Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106100
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: Majtech
Slovakia s.r.o., Potvorice 65, 916 25 Potvorice, IČO: 48 037 079, zast.: TAX LAW, s. r. o., Břeclavská 3,
90101Malacky,IČO:53160657,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101417437/2023 zo dňa 01. 06. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom
(ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vykonaná daňová kontrola dane
z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „DPPO“) za zdaňovacie obdobie rok 2020, ktorá začala dňa 05.
10. 2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 102374641/2022 zo dňa 25.
08. 2022, v ktorom neuznal žalobcovi ako daňové výdavky náklady zaúčtované na základe faktúr od

spoločností - dodávateľov AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o. z dôvodu nepreukázania
dodania služieb uvedenými spoločnosťami žalobcovi. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 07. 09. 2022 a nasledujúcim dňom začalo
vyrubovacie konanie. Žalobca sa k protokolu vyjadril a správca dane počas vyrubovacieho konania
vykonal so splnomocneným zástupcom žalobcu ústne pojednávanie na prerokovanie pripomienok
žalobcu k protokolu.

2.1 Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 103292430/2022 zo dňa 07. 12. 2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2020 v sume 28 609,16 EUR. Žalobca v podanom
daňovom priznaní k DPPO za zdaňovacie obdobie rok 2020 vykázal výsledok hospodárenia pred
zdanením v sume 21 645,07 EUR, základ dane v sume 24 524,87 EUR a priznal daň v sume 5 150,22
EUR. Správca dane preveroval opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov žalobcom v súlade so

zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len „zákon
o dani z príjmov“).
2.2 Správca dane na základe výsledku daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neuznal žalobcovi
ako daňové výdavky náklady zaúčtované na základe faktúr od spoločnosti - dodávateľa AAA REALs. r. o., Bošianska Neporadza 273, 913 26 Neporadza, IČO: 51 062 810 (od 11. 07. 2020 je sídlo
spoločnosti na adrese A. XXX, XXX XX B.) vystavené v mesiaci január 2020 v celkovej sume 8 708,20
EUR. Predmetom fakturácie sú „pomocné kovoobrábačské práce“ podľa objednávky. Súčasťou faktúr

sú objednávky a dodacie listy. Predmetom objednávok je „objednanie pomocných kovoobrábačských
prác podľa technickej dokumentácie a ústnej dohody na dielcoch“, ktoré sú označené číslom alebo
písmenom a číslom. Konateľka žalobcu pani B. sa k nadviazaniu obchodných vzťahov vyjadrila, že
spoločnosť AAA REAL s. r. o. ich kontaktovala a ponúkla im svoje zdroje, teda navrhla spoluprácu, ale
nevie, s kým za uvedenú spoločnosť komunikovali. Žalobca má webstránku, kde uverejňuje svoje práce.

Žalobca dostane objednávku a keď majú toho veľa, posúvajú to ďalej. Spoločnosti AAA REAL s. r. o.
dali objednávku fyzicky, papierovo, práce boli vykonávané pravdepodobne v spoločnosti AAA REAL s.
r. o., nevie kým konkrétne. Faktúra bola vystavená vždy po výkone prác. Privezú súčiastky a potom
vystavia faktúry. Konateľ žalobcu pán B. doplnil, že za uvedenú spoločnosť konali s pánom, ktorého
priezvisko bolo C..
2.3 Konateľom spoločnosti AAA REAL s. r. o. bola v období od 22. 08. 2017 do 16. 03. 2020 (v

čase vystavenia faktúr) D. E. (v súčasnosti D. C.), ktorá na celú dobu výkonu funkcie konateľa udelila
generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti svojmu súčasnému manželovi F. C.. Pán C. na ústnom
pojednávaní dňa 18. 03. 2022, ktorého sa žalobca ani jeho zástupca nezúčastnil, potvrdil spoluprácu
so žalobcom, ktorej predmetom bolo čistenie dielcov, odmasťovanie dielcov, odihlovanie, obrusovanie
ostrých hrán, niektoré dielce spájali dokopy. K nadviazaniu obchodných vzťahov pán C. uviedol, že „im

padla nejaká zákazka“, preto hľadal prácu na internete, našiel inzerát žalobcu a išiel sa tam opýtať,
dali si stretnutie a dohodli sa na spolupráci. K objednávkam pán C. uviedol, že si zatelefonovali, bolo
to na vzájomnej dohode, požiadavku zadal pán B.. Pán C. potvrdil vykonanie prác a vystavenie faktúr
spolu s manželkou, faktúry nosil spolu so zákazkami naspäť pánovi B., ktorý prebral zákazku aj faktúru.
Podpis na faktúrach je pani C.. Práce vykonával pán C. a „mal troch chalanov, ktorí mali s. r. o.“, mená

si už nepamätá, ľudí zohnal na internete. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil,
že spoločnosť AAA REAL s. r. o. podala posledné daňové priznanie k DPPO za zdaňovacie obdobie
rok 2019; bola jej zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty k 31. 05. 2021 z dôvodu neplnenia
daňových povinností (povinnosť podať daňové priznanie, nezastihnuteľný na adrese sídla, opakované
porušenie povinnosti pri daňovej kontrole); jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti je G. H., ktorý

sa na adrese trvalého pobytu nezdržuje a neposkytuje správcovi dane súčinnosť.
2.4 Správca dane neuznal žalobcovi ako daňové výdavky ani náklady v celkovej sume 77 299,70
EUR zaúčtované na základe faktúr od spoločnosti Torsello s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06
Bratislava, IČO: 50 730 401. Faktúry sú z obdobia február až december 2020. Predmetom dodania
boli „pomocné kovoobrábačské práce podľa dodacieho listu“. Súčasťou faktúr sú objednávky a dodacie

listy. Predmetom objednávok je „objednanie pomocných kovoobrábačských prác na dielcoch“, ktoré sú
označené číslom alebo písmenom a číslom. Podľa Obchodného registra SR konateľom spoločnosti
Torsello s.r.o. bol od 20. 02. 2018 do 09. 12. 2022 C. I., B. XX/XX, XXX XX J. K. J. L., ktorý bol zároveň
aj jediným spoločníkom. V čase daňového konania bola spoločnosť bez štatutárneho orgánu a C. I. bol
naďalej jediným spoločníkom spoločnosti.

2.5 Správca dane neuznal daňovému subjektu ako daňové výdavky taktiež náklady v celkovej sume 50
226,20 EUR zaúčtované na základe faktúr od spoločnosti SLIVSTAV, s. r. o. (od 04. 05. 2022 zmena
obchodného mena na SLITAV s. r. o.), Zámocká 34, 811 01 Bratislava, IČO: 46 284 940. Faktúry sú z
obdobia február až november 2020. Predmetom dodania boli „pomocné kovoobrábačské práce podľa
dodacieho listu“. Súčasťou faktúr sú objednávky a dodacie listy. Predmetom objednávok je „objednanie

pomocných kovoobrábačských prác na dielcoch“, ktoré sú označené číslom alebo písmenom a číslom.
Podľa Obchodného registra SR konateľom spoločnosti SLIVSTAV, s. r. o. bol od 22. 07. 2011 do 15. 04.
2022 C. I., B. XX/XX, XXX XX J. K. J. L., ktorý bol zároveň aj jediným spoločníkom. V čase daňového
konania bola spoločnosť bez štatutárneho orgánu a C. I. bol naďalej jediným spoločníkom spoločnosti.
2.6 Žalobca k spolupráci so spoločnosťami Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o. uviedol, že spoločnosti

zastupoval pán I.. Žalobca pripravil výrobky s objednávkou na paletu, ktorú prevzal pán I. a hotové
priviezol naspäť daňovému subjektu. Niektoré veci sa robili aj na prevádzke žalobcu, kde bol len pán
I.; prác bolo veľa a pán I. mohol práce dať robiť aj niekomu inému, avšak žalobca sa nevedel k tejto
skutočnosti podrobnejšie vyjadriť ani nevedel, kde mal pán I. prevádzku. Žalobca nevedel uviesť, prečo
pán I. vystavoval faktúry raz za spoločnosť Torsello s.r.o. a raz za SLIVSTAV, s. r. o., bolo mu to jedno, oni

potrebovali, aby bola práca hotová. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu, preskúmania
oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov sa snažil vypočuť ako svedka C. I., avšak jeho predvolanie
i predvedenie bolo neúspešné. Spoločnosti Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o. na výzvu správcu dane
nereagovali. Spoločnosť Torsello s.r.o. daňové priznanie k DPPO nepodala ani za jedno zdaňovacieobdobie, za celú dobu svojej existencie nepodala účtovnú závierku spoločnosti, od začiatku vzniku
spoločnosti nebol podaný žiadny prehľad ani hlásenie, z čoho vyplýva, že spoločnosť nemala žiadnych
zamestnancov. Spoločnosť SLIVSTAV, s. r. o. (SLITAV s. r. o.) bola zapísaná v Obchodnom registri SR

v roku 2011, daňové priznanie k DPPO spolu s účtovnou závierkou prvýkrát podala až za rok 2020, a to
po lehote dňa 27. 02. 2022. Spoločnosť SLIVSTAV, s. r. o. (SLITAV s. r. o.) nie je registrovaná ako platiteľ
dane z pridanej hodnoty, napriek tomu, že v roku 2020 podľa podaného daňového priznania a účtovnej
závierky dosiahla obrat vo výške 295 988,00 EUR (§ 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov), nie je registrovaná na daň zo závislej činnosti, čo dokazuje,

že nemá žiadnych zamestnancov, nikdy nepodala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, so
správcom dane nekomunikuje, správca dane eviduje u tejto spoločnosti daňové nedoplatky.
2.7 Správca dane nespochybňoval samotné vykonanie prác, ale zo zistených skutočností vo vzájomnej
súvislosti usúdil, že spoločnosti AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o., SLIVSTAV, s. r. o. nedeklarovali
vykonávanie ekonomickej činnosti, t. j. reálne nevykonávali podnikateľskú činnosť, teda je vylúčené,
že by práce mohli vykonať tieto spoločnosti. Žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol

dôkazné bremeno, ktoré mu ukladá § 24 ods. 1 daňového poriadku, keď hodnoverne nepreukázal, že
fakturované práce boli skutočne dodané dodávateľmi AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s.
r. o. uvedenými na sporných faktúrach. Žalobca neoprávnene zaúčtoval náklady na obstaranie prác v
celkovej sume 136 234,10 EUR (od spoločnosti AAA REAL s. r. o. v sume 8 708,20 EUR, od spoločnosti
Torsello s.r.o. v sume 77 299,70 EUR a od spoločnosti SLIVSTAV, s. r. o. v sume 50 226,20 EUR), čím

postupoval v rozpore s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. S poukazom na § 17 ods. 1 písm. b) a § 17
ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov správca dane upravil - zvýšil žalobcovi výsledok hospodárenia
o sumu 136 234,10 EUR, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami zákona o dani z príjmov zahrnutá medzi
daňové výdavky a vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie rok 2020 v sume 28 609,16 EUR.

3.1Vočiprvostupňovémurozhodnutiupodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovanýrozhodnutím
č. 101417437/2023 zo dňa 01. 06. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobca
si uplatnil daňové výdavky z obchodných vzťahov, ktoré sa nepreukázali. Správca dane odôvodnene
prijal záver, že v prípade prác fakturovaných dodávateľmi AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a SLIVSTAV,

s. r. o. ide o náklady, ktoré nespĺňajú charakter daňového výdavku v súlade so zákonom o dani z
príjmov, nakoľko zo strany žalobcu neboli splnené všetky podmienky, a to podmienka preukázateľnosti
daňového výdavku. Uplatnením výdavkov v celkovej sume 136 234,10 EUR v daňových výdavkoch
žalobca postupoval v rozpore s § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Správca dane vo vyrubovacom konaní žalobcovi opodstatnene v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) a § 17

ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov upravil - zvýšil základ dane za rok 2020 o sumu 136 234,10
EUR a vyrubil rozdiel dane v sume 28 609,16 EUR.
3.2 Žalovaný uviedol, že je potrebné vychádzať zo základnej definície daňového výdavku, ktorá je
uvedená v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov,
pokiaľ zákon o dani z príjmov nestanovuje inak. Pre uznanie výdavkov ako daňových sú z daňového

hľadiska rozhodujúce tri kritériá, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavok
musí byť vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), podmienka
zaúčtovania (výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu v súlade so zákonom
č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ak tento zákon neustanovuje inak) a aj podmienka preukázateľnosti
(v zmysle ktorej musí byť bez pochybností preukázané aj to, že predmet fakturácie bol skutočne

dodaný, ako aj, že bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na predložených dokladoch, čo možno
odvodiť aj z § 32 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, z ktorého vyplýva, že musí byť
preukázané, že zaúčtovaný doklad je vyhotovený na základe skutočného reálneho plnenia). Ak nie je
splnená (preukázaná) čo i len jedna z uvedených podmienok, takýto výdavok nemožno uznať za daňový
výdavok, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby, napríklad za vady dokladu, nemožnosti preverenia

dodania u dodávateľov, dobromyseľnosti daňového subjektu, a pod. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť
zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt, ktorý využije právo na uplatnenie daňových výdavkov,
preukázal splnenie podmienok v súlade so zákonom o dani z príjmov. Za daňové výdavky nemožno
považovať také výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
Uplatnenie daňových výdavkov je právom, nie povinnosťou. Nie každý výdavok je možné uplatniť ako

daňový výdavok, ale na uplatnenie daňového výdavku musia byť splnené zákonné podmienky, ktoré
upravuje zákon o dani z príjmov.
3.3 Daňový subjekt je iniciátorom uplatnenia práva na daňový výdavok, a preto je zaťažený dôkazným
bremenom preukázať opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov, lebo táto je rozhodujúcouvstupnou veličinou na určenie základu dane a výšky dane z príjmov s tým, že následným neoprávneným
uplatnením tejto vstupnej veličiny dochádza automaticky k nežiaducemu a súčasne aj nezákonnému
zníženiu základu dane a dane z príjmov. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku

vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov
uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odôvodené a odrazom reálneho plnenia, ktoré v
prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ani samotné zaúčtovanie a prípadné zaplatenie
faktúry nie je jedinečným dôkazom o reálnom uskutočnení plnenia, účtovný doklad môže byť takým
dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt preukázať.

Nie je úlohou správcu dane, aby vyhľadával dôkazy v prospech daňového subjektu bez toho, aby daňový
subjekt bol v tomto smere súčinný, teda ani preukazovať daňovému subjektu, že tovar alebo službu
dodal iný dodávateľ.
3.4 Žalovaný ako nedôvodné vyhodnotil odvolacie námietky, že správca dane konal nezákonne, porušil
resp. popieral základné práva žalobcu, zásady daňového konania, mal svojvoľné úsudky, ignoroval
potvrdenie spolupráce konateľmi, nebral do úvahy skutočnosti, ktoré preukazovali oprávnenosť

výdavkov, ale naopak prihliadal na skutočnosti, ktoré nemajú význam pre posúdenie veci a nie sú
rozhodujúce pre riadne zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, nie sú dôvodné a nemajú oporu v
predloženom spisovom materiáli. Z dokazovania je zrejmé, že v prípade spoločností AAA REAL s. r. o.,
Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o. (SLITAV s. r. o.) ide o problematické spoločnosti, ktoré si svoje daňové
povinnosti neplnili a neplnia, so správcom dane nespolupracujú, na výzvy správcu dane nereagujú,

neumožnili správcovi dane vykonať u nich daňovú kontrolu, nevykazovali zamestnancov. Z dokazovania
správcu dane nevyplynulo, že by tieto spoločnosti v roku 2020 reálne vykonávali ekonomickú činnosť, čo
spochybňuje, že vykonávali práce pre žalobcu a spochybňuje vystavené faktúry, ako účtovný záznam,
dokazujúci skutočnosť. Správcovi dane napriek tomu, že využil všetky zákonné možnosti, sa nepodarilo
preveriť uskutočnenie obchodov u dodávateľov, preveriť tvrdenia žalobcu, hodnovernosť dokladov

predložených žalobcom a formálne potvrdenie obchodov pánom C. a žalobcom.
3.5 Spoločnosť AAA REAL s. r. o. podľa zistení správcu dane z iného konania mala v roku 2020
vykonávať rozsiahlu škálu činností, avšak vykonávanie ekonomickej činnosti nedeklarovala podaním
priznania k dani z príjmov za rok 2020 a ani nebolo uvedené, že by v roku 2020 vykonávali pomocné
kovoobrábačské práce. Svedeckú výpoveď D. C. (E.) a F. C. (spoločnosť AAA REAL s. r. o.) vyhodnotil

správca dane odôvodnene ako všeobecnú, nepresnú, obsahujúcu nezrovnalosti, ktoré správca dane
vymedzil na strane 10 prvostupňového rozhodnutia. Správca dane v nadväznosti na vyjadrenia žalobcu
na niektoré námietky žalobcu ohľadne zistených nezrovnalostí vo výpovediach medzi žalobcom a D.
C. (E.) a F. C. síce prihliadol (strana 23 prvostupňového rozhodnutia), avšak uvedené nič nemení na
skutočnosti, že doklady, ktoré boli správcovi dane žalobcom predložené ku kontrole, ako aj formálne

potvrdenie obchodov žalobcom a svedkom F. C., resp. D. C., nemožno považovať za dostatočné,
odstraňujúce pochybnosť správcu dane. Pán C. svoje tvrdenia ničím nepodložil, nepredložil žiadne
dôkazy o tom, že faktúry boli vystavené na základe reálnej dodávky prác. Z vyjadrení pána C. vyplýva, že
vykonania prác sa mali zúčastňovať aj iné osoby. Ani žalobca ani pán C. však nevedeli uviesť, kto sa mal
zúčastniť vykonania prác, čo prípadne mohlo odstrániť pochybnosti správcu dane, potvrdiť a preukázať

spoluprácu, dodanie prác. Hoci v zmluve o dielo bolo uvedené, že žalobca svojim dodávateľom poskytne
súčinnosť a môže dodávateľom poskytnúť strojové vybavenie, uvedené nič nemení na skutočnosti, že sa
žalobca nevyjadril, že by F. C. poskytol strojové vybavenie, ako tvrdil F. C.. Žalobca ničím nepreukázal,
že by nejaké strojové vybavenie pánovi C. poskytol. Namietanie žalobcu, že poskytnutie strojového
vybavenia je uvedené v zmluve o dielo, nespochybňuje rozpor vo výpovediach, na ktorý správca

odôvodnenepoukázal.Rovnakozostalovkonaníneoverenéajsamotnézadávanieprácaodovzdávanie
vykonaných prác žalobcovi (samotný akt odovzdania), formálne preukazované objednávkou, dodacím
listom, faktúrou, vyjadrením žalobcu, výpoveďou F. C., hoci žalobca tvrdil, že mohol byť pri preberaní a
kontrole vykonaných prác okrem zástupcov žalobcu aj niektorý zo živnostníkov, ktorý súčiastky preberal.
Ani žalobca ani svedok neuviedli napríklad žiadne identifikačné údaje osôb, ktoré mohol správca dane

vypočuť a preveriť vykonanie prác. Žalobca ako účastník konania mal možnosť zúčastniť sa výsluchu
svedka a klásť svedkovi otázky, a to v záujme unesenia dôkazného bremena aj prípadného odstránenia
nezrovnalostí, napriek tomu sa žalobca výsluchu svedkov D. C. a F. C. nezúčastnil.
3.6 M. C. I. (zástupca spoločností Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o.) so správcom dane nespolupracuje,
na základe predvolania sa k správcovi dane nedostavil. Správcovi dane sa nepodarilo vykonať také

dokazovanie, ktoré by mohlo overiť tvrdenia žalobcu a potvrdiť hodnovernosť dokladov predložených
žalobcom k daňovej kontrole. Žalobca nevedel uviesť, kde sa mali práce vykonávať, kto okrem C.
I. mal práce vykonať, nakoľko podľa vyjadrenia žalobcu „práce mohol dať vykonať C. I. aj niekomu
inému“. Žalobca uviedol, že niektoré veci robil C. I. na prevádzke žalobcu, ale nenavrhol vykonaniežiadneho dokazovania v tomto smere, ktorým by mohol správca dane overiť tvrdenie žalobcu. Žalobca
má v evidencii faktúry od spoločnosti Torsello s.r.o. aj od spoločnosti SLIVSTAV, s. r. o., v zastúpení
C. I.. Žalobca sám priznáva, že nevie, prečo pán I. vystavoval faktúry „raz za Torsello s.r.o.“ a „raz za

SLIVSTAV, s. r. o.“, čo preukazuje, že žalobca nekonal obozretne.
3.7 Vychádzajúc z obsahu spisu sa správcovi dane napriek viacerým pokusom, v tomto konaní aj v iných
konaniach, nepodarilo získať a overiť daňové a účtovné doklady spoločností AAA REAL s. r. o., Torsello
s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o. (SLITAV s. r. o.). Správca dane využil všetky zákonné možnosti, ktoré mal,
vychádzajúc z priebehu dokazovania a plnenia si dôkaznej povinnosti žalobcu, aby zabezpečil výpoveď

C. I. ako svedka, ako aj aby získal doklady spoločností AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a SLIVSTAV,
s. r. o.
3.8 Poukazovanie žalobcu, že dodávatelia poskytli počas daňovej kontroly maximálnu súčinnosť, nie
je dôvodné. Rovnako sa nezakladá na pravde vyjadrenie žalobcu, že počas celej kontroly preukazoval
oprávnenosť daňových výdavkov v prípade dodávateľov Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o. Správca
dane si nevytvoril svojvoľný úsudok, ako namieta žalobca v odvolaní, ale zhodnotil skutkový stav

vyplývajúci z vyjadrení/nevyjadrení žalobcu počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho
konania k pochybnostiam nadobudnutým správcom dane, kde žalobca nezaujal stanovisko k zisteniam
a pochybnostiam správcu dane (ani v odvolacom konaní takéto stanovisko nezaujal), nepredložil žiadne
nové dôkazy, nenavrhol vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania v prípade spoločností Torsello
s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o. Preštudovaním a vyhodnotením dôkazov predložených žalobcom, ako aj

dôkazov, ktoré si zaobstaral sám správca dane v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku, vyšli najavo
skutočnosti, ktoré vyvolali odôvodnené pochybnosti správcu dane o dodaní prác a bolo na žalobcovi,
aby predložil také dôkazy, ktorými by zistené rozpory a pochybnosti správcu dane odstránil. Tým, že
tieto pochybnosti správcu dane neboli žalobcom odstránené, žalobca nebol dostatočne obozretný pri
výbere obchodného partnera, nezaobstaral, respektíve neuchoval okrem zmluvy o dielo, objednávok,

faktúr, dodacích listov a úhrad faktúr žiadne iné dôkazy, sa sám žalobca dostal do dôkaznej núdze,
nakoľko vierohodne nepreukázal (nevie preukázať) dodanie prác spoločnosťami, ktorých výkon činnosti
v roku 2020, uvedenej na sporných faktúrach, správca dane vlastným šetrením spochybnil. Správca
dane neprenášal na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa preukazovania takých skutočností, na ktoré
by nemal vplyv. Pochybnosti o reálnosti vykonania a dodania fakturovaných prác a s tým spojený prenos

dôkazného bremena na žalobcu sa týkali vzťahu medzi žalobcom a ním deklarovaným dodávateľom,
na ktorý mal žalobca ako podnikateľský subjekt dosah, a to aj s ohľadom na požiadavku obozretnosti
pri výbere obchodného partnera, majúc na zreteli dôkaznú povinnosť a tým potrebu zaobstarať si
dostatočné množstvo dôkazov pre prípadnú daňovú kontrolu v súvislosti s preverovaním daňových
výdavkov. Správca dane neprenáša nekontaktnosť dodávateľov na ťarchu žalobcu. Správca dane

preveroval reálnosť dodávky prác. Pochybnosti správcu dane o dodaní prác odôvodnene vychádzajú aj
zo skutočností, ktoré zistil správca dane ohľadne dodávateľov. Správca dane postupoval v súčinnosti
so žalobcom, oboznamoval ho s kontrolnými zisteniami, pochybnosťami a dal žalobcovi možnosť
(dostatočný časový priestor) splniť si dôkaznú povinnosť.
3.9 Vyjadrenie správcu dane, že „nespochybňuje samotné vykonanie prác“ neodporuje konečnému

rozhodnutiu. Správca dane v rozhodnutí dodal, že „spochybňuje vykonanie prác od konkrétnych
dodávateľov, nakoľko zo zistených skutočností vo vzájomnej súvislosti správca dane usúdil, že
spoločnosti AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o., SLIVSTAV, s. r. o. (SLITAV s. r. o.) nedeklarovali
vykonávanie ekonomickej činnosti, t. j. reálne nevykonávali podnikateľskú činnosť“... Preto je vylúčené,
že by práce mohli vykonať tieto spoločnosti.“. Žalobca vytrhol z kontextu jednu vetu, čím pozmenil jej

význam a vykonštruoval názor, ktorý nezodpovedá skutočnosti.
3.10 Žalobca v odvolaní len všeobecne namieta nezákonné úkony, porušenie jeho základných
práv, zásad daňového konania, pričom konkrétne porušenia, ktorých sa mal správca dane dopustiť,
nešpecifikuje. Žalovaný nezistil porušenia právnych predpisov zo strany správcu dane, nezistil
nezákonné úkony správcu dane ani porušenie zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť

rozhodnutia, žalobca nebol ukrátený na žiadnom zo svojich procesných a zákonných práv. Žalobca
poukazuje na „judikatúru Súdneho dvora“, ale nešpecifikuje aká judikatúra by mala byť aplikovaná pre
prijatie záveru, že žalobcovi nemala byť zistená vyššia daň, ako bola vyrubená v daňovom priznaní.
Žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od záverov správcu dane, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku prvostupňového rozhodnutia.

Správna žaloba – žalobné body4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane
z dôvodu, že tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového

stavu orgánmi finančnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi finančnej správy, ktoré malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalobca uviedol, že on aj jeho dodávatelia poskytli správcovi dane počas daňovej kontroly maximálnu

možnú súčinnosť, keď poskytol správcovi dane všetky doklady k preverovaným obchodom, zároveň sa
dňa 08. 02. 2022 zúčastnili výsluchu u správcu dane konatelia žalobcu N. B. a O. B. a dňa 18. 03.
2022 pán a pani C., ako bývalí splnomocnení zástupcovia spoločnosti AAA REAL s.r.o., ktorí potvrdili
spoluprácu so žalobcom. Potvrdenie spolupráce so spoločnosťou Torsello s.r.o. a SLIVSTAV s.r.o.
(SLITAV s.r.o.) vyplynulo z výpisov bankových účtov pána I. (v tom čase) jediného spoločníka týchto
dvoch obchodných spoločností (str. 14 prvostupňového rozhodnutia). Žalobca, tak ako vyplýva z jeho

hlavnej činnosti a ako bolo potvrdené aj protokolom, sa zaoberá kovoobrábaním. Pri tejto činnosti využil
v kontrolovanom období služby spoločnosti AAA REAL s.r.o., ktorá poskytovala služby odihlovania,
odmastňovania, vŕtania jednoduchých otvorov. Zároveň žalobca využil služby spoločností Torsello s.r.o.
a SLIVSTAV, s.r.o., ktoré poskytovali pomocné kovoobrábačské práce.

6. Žalobca namietal, že správca dane nedodržal zásadu ustanovenú v § 3 ods. 6 daňového poriadku,
keď nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré preukazovali oprávnenosť výdavkov, ale naopak prihliadal
na skutočnosti, ktoré nemajú význam pre posúdenie veci, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré by boli
rozhodujúce pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane poukazoval a prihliadal
na nesúlad výpovedí v skutočnostiach, ktoré absolútne nie sú rozhodujúce pre riadne zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane za dôvod nepreukázania výdavkov považuje nesúlad
výpovedí konateľov žalobcu spolu s výpoveďou konateľa spoločnosti AAA REAL s.r.o. (str. 9-11
prvostupňového rozhodnutia). Nesúlad výpovedí spočíval v spôsobe nadviazania vzájomnej spolupráce
týchto subjektov, časový moment predloženia faktúr za poskytnuté služby žalobcovi dodávateľom,
nevedomosť konateľa spoločnosti AAA REAL s.r.o. o konkrétnych osobách (živnostníkov), ktoré práce

pre jeho spoločnosť skutočne vykonali. Správca dane aj žalovaný však ignorovali potvrdenie spolupráce
medzi podnikateľskými subjektmi priamo konateľmi týchto subjektov; potvrdenie spolupráce vyplývajúce
z výpisu z bankových účtov; potvrdenie vystavených faktúr; moment predloženia faktúry bol pri oboch
výpovediach rovnaký. Nesúlad výpovedí, čo sa týka spôsobu oslovenia na spoluprácu alebo v akom
časovom intervale boli predložené faktúry, nespôsobuje a nevyjadruje opak potvrdenej spolupráce. S

časovým odstupom dvoch rokov, pri množstve dodávateľov, nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať
uviesť presné okolnosti nadviazania spolupráce, navyše ak sa táto nijako nedokumentuje. Správca dane
na str. 11 prvostupňového rozhodnutia namieta, že konateľ spoločnosti AAA REAL s.r.o. nepredložil
žiadne doklady ani zmluvu súvisiacu s obchodnou spoluprácou medzi spoločnosťami AAA REAL s.r.o. a
žalobcom, čo je však odôvodnené skutočnosťou, že spoločnosť AAA REAL s.r.o. bola predaná a všetky

doklady odovzdané. Žalobca nesúhlasí so záverom a úsudkom správcu dane prezentovaným na str. 24
prvostupňového rozhodnutia, ktorý potvrdzuje aj žalovaný, že žalobca tým, že sa nevyjadril k spolupráci
so spoločnosťami SLIVSTAV s.r.o. a Torsello s.r.o., akceptuje neuznanie týchto výdavkov. Správca
dane nie je oprávnený vykonávať akékoľvek svojvoľné úsudky, čo sa týka vyjadrení zo strany žalobcu
ako daňového subjektu. Žalobca počas celej predmetnej daňovej kontroly preukazoval oprávnenosť

daňových výdavkov vzniknutých u dodávateľov Torsello s.r.o. a SLIVSTAV s.r.o. a v žiadnom prípade
a zo žiadneho jeho vyjadrenia nevyplýva, že by akceptoval, že tieto výdavky sa považujú za neuznané.

7. Podľa žalobcu správca dane na str. 25 prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že „Správca dane
nespochybňuje samotné vykonanie prác.“, čo odporuje prvostupňovému aj napadnutému rozhodnutiu.

Správca dane ďalej uviedol, že „technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek
plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne zrealizované bolo alebo nie“, teda správca dane
predpokladá a priori, že žalobca falšuje doklady, ergo správca dane má za to, že žalobca pácha trestný
čin. Celé konanie trpí vadou nezákonnosti, nakoľko je arbitrárne a inkvizičné.

8. Žalobca odcitoval bod 28. odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžf/91/2016 zo dňa 19. 06. 2018 a uviedol, že všetky obchodné transakcie s dodávateľmi boli
potvrdené žalobcom a to riadne zmluvami, objednávkami, dodacími dokladmi aj nepriamo úhradami.
Žalobca si povinnosť preukázať svoje tvrdenia splnil, predložil všetky potrebné doklady aj vysvetleniak predmetnej kontrole, teda dôkazné bremeno uniesol v plnom rozsahu. Správca dane mal v priebehu
daňovej kontroly k dispozícii jednoznačné vyjadrenia a potvrdenia o fungovaní obchodnej spolupráce
medzi žalobcom a spoločnosťou AAA REAL s.r.o., medzi žalobcom a spoločnosťou Torsello s.r.o. a

medzi žalobcom a spoločnosťou SLIVSTAV s.r.o. v podobe zápisníc z výsluchu svedkov, ktoré sa
uskutočnili priamo v predmetnej daňovej kontrole, tiež dokladov k preverovaným obchodom. Správca
dane prakticky sám zadovážil dôkazy o potvrdení obchodnej spolupráce, avšak odmietol tieto dôkazy
a odmietol právo žalobcu, nakoľko ide podľa jeho vlastných slov len o ústne potvrdenia. Správca dane
postupuje v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku a opakovane považuje obchodné spolupráce

za nepreukázané a aplikuje v konaní len také dôkazy, ktoré sa môžu javiť ako negatívne. Správca
dane a žalobca v priebehu konania neúmerne držali dôkazné bremeno na strane žalobcu. Žalobca
spolupracoval so správcom dane, predkladal a navrhoval množstvo dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenia, ktoré však žalovaný aj správca dane neakceptovali a považovali za nedostatočné. Žalobca
nemá vedomosť, aké ďalšie dôkazy by mal správcovi dane a žalovanému predložiť, aby títo považovali
dôkazné bremeno žalobcu za dostatočne naplnené. Predmetné konanie má nápadne podobné črty ako

konanie, v ktorom Najvyšší súd SR vydal rozhodnutie sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, kde
okrem iného konštatoval, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou
a prílohami s opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa
a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti

budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné
rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia
od následného forenzného dokazovania. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení
nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa

a dodávateľových subdodávateľov. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému
subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Správca
dane a žalovaný odmietajú právo žalobcu na základe skutočnosti, že C. I. (zástupca spoločností Torsello
s.r.o.aSLIVSTAVs.r.o.)sosprávcomdanenespolupracoval,nazákladepredvolaniasaksprávcovidane
nedostavil. Žalobca nevie žiadnym spôsobom prinútiť svojich obchodných partnerov, aby so správcom

dane komunikovali a predkladali svoje účtovníctvo za predpokladu, že ho majú k dispozícií. Správca
dane ani žalovaný toto v žiadnom prípade nemôžu uložiť žalobcovi ako povinnosť, ani mu na základe
nesplnenia takto absurdnej povinnosti nemôžu odmietnuť jeho právo. Žalobcovi nemôže byť na ujmu
nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu, t. j. dodávateľa, resp. subdodávateľa. Ak správca
dane aj žalovaný opakovane kladú dôraz na skutočnosť, že nepriznali žalobcovi jeho právo, pretože

nepovažujú za preukázané, že predmetné plnenia dodali žalobcovi dodávatelia, spoločnosť AAA REAL
s.r.o., spoločnosť Torsello s.r.o. a spoločnosť SLIVSTAV s.r.o., konajú vo svojej rozhodovacej činnosti v
rozpore s judikatúrou súdneho dvora v obdobnej veci. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/91/2016 zo dňa 19. 06. 2018 a uznesenia Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 401/09-17 a sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH

Stehcemp.

9. Ako skonštatoval Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/137/2013 zo dňa 31. 03. 2015,
správca dane môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, avšak len za predpokladu, že budú zachované práva kontrolovaného

daňového subjektu. Vzhľadom na požiadavku zákonnosti daňového konania a zákonnosti dokazovania
je neprijateľné, aby správca dane rozhodnutie o dodatočnom určení dane dôvodil skutkovými zisteniami,
ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale len z jeho tvrdení. Takto nie je možné preveriť vierohodnosť
správcom dane tvrdených zistení, hoci získaných pri výkone jeho činnosti v rámci správy daní, ani
zákonnosť postupu pri vykonaní predmetného dôkazu.

10. Žalobca tvrdil, že nemá vedomosť o žiadnych dôkazoch z daňovej kontroly, ktoré by správca dane
obstaral na preukázanie svojich záverov. V priebehu celého daňového konania trval na skutočnosti,
že bremeno dôkazov leží výlučne na strane žalobcu a opakovane sa vyjadroval len o pochybnostiach.
Správca dane a žalovaný nemôžu žalobcovi odoprieť jeho práva a vyrubiť rozdiel dane z príjmov

právnickej osoby na základe pochybností a ak majú alebo mali v konaní „dôkazy“, o týchto nebol žalobca
nikdy oboznámený. Správca dane verifikuje skutočnosti a doklady predložené daňovým subjektom
(žalobcom), pričom je možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol
žalobca reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho sfére vplyvu. Preto protokol, prvostupňové rozhodnutie ajnapadnuté rozhodnutie trpia vadou nezákonnosti v otázke daňového bremena platiteľa dane, ktoré je
taktiež v rozpore s konštantnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít.

11. Žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní pred správcom dane i žalovaným. Jedným
z takýchto porušení je neexistencia spisu a evidencie konania pod číslom konania. Správca dane a
žalovaný konali v rozpore s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z.z. o
podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu, § 23 ods. 2 a §
33 daňového poriadku a daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania. Podľa § 47 písm. b)

daňového poriadku musí protokol obsahovať číslo konania, ktoré listina, ktorú správca dane nazýva
protokol, neobsahuje. Číslo 102374641/2022 uvedené na protokole nie je číslo konania, nakoľko ide
o unikátne číslo zrejme vygenerované len pre daný dokument, ktoré sa nenachádza na žiadnom inom
dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Podľa § 63 ods. 3 písm. b) daňového poriadku rozhodnutie
musí obsahovať číslo a dátum rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 07. 12. 2022 neobsahuje
číslo konania, keďže číslo 103292430/2022, ktoré je uvedené na prvostupňovom rozhodnutí, nie je

číslo konania, ale rovnako ako v prípade protokolu ide o unikátne číslo, zrejme vygenerované len pre
daný dokument a ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly.
Protokol ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú číslo konania, avšak zásadnejšie je, že číslo konania
ani neexistuje, teda nemôže byť konanie takto vedené a ani skončené. Ak číslo uvedené v záhlaví
jednotlivých dokumentov spisu nie je označením spisu, toto jednoznačne potvrdzuje tvrdenie, že správca

dane netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane
nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane teda
koná v rozpore s § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) daňového poriadku. Správca dane ani žalovaný
nemohli na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru a ak dospeli, tak tento záver je
absolútne nepreskúmateľný. Podľa priloženého stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 06. 10. 2021

správca dane je povinný viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný. Keďže správca dane nemal spis,
nemožno považovať celé konanie od počiatku za zákonné. Ak spis v čase podania správnej žaloby
existuje, nemôže byť datovaný a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej daňovej kontroly a napadnuté
rozhodnutie je na základe týchto skutočností absolútne nepreskúmateľné.

12. Žalobca žiadal, aby správny súd v zmysle § 27 SSP a s poukazom na § 3 ods. 1 písm. b) SSP
preskúmal a zrušil protokol č. 102374641/2022 zo dňa 25. 08. 2022, nakoľko zo strany správcu dane
došlo v rámci daňovej kontroly k viacerým pochybeniam. Správca dane nemal vôbec vydať protokol za
okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole. Protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a nemôže byť

podkladom pre vydanie rozhodnutia.

13. Ďalej žalobca namietal vydanie preskúmavaných rozhodnutí v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
EÚ. Dôvodil, že výkon daňovej kontroly je v rozpore s uznesením Súdneho dvora vo veci C-610/19,
pretože plnenie sa reálne uskutočnilo a žalobca zaplatil faktúry dodávateľov a má tieto faktúry riadne

zaúčtované – všetky tieto skutočnosti priznáva samotný správca dane a žalovaný. Správca dane
absolútne chybne viedol celé dokazovanie. Pokiaľ nie je preukázaná účasť na daňovom podvode alebo
vedomosť o ňom, nie je možné rozhodnúť tak, ako uvádza správca dane alebo žalovaný.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

14.1 Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol
rovnaký skutkový a právny záver ako záver, ktorý bol uvedený v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že
dôvodom neuznania zaúčtovaných nákladov ako daňových výdavkov u žalobcu nie sú iba nedostatky
v prostredí dodávateľov, ale dôvodom je nesplnenie dôkaznej povinnosti, neunesenie dôkazného

bremena žalobcom a nesplnenie podmienok v zmysle zákona o dani z príjmov. Na žalobcu nebolo
neprenášané dôkazné bremeno týkajúce sa preukazovania takých skutočností, na ktoré by nemal
žalobca dosah. Správca dane zameral dokazovanie na preukázanie priameho vzťahu medzi žalobcom a
ním deklarovaným dodávateľom, splnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o dani z príjmov a
nie daňový podvod na inom stupni reťazca - na predchádzajúcej alebo nasledujúcej transakcii. Správca

dane v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu preveroval jednotlivých dodávateľov a
zistené skutočnosti popísal, avšak len samotné skutočnosti zistené na strane jednotlivých dodávateľov
nepripisujenaťarchužalobcu.Rovnakoneboliodmietnutésprávcomdaneanižalovanýmžiadnedôkazy.
Správca dane vykonal dokazovanie (úkony) zamerané na preverenie tvrdení žalobcu a prevereniedôkazov predložených žalobcom, pričom v kontexte celého dokazovania (nemožno jednostranne
vychádzať len z výpovedí svedkov, ktorí formálne potvrdili obchodnú spoluprácu) vyšli najavo viaceré
nezrovnalosti, ktoré spochybňujú hodnovernosť dokladov predložených žalobcom a žalobca bol povinný

tieto pochybnosti odstrániť, čo si nesplnil. Správca dane aj žalovaný sa zaoberali všetkými dôkazmi,
ktoré vyhodnotili jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku.
Rozhodnutie, akým smerom správca dane vedie dokazovanie, nie je vecou voľby správcu dane,
ale závisí to od toho, akých obchodných partnerov si daňovník vyberie, aké dôkazy predloží a aké
skutočnosti daňovník, svedkovia, resp. iné osoby uvedú. Aj keď je na daňovníkovi, za akých podmienok

uzatvorí obchod a aké riziká je ochotný podstúpiť, pokiaľ si chce uplatniť nárok na daňové výdavky,
je na jeho zodpovednosti, aby si zaobstaral dôkazy, ktoré mu umožnia takýto nárok riadne preukázať.
Žalovanému nie sú známe žiadne dôvody pre prijatie záveru, že protokol z daňovej kontroly, ako dôležitý
dôkazný prostriedok, má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.
14.2 Žalovaný uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011, na ktorý poukázal
žalobca, bol prekonaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/4/2020 zo dňa 25. 03. 2021.

Súčasťou administratívneho spisu ktorý bol predložený žalovanému, boli dokumenty, z ktorých správca
dane vychádzal. Rozsudky Súdneho dvora EÚ aj judikatúra, ktorú uvádza žalobca v žalobe, sú
aplikované na splnenie hmotnoprávnych podmienok na dani z pridanej hodnoty, Smernicu Rady
2006/112/ES zo dňa 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, neutralitu dane z
pridanej hodnoty, teda z merita veci je zrejmé, že v prípade žalobcu nemožno prijať záver, že sa jedná

o totožné alebo obdobné prípady. Žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Sžf/80/2016 zo dňa 05. 04. 2016 a sp. zn. 3Sfk/21/2021 zo dňa 25. 07. 2023, v ktorých najvyšší súd
vyslovil záver, že rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa Smernice o DPH nie
je uplatniteľná v oblasti rozhodovania o dani z príjmov, keďže daň z príjmu nie je na európskej úrovni
plne harmonizovanou daňou na rozdiel od dane z pridanej hodnoty a Smernica Rady 2006/112/ES zo

dňa 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty neupravuje a ani sa nevzťahuje na
problematiku dane z príjmov (a contrario čl. 1 a čl. 2 uvedenej smernice).
14.3Žalovanýkonštatoval,žerozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Sžf/137/2013zodňa31.03.2015,
na ktorý žalobca poukazuje, sa týka neúplnosti predloženého administratívneho spisu súdu. Závery
žalobcu o neexistencii spisu a evidencie konania pod číslom konania sú podľa žalovaného neoverené.

Žalobca alebo jeho právny zástupca má u správcu dane právo nazrieť do spisu a preveriť si,
aké dokumenty spis žalobcu obsahuje. Toto právo žalobcovi priznáva ustanovenie § 23 daňového
poriadku. Okrem toho podľa § 33 daňového poriadku žalobca pri elektronickej komunikácii s finančnou
správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančnej správy sprístupnenú osobnú
internetovú zónu, obsahom ktorej je okrem iného aj spis žalobcu v elektronickej podobe. Každý jeden

dokument, protokol a aj rozhodnutie orgánov Finančnej správy SR obsahuje jedinečné, nezameniteľné
evidenčné číslo, pridelené informačným systémom finančnej správy a je súčasťou spisu každého
jedného daňového subjektu, ktorý je identifikovaný IČO, DIČ, prípadne rodným číslom a pod. Číslo spisu
nie je podľa daňového poriadku povinnou náležitosťou žiadneho dokumentu. Protokol, rozhodnutia a
aj všetky ostatné dokumenty svoje jedinečné čísla pridelené informačným systémom obsahujú, preto

správca dane ani žalovaný žiadne ustanovenia daňového poriadku neporušili a požiadavka žalobcu je
nad rámec procesného zákona a neopodstatnená.

15. V replike žalobca argumentoval obdobne ako v správnej žalobe. Zopakoval, že vyčerpal vlastné
dôkazné bremeno a uniesol ho v plnom rozsahu, keď preukázal existenciu materiálneho plnenia a

predložil všetky zákonom požadované doklady viažuce sa na neho. Správca dane na žalobcu neúmerne
prenášal dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností vo sfére tretích subjektov. Zo strany žalovaného a
správcu dane nedošlo k relevantnému spochybneniu žalobcom tvrdených skutočností a predložených
dôkazov, pretože k spochybneniu zo strany správcu dane nedošlo na základe dôkazov, ktoré by
mali minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené

žalobcom. Orgány finančnej správy svoje rozhodnutia založili na domnienkach. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 259/2022-37 z 12. 10. 2022,
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 8 Afs 23/2018 zo 16. 01. 2020, viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10 Sžfk 44/2019 z 24. 11. 2020; sp. zn.
1 Sžfk 22/2019 z 26. 05. 2020; sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 03. 09. 2019; sp. zn. 1 Sžfk 16/2018 z

13. 09. 2019). Podľa názoru žalobcu podmienka vecnosti bola splnená, keďže žalobcom deklarované
výdavky sa týkali dodávateľských prác, ktoré žalobca realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z
účtovného hľadiska boli tieto náklady riadne podložené príslušnými dokladmi, preto možno za splnenú
považovať i podmienku zaevidovania. Zostáva teda podmienka preukázanosti, ktorá sa vo všeobecnostipovažuje za splnenú, ak riadne zaúčtovaný výdavok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov bol skutočne daňovníkom vynaložený. Daňové orgány nijako nespochybnili, že
žalobca vystavené faktúry zaplatil.

16. V duplike žalovaný zotrval na skutočnostiach a právnych záveroch uvedených v napadnutom
rozhodnutí aj vo vyjadrení k žalobe.

17. Na pojednávaní sa žalobca aj žalovaný vyjadrili v zhode so svojimi písomnými podaniami.

Posúdenie veci správnym súdom

18. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), na pojednávaní dňa 21. 05. 2025 a dospel k záveru, že

správna žaloba žalobcu nie je dôvodná.

19. V preskúmavanom prípade správca dane (i žalovaný) založil svoje rozhodnutie o vyrubení rozdielu
dane z príjmu právnickej osoby na závere, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie
daňových výdavkov v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov

z faktúr od dodávateľov AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a SLIVSTAV s.r.o., predstavujúcich náklady
za dodanie služieb (pomocné kovoobrábačské práce) v zdaňovacom období rok 2020 s odôvodnením,
že ide o náklady, ktoré nespĺňajú charakter daňového výdavku, nakoľko tieto obchodné vzťahy sa
nepreukázali (žalobca nepreukázal, že služby boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre).
Daňové orgány založili preskúmavané rozhodnutia na závere o nesplnení podmienky preukázanosti

žalobcom uplatnených daňových výdavkov. Splnenie podmienky vecnosti a zaúčtovania správca dane
ani žalovaný výslovne nespochybnili.

20. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu základným kritériom pre uznanie výdavkov v
zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov sú tri podmienky, ktoré musia

byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, podmienka preukázanosti a podmienka zaúčtovania, na
ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená
podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne aj podmienka preukázanosti výdavkov
a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok. Pre splnenie zákonných podmienok
pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov nepostačuje,

ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu - faktúry.
Daňovédokladymusiapreukazovaťprijatiezdaniteľnéhoplneniaanadruhejstranejepotrebné,abybolo
preukázané, že k prijatiu tovaru/služieb deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo, a to v rámci
dojednanýchdodávoktovarov,resp.služiebjednotlivýmidodávateľmi.Pokiaľniesúkumulatívnesplnené
vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal

rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov, pričom dôkazné bremeno
je na daňovom subjekte, ktorý si daňové výdavky uplatňuje.

21. Správny súd uvádza, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako výdavok v zmysle
zákona o dani z príjmov, musí byť takýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných

podmienok nie je viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované
úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. Ak je nárok na uznanie výdavku podložený
konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukázanosti výdavku nie je možné viazať len na
reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí byť tiež preukázaná zhoda
medzi skutočným dodávateľom a dodávateľom deklarovaným vo faktúre. Tvrdenie, že boli splnené

podmienky stanovené pre zaúčtovanie preverovaných výdavkov, a to riadnym dodaním a uhradením
ich ceny, ako aj zaúčtovaním v účtovníctve, čím došlo k vyčerpaniu dôkazného bremena, nepostačuje.
Podľa judikatúry vzťahujúcej sa k dani z príjmov právnických osôb, žalobca musí uniesť dôkazné
bremeno, že služby boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Daňové doklady musia
jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané,

že k dodaniu služby deklarovanej v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci dojednaných dodávok
služby jednotlivými dodávateľmi (tzn. dodaný práve osobou uvedenou na faktúre): „Daňový výdavok
musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať
vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiežskutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 60/2015 z 28. 02. 2017).
Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/46/2019 z 10.

09. 2020: „Ak je nárok na uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky
preukaznosti výdavku nie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a
služieb, ale musí byť tiež preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom deklarovaným vo faktúre“,
čo obdobne vyplýva aj zo skorších rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn.
10Sžfk/16/2018 z 30. 04. 2019 a sp. zn. 10Sžfk/19/2018 z 22. 05. 2019. Uvedené názory predstavujú

konštantnú a stále aktuálnu judikatúru kasačného súdu pri dani z príjmov, na ktorú odkazujú aj neskoršie
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, napr. vo veciach sp. zn. 4Sfk/130/2022
z 21. 02. 2024 a sp. zn. 3Sfk/28/2022 z 22. 08. 2024.

22. Žalobca tvrdil, že uniesol svoje dôkazné bremeno a predloženými dokladmi preukázal reálne
uskutočnenie fakturovaných obchodov s dodávateľmi AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a SLIVSTAV

s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období rok 2020. Uskutočnenie fakturovaných obchodov bolo podľa
žalobcu potvrdené aj svedeckými výpoveďami pani C. (vtedajšej konateľky AAA REAL s. r. o.) a pána
C. (jej splnomocneného zástupcu na konanie v mene spoločnosti AAA REAL s. r. o.). Správca dane
nemôže podmieňovať uplatnenie daňových výdavkov žalobcom splnením akýchkoľvek iných podmienok
ani povinností na dodávateľskom či subdodávateľskom stupni.

23. Správny súd uvádza, že správca dane zo zistených skutočností (ktoré sú zhrnuté v odsekoch 2.2
až 2.6 tohto rozsudku) vo vzájomnej súvislosti usúdil, že spoločnosti AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o.,
SLIVSTAV, s. r. o. sú problematické spoločnosti, ktoré si svoje daňové povinnosti neplnili a neplnia,
so správcom dane nespolupracujú, na výzvy správcu dane nereagujú, neumožnili správcovi dane

vykonať u nich daňovú kontrolu, nevykazovali zamestnancov. Žalobca nekonal obozretne, dodávateľov
si vôbec nepreveroval, ani z verejne dostupných zdrojov (napr. P., P., P.), kde by zistil, akou činnosťou
sa spoločnosti zaoberajú, ako si plnia svoje povinnosti, či vykazujú vykonávanie ekonomickej činnosti
(vykonanie analýzy podnikateľského profilu svojho obchodného partnera), nezaujímal sa, kto práce
vykonáva, kto je skutočným dodávateľom prác v prípade spoločností Torsello s.r.o. a SLIVSTAV,

s. r. o., ktoré zastupovala tá istá osoba. Z dokazovania správcu dane nevyplynulo, že by tieto
spoločnosti v roku 2020 reálne vykonávali ekonomickú činnosť, čo spochybňuje, že vykonávali práce
pre žalobcu a spochybňuje vystavené faktúry. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť uskutočnenie
obchodov a tvrdenia žalobcu u dodávateľov Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o., hodnovernosť dokladov
predložených žalobcom a formálne potvrdenie obchodov pánom C. (konajúcim za spoločnosť AAA

REAL s. r. o.) a žalobcom. Neobstojí námietka žalobcu, že správca dane svoje závery založil prevažne
na skutočnostiach, ktoré boli zistené až v priebehu daňovej kontroly a ktoré nemohol vedieť, resp.
zistiť žalobca v čase uskutočnenia fakturovaných obchodov, pretože žalobca už v tom čase mnohými
uvedenými informáciami musel disponovať a pokiaľ ide o preverovanie dodávateľov (teda priamych
obchodných partnerov žalobcu), žalobca žiadne úkony v tomto smere nevykonal (ani netvrdil ich

vykonanie).

24. Vo vzťahu k obchodnej transakcii s dodávateľom AAA REAL s. r. o. daňové orgány formulovali
pochybnosti založené najmä na tom, že uvedená spoločnosť podľa zistení správcu dane z iného
konania mala v roku 2020 vykonávať rozsiahlu škálu činností, avšak vykonávanie ekonomickej činnosti

nedeklarovala podaním priznania k dani z príjmov za rok 2020 a ani nebolo uvedené, že by v roku 2020
vykonávali pomocné kovoobrábačské práce. Svedeckú výpoveď D. C. (E.) a F. C., t. j. osôb oprávnených
v kontrolovanom zdaňovacom období konať za spoločnosť AAA REAL s. r. o., vyhodnotil správca dane
ako všeobecnú, nepresnú, obsahujúcu nezrovnalosti, ktoré správca dane vymedzil a vyhodnotil najmä
na stranách 10 a 23 prvostupňového rozhodnutia. Z vyjadrení pána C. vyplýva, že vykonania prác

sa mali zúčastňovať aj iné osoby. Ani žalobca ani pán C. však nevedeli uviesť, kto sa mal zúčastniť
vykonania prác. Pán C. mal dodatočne predložiť správcovi dane protokol o odovzdaní dokladov, čo však
nesplnil.Hocivzmluveodielobolouvedené,žežalobcasvojimdodávateľomposkytnesúčinnosťamôže
dodávateľomposkytnúťstrojovévybavenie,žalobcasanevyjadrilaninepreukazoval,žebyF.C.poskytol
strojové vybavenie, ako tvrdil F. C.. Z vyjadrení konateľov žalobcu a pána C. vzišli nejasnosti aj ohľadne

realizácie spolupráce, týkajúce sa zadávania objednávok, preberania predmetu objednávok a jeho
kontroly, času vystavovania a odovzdávania faktúr. Žalobca sa nezúčastnil výsluchu pána C. a pani C.,
nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na odstránenie správcom dane formulovaných pochybností.25. Vo vzťahu k obchodným transakciám s dodávateľmi Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o. daňové
orgány vyjadrili pochybnosti založené hlavne na tom, že žalobca nevedel uviesť, kde sa mali práce
vykonávať, kto okrem C. I. mal práce vykonať, nakoľko podľa vyjadrenia žalobcu „práce mohol dať

vykonať C. I. aj niekomu inému“. Žalobca uviedol, že niektoré veci robil C. I. na prevádzke žalobcu, ale
nenavrhol vykonanie žiadneho dokazovania v tomto smere, ktorým by mohol správca dane overiť toto
tvrdenie. Žalobca má v evidencii faktúry od spoločnosti Torsello s.r.o. aj od spoločnosti SLIVSTAV, s.
r. o., v zastúpení C. I.. Žalobca sám uviedol, že nevie, prečo pán I. vystavoval faktúry „raz za Torsello
s.r.o.“ a „raz za SLIVSTAV, s. r. o.“, teda žalobca sa nezaujímal, kto je skutočným dodávateľom prác v

prípade spoločností Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o., ktoré zastupovala tá istá osoba. C. I. (konajúci
v mene spoločností Torsello s.r.o. a SLIVSTAV, s. r. o.) so správcom dane nespolupracuje, na základe
predvolania sa k správcovi dane nedostavil, jeho predvedenie bolo neúspešné. Žalobca nenavrhol
vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by mohli overiť tvrdenia žalobcu a potvrdiť hodnovernosť dokladov
predložených žalobcom k daňovej kontrole.

26. Správca dane vo výzve na predloženie dôkazov zo dňa 24. 06. 2022, doručenej splnomocnenému
zástupcovi žalobcu dňa 08. 07. 2022, oboznámil žalobcu s pochybnosťami týkajúcimi sa preukázania
dodania pomocných kovoobrábačských prác žalobcovi dodávateľmi AAA REAL s. r. o., Torsello
s.r.o. a SLIVSTAV s.r.o. a zároveň ho vyzval na odstránenie týchto pochybností. Tým sa dôkazné
bremeno prenieslo späť na žalobcu, ktorý nepredložil dôkazy ani nenavrhol vykonanie dôkazov, ktoré

by preukazovali jeho tvrdenia o uskutočnení fakturovaných prác. Žalobcovi sa nepodarilo odstrániť
pochybnosti správcu dane, ktoré boli jasne formulované a podložené konkrétnymi (vyššie popísanými)
skutočnosťami vyplývajúcimi z dokazovania vykonaného správcom dane v priebehu daňovej kontroly.

27. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie

fakturovaných obchodov v posudzovanom zdaňovacom období roku 2020. V prípade predmetných
faktúr vystavených dodávateľmi AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a SLIVSTAV s.r.o. sa nepreukázalo,
že plnenie deklarované na faktúrach, sa reálne uskutočnilo. Výdavky žalobcu, deklarované žalobcom
predmetnými faktúrami, nie sú odrazom reálneho plnenia. Správca dane a žalovaný teda opodstatnene
spochybnili splnenie zákonných podmienok uznania daňových výdavkov, pričom žalobca po presune

dôkazného bremena späť na neho nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by hodnoverným a
nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že žalobcom deklarované obchody na predmetných
faktúrach boli reálne uskutočnené. Skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca, že fakturované služby boli
zaúčtované, zaplatené, potvrdené výpoveďami konateľov žalobcu aj pani C. a pána C., vzhľadom na
správcom dane formulované pochybnosti nepreukazujú, že služby (pomocné kovoobrábačské práce)

boli žalobcovi aj reálne dodané dodávateľmi AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a SLIVSTAV s.r.o. Na
základe uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že preverovaní dodávatelia nedodali plnenia
tak, ako bolo deklarované na preverovaných faktúrach, na ktorých boli deklarovaní ako dodávatelia
plnení. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že získali dostatok dôkazov na to,
aby neuznali zaúčtovanie nákladov na základe faktúr od týchto dodávateľov do daňových výdavkov

žalobcu. Vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatnených daňových nákladov z predmetných faktúr tak
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho je záver daňových orgánov o neuznaní daňových
nákladov v zmysle zákona o dani z príjmov dôvodný, správny a súladný s ustanoveniami § 2 písm. i)
v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

28. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena
správcom dane, keď tento spochybnil žalobcove tvrdenia a predložené dôkazy len na základe svojich
domnienok, teda nie na základe relevantných pochybností podložených správcom dane vykonanými
dôkazmi. Správny súd uvádza, že správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok uplatnenia daňových výdavkov zaťažený povinnosťou preukázateľne

spochybniť vierohodnosť dokladov predložených daňovým subjektom (súčasne povinnosťou tieto
skutočnosti uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia). Správca dane však nemá povinnosť preukazovať,
že obchodná transakcia neprebehla tak, ako tvrdí žalobca. Správca dane má povinnosť vykonať
dokazovanie, ak má pochybnosti o vierohodnosti dokladov predložených žalobcom, čo správca dane
v preskúmavanej veci vykonal (výsluchy konateľov žalobcu, svedkov pána a pani C., ďalšie vyššie

popísané dôkazy). Správca dane v preskúmavanom prípade splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takomto prípade došlo k opätovnému prechodu dôkazného bremena na žalobcu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti záver správcu dane i žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri
preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok, je správny a pochybnosti vyjadrené správcom danesú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom
pri uplatnení daňových výdavkov.

29. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane ho zaťažil preukazovaním skutočností týkajúcich sa
dodávateľov, bez bližšej konkretizácie tejto námietky, takejto žalobnej námietke nemožno priznať
úspech. Daňové orgány v rámci zisťovania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie
daňových výdavkov žiadali od žalobcu preukázať skutočnosti o reálnosti deklarovanej obchodnej
transakcie vo vzťahu žalobcu a jeho priameho deklarovaného dodávateľa, a to vo vzťahu k dokladom

a informáciám, ktorými by žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti vo všeobecnosti mal a mohol
disponovať (napr. ako prebehol zdaniteľný obchod, kto vystupoval za deklarovaného dodávateľa pri
jednotlivých obchodných transakciách, kto vykonal fakturované služby, kto ich prevzal a skontroloval,
ako prebiehala fakturácia,...). Správca dane skutočnosti týkajúce sa dodávateľov AAA REAL s. r. o.,
Torsello s.r.o. a SLIVSTAV s.r.o. použil len na podporu svojich pochybností, ale od žalobcu nevyžadoval,
aby preukazoval skutočnosti mimo sféry jeho vplyvu, vo sfére dodávateľa (tieto skutočnosti zisťoval

sám správca dane). Žalobca na niekoľkých miestach správnej žaloby poukazoval na spochybňovanie
subdodávateľských dodávok správcom dane, avšak pri preverovaných obchodných transakciách
správca dane nepreveroval subdodávateľské vzťahy.

30. Žalobca nedôvodne namietal, že správca dane konal v rozpore s § 3 ods. 3 daňového

poriadku, keď zohľadňoval len dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu. Správny súd po preskúmaní
prvostupňového i napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu administratívneho spisu, nezistil, že by
správca dane nejaké dôkazy žalobcu neakceptoval, resp. že by dôkazy vyhodnocoval v neprospech
žalobcu. Skutočnosť, že C. I. (zástupca spoločností Torsello s.r.o. a SLIVSTAV s.r.o.) nepotvrdil
dodávky na základe preverovaných faktúr, nebola pričítaná na ťarchu žalobcu, ako sa to sám

snažil prezentovať. Keďže žalobca neposkytol správcovi dane dôkazy preukazujúce dodávky služieb
fakturovaných spoločnosťami Torsello s.r.o. a SLIVSTAV s.r.o., správca dane sa snažil dodávky preveriť
u osoby, ktorá mala za uvedené spoločnosti konať, avšak bezúspešne. Žalobca mal možnosť sám
produkovať dôkazy preukazujúce reálnosť fakturovaných dodávok, ale dostal sa do dôkaznej núdze
pri preukazovaní uplatnených daňových výdavkov. Správca dane hodnotil dôkazy jednotlivo aj vo

vzájomných súvislostiach v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a závery z nich vyvodené (správny
súd ich nebude opakovane uvádzať) vyhodnotil v súlade so zásadami logického myslenia. Skôr žalobca
sa snažil v správnej žalobe prezentovať vlastné hodnotenie dôkazov vykonaných v daňovom konaní,
ktoré bolo vytrhnuté z kontextu a nezohľadňovalo všetky správcom dane zistené skutočnosti, keď
pochybnosti vyplývajúce z nezrovnalostí zistených správcom dane pri výpovediach konateľov žalobcu

a svedkov pána a pani C. hodnotil ako nedôležité a vyzdvihoval faktúry, objednávky, úhrady faktúr
a skutočnosti, v ktorých sa vyjadrenia konateľov žalobcu a svedkov v podstatných častiach zhodovali,
pričom odlišnosti vo výpovediach zľahčoval a považoval za nepodstatné.

31. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane na strane 25 prvostupňového

rozhodnutia konštatuje, že „Správca dane nespochybňuje samotné vykonanie prác.“, čo odporuje
prvostupňovému aj napadnutému rozhodnutiu, takéto hodnotenie je vytrhnuté z kontextu
prvostupňového rozhodnutia, nakoľko správca dane za uvedenou citovanou vetou uvádza, že „Správca
dane spochybňuje vykonanie prác od konkrétnych dodávateľov, nakoľko zo zistených skutočností vo
vzájomnej súvislosti správca dane usúdil, že spoločnosti AAA REAL s. r. o., Torsello s.r.o. a SLIVSTAV

s.r.o. (SLITAV s. r. o.) nedeklarovali vykonávanie ekonomickej činnosti, t. j. reálne nevykonávali
podnikateľskú činnosť. ... Preto je vylúčené, že by práce mohli vykonať tieto spoločnosti.“. Z uvedeného
textu citovaného zo strany 25 prvostupňového rozhodnutia je zjavné, že správca dane si vo svojich
záveroch neodporuje, ako to prezentoval žalobca.

32. Žalobca nedôvodne namietal, že celé daňové konanie trpí vadou nezákonnosti, nakoľko je arbitrárne
a inkvizičné, pretože správca dane uviedol, že „technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci
na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne zrealizované bolo alebo nie“, teda
správca dane predpokladá a priori, že žalobca falšuje doklady, ergo správca dane má za to, že žalobca
pácha trestný čin. Správca dane len poukázal na to, že akékoľvek daňovým subjektom predložené

doklady samé osebe, bez ich podloženia inými dôkazmi, ktoré by preukazovali v nich uvádzané
skutočnosti, nie sú spôsobilé preukázať reálne uskutočnenie fakturovaných obchodov. Správca dane
nikde neuviedol záver, voči ktorému sa ohradil žalobca.33. Žalobca dôvodil, že správca dane aj žalovaný postupovali v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
EÚ a poukazoval na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-610/19 Vikingo, vo veci
C-277/14 PPUH Stehcemp). Správny súd uvádza, že žalobcom uvádzaná judikatúra sa vzťahuje na daň

z pridanej hodnoty, nie na daň z príjmov, ktorá je predmetom tohto konania. V prípade DPH sa postupuje
výlučne podľa zákona o DPH, do ktorého je transponovaná smernica Rady č. 2006/112/ES. Tieto
predpisy upravujú podmienky odpočtu DPH z dodávateľských faktúr, pričom sa pri ich aplikácii postupuje
aj podľa rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktorý stanovené podmienky spresňuje výkladom. Naproti tomu
sa pri dani z príjmov právnických osôb postupuje výlučne podľa zákona o dani z príjmov, ktorý obsahuje

vlastné podmienky pre uznanie výdavku z faktúry ako daňového výdavku, a to pozitívne (§ 2 ods. 1) aj
negatívne (§ 21). Tieto ustanovenia považujú za daňový výdavok len výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný
v účtovníctve alebo evidencii daňovníka. V predmetnej veci podľa správcu dane a žalovaného chýbala
práve zákonná podmienka preukázanosti výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, ktorá nie je totožne
upravená v predpisoch upravujúcich odpočítanie DPH. V predmetnej veci bolo postupované podľa

zákona o dani z príjmov, ktorý predstavuje výlučne vnútroštátnu úpravu a nie je harmonizovaný na úrovni
Európskejúnie,apretozáveryuvedenévžalobcomuvedenýchrozhodnutiachaniniejemožnéaplikovať
na predmetnú vec.

34. Žalobca poukazoval v správnej žalobe na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré však nie sú aplikovateľné

na prejednávanú vec. Navyše, žalobca neozrejmil ich právny a skutkový základ, relevantné právne
závery, ale najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, kedy je však zrejmé, že okolnosti citovanej
a okolnosti preskúmavanej veci sú zriedka úplne zhodné. Preto sa správny súd v odôvodnení tohto
rozsudku nevenoval osobitne každému žalobcom spomenutému rozhodnutiu. Rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 1Sžf/91/2016 z 19. 06. 2018, z ktorého žalobca poukázal na odcitovaný odsek

28. odôvodnenia, bolo vydané v skutkovo odlišnej veci, kde uskutočnenie fakturovaných stavebných
prác bolo potvrdené zápismi v stavebnom denníku aj výpoveďami svedkov pôsobiacich na stavbách.
V predmetnej veci žalobcu takéto svedecké výpovede a iné dôkazy preukazujúce fakturované služby
absentovali. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Sžf 1/2011 z 15. 03. 2011, tieto závery boli prekonané neskoršou rozhodovacou činnosťou

Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR (napr. sp. zn. 4Sfk/130/2011), a to najmä so
zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/137/2013 z 31. 03. 2015,
týkajúce sa odpočtu DPH, konkrétne na odsek odôvodnenia, kde najvyšší súd konštatoval, že správca
dane v rozhodnutí nemôže dôvodiť skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale

len z jeho tvrdení. Uvedené rozhodnutie bolo vydané vo veci, kde vykonanie dokazovania určitými
uvedenými listinami nevyplývalo z obsahu administratívneho spisu, čo nie je vada, ktorú by žalobca
v konkrétnostiach v správnej žalobe vytýkal správcovi dane v prejednávanej veci (t. j. že by uviedol
konkrétne dôkazy, s ktorými nebol oboznámený alebo ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu).
Vytrhnutím časti odôvodnenia z kontextu celého rozhodnutia nemožno úspešne argumentovať na

podporu skutkovo a právne odlišných žalobných námietok.

35. Žalobca namietal aj porušenie ustanovení o konaní pred správcom dane i žalovaným spočívajúcich
v neexistencii spisu a evidencie konania pod číslom konania. Pokiaľ žalobca namietal, že protokol
z daňovej kontroly zo dňa 25. 08. 2022 obsahuje číslo 102374641/2022, ktoré je unikátne

a vygenerované len pre tento dokument, a preto nezodpovedá požiadavke ustanovenej v § 47 písm.
b) daňového poriadku, t. j. neobsahuje číslo konania, takto formulovanej žalobnej námietke nemožno
priznať úspech. Daňový poriadok ani iný právny predpis neustanovuje, že každá listina vyhotovená
správcom dane v priebehu daňového konania musí byť označená totožným jednotným číslom konania.
Preto je v súlade s § 47 písm. b) daňového poriadku, keď protokol obsahuje číslo konania, ktoré

je unikátne. Neobstojí ani obdobná námietka, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s § 63
ods. 3 písm. b) daňového poriadku, pretože neobsahuje jednotné číslo konania, ale unikátne číslo
103292430/2022. Podľa § 63 ods. 3 písm. b) daňového poriadku rozhodnutie musí obsahovať číslo
a dátum rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje číslo 103292430/2022 aj dátum rozhodnutia
07. 12. 2022. V uvedenom zákonnom ustanovení ani nie je formulovaná požiadavka, aby rozhodnutie

bolo označené číslom konania, ako dôvodil žalobca. Žalobca tvrdil, že protokol aj prvostupňové
rozhodnutie sú z dôvodu absencie čísla konania v rozpore aj s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 410/2015 Z.z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o
tvorbe spisu, avšak túto námietku nekonkretizoval poukazom na konkrétne ustanovenie tejto vyhláškya správny súd nevzhliadol takúto vadu, preto sa uvedenej námietke správny súd bližšie nevenoval.
Ďalej žalobca argumentoval, že v dôsledku absencie jednotného čísla konania na listinách, ktoré
tvoria administratívny spis, neexistuje administratívny spis a nemožno z neho vychádzať. Správny

súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil, keďže disponoval kompletným administratívnym spisom vo
veci žalobcu a zo žiadnej právnej úpravy daňového konania nemožno dospieť k záveru, že absencia
jednotného čísla konania na všetkých listinách počas konania vyhotovených spôsobuje neexistenciu
administratívneho spisu. Správca dane aj žalovaný administratívny spis viedli a tento bol správnemu
súdu predložený v žurnalizovanej podobe. Žalobca ani jeho splnomocnený zástupca počas daňového

konania neboli nahliadnuť do administratívneho spisu (ako uviedol zástupca žalobcu na súdnom
pojednávaní), teda uvedené tvrdenia sú navyše čisto hypotetické.

36. Žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle § 27 SSP a s poukazom na § 3 ods. 1 písm. b)
SSP preskúmal a zrušil protokol č. 102374641/2022 zo dňa 25. 08. 2022, nakoľko zo strany správcu
dane došlo v rámci daňovej kontroly k viacerým pochybeniam. Správny súd uvádza, že podľa § 27

SSP správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie
vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie
alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Protokol
z daňovej kontroly nie je pre správcu dane pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia (ani pre žalovaného

pri rozhodovaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) záväzný. Protokol z daňovej kontroly je
v rámci daňového konania len jedným z dôkazných prostriedkov. Daňový subjekt môže aj po vydaní
protokolu v rámci vyrubovacieho konania predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
a správca dane vykonáva dokazovanie aj po vydaní protokolu, pričom závery uvedené v protokole
nemožno považovať za záväzné pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, keďže ich daňový subjekt

môže zvrátiť argumentáciou a dokazovaním vykonaným v rámci vyrubovacieho konania. Z uvedených
dôvodov správny súd nepristúpil k preskúmaniu protokolu podľa § 27 SSP.

37. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti

(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z
obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí a ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa
týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných
bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože

práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods.
1 SSP). Žalobca v žalobe uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, keď
okrem iného namietal, že správca dane ani žalovaný nehodnotili dôkazy každý jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti tak, ako im to ukladá § 3 ods. 3 daňového poriadku; správca dane aj žalovaný
konali v rozpore s § 23 ods. 2 a § 33 daňového poriadku; správca dane nemal vôbec vydať protokol

za okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole; protokol z daňovej kontroly nadobudol
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a
nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Takto formulované žalobné námietky sú nekonkrétne,
keďže žalobca netvrdí, v čom je vo vyhodnotení a ktorých konkrétnych dôkazov chyba, ani čím
konkrétne vyvrátil pochybnosti správcu dane. Nedôvodí, v čom konkrétne spočíva konanie správcu

dane a žalovaného v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 2 a § 33 daňového poriadku, upravujúcimi
vydanie rovnopisov, fotokópií alebo listinných podôb elektronických dokumentov v rámci oprávnenia
daňového subjektu nazerať do spisu a elektronické služby finančnej správy, vrátane spisu daňového
subjektu v elektronickej podobe. Neuvádza, aké okolnosti počas daňovej kontroly mali správcovi dane
brániť vo vydaní protokolu. Nekonkretizuje dôvody, pre ktoré má byť protokol nezákonne získaným

dôkazným prostriedkom. Žalobca v uvedených žalobných bodoch aj v mnohých iných častiach svojej
správnej žaloby predložil všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov
žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a osobitne obšírne sa venoval dokazovaniu
a prenosu dôkazného bremena vo všeobecných konštatovaniach. Samotný fakt, že tieto závery nie sú
v súlade s jeho názormi, však nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobcu

na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal
v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli nijako bližšie
ozrejmené. Žalobca v niektorých uvedených žalobných námietkach uviedol závery svojho vlastného
hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto námietok sozákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ
rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným
len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho

významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti,
pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

38. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave
veci správcom dane, nakoľko správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, podrobne popísané
v prvostupňovom rozhodnutí, za účelom preverenia, či reálne došlo k plneniu v zmysle dokladov
predložených žalobcom. Z administratívneho spisu nevyplynulo, že by správca dane nezohľadňoval
dôkazy, ktoré by svedčili v prospech žalobcom tvrdených skutočností. Správcovi dane ani žalovanému
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu vyplývajúceho najmä z nevykonania

žalobcom navrhovaných dôkazov (keďže žalobca v priebehu administratívneho konania žiadne dôkazy,
ktoré by neboli vykonané, nenavrhol). Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie
záveru vysloveného v preskúmavaných rozhodnutiach. Z obsahu administratívneho spisu nemožno
vyvodiť, že by správca dane zaťažil žalobcu znášaním dôkazného bremena vo väčšom rozsahu,
než vyplýva z § 24 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach

identifikovali také konkrétne zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne
v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že žalobcom deklarované obchody, ktorými odôvodňoval
uplatnené daňové výdavky, sa reálne neuskutočnili tak, ako to žalobca tvrdil. Správca dane aj žalovaný
v danom prípade vychádzali zo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu
a vec správne právne posúdili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ako aj
postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej
žalobe dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

39. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný,

nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky
na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu nepriznal právo
na náhradu trov konania.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.