Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 9, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-15C/103/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110238493

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1110238493.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 1 - B1-15C/103/2010

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo
BratislavaI,sídlo:Palackého24,Bratislava,IČO:00169226,zastúpený:ASLegals.r.o.,sídloHlučínska
1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, proti žalovaným: 1/ A. B. C., D., narodený: XX.XX.XXXX, bytom:
E. D. XX, F., 2/ G. H. C., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: E. D. XX, F., 3/ I. A. C., narodená: XX.XX.XXXX,
bytom: J. XX, F., 4/ J. C. I., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: C. K. X, XXXXX L., L., všetci zastúpení:

Lukačka s.r.o., sídlo: Tehelná 25, 831 03 Bratislava, IČO: 36 858 927, za účasti intervenienta 1/ na strane
žalobcu: Meopta, správa a údržba bytov, s.r.o., sídlo: Hagarova 9/B, 830 04 Bratislava, IČO: 35 750 634,
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

- 1 - B1-15C/103/2010

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 13 - B1-15C/103/2010

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2010 žalobca žiadal, aby súd určil, že výlučným vlastníkom
nehnuteľností uvedených v žalobe je žalobca. Žalobca podaním zo dňa 27.10.2023, pripusteným na
pojednávaní dňa 12.01.2024, následne upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd určil, že žalobca

je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre okres
Bratislava I, obec F. A., katastrálne územie: M. A., a to: parcela registra “C” č. XXXX/X o výmere 838
m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra “C” č. XXXX/X o výmere 20 m2, Zastavaná plocha
a nádvorie, parcela registra “C” č. XXXX/X o výmere 18 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra “C” č. XXXX/X o výmere 18 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra “C” č. XXXX/X ovýmere 18 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra “C” č. XXXX/X o výmere 18 m2, Zastavaná
plocha a nádvorie, parcela registra “C” č. XXXX/X o výmere 18 m2, Zastavaná plocha a nádvorie,
parcela registra “C” č. 2486/10 o výmere 18 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra “C” č.

2486/11 o výmere 20 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra “C” č. XXXX/XX o výmere 43
m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra “C” č. 2486/13 o výmere 19 m2, Zastavaná plocha
a nádvorie, parcela registra “C” č. 2486/14 o výmere 19 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra “C” č. 2486/15 o výmere 19 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra “C” č. XXXX/
XX o výmere 22 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra “C” č. XXXX/XX o výmere 19

m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra “C” č. 2486/18 o výmere 19 m2, Zastavaná plocha
a nádvorie, parcela registra “C” č. XXXX/XX o výmere 284 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra “C” č. 2486/30 o výmere 42 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, a na liste vlastníctva číslo XXXX
vedenom pre okres Bratislava I, obec F. A., katastrálne územie: M. A., a to: parcela registra “C” č. XXXX/
X o výmere 300 m2, Zastavaná plocha a nádvorie.

2. Žalobca uviedol, že dňa 15.03.1965 uzavrel právny predchodca žalobcu Stavebné bytové družstvo pri
SlovenskomfondevýtvarnýchumenívBratislave(ďalejlen„SBDpriSFVÚ“)akokupujúcikúpnopredajnú
zmluvu s právnymi predchodcami žalovaných J. A. B. C. a J. N. M. ako predávajúcimi, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia mesta Bratislavy vo
vložke 13824, ako parcela číslo 2486/2, podľa geometrického plánu zo dňa 27.02.1965 čís.0003-

l1-915-65. Kúpna cena bola určená na základe úradného odhadu ZsKNV zo dňa 02.03.1965 na
20 807,60 Kčs. Dôvodom uzavretia predmetnej kúpnopredajnej zmluvy bola skutočnosť, že na základe
územného rozhodnutia Útvaru hlavného architekta mesta Bratislavy č. 94/95 Ht/Ra z 11.02.1965
malo Stavebné bytové družstvo pri Slovenskom fonde výtvarných umení postaviť obytný dom na
parcelách číslo 2486, 2489 a 2490 v katastrálnom území Bratislava. Predmetná zmluva v zmysle

platných predpisov nepodliehala schváleniu národného výboru, ani nadriadenému orgánu Stavebného
bytového družstva pri Slovenskom fonde výtvarných umení. Navrhovaná stavba obytného domu
bola umiestnená tak, že zasahovala na všetky tri parcely, ktoré boli v súkromnom vlastníctve.
Podľa vtedy platného ustanovenia § 490 ods. 2 vety prvej Občianskeho zákonníka, nezastavané
stavebné pozemky mohli občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu. Na

základe listu Mestského národného výboru v Bratislave - odbor finančný pod číslom 473/65 zo
dňa 06.02.1965, právny predchodca žalobcu SBD pri SFVÚ ako socialistická organizácia vstúpilo
do priameho jednania s majiteľmi o odkúpení predmetnej nehnuteľnosti. Majitelia v predbežných
rokovaniach dobrovoľne a bez nátlaku prejavili ochotu nehnuteľnosti odpredať, preto bol dojednaný
úradný odhad, ktorý vykonal dňa 27.02.1965 G. O. P.. Na základe odhadu SBD pri SFVÚ vypracoval

návrh kúpnopredajnej zmluvy, ktorú odoslal majiteľom na pripomienkovanie. Pripomienky majiteľov
sa týkali kúpnej ceny a v budúcom obytnom dome si nárokovali dve bytové jednotky (garsónky)
pre svoje deti (A. C., nar. XXXX a A. B. nar. XXXX) mimo poradovníka družstva. K dohode v tejto
veci došlo pri jednaní dňa 15.03.1965. Konsenzus zmluvných strán predstavoval písomný návrh
kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola dňa 15.03.1965 aj podpísaná. Žalovaní sú právnymi nástupcami

majiteľov a v súčasnosti sú zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností, na ktorých je postavený
obytný dom vo vlastníctve žalobcu. Podľa platnej právnej úpravy k platnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžadovala písomná forma (§ 40 a § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). V danom prípade táto formálna podmienka bola splnená. Keďže išlo o prevod nehnuteľnosti
do socialistického vlastníctva, účinnosť a platnosť zmluvy nastala dňom podpisu tejto zmluvy,

pričom zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti do socialistického vlastníctva nikdy nepodliehali
registrácii štátnym notárstvom. Pred účinnosťou Hospodárskeho zákonníka (zákon č. 109/1964 Zb.),
t.j. pred 01.07.1964, vydalo Ministerstvo spravodlivosti a Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného
a vodného hospodárstva ČSSR Smernicu č.21 z 19.05.1964 č. 297/64MS-OK a č. 61 516/64-MZ-
práv., ktorá nadobudla účinnosť 01.06.1964 (dva mesiace po účinnosti Občianskeho zákonníka a

jeden mesiac pred účinnosťou Hospodárskeho zákonníka), ktorá mala uľahčiť aplikáciu Občianskeho
zákonníka. V článku II. ods. 9 smernice sa konštatovalo, že registrácii nepodliehajú zmluvy o prevode
nehnuteľnosti do socialistického spoločenského vlastníctva, a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a
povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzaným nehnuteľnostiam.
Rovnako nebol potrebný ani súhlas okresného národného výboru. Platný Hospodársky zákonník s

účinnosťou od 01.07.1964 umožňoval prevod vlastníckeho práva do vlastníctva družstevných alebo
iných socialistických organizácii bez registrácie zmluvy o prevode vlastníctva štátnym notárstvom. Pre
nadobudnutie vlastníctva od fyzickej osoby (občana) do socialistického vlastníctva platilo ustanovenie §
11 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvy, ktorými sa prevádzalo vlastníctvodo socialistického vlastníctva, nikdy nepodliehali registrácii štátnym notárstvom. SBD pri SFVÚ bol
jednoznačne socialistickou organizáciou podľa platného práva. Označenie socialistická organizácia
predstavovalo legislatívnu skratku organizácie, ktorá bola balíčkom pojmov pre správne orgány a

právnické osoby. Táto skratka bola zrušená veľkou novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb.
zo dňa 05.11.1991. Pojem socialistická organizácia bol zavedený zákonným nariadením č. 20/1955 Zb.
o konaní vo veciach správnych (správny poriadok). Ustanovenia § 18 Občianskeho zákonníka z roku
1964 ju definovali ako štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, ktorých
činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov. Podľa § 19 Občianskeho zákonníka socialistické

organizácie vystupujú v občianskoprávnych vzťahoch svojim menom a majú majetkovú zodpovednosť
z týchto vzťahov vyplývajúcu, pokiaľ nie je ustanovené inak. Naliehavý právny záujem je daný tým,
že bez určenia je ohrozené vlastnícke právo žalobcu a bez tohto určenia je jeho právne postavenie
neisté. Vyriešenie otázky vlastníctva znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu a
požadované určenie nemá povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie
je právny vzťah alebo právo. Žalobca sa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej

je v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník niekto iný. Žalobca spravuje a vlastní stavby, ktoré sú
postavené na predmetných pozemkoch, ktoré v minulosti v dobrej viere kúpil od majiteľov. Naliehavosť
právneho záujmu je daná aj tým, že žalobca ako skutočný výlučný vlastník nemôže byť zapísaný v
katastri nehnuteľnosti bez určenia súdom.

3. Žalovaní žiadali žalobcu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaní uviedli, že na strane žalobcu je nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, keďže žalobca
nie je právnym nástupcom SBD pri SFVÚ, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Žalobca tvrdí,
že na základe zlúčenia je právnym nástupcom SBD zamestnancov n.p. Doprastav Bratislava (ďalej

len „SBD Doprastav“) a na základe dohody o prevode družstevného majetku zo dňa 29.11.1974 od
SBD Doprastav prevzal družstevný obytný dom 44 b.j., F., Q. R. XX vrátane kúpnej zmluvy k pozemku.
Žalobca právne nástupníctvo oprel o uznesenie bývalého Mestského súdu v Bratislave sp. zn. Db 290/74
zo dňa 03.01.1974, ktorým však bolo z bývalého podnikového registra vymazané SBD zamestnancov
pri Dopravnom podniku mesta Bratislavy v dôsledku jeho zlúčenia s SBD občanov pri ObNV Staré

Mesto v Bratislave. Predmetné uznesenie sa však SBD Doprastav netýkalo. Z listu a.s. Doprastav
Bratislava zo dňa 12.05.2011, ako aj z výpisu z obchodného registra Bytového družstva Bratislava III
je zrejmé, že SBD Doprastav sa s platnosťou od 01.01.1975 zlúčilo so Stavebným bytovým družstvom
v obvode Bratislava III (dnes Bytové družstvo Bratislava III), a to podľa zápisnice zo zhromaždenia
delegátov zo dňa 30.04.1974, dohody o zlúčení z 29.04.1975 a súhlasu Slovenského zväzu bytových

družstiev v Bratislave zo dňa 08.04.1975. Preto žalobca svoje právne nástupníctvo nemôže opierať o
zlúčenie s SBD Doprastav. Nakoľko žalobca nie je právnym nástupcom SBD Doprastav, svoju aktívnu
legitimáciu v tomto spore môže opierať len o dohodu o prevode družstevného majetku medzi SBD
Doprastav Bratislava a SBD I. Bratislava zo dňa 29.11.1974, podľa ktorej predmetom prevodu bol
výlučne družstevný obytný dom 44 b.j. F., Q. R. S. XX (dnes č. 35). Žalovaní sa obrátili na Slovenský

národný archív Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý poskytol stanovisko, že neexistujú
dokumentyoSBDpriSFVUaaniojehozlúčenísožalobcom.VArchívehlavnéhomestaSRBratislavysa
taktiež nenachádzajú dokumenty týkajúce sa SBD pri SFVU. Z dokladov predložených žalobcom nie je
zrejmé ani právne nástupníctvo SBD Doprastav po SBD pri SFVÚ. Žalobca predložil len dodatok číslo 2
zo dňa 01.06.1975 k úverovej zmluve zo dňa 19.06.1965, ktorý sa týka výlučne úveru poskytnutého

na výstavbu 44 b.j. Drotárska cesta, blok C. Keďže z uvedených stanovísk Slovenského národného
archívu i Archívu hl. m. SR Bratislavy pre žalovaných vyplynuli pochybnosti o riadnom založení a vzniku
SBD pri SFVU v súlade so zákonom č. 27/59 Zb., požiadali o vyjadrenie Fond výtvarných umení a
Slovenský zväz bytových družstiev, ktorí nevedeli poskytnúť informáciu o vzniku a právnom postavení
družstva. Na základe uvedeného žalovaní namietli aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko nie je

oprávneným subjektom na podanie žaloby vo veci samej, keďže nie je právnym nástupcom SBD pri
SFVU. Zároveň žalovaní namietajú aj existenciu SBD pri SFVU a oprávnenie H. B. a L. P. konať
v jeho mene. Žalovaní tiež namietali neplatnosť kúpnej zmluvy z 15.03.1965. Právni predchodcovia
žalovaných J. A. B. C. a N. B., I. K. na základe kúpnej zmluvy z 02.01.1956 nadobudli do podielového
spoluvlastníctva parcelu č. XXXX - záhrada o výmere 3395 m2. Táto parcela bola do pozemnoknižnej

vložky číslo XXXXX pre katastrálne územie Bratislava zapísaná ako ich vlastníctvo dňa 22.02.1956.
Útvar územného plánovania a architektúry listom zn. ÚPA-6384-254/4/70-to z 20.11.1970 pre právnych
predchodcov ako vlastníkov vydal súhlas s výstavbou rodinného domu na J. S. XXXX. Spoločnosť
Investing Bratislava kúpnou zmluvou zo dňa 13.01.1978 odkúpil od právnych predchodcov žalovanýchčasť parcely č. XXXX a listom zn. EÚ/34/5/34/80/Kž zo dňa 13.02.1980 vyzval ObNV Bratislava I na
vrátenie časti vykúpenej parcely č. 2486 (LV v Evidencii nehnuteľností v tom čase ešte nebol založený).
Z uvedeného vyplýva, že až ku dňu 13.02.1980 bola v evidencii nehnuteľností vedená len parcela č.

XXXX a nie parcela č. 2486/2, resp. na túto parcelu v evidencii nehnuteľností vôbec nebol založený list
vlastníctva. Právni predchodcovia parcelu číslo 2486 v pokoji užívali až do roku 1964. Na žiadosť SBD
pri SFVU, Útvar hlavného architekta mesta Bratislavy dňa 14.07.1964 vydal rozhodnutie č. 21/1964,
ktorým SBD pri SFVU povolil vstup na túto parcelu za účelom prevedenia prieskumných prác pre
stavbu bytových jednotiek. O zámere SBD pri SFVU právnych predchodcov žalovaných nikto vopred

neinformoval. Právny predchodcovia žalovaných podali proti rozhodnutiu odvolanie dňa 27.07.1964,
ktoré bolo Útvarom hlavného architekta mesta Bratislavy listom zo dňa 05.08.1964 zamietnuté (nebolo
vydané riadne rozhodnutie v odvolacom konaní). V tomto liste bola uvedená možnosť vyvlastnenia
parcely. V tom čase došlo zo strany SBD pri SFVU k devastácii záhrady (prestrihnutý plot, stromy a kríky
boli poorezávané, poolamované, zeleninové a kvetinové záhony ušliapané a zničené). Listom zo dňa
17.08.1964 označeným ako „Vyvlastnenie" SBD pri SFVU vyzvalo právnych predchodcov žalovaných na

uzatvorenie kúpnej zmluvy k parcele číslo 2486 a ďalším listom z 13.01.1965 požiadalo o predaj parcely
s dovetkom, že pokiaľ k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde, požiadajú o jej vyvlastnenie. Medzičasom
MsNV v Bratislave rozhodnutím č. Pôd.-l11/1965 z 02.02.1965 pre SBD pri SFVU vyčlenilo bližšie
neidentifikovanú časť parciel číslo 2486 a 2489 vo výmere 32,57 árov z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu na stavbu 44 bytových jednotiek, pričom vlastníci tejto pôdy o tomto rozhodnutí neboli ani len

informovaní. V dôsledku tohto dlhodobého sústredeného nátlaku právni predchodcovia napokon dňa
15.03.1965 podpísali kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej SBD pri SFVU malo z parcely číslo 2486
nadobudnúť vlastníctvo k časti označenej ako parcela číslo 2486/2 o výmere 1 772 m2. Táto kúpna
zmluva je neplatná z viacerých dôvodov. V čase podpisu zmluvy išlo o nezastavanú stavebnú parcelu,
ktorú podľa § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného od 01.04.1964 smeli občania previesť len na

štát alebo na socialistickú organizáciu oprávnenú na to zvláštnym predpisom. Stavebné bytové družstvá
medzi takéto organizácie nepatrili. SBD pri SFVU malo postupovať podľa vyhlášky č. 191/64 Zb., t.j.
parcelu mal kúpiť štát a bezplatne odovzdať SBD pri SFVÚ do trvalého užívania hospodárskou zmluvou
podľa § 70 Hospodárskeho zákonníka. Táto vyhláška nadobudla účinnosť dňom 02.11.1964 a postup
podľa nej bol záväzný pre výstavbu začatú dňom 01.01.1965. Z tohto dôvodu pre rozpor s ustanovením

§ 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 15.03.1965 (v čase podpisu zmluvy) je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka zmluva absolútne neplatná. V ďalšom účastníci zmluvy neboli riadne
identifikovaní, preto je zmluva neurčitá (rodné priezvisko predávajúcej je dokonca prepisované rukou)
a pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Parcela č.
2486/2, ktorá mala byť predmetom kúpy, bola novo vytvorená geometrickým plánom č. 0003-11-915-65

z 27.02.1965. Podľa § 46 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 15.03.1965, zmluvy o prevodoch
nehnuteľností museli mať písomnú formu a prejavy účastníkov museli byť na tej istej listine. V zmluve
bol predmet prevodu označený odkazom na PK vložku č. XXXXX zmätočne, ako a+ parcela číslo XXXX/
X podľa GP č. 0003-11-915-65 vo výmere 17a 72m2. Geometrický plán nebol súčasťou tejto zmluvy,
čo podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21.02.1997 sp. zn. 3 Cdo 137/96 je dôvod pre jej absolútnu

neplatnosť podľa § 37 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnaké stanovisko zaujal Najvyšší
súd SR vo svojom stanovisku sp. zn. Cpj 33/01 z 03.10.2001 podľa ktorého, ak je zmluva o prevode
nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán
potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na
tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo

či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Geometrický plán
č. 0003-11-915-65 z 27.02.1965 je zmätočný, nakoľko v jeho písomnej časti v navrhovanom novom
stave sa ako nový vlastník uvádza Slovenský fond výtvarných umení a nie SBD pri SFVU. Účastník
uvedený v Geometrickom pláne nie je totožný s účastníkom uvedeným v zmluve - teda kupujúcim.
Preto je zmluva čo do jej účastníkov neurčitá a z tohto dôvodu absolútne neplatná. Zo strany právnych

predchodcov predmetná zmluva nebola podpísaná slobodne, nakoľko na nich bol vyvíjaný neustály
psychický nátlak s vyhrážkou vyvlastnenia. Navyše právny predchodca žalovaných 1/, 3/ a 4/ sa túto
zmluvu bál nepodpísať pre jeho triedny pôvod. Preto zmluva nebola uzavretá slobodne a je podľa § 37
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. SBD pri SFVU sa podľa tejto zmluvy ani nikdy nesprávalo
- kúpnu cenu právnym predchodcom nikdy nezaplatilo a svoje vlastníctvo nikdy nedalo zapísať do

vtedajšej evidencie nehnuteľností. Zmluva z 15.03.1965 je absolútne neplatná od začiatku a preto na
jej základe SBD pri SFVU nemohlo nadobudnúť parcelu č. 2486/2 v katastrálnom území M. A. do
svojho vlastníctva v hraniciach uvedených v geometrickom pláne č. 0003-H-915-65 z 27.02.1965. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže byť vlastníkom ani parcely číslo 2489/1 vedenej na LV č. XXXX,ktorá vznikla neskôr oddelením od parcely č. 2486/2. Žalobca zároveň nemohol vydržať parcelu číslo
XXXX/X v katastrálnom území M. A. do vlastníctva SBD pri SFVU. Občiansky zákonník pre vydržanie
nehnuteľnosti do vlastníctva vyžaduje splnenie dvoch základných predpokladov, ktorými sú oprávnená

držba nehnuteľnosti a jej trvanie po dobu nepretržite aspoň 10 rokov. O oprávnenú držbu ide, keď
držiteľ je v dobrej viere, že vec nadobudol do svojho vlastníctva (hoci aj na základe neplatnej zmluvy).
Táto dobrá viera musí nepretržite trvať aspoň 10 rokov. Inštitút vydržania bol do nášho právneho
poriadku začlenený až novelou Občianskeho zákonníka z roku 1982 (zákon č. 131/82 Zb.) účinnou
od 01.04.1983 a podľa ustanovenia § 507a ods. 3 Občianskeho zákonníka oprávnená držba musela

existovať najmenej ku dňu 01.04.1984. Pokiaľ sa SBD pri SFVU vôbec niekedy stalo oprávneným
držiteľom parcely číslo XXXX/X, tak jej oprávneným držiteľom prestalo byt' najneskôr v roku 1967,
nakoľko z jeho listu z 20.02.1967 jednoznačne vyplýva, že už v tom čase malo vedomosť o tom, že
na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 15.03.1965 nemohlo nadobudnúť parcelu číslo XXXX/X
do svojho vlastníctva. S uvedenou skutočnosťou korešponduje aj žiadosť SBD pri SFVU o vydanie
stavebného povolenia na výstavbu garáží na parcele č. XXXX/X zo 17.10.1969, v ktorej nepravdivo

uviedlo, že parcela číslo XXXX/X je v jeho trvalom užívaní (teda nie vo vlastníctve a priložilo výpis
z pozemnoknižnej vložky č. XXXXX, v ktorej ako vlastníci boli naďalej uvedení právni predchodcovia
žalovaných, pritom žiadnu dohodu o trvalom užívaní nedoložilo.

5. Žalobca v priebehu súdneho konania uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od

svojich právnych predchodcov, t.j. SBD pri SFVÚ, ktoré sporné pozemky malo nadobudnúť na základe
Kúpnej zmluvy z 15.03.1965 a od SBD Doprastavu, ktoré pozemky nadobudlo v dôsledku zlúčenia
odovzdávajúceho družstva SBD pri SFVU do gestorského družstva SBD Doprastavu dňa 21.09.1972.
Uvedené pozemky následne previedlo na základe Dohody o prevode družstevného majetku medzi
gestorskými SBD z 29.11.1974 (schválenej Mestským výborom Slovenského zväzu bytových družstiev

dňa 31.01.1975) a odovzdalo pozemky spolu s originálom Kúpnej zmluvy z 15.03.1965 žalobcovi.
Zlúčeniedružstievprebehlovrámcivšeobecnéhozlučovaniavdôsledkunariadenéhozlučovaniamalých
družstiev do gestorských družstiev. O zlúčení družstiev svedčí Dodatok č. 2 k Úverovej zmluve z
19.06.1965 uzavretej so Štátnou bankou Československou, pobočka Bratislava mesto, na základe ktorej
družstvo čerpalo a splácalo úver poskytnutý na zabezpečenie výstavby obytného domu na sporných

pozemkoch najskôr SBD pri SFVÚ a následne SBD Doprastavu. V zmysle tohto došlo k zmene názvu
investora na preberajúce SBD Doprastavu. Podľa dohody o zlúčení z 21.09.1972 všetka agenda
SBD pri SFVÚ okolo bytového domu prešla na SBD Doprastavu a následne na žalobcu. Naliehavosť
právneho záujmu na tomto určení žalobca preukazoval skutkovým stavom, že v súčasnosti sú na
listoch vlastníctva číslo XXXX T. XXXX vedení ako vlastníci sporných pozemkov žalovaní a žalobca

ako skutočný a výlučný vlastník sporných pozemkov nemôže byť zapísaný v katastri nehnuteľnosti bez
určenia vlastníctva súdom. SBD pri SFVÚ vzniklo v roku 1963, členmi predsedníctva družstva boli H.
B. a L. P.. Investorom stavby obytného domu 44 b.j. F., Q. R. S. XX (dnes č. 35) bolo SBD pri SFVÚ,
ktoré sa zlúčilo do družstva SBD Doprastav. Existencia družstva vyplýva z Úverovej zmluvy zo dňa
19.06.1965 a jej Dodatku č. 2, ktorú SBD pri SFVÚ uzavrelo so Štátnou bankou Československou,

pobočka Bratislava mesto, ako aj z výpovede jednotlivých svedkov. To, že z listov predložených
žalovanými vyplýva, že v archívoch ktoré oslovili, sa nedochovali záznamy neznamená, že družstvo
neexistovalo. Tvrdenie, že kúpna zmluva bola podpísaná pod nátlakom, je účelové. Kúpna zmluva bola
uzavretá dobrovoľne za účelom výstavby obytného domu a predávajúci získali dva byty. Primerané
upozornenie na možnosť vyvlastnenia nemožno hodnotiť ako nátlak. Parcely boli v kúpnej zmluve riadne

identifikované, stranám zmluvy bolo jasné a zrozumiteľné, ktorý pozemok je predmetom zmluvy, ako
i to, kto zmluvu uzatvára. Pre zmluvné strany bola zmluva natoľko určitá, že ju rešpektovali počas
40 rokov bez toho, aby spochybnili vlastníctvo SBD pri SFVÚ a neskôr SBD Doprastavu a žalobcu
k sporným pozemkom. K zaplateniu kúpnej ceny žalobca uviedol, že je nereálne očakávať, aby si v
poradí už tretí subjekt - žalobca, po 40 rokoch archivoval doklad o vyplatení kúpnej ceny a to v situácii,

keď počas tohto obdobia predávajúci nevyslovili žiadnu námietku v tomto smere a uvedený argument
začali používať až ich dedičia, t.j. žalovaní, výlučne účelovo na spochybnenie vlastníctva žalobcu.
Nezaplatenie kúpnej ceny spočiatku nenamietali ani žalovaní, keď v liste označenom ako "Žiadosť o
vrátenie nemovitosti v kat. území Bratislava - St. mesto, čís. parcely 2486 " z 25.09.1991, ani v žalobe
z 31.03.1992, ktorou žalovaní domáhali vydania nehnuteľností pod č.k. 8C 102/92 tunajšieho súdu, sa

takáto zmienka nenachádza. Žalovaní tvrdili, že kúpna cena im bola započítaná na členský podiel. Pre
platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy z 15.03.1965 nebol potrebný žiadny súhlas či registrácia štátnym
notárstvom, ani zapísanie do evidencie nehnuteľností SBD pri SFVÚ ako socialistickej organizácie
založenej v rámci potreby rozvoja národného hospodárstva pre účely výstavby bytového domu preobčanov. Podľa článku II. ods. 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva č. 8 z 19. mája 1964 Zb., ako aj platného Hospodárskeho zákonníka
(účinný od 01.07. 1964), bol možný prevod vlastníckeho práva do vlastníctva družstevných alebo

iných socialistických organizácii bez registrácie zmluvy o prevode vlastníctva štátnym notárstvom.
Pre nadobudnutie vlastníctva od fyzickej osoby (občana) do socialistického vlastníctva platil § 11
ods. 1 Hospodárskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia platilo, že zmluvy, ktorými sa prevádzalo
vlastníctvo do socialistického vlastníctva, nikdy nepodliehali registrácii štátnym notárstvom. Právny
predchodca žalobcu SBD pri SFVÚ bol jednoznačne socialistickou organizáciou podľa platného práva.

Pojem socialistická organizácia predstavovala legislatívnu skratku organizácie, ktorá bola balíčkom
pojmov pre správne orgány a právnické osoby. Táto skratka bola zrušená veľkou novelou Občianskeho
zákonníka č. 509/1991 Zb. z 05.11.1991. Pojem socialistická organizácia bol zavedený zákonným
nariadením č. 20/1955 Zb., o konaní vo veciach správnych (správny poriadok). Ustanovenia § 18
Občianskeho zákonníka z roku 1964 ju definovali ako štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako
aj iné organizácie, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov. Podľa §19 Občianskeho

zákonníka socialistické organizácie vystupujú v občianskoprávnych vzťahoch svojim menom a majú
majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov vyplývajúcu, pokiaľ nie je ustanovené inak. Držba žalobcu a
jeho právnych predchodcov prebiehala nerušene, čo preukazuje listinná komunikácia, v ktorej žalobca
a jeho právni predchodcovia s verejnými orgánmi komunikovali ako vlastníci. Dedičské konanie po
právnom predchodcovi žalovaných o predmetných pozemkoch prebehlo až v konaní o novoobjavenom

majetku začatom v roku 2001. Zo spisu 8C/102/92 tunajšieho súdu vyplýva, že žalovaní napriek
tomu, ako tvrdili, že sporné pozemky boli v ich dispozícii, dňa 31.03.1992 podali žalobu o vydanie
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom konanie bolo zastavené späťvzatím žaloby
žalovanými. Aj keby žalobca sporné pozemky nenadobudol na základe Dohody o prevode družstevného
majetku medzi gestorskými SBD z 29.11.1974 a odovzdaním pozemkov spolu s originálom Kúpnej

zmluvy z 15.03.1965, tak sú splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníctva k sporným
pozemkom v dôsledku nepretržitej, najmenej 10 rokov trvajúcej (10-ročná vydržacia doba pritom bola
naplnená už dňa 29.11.1984 a následne bez prerušenia pokračovala až do podania žaloby žalovanými
dňa 31.3.1992) oprávnenej držby vydržaním, pričom vlastníkom pozemkov sa takto stal žalobca v
zmysle novely Občianskeho zákonníka najneskôr ku dňu 01.01.1992, čo napokon vyplýva aj z príslušnej

judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod č.k. 28Cdo 3855/2008, Najvyššieho
súdu Českej republiky pod č.k. 22Cdo 2570/98, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č.k. 4Cdo
283/2009) z ktorej vyplýva, že subjektom vydržania k tomuto dňu je aj právnická osoba, ktorá mala
nehnuteľnosť v dobromyseľnej držbe (hoci aj bez registrácie štátnym notárstvom a zápisu v evidencii
nehnuteľností, či napriek formálnym nedostatkom hospodárskej zmluvy) aspoň po dobu 10 rokov, pričom

je tiež možné započítať si aj oprávnenú držbu právnych predchodcov).

6. Žalovaní v priebehu súdneho konania uviedli, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, nakoľko
z obchodného registra vyplýva, že právnym nástupcom SBD pri SFVÚ sa prostredníctvom SBD
Doprastavu mohlo stať len bytové družstvo Bratislava III. Žalovaní vlastným pátraním, či SBD pri SFVÚ

riadne vzniklo a či bolo riadne registrované zistili, že Slovenský fond výtvarných umení nemá žiadne
doklady o SBD pri SFVÚ a Slovenský zväz bytových družstiev o SBD pri SFVÚ nemá žiadnu vedomosť.
Vzhľadom na uvedené žalovaní namietli riadnu existenciu tohto družstva a žalobca doklad o existencii
SBD pri SFVÚ nepredložil, napr. výpis z bývalého podnikového registra alebo potvrdenie, že SBD pri
SFVÚ bolo registrované. Žalovaní namietli absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 15.03.1965, ktorá bola

uzatvorená medzi právnymi predchodcami žalovaných a SBD pri SFVÚ. Účastníci zmluvy sú neurčití,
chýbajú ich dáta narodenia ako základný identifikačný údaj o osobe, ktorá je účastníkom zmluvného
vzťahu, predmet zmluvy je neurčitý, pretože podľa tejto zmluvy malo SBD pri SFVÚ nadobudnúť
3 395 m2 pozemku zapísaného v pozemnoknižnej vložke, plus 1 772 m2 pozemku uvedeného v
geometrickom pláne č. 003-11-915-65 z 27.02.1965. V zmysle uvedeného spolu malo SBD pri SFVÚ

nadobudnúť 51 árov a 61 mn2 pozemku právnych predchodcov žalovaných. Právny predchodcovia
žalovaných však žiaden pozemok v tejto lokalite o takejto výmere nevlastnili. Tento rozpor v predmete
zmluvy nebol nikdy odstránený a aj keby geometrický plán tvoril so zmluvou technickú jednotu listiny,
nenapomohlo by to k odstráneniu tohto rozporu. V čase podpisu zmluvy išlo už o nezastavanú
stavebnú parcelu, ktorá bola z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vyčlenená rozhodnutím mestského

národného výboru Bratislava dňa 02.02.1965 (rozhodnutie bolo doručené aj SBD pri SFVÚ). Podľa §
490ods.2Občianskehozákonníkavzneníplatnomod01.04.1964do31.12.1991nezastavanéstavebné
pozemky smeli občania previezť len na štát alebo na socialistickú organizáciu oprávnenú nato zvláštnym
predpisom. Stavebné bytové družstvá medzi takéto organizácie nikdy nepatrili. Podľa § 8 ods.3 vyhláškyč. 191/1964 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe, SBD dostávali
pozemky pre plánovanú výstavbu družstevných bytových domov od Národného výboru do trvalého
užívania. Právnymi predchodcami žalovaných kúpna zmluva z 15.03.1965 nebola podpísaná slobodne,

pretože bol na nich vyvíjaný trvalý psychický nátlak tak, že SBD pri SFVÚ sa im neustále vyhrážalo
vyvlastnením parcely a v priebehu roka 1964 časť záhrady zdevastovalo. Podľa názoru žalovaných
je kúpna zmluva od začiatku neplatná a SBD pri SFVÚ na jej základe nikdy nemohlo nadobudnúť
pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu do svojho vlastníctva. Žalobca svoj žalobný návrh dodatočne
oprel o dohodu o prevode družstevného majetku z 29.11.1974. Keďže kúpna zmluva z 15.03.1965 je

neplatná, podľa názoru žalovaných, SBD pri SFVÚ pozemky nenadobudlo do svojho vlastníctva a preto
nemohli byť súčasťou majetku, ktorý SBD pri SFVÚ včlenilo do SBD zamestnancov Doprastavu. Preto
dohodu z 29.11.1974 žalobca nemohol nadobudnúť predmetné pozemky do svojho vlastníctva, keďže
ich odovzdávajúce družstvo SBD zamestnancov Doprastavu, nevlastnilo. Družstvá boli socialistickými
organizáciami a vzťahy medzi nimi upravoval Hospodársky zákonník. Podľa § 23 ods.1 Hospodárskeho
zákonníka, pre platnosť zmlúv a iných dohôd uzatvorených medzi socialistickými organizáciami sa

vyžadovala písomná forma. Nedostatok písomnej formy mal za následok neplatnosť zmlúv alebo dohôd.
V dohode zo dňa 29.11.1974 je výslovne na troch miestach uvedené, že predmetom tejto dohody je
družstevný obytný dom 44 bytových jednotiek v Bratislave na Hrebienku č. 43. Je to ten istý dom, ktorý
mádnesorientačnéč.35.Totoistéjeuvedenéajvpríloháchč.2ač.3ktejtodohode,akoajvzáznameo
odovzdaní objektu 44 bytových jednotiek na Hrebienku č. 43 zo dňa 24.03.1975. Vo všetkých uvedených

listinách je uvedený len obytný dom. V žiadnom z týchto dokumentov pozemky nie sú uvedené. Žalobca
sa odvoláva na bod č. 2b Dohody z 29.11.1974 a tvrdí, že údaj v bode č. 2b prvá odrážka, t.j. údaj o
účte 001-základné prostriedky doložené kartami základných prostriedkov a pozemkov ako aj ostatnou
majetkovo-právnou dokumentáciou preukazuje, že z objektov bytového domu od SBD zamestnancov
Doprastavu prevzal aj pozemky. Žalovaní namietli predmetné tvrdenie s poukazom na znenie bodu č.2b

Dohody, „odovzdávajúce SBD k uvedenému objektu, ktorý je predmetom dohody je povinné odovzdať
bilančné zostatky všetkých účtov“. V ďalšom sú uvedené jednotlivé účty. Z uvedeného vyplýva, že
bod č.2b Dohody sa viaže na predmet dohody, ktorým je výlučne družstevný obytný dom 44 bytových
jednotiek v Bratislave, na Hrebienku č. 43. Účet 001 má názov Základné prostriedky. Pokiaľ súčasťou
tejto Dohody mali byť aj pozemky, tieto museli byť doložené kartami pozemkov, pričom existenciu žiadnej

karty pozemkov žalobca nepreukázal. Dohoda z 29.11.1974 je na cyklostylovanom tlačive do ktorého
boli vpísané konkrétne údaje týkajúce sa domu na R. S. XX, údaje o jednotlivých účtoch a čo má byť
s nimi odovzdané, t.z. údaje majú všeobecnú platnosť a nie sú dôkazom toho, že SBD zamestnancov
Doprastavu žalobcovi odovzdalo pozemky a spolu s nimi aj karty pozemkov. Žalovaní poukazujú, že
odovzdaním originálu kúpnej zmluvy z 15.03.1965 pri uzavretí Dohody z 29.11.1974 nemohlo založiť

prevod vlastníckeho práva podľa Hospodárskeho zákonníka. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že
žalobca o kúpnej zmluve zo dňa 15.03.1965 nevedel ani v roku 1992, čo preukazuje list žalobcu pod
zn. 1/2222/92/Dá zo dňa 22.06.1992, ktorý sám žalobca do spisu založil, v ktorom uviedol, že pozemok
parc. č. XXXX bol SBD pri SFVÚ pridelený. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal vedomosť o tom,
že by SBD pri SFVÚ predmetný pozemok získal kúpou zmluvou. Pokiaľ ide o vydržanie, žalobca svoje

tvrdenie, že vlastníkom predmetných pozemkov sa cíti byť od roku 1974 na základe Dohody o prevode
družstevného majetku 29.11.1974 v rámci ktorej mu bol odovzdaný originál kúpnej zmluvy z 15.03.1965
sú žalovaní názoru, že odovzdanie kúpnej zmluvy na nadobudnutie vlastníctva nikdy nestačilo, ide o
právny omyl, pričom podľa ustálenej judikatúry, právny omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačného
a zrozumiteľného ustanovenia zákona je neospravedlniteľný (§ 23 ods.1 Hospodárskeho zákonníka).

Rovnako aj Občiansky zákonník na prevod vlastníctva k nehnuteľnostiach vyžadoval písomnú formu.
Ani listiny stavebných konaní týkajúce sa výstavby garáží na predmetných pozemkoch nie sú právnym
titulom, na základe ktorého by žalobca mohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom. Žalobca
nepreukázal svoje postavenie dobromyseľného držiteľa takým spôsobom, z ktorého by nemohli byť
pochybnosti o tom, že mu pozemky patria. K svedeckým výpovediam akad. soch. P., G. J. a G. U. k

skutočnosti, že pred rokom 1989 bolo nemožné stavať na cudzom pozemku, žalovaní poukázali na
ustanovenie §23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, podľa ktorého ak je bytový dom
postavený na cudzom pozemku, vzniká k nemu právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Predmetné
zákonné ustanovenie reagovalo situáciu, keď pred rokom 1989 počas socializmu, množstvo štátnych
a družstevných domov bolo postavených na cudzích, resp. nevysporiadaných pozemkoch. Právnické

osoby mohli vec vydržať až novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 účinnou k 01.01.1992, čím
by žalobca mohol vydržať pozemky do svojho vlastníctva, ak by bol ich oprávneným držiteľom k
01.01.1992. Žalobca o sporných pozemkoch až do roku 1991 vôbec nevedel, a teda ani to, že by bol
ich oprávneným držiteľom. Žalovaní toto tvrdenie preukázal listom žalobcu zo 06.11.1991 v ktorom sámžalobca konštatuje, že predmetné pozemky v svojej majetko-právnej dokumentácii neeviduje. Vzhľadom
na uvedené sa žalobca k 01.01.1992 nemohol cítiť oprávneným držiteľom parciel a preto ich nemohol
vydržať do svojho vlastníctva.

7. Na pojednávaní dňa 29.04.2014 svedok prom. pedag. H. B. uviedol, že v čase uzavretia kúpnej
zmluvy dňa 15.03.1965 bol predsedom SBD pri SFVU. Predmetný pozemok na ktorom družstvo
chcelo realizovať stavbu bytového domu bolo potrebné vysporiadať. Svedok, ako aj všetci členovia
predstavenstva družstva boli amatéri, funkcie v družstve vykonávali popri svojom zamestnaní a preto

sa informovali, ako je možné na predmetnom pozemku zabezpečiť výstavbu bytového domu, keďže
vedeli, že pozemok na družstevnú výstavbu v tom čase dával a zabezpečoval štát. Keďže družstvo bolo
socialistickou organizáciou, bolo možné pozemok kúpiť. Na základe týchto informácií družstvo začalo
jednať s vlastníkmi pozemku, ktorí s odkúpením súhlasili za podmienok, že zvyšok parcely, ktorá ostane
v ich vlastníctve, družstvo oplotí a na pozemok privedie vodu a že družstvo mimo poradia im pridelí dva
byty pre ich deti (garsónky). Na takýchto podmienkach sa dohodli a bola vypracovaná kúpnopredajná

zmluva. Jednanie bolo mimoriadne korektné, kúpna cena bola stanovená úradným odhadom. Následne
účastníci zmluvy uzavreli dohodu, že vlastníci parciel budú svoj podiel kompenzovať na garsónkach tak,
že doplatia len zvyšok. V deväťdesiatich rokoch svedok dostal list od žalovaného 1/, ktorý spochybnil
vlastníctvo družstva k predmetnému pozemku.

8. Na pojednávaní dňa 29.04.2014 svedok akad. soch. L. P. uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy
dňa 15.03.1965 bol členom predstavenstva SBD pri SFVU. S vlastníkmi pozemku komunikovali o
odkúpení, bol im zaslaný list s ponukou, na ktorú reagovali s tým, že s ponukou nesúhlasili a žiadali
prideliť dva byty, zavedenie vody na zvyšok pozemku a jeho oplotenie. Keďže vlastníci pozemku byty
nemohli dostať, boli im ponúknuté dve garsónky. Spor o vlastníka pozemku začal pred dvadsiatimi rokmi.

9. Na pojednávaní dňa 15.10.2015 svedok G. E. I. uviedol, že bol ako stavbyvedúci poverený pre
výstavbu obytného domu 44 b.j., F., Q. R. S.XX, a neskôr aj pre výstavbu garáží, ktoré sám projektoval,
vybavoval stavebné povolenie a zároveň bol stavebným dozorom. Za bývalého režimu neboli vo vzťahu
k pozemku žiadne majetkovoprávne rozpory, všetko išlo podľa zákona. Stavba obytného domu bola

realizovaná na pozemku investora. Pri výstavbe garáží bol daný súhlas predstavenstva družstva, aby
na jeho pozemku bola realizovaná výstavba garáží, čo bolo súčasťou žiadosti o vydanie stavebného
povolenia, spolu s kúpnou zmluvou. Na výpis listu vlastníctva, ktorý by preukazoval, že SBD pri SFVU
je vlastníkom pozemku, si svedok nepamätal.

10. Na pojednávaní dňa 01.03.2016 svedok G. V. J. uviedol, že odkedy sa do bytového domu nasťahoval
v roku 1968 bol vo funkcii predsedu domovej samosprávy až do roku 1997. Mal na starosti všetky
technické záležitosti domu a zároveň zabezpečoval v administratívnej agende styk s predstavenstvom
družstva. Za celú dobu jeho pôsobenia v samospráve družstva nikto vlastníctvo družstva k pozemku
nespochybnil. Druhá etapa výstavby garáží sa realizovala za života J. C., ktorý sa na kolíkovanie

pozemku pod garáže prišiel pozrieť a nič nespochybnil. Pre stavebné povolenie na výstavbu garáží bolo
potrebné preukázať vlastníctvo k pozemku, čo bolo vykonané potvrdením SBD pri SFVU a Doprastavu
n.p. o tom, že družstvo je vlastníkom pozemku a súhlas na výstavbu garáží. Pre projekt výstavby
garáží na začiatku bolo naplánovaných šesť garáží a súhlas dalo SBD pri SFVU, neskôr došlo k
rozšíreniu o jednu garáž tam dávalo súhlas už družstvo zamestnancov n.p. Doprastav (čo bolo už

po zlučovaní družstiev, pričom SBD pri SFVU prešlo do družstva zamestnancov n.p. Doprastav) a
kolaudačné rozhodnutie o užívaní garáží prešlo na SBD Bratislava I. K prideleniu súpisných čísel garáží
SBD Bratislava I. vydalo potvrdenie, že je vlastníkom pozemku.

11. Na pojednávaní dňa 12.05.2016 svedok G. T. U. uviedol, že od roku 1969 bol predseda bytového

družstva zamestnancov n.p. Doprastav. Bol zúčastnený na dohode o prevode družstevného majetku z
29.11.1974, ktorú za družstvo i podpísal. Po nahliadnutí do predmetnej dohody s dôrazom na bod 2. (č.l.
83) na otázku, čo bolo predmetom dohody, svedok vypovedal, že obytný dom, ale zo svojich skúseností
uviedol, že vždy, keď sa prevádzal dom, prevádzal sa aj s pozemkom. Svedok uviedol, že SBD pri SFVU
sazlúčilosdružstvomzamestnancovn.p.Doprastav,ktoréprevzalovšetko,tedaajpozemok.Vlastníctvo

družstva k pozemku nikto nenamietal. Následne družstvo zamestnancov n.p. Doprastav bytový dom a
všetko čo k nemu patrilo, teda aj pozemok, odovzdalo Bytovému družstvu Bratislava I.12. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 28.02.2017, č.k. 15C/103/2010-611, zamietol žalobu
žalobcu.

13. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.10.2018, č.k. 8Co/236/2017-703, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie vec opätovne
prejedná, vysporiada sa so všetkými vykonanými dôkazmi, a to aj so zreteľom na námietky žalobcu
prednesené v priebehu konania, pričom doplní dokazovanie výsluchom tých svedkov označených zo
strany žalobcu, ktorí doposiaľ vypočutí neboli. Po doplnení dokazovania, opätovnom vyhodnotení a

náležitom objektívnom zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, logickej nadväznosti a významu pre rozhodnutie v
spore i dôkaznej hodnoty, opätovne ustáli skutkový stav veci, na základe ktorého meritórne posúdi po
právnej stránke vecnú opodstatnenosť podanej žaloby, a to najmä z hľadiska splnenia predpokladov
pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, a opätovne
rozhodne vo veci samej.

14. Žalobca vo svojej záverečnej reči zo dňa 27.10.2023, prednesenej na pojednávaní dňa 12.01.2024
uviedol, že na základe právneho nástupníctva a v dôsledku Dohody o prevode družstevného majetku
medzi gestorskými SBD zo dňa 29.11.1974 je aktívne vecne legitimovaným v konaní a zároveň mu
svedčí naliehavosť právneho záujmu na určení jeho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. SBD

pri SFVÚ existovalo, čo bolo potvrdené predloženými listinami a výpoveďami svedkov. Rovnako ako
bolo preukázané, že SBD Doprastav sa zlúčil s SBD pri SFVÚ, v dôsledku čoho sa stal vlastníkom
sporných nehnuteľností. Kúpna zmluva zo dňa 15.03.1965 bola uzatvorená právnymi predchodcami
žalovaných slobodne, pričom obsahovala v tom čase všetky podstatné náležitosti. Dohodou o prevode
družstevného majetku medzi gestorskými SBD zo dňa 29.11.1974 došlo zároveň aj k prevodu pozemku

pod bytovým domom Q. R. S. XX C. F.. Obsah tejto dohody a rozsah predmetu prevodu je pritom
potrebné vykladať v súlade s § 25 Hospodárskeho zákonníka, v zmysle ktorého by prevod len bytového
domu bez pozemku bol v rozpore s hospodárskym zmyslom. Vlastníctvo pozemkov na strane žalobcu
tiež dobre ilustruje proces výstavby garáží na nich. Na účinnosť dohody sa nevyžadovala jej registrácia
štátnym notárstvom, resp. zápis nového vlastníka v evidencii nehnuteľností. Namietol vierohodnosť listu

zo dňa 06.11.1991, ktorý nemá obsahovať štandardné náležitosti a zároveň jeho obsah nezodpovedá
skutočnostiam. Poukázal zároveň na to, že žalobca sporné nehnuteľnosti vydržal, keďže držba žalobcu
a jeho právnych predchodcov prebiehala nerušene po zákonom stanovenú dobu.

15. Žalovaní vo svojej záverečnej reči zo dňa 27.10.2023, prednesenej na pojednávaní dňa 12.01.2024

uviedli, že žalobca svoj nárok zdôvodňuje tak, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol buď ako právny
nástupca v dôsledku zlúčenia, ako zmluvná strana zmluvnou cestou alebo vydržaním. Ani jedným
spôsobom však žalobca predmetné nehnuteľnosti nenadobudol, pričom zároveň poukázali na už
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 18C/225/2009, v ktorom súd v identickej
vecitýkajúcejsasusednéhopozemkuužposudzovalnárokyžalobcuatietovyhodnotiltak,ženeexistujú.

Žalobca zároveň ani nesplnil podmienky pre vydržanie, ktoré sa vyžadujú pre oprávnenú držbu. Žalobca
nemal žiaden nadobúdací titul, na základe ktorého by sporné nehnuteľnosti nadobudol. Rovnako tak
žalobca nikdy so spornými nehnuteľnosťami nenakladal ako s vlastnými. Vzhľadom k uvedenému
žalobca ani nemohol byť v dobrej viere, že mu pozemky patria. Naviac sporné nehnuteľnosti ani
nikdy nemal vo svojej evidencii, nesnažil sa ich v katastri zapísať ako svoje vlastníctvo a neodvádzal

za nehnuteľnosti príslušné dane. Naopak v rôznej, žalovanými predloženej úradnej komunikácii, sa
žalobca opakovane označoval iba ako užívateľ pozemkov, pričom za vlastníkov boli označovaní právni
predchodcovia žalovaných.

16. Podľa § 18 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia kúpnopredajnej zmluvy (ďalej len

„Občiansky zákonník“), socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie,
ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

17. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.19. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

20. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

21. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

22. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej
registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

23. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, do občianskoprávnych vzťahov vstupujú aj iné organizácie
než socialistické, ak sú právnickými osobami. Pokiaľ tieto organizácie nie sú zriadené zákonom, môžu
sa zriadiť len rozhodnutím alebo na základe privolenia orgánu, ktorý je na to povolaný.

24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú aj z individuálneho

vlastníctva k veciam, ktoré nie sú predmetom osobného vlastníctva (súkromné vlastníctvo); aj toto
vlastníctvo je chránené proti neoprávneným zásahom.

25. Podľa § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne
prevádzať a dediť.

26. Podľa § 490 ods.2 prvá veta Občianskeho zákonníka, nezastavané stavebné pozemky smú občania
prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú.

27. Podľa § 135a ods.2 Občianskeho zákonníka účinného k 01.04.1983, ak ide o pozemok alebo jeho

časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo
zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti
štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu
uvedenomv§200.Akvýmerapozemkujeväčšianežnajvyššiaprípustnávýmerapodľa§200aakpodľa
územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto

pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému
pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

28. Podľa § 135a ods.3 Občianskeho zákonníka účinného k 01.04.1983, takto však nemôže nadobudnúť
vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo

užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je
v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov.

29. Podľa § 507a ods.3 Občianskeho zákonníka účinného k 01.04.1983, do času uvedeného v

ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

30. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou

nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

31. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

32. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.33. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992, do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

34. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho
práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť
len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas,
po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

35. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
kúpnopredajnej zmluvy (ďalej len „Hospodársky zákonník“), socialistickým spoločenským vlastníctvom
je štátne vlastníctvo, družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických
organizácií.

36. Podľa § 11 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ak sa do socialistického spoločenského vlastníctva
nadobúda vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak,
prevzatím veci.

37. Podľa § 14 Hospodárskeho zákonníka, socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a

spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických
vzťahov.

38. Podľa § 23 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, pre platnosť zmlúv a iných dohôd socialistických
organizácií sa vyžaduje písomná forma, ak nie je v ďalších ustanoveniach tohto zákona alebo

vykonávacích predpisoch ustanovené inak. Pre platnosť ostatných právnych úkonov socialistických
organizácií sa vyžaduje písomná forma len v prípadoch ustanovených právnymi predpismi.

39. Podľa § 70 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, časti národného majetku môžu sa bezplatne
odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym, najmä družstevným alebo

spoločenským.

40. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií č. 191/1964 Zb. o
finančnej,úverovejainejpomocidružstevnejbytovejvýstavbeavýstavberodinnýchdomčekovpozemok
pre plánovanú výstavbu družstevných bytových domov odovzdá národný výbor družstvu bezplatne do

trvalého užívania (§ 70 Hospodárskeho zákonníka).

41. Podľa článku II. bod 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva ČSSR z 19.05.1964 č. 297/64-MS-OK a čj. 61.516-MZ-práv., ktorou
sa vydáva smernica o postupu pri registrácii zmlúv u štátnych notárstiev a pri udeľovaní súhlasu

k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi účinnej odo
dňa 01.06.1964, registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode
nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských
a iných socialistických organizácií a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľností a povahu osobného
alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzaným nehnuteľnostiam.

42. Podľa § 25 Hospodárskeho zákonníka účinného ku dňu podpisu dohody z 29.11.1974, Právny úkon
trebavždyvykladaťvsúladesozáujmomcelejspoločnostinarozvojinárodnéhohospodárstvaavsúlade
s požiadavkami súdružskej spolupráce socialistických organizácií.

43. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného
od 01.09.1993, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

44. Podľa článku 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žiaden dôkaz nemá

predpísanú zákonnú silu.

45. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.46. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

47. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení
do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej
forme (R74/2015). Podľa uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára

2015, sp. zn. 4 Cdo 361/2012, omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď aj ďalšie
rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3
MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného
ustanovenia zákona neospravedlňuje – pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý
sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa

sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo
práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ
niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá
nebola uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť

držiteľom oprávneným (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy
o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, i keď je
subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje.
Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (viď rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 137/2011).

48. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010,
posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od

každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide
pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti

alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.

Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad.

49. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 49/2010,
v dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj

keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa
môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej
držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu
požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila

možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci
z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe,
kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby
nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k

nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym
úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.50. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-7, kúpna
zmluva č.l.18-19, geometrický plán č.l.20-21, katastrálna mapa č.l.22, list vlastníctva číslo XXXX
č.l.23-24, list vlastníctva číslo XXXX č.l.25, inštrukcia č.l.26-29, rozhodnutie č.l.30-32, návrh na vydanie

predbežnéhoopatreniač.l.42-50,vyjadreniežalovaných1/a2/č.l.59-68,informáciezarchívovč.l.63-64,
list vlastníctva číslo XXXX č.l.65, vyjadrenie žalobcu č.l.79-90, dohoda o prevode družstevného
majetku medzi gestorskými SBD č.l.83, dodatok č.3 č.l.84, uznesenie č.l.85-87, dodatok č. 2 č.l.88,
uznesenia č.l.89-90, odvolanie žalovaných 1/ a 2/ č.l.98-104, odpoveď č.l.101, výpis č.l.102-104,
odvolanie žalobcu č.l.105-111, vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ č.l.131-132, vyjadrenie žalovaných 1/

a 2/ č.l.153-197, žiadosť archív č.l.168, žiadosť fond č.l.171, odpoveď fond č.l.172, žiadosť zväz
č.l.173, odpoveď zväz č.l.174, výpis z pozemkovej knihy č.l.175-176, odpoveď stavba rodinného domu
č.l.177, kúpna zmluva Investing č.l.178-180, odstúpenie pozemku č.l.181, rozhodnutie č.l.182-183,
odvolanie č.l.184-185, odpoveď na odvolanie č.l.186, vyvlastnenie č.l.187, výstavba obytného domu
č.l.188, rozhodnutie č.l.189-190, výstavba družstevného domu č.l.191, žiadosť o stavebné povolenie
č.l.192-196, odpoveď na reštitučný nárok č.l.197, vyjadrenie žalovaných 3/ a 4/ č.l.271-273, pridelenie

bytu č.l.290-291, vyjadrenie žalovaných č.l.294-301, úhrady členského č.l.295-300, stavebné povolenie
r. 1970 č.l.324-325, vyjadrenie žalovaných č.l.335-337, stavebné povolenie r. 1972 č.l.346-349,
žiadosť o dodatok k stavebnému povoleniu č.l.350, oprava stavebného povolenia r. 1973 č.l.351-352,
kolaudačné rozhodnutie č.l.353-354, súhlas s výstavbou garáží č.l.355, vyjadrenie žalovaných
č.l.362-375, rozhodnutie č.l.366-367, záznam o odovzdaní objektu č.l.427, dohoda č.l.428, vyjadrenie

žalovaných č.l.437-458, žiadosť o stavebné povolenie č.l.439, súhlas s výstavbou garáží č.l.440,
žiadosť o zápis do knihy vlastníctva č.l.441, evidenčné čísla garáží č.l.442, zoznam užívateľov
garáží č.l.443-444, geometrický plán č.l.445-448, kúpne zmluvy č.l.449-454, list č.l.485, žiadosť
o opravu č.l.495, príloha č. 2 a 3 k dohode č.l.498-499, žiadosť o vrátenie nehnuteľnosti č.l.521-522,
späťvzatie návrhu č.l.523, identifikácia parciel č.l.524-530, rozhodnutie o dedičstve č.l.525-526,

osvedčenie o dedičstve č.l.531-534, stanovisko žalovaných č.l.536-543, vyjadrenie žalobcu č.l.551-566,
stanovisko žalovaných č.l.577-582, vyjadrenie žalobcu č.l.585-592, stanovisko žalovaných č.l.593-595,
odvolanie žalobcu č.l.639-657, vyjadrenie žalovaných č.l.671-683, vyjadrenie žalobcu č.l.688-689,
stanovisko žalovaných č.l.695-696, stanovisko žalovaných č.l.742-861, list vlastníctva č.l.762-765,
katastrálna mapa č.l.766, list vlastníctva číslo XXXX č.l.767-769, rozhodnutia č.l.770-776, komentár

k hospodárskemu zákonníku č.l.777-778, list č.l.779, potvrdenie banky č.l.780, overenie čísiel
č.l.783-784, listy vlastníctva č.l.785-786, rozhodnutia č.l.787-808, dokumenty č.l.810-823, rozhodnutia
č.l.824-861, vyjadrenie žalobcu č.l.863-883, vyjadrenie žalovaného 1/ č.l.890-907, oznámenie č.l.896,
žiadosť o zaplatenie č.l.897-899, správa o činnosti správcu č.l.900-902, zápisnica č.l.905, listy
č.l.906-907, vyjadrenie žalobcu č.l.911-919, stanovisko žalovaných č.l.936-938, vyjadrenie žalobcu

č.l.955-958, stanovisko žalovaných č.l.964-973, čestné prehlásenie č.l.970, list č.l.971-972, návrh na
dobrovoľný prevod nehnuteľnosti č.l.973, žiadosť o nahliadnutie č.l.982, výpis z evidencie nehnuteľností
č.l.985, list vlastníctva číslo XXXX č.l.987-991, stanovisko žalovaného 1/ č.l.1044-1074, snímka
mapy č.l.1054-1055, zápisnica č.l.1056-1057, zápisnica č.l.1059, kúpna zmluva č.l.1061, usporiadanie
nehnuteľností č.l.1062, odpoveď č.l.1063, žiadosť o územné rozhodnutie č.l.1064, odpoveď na žiadosť

č.l.1065, žiadosť o stanovisko č.l.1066, kúpna zmluva č.l.1067, žiadosť o úpravu hraníc pozemku
č.l.1068, odstúpenie pozemku č.l.1069, žiadosť o sprístupnenie nehnuteľnosti č.l.1070, záverečná reč
žalobcu č.l.1128-1136, záverečná reč žalovaných č.l.1142-1143, podanie žalovaných č.l.1153-1154,
spisom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 18C/225/2009, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

51. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodcovia žalovaných J. A. B. C. a N.
B., ako predávajúci uzatvorili dňa 15.03.1965 kúpnopredajnú zmluvu s SBD pri SFVÚ, ako kupujúcim,
predmetom ktorej bola nehnuteľnosť s chatou a plotom zapísaná v pozemkovej knihe katastrálneho
územia mesta Bratislavy vo vložke číslo 13824 a parcela číslo XXXX/X podľa geometrického plánu zo
dňa27.02.1965čís.0003-11-915-65vovýmere17árova72m2.Kúpnacenabolamedzinimidohodnutá

vo výške 20 807,60 Kčs.

52. Súd mal zároveň na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že SBD pri SFVÚ v danom
čase existovalo. Uvedené potvrdzovali nielen výpovede jednotlivých svedkov (Šveca a Kaveckého),
ale aj listiny vystavené Štátnou bankou Československou, pobočka Bratislava - mesto. Z dodatku č.

2 k úverovej zmluve zo dňa 19.06.1965 uzatvoreného dňa 01.06.1975 (č.l.88) vyplýva, že z dôvodu
zlúčenia SBD pri SFVÚ s SBD Doprastav došlo k zmene investora v úverovej zmluve. Z uvedených
listín je evidentné, že banka pôvodne jednala s SBD pri SFVÚ ako s existujúcim subjektom a následne
jednala s jeho právnym nástupcom SBD Doprastav, na ktorý v dôsledku zlúčenia SBD pri SFVÚ s SBDDoprastav prešli všetky práva a povinnosti. Na základe posúdenia uvedených skutočností súd dospel
k záveru, že banka by nejednala so zmluvnou stranou, o existencii ktorej by mala pochybnosti, resp.
ktorá by neexistovala. Na uvedenom posúdení súdu nič nezmenili ani negatívne správy z jednotlivých

archívov o existencii SBD pri SFVÚ, ktoré boli oslovené žalovanými, keďže skutočnosť, že tieto archívy
nemali k dispozícii dokumenty svedčiace o existencii SBD pri SFVÚ nie je možné vyhodnotiť tak, že
neexistovali, ale len tak, že neboli záznamy zachované. Naviac je potrebné zohľadniť aj možnosť, že
tieto záznamy nemuseli byť v minulosti archívom vôbec odovzdané. Z uvedených dôvodov sa súdu preto
objektívne javí, že SBD pri SFVÚ v danom čase skutočne exitovalo a jeho právnym nástupcom sa stalo

SBD Doprastav.

53. Rovnako mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že SBD Doprastav sa
zlúčilo s Bytovým družstvom Bratislava III, a nie so žalobcom. Uvedené jednoznačne vyplýva z výpisu
z obchodného registra Bytového družstva Bratislava III, kde v časti ďalšie právne skutočnosti sa uvádza,
že podľa zápisnice zo zhromaždenia delegátov zo dňa 30.4.1974, dohody o zlúčení zo dňa 29.4.1975 a

súhlasu Slovenského zväzu bytových družstiev v Bratislave zo dňa 8.4.1975 bolo s týmto družstvom s
platnosťou od 1.1.1975 zlúčené: 1/ Stavebné bytové družstvo zamestnancov n.p. Doprastav (Db 100).
Na základe uvedeného zápisu súd mal za preukázané, že SBD Doprastav sa zlúčil s Bytovým družstvom
Bratislava III a teda právnym nástupcom SBD pri SFVÚ a následne SBD Doprastav z dôvodu zlúčenia
družstievnieježalobca.ZuvedenéhodôvodužalobcatitulomprávnehonástupníctvapoSBDDoprastav,

a ani po SBD pri SFVÚ nie je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, keďže žalobca sa nikdy
nestal právnym nástupcom uvedených družstiev v dôsledku ich zlúčenia. Súd zároveň poukazuje na to,
že žalobca opakovane vo svojich vyjadreniach nesprávne tvrdí, že na základe zlúčenia SBD Doprastavu
s SBD občanov pri ObNV Staré Mesto, bolo uznesením Mestského súdu v Bratislave zn. Db290/7/74
(č.l. 89), SBD Doprastav vymazané z podnikového registra s tým, že sa zlúčilo s SBD občanov pri

ObNV Staré Mesto Bratislava. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, keďže z obsahu dokumentu na č.l.
89 je zrejmé, že došlo k zlúčeniu SBD zamestnancov pri Dopravnom podniku a nie SBD Doprastav.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že SBD zamestnancov pri Dopravnom podniku je totožné
s SBD Doprastav a preto súd s prihliadnutím na odlišný názov oboch družstiev dospel k záveru, že ide
o samostatné družstvá, ktoré navzájom nemajú nič spoločné, čo následne súd vyhodnotil tak, že žalobca

nie je právnym nástupcom SBD Doprastav.

54. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi SBD Doprastav a žalobcom
bola dňa 29.11.1974 uzatvorená dohoda o prevode družstevného majetku medzi gestorskými SBD
(č.l.86) (ďalej len „dohoda z 29.11.1974“), ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.1975. V dôsledku

uvedenej dohody z 29.11.1974 došlo k bezplatnému odovzdaniu a prevzatiu družstevného obytného
domu 44 b.j., F., Q. R. S. XX s tým, že odovzdávajúci SBD Doprastav je povinný odovzdať bilančné
zostatky všetkých účtov, medzi inými aj účet 001 – základné prostriedky, doložené kartami ZP
a pozemkov, ako aj ostatnou majetkoprávnou dokumentáciou. Súčasťou tejto dohody z 29.11.1974 boli
prílohy číslo 2 a 3 (č.l.498). Prílohu číslo 2 tvoril výkaz o odovzdaní a prevzatí aktív a pasív (nákladov

avýnosov)k01.01.1975,pričomvčastiúčtu001–základnéprostriedkyjeuvedenásumaaktív4035297
Kčs. Príloha číslo 3 následne predstavovala protokol o skutočnom odovzdaní aktív a pasív, v zmysle
ktorého sa odovzdali / prevzali aktíva a pasíva v rozsahu, v akom sú uvedené práve v prílohe číslo 2
dohody z 29.11.1974. Tak z obsahu samotnej dohody z 29.11.1974, ako ani z obsahu jej dvoch príloh
jednoznačne nevyplynulo, že predmetom prevodu okrem obytného domu má byť aj sporný pozemok.

Uvedená skutočnosť chýba tak v texte dohody z 29.11.1974, ako aj v texte jej jednotlivých príloh,
pričom ani v prílohe číslo 2 sa neuvádza samotná hodnota pozemku ako súčasť aktív a pasív prevodu.
Odovzdanieobjektunazákladevýkazuaktívapasívkudňu01.01.1975zároveňpotvrdzujeajzáznamzo
dňa 24.03.1975 (č.l.427), z obsahu ktorého rovnako nevyplýva, že predmetom odovzdania bol pozemok,
ale len objekt na základe aktív a pasív ku dňu 01.01.1975.

55. Rovnako mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca listom zo dňa
06.11.1991 (č.l.197) oznámil žalovanému 1/, že podľa svojej majetko-právnej dokumentácie nemá
parcelu číslo 2486 vo svojom vlastníctve alebo užívaní, pričom parcela číslo 2486 je v evidencii
nehnuteľnosti rozdelená na číslo XXXX/X a XXXX/X a zapísaná v užívaní B. C. a na 2486/21 na meno

H. P..

56. Sporné medzi stranami naďalej bolo, či žalobca nadobudol popri obytnom dome 44 b.j., F., Q. R.
S. XX, aj sporné pozemky, na ktorých tento obytný dom bol postavený, a to či už ako právny nástupcazlučovaných stavebných bytových družstiev, ako nadobúdateľ na základe dohody z 29.11.1974, resp.
vydržaním.

57. Pre posúdenie žalobou uplatneného nároku bolo preto potrebné odpovedať na štyri otázky, a to či
pôvodný kupujúci SBD pri SFVÚ bol oprávnený nadobúdať sporné pozemky do svojho vlastníctva a teda
či je zmluva platná, či žalobca je právnym nástupcom pôvodného kupujúceho SBD pri SFVÚ, resp.
jeho právneho nástupcu SBD Doprastav v dôsledku ich zlúčenia, či na základe dohody z 29.11.1974
nadobudol žalobca len stavbu obytného domu alebo aj sporné pozemky a či došlo k vydržaniu

vlastníckeho práva žalobcu k sporným pozemkom.

58. Z bodu 8. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2018,
č.k. 8Co/236/2017-703, vyplýva, že nadobúdanie nezastavaných stavebných pozemkov sa okrem
ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka spravovalo aj osobitnými predpismi upravujúcimi
takéto nadobúdanie. Uvedené predpisy však v rozhodujúcom čase vydané neboli, čo jednoznačne

potvrdzuje aj list Obvodného národného výboru Bratislava – Staré Mesto zo dňa 01.11.1968 označený
ako Návrh na dobrovoľný prevod nehnuteľnosti 2486/2 na čsl.štát (č.l.973). Z obsahu uvedeného listu
je nepochybné, že obvodný národný výbor vyzval E. B. C. na majetkoprávne usporiadanie parcely číslo
2486/2, a to z dôvodu, že SBD nemôže priamo od vlastníkov odkúpiť stavebné pozemky, ale tieto môže
dostať iba od Obvodného národného výboru v zmysle § 8 vyhlášky číslo 191/1964 Zb. do trvalého

užívania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že SBD pri SFVÚ nebolo oprávnené nadobúdať
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi právnymi predchodcami
žalovaných a SBD pri SFVÚ dňa 15.03.1965. Stavebné bytové družstvá mohli v zmysle § 8 ods. 3
vyhláškyčíslo191/1964Zb.nadobúdaťpozemkypreplánovanúvýstavbudružstevnýchbytovýchdomov
do trvalého užívania (§ 70 Hospodárskeho zákonníka), pričom tieto pozemky im bezplatne mal odovzdať

národný výbor. Nakoľko žiadne osobitné právne predpisy nadobúdanie pozemkov bytovými družstvami
neupravovali, súd s prihliadnutím na návrh N. Q. C. F. – M. A. zo dňa 01.11.1968 na dobrovoľný
prevod nehnuteľnosti 2486/2 na čsl.štát (č.l.973) považuje kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 15.03.1965
za neplatnú.

59. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nie je právnym nástupcom
SBD pri SFVÚ a SBD Doprastav v dôsledku ich zlúčenia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že SBD pri SFVÚ sa zlúčilo s SBD Doprastav a to sa následne zlúčilo s Bytovým družstvom Bratislava III.
Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že žalobca sa nikdy nestal vlastníkom sporných nehnuteľností
z titulu právneho nástupníctva po zlúčených družstvách, keďže tieto sa so žalobcom nikdy nezlúčili. Na

uvedenom posúdení nič nezmenilo ani uznesenie Mestského súdu v Bratislave zn. Db290/7/74 (č.l. 89),
ktorým bolo SBD zamestnancov pri Dopravnom podniku vymazané z podnikového registra s tým, že sa
zlúčilo s SBD občanov pri ObNV Staré Mesto Bratislava. Uvedené uznesenie sa totiž týka iného subjektu
než SBD Doprastav.

60. Súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným pozemkom
došlo ich odovzdaním na základe dohody z 29.11.1974 spolu s bytovým domom, všetkou agendou
týkajúcousabytovéhodomuapozemkov,alenajmäspolusoriginálomKúpnejzmluvyzodňa15.3.1965,
ako nesprávnu a nedôvodnú napriek tomu, že súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že na uvedenú
dohodu sa nevyžadovala registrácia štátnym notárstvom. Argumentácia žalobcu opomína záväzné

zákonné ustanovenia Hospodárskeho zákonníka a Občianskeho zákonníka, ktoré v rozhodnom čase
platili a obmedzuje sa len na aplikáciu dvoch ustanovení Hospodárskeho zákonníka (§ 11 a § 25),
ktoré naviac aplikuje obmedzene a nesprávne. Podľa § 11 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ak sa
do socialistického spoločenského vlastníctva nadobúda vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak
nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, prevzatím veci. Samotné znenie § 11 ods. 1 Hospodárskeho

zákonníka síce predpokladá aj prevzatie veci, avšak táto vec musí byť stále prvotne prevedená
na základe zmluvy, čo vyplýva priamo z textu uvedeného ustanovenia (ak sa do socialistického
spoločenského vlastníctva nadobúda vec zmluvou...). Zmluva teda musí vždy existovať a nestačí len
samotné prevzatie veci, ktoré nastáva až po uzatvorení zmluvy o prevode. Vzhľadom k tomu, že
predmetom prevodu bola nehnuteľnosť, nepostačovalo, aby bola zmluva uzatvorená len ústne, ale

v zmysle § 23 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžadovala
písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom prejavy účastníkov museli už aj v tom čase byť
v zmysle § 46 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka na tej istej listine. Na uvedenom posúdení
nič nemení ani žalobcom uvádzané ustanovenie § 25 Hospodárskeho zákonníka, ktoré vo svojejpodstate predstavuje len interpretačné pravidlo v prípade, že zmysel právnych úkonov nie je úplne jasný
aexistujúmožnérôznevýklady.Takýmtovýkladomvšakniejemožnéodstrániťúplnúabsenciuprávneho
úkonu, ktorý podľa toho istého zákona (§ 23 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka), resp. podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka (§ 46 ods. 1), vyžaduje písomnú zmluvu. Pochybnosť výkladu úkonu môže
vzniknúť len vtedy, ak nejaký úkon bol urobený, ale nie, ak úkon vôbec neexistuje a nebol urobený.
Je preto evidentné, že tvrdenia žalobcu, že predmetom dohody z 29.11.1974 mali byť aj pozemky,
čomu mala nasvedčovať argumentácia žalobcu zmyslom a účelom uzatvorenej dohody podľa § 25
Hospodárskeho zákonníka, je vylúčená. Naviac samotný výklad o prevode pozemku v súlade s § 25

Hospodárskeho zákonníka nikdy nemôže nahradiť neexistujúcu písomnú zmluvu o prevode sporných
pozemkov. Pokiaľ takáto zmluva nikdy nebola uzatvorená, tak akýkoľvek výklad, ani urobený v súlade
s § 25 Hospodárskeho zákonníka, takýto nedostatok nie je schopný napraviť.

61. Súd sa nestotožnil ani s následným tvrdením žalobcu, že nadobudol vlastnícke právo k sporným
pozemkom tým, že spolu s bytovým domom sa žalobcovi odovzdala celá agenda a všetok majetok, ktorý

sa ho týkal, o čom má svedčiť aj bod 2b/ dohody z 29.11.1974, kde sa identifikujú odovzdávané bilančné
zostatky, t.j. aktíva, medzi ktoré sa zaraďujú aj pozemky. Podľa prílohy číslo 2 k dohode z 29.11.1974
(č.l. 498) majú byť aktíva v celkovej hodnote 4 035 297 Kčs, pričom uvedená suma aktív má podľa
tvrdení žalobcu zahŕňať aj hodnotu pozemku. Z obsahu dohody z 29.11.1974 a jej dvoch príloh je podľa
súdu zrejmé, že žalobca nenadobudol sporné pozemky, ale len vlastnícke právo k obytnému domu

44 b.j., Bratislava, Na Hrebienku č. 43. V celom texte dohody z 29.11.1974, v jej prílohách, ako ani
v iných dokumentoch predložených žalobcom sa neuvádza, že predmetom prevodu medzi žalobcom
a SBD Doprastav sú aj sporné pozemky pod obytným domom. Uvedené nevyplýva ani z prílohy číslo 2
a 3 dohody z 29.11.1974. Z prílohy číslo 2 dohody z 29.11.1974 vyplýva, že hodnota aktív predstavuje
žalobcom uvádzanú sumu 4 035 297 Kčs. Táto hodnota však nepredstavuje, a to ani sčasti, akúkoľvek

hodnotu sporných pozemkov, čo má súd za preukázané z listu Štátnej banky Československej zo dňa
21.12.1970 adresovanom SBD pri SFVÚ (č.l.780), z ktorého je evidentné, že predmetná suma 4 035 297
Kčs vôbec nezahŕňala sumu pozemku. Uvedená suma aktív pozostávala zo sumy 42 604,20 Kčs za
projekčné práce, zo sumy 3 611 454,96 Kčs za stavebné práce, zo sumy 18 537,08 Kčs za inžiniersku
činnosť, zo sumy 22 481 Kčs za technický dozor a zo sumy 340 219,76 Kčs za precenenie. Z obsahu

uvedenéholistujetedanepochybné,žepredmetnásumaaktív4035297Kčsuvádzanážalobcomvôbec
nezahŕňala samotnú hodnotu pozemku a tieto teda neboli v rámci aktív prevádzané z SBD Doprastav na
žalobcu. Na uvedenom posúdení nemení nič ani svedecká výpoveď svedka G. T. U., keďže vlastnícke
právo k nehnuteľnosti sa nezakladá na tom, či bolo odovzdané všetko, čo patrilo k bytovému domu,
príp. že to bolo zahrnuté do aktív, keďže toto platná právna úprava nepoznala ako spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rozhodujúce je, či boli splnené v rozhodnom čase platné právne
predpisy, ktoré jasne a jednoznačne upravovali povinnosť uzatvoriť písomnú zmluvu, obsahom ktorej
by bola špecifikácia konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prevodu. Uvedené sa však vôbec
nestalo a preto ani svedecká výpoveď svedka G. U. nemôže nič zmeniť na právnom posúdení. Rovnako
tak súd považuje za irelevantné žalobcom uvádzané skutočnosti týkajúce sa procesu výstavby garáží

na sporných pozemkoch. Vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nevzniká tým, že stavebník
vo svojich žiadostiach adresovaných stavebnému úradu sa sám označí ako vlastník nehnuteľnosti. Aj
keby žalobca uviedol do uvedených žiadostí akúkoľvek informáciu ohľadne sporných pozemkov, pre
právne posúdenie vlastníctva je rozhodujúce jedine to, či sporné pozemky boli alebo neboli prevedené
na žalobcu z SBD Doprastav písomnou zmluvou, ktorú v danom čase platné právne predpisy vyžadovali.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že prevedený bol len obytný dom a sporné pozemky tak,
ako to vyžadoval § 11 ods. 1 a § 23 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a § 46 Občianskeho zákonníka,
písomnou zmluvou prevedené neboli. Naopak z výpovede žalobcu vyplynulo, že došlo len k prevzatiu
sporných pozemkov spolu s kúpnopredajnou zmluvou z 15.03.1965, čo však samo o sebe nestačí na
prevod vlastníckeho práva k sporným pozemkom na žalobcu.

62. Súd po posúdení dohody z 29.11.1974 vrátane jej príloh dospel k záveru, že žalobca na základe
dohody z 29.11.1974 uzatvorenej medzi žalobcom a SBD Doprastav nenadobudol vlastnícke právo
k sporným pozemkom. Žalobcovi zároveň na základe vyššie uvedeného z právneho hľadiska muselo byť
už v čase podpisu dohody z 29.11.1974 zrejmé, že nadobúda len obytný dom bez sporných pozemkov.

Pokiaľbyajžalobca,vzhľadomnavyjadreniesvedka,žebolobežnoupraxouodovzdávaťspolusdomom
aj pozemky, v danom čase sa domnieval, že nadobúda vlastníctvo aj k pozemkom, tak v uvedenom
súd poznamenáva, že takáto viera, príp. dojem žalobcu sama o sebe nemá za následok nadobudnutievlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pokiaľ neboli naplnené zákonné ustanovenia platné pre prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to konkrétne existencia písomnej zmluvy.

63. Nevyhnutným predpokladom pre úspešné vydržanie nehnuteľnosti v zmysle § 134 Občianskeho
zákonníka účinného od 01.01.1992 bola okrem nepretržitej držby po dobu 10 rokov aj dobromyseľnosť
držiteľa v tom, že mu daná vec skutočne patrí. Dobromyseľnosť však v zmysle konštantnej judikatúry
nie je daná nielen vtedy, ak vôbec neexistuje zmluva (teda nejde len o formálne nedostatky existujúcej
zmluvy), ale aj vtedy, ak takáto zmluva o prevode nehnuteľnosti nebola uzatvorená v písomnej forme,

hoci platná právna úprava písomnú formu vyžadovala.

64. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 74/2015, „oprávneným držiteľom
nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže
byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991

na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme“. Najvyšší súd
Slovenskejrepublikyvodôvodnenítohtosvojhorozhodnutiaďalejuviedol,že„omyldržiteľavychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona
je právny omyl neospravedlniteľný (viď aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo
97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť

jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje – pri zachovaní obvyklej
opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý
má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú
za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej
zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe

zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5
Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že je vlastníkom veci, i keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne

nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže
viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 137/2011)“.

65. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010,
„právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho

zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno
takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad“.

66. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 49/2010,
„omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka

platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto
uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto
zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len
formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu“.

67. Žalobca svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom odvodzoval od toho, že dohodou z 29.11.1974
sa okrem obytného domu prevádzal aj pozemok, keďže to dávalo hospodársky význam a bolo to v tom
období bežné, žalobcovi bola odovzdaná pôvodná kúpnopredajná zmluva z 15.03.1965 uzatvorená
medzi právnymi predchodcami žalovaných a SBD pri SFVÚ (ktorú súd v dôsledku nemožnosti SBD pri

SFVÚ nadobudnúť sporné pozemky považuje za neplatnú) a zároveň žalobca prevzal do vlastníctva
sporné pozemky, ktoré mu boli SBD Doprastav aj odovzdané.

68. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nenadobudol do svojho vlastníctva sporné
pozemky, a to ani titulom zlúčenia ako právny nástupca SBD Doprastav, ako ani titulom uzatvorenej

dohody z 29.11.1974, ktorou sa prevádzal len obytný dom bez sporných pozemkov. Žalobca v konaní
netvrdil a ani nepreukázal existenciu akejkoľvek inej písomnej zmluvy, na základe ktorej by nadobudol
sporné pozemky v súlade s platnou právnou úpravou. Je absolútne vylúčené, s ohľadom na
vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby žalobca sa mohol staťdobromyseľným v tom, že nadobudol vlastnícke právo k sporným pozemkom, keďže na strane žalobcu
nedošlo k uzatvoreniu riadnej písomnej zmluvy o prevode sporných pozemkov, ktorá sa v zmysle v tom
čase platných právnych predpisov vyžadovala (§23 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a § 46 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

69. Pokiaľ teda žalobca nemal uzatvorenú riadnu písomnú zmluvu o prevode sporných pozemkov,
nemohlo na jeho strane dôjsť k ich vydržaniu, keďže žalobca sa nikdy nemohol stať dobromyseľným
votázkeichnadobudnutia,atoanivtedy,aksanazákladežalobcomuvádzanýchskutočnostídomnieval,

že mu vlastnícke právo k sporným pozemkom patrí. Ustanovenia §23 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka
a § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú jednoznačnými zákonnými ustanoveniami, ktoré platili aj v čase
uzatvorenia dohody z 29.11.1974, pričom žalobca si mal, mohol a zároveň aj musel byť, v zmysle
zásady neznalosť zákona neospravedlňuje, vedomý, že zmluva o prevode sporných pozemkov musí
byť písomná a riadne uzatvorená a nepostačuje len presvedčenie vyslovené v konaní, že v tom čase sa
bežne odovzdávali bytové domy spolu aj s pozemkami. Rozhodujúcim z pohľadu súdu bolo, či takéto

odovzdanie sporných pozemkov aj bolo zmluvne zabezpečené tak, ako to požadovala platná právna
úprava.

70. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že tieto podmienky splnené neboli a preto
s ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd dospel k záveru,

že žalobca sporné pozemky pre nedostatok jeho dobromyseľnosti nevydržal.

71. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, súd pri posúdení ich vierohodnosti prihliadol aj na skutočnosti
prezentované žalovanými, a to že priamo niektorí z týchto svedkov majú záujem na výsledku tohto
sporu. Uvedené naviac vyplýva aj z listu žalobcu zo dňa 14.07.2008, v ktorom priamo žalobca informuje

vlastníkov bytov v bytovom dome nachádzajúcom sa na spornej nehnuteľnosti, že ak budú z ich
strany zložené na účte žalobcu prostriedky potrebné k úhrade nákladov na súdne riešenie vlastníctva
pozemkov, tak v prípade úspechu v spore im budú pozemky prevedené do ich vlastníctva (č.l.897).
Samotné výpovede svedkov pritom žiadnym spôsobom nemohli ovplyvniť právne posúdenie súdom
v tom čase platných a jednoznačných právnych predpisov, ktoré na zmluve zúčastnené strany mali

poznať a aplikovať, čo sa evidentne nestalo.

72. Výpoveď svedka G. T. U., v ktorej uviedol, že zo svojich skúseností vie, že vždy keď sa prevádzal
dom, prevádzal sa aj s pozemkom, súd vyhodnotil ako bezpredmetnú. Je úplne bez právnej relevancie,
akébolovnútornévnímaniedotknutýchosôbvsúvislostisprevodombytovéhodomu,t.j.čijehosúčasťou

bol alebo nebol, mal byť alebo nemal byť pozemok, resp. či sa v minulosti takýto bytový dom aj prevádzal
s pozemkom alebo bez pozemku a podobne. Pre rozhodnutie súdu bolo podstatné, že predmetom
dohody z 29.11.1974 nebol samotný pozemok a tento pozemok nebol nikdy zapísaný ako predmet
vlastníctva spolu s bytovým domom v prospech žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. Zo strany
žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, nebol sporný pozemok nikdy zapísaný ako predmet ich

vlastníctva, aj keď z výpovede svedka vyplynulo, že sa o to pokúšali. Súd nad rámec uvádza, že
samotný Občiansky zákonník prijatý v minulosti opustil dovtedy platnú rímskoprávnu zásadu „superficies
solo cedit“, a teda vznik a následná existencia odlišného vlastníctva stavieb a pozemkov bola možná.
Samotné tvrdenie, že v minulosti sa nemali prevádzať bytové domy bez pozemkov, je teda vyvrátené
nielen tým, že to zákon umožňoval (opustenie zásady superficies solo cedit), ale aj existujúcim stavom

v podobe rozdielneho vlastníctva bytových domov a pozemkov v dôsledku čoho priamo zákonodarca v
ustanovení § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. upravil vznik vecného bremena k cudzím pozemkom,
na ktorých boli v minulosti pred nadobudnutím účinnosti zákona postavené bytové budovy.

73. Súd zamietol návrh žalobcu prednesený na pojednávaní dňa 29.09.2023 na doplnenie dokazovania

originálom listu predloženého žalovanými č. 1/686/1991 zo dňa 06.11.1991, nakoľko uvedený originál
bol žalovanými predložený už na pojednávaní dňa 08.11.2016.

74. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že SBD pri SFVÚ nebol oprávnený
uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 15.03.1965, v dôsledku čoho je táto zmluva neplatná, žalobca

nie je právnym nástupcom SBD pri SFVÚ a SBD Doprastav v dôsledku zlúčenia, žalobca sporné
pozemky nenadobudol na základe dohody z 29.11.1974 a zároveň ich ani nenadobudol vydržaním pre
nedostatok jeho dobromyselnosti, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.75. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).

76. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril

v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je
obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd
v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia
vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej
judikatúry nevyjadruje.

77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

79. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

80. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 262 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu voči žalovaným v celom rozsahu zamietol, žalovaní mali v konaní
úspech, a preto im súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania zodpovedajúci pomeru ich
úspechu vo veci.

81. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

- 2 - B1-15C/103/2010
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).