Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 11, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201742
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1418201742.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobkýň v 1. rade G. G.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U. a v 2. rade V. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. U.
XXX, XXX XX, obe zastúpené: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova
14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanej: HOMEBYT, s.r.o., so sídlom Saratovská 26/
A, 841 02 Bratislava, IČO: 35 795 182, zastúpenej: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom
Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, o splnenie povinnosti sprístupniť informácie a
doklady o žalovanej, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná sprístupniť a poskytnúť za náhradu vzniknutých nákladov, žalobkyni v 1. rade a

žalobkyni v 2. rade nasledovné doklady:

a) Hlavnú knihu žalovanej s medzisúčtami po mesiacoch k 31.12.2019, k 31.12.2020, k 31.12.2021 a
k 31.12.2022,
b) Knihu analytickej evidencie žalovanej - všetky účty k 31.12.2019, k 31.12.2020, k 31.12.2021 a k
31.12.2022,
c) Kompletnú inventarizáciu účtov žalovanej od roku 2019 vrátane stavu pohľadávok a záväzkov

voči spoločníkom k 31.12.2022, ktorých obsahom by boli rozpísané podrobne jednotlivé zložky účtov
(položkovite) v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z., o účtovníctve,
d) Transferovú dohodu k zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a spol. HOMERENT, s.r.o., IČO: 50 637
622, so sídlom Saratovská 26/A, 841 02 Bratislava,
e) Správu audítora od roku 2019,
f) Kompletnú inventarizáciu majetku žalovanej ku dňu 31. december, od roku 2019,
g) Znalecký posudok k stavbe - Ubytovňa so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/
XXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S. U., okres O.,

h) Znalecký posudok k stavbe - Polyfunkčný objekt so súpisným číslom XXXXX nachádzajúcej sa na
parcele č. XXXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území D., okres N. II,
i) Úverovú zmluvu s Prima banka Slovensko, Hodžova 11,010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Dexia
banka Slovensko a.s.), na základe ktorej bol poskytnutý úver č. XX/XXX/XX zabezpečený záložným
právom, s vkladom do katastra nehnuteľností pod č. V XXXX/XX,
j) Úverovú zmluvu s Prima banka Slovensko, Hodžova 11,010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Dexia
banka Slovensko a.s.), na základe ktorej bol poskytnutý úver, s vkladom do katastra nehnuteľností pod

č. V 27032/09,

za účelom kontroly žalovanej, spracovaním sprístupnených dokumentov, to všetko do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti, ktorou sa žalobkyne domáhajú voči žalovanej uloženia povinnosti poskytnúť a
sprístupňovať všetky informácie o žalovanej, zamieta.III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2018 domáhali, aby súd uložil
žalovanej povinnosť sprístupniť im všetky informácie o žalovanej, všetky doklady žalovanej a poskytnúť
im nasledovné doklady žalovanej: kompletnú inventarizáciu účtov (vrátane dátumov účtovania) od roku
2013, vrátane podrobného rozpisu pohľadávok a záväzkov voči spoločníkom, hlavnú knihu spoločnosti
od roku 2013, inventarizáciu ku dňu 31.12. od roku 2012, ročný rozpis nákladov spoločnosti, vrátane

nákladov na mzdy od roku 2013, znalecký posudok k stavbe - X. so súpisným číslom XXX nachádzajúcej
sa na parcele č. XXX/XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S. U., okres O.,
znalecký posudok k stavbe Polyfunkčný objekt so súpisným číslom XXXXX nachádzajúcej sa na parcele
XXXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území D., okres N. II, úverovú zmluvu
s Prima Banka Slovensko, Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, na základe ktorej bol poskytnutý

úverč.XX/XXX/XXzabezpečenýzáložnýmprávom,svkladomdokatastranehnuteľnostípodč.VXXXX/
XX, úverovú zmluvu s Prima Banka Slovensko, Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, na základe
ktorej bol poskytnutý úver s vkladom do katastra nehnuteľností pod č. V 27032/09, všetky nájomné
zmluvy od roku 2013, ročný výpis z bankových účtov od roku 2013, a to za účelom kontroly žalovanej,
spracovaním sprístupnených a poskytnutých dokumentov do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Zároveň sa domáhali priznania nároku na náhradu trov konania. Uviedli, že sú spoločníčkami žalovanej.
Poukázali na uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb 264/2014-71 zo dňa 29.06.2015, ktoré
ukladá povinnosť žalovanej sprístupňovať žalobkyniam doklady žalovanej v uvedenom rozsahu. Uviedli,
že viackrát neúspešne požiadali žalovanú o sprístupnenie požadovaných dokladov. Uviedli, že keďže sa
svojou účasťou podieľajú na zisku žalovanej, je priamym dôsledkom ich záujem o kontrolu účtovníctva

žalovanej. Dňa 05.08.2014 sa zúčastnili valného zhromaždenia žalovanej, keďže však mali pochybnosti
o výpovednej hodnote, pravdivosti a úplnosti vedenej účtovnej závierky za rok 2013, hlasovali proti
jej prijatiu, nakoľko nadobudli podozrenie, že hospodárska a účtovná evidencia žalovanej je dlhodobo
skresľovaná a vedená v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Majú za to, že žalovaná dlhodobo
prostredníctvom konateľky porušuje ich práva nahliadať do dokladov žalovanej; poukázali na neúspešné

žiadosti o sprístupnení dokladov o žalovanej.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2018 nárok žalobkýň neuznala, nesúhlasila so záverom,
že jej hospodárska a účtovná evidencia sú skresľované. Uviedla, že za účelom riadneho vedenia
účtovníctvaspolupracujeajsnezávislouaudítorskouspoločnosťou,ktorákaždoročnevydávaaudítorskú

správu o stave žalovanej napriek tomu, že zo slovenského právneho poriadku takáto povinnosť
žalovanej nevyplýva. Uviedla, že žalobkyniam poskytla potrebné podklady pre ocenenie nehnuteľností
v jej vlastníctve, čím im umožnila vypracovanie znaleckého posudku. Poukazovala na nedostatky
v komunikácii zo strany žalobkýň, keď tieto nekomunikovali s právnym zástupcom žalovanej, ale s
jej konateľkou. Odmietla akékoľvek podozrenia o preskupovaní majetku žalovanej a presmerovávaní

aktív žalovanej. Poukázala na existenciu právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 10Cb 264/2014-71 zo dňa 29.06.2015, ktorým súd uložil žalovanej rovnakú povinnosť,
akej sa žalobkyne domáhajú v tomto konaní, preto podľa jej názoru tvorí prekážku rozhodnutej veci.
Povinnosť uložená žalovanej uvedeným uznesením trvá až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 10Cb/264/2014, preto je potrebné žalobu

posudzovať ako predčasne podanú.

3. Žalobkyne v replike zo dňa 08.10.2018 uviedli, že žalovaná im nakoniec na základe vykonateľného
uznesenia č.k. 10Cb 264/2014-71 zo dňa 29.06.2015 poskytla náhľad do účtovných dokladov, ale
neposkytla navyše žiaden doklad, podľa uvedeného uznesenia nepredložila ani všetky účtovné doklady,

a to kompletnú inventarizáciu účtov (vrátane dátumov účtovania od roku 2013 vrátane podrobného
rozpisu pohľadávok a záväzkov voči spoločníkom), chýbal kompletný denník účtovných zápisov od roku
2013 jednotlivých účtov, inventarizačné zápisy všetkého majetku od roku 2013, ako aj interné doklady k
zaúčtovaniu bankových výpisov od roku 2013. Žalovaná tak žalobkyniam neumožnila prístup ku všetkým
dokladom uvedeným v predbežnom opatrení, ani v zmysle zákona a ani v zmysle podanej žaloby.

Podľa žalobkýň tak zo strany žalovanej stále dochádza ku porušovaniu § 122 zákona č. 513/1991 Zb.Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len „ObZ“), tiež § 135a ods. 1 ObZ a článku 8 ods. 1
spoločenskej zmluvy žalovanej.

4. Žalovaná v duplike zo dňa 03.12.2018 zotrvala na skorších tvrdeniach; žalobkyne stále
nekonkretizovali, akým spôsobom skresľovala hospodársku a účtovnú evidenciu. Žalobkyne boli
pravidelne pozývané na jej valné zhromaždenia, zúčastnili sa valného zhromaždenia zvolaného na
deň 05.08.2014 a 30.09.23014, ďalších zvolaných na dni 20.06.2017 a 03.07.2018 sa už nezúčastnili.
Ďalej uviedla, že žalobkyne do žalovanej vstúpili z titulu zdedenia obchodných podielov v roku

2013, ich záujem súvisí výlučne so záujmom o zisky žalovanej. Podľa žalovanej sa z ich konania
možno domnievať, že tieto nemajú záujem a predstavu o fungovaní žalovanej. Žalovaná riadne vedie
účtovníctvo, spolupracuje s nezávislým audítorom a v roku 2014 sa podrobila kontrole daňového úradu,
ktorý nezistil žiadne pochybenia.

5. Na pojednávaní konanom dňa 14.05.2019 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle prednesu

žalobkýň. Oproti pôvodnému petitu žalobkyne navrhli uloženie povinnosti žalovanej predložiť zmluvu
uzatvorenú medzi žalovanou a školským internátom, zmluvu uzatvorenú medzi žalovanou a strednou
školou automobilovou a transferovú dohodu k zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a spoločnosťou
HOMERENT, s.r.o., IČO: 50637622, so sídlom Saratovská 26/A, Bratislava. Žalovaná uviedla, že vo veci
napriekzmenenejžalobeexistujeprekážkaprávoplatnerozhodnutejveci,založenávydanýmuznesením

o nariadení predbežného opatrenia č.k. 10Cb 264/2014-71 zo dňa 29.06.2015. Doklady a informácie o
žalovanej žalovaná poskytne žalobkyniam v rozsahu, v akom je jej táto povinnosť uložená. Poukázala
na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej poskytovanie informácií a
sprístupňovanie dokladov spoločnosti spoločníkom nie je celkom neobmedzené, ale zahŕňa iba doklady
a informácie potrebné k tomu, aby spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Medzi

také informácie patria informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších
zmluvách týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Žalobkyne požadujú také množstvo dokumentov,
že ich poskytnutie by predstavovalo šikanózny výkon práva, minimálne vo vzťahu k inventarizácii, ktorá
je v rozsahu tisícok strán dokumentov. Žalovaná tiež uviedla, že uvedené informácie žalobkyne ani pre
svoju činnosť a rozhodovanie nepotrebujú. Žalobkyne sa navyše domáhajú poskytnutia dokumentov,

ktoré im už žalovaná poskytla na podklade vydaného predbežného opatrenia.

6. Súd o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 25C 21/2018 - 147 zo dňa 12.06.2019 tak, že žalovanej
uložilpovinnosťsprístupniťžalobkyniamvšetkynasledovnéinformácieadoklady:celúknihupohľadávok
žalovanej vrátane uhradených a neuhradených pohľadávok, všetky zmluvy o dodávkach služieb od roku

2013, v ktorých žalovaná vystupuje tak na strane dodávateľa ako na strane odberateľa, transferovú
dohodu k zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a spoločnosťou HOMERENT, s.r.o., IČO: 50637622, so
sídlom Saratovská 26/A, Bratislava, správu audítora od roku 2015; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobkýň a žalovanej Krajský
súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 278/2019-252 zo dňa 31.03.2020 rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie
nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil v tom smere, prečo uznesenie o nariadení predbežného
opatrenia č.k. 10Cb 264/2014-71 zo dňa 29.06.2015 nepovažuje pre účely tohto konania za prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť a posúdiť existenciu povinností
uložených žalovanej právoplatným a vykonateľným predbežným opatrením vydaným v konaní vedenom

pod sp. zn. 10Cb 264/2014 a odôvodní aj svoje kontroverzné tvrdenie ohľadne možnosti žalobkýň
domáhať sa splnenia povinnosti v exekučnom konaní.

7. Žalobkyne na pojednávaní dňa 11.08.2023 potom, ako súd pripustil zmenu žaloby, zopakovali,
že žalovaná neposkytla údaje a informácie, ktoré tvoria predmet tohto sporu. Tiež uviedli, že už

na pojednávaní dňa 01.12.2020 sa žalovaná vyjadrila, že predbežné opatrenie vydané v konaní sp.
zn. 10Cb 264/2014 nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Žaloba je preto podľa žalobkýň dôvodná.
Všetky doklady, ktorých sprístupnenia sa voči žalovanej domáhajú, sú dokladmi o obchodnom vedení
spoločnosti, resp. z účtovníctva a na ich poskytnutie majú žalobkyne ako spoločníčky nárok. Tieto
budú využité na aktualizáciu stavu a hodnoty obchodných podielov žalobkýň v žalovanej. Žalovaná na

uvedenom pojednávaní uviedla, že žalobkyne doteraz nepreukázali, žeby dochádzalo ku skresľovaniu
jej hospodárskej a účtovnej evidencie, každoročne je vypracovávaná audítorská správa, v roku
2014 prebehla daňová kontrola. Konateľka u žalovanej vykonáva funkciu od roku 2006, žalovaná
vykazuje od toho času podobné hospodárske výsledky. Práva žalobkýň sa majú realizovať primárnena valnom zhromaždení, kde sú pozývané, a nezúčastňujú sa ich. Poukázala na rozhodnutie NS
SR č. 3Obdo 21/2019 z 29.05.2019 a v zmysle neho majú žalobkyne ako spoločníčky právo na
získanie najdôležitejších dokladov a nie tých, ktoré sa týkajú bežného chodu žalovanej. Tiež namietla

nevykonateľnosť petitu v súvislosti s požiadavkou žalobkýň na predloženie akýchkoľvek dokladov
žalovanou. Žalobkyne podanou žalobou vykonávajú práva šikanózne, navrhla preto jej zamietnutie.

8. Súd po vykonaní dokazovania a oboznámení sa s obsahom dokumentov a listín v spise a vyjadrení
strán zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyne sa v dôsledku dedenia stali menšinovými spoločníčkami

u žalovanej. Zo vzájomnej komunikácie medzi stranami sporu, žiadosti o sprístupnenie účtovných
dokladovz07.09.2016(zč.l.10),žiadostiopredloženiezmlúvzodňa07.02.2017(č.l.12),zostanoviska
k pozvánke na zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 19.06.2017 (č. l. 15), z odpovede
na stanovisko k pozvánke na zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 19.06.2017 (č. l. 19),
zo žiadosti o sprístupnenie účtovných dokladov zo dňa 09.09.2015 (č. l. 20), z emailovej komunikácie (č.
l. 20 druhá strana - 24), z emailovej komunikácie z 28.-29.03.2018 (č. l. 27), zo žiadosti o sprístupnenie

dokladov zo dňa 16.02.2015 (č. l. 29), zo žiadosti o sprístupnenie dokladov zo dňa 14.05.2015 (č. l. 31),
z odpovede na žiadosti o sprístupnenie dokladov žalovanej zo dňa 03.03.2014 a 07.07.2015 (č. l. 62-63),
ako aj z potvrdenia o podaní trestného oznámenia pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia (č.l.
28) súd zistil, že žalobkyne sa opakovane domáhali voči žalovanej poskytnutia informácií a dokladov o
činnosti žalovanej. Zo záznamu zo sprístupnenia informácií a dokladov zo dňa 18.08.2015 (č.l.116) súd

zistil, že v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 10Cb/264/2014 zo dňa 29.06.2015,
ktorým Okresný súd Bratislava IV rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, žalovaná v
priestoroch svojho právneho zástupcu žalobkyniam sprístupnila informácie o žalovanej a nasledovné
doklady: kompletnú inventarizáciu účtov od roku 2013, vrátane stavu pohľadávok a záväzkov voči
spoločníkom k 31.12.2013 a k 31.12.2014, hlavnú knihu spoločnosti od roku 2013, ročný rozpis nákladov

spoločnosti, vrátane nákladov na mzdy od roku 2013, Znalecký posudok k stavbe - Ubytovňa so
súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/XXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
v katastrálnom území S. U., okres O., Znalecký posudok k stavbe - Polyfunkčný objekt so súpisným
číslom XXXXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v
katastrálnom území D., okres N. II, Úverovú zmluvu s Prima banka Slovensko, Hodžova 11,010 11

Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Dexia banka Slovensko a.s.), na základe ktorej bol poskytnutý úver č.
XX/XXX/XX zabezpečený záložným právom, s vkladom do katastra nehnuteľností pod č. V XXXX/XX,
nájomné zmluvy od roku 2013 (podnikateľské subjekty), zoznam nájomných zmlúv za obdobie august
2015(nepodnikateľskésubjekty),pričomsaodvolanímsanazákonč.122/2013Z.z.oochraneosobných
údajov v platnom znení žalobkyniam neboli predložené nájomné zmluvy s nepodnikateľskými subjektmi,

bol predložený zoznam nájomných zmlúv za uvedený mesiac podľa ubytovacích objektov, obsahom
ktorého sú meno a priezvisko nájomcu, výška nájomného a údaje o poslednej fakturácii a napokon
ročné výpisy z bankových účtov od roku 2013. Ako vyplýva z uvedeného zápisu, žalobkyne ďalej žiadali
od žalovanej poskytnúť kompletný denník účtovných zápisov od roku 2013 jednotlivých účtov podľa
dátumov, inventarizačných zápisov všetkého majetku od roku 2013 a interných dokladov k zaúčtovaniu

bankových výpisov od roku 2013. Ďalej súd zo záznamu zo sprístupnenia informácií a dokladov zo
dňa 10.05.2019 (č.l.132) zistil, že žalovaná žalobkyniam v súlade s vydaným predbežným opatrením
sprístupnila nasledovné informácie a doklady: inventarizácia účtov (vrátane dátumov účtovania) od roku
2015, vrátane stavu pohľadávok a záväzkov voči spoločníkom k 31.12.2015, k 31.12.2016, k 31.12.2017
a k 31.12.2018, inventarizácia ku dňu 31. decembra rokov 2015-2018, hlavná kniha spoločnosti od roku

2015,ročnýrozpisnákladovžalovanej,vrátanenákladovnamzdyodroku2015,nájomnézmluvyodroku
2015 (podnikateľské subjekty), zoznam nájomných zmlúv za obdobie december 2015 a december 2016
(nepodnikateľské subjekty), pričom s odvolaním sa na zákon č. 18/2018 Z.z. (GDPR) neboli predložené
nájomné zmluvy s nepodnikateľskými subjektmi (bol predložený zoznam nájomných zmlúv za mesiac
december 2015 a december 2016 podľa ubytovacích objektov, obsahom ktorého sú výška nájomného

a údaje o poslednej fakturácii), ročné výpisy z bankových účtov od roku 2015, kniha pohľadávok
a záväzkov spoločnosti od roku 2015, zmluva medzi žalovanou a HOMERENT s.r.o. Žalobkyne na
stretnutípožiadaliopredloženiekompletnejinventarizácieúčtovodroku2015,vrátanestavupohľadávok
a záväzkov voči spoločníkom k 31.12.2015, k 31.12.2016, k 31.12.2017 a k 31.12.2018, ktorých
obsahom budú rozpísané podrobne jednotlivé zložky účtov (položkovite) v zmysle zákona o účtovníctve,

celú knihu pohľadávok vrátane uhradených a neuhradených, zmluvu uzatvorenú medzi žalovanou a
školským internátom, zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a Strednou odbornou školou automobilovou,
transferovú dohodu k zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a spoločnosťou HOMERENT s.r.o. a správu
audítora.9. Z rozsudku č.k. 10Cb 264/2014-200 zo dňa 09.05.2018 (č.l. 215), ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 19.09.2019, súd zistil, že uznesenie valného zhromaždenia žalovanej prijaté dňa 05.08.2014, na

ktorom sa rozhodlo o zvýšení základného imania žalovanej na 10.000,- eur prevzatím záväzkov na
nový vklad väčšinovými spoločníčkami v žalovanej (W.), súd určil za neplatné. Rovnako tak súd určil
za neplatné uznesenie valného zhromaždenia žalovanej zo dňa 05.08.2014, ktorým mala byť zmenená
spoločenská zmluva žalovanej. Súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že žalovaná, jej konateľka,
ako aj väčšinoví spoločníci v žalovanej mali pri zvýšení základného imania postupovať v súlade so

spoločenskouzmluvou,kčomuzjavnenaúkormenšinovýchspoločníčok,ktorévtomtokonanívystupujú
v procesnom postavení žalobkýň, nedošlo. Z rovnakých dôvodov, t.j. pretože v dôsledku navrhovanej
zmeny spoločenskej zmluvy malo dôjsť ku zúženiu a obmedzeniu práv spoločníkov, bol na rozhodnutie
valného zhromaždenia v zmysle § 141 ods. 2 ObZ potrebný súhlas všetkých spoločníkov, vrátane
menšinových spoločníčok, t.j. žalobkýň v tomto konaní a pre jeho absenciu bolo príslušné rozhodnutie
valného zhromaždenia určené za neplatné.

10. Súd zo zistení opísaných pod bodmi 8. a 9. vyššie dospel k záveru, že žalovaná, napriek tomu, že
žalobkyne sú jej spoločníčky, hoci aj menšinové, im neposkytovala informácie o svojom hospodárení
ani o dôležitých okolnostiach, na ktorých poskytnutie majú žalobkyne nárok. Súd konštatuje, že pokiaľ
by nebolo vydané predbežné opatrenie v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb 264/2014, žalobkyne by

nedisponovali žiadnymi z informácií, na ktoré majú v zmysle článku 8 ods. 1 spoločenskej zmluvy
žalovanej a § 122 ods. 2 ObZ nárok, a ktorých poskytnutia sa dožadujú v tomto konaní.

11. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom v
rozhodnom čase (ďalej len „O.s.p.“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak

je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

12. Podľa § 77 ods. 1 písm. c) O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

13. Podľa § 471 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len
„C.s.p.“) predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

14. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15.Podľa§122ods.1ObZspoločnícivykonávajúsvojeprávatýkajúcesariadeniaspoločnostiakontroly
jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne
v stanovách.

16. Podľa § 122 ods. 2 ObZ spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o
záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

17. Podľa článku 8 ods. 1 spoločenskej zmluvy žalovanej spoločníci majú najmä právo požadovať od

konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

18. Súd s ohľadom na vyššie citované ustanovenia právne posúdil túto vec nasledovne. Ako vyplýva
z uznesenia č.k. 10Cb 264/2014-71 zo dňa 29.06.2015, súd ním vo forme predbežného opatrenia
v uvedenom konaní uložil žalovanej (ktorá je totožná so žalovanou v tomto konaní) povinnosť

sprístupňovaťžalobkyniam(ktorésútotožnésožalobkyňamivtomtokonaní)všetkyinformácieadoklady
o žalovanej a najmä tie, ktoré boli v uvedenom predbežnom opatrení uvedené a ktoré sú totožné s
obsahom pôvodnej žaloby žalobkýň v tomto konaní. Súd ďalej poukazuje na záverečnú časť výroku
uvedeného predbežného opatrenia, kde súd príslušné povinnosti žalovanej uložil do času právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Súd dáva do pozornosti strán sporu, že predbežné opatrenia vydané súdmi

v čase právnej úpravy O.s.p. mali vždy dočasný charakter, na rozdiel od aktuálnej úpravy neodkladných
opatrení. Dočasnosť charakteru bola vyjadrená už v ich názve. V posudzovanom prípade súd vo výroku
samotného predbežného opatrenia časovo ohraničil povinnosti ním uložené žalovanej. V dôsledku
zmeny procesnoprávnej normy počas trvania uvedeného predbežného opatrenia v tomto prípade kjeho zániku nedošlo spôsobom uvedeným v § 77 ods. 1 písm. c) O.s.p. (teda uplynutím 30 dní od
vykonateľnosti rozhodnutia o veci samej), ale spôsobom uvedeným v § 330 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 471 ods. 1 C.s.p., teda nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže rozsudok

č.k. 10Cb 264/2014-200 zo dňa 09.05.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2019, uvedeným dňom
zanikloajvydanépredbežnéopatrenie.Súdvšetkytietosúvislostiuvádzazdôvodu,ženapriekexistencii
vydaného predbežného opatrenia počas tohto konania a rozhodovania súdu v tomto konaní, práve
s ohľadom na dočasný charakter predbežných opatrení vydávaných podľa O.s.p., tieto nie je možné
považovať za prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu ku rozhodnutiam súdov vo veci samej,

aj pokiaľ by mali konštatovať splnenie totožnej povinnosti. V prípade rozhodnutí vo veci samej totiž ich
časová platnosť, na rozdiel od predbežných opatrení, nie je obmedzená. Súdu preto ani v tomto prípade
nič nebráni, aby rozhodol o nároku žalobkýň uplatnenom v tomto konaní, a to aj v prípade, ak by ešte
vec vedená pod sp. zn. 10Cb 264/2014 nebola právoplatne skončená a predbežné opatrenie bolo stále
právoplatné a vykonateľné.

19. Súd ďalej v súvislosti s pokynom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení uvádza, že skorším
rozsudkom vydaným v tomto konaní (č.k. 25C 21/2018-147 zo dňa 12.06.2019) zamietol žalobu
žalobkýň v časti, ktorej obsah bol totožný s výrokom predbežného opatrenia. Toto svoje rozhodnutie
súd zdôvodnil tak, že žalobkyniam v tom čase nič nebránilo, aby sa domáhali splnenia povinnosti
žalovanej na podklade predbežného opatrenia hoci aj v exekučnom konaní. Súd skonštatoval, že mu nie

je známe, prečo sa výkonu rozhodnutia nedomáhali v exekučnom konaní, hoci tak spraviť mohli a mali.
Pretože splnenie povinností uložených žalovanej predbežným opatrením bolo v tom čase vymáhateľné,
v uvedenej časti súd žalobu žalobkýň zamietol. S ohľadom na ďalší vývoj v tomto konaní, keďže uvedené
predbežné opatrenie zaniklo, je ale táto skoršia úvaha súdu vo vzťahu ku posúdeniu aktuálneho nároku
žalobkýň v čase vydania tohto rozhodnutia bezpredmetná.

20. Pokiaľ ide o oprávnenie žalobkýň voči žalovanej domáhať sa poskytnutia dokladov a informácií
v zmysle návrhu na zmenu, ktorý súd pripustil na pojednávaní dňa 11.08.2023, súd považuje za
východiskové uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo 21/2019 zo dňa
29.05.2019 a jeho závery za aplikovateľné aj na rozhodnutie v tomto konaní. Základným právom

spoločníka je právo podieľať sa na riadení spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení
v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách, ako to vyplýva z §
122 ods. 1 ObZ. Valné zhromaždenie sa považuje za najvyšší orgán spoločnosti, práve tento orgán
rozhoduje o najzávažnejších otázkach spoločnosti a tento orgán môže udeľovať pokyny konateľom,
prípadne obmedziť ich konateľské oprávnenie. Žalobkyne z dôvodu, že im žalovaná neposkytovala

informácie o svojom hospodárení a ekonomickej situácii, opodstatnene pristúpili ku realizácii svojich
oprávneníuvedenýchv§122ods.2ObZatútovyzvalinaposkytnutieinformáciíadokumentov.Uvedené
oprávnenie žalobkýň je v cit. ust. konštituované ako právo spoločníka na informácie o záležitostiach
spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti. Takto vymedzené právo
spoločníka tak sleduje, aby mal spoločník pri využívaní oprávnenia podľa § 122 ods. 1 ObZ k dispozícii

relevantné informácie o záležitostiach spoločnosti (jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom
vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom zámere spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník
zúčastňuje svojím vkladom), a aby tieto informácie mohol využiť predovšetkým pri hlasovaní na valnom
zhromaždení. Ďalej je toto právo spoločníka späté aj s jeho oprávnením uplatňovať v mene spoločnosti
nároky (spoločnosti) voči konateľom na náhradu škody (prípadne iné nároky), resp. s jeho oprávnením

uplatňovať v mene spoločnosti nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní s
jeho splatením, prípadne nároky na vrátanie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom.
Napokon, aj v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR toto právo spoločníka, ktoré
realizovali aj žalobkyne v tomto konaní, je späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré
sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať vplyv na likviditu

spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku
podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že právny základ
nároku žalobkýň uplatneného voči žalovanej v tomto konaní, je dôvodný.

21. Súd ale v ďalšom preskúmal požiadavku žalobkýň na poskytnutie a sprístupnenie informácií a

poskytnutie dokladov, či táto nepresahuje rámec vymedzený v § 122 ods. 2 ObZ. Súd, opäť vychádzajúc
z cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR poukazuje na to, že z § 122 ods. 2 ObZ nemožno vyvodiť
právo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločností. Toto právo zákon zveruje členom na to
povolaného orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným - členom dozornej rady - ktorí sú v zmysle § 138ods. 2 ObZ oprávnení žiadať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti
a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti. Oprávnenie
spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ nie je koncipované rovnako

široko, ako oprávnenie členov dozornej rady, a to platí aj vtedy, ak spoločnosť nemá zriadenú dozornú
radu. Oprávnenie spoločníka je teda obmedzované v dvoch smeroch. Prvým je rozsah informácií,
ktoré môže spoločník žiadať, a dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať. Tento rozsah je daný
najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami spoločnosti týkajúcimi sa jej hospodárenia a významnejšieho
majetku spoločnosti, ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku

aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka. Druhým je, že spoločník nesmie uplatňovať svoje
práva spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal
spoločnosti neprimerané povinnosti. Zároveň však platí, že v rozsahu, v akom je spoločník oprávnený
nahliadať do dokladov spoločnosti, je spoločnosť povinná umožniť nahliadnuť mu do nich, prípadne
mu umožniť, aby si z nich vyhotovil výpisy, odpisy, prípadne ich kópie. Pokiaľ ide o vyhotovovanie
kópií spoločníkom z jednotlivých dokladov spoločnosti, spoločnosť je povinná spoločníkovi umožniť

- ak má na to zodpovedajúce technické vybavenie - aby si na technickom zariadení spoločnosti za
náhradu vzniknutých nákladov vyhotovil kópie z požadovaných dokladov spoločnosti. Z tejto povinnosti
spoločnosti však nie je možné vyvodiť právo spoločníka, aby požadoval od spoločnosti, nech mu
samotná spoločnosť vyhotoví bezplatne kópie jednotlivých dokladov; takýto postup spoločníka by
predstavoval šikanózny výkon práva.

22. Súd tak v posudzovanom prípade konštatuje, že pokiaľ sa žalobkyne voči žalovanej domáhali
sprístupnenia dokumentov, ktoré sú uvedené vo výroku I. rozsudku, ich poskytnutie považuje za
opodstatnené a realizované v súlade s článkom 8 ods. 1 spoločenskej zmluvy žalovanej a § 122 ods.
2 ObZ. Ide totiž o účtovné dokumenty a záznamy žalovanej [v písmenách a), b), c) e), f) výroku I.

tohto rozhodnutia], z ktorých žalobkyne získajú informácie o aktuálnej ekonomickej situácii a likvidite
žalovanej a vďaka tomu zistia aktuálnu hodnotu svojich obchodných podielov v žalovanej. Súd tiež
uvádza, že pokiaľ ide o doklady v písmenách a), c) vo výroku I. tohto rozhodnutia, žalovaná tieto poskytla
žalobkyniam na základe predbežného opatrenia s ohľadom na predchádzajúce účtovné obdobia; ich
poskytovanie za ďalšie účtovné obdobia žalobkyniam je tak rovnako opodstatnené; rovnako tak aj

poskytovanie dokladov v písmenách b) e) a f) výroku I. tohto rozhodnutia, ako súd vysvetlil vyššie.
Ďalej žalovaná má na základe tohto rozhodnutia povinnosť poskytnúť žalobkyniam také doklady [v
písmenách d), g), h), i), j) výroku I. tohto rozhodnutia], ktoré sú vyjadrením jej najvýznamnejších a
najdôležitejších úkonov, týkajú sa hospodárenia s významnejším majetkom (dokumentácia k úveru
poskytnutému bankou žalovanej na základe zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

žalovanejvprospechbankyaktomusavzťahujúceznalecképosudkyoceňujúceuvedenénehnuteľnosti
žalovanej). Súd preto aj tejto požiadavke žalobkýň vyhovel.

23. Žalobkyne sa napokon domáhali poskytovania a sprístupňovania všetkých informácií o žalovanej,
čomu súd nemohol vyhovieť, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Vychádzajúc aj z

právnych východísk cit. rozhodnutia NS SR, právo spoločníkov na poskytovanie informácií a dokladov
o spoločnosti je, na rozdiel od oprávnenia členov dozornej rady, limitované. Súd z rovnakého dôvodu
vo výroku svojho rozhodnutia skonštatoval povinnosť žalobkýň nahradiť žalovanej náklady, ktoré jej v
súvislosti s poskytnutím dokladov a informácií vzniknú. O finančnej náročnosti poskytnutia informácií
a dokumentov sa na pojednávaní dňa 11.08.2023 zmienila aj žalovaná. Ako je uvedené vyššie,

žalobkyniam je žalovaná povinná vytvoriť predpoklady pre to, aby sa mali možnosť s príslušnými
informáciami a dokladmi oboznámiť, avšak žalobkyne toto svoje oprávnenie budú realizovať takým
spôsobom, aby neobmedzovali žalovanú pri výkone jej činnosti.

24. O trovách konania súd v posudzovanom prípade rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyne

boli úspešné v podstatnom rozsahu, súd vyhovel ich žalobe pokiaľ ide o poskytnutie informácií
a dokladov v celom rozsahu. Súd žalobkyniam nevyhovel len s ohľadom na uloženie všeobecne
formulovanej povinnosti žalovanej poskytovať im všetky informácie a doklady. Podľa názoru súdu ide
o zanedbateľný neúspech žalobkýň v tomto konaní. Napokon súd uvádza, že pokiaľ by žalovaná
rešpektovala oprávnenia žalobkýň ako spoločníčok a poskytovala im informácie tak, ako jej to vyplýva

z § 122 ods. 1 a 2 ObZ, žalobkyne by neboli nútené domáhať sa ochrany týchto svojich práv v súdnom
konaní; súd preto v posudzovanom prípade nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.