alebo štruktúrnym zložením
zamestnancov zisťuje súd, pričom dokazovanie týchto skutočností zaťažuje zamestnávateľa. Z
uvedeného je zrejmé, že pokiaľ existuje potreba práce, vylučuje to možnosť zrušiť jediné miesto v

danej agende a tvrdiť, že nie je potrebné. O to viac, ak následne dôjde k jeho znovuvytvoreniu. Okrem
toho sa žalobkyňa domnieva, že si žalovaný nesplnil riadne svoju povinnosť ponúknuť jej iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto. Toto miesto sa v zmysle judikatúry musí ponúknuť v mieste výkonu práce,
teda v prípade žalobkyne na Okresnom úrade Komárno. Žalobkyňa má vedomosť, že v čase, keď
nastúpila do práce po ukončení PN od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX kým skončila výpovedná doba,

boli ponúkané nasledovné pracovné miesta na Okresnom úradu Komárne: 1. a odbore katastrálnom
- https://open.slovensko.sk/VK /Selection Procedure Detail /38058, 2. na odbore organizačnom -
https://open.slovensko.sk/VK/SelectionProcedureDetail/37304, 3. na odbore pozemkovom - https://
open.slovensko.sk/VK/SelectionProcedureDetail/37306. Rovnako žalobkyňa nemá vedomosť o tom, či
jej výpoveď bola riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Preto si dovoľuje súd požiadať,

aby splnenie tejto podmienky preskúmal, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede. Bez
splnenia povinnosti prerokovať výpoveď, je výpoveď bez ďalšieho neplatná. Žalobkyňa navrhla, aby
sa súd zaoberal aj skúmaním tejto hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, a aby žalovaný
preukázal, že svoju povinnosť splnil riadne (ako to predpokladá zákon a ustálená judikatúra). Nárok
na náhradu platu. Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Zákona o štátnej službe: Ak je podľa právoplatného

rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer
trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného
zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by
nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa si z dôvodu neplatnosti
výpovede zo dňa XX.XX.XXXX uplatňuje nárok na náhradu funkčný plat, ktorý by jej patril, ak

by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Štátnozamestnanecký pomer
mal podľa neplatnej výpovede skončiť uplynutím výpovednej doby, teda XX.XX.XXXX. Žalobkyňa si
nárok na náhradu funkčného platu uplatňuje od XX.XX.XXXX do momentu opätovného zaradenia
do štátnej služby. Ako dôkaz prikladá posledné Oznámenie o výške a zložení funkčného platbu
štátneho zamestnanca zo dňa XX.XX.XXXX. Dovoľuje však súdu navrhnúť, aby informáciu o tom,

aký funkčný plat by jej patril vyžiadal súd od žalovaného a podľa toho bude žalobkyňa schopná
bližšie špecifikovať petit. Zhrnutie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že konanie voči žalobkyni nebolo
zo strany žalovaného korektné. Žalobkyňa bola dlhodobo pod vplyvom šikany a bossingu, následkom
čoho sa bránila na to určeným spôsobom - sťažnosťami. Žalobkyňa sa domnieva, že aj to bolmožný motív výpovede. Od daného momentu sa žalovaný cielene snažil hľadať dôvody na to, ako by
mohol so žalobkyňou ukončiť štátnozamestnanecký pomer. Porušenie zákona konštatovala aj Rada
pre štátnu službu, ktorá dokonca navrhla, aby žalovaný odvolal výpoveď. Žalobkyňa s výpoveďou

nesúhlasila a nesúhlasí. Chce na danom štátnozamestnaneckom mieste pôsobiť a pracovať. Nakoľko
nebolo možné vyriešiť vec mimosúdne, využíva touto cestou svoje právo na podanie žaloby podľa
§ 95 ods. 1 zákona o štátnej službe: Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal

štátnozamestnaneckýpomerskončiť.Akštátnozamestnaneckýpomerskončiluplynutímochrannejdoby
podľa § 76 ods. 3, lehota podľa prvej vety plynie odo dňa, ktorý nasleduje po uplynutí ochrannej doby.
VýpoveďbolažalobkynidoručenáXX.XX.XXXX.VýpovednádobauplynulaXX.XX.XXXX,čojemoment,
kedy sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Lehota na podanie žaloby je tak zachovaná. Medzi
organizačnou zmenou, zrušením štátnozamestnaneckého miesta a výpoveďou musí byť príčinný vzťah,
ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje služobný úrad. V súdnom spore o neplatnosť výpovede

zo strany služobného úradu je tak potrebné skúmať, aký cieľ služobný úrad svojím rozhodnutím
skutočne sledoval. Podľa žalobkyne nikdy neexistoval dôvod výpovede, pretože štátnozamestnanecké
miesto zrušené byť nikdy nemalo (bolo zrušené nezákonne), resp. bolo znovu počas trvania PN
vytvorené a v čase dania výpovede stále existovalo. Zároveň existuje pochybnosť o tom, či bolo
riadne ponúknuté iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a či bola výpoveď riadne prerokovaná

so zástupcami zamestnancov. Ak by tieto podmienky splnené neboli, výpoveď by bola bez ďalšieho
neplatná. Žalobkyňa si dovoľuje uviesť, že so všetkých vyššie uvedených skutočností sa domnieva, že
organizačná zmena, obsadenie znovu vytvoreného zrušeného miesta, výpoveď boli účelovým konaním
okresného úradu, ktoré podľa nej zakrývali skutočný dôvod, a to zbaviť sa štátneho zamestnanca, napr.
aj prostredníctvom bossingu, jeho šikany a diskriminácie.

3. Žalobkyňa v žalobe a následne v konaní označila nasledovné dôkazné prostriedky: Pracovnú
zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutie
o vymenovaní do štátnej služby zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutie o vymenovaní do stálej
štátnej služby XX.XX.XXXX, Rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa

XX.XX.XXXX, Opis činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa XX.XX.XXXX, Opis činností
štátnozamestnaneckého miesta zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok k služobnej zmluve, dohoda o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, Opis činností štátnozamestnaneckého miesta
zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie o zmene obsahu služobnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Opis
činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok k služobnej zmluve, dohoda

o zmene štátnozamestnaneckého pomeru XX.XX.XXXX, Opis štátnozamestnaneckého miesta zo dňa
XX.XX.XXXX, Personálne opatrenie č. T.-OP-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (o vyňatí
žalobkyne z evidencie aktívnych zamestnancov v dôsledku PN žalobkyne), Potvrdenie o štátnej
službe zo dňa XX.XX.XXXX; Organizačné opatrenie MV SR č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov; žiadosť o prisystemizovanie štátnozamestnaneckého

miesta - predloženie zo dňa XX.XX.XXXX; Organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 4/2022 zo
dňa XX.XX.XXXX; Oznámenie organizačnej zmeny a systematizačnej zmeny zo dňa XX.XX.XXXX;
Stanovisko Rady pre štátnu službu zo dňa XX.XX.XXXX, Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie
zo dňa XX.XX.XXXX; sťažnosť vo veciach vykonávania štátnej služby zo dňa XX.XX.XXXX; Žiadosť
o prešetrenie porušenia zákona o štátnej službe a etického kódexu zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie

zo dňa XX.XX.XXXX, Doplnenie žiadosti o prešetrenie porušenia zákona o štátnej službe a etického
kódexu zo dňa XX.XX.XXXX, Informácia o výsledku vybavenia podnetu zo dňa XX.XX.XXXX; výpoveď
zo dňa XX.XX.XXXX; žiadosť o prešetrenie výpovede zo dňa XX.XX.XXXX; Stanovisko Rady pre štátnu
službu zo dňa XX.XX.XXXX; výsluch žalobkyne, čestné vyhlásenie prednostu zo dňa XX.XX.XXXX,
emailová komunikácia o dochádzke počas PN, oznámenie o porušení liečebného režimu zo dňa

XX.XX.XXXX, Informácia o výsledku vybavenia podnetu zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie Sociálnej
poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX; zápisnica o prešetrení sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX; Pokyn prednostu
2/2022, Komisionálne prevzatie kancelárie; Stanovisko Rady pre štátnu službu zo dňa XX.XX.XXXX;
zápisnica z prešetrenia sťažnosti štátneho zamestnanca zo dňa XX.XX.XXXX; oznámenie výsledku
prešetrenia sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX, Stanovisko Rady pre štátnu službu zo dňa XX.XX.XXXX;

Oznámenie o výške a zložení funkčného platbu štátneho zamestnanca zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicu o
prešetrení sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu na doplnenie skutočností ohľadom vyňatia z evidencie
aktívnych zamestnancov zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu na predloženie organizačnej a systemizačnej
zmeny, resp. doplnenie skutočností ohľadom organizačnej zmeny, Odpoveď Okresného úradu zodňa XX.XX.XXXX, Odpoveď na Váš list zo dňa XX.XX.XXXX a upovedomenie o podaní sťažnosti
zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z zo dňa
XX.XX.XXXX, Oznámenie o postúpení žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, Odpoveď Okresného úradu

Komárno zo dňa XX.XX.XXXX, Stanovisko Rady pre štátnu službu zo dňa XX.XX.XXXX, Emailovú
komunikáciu, messenger komunikáciu s úradným prekladom zo dňa XX.X.XXXX, emailový dotaz klienta
voči okresnému úradu zo dňa XX.XX.XXXX, Záznam o komisionálnom prevzatí, fotodokumentáciu
ohľadom uloženia osobných vecí žalobkyne, Vyjadrenie žalobkyne k tomuto záznamu, Žiadosť o
predloženie chýbajúcich osobných vecí (všetky dokumenty od r. 2009 týkajúce sa zamestnania).

4. Podaním zo dňa 15.03.2024 sa k žalobe písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol nasledovné.
Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 29.01.2023 domáha určenia, že výpoveď daná žalobkyni
dňa XX.XX.XXXX je neplatná (I.), žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu vo
výške, ktorá by jej patrila, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru,
a to od XX.XX.XXXX do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby (II.) a žalovaný je povinný

žalobkyni nahradiť trovy konania vo výške 100 % (III.). Žalobkyňa bola odo dňa XX.XX.XXXX do dňa
XX.XX.XXXX v pracovnom a štátnozamestnaneckom pomere k služobnému úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Okresný úrad Komárno, počas ktorého došlo k niekoľkým zmenám. Naposledy
žalobkyňa vykonávala štátnu službu vo funkcii odborný radca, platová trieda 5, v odbore štátnej služby
2.17 - Vnútro v organizačnom útvare odbor všeobecnej a vnútornej správy Okresný úrad Komárno

služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne
bol ukončený výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z. z.
o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej aj „zákon č. 55/2017 Z. z.“).
Pred ukončením štátnozamestnaneckého pomeru nastúpila žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX na pracovnú
neschopnosť. V tom čase nebolo zrejmé, či bude neprítomnosť žalobkyne dlhodobá alebo nie. Pracovná

neschopnosť žalobkyne trvala do dňa XX.XX.XXXX. Personálnym opatrením prednostu Okresného
úradu Komárno (ďalej len „okresný úrad“) zo dňa XX.XX.XXXX č. T.-OP_XXXX/XXXXXX-XXX bola
žalobkyňa vyňatá z evidenčného stavu, a to odo dňa XX.XX.XXXX (príloha č. 1). Žalobkyňa bola vyňatá
hlavne z dôvodu prerozdelenia osobného príplatku v súlade s § 132 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z.
z. štátnym zamestnancom, ktorí vykonávali služobné činnosti namiesto práceneschopnej žalobkyne.

Personálne opatrenie sa vydáva ako interný predpis úradu a nie je potrebné toto zasielať na vedomie
štátnemu zamestnancovi. Okresný úrad mal zaužívané zasielanie tejto informácie na vedomie štátnemu
zamestnancovi alebo po návrate z dlhodobej pracovnej neschopnosti bol s týmto oboznámený. V tomto
prípade bola žalobkyňa o tejto skutočnosti informovaná telefonicky zamestnankyňou personálneho
oddelenia Centra podpory Nitra, C. S. (ďalej len „personalistka“), ktorá jej oznámila, že bude vyňatá z

evidenčného stavu a po návrate z dlhodobej pracovnej neschopnosti bude zaradená medzi aktívnych
zamestnancov. Požiadala ju o osobné stretnutie a podpísanie personálneho opatrenia, na čo jej
žalobkyňa oznámila, že ju čaká operácia, a že sa nebude vedieť v blízkej dobe zastaviť. Žalobkyňa sa
opýtala, či je potrebné toto personálne opatrenie podpísať, na čo jej personalistka oznámila, že to nie je
potrebné podpísať ani prevziať, nakoľko to je interný predpis okresného úradu a slúži len ako informácia.

Vtedajší prednosta okresného úradu U.. Z. I. J., Z.. (ďalej len „prednosta okresného úradu“) mal záujem
miesto dočasne obsadiť bez výberového konania podľa § 36 ods. 3 písm. a) bod 6 zákona č. 55/2017
Z. z., no za taký krátky čas sa mu nepodarilo nájsť adekvátnu náhradu, ktorá by bola ochotná prísť
do štátnej služby na neistý čas. Tak isto zo stálych štátnych zamestnancov okresného úradu nebolo
možné na toto miesto niekoho dočasne preložiť. Dňa XX.XX.XXXX obdržal okresný úrad Opatrenie

na zabezpečenie realizácie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 649/2020 zo dňa 14.10.2020
č. D.-XXXX/XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa s účinnosťou od XX.XX.XXXX pozastavuje
vyhlasovanie a realizovanie výberových konaní na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest,
prijímanie uchádzačov do dočasnej štátnej služby bez výberového konania, trvalé preloženie štátnych
zamestnancov a vykonávanie akýchkoľvek personálnych zmien vo vzťahu k dočasne uvoľneným

štátnozamestnaneckým miestam (príloha č. 2). Z uvedeného vyplýva, že prednosta okresného úradu
nemal inú možnosť len dočasnú neprítomnosť žalobkyne riešiť spôsobom prerozdelenia služobnej
agendy. V žalobe sa uvádza cit. „Po vyradení žalobkyne z evidencie aktívnych zamestnancov v
dôsledku PN žalobkyne, nemalo byť miesto zrušené, ale obsadené napr. zamestnancom v dočasnej
stále službe.“ Takúto možnosť obsadenia štátnozamestnaneckého miesta služobný úrad podľa zákona

č. 55/2017 Z. z. nemá. Do štátnej služby je možné prijať štátneho zamestnanca buď do stálej štátnej
služby len na základe výberového konania, alebo do dočasnej štátnej služby podľa § 36 zákona č.
55/2017 Z. z.; nie je možné obsadiť žiadne štátnozamestnanecké miesto v dočasnej stálej službe.
Písomným rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky formou organizačného opatrenia ministravnútra Slovenskej republiky č. 14 zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „organizačné opatrenie č. XX/XXXX“)
s účinnosťou od XX.XX.XXXX, v súvislosti so zabezpečením úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády
SR č. 649 zo dňa 14.10.2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023, došlo k

organizačným a systemizačným zmenám zloženia a počtu štátnozamestnaneckých miest na Okresnom
úrade Komárno služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dôsledkom organizačnej
zmeny podľa § 24 zákona č. 55/2017 Z. z. došlo k zrušeniu uvedeného štátnozamestnaneckého
miesta odborný radca, platová trieda 5, v odbore štátnej služby 2.17 - Vnútro v organizačnom útvare
odbor všeobecnej a vnútornej správy Okresný úrad Komárno služobného úradu Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa domnieva, že cit.: „vyňatie z evidencie aktívnych zamestnancov v
spojení s neobsadením voľného pracovného miesta zamestnancom iným zamestnancom buď podľa §
36 ods. 3 písm. a) bod 6 zákona o štátnej službe alebo § 56 či § 57 zákona o štátnej službe viedlo
nevyhnutne k tomu, že služobný úrad miesto zrušil, i keď potreba práce a vybavovania agendy aj
naďalej trvala.“ Organizačné opatrenie č. XX/XXXX bolo realizované v súvislosti so zabezpečením úloh
vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 649 zo dňa 14.10.2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na

roky 2021 až 2023. Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. XX/XXXX bolo dotknutých celkom
74 organizačných útvarov (zložiek) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Organizačným opatrením
č. XX/XXXX sa s účinnosťou dňom XX.XX.XXXX zrušilo štátnozamestnanecké miesto odborný radca
bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta, teda bolo organizačnou zmenou podľa § 24
písm. a) zákona č. 55/2017 Z. z.. V žalobe sa žalobkyňa domnieva, že cit.: „pokiaľ dochádza k

zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta, mení sa štandardne aj organizačná štruktúra. Podľa nej
uvedené štátnozamestnanecké miesto nemalo byť nikdy zrušené, resp. bolo zrušené nezákonne a
potreba práce stále existovala.“ K uvedenému je potrebné uviesť, že na odbore všeobecnej vnútornej
správy Okresného úradu Komárno zostalo po zrušení štátnozamestnaneckého miesta odborný radca,
charakter práce 5313 matričné veci ešte štátnozamestnanecké miesto vo funkcii radca charakter

práce 5313 matričné veci. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia v príslušnej agende mohli a mali
byť v prípade absencie uvedenej funkcie vykonávané vedúcim odboru a ďalšie činnosti ostatnými
zamestnancami odboru všeobecnej vnútornej správy, resp. štátnym zamestnancom zaradeným na
štátnozamestnaneckom mieste s rovnakým charakterom práce funkcie. V tom čase, vo funkcii radca
s charakterom práce 5313 matričné práce, vykonávala štátnu službu štátna zamestnankyňa, ktorá si

zvyšovala kvalifikáciu na dosiahnutie I. stupňa vysokoškolského vzdelania. Nakoľko dočasné riešenia
ako prerozdelenie agendy medzi zostávajúcich zamestnancov nebolo postačujúcim riešením, prednosta
okresného úradu požiadal dňa XX.XX.XXXX o prisystemizovanie štátnozamestnaneckého miesta
odborný radca PT 05 na odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Komárno. V tom čase
nebolo zrejmé a ani isté, či žiadané miesto bude okresnému úradu prisystemizované. Z toho dôvodu

prednosta okresného úradu rozhodol o zaslaní oznámenia organizačnej a systemizačnej zmeny na
adresu žalobkyne - Oznámenie organizačnej zmeny a systemizačnej zmeny č. T.-OP-XXXX/XXXXXX-
XXX zo dňa XX.XX.XXXX (príloha č. 3). Žalovaný uvádza, že nie je povinnosťou služobného úradu
oznamovať štátnemu zamestnancovi realizovanú organizačnú zmenu alebo systemizačnú zmenu počas
jeho prekážky vo výkone štátnej služby, zaslanie oznámenia o organizačnej a systemizačnej zmene

malo informatívny charakter, vzhľadom na zákaz výpovede štátnemu zamestnancovi v ochrannej
dobe a úkonov s tým súvisiacich, podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 55/2017 Z. z.. Doručovanie
informatívneho oznámenia o organizačnej zmene služobného úradu nie je podstatným úkonom v
procese realizácie organizačnej zmeny. Prisystemizovanie štátnozamestnaneckého miesta odborný
radca PT 05 na odbor všeobecnej vnútornej správy okresného úradu bolo zrealizované Organizačným

opatrením ministra vnútra SR č. 04/2022 zo dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX
(ďalej len „organizačné opatrenie č. 04/2022). E. tomu, že žalobkyňa dáva súdu prvej inštancie
do pozornosti časovú súvislosť zrušenia štátnozamestnaneckého miesta (XX.XX.XXXX), žiadosti o
vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta (XX.XX.XXXX), zaslania oznámenia o organizačnej
zmene (XX.XX.XXXX) a vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta (XX.XX.XXXX) je potrebné

uviesť, že platnosť organizačného opatrenia č. 4/2022 bola dňom XX.XX.XXXX, a teda vo vzťahu
k dátumu oznámenia organizačnej zmeny je dátum platnosti analogicky následným dátumom, čo
potvrdzuje aj tvrdenie služobného úradu, že nemal vedomosť o tom, že žiadosti o prisystemizovanie
štátnozamestnaneckého miesta odborný radca bude vyhovené a štátnozamestnanecké miesto bude
zriadené v tabuľke zloženia a počtov Okresného úradu Komárno. V čase platnosti, ako aj účinnosti

organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 04/2022 bola žalobkyňa stále práceneschopná, tzn.
nebolo možné s ňou vykonať pohovor k organizačnej zmene realizovanej organizačným opatrením
ministra vnútra SR č. XX/XXXX a ani k organizačnej zmene realizovanej organizačným opatrením
ministra vnútra SR č. 04/2022. Služobný úrad po účinnosti organizačného opatrenia č. 4/2022 eštečakal a skúmal možnosť vykonania organizačnej zmeny podľa organizačného opatrenia č. XX/XXXX
so žalobkyňou a ponúknuť jej novovytvorené štátnozamestnanecké miesto odborný radca PT 05 na
odbore všeobecnej vnútornej správy v rovnakom odbore štátnej služby 2.17. Vzhľadom na to, že

žalobkyňa nenastúpila do výkonu štátnej služby, pretože jej prekážka stále trvala, prednosta Okresného
úradu Komárno rozhodol o obsadení voľného štátnozamestnaneckého miesta trvalým preložením
iného štátneho zamestnanca; obsadenie štátnozamestnaneckého miesta odborný radca, ktoré bolo
prisystemizované dňom XX.XX.XXXX do štruktúry Okresného úradu Komárno, bolo realizované až
dňom XX.XX.XXXX a predchádzal mu pohovor s iným štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe,

na základe ktorého došlo k obojstrannej dohode na trvalom preložení. Organizačným opatrením
MV SR č. XX/XXXX bolo štátnozamestnanecké miesto odborný radca PT 05 odboru všeobecnej
vnútornej správy Okresného úradu Komárno dňom XX.XX.XXXX zrušené bez vytvorenia nového
štátnozamestnaneckého miest, tzn. v tomto prípade išlo o organizačnú zmenu podľa § 24 písm. a)
zákona č. 55/2017 Z. z.. Organizačné opatrenie č. XX/XXXX bolo vydané v súvislosti s plnením
Uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023; na

základe neho boli vydané aj ďalšie organizačné opatrenia naprieč celým spektrom útvarov Ministerstva
vnútra SR, ktorými boli zrušené ďalšie štátnozamestnanecké, zamestnanecké, policajné, hasičské
miesta v rámci šetrenia rozpočtu verejnej správy vo výške 10 %. Niektorým útvarom boli v dôsledku
personálnej núdze neskôr prisystemizované funkčné miesta rôznych kategórií podľa požiadaviek a
odôvodnenia útvarov. Všetky miesta, ktoré boli dotknuté organizačnou zmenou podľa § 24 zákona č.

55/2017 Z. z., na základe vydaných organizačných opatrení, boli procesne realizované ako organizačná
zmena v služobnom úrade, tzn. bol so zamestnancami vykonaný pohovor, ponuková povinnosť, trvalé
preloženiealeboskončenieštátnozamestnaneckéhopomeruspríslušnýminárokmi.Sozamestnancami,
ktorí boli v čase účinnosti organizačného opatrenia na prekážke (pracovná neschopnosť, materská
dovolenka, rodičovská dovolenka ap.) a teda platil pre nich zákaz výpovede, bol vykonaný spomínaný

proces až po skončení ich prekážky vo výkone štátnej služby. Na základe uvedeného námietku
spomínanejnečinnostiokresnéhoúraduvobsadeníspornéhoštátnozamestnaneckéhomiestanemožno
uznať, pretože obsadenosť, resp. neobsadenosť štátnozamestnaneckého miesta nemala vplyv na
plnenie úloh súvisiacich s Uznesením vlády č. 649/2020, ktorým bolo potrebné dosiahnuť úsporu
finančných prostriedkov za rozpočtovú kapitolu MV SR. Sporné štátnozamestnanecké miesto bolo

ku dňu XX.XX.XXXX zrušené bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta; služobný
úrad sa nemohol tváriť, že organizačná zmena podľa § 24 písm. a) zákona č. 55/2017 Z. z. s
účinnosťou od XX.XX.XXXX nebola vykonaná, služobný úrad ju však nemohol procesne zrealizovať
s dotknutým štátnym zamestnancom (žalobkyňou) , pretože ten bol na prekážke vo výkone štátnej
služby, na ktorú platil zákaz výpovede (tzn. aj akéhokoľvek rozhovoru ohľadom organizačnej zmeny).

Po účinnosti organizačného opatrenia č. XX/XXXX a ani po účinnosti organizačného opatrenia č.
4/2022 nebolo možné ani prijať uchádzača do štátnozamestnaneckého pomeru na „zastupovanie“
dotknutého zamestnanca (žalobkyne), pretože so zastupovaným štátnym zamestnancom (žalobkyňou)
nebola procesne zrealizovaná organizačná zmena, teda nebolo jednoznačne určiteľné, koho by na
štátnozamestnaneckom mieste (odborný radca) zastupujúci zamestnanec skutočne zastupoval. Ak by

žalobkyňa v období od XX.XX.XXXX (účinnosť organizačného opatrenia č.04/2022) do XX.XX.XXXX
(trvalé preloženie iného štátneho zamestnanca) ukončila dlhodobú pracovnú neschopnosť a nastúpila
do výkonu služby, bol by s ňou vykonaný pohovor v súvislosti s organizačným opatrením č. XX/
XXXX a v prípade prijatia novovzniknutého štátnozamestnaneckého miesta odborný radca, by bola
na toto miesto dodatkom k služobnej zmluve trvalo preložená. Ak by po tomto úkone žalobkyňa

nastúpila na dlhodobú pracovnú neschopnosť, okresný úrad by mohol na toto miesto podľa § 36
ods. 3 písm. b) bod 6 zákona č. 55/2017 Z. z. prijať štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej
službe na zastupovanie zamestnanca na dlhodobej pracovnej neschopnosti. So žalobkyňou nebola
procesne zrealizovaná organizačná zmena vzniknutá organizačným opatrením č. XX/XXXX. Žalobkyňa
sa ďalej v tejto časti v žalobe odvoláva na § 75 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z., a to konkrétne

na znenie cit.: „Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa §
75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.“ Žalovaný poukazuje
na chybné označenie paragrafu, správne označenie je podľa § 73 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.
v citovanom znení. Ďalej žalovaný uvádza, že údaje uvedené vo výpovedi sú skutkovo vymedzené

správne a nezameniteľné s iným dôvodom. Žalobkyňa sa tiež v žalobe odvoláva na § 75 ods. 4
zákona č. 55/2017 Z. z., a to konkrétne na znenie cit.:: „Ak služobný úrad dal štátnemu zamestnancovi
výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), nesmie počas dvoch mesiacov nasledujúcich
po skončení štátnozamestnaneckého pomeru znovu vytvoriť zrušené štátnozamestnanecké miesto aobsadiť toto štátnozamestnanecké miesto iným uchádzačom alebo preložením štátneho zamestnanca.“
Aj v tomto prípade poukazujeme na chybné označenie paragrafu, správne označenie je podľa §
73 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z. z. v citovanom znení. V tomto prípade znenie podľa § 73 ods. 4

zákona č. 55/2017 Z. z. nemožno uplatniť, pretože sporné štátnozamestnanecké miesto sa po skončení
štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou, nevytvorilo. V 3. časti žaloby žalobkyne je daná do
pozornosti judikatúra upravujúca postup v súkromnoprávnych vzťahoch s odvolaním sa na postupy
podľa Zákonníka práce, pričom sa žalobkyňa zameriava na základné zásady Zákonníka práce, na
výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na organizačnú zmenu z dôvodu

nadbytočnosti zamestnanca, s dôrazom na dokazovanie zamestnávateľa vo veci príčinnej súvislosti
medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou, (týmto má žalobkyňa snahu odôvodniť, že zrušenie
sporného štátnozamestnaneckého miesta bolo vylúčené, pretože malo byť jediným miestom v danej
agende); taktiež namieta, že služobný úrad si riadne nesplnil svoju povinnosť ponúknuť iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto, pričom žalobkyňa tvrdí, že jej malo byť ponúknuté miesto v mieste výkonu
práce na Okresnom úrade Komárno. Tieto námietky sú podľa žalovaného bez právneho a faktického

významu, pretože súkromnoprávne vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na
princípoch právnej rovnosti ich subjektov, práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto
povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov.
Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej
moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú vzťahy verejnoprávne.

Zákonník práce sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby v
prípade, ak zákon o štátnej službe neustanovuje inak, t. j. jeho pôsobnosť je delegovaná/odkazujúca.
Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 55/2017 Z. z. delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje
skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer nemá súkromnoprávny charakter a viaceré veci nemôžu
byť predmetom dohody účastníkov na rozdiel od pracovného pomeru. Verejnoprávne prvky tohto vzťahu

sú dané tým, že zamestnávateľom je štát a jeho potreby majú niekedy prednosť pred záujmami
jednotlivca. V zmysle uvedeného je potrebné rozporovať aj námietku, že služobný úrad si riadne
nesplnil ponukovú povinnosť vhodného štátnozamestnaneckého miesta, pretože zákon č. 55/2017 Z.
z. neukladá služobnému úradu ponúkať štátnozamestnanecké miesta v mieste výkonu práce (uvedené
platí iba v pracovnoprávnych vzťahoch podľa Zákonníka práce); služobný úrad postupoval zákonne

a v súlade s § 29 zákona č. 55/2017 Z. z. ponúkal menovanej voľné štátnozamestnanecké miesta
v služobnom úrade. Podľa § 29 zákona č. 55/2017 Z. z. vhodným štátnozamestnaneckým miestom
pre štátneho zamestnanca, ktorý môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom
mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého
miesta na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe. V čase

ponukovej povinnosti boli žalobkyni ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesta k 27.09.2022 v
rámci služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Po vykonaní pohovoru, ktorý sa
konal 27.09.2022 a pokračoval XX.XX.XXXX a po podpísaní a prevzatí výpovede, okresný úrad
nezisťoval stav voľných miest, nakoľko právny akt podpisom výpovede a jej prevzatím, bol ukončený.
K tvrdeniu žaloby cit.: „Žalobkyňa má vedomosť, že v čase, keď nastúpila do práce po ukončení PN

od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX kým skončila výpovedná doba, boli ponúkané nasledovné pracovné
miesta na Okresnom úrade Komárno: 1. na odbore katastrálnom; 2. na odbore organizačnom; 3. na
odbore pozemkovom.“ je potrebné uviesť, že: Výberové konanie na oddelení technické, dokumentácie
a poskytovania informácií katastrálneho odboru Okresného úradu Komárno - identifikátor výberového
konania VK/2022/4871 bolo vyhlásené dňa 28.11.2022, čo bolo po uskutočnenom osobnom pohovore

so žalobkyňou a v čase vykonávania osobného pohovoru so žalobkyňou dňa 27.09.2022 bolo miesto
obsadené iným štátnym zamestnancom. Osobitným kvalifikačným predpokladom na vykonávanie
činnosti na danom štátnozamestnaneckom mieste bolo absolvovanie osobitnej odbornej spôsobilosti
podľa § 7 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (príloha č.
4). Výberové konanie na organizačnom odbore Okresného úradu Komárno - identifikátor výberového

konania VK/2022/4138 bolo vyhlásené dňa 05.10.2022, čo bolo po uskutočnenom osobnom pohovore
so žalobkyňou a v čase vykonávania osobného pohovoru so žalobkyňou dňa 27.09.2022 bolo miesto
obsadené iným štátnym zamestnancom (príloha č. 5). Výberové konanie na odbore starostlivosti o
životné prostredie Okresného úradu Komárno - identifikátor výberového konania VK/2022/4140 bolo
vyhlásené dňa 05.10.2022, čo bolo po uskutočnenom osobnom pohovore so žalobkyňou a v čase

vykonávania osobného pohovoru so žalobkyňou dňa 27.09.2022 bolo miesto obsadené iným štátnym
zamestnancom (príloha č. 6). V čase pohovoru so žalobkyňou boli na Okresnom úrade Komárno
všetky vhodné štátnozamestnanecké miesta obsadené. Voľné miesta na Okresnom úrade Komárno boli
štátnozamestnanecké miesta vo funkcii vedúci štátny zamestnanec na odbore všeobecnej vnútornejsprávy, na odbore cestnej dopravy a pozemných komunikáciách a na katastrálnom odbore. Podľa
§ 60 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. na funkciu vedúceho zamestnanca je možné trvalo preložiť
štátneho zamestnanca len na základe výberového konania. Na miestach, na ktorých boli vyhlásené

výberové konania (po vykonanom pohovore a podpísaní výpovede) boli zamestnanci v dočasnej štátnej
službe podľa § 36 ods. 1 písm. e) zákona č. 55/2017 Z. z. a ich dočasná štátna služba trvala do
doby podľa § 37 písm. i), tzn. do doby obsadenia miesta na základe výberového konania, najviac
6 mesiacov. Ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo možné len v prípade obsadenia tohto
miesta na základe výberového konania, resp. po ukončení doby dočasnej štátnej služby, čiže po

šiestich mesiacoch. K poslednej časti žaloby, v ktorej žalobkyňa namieta (ne)prerokovanie výpovede
so zástupcami zamestnancami je potrebné uviesť, že podľa § 74 zákona č. 311/2001 Z. z. je
zamestnávateľ (služobný úrad) povinný prerokovať výpoveď s odborovým orgánom. Výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa

do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité
skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Uvedená hmotnoprávna podmienka pre danie výpovede bola splnená. Dňa 21.09.2022 okresný úrad
zaslal elektronickou formou na prerokovanie odborovému zväzu Žiadosť o prerokovanie skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta a návrh
výpovedezoštátnozamestnaneckéhopomeru,odborovejorganizácieSlovenskýodborovýzväzverejnej
správy a kultúry - SLOVES. Odborová organizácia žiadosť prerokovala a dňa 21.09.2022 zaslala svoje
súhlasné stanovisko (príloha č. 7). Ako to vyplýva zo samotnej žaloby, tak žalobkyňa uvádza aj iné
skutočnosti, o ktorých sa domnieva, že mohli byť skutočným motívom výpovede. Žalobkyňa uvádza,

že si z jej neznámeho dôvodu začala všímať vo vzťahu k jej osobe nevhodné, ba možno až šikanózne
správanie zo strany jej nadriadených. Vo vzťahu k žalobkyni začal absolútne neodôvodnený bossing,
ktorý mal spočívať v nasledovných: v rokoch cca 2014 - 2015 ako jediná bola presťahovaná na iné
poschodie, hoci všetky kolegyne ostali na svojich pôvodných miestach. Šikanóznym konaním bolo už
samotné vyčlenenie z pôvodného kolektívu, na ktoré nebol legitímny dôvod a neustále vytváranie situácii

a hľadanie zámienok zo strany jej nadriadených, ktoré mohli použiť vo vzťahu k žalobkyni na to, aby
ju mohli kritizovať, upozorňovať a ponižovať; V rokoch 2014 a 2015 Okresný úrad Komárno sídlil na
adrese nám. M.R. Štefánika č. 10, Komárno. Jednalo sa o štvorposchodovú kancelársku budovu, pričom
odbor všeobecnej vnútornej správy mal kancelárie na štvrtom poschodí. Ako to vyplýva aj zo samotného
Opisu štátnozamestnaneckého miesta, sp.zn. T.-OP-48-157/2013 zo dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa v

rámci bližšie určených najnáročnejších činností mala okrem iného aj osvedčovanie listiny a podpisov na
listinách.VychádzajúcztejtočinnostibolorozhodnutévtedajšímprednostomOkresnéhoúraduKomárno
o vytvorení kancelárie na prízemí štvorposchodovej budovy - bez výťahu, a to s cieľom uľahčenia
prístupuklientovkvybaveniudanejagendy.Jepravdou,žežalobkyňabolanainomposchodíakoostatné
zamestnankyne odboru všeobecnej vnútornej správy, avšak na prízemí sa v tom čase sa nachádzali

priestory, kancelárie živnostenského odboru, Okresného úradu Komárno, teda v žiadnom prípade
nemožno hovoriť o šikanóznom konaní zo strany nadriadených voči žalobkyne, resp. o neexistencii
legitímneho dôvodu určenia pracovných priestorov žalobkyne na inom poschodí budovy úradu, ako
boli priestory odboru všeobecnej vnútornej správy. Žalobkyňa si spätne uvedomila, že bola chyba to,
že vyhovela požiadavke, aby aj počas jej práceneschopnosti vykonala nejakú prácu, nakoľko sa jej to

vypomstilo tým, že sa „dočkala“ podnetu porušenia liečebného režimu od Okresného úradu Komárno.
Čo sa týka samotného zastupovania žalobkyne, tak uvedené sa riešilo ďalšou štátnou zamestnankyňou
z odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorá priebežne vybavovala agendu žalobkyne. Čo sa týka
nápomocného prístupu žalobkyne, tak to pramenilo z jej prístupu ku vlastnej agende, pričom požiadavky
zo strany zastupujúcej zamestnankyne odboru boli čisto na úrovni telefonických dotazov. Žalobkyňa

nebola nikdy nikým požiadaná o príchod na pracovisko a už vonkoncom nebola nikým požiadaná o
porušenie prípadných vychádzok a tým o porušenie liečebného režimu. Na strane jednej je pravdou,
že na základe podnetu od Okresného úradu Komárno ohľadom porušenia liečebného režimu Sociálnou
poisťovňou, pobočka Komárno pod sp. zn. 787-33/2022-KN zo dňa 01.03.2022 došlo k Oznámeniu
o porušení liečebného režimu. Na strane druhej treba mať na zreteli, že Rozhodnutím pod sp. zn.

XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.05.2022 Sociálna poisťovňa pobočka Nitra zastavila konanie
voči žalobkyni vo veci vylúčenia nároku na výplatu nemocenského z dôvodu porušenia liečebného
režimu, pričom ako sa píše v samotnom rozhodnutí, zamestnávateľ žalobkyne predložil Sociálnej
poisťovni pobočka Nitra vyjadrenie prednostu Okresného úradu Komárno, v ktorom je jednoznačneuvedené, že služobný úrad nemá možnosť zaobstarať priamy dôkaz o prítomnosti žalobkyne na
pracovisku počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedené jednoznačne dokazuje skutočnosť,
že zo strany nadriadených žalobkyne vždy dochádzalo ku zákonnému, nestrannému postupu a nijako

nemožno postup nadriadených ani v tomto prípade kvalifikovať ako šikanózne správanie. Ďalšie tvrdenie
žalobkyne, že „dôkaz“ o údajnom prihlasovaní žalobkyne do interného systému nepreukazuje, že
sa do systému prihlasovala žalobkyňa, nakoľko prístup a možnosť sa prihlásiť mali aj jej kolegyne,
aby mohli plniť úlohy, ktoré boli nevyhnutné. K týmto tvrdeniam treba mať na zreteli, že tvrdenie
žalobkyne ohľadom prihlasovania, resp. neprihlasovania sa do pracovného počítača na pracovisku

žalobkyňou boli predmetom kontroly zo strany pracovníkov odboru ochrany osobných údajov, útvaru
kontroly Úradu inšpekčnej služby. Z uvedenej kontroly bol vypracovaný Protokol o výsledku kontroly
pod sp. zn. Q.-KO-F.-XX-XXX/XXXX-K zo dňa 06.10.2022, pričom uvedená kontrola bola vykonaná
na základe podania samotnej žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX. V uvedenom protokole je okrem iného
konštatované, že prvotné heslo do počítača žalobkyne priradené k prístupovému menu J.XXXXXXX
bolo zmenené, čo vylučuje možnosť prihlasovania sa inej osoby do emailového konta [email protected]“ bez

toho, že by inej osobe prihlasovacie údaje sama poskytla. Uvedené skutočnosti jednoznačne vylučujú
tvrdenia žalobkyne. V prípade čestného prehlásenia prednostu Okresného úradu Komárno žalobkyňa
sa vyjadrila, že sa jedná o účelové krivé obvinenie a uvedenie nepravdivých údajov, pričom toto sa
malo diať s cieľom potvrdiť porušenie liečebného režimu zo strany žalobkyne a malo sa jednať o
opätovné účelové konanie na zbavenia sa štátneho zamestnanca. V danom prípade nemožno hovoriť

o účelovom krivom obvinení, nakoľko v danom prípade sa jedná o subjektívne vyjadrenie vtedajšieho
prednostu Okresného úradu Komárno U.. Z. I. J., Z.., kde v Čestnom vyhlásení zo dňa 25.04.2022
opisuje priebeh osobného stretnutia so žalobkyňou, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.02.2022 v čase od
13.30 hod. do 14.15 hod.. K uvedenému treba pripomenúť, že samotné stretnutie sa uskutočnilo
na základe požiadania samotnej žalobkyne, čo tiež vyplýva zo samotného vyhlásenia. V žiadnom

prípade nemožno uznať argumentáciu žalobkyne ohľadom toho, že spísanie čestného vyhlásenia, ktoré
tvorilo doplnenie podnetu do Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra o čom svedčí aj pečiatka s dátumom
prijatia XX.XX.XXXX, potvrdzuje účelové konanie Okresného úradu Komárno, aby vytvoril miesto pre
inú osobu, nakoľko ku zmenám v tabuľke zloženia počtu a tým ku vytvoreniu pracovnej pozície na
Okresnom úrade Komárno došlo ku XX.XX.XXXX. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že bola nútená na svojich

nadriadených pre ich postup a správanie podať aj sťažnosti a domnieva sa, že to mohlo byť tiež jedným
z dôvodov toho, prečo existovala snaha prepustiť ju. Ani táto argumentácia žalobkyne nepotvrdzuje
jej tvrdenia ohľadom dlhodobého nevhodného, ba až šikanózneho správania zo strany nadriadených.
Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že žalobkyňa bola práceneschopná od XX.XX.XXXX. Personálnym
opatrením prednostu Okresného úradu Komárno pod sp. zn. T.-OP-XXXX/XXXXXX-XXX z XX.XX.XXXX

bola žalobkyňa vyňatá z evidencie aktívnych zamestnancov, a to od XX.XX.XXXX po dobu ukončenia
práceneschopnosti a nástupu do výkonu štátnej služby. Dňa XX.XX.XXXX ministrom vnútra SR bolo
vydané organizačné opatrenie č. XX/XXXX, na základe ktorého došlo s účinnosťou k XX.XX.XXXX
ku zmene v tabuľke zloženia a počtov v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, v rámci ktorého došlo
okrem iného aj k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta - odborný radca, platová trieda 5, v odbore

štátnej služby 2.17 - vnútro organizačnom útvare, odbor všeobecnej vnútornej správy, Okresného úradu
Komárno. Je pravdou, že na základe vyššie uvedeného organizačného opatrenia došlo k zrušeniu
štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom žalobkyňa pred nástupom na dlhodobú práceneschopnosť
vykonávala štátnu službu. Ďalej treba pripomenúť, že na Okresnom úrade Komárno je evidovaná
sťažnosť na žalobkyňu sp. zn. OU-KN-OO-XXXX/XXXXXX z XX.XX.XXXX, pričom uvedená sťažnosť

sa týka nečinnosti žalobkyne už pred uznaním práceneschopnosti. V uvedenej veci dňa XX.XX.XXXX zo
strany vedúceho odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Komárno bol spracovaný Návrh
na posúdenie prípadu porušenia služobnej disciplíny štátnym zamestnancom a následne predložený
prednostovi Okresného úradu Komárno. Uvedené skutočnosti dokazujú, že tvrdenia žalobkyne ohľadom
nutnosti podať sťažnosti na svojich nadriadených pre ich postup a správanie sú len účelové. V prípade

podozrenia, resp. pocitu z možného porušenia ustanovenia § 113 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z., a
to zo strany vedúceho zamestnanca, túto mala riešiť v zmysle príslušných ustanovení bezodkladne.
Ako ďalšie tvrdenie je, že kancelária žalobkyne bola „obsadená“ inou zamestnankyňou a pritom
jej osobné aj služobné veci bol naďalej v kancelárie a zasahovanie do jej vecí bolo maximálne
ponižujúce, zásah do dôstojnosti, osobnosti a ľudských práv. K tomuto tvrdeniu žalobkyne uvádza,

že na základe Pokynu prednostu č. 2/2022 zo dňa 20.04.2022 bola uložená úloha vedúcemu odboru
všeobecnej vnútornej správy zriadiť komisiu na vykonanie komisionálneho prevzatia vecí, ktoré boli
pridelené alebo spracovávané žalobkyňou. Na základe tejto úlohy bola zriadená komisia, ktorá dňa
22.04.2022 vykonala komisionálne prevzatie kancelárie, inventáru, pečiatok, spisovej dokumentácie,ako aj neinventárnych vecí osobného charakteru, nachádzajúce sa v kancelárii žalobkyne. Z uvedeného
bol spísaný Záznam pod sp. zn. OU-KN-OVVS-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Je pravdou,
že štátna zamestnankyňa U.. S. S. bola dodatkom k služobnej zmluve trvalo preložená z organizačného

odboru Okresného úradu Komárno na odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu, avšak
menovaná dňa XX.XX.XXXX čerpala dovolenku a v ostatných dňoch t. j. 20.,21. a XX.XX.XXXX v
rámci odovzdávania svojej doterajšej služobnej agendy sa nachádzala v priestoroch organizačného
odboru, teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o „obsadení“ kancelárie žalobkyne inou osobou.
Ďalej treba dodať, že ako to vyplýva z prílohy č. 4 k písomnosti č. OU-KN-OVVS-XXXX/XXXXXX-

XXX žalobkyňa v IS Fabasoft ku dňu komisionálneho prevzatia spisovej agendy spracovávala celkom
281 spisov. Z uvedeného celkového počtu pridelených spisov komisiou bolo nájdených 207 spisov.
Zvyšných 74 spisov počas komisionálneho prevzatia spisovej agendy nebolo nájdených. Na základe
písm.c/Pokynuprednostuč.2/2022z20.04.2022Záznamovykonaníkomisionálnehoprevzatiaagendy
žalobkyne bol odovzdaný vedúcemu odboru všeobecnej vnútornej správy. Ďalšia kontrola spracovanej
spisovej agendy bola vykonaná u žalobkyni pod sp. zn. OU-KN-OO-XXXX/XXXXXX z 23.02.2022, ktorá

kontrola zistila porušenie všeobecne záväzných predpisov. Ako to vyplýva z vyššie uvedených kontrol
pridelenej spisovej agendy u žalobkyni v oboch prípadoch boli konštatované porušenia ustanovení ako
§ 11 odsek 1, písm. a, písm. e/ zákona č. 55/2017 Z. z. s poukazom na čl. 11 odsek 3, odsek 4
Nariadenia č. 98/2016 o registratúrnom poriadku. Čo sa týka týchto skutočností treba mať na zreteli,
že zo strany nadriadených ani v jednom prípade nebol aplikovaný postup v zmysle ustanovenia § 118

odsek. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. a návrh zo strany nadriadených na porušenie služobnej disciplíny
štátneho zamestnanca podaný nebol. Uvedené skutočnosti tiež vyvracajú tvrdenia žalobkyne ohľadom
konštatovania, že žalobkyňa si riadne, ba možno tvrdiť, že až vzorovo plnila svoje služobné povinnosti,
pričom ďalej priam vyvracajú tvrdenia žalobkyne ohľadom toho, že zo strany nadriadených dochádzalo
k nevhodnému, ba možno až šikanóznemu správaniu voči žalobkyni. Na základe vyššie uvedených

skutočností a právnej argumentácie žalovaný navrhol, aby v celom rozsahu žalobu žalobkyne zamietol.

5. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe a následne v konaní pripojil najmä nasledovné listiny: opatrenie na
zabezpečenie realizácie uznesenia vlády SR č. 649 zo 14.10.2020, oznámenie organizačnej zmeny
a systemizačnej zmeny zo dňa XX.XX.XXXX, personálne opatrenie zo dňa XX.XX.XXXX číslo T.-

OP-XXXX/XXXXXX-XXX, vyhlásenie výberových konaní zo dňa 28.11.2022 a 05.10.2022, žiadosť o
prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 21.09.2022, záznam z
pohovoru zo dňa XX.XX.XXXX

6. Vo veci sa písomnými podaniami opätovne vyjadrili žalobkyňa (č.l. 183 a v súdnom spise) a taktiež

žalovaný (č.l. 266 v súdnom spise). Obe strany zotrvali na svojich postojoch.

7. Súd na základe uznesenia č.k. B3-61Cpr/1/2023-334 zo dňa 24.06.2025 právoplatného dňa
24.06.2025 vylúčil na samostatné konanie žalobný návrh týkajúci sa nároku na náhradu funkčného platu
z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru od XX.XX.XXXX. Vec je vedená na tunajšom

súde pod sp. zn. 11Cpr/6/2025.

8. Súd po písomnom štádiu konania v zmysle § 167 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj "CSP") na prejednanie veci nariadil pojednávanie a spor prejednal. Strany aj v rámci
ústnych prednesov zotrvali na svojich stanoviskách.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu (§ 204 CSP). Na
výsluchu žalobkyne žalujúca strana nezotrvala. Ďalšie dokazovanie súd nevykonal.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania súd vec právne posúdil nasledovne.

11. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.

12. Podľa Čl. 2 zákona č. 55/2017 Z.z. zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj "zákon č. 55/2017 Z.z.") štátny zamestnanec pri výkone štátnej
služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky,právnezáväznýmiaktmiEurópskejúnie,právnymipredpismiSlovenskejrepubliky,služobnýmipredpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa
považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca.

13. Podľa Čl. 4 zákona č. 55/2017 Z.z. služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a
hospodárne. Princíp efektívneho riadenia štátnych zamestnancov sa uplatňuje najmä riadením a
kontrolou štátnych zamestnancov vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne
vykonávanie štátnej služby prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest a služobného
hodnotenia.

14. Podľa Čl. 6 zákona č. 55/2017 Z.z. štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná
odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu
poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných
kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä
dlhodobým profesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca, podporou kariérneho rastu, pravidelným

služobným hodnotením, právom a povinnosťou štátneho zamestnanca vzdelávať sa, ako aj povinnosťou
služobného úradu vzdelávať štátneho zamestnanca.

15. Podľa Čl. 8 zákona č. 55/2017 Z.z. služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov
stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením

štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability
sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca len spôsobom ustanoveným zákonom a prostredníctvom inštitútu bývalého štátneho
zamestnanca. K jednostrannej zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť len v prípadoch
ustanovených zákonom.

16. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z.z. služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v
štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a
povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca
alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť

v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len "vedúci zamestnanec")
sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o
kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej činnosti.

17. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 55/2017 Z.z. služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom
úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

18. Podľa § 24 zákona č. 55/2017 Z.z. v znení do 30.06.2025 za organizačnú zmenu sa
na účely tohto zákona považuje a) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia

nového štátnozamestnaneckého miesta, b) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie
nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, bližšie určenou
najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou, c) zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s iným
pravidelným miestom výkonu štátnej služby; to neplatí, ak ide o zmenu pravidelného miesta výkonu

štátnej služby v rámci obce, alebo d) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového
štátnozamestnaneckého miesta v inom služobnom úrade na základe zániku služobného úradu alebo na
základe prevodu časti služobného úradu.

19. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi

do vlastných rúk písomnosti týkajúce sa a) vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, b) vzniku, zmeny alebo zániku práv alebo povinností vyplývajúcich zo služobnej zmluvy, c)
prešetrenia výpovede, d) vyhodnotenia majetkového priznania, e) disciplinárnej zodpovednosti štátneho
zamestnanca, f) služobného hodnotenia, g) odstúpenia od služobnej zmluvy.

20. Podľa § 36 ods. 3 písm. a) bod 6. zákona č. 55/2017 Z.z. do dočasnej štátnej služby je možné aj
bez výberového konania prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie
štátneho zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného.21. Podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť
výpoveďou.

22. Podľa § 73 ods. 1 až 6 zákona č. 55/2017 Z.z. (1) Služobný úrad ako aj štátny zamestnanec
môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak
je neplatná. (2) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa § 75.
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná. (3) Štátny zamestnanec môže

dať služobnému úradu výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. (4) Ak služobný
úrad dal štátnemu zamestnancovi výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), nesmie počas
dvoch mesiacov nasledujúcich po skončení štátnozamestnaneckého pomeru znovu vytvoriť zrušené
štátnozamestnanecké miesto a obsadiť toto štátnozamestnanecké miesto iným uchádzačom alebo
preložením štátneho zamestnanca. (5) Výpoveď, ktorá bola doručená druhej strane, je možné odvolať
len s jej súhlasom, ak odsek 6 neustanovuje inak. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním

sa musí urobiť písomne. (6) Písomný súhlas štátneho zamestnanca s odvolaním výpovede danej
služobným úradom sa nevyžaduje, ak služobný úrad odvolá výpoveď na základe stanoviska podľa §
91 ods. 4.

23. Podľa § 74 ods. 1 až 3 zákona č. 55/2017 Z.z. (1) Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer

sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho
zamestnanca a je dva mesiace. (2) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak § 76 ods. 3 neustanovuje inak. (3) Počas plynutia výpovednej doby je možné
štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), trvale

preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho
zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer
naďalej trvá.

24. Podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi

výpoveď, ak sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny
podľa § 24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto
alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a
nedohodne sa so služobným úradom inak.

25. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 55/2017 Z.z. služobný úrad nesmie dať štátnemu
zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je štátny zamestnanec uznaný dočasne za
práceneschopnéhoprechorobualeboúraz,aksitútoneschopnosťúmyselnenevyvolalalebonespôsobil
pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na
ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

26. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. štátny zamestnanec môže podať na služobný úrad, ktorý
mu dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), žiadosť o prešetrenie výpovede do piatich
dní odo dňa doručenia výpovede.

27. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže
neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ak štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím ochrannej
doby podľa § 76 ods. 3, lehota podľa prvej vety plynie odo dňa, ktorý nasleduje po uplynutí ochrannej

doby.

28. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby

patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru..29. Podľa § 171 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú
ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 33 až § 36, § 37, § 38a,
§ 39, § 40 ods. 1, 2, 5 až 8 a 11, § 41 ods. 1, 2, 5 až 7 a 9, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 74, § 75

ods. 3 a 4, § 78 až 80, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86, § 87, § 88 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, §
96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 103 ods. 1 a 2, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2
a 3, § 117, § 122a ods. 1, § 122b ods. 1, § 123 ods. 1, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148,
§ 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7 a 9, § 152a, § 152b, § 152c, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, §
161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, §

229 ods. 4 až 8, § 230 až 236, § 237 ods. 1 a 3, § 239 písm. a), § 240 a § 250b Zákonníka práce.

30. Podľa § 74 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj "ZP") výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do

siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie
pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

31. Podľa § 172 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z.z. (1) Na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia § 34 až 39, § 40 ods. 1 až 5, § 41, § 41a, § 42a až 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho
zákonníka. (2) Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.

32. Podľa § 175 ods. 1 až 4 zákona č. 55/2017 Z.z. (1) Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote
ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa
premlčania dovolá. Vtedy nie je možné priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje. (2) Do lehoty
sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. (3) Na premlčanie a počítanie
času sa použijú ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 101 až 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 ods.

1 druhej vety, ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. (4) K zániku práva podľa tohto zákona dochádza, aj
ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v § 61 ods. 5 a 6, § 75 ods. 2 a 3, § 78 ods. 1, § 79 ods. 2, §
95 ods. 1, § 117 ods. 4 a § 118 ods. 1 a 3.

33. Podľa § 180 ods. 1 prvá veta zákona č. 55/2017 Z.z. štátny zamestnanec, ktorý na základe služobnej

zmluvy uzatvorenej podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 vykonáva štátnu službu k 31. máju
2017, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona.

34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") Výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv

a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Súd sa vzhľadom na vykonané dokazovanie a právne posúdenie veci dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

37. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej prekluzívnej
hmotnoprávnej dvojmesačnej lehote, v rámci ktorej je možné uplatniť na súde neplatnosť skončenia

štátnozamestnaneckéhopomeru,atedanajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalskončiť
(§ 95 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 4, § 74 ods. 1 a 2 zákona č. 55/2017 Z.z.). Keďže v tomto prípade sa
mal štátnozamestnanecký pomer žalobkyne skončiť dňom XX.XX.XXXX súd konštatuje, že žaloba bola
podaná včas, keďže bola podaná na súde dňa 30.01.2023.

38. Nesporným a preukázaným najmä z potvrdenia o štátnej službe číslo T.-OP-XXXX/XXXXXX-
XXX zo dňa 23.11.2022 bolo, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere a štátnozamestnaneckom
pomere na Okresnom úrade Komárno už od XX.XX.XXXX, teda 24 rokov a 230 dní. Z opisov činností
štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne a služobnej zmluvy mal súd za preukázané, že žalobkyňavykonávala činnosti na úseku matrík na Okresnom úrade Komárno, v odbore všeobecnej vnútornej
správy, 2.17 vnútro v stálej štátnej službe, vo funkcii odborný radca.

39. Taktiež bolo nesporné, že žalobkyňa bola v trvaní od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dočasne
práceneschopná. Nesporným a preukázaným tiež bola existencia písomného rozhodnutia ministra
vnútra zo dňa XX.XX.XXXX formou organizačného opatrenia č. XX/XXXX, na základe ktorého s
účinnosťou od XX.XX.XXXX došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne na Okresnom
úrade Komárno ako aj to, že dňa XX.XX.XXXX bolo ministrom vnútra vydané ďalšie organizačné

opatrenie č. 4/2022, ktorým ku dňu XX.XX.XXXX znovu bolo vytvorené štátnozamestnanecké miesto
žalobkyne, a ktoré bolo ešte počas trvania práceneschopnosti žalobkyne dňa XX.XX.XXXX obsadené
novou zamestnankyňou.

40. Nesporným a preukázaným tiež bolo, že dňa XX.XX.XXXX bola zo strany žalovaného žalobkyni
daná písomná výpoveď, ktorej prevzatie žalobkyňa osobne potvrdila dňa XX.XX.XXXX svojim podpisom

na výpovedi s tým, že ale na výpovedi uviedla, že s výpoveďou nesúhlasí. Výpoveď bola žalobkyni
daná z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. s odôvodnením, že
písomným rozhodnutím ministra vnútra SR formou organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 14 z
XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX došlo k organizačným a systemizačným zmenám zloženia
a počtu štátnozamestnaneckých miest na Okresnom úrade Komárno služobného úradu Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností sa s účinnosťou od XX.XX.XXXX zrušilo
štátnozamestnanecké miesto odborný radca, platová trieda 5, v odbore štátnej služby 2.17 - vnútro v
organizačnom útvare odbor všeobecnej a vnútornej správy Okresný úrad Komárno služobného úradu
Ministerstva vnútra SR, na ktorom žalobkyňa vykonávala stálu štátnu službu s tým, že výpovedným
dôvodom je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta odborný radca. Dôsledkom organizačnej zmeny

podľa § 24 zákona o štátnej službe uvedeného štátnozamestnaneckého miesta je zrušenie jej
štátnozamestnaneckého miesta štátneho zamestnanca na základe rozhodnutia ministra vnútra SR.
Z predmetnej výpovede ďalej vyplýva, že služobný úrad v rámci ponukovej povinnosti preveril
možnosť ponuky vhodného štátnozamestnaneckého miesta podľa § 29 zákona o štátnej službe vo
svojej podriadenosti a ponuku vhodných voľných štátnozamestnaneckých miest predložil žalobkyni

na pohovore, pričom žiadne z ponuky neprijala, nesúhlasila s trvalým preložením a nedohodla sa so
služobným úradom inak.

41. Sporným bola teda platnosť výpovede zo dňa XX.XX.XXXX, a teda sporným bola platnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX.

42. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že v čase výpovede dňa XX.XX.XXXX
neexistoval právny dôvod, ktorý by odôvodňoval prijať záver, že výpoveď z dôvodu podľa § 75
ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. by bola platná a teda, že by bolo platné skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne.

43. Súd má predovšetkým za to, že konanie žalovaného bolo v absolútnom rozpore so základnými
princípmi zákona č. 55/2017 Z.z., najmä princípu zákonnosti, efektívneho riadenia, profesionality a
princípu stability.

44. Súd tiež poukazuje najmä na to, že „za neplatný právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba
považovať aj taký, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa
prieči dobrým mravom (§ 39 OZ)“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 6Cdo
449/2013). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je nesporné, že štátnozamestnanecké miesto,
na ktorom vykonávala štátnu službu žalobkyňa pred tým, ako sa stala dočasne práceneschopnou, ku

dňu ukončenia jej práceneschopnosti reálne existovalo. Vniklo opätovne už k XX.XX.XXXX. Služobný
úrad toto štátnozamestnanecké miesto žalobkyne od vydania opatrenia ministra vnútra SR č. XX/XXXX,
teda po krátkej dobe znovu vytvoril, a to všetko ešte počas trvania ochrannej doby žalobkyne. Už na
základe listu zo dňa XX.XX.XXXX prednosta Okresného úradu Komárno žiadal o prisystemizovanie
štátnozamestnaneckého miesta ku dňu XX.XX.XXXX, na ktorom pôsobila žalobkyňa, keďže išlo o

štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa vykonávajú samostatne ucelené činnosti na úseku matrík.
Z uvedeného listu v zásade vyplynulo, že existencia predmetného štátnozamestnaneckého miesta bola
nevyhnutná, pričom Okresný úrad Komárno mal záujem ho obsadiť zamestnancom v dočasnej štátnej
službe, pretože ako uviedol, dočasné riešenia ako prerozdelenie agendy medzi iných zamestnancovnie je postačujúcim riešením. Samotný prednosta Okresného úradu Komárno poukázal na to, že
charakter tejto funkcie si vyžaduje odbornú prax a špeciálne školenie do centrálnej databázy matričných
udalostí CISMA (pozn. súdu: centrálny informačný systém matrík). Súd mal za preukázané, že

dňa XX.XX.XXXX bolo prijaté organizačné opatrenie ministra vnútra SR, na základe ktorého dňom
XX.XX.XXXX bolo vytvorené predmetné štátnozamestnanecké miesto, na zabezpečenie kvalitnejšieho
a efektívnejšieho výkonu služobných činností. E. uvedenému, listom zo dňa XX.XX.XXXX prednosta
Okresného úradu Komárno oznámil žalobkyni, v tom čase v ochrannej dobe, že došlo k organizačnej
zmene písomným rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky formou organizačného opatrenia

č. 14 zo dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX na Okresnom úrade Komárno služobného
úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na základe ktorého sa s účinnosťou od XX.XX.XXXX
zrušilo štátnozamestnanecké miesto žalobkyne. Predmetné štátnozamestnanecké miesto žalobkyne
bolo teda v krátkej dobe počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne znovu vytvorené
práve z dôvodu, že činnosť na úseku matrík bola nevyhnutná a potrebná.

45. Súd mal za preukázané, a to aj zo samotnej výpovede zo dňa XX.XX.XXXX aj zo žiadosti o
prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.09.2022, že výpoveď žalobkyne
bola prerokovaná zástupcami zamestnancov, nič to však nemení na tom, že konanie smerujúce k
výpovedi súd posúdil ako absolútne neplatné, rozporné so zákonom, dobrými mravmi a základnými
princípmi zákona o štátnej službe (§ 39 OZ v spojení s § 172 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z.).

Nebolo preukázané, či vôbec zástupcovia zamestnancov boli oboznámení s tým, čo predchádzalo
výpovedi. V samotnej žiadosti zo dňa 21.09.2022 tieto okolnosti úplne absentujú. Je v nej obsiahnuté v
zásade iba to, že s účinnosťou od XX.XX.XXXX bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto žalobkyne.
Skutočnosť, že ešte v čase trvania ochrannej doby žalobkyne bolo toto miesto znovu vytvorené, v
žiadosti úplne chýba. Skutočnosť, že už v čase prerokovania výpovede štátnozamestnanecké miesto,

ako totožné štátnozamestnanecké miesto žalobkyne existovalo, nebola ozrejmená a zástupcovia
zamestnancov o tejto skutočnosti zjavne nemali ani vedomosť. Súd preto dodáva, že „napriek tomu, že
pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok výpovede ... je rozhodujúci stav v čase výpovede,
predsa len nie sú celkom bez právneho významu aj okolnosti, ktoré predchádzajú doručeniu výpovede
zamestnancovi.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 234/2018 z 25.04.2019).

46. Úkony služobného úradu smerujúce k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne súd
považuje za úkony odporujúce nielen základným princípom štátnej služby ale aj dobrým mravom, a
teda odporujúce zákonu (§ 39 OZ). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 443/2019 zo dňa 19.11.2019, aj keď v danom prípade išlo o pracovný

pomer, nie štátnozamestnanecký pomer, avšak bola riešená podstatná právna otázka týkajúca sa
ponukovej povinnosti v prípade nadbytočnosti počas práceneschopnosti zamestnanca, teda obdobne
ako v prípade žalobkyne, pričom podľa predmetného uznesenia „v prípade skončenia pracovného
pomeru z dôvodu nabytočnosti má zamestnávateľ ponukovú povinnosť aj voči zamestnancovi, ktorý
je práceneschopný, a to z dôvodu vytvorenia rovnakých podmienok na prijatie rozhodnutia vykonávať

ponúknutú prácu pre zamestnávateľa v porovnaní s ostatnými zamestnancami a dodržania zásady
rovnakého zaobchádzania. Opačné konanie zamestnávateľa nesie znaky diskriminácie a je v rozpore
s dobrými mravmi.“ Je zrejmé, že v tejto právnej veci, počas obdobia, keď bola žalobkyňa uznaná
za dočasne práceneschopnú, bolo zrušené a neskôr znovu vytvorené štátnozamestnanecké miesto
žalobkyne, pričom listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako Oznámenie organizačnej zmeny a

systematizačnej zmeny číslo T.-OP-XXXX/XXXXXX-XXX bola žalobkyňa síce informovaná o tom, že
písomným rozhodnutím ministra vnútra SR č. 14 zo dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX
došlo k organizačným a systemizačným zmenám zloženia a počtu štátnozamestnaneckých miest na
Okresnom úrade Komárno služobného úradu Ministerstva vnútra SR a na základe tejto skutočnosti
s účinnosťou od XX.XX.XXXX sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto odborný radca, platová trieda

5, v odbore štátnej služby 2.17 vnútro v organizačnom útvare odbor všeobecnej vnútornej správy
Okresný úrad Komárno služobného úradu Ministerstva vnútra SR, na ktorom žalobkyňa pred uznaním
za dlhodobo práceneschopnú vykonávala štátnu službu, avšak už jej nebolo ponúknuté znovu vytvorené
miesto, ktoré bolo obsadené iným zamestnancom, čo bolo nesporné, a to napriek tomu, že listom
číslo T.-OP-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX prednosta Okresného úradu Komárno žiadal

o prisystemizovanie štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne. Uvedené konanie žalovaného súd
vyhodnotil ako konanie rozporné s dobrými mravmi, a teda rozporné so zákonom a ako také neplatné.47. Predmetné konanie žalovaného fakticky odporovalo aj ustanoveniu § 24 zákona č. 55/2017 Z.z.,
týkajúceho sa organizačnej zmeny, pretože súd dospel k záveru, že nikdy skutočne nedošlo k zrušeniu
štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, ktorá podľa opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta

vykonávala činnosti na úseku vedenia matrík na Okresnom úrade Komárno, keďže činnosť tohto
štátnozamestnaneckého miesta bola reálne vykonávaná počas celého obdobia, a to aj v čase, kedy
bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú. Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na to,
že podľa § 4 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách (ďalej aj zákon č. " č. 154/1994 Z.z.") matriku ako
výkon štátnej správy vedie obec, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košiciach

mestská časť, ktoré sú uvedené v prílohe (ďalej len "matričný úrad"). Územné obvody matričných úradov
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo"), pričom podľa prílohy k zákonu č. 154/1994 Z.z. do zoznamu matričných úradov je v
Nitrianskom kraji, okres Komárno, zaradený aj matričný úrad Komárno.

48. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že uvedené porušenia zákona konštatovala aj Rada pre štátnu

službu v liste zo dňa 27.10.2022 číslo 13254/2022. Napokon súd dodáva, že samotný prednosta
Okresného úradu Komárno v liste zo dňa 15.06.2022 číslo T.-OP-XXXX/XXXXXX-XXX okrem iného
uviedol, že „...opatrenie o vyňatí zamestnanca z evidencie aktívnych zamestnancov má pre služobný
úrad len štatistický charakter...“ „...na štátneho zamestnanca ... nemá vyňatie z evidenčného stavu
zamestnancov žiadny dopad; zamestnanec vyňatý z evidenčného stavu je zamestnancom služobného

úradu...“.

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne posúdenie veci súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobe
vyhovel. Súd dospel k záveru, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou

zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné z dôvodu, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady /najmä ku
dňu výpovede nebol daný zákonný dôvod výpovede podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017
Z.z., ponuková povinnosť nebola splnená v súlade so zákonom/, ale aj pre absolútnu neplatnosť pre
rozpor s dobrými mravmi. Súd má za to, že v čase výpovede dňa XX.XX.XXXX nebol daný dôvod
výpovede podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z., podľa ktorého služobný úrad môže dať

štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v
dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné
štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak, pritom služobný úrad môže
dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa § 75 zákona č. 55/2017 Z.z. (§ 73 ods. 2

cit. zákona).

50. Súd tiež poukazuje na to, že v rámci výroku rozhodnutia zasiahol do znenia petitu, čo sa týka jeho
formulačného / gramatického vyjadrenia bez zásahu do obsahovej stránky. V danom prípade nejde o
porušenie zásady ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit tak, že použitím iných slov vyjadrí vo

výroku svojho rozhodnutia to, čo je z jeho obsahu zrejmé. Pri formulácii výroku súd musí dbať len na to,
aby z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa strana sporu skutočne domáhala. Z obsahu žaloby
je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáhala, a to neplatnosti výpovede zo dňa XX.XX.XXXX, na základe
ktorej mal skončiť jej štátnozamestnanecký pomer. Preto súd doplnil túto špecifikáciu do výrokovej
časti rozsudku. V tejto súvislosti súd najmä poukazuje na to, že „obsah žaloby nie je tvorený výlučne

žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja
(causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať
v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen
samotný žalobný návrh.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2020, sp.
zn. 7Cdo/268/2019, R XX/XXXX).

51. „Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému
uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti,
súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia
rovnaképrávaapovinnosti,ktorýchsažalobcadomáhal.Ibasúdrozhodujeotom,akobudeformulovaný

výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.
Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho
sa žalobca žalobou skutočne domáhal.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.5Cdo/254/2009 zo dňa 28.09.2010). Súd má za to, že žalobkyňa jasne označila, čoho sa v spore
domáha.

52. Súd pre úplnosť dodáva, že „všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať
formálnyčiformalistickývýkladaaplikáciupráva,alemajúposkytovaťtakývýkladaaplikáciupráva,ktorý
je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov...“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 48/2010 zo dňa
29.02.2012). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa oprávnene domáhala určenia

neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX.

53. Súd tiež dodáva, že keďže došlo k vylúčeniu peňažného nároku žalobkyne uplatneného žalobou v
tejto právnej veci na samostatné konanie, súd nerozhodoval v spore medzitýmnym rozsudkom podľa
§ 214 CSP.

54.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný
úspech súd rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej
časti tohto rozsudku a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%.

55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto
rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods.
1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.