Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123284987
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123284987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: JUDr. Mareka Radačovského,
so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, správcu majetku úpadcu eng power s. r. o. v konkurze, so sídlom
Pri bitúnku 1887/11, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 194 824, zastúpeného: bodnarlegal
s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 865 459, proti
žalovanému: Fenex s.r.o., so sídlom Štúrova 3/6, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 728 010,
o zaplatenie 120,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice
zo dňa 08.01.2024, č. k. 43Cb/32/2023 – 139, takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 120,- eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 120,- eur od 01.10.2021 do 21.04.2022, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušuje
a konanie v tejto časti zastavuje.

II. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 40,- eur.

III. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a v odvolacom konaní v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 120,- eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 120,- eur od 01.10.2021 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky 40,- eur a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca (úpadca) v zastúpení správcom konkurznej podstaty evidoval

voči žalovanému faktúru č. 2021308 na sumu 120,- eur, splatnú dňa 30.09.2021. Uvedená faktúra
vyplývala z obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z obdobia pred vyhlásením konkurzu na
majetok úpadcu (uznesenie sp. zn. 26K/2/2022 zo dňa 12.04.2022). Zároveň bolo v konaní preukázané,
že žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávky, ktoré boli spôsobilé k vzájomnému započítaniu
pohľadávok, ktoré boli zo strany žalovaného prihlásené do konkurzu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 580 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 4

zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako ZKR) a uviedol, že žalovaným
bol síce navrhovaný zápočet vzájomných pohľadávok, ale do rozhodnutia súdu nedošlo k vykonaniu
započítacieho úkonu (jednostrannému či dohody). Súd prvej inštancie tak uzavrel, že napriek tomu, žeexistovali vzájomné pohľadávky spôsobilé k vzájomnému zápočtu, nedošlo k vykonaniu zápočtu, a to
pred konaním a ani počas konania.

4. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorým žiadal zamietnutie žaloby a aby
súdžiadnejzostránnepriznalnároknanáhradutrovkonania.Uviedol,žedňa09.01.2024došlozostrany

žalovaného k jednostrannému započítaniu pohľadávok. Zároveň žalovaný žiadal nepriznať náhradu
trov konania, nakoľko zo strany žalobcu mohlo dôjsť k jednostrannému započítaniu skôr, ako zo strany
žalovaného, čo by viedlo k hospodárnejšiemu konaniu žalobcu. K odvolaniu priložil žalovaný svoje
podanie zo dňa 09.01.2024, ktoré adresoval žalobcovi.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu potvrdil, že mu dňa 09.01.2024 bol doručený dokument –

jednostranný zápočet žalovaného zo dňa 09.01.2024, na základe ktorého si žalovaný jednostranne
započítal svoj tam špecifikovaný nárok proti nároku žalobcu uplatňovanému v tomto konaní. Žalobca
preto uviedol, že berie žalobu v časti istiny 120,- eur späť. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol
o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby v časti istiny 120,- eur, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
v tejto časti a konanie v tejto časti zastavil. V ostávajúcej časti však žalobca zotrval na podanej žalobe,

pričom uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní nijako relevantne rozsudok súdu prvej inštancie
v ostávajúcej časti nespochybňuje. Vzhľadom na procesné zavinenie čiastočného zastavenia konania
a nedôvodnosť podaného odvolania (v zvyšnej časti) žalobca uviedol, že mu patria prvoinštančné aj
odvolacie trovy konania.

7. Dňa 03.04.2024 bolo doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že dňa 27.03.2024 došlo
k započítaniu aj zvyšnej časti pohľadávky – príslušenstva pohľadávky. K tomuto podaniu priložil žalovaný
svoje podanie zo dňa 26.03.2024, ktoré adresoval žalobcovi.

8. Následne žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.04.2024 potvrdil, že mu bolo dňa 27.03.2024

doručené podanie žalovaného označené ako započítanie príslušenstva pohľadávky. Žalobca poukázal
na § 54 ZKR a uviedol, že nie je možné započítanie nároku žalobcu, ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu.
Preto nie je možné započítanie pohľadávky žalovaného proti pohľadávke žalobcu na 9 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 120,- eur od 22.04.2022 (t. j. od vyhlásenia konkurzu) do zaplatenia. Rovnako
započítanie žalovaného nijako nespomína pohľadávku žalobcu na náklady spojené s uplatnením

pohľadávky 40,- eur, ktorý nárok ale taktiež vznikol až po vyhlásení konkurzu a teda nemôže zaniknúť
zápočtom. S ohľadom na tieto skutočnosti tak žalobca vzal čiastočne žalobu späť aj v časti o zaplatenie 9
% ročného úroku z omeškania zo sumy 120,- eur od 01.10.2021 do 21.04.2022. Žalobca však uviedol, že
naďalej zotrváva na podanej žalobe v ostávajúcej časti, keďže mu patrí nárok na 9 % úrok z omeškania
zo sumy 120,- eur od 22.04.2022 do 09.01.2024 (deň doručenia zápočtu istiny) ako aj náklady spojené

s uplatnením pohľadávky 40,- eur.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP.

10. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

11. V danom prípade bol rozsudok súdu prvej inštancie vyhlásený dňa 08.01.2024. Dňa 31.01.2024 bol
rozsudok súdu prvej inštancie doručený žalovanému, ktorý dňa 12.02.2024 podal voči rozsudku súdu
prvej inštancie odvolanie. Rozsudok súdu prvej inštancie tak z dôvodu včasného a procesne prípustného
odvolania žalovaného nenadobudol právoplatnosť. Dňa 13.03.2024 bolo žalobcom podané vyjadrenie
k odvolaniu, ktoré (podľa svojho obsahu) je aj čiastočným späťvzatím žaloby. Rovnako dňa 05.04.2024

bolo doručené súdu podanie, ktoré je ďalším čiastočným späťvzatím žaloby. Keďže teda žalobca po
rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť,
vzal žalobcu čiastočne späť, a žalovaný s týmto nevyjadril nesúhlas, odvolací súd, v súlade s § 370 CSP,
v časti konania o zaplatenie 120,- eur a úroku z omeškania 9 % ročne od 01.10.2021 do 21.04.2022,pripustil toto čiastočné späťvzatie, v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v tejto časti konanie
zastavil.

12. Obsahom odvolania žalovaného bolo len tvrdenie, že dňa 09.01.2024 došlo zo strany žalovaného
k jednostrannému započítaniu pohľadávok. Žalovaný teda v odvolaní uviedol novú skutočnosť,
ktorú v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal. Ide o novotu v odvolacom konaní. Keďže
k započítaciemu úkonu žalovaného došlo až deň po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný
toto skutkové tvrdenie ako prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom

prvej inštancie, mohol v odvolaní uplatniť. Ide tak o novotu, ktorá je povolenou novotou v odvolacom
konaní (§ 366 písm. d/ CSP).

13. Účinky započítania nastávajú spätne k okamihu, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli
(§ 580 druhá veta Občianskeho zákonníka). V praxi pôjde o okamih splatnosti neskoršej kompenzabilnej
pohľadávky. V danom prípade v zmysle započítacieho prejavu došlo k stretu pohľadávok splatných dňa

30.09.2021 a 04.12.2021. K stretu pohľadávok tak došlo k 04.12.2021. Vtedy nastal moment zániku
dlhu. Ak si teda žalobca uplatnil úroky z omeškania za obdobie od 01.10.2021 do zaplatenia a súd
prvej inštancie takto žalobcovi nárok na úrok z omeškania priznal, pričom týmto momentom „zaplatenia“
je práve deň 04.12.2021, kedy sa započítané pohľadávky stretli, žalobca si vlastne uplatnil a boli mu
priznané len úroky z omeškania za obdobie od 01.10.2021 do 04.12.2021. Keďže žalobca vzal žalobu

aj v tejto časti späť a konanie bolo zastavené, týmto bolo rozhodnuté o celom uplatnenom nároku na
úrok z omeškania.

14. Po čiastočných späťvzatiach žalobcu tak zostal predmetom konania len nárok na náklady spojné
s uplatnením pohľadávky 40,- eur. Tento nárok žalobcovi vznikol, keď si žalobou (dôvodne) uplatnil svoju

pohľadávku. Tak ako v prípade úrokov z omeškania aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených
suplatnenímpohľadávkyvznikáexlegevdôsledkuomeškaniadlžníkasosplnenímpeňažnéhozáväzku,
k čomu v danom prípade nesporne došlo. Na tento nárok nemá existencia neskoršieho započítania
žiaden vplyv, preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

15. Keďže došlo k čiastočnému zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a čiastočnému zastaveniu
konania, je potrebné nanovo rozhodnúť o trovách konania pred súdom prvej inštancie (analogická
aplikácia § 396 ods. 2 CSP). Rovnako je potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Žalobca
vzal žalobu v časti istiny a úroku z omeškania späť, na základe započítania pohľadávok žalovaným,

ku ktorému došlo až v priebehu konania. Žaloba teda bola podaná dôvodne, dôvodne bolo vedené aj
konanie, a to až do okamihu vykonania započítacieho úkonu žalovaným. Na túto skutočnosť žalobca
správne a včas reagoval späťvzatím. Odvolací súd tak má za to, že vedenie konania a čiastočné
zastavenie konania zavinil žalovaný, a to nezaplatením dlhu, resp. neskorým započítaním. Preto nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní náleží žalobcovi (§ 256 ods.

1 CSP).

16. Pokiaľ ide o názor žalovaného vyjadrený v odvolaní, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepatrí,nakoľkozostranyžalobcumohlodôjsťzapočítaniupohľadávok,čímbypredišieltomutokonaniu,
jepotrebnéuviesť,ževykonaniezapočítaniajeprávomaniepovinnosťou.Žalobcatakkjednostrannému

zápočtu pristúpiť mohol, ale nemusel. Nemožno ho preto sankcionovať nepriznaním náhrady trov
konania, ak sa rozhodol pre súdne uplatnenie pohľadávky, namiesto vykonania jednostranného zápočtu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).