Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-60Csp/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218469
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1317218469.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIV,sudkyňouJUDr.TatianouZapletajovouvsporežalobcu:IntrumSlovakias.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanému: P.. M. T. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec D.Á. C., X.. K. zastúpený
Občianskym združením CSP Nitra, IČO: 54965837, so sídlom Gemerská 906/2, Bratislava o zaplatenie
16641,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa

návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného do elektronickej schránky súdu dňa 27.11.2017 sa
voči žalovanému v 1. rade a E. E.P., H.. XX.XX.XXXX, R. C. O.. K. XX, Č. X. Z., T. ako pôvodne žalovanej
v 2. rade domáhal zaplatenia sumy 16.641,90 eur s príslušenstvom titulom nesplatenej pôžičky, ako aj
náhrady trov konania.

2.Žalobužalobcaskutkovoodôvodňovaltým,žejehoprávnypredchodcaspoločnosťConsumerFinance
Holding, a.s. a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 06.02.2014 pričom správne má byť 31.01.2014

zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným pôžičku na bývanie
vo výške 20 000,00 eur. Podľa zmluvy mali žalovaní splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných
splátkach v sume 322,27 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 37.220,40 eur. Žalovaní
uhradili z uvedenej sumy 6 618,16 eur. Vzhľadom na to, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé mesačné splátky riadne a včas, žalobca s poukazom na ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 26.11.2014 vyzval, avšak iba žalovaného v 1.
rade k úhrade splátky splatnej za 09/2014 do 05.01.2018. Súčasne žalobca žalovaného v 1. rade

upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade omeškanej splátky bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaní
ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžnú splátku neuhradili. Právny predchodca žalobcu spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. využil oprávnenie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a listom
zodňa25.01.2018úverzosplatnil,očombolžalovanýv1.radeinformovaný.Celkovýdlhkudňupodania
žaloby predstavuje 22712,26 eur. Žalobca si žalobou po odpočítaní úhrad a zmluvnej pokuty vo výške
2542,96 eur uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení
o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde

bežná doba doručenia je 5 dní. Ďalej uviedol, že ku dňu podania žaloby žalovaní uhradili 6618,16 eur.
Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli s súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo
výške 547,80 eur.3. Oznámením doručeným súdu dňa 06.03.2018 Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, oznámila, že je právny nástupca
spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:35 923 130 z

titulu zlúčenia a spoločnosti VÚB, a.s. - uvedené vo výpise z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo
341/B. V zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB a.s. ako právny nástupca pokračuje
v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.,
ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL -
splátkovéhopredajaaleasinguQCar.Tátoskutočnosťbolapreukázanápredloženímnotárskejzápisnice

č. H. XXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 o spísaní právneho úkonu -
projektu rozdelenia zlúčením, čím bolo preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa
rozdelila a zlúčila so spoločnosťami VÚB a.s. a VÚB Leasing a.s., pričom divízie TRIANGEL a Qcar
Leasing áut prešli na právneho nástupcu VUB Leasing a všetky ostatné zložky podnikania, t.j. divízia
Quatro a Slovenská požičovňa prešli na právneho nástupcu Všeobecná úverová banka a.s. V zmysle
uvedeného právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. v predmetnej právnom

spore sa stala Všeobecná úverová banka, a.s.

4. Oznámením doručeným súdu dňa 03.04.2018 spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 oznámila, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 30.11.2017 a v zmysle jej prílohy č.3 uzatvorenej medzi spoločnosťami Consumer Finance

Holding a.s., a VÚB, a.s., ako postupcami a žalobcom ako postupníkom došlo k odplatnému postúpeniu
pohľadávok. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávky je špecifikovaná pohľadávka voči žalovanému
v 1. rade.
5. Uznesením č.k. 60Csp/45/2017-53 zo dňa 20.04.2018 v spojení s opravným uznesením č.k.
60Csp/45/2017-60 zo dňa 27.12.2018 tunajší súd v zmysle § 80 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) pripustil, aby na miesto žalobcu a to spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s., vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.

6. Pred začatím konania následne žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.12.2020 vzal žalobu voči
žalovanému v 2. rade: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.. K. XX, Č. X. Z., T. späť v celom rozsahu,

nakoľko žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože aj podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade
tento zmluvu o pôžičke s právnym predchodcom žalobcu nikdy neuzatvoril, túto nepodpísal a v tom čase
bol iba spoluvlastník nehnuteľnosti so žalovaným v 1. rade.

7. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 02.06.2020 žiadal

žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, vzniesol námietku premlčania, v ďalšom uviedol, že zmluvu o pôžičke
dňa 06.02.2014 nikdy neuzatvoril, namietal platnosť zmluvy o pôžičke ako zmluvy spotrebiteľskej, v
ktorej absentujú podpisy žalovaných a konečná splatnosť, obsahuje neprijateľné podmienky, neosvedčil
žalobca poskytnutie pôžičky, namietal výšku odplaty a úrokov. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke na
bývanie sa právny predchodca nezaoberal ani posúdením schopnosti žalovaného v 1. rade ako

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

8. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 60Csp/45/2017-168 zo dňa 02.07.2021 tak,
že voči žalovanej v 2. rade E. E. ako žalovanej v 2. rade konanie zastavil (výrok I.), žalovanému v 1.
rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.381,84 eur s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne od 20.1.2015 do zaplatenia (výrok II.), žalovanej v 2. rade priznal voči žalobcovi plný nárok
na náhradu trov konania (výrok III.) a žalobcovi priznal voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 33,80 % (výrok IV.)

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že zmluva o pôžičke je zmluvou

spotrebiteľskou, pri uzatváraní ktorej právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s § 7 ods. 1
Zákona č. 129/2010 Z.z., keď s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného v 1. rade ako
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom vzal do úvahy najmä na ktorú sa poskytol spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa ako aj účel spotrebiteľského úveru, čo žalobca
preukázal doložením výpisu z účtu žalovaného, potvrdením podaní daňového priznania k dani z príjmov

fyzickej osoby žalovaného 1/ za rok 2013 o výške daňovej povinnosti.

10. K námietke premlčania vznesenej žalovaným v 1. rade túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
k uplatneniu práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka v predmetnej veci mohlo dôjsť lenpre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci september 2014. Od splatnosti tejto splátky uplynuli do
zosplatnenia tri mesiace omeškania žalovaného v 1. rade a zároveň uplynulo15 dní od doručenia výzvy
pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom právo na zaplatenie dlhu z úveru

si žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2017, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej
lehoty záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Zmluvu o pôžičke ako zmluvu spotrebiteľskú pre
absenciu uvedenia údaju o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm./f zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských

úveroch“), potom vyhodnotil v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

11. Proti výrokom II. a IV. rozsudku prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 1. rade a žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu predovšetkým z dôvodu porušenia
jeho procesných práv, keď na pojednávanie nebol riadne prevolaný a súd konal a rozhodol v jeho

neprítomnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľný Zotrval predovšetkým na
vznesenej námietke premlčania, nedostatku pasívnej legitimácie, sporoval dátum uzavretia zmluvy o
pôžičke uvedený v žalobe, spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Rozsudok v časti I.
výroku a III. nebol odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2021. Súd potom
konal iba so žalovaným P.. M.Š. T. H.. XX.XX.XXXX, S. X, XXX XX K..

12. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd druhej inštancie uznesením sp. zn.
16CoCps/7/2023-212 zo dňa 28.07.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej časti (II. a
IV. výrok) a vec vrátil na Ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval porušenie procesných práv
žalovaného,keďžalovanýnebolnapojednávaniepredsúdomprvejinštancieriadnepredvolanýzadresy
známej prvostupňovému súdu, čím bola zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní. V ďalšom
vytkol súdu prvej inštancie nerozhodol o celom žalobnom návrhu teda v časti presahujúcej priznanú
sumu súdom. Odvolací súd potom uložil súdu prvej inštancie doručiť žalovanému doplnené podania

žalobcu, vec opätovne prejednať, doplniť dokazovanie a ustáliť skutkový stav, pričom pri posúdení
premlčania dal do pozornosti právne závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.11.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov SR č. 3/2023.

14. Súd prvej inštancie po vrátení veci, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu konal už iba so
žalovaným v 1. rade ako jediným žalovaným, doplnil dokazovanie. Nakoľko voči žalovanej v 2.rade
odvolanie podané nebolo a toto konanie bolo voči nej právoplatne skončené dňa 23.09.2021.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.01.2024, na ktorom sa nezúčastnil právny zástupca

žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané dňom25.12.2023 a ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil podaním na č.l.223 a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Nedostavil sa žalovaný, ktorý bol volaný z adresy S. X, K. a doručenie predvolania mal riadne doručené
dňom 18.10.2023. Súd zástupcovi žalovaného doručil doplnenie žaloby a s prílohami na č.l. 137 až
149 doručenej súdu dňa 16.12.2020. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu

žalobcu a žalovaného v zmysle § 180 CSP.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazy a to zmluvou o poskytnutí
pôžičky na bývanie zo dňa 31.01.2014 č. 8012752, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2014
s doručenkou na meno manželky T., oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa

25.01.2015, prehľadom splátok a úhrad, notárskou zápisnicou H. XXXX/XXXX, rámcovou zmluva
o postúpení pohľadávok s prílohou č. 3, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2018,
štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere podpísané žalovaným v 1. rade,
informáciami o ročnej percentuálnej miere, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby žalovaného v 1. rade za rok 2013, potvrdením o výške jeho daňovej povinnosti a zistil

nasledovný skutkový stav veci.

17. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060
01 Kežmarok (ktorý zanikol zlúčením a jeho práva a povinnosti prevzal podľa notárskej zápisnice č. H.XXXX/XXXX H. XXXXX/XXXX H. XXXXX/XXXX žalobca) a žalovaný uzatvorili spolu dňa 31.01.2014
zmluvu o pôžičke na bývanie č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému pôžičku vo výške 20 000,00 eur, ktorú mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120

mesačných splátkach splatných ku 20. dňu v mesiaci v sume 322,27 eur a to až do celkovej sumy
pôžičky vo výške 37 220,40 eur, s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 14,90 %, RPMN vo výške 14,90 %,
priemernou hodnotou RPMN 13,88 %, a s termínom konečnej splatnosti úveru 1/2024. Ku dňu podania
žaloby na súd uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 6618,16 eur.

18. V zmysle článku XIII, bodu 12 bod 12.4 Zmluvy o pôžičke na bývanie zo dňa 31.01.2014 vyplýva,
že právny predchodca žalobcu má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je
klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila
na neplnenie toho práva klienta 15 dní vopred.

19. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé

povinné splátky riadne a včas t.j. k 20. dňu v mesiaci v súlade so bodom 6 bod 6.1 a 6.2 zmluvy o
pôžičke na bývanie a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia, listom z dňa 26.11.2014 ako Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných
splátok vo výške 1006,77 eur, teda aj splátky za mesiac august 2014 splatnej ku dňu 20. dnu v mesiaci
t.j. 20.09.2014 a tieto uhradiť najneskôr ku dňu 05.01.2015. V tomto oznámení mal súd preukázané,

že právny predchodca žalobcu uviedol nesprávne dátum uzatvorenia pôžičky, avšak číslo pôžičky bolo
uvedené správne a výška nesplatených splátok vyplynula ako správna, čo mal súd preukázané z
priloženého Prehľadu splátok (č.l. 18). Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň
k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Toto oznámenie však
podľa pripojenej doručenky na č.l. 16 prevzala dňa 03.12.2014 manželka žalovaného teda v rozpore s

čl. XIII bod 12, bod 15.2 zmluvných podmienok.

20. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia (čl. XIII, bod 12, bod 12.4) a úver zosplatnil, o čom bol
žalovaný informovaný listom z dňa 25.01.2015 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku

zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a
to vo vzťahu ku splátke splatnej (september 2014) bezprostredne pred zosplatnením. Dôkaz o doručení
tohto vyhlásenia však právny predchodca žalobcu súdu nepredložil.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že splátka uvedená v Predžalobnej upomienke

zo dňa 26.11.2014 je len najstaršou omeškanou splátkou (za september 2014, uhradenou len vo výške
22,27 eur) splatnou k 20. dňu v mesiaci a to v mesiaci splatnou 20.09.2014, ktorá však určuje začiatok
plynutiapremlčacejlehoty.NeuhradenímsplátkyuvedenejvPredžalobnejupomienkesažalovanýdostal
do omeškania viac než 3 mesiace (september, október a november 2014), a teda súčasne žalobcovi
vzniklo v zmysle §53 ods.9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu

naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej
úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Do dnešného dňa žalovaný
dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.4 čl. XIII,
bod 12, bod 12.4 zmluvných podmienok.

22. Z listiny označenej ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 25.01.2015 bez
preukázania jej doručenia žalovanému mal súd preukázané tvrdenie žalobcu, že spoločnosť právneho
predchodcu žalobcu z dôvodu nezaplatenia dlžných splátok pôžičky v stanovenej lehote žalovaného
vyzvala na zaplatenie celého dlhu naraz vo výške 20 552,17 eur, avšak bez uvedenia lehoty na
zaplatenie.

23. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu uplatnenú v žalobe bez zmluvnej
pokuty po započítaní čiastočného plnenia sumu vo výške 16 641,90 eur. Žalobca si týmto zároveň
uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení
okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba

na doručenie najviac 5 dní.

24. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 6618,16 eur, ktoré sú riadnymi splátkami
poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci„Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 547,80 eur. Na základe vyššie
uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: Istina + Náklady na

vymáhanie - Prijaté úhrady = Žalovaná suma 22712,26 eur + 547,80 eur - 6618,16 eur = 16641,90 eur.
Zmluvnú pokutu vo výške 2542,96 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

25. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný uhradil sumu 6618,16 eur.

26. Okolnosti uzavretia zmluvy, porušenie splácania pôžičky zo strany žalovaného, ako aj jeho ostatné
námietky vznesené počas konania neboli medzi stranami sporné, ako vyplynulo na pojednávaní dňa
23.01.2024 z vyjadrenia zástupcu žalovaného. Žalovaný však zotrval na vznesenej námietke premlčania
žalobcom uplatneného žalobného návrhu.

27. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

28. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,

ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany

sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s
vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.

29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere,
tzn. ku dňu 31.01.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

32. Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

33. Vychádzajúc z cit. ust. Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným
typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym
zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak
sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ.
Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ.

34. Medzi stranami nebolo sporným a súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vážnejšie
spochybňovali, že zmluva o úvere uzavretá spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným
dňa 31.01.2014 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a že žalovaný má v právnom vzťahu založenomtouto zmluvou postavenie spotrebiteľa. Súd tu poukazuje na samotný obsah písomnej zmluvy, ktorá
úver označuje ako „zmluva o poskytnutí pôžičky na bývanie“ náklady na úver ako „celkové náklady
spotrebiteľa“ a pod, ako aj na právnu argumentáciu oboch sporových strán opierajúcu sa o normy

spotrebiteľského práva. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. pri uzaváraní zmluvy konala v
rámci svojej podnikateľskej činnosti tak, ako vyplývala z obchodného registra. Súd len dodáva, že v
danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

38. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

39. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

40. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby ako aj v zmysle zrušujúceho uznesenia súdu druhej
inštancie, ktorým je viazaný sa najskôr zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania a dospel
k záveru, že táto bola vznesená dôvodne.

41. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky

premlčania stanovené v § 100 Občianskeho zákonníka. Podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka. Významom inštitútu premlčania nie je
automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je
vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom
a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo

vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho
pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím
premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne
povinnýmsubjektom,avšaktotoprávonemožnovymáhaťprotivôlipovinnéhosubjektu(dlžníka).Vtomto
prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté

plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie
premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné
konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy
zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať
veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.“.

42. Konanie v prejednávanej veci, predmetom ktorého je nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, začalo na základe žaloby podanej na tunajší súd dňa 27.11.2017, pričom
žalovaný vzniesol námietku premlčania vo svojom vyjadrení doručenom súdu 02.06.2020 ako aj v
odvolaní. Preto súd sa najprv zaoberal otázkou, či právo uplatnené žalobcom v konaní nie je premlčané.

43. Podľa čl. XIII, bod 6 Podmienky splácania, bod 6.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere strany v
prejednávanej veci dohodli, že žalovaný bude svoj peňažný dlh plniť v splátkach a v zmysle bodu 6.2 .
splatných do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V prípade dohody o plnení peňažného dlhu
v splátkach veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou(zročnou) na základe dohody účastníkov alebo rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok
pritom predstavuje samostatné plnenie. Preto podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka pre každú
splátku trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie samostatne.

44. Citované ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi, aby sa s dlžníkom
dohodol, že ak sa nesplní niektorá splátka, je oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz
(tzv. dojednanie o strate výhody splátok). Toto ustanovenie umožňuje veriteľovi vymáhať celý dlh, teda
aj plnenie, ktoré by ešte nebolo splatné, pokiaľ by nepožiadal o zaplatenie celej pohľadávky. Ide o

voľbu veriteľa, či po tom, čo sa dlžník dostal do omeškania, si bude vymáhať jednotlivé splátky alebo
využijeustanovenie§565Občianskehozákonníkaapožiadaozaplateniecelejpohľadávkynaraz.Závisí
od veriteľa, či a kedy požiada o zaplatenie celej pohľadávky naraz. Tým však veriteľ určuje začiatok
plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celú zosplatnenú pohľadávku, podľa
ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa splatnosti omeškanej
splátky. Ak veriteľ nevyužije svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých

zo splátok naraz, celá pohľadávka sa nestane splatnou, pohľadávka je naďalej splatná v splátkach a
premlčacia doba plynie samostatne pre jednotlivé splátky. Pokiaľ veriteľ právo žiadať zaplatenie celej
pohľadávky naraz využije so značným časovým odstupom od splatnosti omeškanej splátky, vystavuje
sa riziku, že časť premlčanej doby je v dôsledku jeho pasivity už konzumovaná. V takomto prípade
veriteľ „vstupuje“ do premlčacej doby, ktorá už začala plynúť, a to nie len ohľadne uplatnenia práva na

zaplatenie omeškanej splátky ale aj celého dlhu.

45. Citované ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje osobitné podmienky splácania
záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tohoto ustanovenia dodávateľ môže uplatniť
právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, tzn. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravuje tzv. stratu výhody splátok v spotrebiteľských veciach osobitne oproti
ostatným (nespotrebiteľským) veciam, a to tak, že právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorejsplátkyveriteľmôžeuplatniťažpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátky.
Teda, na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy, nie okamžite po omeškaní so zaplatením splátky, a
navyše, na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy, až keď upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva.

46. Citované ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka teda na rozdiel od všeobecnej úpravy
stanovuje osobitne okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
splátky v spotrebiteľských veciach. Toto ustanovenie a ani citované ustanovenie § 103 Občianskeho
zákonníka však pritom osobitným spôsobom neupravujú začiatok plynutia premlčacej doby v prípade
uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach,

tzn. napríklad, že by premlčacia doba v týchto prípadoch začala plynúť napr. až tri mesiace od
omeškania so zaplatením splátky a pod. Preto aj v spotrebiteľských veciach je pri posudzovaní začiatku
plynutia premlčacej doby potrebné vychádzať z ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého premlčacia doba začne plynúť odo dňa splatnosti omeškanej splátky. Podľa § 103 je
ustanovením kogentným. To znamená, že nie je možné sa od neho odkloniť. Premlčacia doba preto aj

v spotrebiteľských veciach plynie od splatnosti splátky, kvôli ktorej sa plnenie celého dlhu žiada.

47. Vykonaným dokazovaním mal súd teda za preukázané, že právny predchodca žalobcu v čase
podania žaloby iba so žalovaným uzatvorili dňa 31.01.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na bývanie.
Právny predchodca žalobcu bol obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania

(činnosti) bolo poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný
pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o
spotrebiteľský úver.

48. Keďže sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd bol povinný prihliadať na vznesené žalovaným
premlčanie uplatneného nároku. Vymáhaním premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Z dôvodu spotrebiteľského charakterupredmetného konania súd aplikoval vo vzťahu k uplatnenému nároku trojročnú premlčaciu dobu (§ 101
Občianskeho zákonníka).

49. V konaní nebolo sporným, že účastníci zmluvy si možnosť zosplatnenia úveru dohodli v článku XIII,
bod 12, v bode 12.4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade riadneho a včasného nesplácania úveru.
Dodržaný bol aj postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z predžalobnej upomienky zo dňa
26.11.2014 totiž vyplýva, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 9/2014
t.j.20.09.2014. K zosplatneniu úveru došlo následne oznámením zo dňa 25.01.2015, teda v lehote dlhšej

ako 15 dní po upozornení na zosplatnenie úveru, čím bola dodržaná zákonná lehota v zmysle § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Súd preto považoval vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru za platný a
účinný právny úkon.

50. Na základe vykonaného dokazovania tak považoval súd za nesporné, že medzi zmluvnými stranami
bolo dohodnuté splnenie dlhu v splátkach. Žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, preto právny

predchodcažalobcupristúpilkzosplatneniuúveru(vyhlásilokamžitúsplatnosť),kčomubolpodľazmluvy
oprávnený. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Takáto dohoda
(možnosť veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky) je obsiahnutá v článku XIII, bod 12, v bode12.4
zmluvy o pôžičke na bývanie č. 8012752 uzatvorenej dňa 31.01.2014. V prípade zosplatnenia celého

dlhu, podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Účelom ust. § 103 Občianskeho zákonníka je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať
s využitím práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa
k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané
na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej

splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. V spotrebiteľských vzťahoch ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní.
V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej
mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú

splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy
nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. To je však v rozpore s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených
podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom

boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka,
preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky,
kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada (ktorá zosplatnenie vyvolala), nie od okamihu predčasného
splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po

trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej
sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka Preto od jej zročnosti (a nie až
uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

51. Súd potom uzatvára, že podľa § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru

začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej zosplatnenej pohľadávky, a teda nie od momentu
účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. Súd preto zastáva
názor, že malo by ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady
upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy
sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Zákonodarca totiž jasne v § 103 vete druhej Občianskeho zákonníka

uviedol od kedy plynie premlčacia doba pri zosplatnení úveru, t.j. odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Účelom tohto ustanovenia je, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas
využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Premlčacia doba rozhodne neplynie od momentu účinnosti
zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také neuvádza. Právny záver o tom, že premlčacia doba podľa
§ 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky vyplýva z

viacerých súdnych rozhodnutí.52. Súd dáva predovšetkým do pozornosti bod 14 až 24 uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.11.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov SR č. 3/2023, predmetom ktorého je okrem iného aj riešenie právnej otázky premlčania.

53.Súdpoukazujenabod16.2predmetnéhouzneseniaNajvyššiehosúduSRzodňa29.11.2022,sp.zn.
7Cdo/268/2020 : „ Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom
splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne
ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho

splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane
splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového
plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne
až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do
niekoľkýchčiastkových,zreteľneoddelenýcharelatívnesamostatnýchdlhov,ktorémajúurčitúvzájomnú
súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok

(ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s
niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si
tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.“

54. Súd ďalej poukazuje na bod 19 predmetného uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2022,

sp. zn. 7Cdo/268/2020: „ Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína
plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné,
že veriteľ môže svoje právo požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po
splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v
spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý

deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101
Občianskeho zákonníka). Veriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri
roky všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie §
53 ods. 9. Dovolateľka preto žiada vylúčiť aplikáciu druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, keďže

pohľadávka, ktorú v konaní uplatňuje vznikla zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu.“

55. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.11.2014 vyplýva, že žalovaný mal nedoplatok na splátkach ku
dňu 26.11.2024 vo výške 1006,77 eur (nezaplatená splátka za október 2014 a za november 2014 uhradil
len sumu 200,00 eur), pričom mal byť v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci 09/2014, ktorú uhradil

len vo výške 22,27 eur. V danej veci súd považoval podľa predloženého Prehľadu splátok a úhrad za
preukázané, že žalovaný prestal platiť splátky úveru v dohodnutej výške 322,27 eur mesačne už počnúc
mesiacom september 2014. Listom zo dňa 26.11.2014 právny predchodca žalobcu v súlade s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaného vyzval na doplatenie dlžných splátok a zaplatenie čiastky
1006,77 eur do 05.01.2015, spolu s upozornením, že ak v stanovenej lehote neuhradí splátku splatnú

v mesiaci september 2014 (splatná 20.09.2014), je oprávnený žiadať zaplatenie celého dlhu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere naraz. Následne z dôvodu nezaplatenia dlžnej splátky za mesiac september
2014 právny predchodca žalovaného celý dlh zosplatnil.

56. Vychádzajúc z ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka preto pre posúdenie začiatku

plynutia premlčacej trojročnej doby v danej veci je rozhodný deň splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú
žalobca vyhlásila splatnosť celého dlhu. V danom prípade splatnosť celého dlhu nastala v dôsledku
omeškania so splátkou splatnou dňa 20.09.2014. Preto deň nasledujúci po tomto dni, tzn. 21.09.2014,
je potrebné považovať za deň, kedy začala plynúť v danej veci trojročná premlčacia doba. Posledný
deň tejto trojročnej premlčacej doby, počas ktorej žalobca mohol uplatniť svoje práva zo spotrebiteľskej

zmluvy, uplynul dňa 21.09.2017. Pokiaľ žalobca žalobu podal na súd dňa 27.11.2017 žalobu podal po
uplynutí premlčacej doby.

57. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd žalobu, ktorou si žalobca uplatnil právo
zo spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu premlčania práva na ktoré prihliadal na námietku žalovaného

túto v celom rozsahu zamietol, pričom sa ďalšími námietkami o neprimeranosti výšky RPMN, úrokov,
absenciou údaju o konečnej splatnosti úveru, posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver už nezaoberal a v tejto časti dokazovanie nevykonával.58. Podľa ust. § 151 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

59. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

62. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nároku na náhradu trov konania,

pričom prizná nárok na náhradu trov konania strane v spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je
nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania v spore úspešnej strane vznikli, teda v
akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok,
hotové výdavky), aby bolo možné vôbec uvažovať o existencii trov konania na konkrétnej procesnej
strane, ktoré je povinná neúspešná strana nahradiť. Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana

zaplatila (v zmysle § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude
táto strana v spore úspešná, vzniká jej nárok na náhradu týchto ňou platených výdavkov (nepochybne
za podmienok podľa § 151 CSP, t. j. preukázania, odôvodnenosti a účelnosti), o ktorej náhrade súd
rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, pričom prizná nárok na náhradu trov konania strane
v spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu
konania v spore úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky

strana musí aj reálne zaplatiť (napr. hotové výdavky, trovy právneho zastúpenia a pod.), aby bolo možné
vôbec uvažovať o existencii trov konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná neúspešná
strana nahradiť. Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle CSP každý
platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná, vzniká
jej nárok na náhradu týchto ňou platených výdavkov ( za podmienok podľa CSP, t. j. preukázania,

odôvodnenosti a účelnosti).

64. O náhrade trov konania súd v konaní rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Preto žalovanému prislúcha voči žalobcovi právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Žalovaný si však nárok na náhradu trov tohto konania neuplatnil, keďže mu

v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).