Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425202354
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425202354.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: S.. K. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, P. Z., proti žalovanej: Československá obchodná banka, a.s., IČO : 36 854
140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 02. apríla 2025, č.k. 51Csp/13/2025-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia potvrdzuje.
V napadnutej časti o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok uznesenie súdu prvej inštancie
zrušuje.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny
poplatok v sume 50,- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatreniadomáhalauloženiazákazužalovanejčoilenčiastočneinkasovaťsplátky,vrátaneminimálnych
splátok, za účelom vyrovnania úverového dlhu vo výške 6.507,75 eur, ktorý vznikol na kreditnom účte

žalobkyne, č. X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj inkasovať zmluvné a sankčné úroky z tejto
sumy, a to z kreditného účtu žalobkyne, č. X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX alebo z bežného
účtu žalobkyne, č. X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj zakázania žalovanej naďalej úročiť
neuhradené splátky, vrátane minimálnych splátok, za účelom vyrovnania úverového dlhu vo výške
6.507,75 eur, ktorý vznikol na kreditnom účte žalobkyne, č. X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a
to zmluvne dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 19,5 % ročne, ako aj úročiť ich touto úrokovou

sadzbou zvýšenou o sadzbu úroku z omeškania vo výške zverejnenej v prevádzkových priestoroch
pobočiek žalovanej a na internetovej stránke L..P..sk odo dňa ich údajnej splatnosti. Ďalej žalobkyňa
navrhla, aby súd prvej inštancie poučil žalovanú o možnosti podať žalobu o zaplatenie sumy 6.507,75
eur s príslušenstvom proti žalobkyni. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka uzatvorila so žalovanou dňa 05.09.2022
zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej vydala žalovaná žalobkyni kreditnú

kartu s mesačným limitom čerpania finančných prostriedkov do 7.500,- eur. Podmienky používania tejto
kreditnej karty upravujú Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, v rámci ktorých
poskytuje žalovaná, okrem iného, aj službu v podobe mobilnej aplikácie, ktorá umožňuje pridanie
kreditnej karty do podporovaného zariadenia s využitím mobilného telefónu, tzv. službu Apple Pay. Jej
využívanie sa podľa týchto podmienok riadi Obchodnými podmienkami ČSOB, a. s. pre Aplikácie tretích
strán a spočíva v tom, že si držiteľ kreditnej karty aktivuje tzv. mobilnú peňaženku, do ktorej pridá svoju

kreditnú kartu a môže začať platiť prostredníctvom mobilného telefónu. Žalovaná a spoločnosť Apple
garantujú držiteľovi kreditnej karty bezpečnosť tejto služby. Ďalej tvrdila, že dňa 11.01.2025 túto službuvyužila, požiadala o pridanie svojej kreditnej karty do aplikácie mobilnej peňaženky, pričom v dňoch
15. a 16.01.2025 boli z tejto platobnej karty vykonané neoprávnené platby neznámym subjektom v
celkovej výške 6.507,75 eur (dňa 15.01.2025 v sume 372.78 eur u obchodníka ESKY FR Radom, v

sume 610.- eur u obchodníka Farfetch Europe Tradin Amsterdam-Dui, v sume 1.070,- eur u obchodníka
VestiaireColleclive Paris, v sume 1.179.- eur u obchodníka MGP Pixmania 290402593 Paris, v sume
335.97 eur u obchodníka Nike FR a dňa 16.01.2025 v sume 1.440.- eur u obchodníka Prada FR Paríž a
v sume 3 x 500.- eur u obchodníka FDJ BOULOGNE BILL). Celkom 6.507,75 eur. Konštatovala, že na
tieto neoprávnené platby ju upozornila priamo žalovaná, ktorá kreditnú kartu aj dočasne zablokovala.

Žalobkyňa preto podala na pobočke žalovanej reklamáciu, v ktorej namietala, že tieto platby nikdy
nevykonala, nemala o nich vedomosť a vykonať ich ani nemohla, nakoľko boli vykonané zo zahraničia,
pričom v týchto dňoch sa žalobkyňa nachádzala na území SR. Poukázala na odpoveď žalovanej,
ktorá uviedla, že dňa 11.01.2025 došlo k použitiu platobnej karty žalobkyne číslo XXXXXX *. tým,
že číslo karty, dátum platnosti a CVV2/CVC2 kód boli pridané a verifikované do aplikácie mobilnej
peňaženky Google Wallet/ApplePay mobilného zariadenia, z ktorého boli následne zrealizované sporné

transakcie. Jedinečný autorizačný kód potrebný na priradenie platobnej karty do aplikácie mobilnej
peňaženky bol žalovanou dňa 11.01.2025 o 18:50:01 hod. doručený vo forme správy na mobilný telefón
žalobkyne. Žalovaná mala za to, že použitie dôverných informácii o platobnej karte v spojení so zadaním
autorizačného kódu doručeného vo forme SMS určeného na aktiváciu mobilnej peňaženky predstavujú
autentifikačný postup, ktorý overuje totožnosť klienta pri aktivácii aplikácie mobilnej peňaženky. Z

pohľadu žalovanej boli žalobkyňou reklamované platobné operácie autentifikované, bankou riadne
zaznamenané a neboli ovplyvnené žiadnou technickou poruchou alebo iným nedostatkom na strane
žalovanej. Pokiaľ si žalobkyňa aktivovala žalovanou ponúkanú službu platobnej peňaženky Apple
Pay, tak žalobkyňa nesie plnú zodpovednosť za odídené platby, hoci k nim došlo zneužitím platobnej
karty treťou osobou. Žalovaná následne zamietla aj opakovanú reklamáciu žalobkyne s odôvodnením,

že žalovaná stráca kontrolu nad jednotlivými platobnými operáciami uskutočnenými tokenizovanou
platobnou kartou a tieto sa vykonávajú v zmysle zmluvného vzťahu medzi klientom ako držiteľom
platobnej karty a službou elektronickej peňaženky podľa pravidiel a podmienok určených spoločnosťami
prevádzkujúcimi elektronické peňaženky. Žalovaná mala za to, že od nej nemožno spravodlivo
požadovať, aby zabránila realizácii platobných operácii na základe prvotnej platobnej operácie, ktorá

je iná ako tie, ktoré sú klientom bežne vykonávané. Žalobkyňa sa s týmito závermi nestotožnila, preto
podala v poradí tretiu reklamáciu, na ktorú už ale žalovaná neodpovedala a dňa 26.02.2025 pristúpila k
uplatňovaniu úrokov zo sumy 6.507,75 eur a k ich strhnutiu z bežného účtu žalobkyne.
3.Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,žežalobkyňavysvetlila,žeslužbaelektronickejpeňaženkynarozdiel
od realizácie iných platieb kreditnou kartou v ostatných prípadoch prebieha tak, že po aktivácii mobilnej

peňaženky sa vykonávanie platieb deje bez potreby ďalšieho overovania jednotlivých platieb cez tzv.
smarttoken alebo PIN, či iný verifikačný údaj, ako je tomu v každom prípade pri ostatných platbách
kreditnou kartou. Namietala, že táto informácia ale nevyplýva zo žiadnych ustanovení Podmienok pre
vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty ani ustanovení Obchodných podmienok ČSOB, a. s. pre
aplikáciu Apple pay, pričom ani nebola žalovanou riadne poučená o vysokej rizikovosti využívania tejto

služby, ktorá spočíva v tom, že klient sa nedokáže včas dozvedieť o zneužití jeho platobnej karty
treťou osobou, nakoľko jednotlivé platby v rámci využívania služby mobilnej peňaženky už nepodliehajú
ďalšej verifikácii, a teda klient o nich nemá včasnú vedomosť a tak nemôže využiť svoje právo už pri
prvej takejto platbe urýchlene požiadať banku o zablokovanie kreditnej karty. Mala potom za to, že
ak klient o tomto zásadnom rozdiele nebol bankou poučený, tak nie je možné zo strany banky zbaviť

sa zodpovednosti za bezpečnosť takto poskytovanej služby a túto prenášať na klienta. Zhrnula, že
i v prípade, ak žalovaná stráca pri využívaní služby Apple Pay kontrolu nad jednotlivými platobnými
operáciami, tak táto skutočnosť ju nezbavuje aj zodpovednosti za zneužitie tejto platobnej karty,
nakoľko strata kontroly nad tokenizovanou platobnou operáciou a neexistencia zodpovednosti za takúto
neoprávnene vykonanú platobnú operáciu nie je to isté. Následne žalobkyňa opísala postup, ktorým

žalovaná pridala prostredníctvom kódu zaslaného v SMS kreditnú kartu žalobkyne do aplikácie Apple
Pay a aktivovala službu mobilnej peňaženky. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovanej, že žalobkyňa
oznámenímdôvernýchinformáciíosvojejplatobnejkarteaoznámenímjedinečnéhoautorizačnéhokódu
aktivovala svoju mobilnú peňaženku v mobilnom zariadení tretej osoby. Túto argumentáciu žalovanej
označila za ničím nepodložené tvrdenie, nakoľko žalobkyňa nemala najmenší dôvod tento kód posielať

ďalej tretej osobe a zároveň vylučuje poskytnutie údajov z jej karty pre účel registrácie akejkoľvek tretej
osoby do aplikácie Apple Pay. Z dôkazov predložených žalovanou potom vyplýva iba to, že žalobkyňa
si aktivovala vlastnú elektronickú peňaženku, avšak z nich už nevyplýva, že by tým zároveň aktivovala
túto mobilnú peňaženku aj v prospech akejkoľvek tretej osoby, a teda, že by tretej osobe oznámiladôverné informácie o svojej platobnej karte a zároveň jedinečný autorizačný kód. Argumentovala, že len
zadávala údaje zo svojej kreditnej karty, ktoré sa bežne používajú pri online platbách, čo ale neznamená,
že týmto zároveň oznamuje tretej osobe aj verifikačný kód zaslaný žalovanou. Ak bolo potom jeho

zadanie na aktiváciu tejto služby v ďalšom nejakým spôsobom zneužité treťou osobou, tak k tomu prišlo
bez akéhokoľvek vedomia žalobkyne, ktorá ako spotrebiteľ za to nemôže niesť zodpovednosť. Mala
ďalej za to, že klient nemôže niesť zodpovednosť ani v prípadoch, ak si službu Apple Pay aktivoval
cez podvodnú stránku, o podvodnosti ktorej nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť. Pokiaľ nie je
možné aktivovať službu Apple Pay inak ako zadaním údajov z platobnej karty a zadaním aktivačného

kódu zaslaného bankou klientovi v podobe SMS správy, tak potom za prípadné zneužitie takto zadaných
údajov platobnej karty nesie zodpovednosť banka, aj keby si klient tuto službu aktivoval cez podvodnú
internetovú stránku. V danej veci ale žalovaná doposiaľ žalobkyni nepreukázala ani len to, že táto by
si službu Apple Pay aktivovala cez podvodnú stránku, keď žalovaná uvádza len to, že tak žalobkyňa
spravila „pravdepodobne“, čo samo o sebe na prenesenie zodpovednosti za vykonané neoprávnené
platby nestačí. Zhrnula, že žalovaná nesie plnú zodpovednosť za transakcie, ktoré prebehli v dňoch

15.01. a 16.01.2025 v celkovej výške 6.507,75 eur, nakoľko z jej strany nebolo žalobkyni preukázané
žiadne protiprávne konanie. V tejto súvislosti ešte skonštatovala, že sa možno domnievať, že k zneužitiu
údajov jej platobnej karty došlo potom, čo si na internetovej stránke spoločnosti NETFLIX aktualizovala
platobné údaje, nakoľko v danom čase mala prerušené poskytovanie služieb touto spoločnosťou,
pričom následne došlo k obnoveniu poskytovania tejto služby. Poukázala na to, že v súčasnosti je

už uvedený link na spoločnosť NETFLIX označený ako podvodný, čo v rozhodnom čase v januári
2025 nebolo. Vyjadrila názor, že žalovaná neupozornením svojich klientov zanedbala svoju preventívnu
povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka, čo vylučuje vyhodnotenie konania žalobkyne z
hľadiska zavinenia ako nedbanlivostného. Mala za to, že vzhľadom na ochranu spotrebiteľa je v takýchto
prípadoch nevyhnutné, aby žalovaná pri každom zaslaní verifikačného kódu prostredníctvom SMS

svojho klienta zároveň upozornila a riadne poučila o možnom zneužití treťou osobou. O to viac by si mala
túto povinnosť plniť pri takých službách, kde sa už v ďalšom nevyžaduje ďalšia verifikácia a autorizácia
finančných operácií a naviac pri plnej vedomosti žalovanej o častých phishingových podvodoch pri ich
využívaní. Ďalej namietala, že neobstojí ani argumentácia žalovanej, že stráca kontrolu nad jednotlivými
platobnými operáciami uskutočnenými tokenizovanou platobnou kartou, nakoľko žalobkyňa má uzavretý

zmluvný vzťah so žalovanou a nie so spoločnosťou Apple. Poukázala na to, že Obchodné podmienky
ČSOB, a. s. neobsahujú poučenie o tom, že po aktivácii elektronickej peňaženky už platby nepodliehajú
ďalšiemu schvaľovaniu cez smart token, pričom v tomto smere nepostačujú ani podmienky používania
služby Apple Pay, ktoré ani nie sú zverejnené na webovej stránke žalovanej a ani nie sú súčasťou jej
obchodných podmienok. Zhrnula, že žalovaná by mala poučiť svojich klientov tak, že v prípade, že si

klient aktivuje službu elektronickej peňaženky, tak žalovaná stráca akúkoľvek zodpovednosť za platby
cez túto službu realizované, nakoľko až do výšky prípustného denného limitu nebudú tieto platby už
prostredníctvom žalovanej verifikované iným ochranným prvkom.
4. Následne žalobkyňa citovala zo Smernice 2015/2366 o platobných službách na vnútornom trhu
(PSD2), podľa ktorej má banka povinnosť informovať klienta o jeho povinnostiach v súvislosti s

bezpečnosťou platobných nástrojov, vrátane toho, čo sa považuje za hrubú nedbanlivosť. Ak banka
neposkytne jasné a zrozumiteľné informácie o tom, aké správanie sa považuje za hrubú nedbanlivosť,
môže byť táto skutočnosť zohľadnená pri rozhodovaní, či banka môže v prípade zneužitia karty prijať
zodpovednosť. Ak klient nebol správne informovaný a došlo k zneužitiu karty, banka by mala znášať
zodpovednosť, pokiaľ z jej strany nedôjde k preukázaniu, že klient jednal s hrubou nedbanlivosťou.

Naviac, banka je povinná reklamáciu vyhodnotiť ako oprávnenú, ak klient preukáže, že došlo k
zneužitiu platobnej karty, aj keď poskytol bezpečnostné prvky. Vzhľadom na uvedené potom žalobkyňa
skonštatovala, že žalovaná vo svojich Obchodných podmienkach pre používanie kreditnej karty nielenže
nedostatočne informuje o povinnostiach klienta v súvislosti s bezpečnosťou platobných nástrojov, ale ani
v súvislosti s poskytovaním tejto služby neupravuje žiadne prípady tzv. hrubej nedbanlivosti. Žalovaná

neupozornila svojich klientov na podstatný rozdiel spočívajúci v tom, že pri iných platobných operáciách
vždy vyžaduje potvrdenie každej transakcie cez smart token, alebo cez PIN, avšak pri operáciách
cez službu Apple Pay sa už uvedená verifikácia žalovanou nevyžaduje. Intenzita klasifikácie konania
ako hrubej nedbanlivosti pritom závisí od miery a rozsahu poučenia žalovanou ohľadom využívania
daného produktu alebo danej služby. Čím je toto poučenie užšie, tým je zodpovednosť žalovanej

väčšia a miera závažnosti porušenia povinností klientom nižšia. Pri úplnej absencii tohto poučenia
je daná plná zodpovednosť žalovanej. Uviedla, že medzi žalobkyňou a žalovanou ani nie je sporné
to, že došlo k zneužitiu kreditnej karty žalobkyne, keď sama žalovaná zablokovala kartu žalobkyne s
odôvodnením, že došlo k jej zneužitiu. Na základe uvedeného možno podľa žalobkyne uzavrieť, žežalovaná bola povinná reklamáciu žalobkyne vyhodnotiť ako oprávnenú a to aj za situácie, ak by aj
žalobkyňa poskytla bezpečnostné prvky. Je zrejmé, že z Obchodných podmienok žalovanej pre aplikáciu
Apple Pay žiadne takéto poučenia nevyplývajú, a preto je podľa žalobkyne potrebné zdôrazniť, že

vyššie citovaná smernica Európskeho spoločenstva jasne definuje minimálny rozsah poučenia, ktoré
tieto obchodné podmienky vôbec neobsahujú. Ďalej citovala žalobkyňa ust. § 28 zákona č. 492/2009 Z.z.
o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je používateľ povinný
prijať všetky primerané opatrenia na ochranu personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného
prostriedku a bezodkladne oznámiť poskytovateľovi platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie

alebo neoprávnené použitie platobného prostriedku. Hoci zákon explicitne nedefinuje pojem „hrubá
nedbanlivosť” v súvislosti s poskytnutím bezpečnostných prvkov karty, tak nedodržanie uvedených
povinností môže byt považované za hrubú nedbanlivosť. Dospela potom k záveru, že zadanie údajov
z karty pre účely aktivácie mobilnej peňaženky bez sprístupnenia verifikačného kódu tretej osobe v
žiadnomprípadenemôžebyťvyhodnotenéakojejhrubánedbanlivosť,pričomakdošlokzneužitiutýchto
údajov treťou osobou, stalo sa tak bez vedomia žalobkyne, čo samo o sebe vylučuje konanie v hrubej

nedbanlivosti. Žalobkyňa si ani len nevšimla, že niekto túto kartu zneužil, pretože bola zvyknutá, že
všetky platby z tejto karty potvrdzuje cez smarttoken a o tom, že cez službu Apple Pay sa tokenizácia
jednotlivých platieb už nevyžaduje, nebola žalovanou riadne poučená až do doby, kedy ju žalovaná
upozornila na toto podvodné konanie a kartu zablokovala. Navyše mala za to, že žalovaná zasiahla
v jej prípade oneskorene, keď už v prvý deň vykonávania týchto platobných operácií boli uhrádzané

sumy v počte 5 a v hodnote približne až 3.500.- eur, čo sa za celú dobu používania platobnej karty
žalobkyňou nikdy nenastalo. Žalovaná si navyše podľa žalobkyne vôbec nevšimla, že už v priebehu
dvoch dní bol vyčerpaný celý maximálny limit karty, čo sa žalobkyni za celú dobu trvania platobného
vzťahu so žalovanou nikdy nepodarilo. Namietala aj to, že žalovaná umožnila, aby aj v nasledujúci
deň (16.01.) boli vykonané ďalšie 2 platby v celkovej hodnote 3.000.- eur. Naviac žalovanej nebolo

podozrivé ani to, že predmetné sumy boli uhrádzané vo Francúzsku a v Holandsku v ten istý deň.
Zhrnula, že za daný stav je s poukazom na uvedené plne zodpovedná žalovaná, ktorá si minimálne
mala počínať preventívne tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, prípadne sa ich rozsah ďalej
nezväčšoval, čo jej vyplýva z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o ochrane spotrebiteľov.
Tvrdila, že žalovaná na jednej strane argumentuje tým, že nikto od nej nemôže spravodlivo požadovať,

aby zabránila realizácii platobných operácii na základe prvotnej platobnej operácie, ktorá je iná, ako
tie, ktoré sú klientom bežne vykonávané, nakoľko by tak bola povinná blokovať akúkoľvek platobnú
operáciu, ktorá nie je vykonaná v mieste pobytu klienta a v sumách, ktoré sú iné ako tie, ktoré klient
vykonával do určitého času, avšak na druhej strane platobnú kartu napriek uvedenému zablokovala a
ďalším takýmto platbám zabránila. Mala potom za to, že ak žalovaná dokáže zablokovať kartu aj bez

pokynu klienta iba na základe vyhodnotenia finančnej operácie za podozrivú, tak nemôže tvrdiť, že v
prípade žalobkyne konala promptne, preventívne, a že skôr nemohla tieto transakcie vyhodnotiť ako
rizikové. Skonštatovala, že žalovaná doposiaľ nepredložila jediný dôkaz o tom, že skutočne spravila
všetko pre to, aby týmto platbám, minimálne vykonaným v ďalší deň 16.01.2025, zabránila. Poukázala
na to, že iné banky sú pre prípad phishingových podvodov poistené a do určitej sumy škodu vzniknutú

neoprávneným použitím platobnej karty poistením kryjú. Tieto banky aj týmto spôsobom dodržiavajú
ust. § 415 Občianskeho zákonníka v prospech svojich klientov a v prospech väčšej bezpečností svojich
klientov pri poskytovaní a využívaní tejto doplnkovej služby Apple Pay, čo sa o žalovanej povedať nedá.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila
tým, že sa jej ochranu svojich práv nepodarilo dosiahnuť cestou podaných reklamácii u žalovanej, a teda

vyčerpala všetky dostupné prostriedky nápravy, pričom ju žalovaná vyzvala na okamžitú úhradu sumy
6.507,75 eur a dňa 26.02.2025 si už sama stiahla z účtu žalobkyne sumu 73,30 eur zodpovedajúcu
sume úročenia úveru z kreditnej karty. Podľa žalobkyne reálne hrozí, že žalovaná si z kreditného alebo
bežnéhoúčtužalobkynestiahnetietofinančnéprostriedkyspolusozmluvnýmasankčnýmúrokomarobí
tak bez toho, aby o tom rozhodol súd. Mala za to, že nariadením neodkladného opatrenia bude žalovaná

donútená podať žalobu o zaplatenie predmetnej sumy, ktorú sama podať nechce, nakoľko využíva
svoje obchodné podmienky, ktoré jej takýto postup umožňujú. Podľa žalobkyne je preto nevyhnutne
potrebné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, ktorým bude dočasne pozastavené sťahovanie
splátok údajného dlhu z kreditnej karty vrátane zmluvných a sankčných úrokov, pričom žalovanej tak
ani nevznikne žiadna ujma, pretože v prípade zamietnutia jej žaloby si bude môcť žalovaná túto sumu z

účtu žalobkyne stiahnuť. Vyjadrila potom názor, že nakoľko ona (žalobkyňa) popiera existenciu dlhu voči
žalovanej, tak do úvahy vo veci samej prichádza len žaloba na jeho zaplatenie, ktorú je však oprávnená
podať len žalovaná, a preto v danej veci môže súd postupovať len podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. a v
prípade nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia môže strany poučiť, že môžu podať žalobuvo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. V danom prípade preto prichádza do úvahy len
poučenie žalovanej podľa ust. § 337 ods. 1 C.s.p. o možnosti podať žalobu vo veci samej o zaplatenie
predmetnej sumy proti žalobkyni. Súd potom aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší

rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel podľa ust. § 337 ods. 3 C.s.p.. Z týchto dôvodov má
podľa žalobkyne navrhované neodkladné opatrenie povahu veci samej, keďže ním možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď žalobkyňa v prípade jeho nariadenia nebude povinná tento
dlh žalovanej uhradiť a bude výlučne vecou žalovanej podať žalobu o zaplatenie predmetného dlhu proti
žalobkyni. Ak ju nepodá, bude potom naďalej platiť nariadené neodkladné opatrenie.

6. Vec posúdil právne podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a § 336 ods. 1
C.s.p. a vysvetlil, že neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú
ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo
potrebné. Jedná sa o výnimočný inštitút, kedy sa zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená
zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté a uznesenie je vykonateľné i bez ohľadu
na jeho právoplatnosť. Jeho účelom je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným, alebo porušeným

právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd
meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Súd v konaní o jeho nariadení
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na
základe k nemu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený
v návrhu. Osvedčenie znamená, že súd zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre jeho

rozhodnutie. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia
je osvedčenie tvrdených konkrétnych a reálnych skutočností ohľadne obavy z ohrozenia, či porušenia
práv a právom chránených záujmov žalobcu a nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť
ohrozenia jeho práv. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd vždy posúdiť, či žalobca
osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, alebo existenciu subjektívneho nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností
prípadu dočasný charakter, sa nevytvorí nenávratný stav, ako aj to, či právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu nad mieru primeranú pomerom, a či sledovaný účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potom nemožno
odôvodňovať hypotézami, domnienkami, alebo úvahami, ale výlučne konkrétnymi skutočnosťami , ktoré
môžu vyústiť do záveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti a primeranosti jeho nariadenia. Neodkladné
opatrenie musí byť primerané nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, musí s ním mať
vecnú súvislosť a musí byť prípustné.

7. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a to najmä z dôvodu, že navrhované neodkladné opatrenie je neproporcionálne vo vzťahu
k žalovanej, ktorá má voči žalobkyni v súčasnosti pohľadávku z kreditnej karty. Uviedol, že žalobkyňa
síce je vo vzťahu k žalovanej spotrebiteľom, a teda slabšou stranou, avšak ani ochrana spotrebiteľa
sa nemôže uskutočňovať podľa jej výlučných požiadaviek. Ustálil, že žalobkyňa má so žalovanou

riadne uzatvorenú zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty. Poukázal v tejto súvislosti na čl. VI
bod 1 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, podľa ktorého je držiteľ
karty povinný uhradiť banke dlžnú sumu v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, najmenej však vo výške
minimálnej splátky, ktorá je 5 % z dlžnej sumy, minimálne 15,- eur, čo je v prípade žalobkyne splátka v
sume 73,30 eur. Vyhodnotil, že žalobkyňa s predmetným ustanovením pri uzatváraní zmluvy vyslovila

súhlas, a preto, ak sa teda teraz domáha jeho nedodržania, porušuje tým svoje povinnosti zo zmluvného
vzťahu, čomu nie je možné prisvedčiť.
8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že žalovaná je v plnom
rozsahu zodpovedná za predmetný dlh z úverovej karty, pretože túto skutočnosť žalobkyňa žiadnym
dôkazom nepreukázala a ani ju neosvedčila inými skutočnosťami. Z listu žalovanej zo dňa 29.01.2025,

ktorým vybavila reklamáciu žalobkyne pritom vyplýva, že žalovaná vykonala vlastné šetrenie sporných
transakcií so záverom, že žalobkyňou reklamované platby boli autorizovanými a autentifikovanými
platbami, pričom autentifikačné a autorizované bezpečnostné prvky pozná výlučne žalobkyňa. Mal
za to, že ak žalobkyňa popiera vykonanie sporných transakcií, či už ňou samou, prípadne zneužitím
jej mobilného zariadenia treťou osobou, či cez údajne podvodnú stránku streamovacej spoločnosti

NETFLIX, mala by využiť odporučenie žalovanej podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa
a súčasne ohlásiť predmetné skutočnosti aj príslušnému regulátorovi. Skonštatoval, že žalovaná
nemá právomoci dané orgánom činným v trestnom konaní vykonať šetrenie na zistenie spôsobu
prípadného zneužitia platobných údajov so stotožnením osôb, ktoré ho vykonali, ak platby boli vykonanéprostredníctvom mobilnej peňaženky, čo je služba, ktorú poskytuje iná spoločnosť (Apple) ako žalovaná,
pričom sama žalovaná nemá nad touto službou žiadnu kontrolu. Podľa súdu prvej inštancie nie je
možné žalobkyni prisvedčiť ani v tom, že používanie platieb prostredníctvom mobilnej peňaženky je

vysoko rizikovou službou (o čom ju mala banka poučiť), keď túto službu využívajú milióny používateľov
mobilných zariadení Apple na celom svete. Uzavrel, že je to predovšetkým žalobkyňa, ktorá si mala
naštudovať všetky relevantné informácie o platbách cez túto službu, ktorú žalovaná neponúka ako
povinnú, ale doplnkovú, a je teda na samotnom klientovi, či si túto službu aktivuje, alebo nie, alebo bude
používať platobný systém zabezpečovaný a garantovaný zmluvnou bankou, čo ale žalobkyňa zjavne

neurobila. Podľa súdu prvej inštancie je zarážajúce, že žalobkyňa nemá aktivovanú infoslužbu (napr.
cez sms) o realizácii vykonaných platieb, keď z opisu skutkového stavu vyplýva, že to nebola ona,
ktorá upozornila žalovanú na podozrivé platobné operácie, ale žalovaná, ktorá platobnú kartu žalobkyne
zablokovala zrejme po prečerpaní úverového limitu. Pritom to mala byť práve žalobkyňa, ktorá už po
prvej platbe, ktorá nemala byť vykonaná žalobkyňou, mala iniciovať zablokovanie karty, a keďže tak
neurobila, aj sama prispela k vytvoreniu vysokého dlhu na svojej karte.

9. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne, ktorým by mal súd odporučiť žalovanej podať žalobu vo veci samej o
zaplateniedlhuvovýške6.507,75euruviedol,žeideoneprimeranúpožiadavku,keďžalovanejnesvedčí
žiaden právny titul na podanie takejto žaloby, pretože jej žiadna škoda nevznikla. Je to práve žalobkyňa,
ktorá sa cíti poškodená spornými transakciami, ktorými jej vznikol u žalovanej dlh z kreditnej karty,
teda na nej je, aby iniciovala žalobu vo veci samej, ktorou bude žiadať vrátenie stiahnutých splátok

navýšených o sankčné a zmluvné úroky, pričom bude musieť preukázať konkrétne porušenie povinností
žalovanej pri uskutočnení sporných transakcií. Práve v takomto spore môže potom žalobkyňa požiadať
o nariadenie neodkladného opatrenia. Uzavrel, že prenesenie celej zodpovednosti za vzniknutý dlh, ako
aj iniciovania súdneho sporu výlučne na žalovanú je neprimerané, nerovnovážne, neproporcionálne a
odporujúce princípu rovnosti strán. Žalobkyňa navyše podľa súdu prvej inštancie nevyčerpala všetky

možnosti za účelom zistenia, akým spôsobom a kto údajne zneužil jej platobné údaje cez aplikáciu Apple
Pay (trestné oznámenie), ani či je to skutočne žalovaná, kto porušil svoje povinnosti z bankového styku
(NBS).
10. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia preto v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej nárok
na ich náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
12. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa zákona o súdnych poplatkoch a platného sadzobníka,
keď súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je 50,- eur, ak nebol podaný
elektronickou formou.

13. Proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu I. a III. výroku podala včas odvolanie žalobkyňa, v znení jeho
doplnenia zo dňa 14.04.2025, z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p.. Odvolaciemu
súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým žalovanej zakáže, príp. uloží povinnosť zdržať sa až do právoplatného skončenia veci samej
(či už v konaní začatom na podklade žaloby žalobkyne alebo na podklade žaloby žalovanej) inkasovať

(čo i len čiastočne) splátky, vrátane minimálnych splátok za účelom vyrovnania úverového dlhu vo
výške 6.507,75 eur, ktorý vznikol na kreditnom účte žalobkyne, č. X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, ako aj inkasovať zmluvné a sankčné úroky z tejto sumy, a to z kreditného účtu žalobkyne, č.
X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX alebo z bežného účtu žalobkyne, č. X.: I. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, ako aj zakáže, príp. uloží povinnosť zdržať sa až do právoplatného skončenia veci samej

(či už v konaní začatom na podklade žaloby žalobkyne alebo na podklade žaloby žalovanej) naďalej
úročiť neuhradené splátky, vrátane minimálnych splátok, za účelom vyrovnania úverového dlhu vo výške
6.507,75 eur, ktorý vznikol na kreditnom účte žalobkyne, č. X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to
zmluvnedohodnutouúrokovousadzbouvovýške19,5%ročne,akoajúročiťichtoutoúrokovousadzbou
zvýšenou o sadzbu úroku z omeškania vo výške zverejnenej v prevádzkových priestoroch pobočiek

banky a na internetovej stránke L..P..sk odo dňa ich údajnej splatnosti až do dňa úplného splatenia
príslušnejsplátky,príp.povinnejminimálnejsplátky.Súčasnesadomáhalatoho,abysúdpoučilžalovanú
o možnosti podať žalobu o zaplatenie sumy 6.507,75 eur s príslušenstvom proti žalobkyni, alternatívne,
aby uložil povinnosť žalobkyni v lehote 30 dní podať žalobu o vrátenie všetkých doposiaľ inkasovaných
súm minimálnych mesačných splátok istiny dlhu vo výške 6.507,75 eur (t.j. súm 106,40 eur mesačne)

a inkasovaných zmluvných úrokov v sume 73,30 eur mesačne. Navrhla aj, aby odvolací súd výrok III.
napadnutého uznesenia zrušil.
14. Úvodom svojho odvolania žalobkyňa zrekapitulovala svoju argumentáciu z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, a síce, že dňa 05.09.2022 uzavrela so žalovanou zmluvu o vydaní a používaníkreditnej karty, na základe ktorej žalovaná vydala žalobkyni kreditnú kartu s mesačným limitom čerpania
finančných prostriedkov do 7.500,- eur. Podmienky používania tejto kreditnej karty upravujú Podmienky
pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, v rámci ktorých žalovaná poskytuje ako doplnkovú

aj službu v podobe mobilnej aplikácie, ktorá umožňuje pridanie kreditnej karty do podporovaného
zariadenia s využitím mobilného telefónu, tzv. službu Apple Pay, využívanie ktorej sa riadi Obchodnými
podmienkami ČSOB, a. s. pre Aplikácie tretích strán. Využívanie tejto služby spočíva v tom, že si
držiteľ kreditnej karty aktivuje mobilnú peňaženku, do ktorej pridá svoju kreditnú kartu a môže začať
platiť prostredníctvom mobilného telefónu. Dňa 11.01.2025 žalobkyňa túto službu využila a požiadala

o pridanie svojej kreditnej karty do aplikácie mobilnej peňaženky. V dňoch 15.01. a 16.01.2025
boli z tejto platobnej karty vykonané bez použitia mobilného telefónu žalobkyne neoprávnené platby
neznámym subjektom v celkovej výške 6.507,75 eur. Na tieto neoprávnené platby upozornila žalobkyňu
priamo žalovaná a zároveň kreditnú kartu aj zablokovala. Nakoľko žalobkyňa tieto platby nevykonala,
opakovane sa obrátila na žalovanú s reklamáciou, v ktorej namietala neoprávnenosť týchto platieb s tým,
že tieto nikdy nevykonala, nemala o nich vedomosť a vykonať ich ani nemohla, nakoľko boli vykonané

zo zahraničia, pričom v týchto dňoch sa žalobkyňa nachádzala na území SR. Žalovaná ale oprávnenosť
reklamácií neuznala a zotrvala na zaplatení sumy 6.507,75 eur žalobkyňou i napriek tomu, že jej bolo
známe, že žalobkyňa predmetné platby nerealizovala. Žalobkyňa mala za to, že za vzniknutú situáciu
nenesiežiadnuzodpovednosť,ažejejtýmtožiadnydlhvočižalovanejnevznikol,nakoľkoničprotiprávne
neurobila, neporušila obchodné podmienky žalovanej, vykonané platby v celkovej výške 6.507,75 eur

nikdy nerealizovala a vždy postupovala v súlade s obchodnými podmienkami žalovanej a jej pokynmi,
pričom uvedené vzniklo výlučne ako dôsledok nedostatočného zabezpečenia žalovanou poskytovanej
služby Apple Pay pred prípadmi jej ľahkého zneužitia tretími osobami. Zhrnula, že žalovanej vytýka
nesplnenie si zákonnej informačnej povinnosti o charaktere a bezpečnosti poskytovanej služby Apple
Pay v jej obchodných podmienkach, nepreukázanie hrubej nedbanlivosti alebo podvodného konania pri

aktivácii tejto služby, nesplnenie si všeobecnej preventívnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho
zákonníka a nedostatočné a oneskorené vyhodnocovanie rizikovosti platobných operácii z jej strany.
Argumentovala, že žalovaná bola povinná vzhľadom na existenciu vysokej miery rizika zneužitia tejto
služby svojich klientov zrozumiteľne a jasne informovať predovšetkým o charaktere a rizikách spojených
s poskytovaním tejto služby, spočívajúcich predovšetkým v tom, že po aktivácii služby Apple Pay už

jednotlivé vykonávané platby nepodliehajú ďalšiemu overovaniu, či už cez SMS, smarttoken alebo
zadaním PIN, ako aj, že v rámci služby Apple Pay k takýmto platbám môže dochádzať aj bez použitia
mobilného telefónu klienta. V dôsledku absencie tohto poučenia má potom klient za to, že k zneužitiu
jeho platobnej kreditnej karty môže dochádzať len tým, že tretia osoba použije na realizáciu platieb
mobilné zariadenie klienta. Klient je teda oprávnene v presvedčení, že ak si kartu takto uložil len do

svojho mobilného telefónu, bez neoprávnenej dispozície s ním nemôže dôjsť k neoprávnenej platbe.
Uvedené podľa žalobkyne výslovne vyplýva aj z čl. 7 Obchodných podmienok ČSOB, a. s. pre Aplikácie
tretích strán. Klienti žalovanej tak vôbec nie sú informovaní o riziku, že aj bez ich mobilného zariadenia
môže nepovolaná osoba uskutočňovať platby z jeho kreditnej karty, ak si túto službu klient aktivuje
napr. cez podvodnú stránku, o ktorej podvodnosti nevedel, resp. že k neoprávneným platbám z jeho

kreditného účtu môže pri službe Apple Pay dôjsť aj bez toho, že by klient stratil kontrolu nad svojim
mobilným telefónom. Poukázala v tejto súvislosti na to, že v jej prípade nastalo to, že neoprávnené platby
boli realizované treťou osobou v čase, kedy u žalobkyne vôbec nedošlo k strate kontroly ani dispozície
mobilného telefónu. Žalovanej preto vytkla, že si nesplnila zákonnú informačnú povinnosť v zmysle ust.
§ 31 ods. 5 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, hoci tieto informácie sú rozhodujúce pre

rozhodnutie klienta aktivovať si danú službu. Vyjadrila potom názor, že žalovaná môže zodpovednosť
za neoprávnene realizované platby z kreditnej karty klienta prenášať na tohto klienta len v prípade,
ak preukáže, že klient bol riadne informovaný o charaktere a rizikách tejto služby, napriek tomu tieto
akceptoval a službu si aktivoval. Ak však klient o fungovaní tejto služby a jej rizikách vedomosť nemal a
ani mať nemohol, nemožno následky vyvolané práve rizikovosťou tejto služby prenášať na klienta, ale

ich musí znášať sama žalovaná.
15. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že pre vznik jej prípadnej zodpovednosti za vzniknutý stav by museli byť
splnené podmienky, a to existencia jasného a zrozumiteľného informovania žalovanou o charaktere
a rizikovosti tejto služby, preukázanie hrubej nedbanlivosti alebo podvodného konania zo strany
žalobkyne, ktoré by viedlo k zneužitiu tejto služby treťou osobou, preukázanie vykonania preventívnych

opatrení žalovanou, keďže táto už mala o takýchto zneužitiach kreditnej karty vedomosť od iných
svojich klientov, uchovávanie a sprístupnenie údajov o vykonaných platbách v rozsahu umožňujúcom
žalobkyni domáhať sa prípadných nárokov z náhrady škody od subjektu, ktorý tieto neoprávnené platby
reálne vykonal, ako aj preukázanie včasného a účinného zásahu žalovanej pri vyhodnocovaní týchtoplatieb ako podozrivých. Súdu prvej inštancie preto vytkla, že hoci žalovaná žiadnu z týchto podmienok
nepreukázala a ani len netvrdila, tak súd prvej inštancie bez ďalšieho preniesol zodpovednosť za takto
vykonané platby na žalobkyňu. Mala za to, že prvoinštančný súd nerešpektoval negatívnu dôkaznú

teóriu a žalobkyňu neprípustne zaťažil preukazovaním toho, že táto neoprávnené platby nevykonala,
že nekonala v hrubej nedbanlivosti a nedopustila sa podvodného konania, a že nebola informovaná
o charaktere a rizikách poskytovanej služby Apple Pay. Skonštatovala, že v prejednávanom prípade
ani nebol sporný skutkový stav, keďže dostatočne osvedčila, že je so žalovanou v zmluvnom vzťahu
zo zmluvy o kreditnej karte, že z jej účtu prebehli v označených dňoch neoprávnené platby vo výške

6.507,75 eur využitím služby Apple Pay, že žalovaná vo svojich obchodných podmienkach neinformuje
svojich klientov o charaktere služby Apple Pay, o rizikách jej bezpečnosti a ani o výlučnej zodpovednosti
klientov za jej využívanie, a že žalovaná už pristúpila k inkasácii dvoch splátok zmluvného úroku z dlžnej
sumy a jednej minimálnej splátky istiny dlhu. Ďalej tvrdila, že bolo osvedčené, že jej nebola preukázaná
hrubá nedbanlivosť, podvodné konanie pri aktivácii tejto služby a ani porušenie zmluvy a obchodných
podmienok, že žalovaná mala vedomosť o totožných prípadoch zneužitia tejto služby a v tomto smere

nič preventívne nepodnikla, a že žalovaná neuchováva a neposkytuje bližšie údaje o transakciách
vykonaných prostredníctvom služby Apple Pay, čím znemožňuje akokoľvek identifikovať páchateľa
týchto neoprávnených transakcií. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovanej, že za poskytovanie tejto
služby nenesie zodpovednosť žalovaná, ale spoločnosť Apple. Citovala z Obchodných podmienok
ČSOB pre aplikáciu Apple Pay a uviedla, že vzťah vyplývajúci z využívania tejto služby je prioritne

záväzkovým vzťahom medzi klientom a bankou, z ktorého práva a povinnosti vyplývajú priamo iba týmto
subjektom. Súdu prvej inštancie ešte vytkla, že v napadnutom uznesení dostatočne nerozlišuje rozdiel
medzi kreditnou a debetnou platobnou kartou, kedy nelogicky žalobkyňu odkazuje na podanie trestného
oznámenia, hoci poškodenou tu je žalovaná, ktorá aj mala podať trestné oznámenie. Vysvetlila, že
žalobkyňa sa v prípade kreditnej karty stane poškodenou až v prípade, že zo svojho uhradí prostriedky

v tejto výške žalovanej, pretože kreditná karta funguje tak, že klient z karty čerpá finančné prostriedky
banky a tieto je potom povinný jej v určenej lehote vrátiť s príslušným úrokom, ak mu vôbec takáto
povinnosť vznikne. Kým tieto prostriedky nevráti, nemôže mať ani postavenie poškodeného, nakoľko
na jeho strane nedošlo k poklesu žiadnych majetkových hodnôt. Peniaze, ktoré boli takto neoprávnene
použité boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vo všeobecnosti zhrnula, že peňažné prostriedky na

účte vedenom peňažným ústavom nie sú majetkom majiteľa účtu, v ktorého prospech bol tento účet
zriadený, ale sú v majetku peňažného ústavu, a preto až do vrátenia týchto peňažných prostriedkov je
potom poškodenou len banka.
16. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že navrhované neodkladné opatrenie je
neproporcionálne voči žalovanej, ktorá má voči žalobkyni pohľadávku z kreditnej karty. Uviedla, že

prvoinštančný súd bez posúdenia skutkového stavu a jeho právneho posúdenia vyslovil jednoznačný
záver o existencii dlhu žalobkyne voči žalovanej, hoci práve existencia tejto pohľadávky je sporná. Na
to, aby dospel k tomuto záveru, by sa podľa žalobkyne musel najprv vysporiadať s argumentáciou
žalobkyne, ktorá svoju zodpovednosť za vzniknutý dlh popiera. Záver o neproporcionalite označila za
nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, v čom má táto neproporcionalita spočívať, keďže žalovanej

nariadením neodkladného opatrenia nehrozí žiadna ujma, a to nielen s ohľadom na výšku dlhu, ale aj s
ohľadom na to, že v prípade úspechu žalovanej vo veci samej si žalovaná bude môcť celú dlžnú sumu z
účtu žalobkyne v zmysle jej obchodných podmienok kedykoľvek stiahnuť, resp. ak žalobkyňa súd prehrá,
tak dlh dobrovoľne uhradí. Namietla aj záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy
vyslovila súhlas s čl. VI bod 1 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty,

pričom ak sa teraz domáha jeho nedodržania, porušuje tým svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu.
Konštatovala, že znenie tohto článku vôbec nespochybňuje a ani netvrdí, že by si jeho znenia nebola
vedomá, alebo že s ním v čase uzavretia zmluvy súhlasila. Uviedla, že si je vedomá svojej povinnosti
uhrádzať žalovanej dlžnú sumu v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, najmenej však vo výške minimálnej
splátky, ktorá je 5 % z dlžnej sumy, minimálne 15,- eur, a túto povinnosť si od počiatku existencie

zmluvného vzťahu aj riadne a včas plní, avšak len vo vzťahu k tým platbám, ktoré skutočne aj vykonala.
Mala však za to, že vo vzťahu k sume 6.507,75 eur túto nikdy nečerpala a za jej čerpanie treťou osobou
ani nenesie zodpovednosť. Zhrnula, že predmetný článok jej neukladá povinnosť uhradiť aj dlh, za
ktorého vznik nenesie žiadnu zodpovednosť.
17. Súdu prvej inštancie vytkla aj záver, ktorý sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že

žalovaná je v plnom rozsahu zodpovedná za predmetný dlh z úverovej karty, pretože túto skutočnosť
žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala, ani neosvedčila. Z listu žalovanej zo dňa 29.01.2025
pritom podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňou reklamované platby boli autorizovanými
autentifikovanými platbami, pri ktorých boli použité jedinečné prvky, ktoré pozná výlučne klient.Namietala, že prvoinštančný súd sa nekriticky stotožnil s tvrdením žalovanej, že táto nenesie
zodpovednosť za vzniknutý dlh aj z dôvodu, že žalobkyňa pri aktivácii služby Apple Pay postupovala v
zmysle obchodných podmienok a pokynov samotnej žalovanej. Žalobkyňa skonštatovala, že v zmysle

bodu 4 Obchodných podmienok ČSOB pre aplikáciu Apple Pay do aplikácie zadala údaje o karte
a žalovanou zaslaný verifikačný kód, pričom faktom je aj to, že po jej aktivácii sa už automaticky
všetky platby stávajú autorizovanými. Vyjadrila potom názor, že otázka, kto za uvedenú situáciu nesie
zodpovednosť je otázkou výlučne právnou, ku ktorej súd prvej inštancie dospel bez aplikácie akejkoľvek
právnej normy, resp. právnej úvahy. Poukázala na zákon č. 492/2009 Z.z., ktorý upravuje okolnosti,

za ktorých klient nenesie zodpovednosť za platby realizované z jeho účtu, alebo za ktoré takúto
zodpovednosť nesie. Z týchto dôvodov ani nebolo možné od žalobkyne požadovať, aby preukázala
zodpovednosť žalovanej, ale z jej strany sa vyžadovalo osvedčenie takých skutočností, ktoré by ju
zo zodpovednosti za neoprávnene vykonané platby zbavovali, čo aj osvedčila. Zhrnula, že ak potom
dostatočne osvedčila existenciu skutočností, ktoré ju zodpovednosti za vzniknutý dlh zbavovali a napriek
tomu je zasahované žalovanou do jej vlastníckych práv, tak je nepochybné, že osvedčila danosť práva,

ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov. Ďalej v tejto
súvislosti citovala ust. § 10 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. a čl. 4 ods.
1 a 2 C.s.p. a uviedla, že ani zákon č. 492/2009 Z.z., ani žiadne obchodné podmienky žalovanej
vyslovene neupravujú zodpovednosť za neoprávnene vykonané finančné operácie pri využívaní služby
Apple Pay. Uvedené však neznamená, že toto právne vákuum je potrebné vykladať v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Práve naopak sú potom obsahom a účelom najbližšie žalobkyňou
citované ustanovenia tohto zákona upravujúce postup pri iných neautorizovaných aj autorizovaných
platobných operáciách vykonaných na základe platobného príkazu, teda nie cez službu Apple Pay, ktoré
zakladajú zodpovednosť klienta za takéto platby len v prípadoch jeho zavinenej hrubej nedbanlivosti.
Niet preto dôvodu, aby sa tieto ustanovenia analogicky neaplikovali aj v posudzovanom prípade, a

teda zakotvili zodpovednosť žalobkyne za zrealizované platby prostredníctvom aplikácie Apple Pay
len v prípadoch jej hrubej nedbanlivosti, ktorú predmetný zákon vo svojich ustanoveniach definuje
ako podvodné konanie klienta, úmyselné opomenutie klienta, konanie klienta s hrubou nedbanlivosťou
a zneužitie platobného prostriedku neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti klienta. Žalovaná
pritom vo svojich obchodných podmienkach takéto konanie klientov nedefinuje a navyše ani žalobkyni

žiadne z týchto konaní pri využívaní služby Apple Pay nepreukázala. Analogicky potom možno podľa
žalobkyne postupovať pri využívaní danej služby aj podľa ust. § 12 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z.
podľa ktorého klient neznáša finančné straty, ktoré vyplývali z použitia strateného, odcudzeného alebo
zneužitého platobného prostriedku, okrem prípadov, kedy bolo preukázané, že klient konal podvodným
spôsobom. Zhrnula, že pri analogickej aplikácii obsahom a účelom najbližšej právnej úpravy je možné

dospieť k záveru, že zodpovednosť žalobkyne za neoprávnene vykonané platby z jej kreditnej karty by
bola daná len v prípade, ak by sa v tomto smere žalobkyňa dopustila podvodného konania, úmyselného
opomenutia, konania s hrubou nedbanlivosťou, alebo by došlo k zneužitiu platobného prostriedku
neoprávnenou osobou v dôsledku jej nedbanlivosti, čo ale žalovaná nepreukázala. Citovala ešte v
tejto súvislosti čl. V bod 10 a 11 Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, podľa

ktorého by vyplývala zodpovednosť žalobkyne za vykonané transakcie len v prípade, ak by žalovaná
preukázala žalobkyni jej podvodné alebo nedbanlivostné konanie, za ktoré sama žalovaná označuje
len nezamknutie zariadenia/aplikácie tretej strany po ukončení jej použitia, nezabezpečenie pravidelnej
aktualizácie softwaru zariadenia, používanie nelicencovaného anitivírusového a antispyware programu,
vykonávanie nepovolených úprav softwaru mobilného telefónu (tzv. „root“ alebo „jailbreak“). Žiadne z

uvedených konaní však nebolo žalobkyni preukázané, naviac neoprávnené platby v danom prípade
neboli vykonané použitím mobilného zariadenia žalobkyne, ale cez internet treťou osobou. Súdu prvej
inštancie ďalej vytkla, že sa vôbec nevysporiadal s jej rozhodujúcimi tvrdeniami, že žalobkyňa žiadne
platby v sume 6.507,75 eur nevykonala, že žalovaná jediným dôkazom v rámci vybavovania reklamácii
nekonštatovala žiadne porušenie zmluvných a obchodných podmienok žalobkyňou, že žalobkyňa má

uzavretú písomnú zmluvu výlučne so žalovanou, ktorá využívanie služby Apple Pay umožňuje, že
žalovaná mala vedomosť o obdobných neoprávnených platbách aj pri iných klientoch, avšak nezvolila
žiadny postup, ktorým by do budúcna takéto prípady eliminovala, a že žalovaná o rizikovosti takto
poskytovanej služby svojich klientov vo svojich obchodných podmienkach nijako neinformuje. Za
zarážajúce potom označila tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa si mala naštudovať všetky

relevantné informácie o platbách cez túto službu. Uviedla, že takéto informácie by si aj naštudovala,
keby žalovaná takéto informácie niekde zverejnila a svojim klientom sprístupnila. Nestotožnila sa ani
s argumentáciou súdu prvej inštancie, že reklamované platby boli autorizovanými autentifikovanými
platbami, pri ktorých boli použité jedinečné prvky, ktoré pozná výlučne žalobkyňa. Mala za to, žesamotnáskutočnosť,žetietoplatbyboliautorizovanýmiplatbami,samaosebenezakladázodpovednosť
žalobkyne, keďže tieto platby vykonala neoprávnená tretia osoba. Zopakovala, že zodpovednosť klienta
za vykonanie autorizovanej platby nie je daná, ak túto platbu vykonala tretia osoba neoprávnene a keď

jej vykonanie klient svojím podvodným konaním alebo hrubou nedbanlivosťou neumožnil.
18. Namietala aj záver súdu prvej inštancie, že ak došlo k vykonaniu sporných transakcií žalobkyňou,
prípadne zneužitím jej mobilného zariadenia treťou osobou, alebo cez údaje podvodnej stránky
streamovacej spoločnosti NETFLIX, mala žalobkyňa využiť odporučenie žalovanej a podať trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa a ohlásiť predmetnú skutočnosť príslušnému regulátorovi NBS.

Skonštatovala, že v súčasnosti jediným poškodeným je žalovaná, ktorej zmizli vlastné finančné
prostriedky, a teda táto je povinná podať vo veci trestné oznámenie a v prípadnom trestnom konaní
vystupovať v pozícii poškodeného. Ani ohlásenie tejto skutočnosti regulátorovi NBS nič nemení na veci,
že žalobkyňa sa môže ochrany svojich práv domáhať len súdnou cestou, keďže regulátor nemôže
rozhodnúť o individuálnych právach žalobkyne zo súkromnoprávneho vzťahu a rovnako ju môže so
svojim nárokom odkázať len na príslušný súd, pričom môže uložiť v tomto smere opatrenia len žalovanej

a ak by aj konštatoval porušenie jej povinností, žalobkyňu by musel s jej nárokom odkázať na súd, ktorý
je jediným subjektom oprávneným riešiť ochranu práv v rámci súkromnoprávneho vzťahu. Zopakovala,
že k vykonaniu neoprávnených platieb nedošlo použitím jej mobilného zariadenia, ale prostredníctvom
internetu. Sporné transakcie neprebehli ani cez podvodnú stránku streamovacej spoločnosti NETFLIX,
ale boli vykonané neznámou osobou cez internetové portály poskytujúce produkty, ktoré boli cez tieto

portály touto osobou zakúpené. V ďalšom zopakovala svoju argumentáciu z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, že pri platení platobnou kartou je úplne bežné, že platiteľ zadáva údaje z
platobnej karty, čo však ešte neznamená, že týmto zároveň oznamuje tretej osobe aj verifikačný kód
zaslaný mu bankou. Ak bolo potom jeho zadanie na aktiváciu tejto služby v ďalšom nejakým spôsobom
zneužité treťou osobou, tak k tomu prišlo bez akéhokoľvek vedomia žalobkyne, ktorá za to nemôže

niesť zodpovednosť. Banka má garantovať bezpečnosť takejto služby a vykonať všetky opatrenia, aby
k jej zneužitiu nemohlo dôjsť, keďže je to banka, ktorá túto službu spotrebiteľom ponúka a umožňuje
im jej využívanie. Klient potom môže len dôverovať banke, že službu, ktorú mu táto poskytuje, je z
hľadiska ochrany jeho finančných prostriedkov dôsledne zabezpečená. Zneužitie tejto služby môže
pritom nastať pri akomkoľvek využívaní tejto služby a následne vykonanej platobnej operácii. Klient

preto nemôže niesť zodpovednosť ani v prípadoch, ak by si službu Apple Pay aktivoval cez podvodnú
internetovú stránku, o podvodnosti ktorej nemal a ani objektívne nemohol mať žiadnu vedomosť. Hrubej
nedbanlivosti sa nemožno dopustiť konaním, ak pri aktivácii služby Apple Pay klient postupoval presne
podľa pokynov banky a v súlade s jej obchodnými podmienkami iba preto, že stránka sa neskôr ukázala
ako podvodná. Iná by bola situácia, ak by takto klient postupoval na stránke, ktorá bola za podvodnú

už označená. Takýto prípad obchodné podmienky banky vôbec neupravujú, a preto v týchto prípadoch
nesie plnú zodpovednosť banka, ktorá aktivovanie služby Apple Pay svojmu klientovi umožnila. Ak
v týchto prípadoch banka hodlala zodpovednosť za takto vykonané platby preniesť na klienta, bola
povinná si to takto upraviť vo svojich obchodných podmienkach a klienta na to vopred upozorniť. Ide
teda o riziko, ktoré má potom niesť samotná banka, ktorá takúto službu umožňuje a škodu z toho

vzniknutú sama vymáhať od správcu takejto webovej stránky. Poukázala na to, že žalovaná doposiaľ
žalobkyni nepreukázala ani len to, že táto by si službu Apple Pay aktivovala cez podvodnú stránku.
Banka v tomto smere uvádza len to, že tak žalobkyňa spravila „pravdepodobne“, čo samo o sebe na
prenesenie zodpovednosti za vykonané neoprávnené platby nestačí. V tejto súvislosti ešte zopakovala,
že ak by v prejednávanej veci aj nastal prípad zneužitia kreditnej karty žalobkyne údajnou spoločnosťou

NETFLIX, tak je zaujímavé, že v súčasnosti je uvedený link na danú spoločnosť NETFLIX označený
ako podvodný, a teda v súčasnosti už je tam dané upozornenie, že ide o podvodnú stránku. Ak by si
teda dnes niekto cez túto stránku aktivoval službu Apple Pay, niesol by plnú zodpovednosť za vykonané
platby, nakoľko by tak urobil napriek upozorneniu o podvodnosti danej stránky, a teda by konal v hrubej
nedbanlivosti. V rozhodnom čase tam však takéto upozornenie nebolo. Možno sa potom domnievať, že k

označeniudanejstránkyakopodvodnejskutočnedošlopoiniciatívežalovanej,avšaktútomožnooznačiť
ako oneskorenú, pretože žalovaná už pred januárom 2025 vedela o tejto skutočnosti od iných svojich
klientov a v tomto smere nič nepodnikla. Je potom zrejmé, že ak by žalovaná na podvodné konanie tejto
spoločnosti upozornila svojich klientov oveľa skôr, tak preventívne opatrenia mohli byť prijaté oveľa skôr.
Namietala potom aj záver súdu prvej inštancie, že nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že používanie

platieb prostredníctvom mobilnej peňaženky je vysoko rizikovou službou. V tejto súvislosti uviedla, že
toto tvrdenie nie je ničím podopreté, pričom v poslednom období sa prípady zneužitia kreditnej karty
množia a ide o najviac frekventované podvody, o čom má vedomosť aj sama žalovaná, ktorá na to
vo svojich odpovediach na reklamácie žalobkyne sama poukazuje. Poukázala na to, že o rizikovostižalovanou poskytnutej služby nemala pri jej aktivácii žiadnu vedomosť a dozvedela sa o nej až z listov
žalovanej, ktorými boli vybavované jej reklamácie. Dospela potom k záveru, že nebola žalovanou riadne
poučená o vysokej rizikovosti využívania tejto služby, ktorá spočívala v tom, že klient sa nedokáže včas

dozvedieť, že jeho kreditná platobná karta bola zneužitá treťou osobou, nakoľko jednotlivé platby v
rámci využívania služby mobilnej peňaženky nepodliehajú žiadnej verifikácii, teda klient o nich nemá
včasnú vedomosť, a preto nemôže využiť svoje právo už pri prvej takejto platbe urýchlene požiadať
banku o zablokovanie kreditnej karty. Poukázala v tejto súvislosti na Smernicu (EU) č. 2015/2366 o
platobných službách na vnútornom trhu, podľa ktorej má banka povinnosť informovať klienta o jeho

povinnostiach v súvislosti s bezpečnosťou platobných nástrojov, vrátane toho, čo sa považuje za hrubú
nedbanlivosť. Ak banka neposkytne jasné a zrozumiteľné informácie o tom, aké správanie sa považuje
za hrubú nedbanlivosť, môže byť táto skutočnosť zohľadnená pri rozhodovaní, či banka môže v prípade
zneužitia karty prijať zodpovednosť. Intenzita klasifikácie konania ako hrubej nedbanlivosti pritom závisí
od miery a rozsahu poučenia bankou ohľadom využívania daného produktu alebo danej služby. Čím je
toto poučenie zo strany banky užšie, tým je zodpovednosť banky väčšia a miera závažnosti porušenia

povinností klientom nižšia. Pri úplnej absencii tohto poučenia je daná plná zodpovednosť banky. Opäť
preto žalobkyňa zopakovala, že nakoľko si žalovaná voči žalobkyni nesplnila ani len minimálny rozsah
povinného poučenia, tak nesie v tomto smere plnú zodpovednosť za vzniknutú situáciu žalovaná.
19. Súdu prvej inštancie ďalej vytkla záver, že žalobkyňa si mala aktivovať infoslužbu cez sms o realizácii
vykonaných platieb a takto mala upozorniť žalovanú na podozrivé operácie. Žalobkyňa v tejto súvislosti

uviedla, že žalovaná takúto službu pri využívaní aplikácie Apple Pay ani neposkytuje. Obchodné
podmienky pri tejto službe pritom ukladajú žalobkyni iba povinnosť sledovať platby na svojom účte
priebežne, pričom až oznámenie straty, odcudzenia, zneužitia a neautorizovaného použitia zariadenia
s aplikáciou ukladá žalobkyni oznámiť žalovanej tieto skutočnosti neodkladne. Pojem „priebežne” už
ale žalovaná vo svojich podmienkach bližšie nedefinuje. Podľa žalobkyne od klienta však nemožno

spravodlivo požadovať, aby každú hodinu sledoval pohyby na svojom kreditnom účte, a preto pod
priebežným sledovaním je potrebné rozumieť sledovanie aspoň jedenkrát do týždňa. Mala za to, že ak
klient kartu používa len príležitostne, tak sledovanie pohybov na jeho účte jedenkrát do týždňa možno
považovať za primerané. Nakoľko boli v danej veci neoprávnené platby realizované v priebehu len
dvochdní,žalobkyňanebolaspôsobilátietozistiťažalovanejobratomoznámiť.Napokoneštežalobkyňa

namietala aj záver súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil ako neproporcionálny a nerovnovážny návrh
žalobkyne, aby súd v nariadenom neodkladnom opatrení odporučil žalovanej podať na súd žalobu vo
veci samej. S poukazom na ust. § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 C.s.p. vysvetlila, že možnosť uloženia
povinnosti podať žalobu vo veci samej je len fakultatívnou možnosťou súdu a nie jeho povinnosťou,
pričomniejepredpokladompresamotnénariadenieneodkladnéhoopatrenia.Jednoduchopovedané,ak

má súd za to, že v ním posudzovanej veci sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
toto nariadi a až následne v tom istom rozhodnutí sa podľa okolností prípadu rozhodne, či povinnosť
podať žalobu uloží žalobkyni alebo o možnosti podať žalobu vo veci samej poučí žalovanú. Ďalej
konštatovala, že jediným subjektom, ktorý môže v prejednávanom prípade podať žalobu vo veci samej,
je výlučne len žalovaná, nakoľko doposiaľ k úhrade sporného dlhu žalobkyňou nedošlo a žalobkyňa ho

ani nemieni dobrovoľne uhradiť. V prípade žalobkyne by za daného skutkového stavu prichádzalo do
úvahy len podanie žaloby podľa ust. § 137 písm. c) alebo d) C.s.p., pretože zaťažiť žalobkyňu neustálym
podávaním žaloby na plnenie po každej inkasácii zmluvného úroku vo výške 73,30 eur mesačne alebo
minimálnej splátky istiny dlhu v sume 106,40 eur mesačne, je nemysliteľné a nepraktické. V prípade
domáhania sa určenia neexistencie práva žalovanej na úhradu úverového dlhu v tejto výške nie je na

takomto určení naliehavý právny záujem, pričom do úvahy neprichádza ani domáhanie sa určenia práva,
nakoľko žiadne právo, ktorého určenia by sa mohla žalobkyňa domáhať, neexistuje. Rovnako nemožno
žalovať ani určenie právnej skutočnosti, nakoľko možnosť takéhoto určenia žiadny predpis neumožňuje.
Zhrnula, že z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanom prípade možno žalovať len o zaplatenie istiny s
príslušenstvom, kde je aktívne legitimovanou len žalovaná, ktorá ale nemieni pristúpiť k podaniu žaloby o

zaplatenieceléhodlhunaraz,pretožejejvyhovujeinkasovaťtentodlhsozmluvnýmiúrokmiposplátkach,
pretože čím dlhšie sa bude tento dlh splácať, tým dlhšie ho možno úročiť zmluvnými a sankčnými úrokmi.
Uvedený postup žalovanej označila žalobkyňa za nekalý a poškodzujúci spotrebiteľa. Mala potom za
to, že nariadením neodkladného opatrenia by súd tento postup žalovanej zakázal a prinútil by ju podať
žalobu vo veci samej. Ak by aj súd naďalej trval na podaní žaloby vo veci samej práve žalobkyňou, tak

mu nič nebráni nariadiť navrhované neodkladné opatrenie a v ňom žalobkyni túto povinnosť uložiť.
20. Záverom ešte poukázala na to, že žalovaná vôbec nezaregistrovala platobné operácie s kreditnou
kartou žalobkyne, kedy už v prvý deň vykonávania týchto platobných operácií boli vykonané platby
z jej kreditnej karty v počte 5 a v hodnote približne až 3.500,- eur, čo sa za celú dobu používaniaplatobnej karty žalobkyni nikdy nenastalo. Ďalej tvrdila, že žalovaná si vôbec nevšimla, že už v priebehu
dvoch dní bol vyčerpaný celý maximálny limit použitia danej karty, čo sa žalobkyni za celú dobu trvania
zmluvného vzťahu so žalovanou nikdy predtým nestalo, pričom nenastal jediný mesiac, nieto deň,

kedy by žalobkyňa vyčerpala maximálny mesačný limit tejto karty. Argumentovala, že kreditnú kartu
používala len príležitostne a maximálne mesačné čerpanie prostriedkov z nej dosiahlo z jej strany sumu
maximálne cca 2.000,- eur. Napriek uvedenému žalovaná nielenže platobné operácie vykonané dňa
15.01.2025 nepovažovala za neobvyklé, ale dokonca umožnila, aby aj v nasledujúci deň boli vykonané
ďalšie 2 platby, a to v celkovej hodnote ďalších 3.000,- eur. Naviac žalovanej nebolo podozrivé ani to,

že predmetné sumy boli uhrádzané vo Francúzsku a v Holandsku v ten istý deň. Uviedla, že neobstojí
ani obrana žalovanej, že nemusela brať ohľad na obvyklý spôsob používania danej karty žalobkyňou,
nakoľko podľa ust. § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 492/2009 Z.z. práve táto obvyklosť je kritériom aj pre
vznik nároku na vrátenie finančných prostriedkov od poskytovateľa platobných služieb. Práve narušenie
tejto obvyklosti vykonávaných platieb klientom možno považovať za jeden z určujúcich faktorov, na
základe ktorých možno operáciu identifikovať ako neobvyklú. Uzavrela, že žalovaná nepredložila jediný

dôkaz o tom, že skutočne spravila všetko pre to, aby týmto platbám zabránila.
21. Uviedla, že odvolanie smeruje aj proti III. výroku napadnutého uznesenia, ktorým ju súd prvej
inštancie zaviazal uhradiť súdny poplatok vo výške 50,- eur. Citovala ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm.
v) a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. s tým, že súd by ju mohol ako neúspešnú stranu v konaní zaviazať
na úhradu súdneho poplatku iba v prípade, ak by nebola zároveň zo zákona oslobodená od súdnych

poplatkov. Skonštatovala, že ak na jednej strane zákon žalobkyni, ako spotrebiteľovi domáhajúcemu
sa svojho práva podľa osobitného predpisu, priznáva oslobodenie od súdneho poplatku, tak nemôže
byť naň zaviazaná ani v prípade, ak bola v spore neúspešná. Odvolaciemu súdu preto navrhla, aby III.
výrok napadnutého uznesenia zrušil, pretože len ak by odvolací súd jej odvolaniu vyhovel, tak až vtedy
vznikne dôvod na aplikáciu ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. vo vzťahu k žalovanej.

22. Uzavrela, že za situácie, kedy je medzi stranami sporné, kto za uvedený dlh nesie zodpovednosť
je namieste dočasná úprava ich pomerov v podobe uloženia dočasného zákazu žalovanej inkasovať z
účtu žalobkyne minimálne mesačné splátky istiny tohto dlhu a mesačných zmluvných úrokov z neho.
Bez definitívneho vyriešenia otázok, či si žalovaná splnila svoju zákonnú informačnú povinnosť riadne, či
postupovala v súlade s ust. § 415 Občianskeho zákonníka, či dostatočne a včas vyhodnotila platby ako

podozrivé a najmä, či žalobkyni preukázala, že táto mohla konať podvodne alebo v hrubej nedbanlivosti,
pričom nesplnenie týchto povinností žalovanou žalobkyňa už vo svojom návrhu dostatočne osvedčila, je
daná potreba, aby zatiaľ k nedobrovoľnej úhrade tohto dlhu nedochádzalo. Takouto dočasnou úpravou
pomerov nedôjde potom k vytvoreniu nenávratného stavu, ani k poškodeniu práv žalovanej, kedy
žalobkyňa tento dlh žalovanej dobrovoľne uhradí. Naopak, ak k dočasnej úprave pomerov nedôjde,

reálne nastane situácia, že kým sa právoplatne skončí konanie vo veci samej, dlh už bude v celom
rozsahu z prostriedkov žalobkyne uhradený. Žalobkyňa si potom bude musieť svoje práva na náhradu
škody, alebo vydanie bezdôvodného obohatenia nárokovať samostatnou žalobou, čím bude dochádzať
k zbytočnému navyšovaniu sporov medzi stranami. Naviac, žalobkyňa iným spôsobom ako cestou
neodkladného opatrenia nedokáže žalovanej v inkasácii splátok dlhu a zmluvných úrokov zabrániť,

nakoľko k tomu žalovaná využíva svoje obchodné podmienky, ktoré jej umožňujú inkasáciu splátok aj
proti vôli žalobkyne a naviac aj za stavu, že si je plne vedomá porušenia svojich povinností.
23. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia žalobkyne nezakladajú podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného žalobkyňou v návrhu, alebo upraveného v odvolaní.
Konštatovala, že žalobkyni niekoľkokrát zdôraznila, že služba Apple Pay nie je doplnkovou službou

žalovanej, ale len jednou z mnohých elektronických peňaženiek, ktoré sa ponúkajú svojim klientom
na internete. Vysvetlila, že sa jedná o samostatné aplikácie tretích strán s ich vlastným elektronickým
prostredím, ktoré fungujú podľa vlastných pravidiel a podmienok. Účastníkom zmluvného vzťahu medzi
prevádzkovateľom elektronickej peňaženky a klientom banky je výlučne tento klient, žiadna banka
nijakým spôsobom nemá možnosť do toho zmluvného vzťahu zasiahnuť a vstúpiť. V prípade klientov

žalovanej si tento sám vyberie elektronickú peňaženku, do ktorej vloží údaje o platobnej karte a vyjadrí
súhlas s Obchodnými podmienkami ČSOB pre aplikácie tretích strán, bez ktorého nie je možné v
procese pokračovať. Následne žalovaná overí údaje o klientovi a o platobnej karte, vydá súhlas s
tokenizáciou a vytvorí token, ktorý sa zaručenými kanálmi dostane do elektronickej peňaženky, ktorá
potom overí existenciu Apple účtu klienta, ako aj spôsobilosť zariadenia, ktoré klient používa a vytvorí

sms kód, ktorý zaručeným kanálom pošle žalovanej, a ktorá tento sms kód prepošle svojmu klientovi.
Po doručení sms kódu a jeho vložení do aplikácie tretej strany je proces ukončený a klient môže
vykonávať platby elektronickou platobnou kartou. V prípade žalobkyne postupovala potom žalovaná v
zmysle predmetných podmienok, a keďže nezistila právne a technické prekážky pre pridanie platobnejkarty do elektronickej peňaženky, udelila súhlas s tokenizáciou žalobkyni vydanej kreditnej karty a tento
súhlas poskytla tretej strane v zmysle žiadosti, prijatej ako riadna žiadosť žalobkyne v elektronickom
prostredí žalovanej, uskutočnenú za použitia prihlasovacích údajov vydaných výlučne žalobkyni.

Vyjadrila potom názor, že nakoľko žalovaná v takomto prípade len vykonáva pokyn svojich klientov, tak
je dôvodné sa domnievať, že klienti už pred podaním žiadosti žalovanej majú vedomosť o pozitívach,
či negatívach používania elektronických peňaženiek. Nie je preto podľa žalovanej predstaviteľné, aby
svojich klientov pri každej žiadosti o pridanie platobnej karty do elektronickej peňaženky informovala
o možných rizikách používania elektronickej peňaženky, pretože každá banka má iné skúsenosti a

poznatky a tieto informácie by mohli byť výrazne rozdielne, pričom žalovaná ani nemá poznatky o
negatívnych skúsenostiach svojich klientov s elektronickými peňaženkami, ak ich riadne používajú.
Zopakovala preto, že nakoľko je elektronická peňaženka službou nezávislou od žalovanej, tak nemá
možnosť svojich klientov od jej používania odradiť a už vôbec nemá možnosť zistiť údaje o tretej
osobe, ktorá protiprávne zabezpečila údaje o platobnej karte od klienta. Vo vzťahu k žalobkyňou
namietanému porušeniu prevenčnej povinnosti žalovanou uviedla, že pri konaniach súvisiacich s

nepravou webstránkou streamovacej služby NETFLIX sa o tom dozvedela z viacerých reklamácií svojich
klientov, ktoré však prichádzali v rôznom časovom rozpätí a s rôznym časovým odstupom od udalosti.
Žalovaná nemôže vyhodnotiť rozsah takejto udalosti, nakoľko nemá právne ani technické prostriedky
rozlíšiť, ktorá zo žiadostí klientov o tokenizáciu platobnej karty je riadna žiadosť klienta, a ktorá má
byť v rozpore so skutočným zámerom klienta a vykonáva ju s personalizovanými bezpečnostnými

prvkami útočník, ktorý získal tieto údaje neznámou aktivitou od klienta. Ďalej vo vzťahu k žalobkyňou
tvrdenej absencii informovania žalovanou o vlastnostiach elektronickej peňaženky skonštatovala, že
si riadne plní svoje povinnosti v zmysle ust. § 31 ods. 5 zákona č. 492/2009 Z.z., o čom podľa
nej svedčí čl. IV bod 6 a 7 Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, na základe
ktorých majú klienti jasnú predstavu o svojich povinnostiach. Žalovaná ďalej uvádzala, že tokenizácia

nie je overovaním platieb, ale vytvorenie elektronickej podoby platobnej karty, ktorú žalovaná vytvorí
potom, ako ju o to požiada elektronická peňaženka, ktorá má za preukázané, že o tokenizáciu predtým
žiadal klient. Súčasne vyjadrila názor, že nie je možné vykonať platby bez toho, aby klient stratil
dispozíciu nad svojim zariadením, ale v tomto prípade z pohľadu žalovanej išlo o transakcie, ktoré
mali byť vykonané výlučne zariadením, do ktorého sa korektne pridala stokenizovaná kreditná platobná

karta žalobkyne. Následne vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že žalovaná je povinná vyhodnotiť
reklamáciu klienta ako oprávnenú, ak klient preukáže, že došlo k zneužitiu jeho platobnej karty aj
keď poskytol bezpečnostné prvky, uviedla, že ust. § 8 zákona č. 492/2009 Z.z. jasne rozlišuje medzi
autorizovanou platobnou operáciou a neautorizovanou platobnou operáciou a rozlišuje aj povinnosti
banky vo vzťahu k autorizovanej a neautorizovanej platobnej operácii. V prejednávanom prípade ide

vždy o riadne autorizované platobné operácie, ktorým žalobkyňa udelila súhlas vo forme a podobe
upravenej v Podmienkach pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty platných a účinných v čase
udalosti. Následne žalovaná citovala z predmetných podmienok a dospela k záveru, že držiteľ karty
pri použití kreditnej karty transakciu autorizuje a povinne sa identifikuje pri platbách u internetového
obchodníka prostredníctvom ApplePay, GooglePay, Fitbit Pay a Garmin Pay použitím technologického

nastavenia aplikácie tretej strany (biometrické údaje, overenie transakcie prostredníctvom aplikácie
ČSOB SmartToken alebo overenie prostredníctvom svojho e-mailového účtu držiteľa karty), čo podľa
žalovanej znamená, že je povinná akceptovať platbu svojho klienta vykonanú kreditnou kartou v
elektronickej peňaženke v prípade, ak technologické nastavenie elektronickej peňaženky bolo korektne
nastavené a použité. Žalovaná o tomto žalobkyni predkladala v rámci predžalobnej komunikácie dôkazy,

čím si plnila svoje povinnosti v zmysle ust. § 10 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. osobitne určeného
pre prípad, ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú operáciu autorizoval,
pričom použitie platobného prostriedku bolo zaznamenané poskytovateľom platobných služieb, ale
samotné použitie platobného prostriedku nie je dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú
platobnú operáciu alebo zapríčinil neautorizované vykonanie platobnej operácie v dôsledku podvodného

konania, úmyselného opomenutia, konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenia jednej alebo
viacerých povinností podľa ust. § 26 zákona č. 492/2009 Z.z.. S poukazom na uvedené potom
žalovaná ustálila, že bez zadania verifikačného kódu do aplikácie elektronickej peňaženky by nebol
ukončený proces tokenizácie platobnej karty a nebolo by možné začať platiť tokenizovanou platobnou
kartou v aplikácii Apple Pay a k žiadnym sporným platobným operáciám by teda nedošlo. Ak potom

žalobkyňa nepopiera, že aplikáciu Apple Pay aktivovala, ale namieta sporné transakcie uskutočnené
v rámci štandardného procesu po riadnom pridaní tokenizovanej kreditnej karty v aplikácii Apple
Pay a nepovažuje tvrdenia a dôkazy žalovanej za také, ktoré by dokazovali jej hrubú nedbanlivosť
spočívajúcu v tom, že nevedome poskytla verifikačný kód tretej osobe a podvodné konanie odkazomna svoju morálnu integritu sama vylučuje, musela si byť žalobkyňa vedomá poskytnutia verifikačného
kódu tretej osobe. Ak ani jeden z týchto argumentov nebude pre žalobkyňu relevantným dôkazom o
aktivácii a ďalšom používaní služby Apple Pay treťou osobu, potom je potrebné považovať aktivovanú

službu Apple Pay za riadnu aktiváciu samotnou žalobkyňou a v takom prípade nemôže mať dôvod
namietať sporné platobné operácie. Za nepravdivé označila tvrdenie žalobkyne, že ak je kreditná karta
vložená do aplikácie elektronickej peňaženky, nie je možné nastaviť v elektronickom bankovníctve
notifikácie o realizovaných platbách kreditnou kartou, nakoľko tieto je možné nastaviť bez ohľadu na
existenciu elektronickej peňaženky. Žalobkyňa pritom nemala po celú dobu trvania zmluvného vzťahu

tieto notifikácie nastavené. Argumentovala, že nie je spôsobilá technicky rozlíšiť medzi platobnými
operáciami vykonanými žalovanou a platobnými operáciami, ktoré podľa tvrdení žalobkyne ona sama
nevykonala, avšak boli vykonané s jej pridelenými bezpečnostnými prvkami, preto otázka reálneho
uskutočňovateľa platobných operácií ostáva stále sporná. Záverom uviedla, že návrh žalobkyne je v
bodoch 1 a 2 technicky nevykonateľný, keďže nie je možné zakázať inkasovať splátky, úroky, či poplatky
úveru, alebo úročenie neuhradených splátok úveru vzniknutého len spornými platobnými operáciami.

Žalobkyňa produkt kreditnej karty žalovanej stále používa, úverový vzťah trvá a úver čerpá naďalej,
zostatok úveru a aj jeho úroky sa v čase menia, pri úročení nie je možné rozlišovať, ktoré časti úveru sú
korektné, a ktoré sú žalobkyňou namietané, nie je možné inak úročiť jeden úver.
24. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,

že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh
žalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniavočižalovanejzamietnutý,jevovýrokuvecnesprávne,
preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď sa plne stotožnil aj s jeho odôvodnením, na
ktoré týmto poukazuje a nepovažuje za potrebné ho opakovať. Dospel totiž k rovnakému záveru ako súd
prvej inštancie, že pre nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia neboli splnené

podmienky. Za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p. len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
a na odvolacie námietky žalobkyne uvádza nasledovné.
25. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
26. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je

potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§
325 ods. 1 C.s.p.). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia,
v tomto prípade žalobkyne, osvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné
uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán,

čiže osvedčenie, že bez úpravy ich právnych pomerov by bolo nejaké konkrétne právo žalobkyne
ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené
súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením,
ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými
stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne
vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodupotreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len
vtedy, ak je navrhovaná bezodkladná úprava skutočne naliehavo potrebná, pričom do právnych vzťahov
medzi stranami nemožno zasahovať neprimeraným spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného

opatrenia,vtomtoprípadežalobkyňa,osvedčiťjednakuplatnenýnárok,ktorýžiadachrániťneodkladným
opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako
i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne jej hroziaca ujma. Nárok žalobkyne je
osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie
práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobkyne musí byť konkrétna, a žalobkyňa ju musí vždy

osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť.
28. Možno teda zhrnúť, že ak žalobkyňa navrhla voči žalovanej nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sledovala dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, mala povinnosť osvedčiť svoj nárok,
právny vzťah medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu, a tiež, že bez takejto úpravy
pomerov jej vzhľadom na konanie žalovanej reálne a bezprostredne hrozí ujma, ktorej môže zabrániť
len navrhnutým neodkladným opatrením. Žalobkyňa bola teda povinná tvrdiť a zároveň aj osvedčiť, že

úprava pomerov strán je z konkrétnych dôvodov ochrany jej práv naliehavo potrebná. Túto povinnosť si
však podľa názoru odvolacieho súdu (zhodného so súdom prvej inštancie) nesplnila.
29. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
požadovaného žalobkyňou neboli splnené, a preto jej návrh zamietol. Odvolací súd s jeho rozhodnutím
súhlasíaosvojujesiajjehoodôvodnenie.Popreskúmanínávrhužalobkynenanariadenieneodkladného

opatrenia a k nemu priložených dôkazov, ako i napadnutého uznesenia, nezistil totiž, zhodne so
súdom prvej inštancie, žiadny dôvod, na základe ktorého by bola bezodkladná úprava pomerov medzi
žalobkyňou a žalovanou žalobkyňou navrhovaným neodkladným opatrením opodstatnená a naliehavo
potrebná. Napokon, žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani žiadne konkrétne
tvrdenie alebo argumentáciu, skutočne odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán,

neuviedla, a to napriek tomu, že je ako navrhovateľka neodkladného opatrenia povinná tvrdiť a zároveň
aj osvedčiť dôvody, pre ktoré je naliehavo a bezodkladne potrebné upraviť pomery strán sporu (ust. §
326 ods. 1 a 2 C.s.p.). Z jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé len to, že žalobkyňa
tvrdí, že vyššie uvedené platby kreditnou kartou prostredníctvom aplikácie Apple Pay nevykonala ona
(teda, že jej kreditná karta bola zneužitá neznámou osobou), pričom vyjadruje svoje presvedčenie o

tom, že za dlh na jej kreditnej karte potom nezodpovedá ona ako spotrebiteľ, ale samotná žalovaná, a
to z dôvodu, že jej umožnila aktiváciu a využívanie služby Apple Pay, ktorá však podľa žalobkyne nie je
bezpečná a je vysoko riziková, o čom ju banka nepoučila. Žiadne z týchto tvrdení žalobkyňa neosvedčila
a z ňou predložených listinných dôkazov nevyplývajú.
30. Žalobkyňou uvedený popis rozhodujúcich skutočností nie je dostatočný na to, aby z neho bolo

možné vyvodiť nárok žalobkyne, ktorý by sa aspoň javil pravdepodobný, a dôvody, z ktorých by mala
vyplývať naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán, sú len presvedčením žalobkyne, pričom
ňou priložené listinné dôkazy jej tvrdenia nijak neosvedčujú. V tejto súvislosti z jej rozsiahleho návrhu
vyplýva len to, že (zjednodušene povedané) odmieta žalovanej zaplatiť nesporný dlh na svojej kreditnej
karte v súlade s uzatvorenou zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty a Podmienkami pre vydanie

a používanie ČSOB kreditnej karty (čl. VI bod 1) tvrdiac, že ona za naň nezodpovedá, a ak banka
postupuje v súlade s uzavretou zmluvou a obchodnými podmienkami, žalobkyni hrozí, že bude musieť
dlh, ktorý popiera, zaplatiť. Na základe týchto tvrdení žiadala, aby súd žalovanej zakázal postupovať
podľa platne uzavretej zmluvy (z účtu žalobkyne sťahovať splátky dlhu a neuhradené splátky úročiť) s
tým, že ak žalovaná na úhrade dlhu trvá, má podať žalobu. Je potom správny záver súdu prvej inštancie,

že žalobkyňou navrhnuté neodkladné opatrenie nie je primerané, keď žalobkyňa naviac svoje tvrdenia
nijak neosvedčila. Nepredložila napr. screenshot z jej mobilného telefónu (Wallet App), z ktorého by
boli zrejmé jej kreditnou kartou vykonané platby prostredníctvom služby Apple Pay nainštalovanej v
jej telefóne (posledné transakcie), nepredložila ani výpis z jej účtu, z ktorého by bolo príp. vykonanie
predmetných platieb prostredníctvom služby Apple Pay zistiteľné, nepredložila ani samotnú zmluvu o

vydaní a používaní kreditnej karty. Hoci tvrdila, že platby boli vykonané neznámou osobou, trestné
oznámenie za účelom zistenia, kto zneužil jej kreditnú kartu údajne v aplikácii Apple Pay, nepodala.
I keď mala za to, že za ňou tvrdené zneužitie jej kreditnej karty nesie zodpovednosť žalovaná, ktorá
mala porušiť svoje povinnosti, toto svoje tvrdenie neosvedčila (napr. vyjadrením NBS). Napriek tomu, že
tvrdila, že jej kreditná karta bola zneužitá v aplikácii mobilnej peňaženky Apple Pay, od spol. Apple, ktorá

túto službu poskytuje, sa ničoho nedomáha tvrdiac, že s ňou nie je v zmluvnom vzťahu, a že v zmluvnom
vzťahu je len so žalovanou. Odvolací súd tu uvádza, že z Obchodných podmienok ČSOB pre aplikáciu
Apple Pay vyplýva, že žalobkyňa berie na vedomie, že okrem týchto podmienok je povinná dodržiavať aj
podmienky poskytovateľa služby Apple Pay, teda spol. Apple, pričom z vlastnej skúsenosti má odvolacísúd vedomosť o tom, že pred umožnením využívania služby Apple Pay, jej poskytovateľ vyžaduje súhlas
s jeho všeobecnými podmienkami. Ani údajnú vysokú rizikovosť služby Apple Pay žalobkyňa ničím
neosvedčila (v súvislosti s jej tvrdením, že ju mala banka o rizikách špeciálne poučiť). Tu odvolací súd

v súlade so súdom prvej inštancie uvádza, že práve naopak, služba Apple Pay je ako úplne bezpečná
využívaná miliónmi používateľov mobilných zariadení Apple na celom svete. Platby pomocou Apple Pay
možno považovať dokonca za bezpečnejšie, než platby bežnou kartou. Každá platba cez túto službu
totiž musí byť potvrdená niektorým z autentifikačných prvkov, či už odtlačkom prsta, tvárou alebo kódom.
Ak žalobkyňa tvrdí, že sporné platby jej kreditnou kartou nevykonala v aplikácii Apple Pay ona, prichádza

do úvahy predpoklad, že poskytla verifikačný kód tretej osobe a umožnila tak inštalovanie služby Apple
Pay s jej kreditnou kartou do mobilného zariadenia tretej osoby. Možno uzavrieť, že žalobkyňa výlučne
pre účely rozhodovania o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadnymi dôkazmi (okrem
jej presvedčenia) neosvedčila už samotný ňou tvrdený nárok, ktorý žiadala neodkladným opatrením
chrániť, preto nemohla byť so svojím návrhom úspešná.
31. Odvolací súd má naviac zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobkyňa mohla (a mala, ak

by bola len priemerne obozretná) platby vykonané jej kreditnou kartou sledovať a mať pod kontrolou
cez infoslužbu, ktorá zasiela cez sms informáciu o realizácii každej vykonanej platby. Ak by mala túto
službu aktivovanú, zistila by ňou tvrdené zneužitie jej kreditnej karty ihneď po prvej jej kreditnou kartou
vykonanej platbe. Ak by následne obratom požiadala banku o zablokovanie jej kreditnej karty, k ďalším
platbám by nedošlo (a ak by došlo, zodpovednosť by niesla žalovaná). Predmetná služba zasielania sms

notifikácií nemá žiadny súvis s aplikáciou Apple Pay, ale je viazaná na použitie kreditnej karty. Prevenčnú
povinnosť, ktorej porušenie žalobkyňa vytýka žalovanej, si teda nesplnila ani ona sama. Odvolací súd
sa nedokázal stotožniť s argumentom žalobkyne, ktorá s dôrazom na to, že je spotrebiteľkou, vytýkala
žalovanej,žejejnevysvetlilaakofungujeslužbaApplePay(teda,žepopridaníkreditnejkartydomobilnej
peňaženky platby už následne nebudú verifikované, a preto o nich žalobkyňa nemala vedomosť), čo

považovalazaporušeniejejspotrebiteľskýchprávanesplneniesipovinnostíbanky.Ikeďjekaždýprípad
individuálny a tak je potrebné ho aj posudzovať, považuje odvolací súd za ťažko uveriteľné tvrdenie
žalobkyne, sudkyne odvolacieho súdu, ktorá rozhoduje aj v spotrebiteľských veciach (a vzhľadom na
rozsiahle odvolanie v rozsahu 43 strán je zrejmé, že je v problematike spotrebiteľských práv erudovaná),
že nemala vedomosť o tom, ako funguje služba Apple Pay, ktorú sa sama rozhodla si v mobilnom

zariadení aktivovať a žalovaná jej to na jej výslovnú žiadosť len umožnila. Odvolací súd sa odváži
uviesť, že úplne priemerný spotrebiteľ využívajúci bankové produkty a rôzne aplikácie tretích strán
má vedomosť o tom, akým spôsobom fungujú mobilné peňaženky, osobné platby kreditnou kartou a
platenie kreditnou kartou na internete. Nevylučuje však, že žalobkyňa túto vedomosť nemá. V takom
prípade je však oprávnené od nej očakávať, že sa oboznámi s informáciami o tom ako služba Apple Pay

funguje predtým ako sa rozhodne si ju aktivovať. Tieto úvahy odvolacieho súdu nemajú predstavovať
prejudikovanie sporu medzi žalobkyňou a žalovanou, odvolací súd ich uvádza za účelom odôvodnenia
jeho potvrdzujúceho rozhodnutia.
32. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov za
neopodstatnené. Vzhľadom na posúdenie, že žalobkyňa neosvedčila už nárok, ktorý žiadala chrániť

neodkladným opatrením, nepovažoval za potrebné sa zaoberať všetkými úvahami a presvedčeniami
žalobkyneuvedenýmivjejodvolaní.Možnouzavrieť,žežalobkyňapotrebuneodkladnejúpravypomerov
strán ňou navrhovaným neodkladným opatrením neosvedčila, a preto, ak súd prvej inštancie jej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol správne. Preto odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

33. V napadnutej časti o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p.,
pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. Žalobkyňa
v odvolaní dôvodne namietala uloženie jej tejto povinnosti, pretože je zrejmé, že sa neodkladným
opatrením domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu ako spotrebiteľ, ktorý je podľa

ust. § 4 ods. 2 písm. v) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodený. Preto, ak ju
súd prvej inštancie na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal, neposúdil vec po právnej stránke správne
a odvolací súd toto jeho rozhodnutie zrušil.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).