Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-8C/152/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111235361
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1111235361.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 B1-8C/152/2011

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobcu: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, D. D., zastúpeného JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, Pri
Suchom mlyne 50, Bratislava, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom
Šafárikovo nám. 6, Bratislava, IČO: 00397865, zastúpenému spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS,

s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o náhradu škody vo výške 1.325,66 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 B1-8C/152/2011

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 662,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 662,83 eur od 28.10.2009 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.

o d ô v o d n e n i e :

12 B1-8C/152/2011

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému sumy 1.325,66
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 662,83 eur od 28.10.2009 do zaplatenia,
titulom náhrady škody podľa § 433 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“). Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný je verejnou vysokou školou a právnickou osobou
podľa ustanovení § 2 ods. 1, § 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách (ďalej len „zákon
o vysokých školách“). Podľa ustanovenia § 21 písm. c) zákona o vysokých školách sú jej súčasťou
účelové zariadenia. Vysoká škola vo vlastných účelových zariadeniach môže podľa ustanovenia § 98

zákona o vysokých školách poskytovať ubytovanie. Podľa Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave
je takýmto zariadením Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra - Mlyny, so
sídlom Staré Grunty 36, 842 25 Bratislava (ďalej len "VM Ľ. Štúra - Mlyny UK). Podľa ustanovenia
č. 4 ods. 1 Organizačného poriadku VM Ľ. Štúra - Mlyny UK z 01.11.2005 Átriové domky patria akoobjekt do správy VM Ľ. Štúra - Mlyny UK. Týmito skutočnosťami odôvodňoval žalobca pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného v tomto súdnom spore, ktorá ani nebola medzi stranami sporná. Ďalej uviedol,
že ako študent 1. ročníka Vysokej školy múzických umení v Bratislave, Filmová a televízna fakulta,

uzatvoril dňa 14.09.2009 podľa § 754 OZ so žalovaným zmluvu o ubytovaní č. XXXXXXX, ktorej
predmetom bolo poskytnutie žalovaným ako ubytovateľom pre neho ako objednávateľa ubytovanie
v Študentskom domove Átriové domky. Býval v bloku P, na dvojizbovej izbe č. XX E. F. A. G. A..
Bol výlučným vlastníkom notebooku APPLE MacBook PRO, ktorý si kúpil dňa 07.09.2009 na základe
kúpnej zmluvy s dodávateľom spoločnosťou Top Soft BSB, s. r. o., Nám. Gen. M. R. Štefánika

č. 336, 906 13 Brezová pod Bradlom. Cena s DPH notebooku bola 1.325,66 eur. Vzhľadom na
charakter štúdia, tento počítač bol nevyhnutný na zabezpečenie jeho riadneho štúdia. Bol študentom
1. ročníka riadneho denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe zvuková skladba, Vysokej
školy múzických umení v Bratislave, Filmová a televízna fakulta, Svoradova č. 2, 813 01 Bratislava.
Notebook potreboval ako študijnú pomôcku na študijne účely. Dňa 14.10.2009, v noci, v čase od 00.00
hod. do 06. 30 hod., počas jeho spánku a ďalšieho spolubývajúceho, došlo k odcudzeniu notebooku,

ktorý bol položený na stole v izbe. Odcudzené boli aj iné veci napr. drogéria, mobil, avšak náhradu
za tieto veci si neuplatňuje. Po krádeži podal na polícii trestné oznámenie na neznámeho páchateľa
z dôvodu podozrenia spáchania prečinu krádeže. Škodovú udalosť oznámil žalovanému a vyzval ho
na náhradu vzniknutej škody zo dňa 14.10.2009 na vnesených a odložených veciach listom zo dňa
23.10.2009, ktorý bol osobne doručený dňa 27.10.2009. V liste žalovaného upozornil na jeho objektívnu

zodpovednosť ako ubytovateľa. Žalovaný odpovedal listom žalobcovi, že nároky na náhradu údajnej
škody si má uplatniť voči páchateľovi v občianskom konaní. Poukázal na to, že tým si škodu voči
žalovanému riadne a včas uplatnil u žalovaného a predložil mu aj doklady preukazujúce hodnotu
odcudzenej veci. Žalovanému bola výzva doručená 27.10.2009. Žalovaný odmietol nahradiť mu škodu
a rovnako negatívne reagoval aj na opakovanú výzvu na náhradu škody zaslanou jeho právnou

zástupkyňou. Počas konania sa žalobca vyjadril písomnými podaniami a na pojednávaní. Nesúhlasil
s argumentáciou žalovaného o všeobecnej preventívnej povinnosti žalobcu predchádzať škodám podľa
§ 415 OZ, ktorú podľa žalovaného porušil žalobca tým, že si v noci nezamkol izbu. Podľa žalobcu
OZ v ustanoveniach § 421 až 437 upravuje osobitné druhy zodpovednosti so špecifickými liberačnými
dôvodmi. Zo systematického výkladu tiež vyplýva iný právny režim pre osobitné druhy zodpovednosti

od všeobecnej preventívnej povinnosti. Výklad žalovaného, na základe ktorého by sa s poukazom
na § 415 spolu s § 441 OZ zbavil zodpovednosti podľa ustanovenia § 433 OZ, by rozširoval presne
stanovené liberačné dôvody pre zodpovednosť za škodu na vnesených a odložených veciach. Uvádzal,
že žalobcovi zo žiadneho ustanovenia Internátneho poriadku nevyplývala povinnosť uzamykať v noci
vchodové dvere. Uzamknutie izby sa daných skutkových okolností nebola povinnosť klienta v rámci

všeobecnejpreventívnejpovinnosti.Nebolžalovanýmupozornenýnamožnékrádeženainternáte,nebol
vyzvaný na vyššiu opatrnosť a ochranu svojich vecí a uzamknutie si izby v noci. V čase odcudzenia
notebooku navštevoval prvý ročník vysokej školy, na internáte bol ubytovaný veľmi krátky čas, necelý
mesiac. Za tento krátky čas sa len zoznamoval s pomermi a životom na internáte, a tieto z pohľadu
žalobcu neodôvodňovali zvýšenú starostlivosť o svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojich vecí. Izba v

noci uzamknutá nebola, pretože žalobca spolu so spolubývajúcim sa v nej v čase krádeže nachádzali.
Nemali potrebu uzamknúť si izbu, keďže sa v nej zdržiavali. Ich prítomnosť na izbe, aj keď spali,
bola dostatočným splnením si všeobecnej preventívnej povinnosti. Žalobca ďalej uvádzal, že trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T/49/2010-537 zo dňa 21.04.2010, súd uznal E. A. za
vinnú,zokreminýchskutkov,izkrádeženotebooku.Trestnýmrozkazomjejsúduložilpovinnosťnahradiť

žalobcovi škodu vo výške 495 eur (notebook 450 eur, mobil 45 eur), a vo zvyšnej časti nároku na
náhradu škody spôsobenej žalobcovi krádežou, žalobcu odkázal na občianske súdne konanie. Podľa
žalobcu časť škody priznaná v tomto trestnom konaní nie je dôvodom na zamietnutie žaloby v časti
495 eur v tomto súdnom konaní, pretože toto trestné rozhodnutie nevytvára prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy: Potvrdenie o návšteve školy; Faktúra

č. XXXXXXXXXX; Zmluva o ubytovaní č. XXXXXXX; Potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo
dňa 22.10.2009; Oznámenie škodovej udalosti a uplatnenie náhrady škody na vnesených veciach
a odložených veciach zo dňa 23.10.2009; Výzva na náhradu škody zo dňa 07.04.2010; Faktúra č.
XXXXXXXXXX; Potvrdenie vedúceho Ateliéru zvukovej skladby.

2. K žalobe a ďalším vyjadreniam žalobcu sa v konaní vyjadril žalovaný písomnými podaniam i a na
pojednávaní. Uviedol, že podľa ustanovenia čl. IV bod 1 zmluvy o ubytovaní bol žalobca povinný sa
oboznámiť s Internátnym poriadkom, ktorý je pre ubytovaného záväzný, a ktorý upravuje podmienky
ubytovania. Internátny poriadok bol vyvesený na viditeľnom mieste určenom pre oznamy na internátea na internetovej stránke študentského domova, takže žalobca mal možnosti s ním oboznámiť. V
uvedenom čase bol účinný Internátny poriadok zo dňa 28.08.2008, podľa ktorého ustanovenia bodu
4.8. (názov ochrana cenností a peňazí) bol žalobca povinný si zabezpečiť dôkladnú úschovu cenností a

peňazí, a cennosti väčšej hodnoty alebo väčšie sumy peňazí si mohol navrhovateľ uložiť v internátnom
trezore za poplatok, ktorý sa však fakticky nevyberal. Žalovaný považoval notebook za cennosť, a
žalobca si tak jeho úschovu mal dôkladne zabezpečiť, čo však navrhovateľ neurobil. Žalobca mal
notebook voľne položený v izbe, a to ešte aj neuzamknutej, aj keď bola noc. Vzhľadom na takéto
neobozretné správanie žalobca porušil § 415 OZ upravujúci tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť.

Žalobca si mal počínať tak, aby nedošlo ku škode na jeho hnuteľnom majetku tým, že mal mať notebook
dôkladne na izbe uschovaný a izbu si mal zamknúť. S poukazom na porušenie tejto všeobecnej
prevenčnej povinnosti si má žalobca podľa § 441 OZ následky za odcudzenie notebooku znášať sám.
Ďalej poukazoval na to, že trestným rozkazom bola odsúdenej E. A., ktorá notebook ukradla, uložená
povinnosťnahradiťžalobcoviškoduvovýške495eurasozvyškomnárokunanáhraduškodybolžalobca
odkázaný na občianske súdne konanie, čím náhrada škody vo výške 450 eur (45 eur predstavoval

mobil) bola iným rozhodnutím už žalobcovi právoplatne priznaná, a preto nárok v tejto časti považoval
za nedôvodný. Právoplatné prisúdenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní bráni prejednaniu
rovnakej veci v občianskom súdnom konaní v tom rozsahu, v akom sa o náhrade škody rozhodlo. V
časti už právoplatne priznaného nároku na náhradu škody, nie je dôvodné si tento nárok uplatňovať
opäť aj v občianskom súdnom konaní, pretože táto skutočnosť zakladá naplnenie predpokladov na

bezdôvodné obohatenie, t.j. prípadným priznaním sumy v celom navrhovanom rozsahu žalobcovi by
došlo tak k získaniu majetkového prospechu na strane žalobcu. Žalovaný v konaní predložil listinné
dôkazy: Internátny poriadok zo dňa 28.08.2008 a Internátny poriadok zo dňa 01.11.2009.

3. Prvýkrát súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/152/2011-117 zo dňa 28.01.2014, žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 830,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy od 28.10.2009 od zaplatenia a trovy právneho zastúpenia.

4. Na základe odvolania žalovaného, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co/562/2014-149 zo dňa
31.05.2016 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

okrem iného odvolací súd uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil právo na náhradu škody na veci
vnesenej do ubytovacieho zariadenia, za ktorú zodpovedá odporca ako jeho prevádzkovateľ. Žalovaný v
odvolanínapadolprávneposúdenievecisúdomprvéhostupňa,žejedanájehoobjektívnazodpovednosť
za odcudzenie notebooku žalobcu podľa § 433 ods. 1 OZ a záver súdu, že žalobca nezavinil sám
ukradnutie notebooku porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti stanovenej § 415 OZ počínať si

tak, aby jeho konaním či opomenutím nevznikla škoda. Preskúmaním napadnutého rozsudku zistil,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní podriadil vec pod prislúchajúce § 433 ods. 1 vetu prvú OZ.
Skonštatoval, že súd prvého stupňa správne vychádzal z objektívneho charakteru tejto zodpovednosti
a teda z toho, že nie je potrebné dokazovať, že prevádzkovateľ porušil svoju povinnosť starať sa o
vnesené a odložené veci. Poukázal na to, že k námietke žalovaného, že ku vzniku škody došlo aj

zavinením navrhovateľa porušením prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že v § 433 ods. 1 OZ je stanovený len jeden liberačný dôvod a to,
že ku škode by došlo aj inak, čo v tejto veci nebolo. Mal za to, že notebook ako bežnú vec nebol
navrhovateľ povinný mať dôkladne uschovaný (napr. v trezore odporcu) a z ničoho mu nevyplývala
ani povinnosť zamykať si na noc internátnu izbu. Z tohto vyvodil, že žalobca neporušil § 415 OZ a

nezodpovedá za škodu podľa § 441 OZ Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,
že prípadné nedostatočné zabezpečenie predmetného notebooku nie je liberačným dôvodom v zmysle
§ 433 ods. 1 veta prvá OZ. Tento záver však nedáva odpoveď na námietku žalovaného, že žalobca
sa nedostatočným zabezpečením notebooku mohol podieľať na vzniku škody. Ustanovenie § 441 OZ
upravujúce zavinenie poškodeného, sa vzhľadom na svoju všeobecnú povahu vzťahuje tak na prípady

všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu založené na princípe predpokladaného zavinenia, ako
aj na prípady osobitnej zodpovednosti, vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo
odložených veciach. Žalobcom tvrdené skutočnosti, že škoda vznikla v rámci poskytovania ubytovacích
služieb žalovaného, že pri objektívnej zodpovednosti odporcu nemusí preukazovať konkrétne porušenie
jeho povinnosti a že odporca nepreukázal liberačné dôvody, sú preto z hľadiska možnosti aplikácie § 441

OZ irelevantné. Odvolací súd vyslovil názor, že v konaní, predmetom ktorého je náhrada škody titulom
objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa poskytujúceho ubytovacie služby za škodu na vnesených
alebo odložených veciach, nemožno vylúčiť aplikáciu § 441 OZ o zavinení poškodeného v dôsledku
porušenia jeho prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ. Skonštatoval, že vykonaným dokazovanímbolo preukázané, že žalobca svoj notebook (ktorý síce nie je cennosťou v zmysle ustanovenia § 434
ods. 1 OZ, ale je vecou väčšej hodnoty) nechal počas noci voľne položený na stole pri neuzamknutých
dverách internátnej izby, navyše po vypití viacerých pív so spolubývajúcimi. V zmysle ustanovenia IV.

časti ods. 4.7. Internátneho poriadku bol povinný uzamknúť vchodové dvere izby pri opustení izby, t.j.
v prípade prenocovania v izbe mu povinnosť izbu uzamknúť z internátneho poriadku nevyplývala. Pri
posudzovanímožnéhoporušeniaprevenčnejpovinnostižalobcuvzmysle§415OZbolopotompotrebné
posúdiť, či žalobca zachoval taký stupeň opatrnosti, pozornosti či starostlivosti, ktorý bolo možné od
neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý bol, objektívne

posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na majetku krádežou
notebooku. Bolo teda potrebné zohľadniť, či vzhľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť bolo možné zo
strany navrhovateľa rozumne predvídať, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti (spánok navrhovateľa a
spolubývajúcich po požití alkoholu v neuzamknutej izbe), že môže dôjsť ku škode krádežou notebooku
z neuzamknutej izby, resp. či navrhovateľ zanedbal dohľad, ktorý mal podľa normálneho behu vecí
vykonávať pred zdrojom nebezpečenstva, t.j. pred možnou krádežou. Na uvedenom základe by

bola zodpovedaná otázka, či žalobca dostatočne zabezpečil svoj notebook vnesený do ubytovacieho
zariadenia prevádzkovaného odporcom pred krádežou, pri možnosti poskytnutej zo strany odporcu
zabezpečiť majetok uzamknutím izby. Zistenia súdu prvého stupňa, že žalobca bol v dobe krádeže
notebooku študentom 1. ročníka vysokej školy, na študentskom internáte býval iba tri týždne, nemal
informácie o krádežiach na internáte, bol neznalý pomerov na internáte, a necítil potrebu byť obozretný

vzhľadom na veľký počet ubytovaných a veľkú migráciu ubytovaných a cudzích osôb, sú v rozpore
s jeho záverom o vylúčení porušenia prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu. Práve s poukazom
na skutočnosť, že žalobca bol študentom 1. ročníka vysokej školy, na študentskom internáte býval
iba tri týždne a bol neznalý pomerov na internáte, mal zachovať vyšší stupeň opatrnosti, pozornosti
či starostlivosti a byť viac obozretný práce vzhľadom na veľký počet ubytovaných a veľkú migráciu

ubytovaných a cudzích osôb. V prípade záveru o porušení prevenčnej povinnosti žalobcu potom bolo
potrebnépriúvaheopomernomrozdeleníškodyvzmysle§441OZurčiťvzájomnývzťahmedzikonaním
žalobcuakopoškodenéhoaposkytnutímmožnostizostranyodporcuzabezpečiťmajetok(vnesenéveci)
uzamknutím izby, a zvážiť všetky ďalšie prípadné skutočností, ktoré prispeli ku vzniku škody. Nakoľko
súd prvého stupňa pri svojich skutkových záveroch možnosť aplikácie § 415 OZ v spojení s § 441 OZ

v predmetnej veci vylúčil, pričom nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k porušeniu prevenčnej
povinnosti navrhovateľa, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil a v
zmysle ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa
opätovne prejedná vec viazaný právnym názorom odvolacieho súdu; bude sa zaoberať spoluzavinením

navrhovateľa na vzniku škody; v prípade jeho zistenia škodu pomerne rozdelí.

5. Po zrušení prvého rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie, žalobca poukazoval na to, že vzhľadom
na zistený skutkový stav v danej veci a okolnosti prejednávanej veci, sa správal v súlade so všeobecnou
povinnosťou predchádzať škode podľa § 415 OZ. Žiadnym svojim správaním túto prevenčnú povinnosť

neporušil a nepodieľal sa tak na vzniku škody. Keďže vznik škody nespoluzavinil, nie je dôvod ani
na prípadné pomerné rozdelenie náhrady škody podľa ustanovenia § 441 OZ. Dal do pozornosti, že
odvolací súd v zrušujúcom uznesení nevyslovil právny názor o potrebe aplikovať ustanovenie § 415 OZ,
ale vyslovil iba názor skúmať prípadnú spoluzodpovednosť žalobcu v prípade, ak by súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 415 OZ.

6. Žalovaný odkazoval na názor odvolacieho súdu, že v danej veci je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 415 OZ. Mal za to, že žalobca si nesplnil všeobecnú prevenčnú povinnosť, tak ako to argumentoval
počas celého konania, a ako to podľa názoru žalovaného uviedol i odvolací súd v zrušujúcom uznesení,
a preto by mal niesť zodpovednosť za vznik škody v plnej miere, prípadné pomerné rozdelenie škody

nechal na zváženie súdu.

7. Súd druhýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/152/2011-177 zo dňa 28.09.2017, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 212,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z tejto sumy od 28.10.2010 až do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a tiež rozhodol,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co/168/2022-256 vyššie uvedený
druhýrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Konštatoval,že prvoinštančný súd vo svojom procesnom postupe závažne pochybil, keď napadnutý rozsudok v
rozpore s čl. 142 ods. 3 ústavy a § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) verejne
nevyhlásil. Vzhľadom k tomu, že uvedená závažná vada v procesnom postupe prvoinštančného súdu

bráni meritórnemu prieskumu napadnutého rozsudku a nie je ju možné a ani žiadúce konvalidovať v
odvolacom konaní, odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie opätovne zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie po postupe plne rešpektujúcom §
219 ods. 1 C.s.p. a v intenciách už raz vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu opätovne vo veci
meritórne rozhodnúť a nové rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami kladenými § 220 C.s.p..

9. Po ostatnom vrátení veci odvolacím súdom, súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§
177 ods. 1 C.s.p.). Na pojednávaní dňa 25.03.2024 sa vo veci vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na
závery odvolacieho súdu v prvom zrušovacom uznesení zo dňa 31.05.2016. Uplatnený nárok žalovaný
rozporoval s poukazom na § 434 ods. 1 OZ, pričom v danom prípade zodpovedá len do výšky
ustanovenej vykonávacím predpisom, teda nariadením vlády č. 87/1995, kde sa podľa § 1c výslovne

uvádza, že za klenoty, peniaze a iné cennosti sa zodpovedá do výšky škody 332 eur. Ďalej s poukazom
na § 436 OZ mal za to, že nárok žalobcu bol uplatnený neskoro. Uviedol, že podľa dokumentov, ktorá
má k dispozícii nevyplýva, že by si žalobca uplatnil právo najneskôr do 15 dní odo dňa kedy došlo k
škode, teda 14.10.2009, s tým, že sa to dozvedel pravdepodobne nasledujúci deň, keď sa zobudil –
15.10.2009. Teda najneskôr do 30.10.2009 mal byť tento nárok uplatnený, inak by sa mala uplatňovať

preklúzia. Zo samotnej žaloby aj z toho ako je nárok uplatnený s úrokom z omeškania od 28.10.2010,
je podľa neho zrejmé, že tento nárok nebol uplatnený včas v zmysle § 436 OZ. V nadväznosti na to
žiadal, aby súd žalobu zamietol. Ak by sa s tým súd nestotožnil, uviedol, že predpokladá, že pri použití
§ 441 OZ bude súd aplikovať maximálne sumu 332 eur, ako sumu za ktorú zodpovedá prevádzkovateľ.
Prenechávanaúvahusúdu,abyurčilspoluzodpovednosťŽCvprevažujúcomrozsahu,pretožeajkrajský

súd výslovne povedal, že žalobca ako osoba, ktorá bývala krátko na internáte, mala byť obozretná a
zachovať vyšší stupeň opatrnosti a zabezpečiť si notebook pred krádežou. V prípade, ak tak neurobila,
tak porušila prevenčnú povinnosť a mala by zodpovedať za škodu vo väčšom rozsahu ako samotný
prevádzateľ. Teda pokiaľ mal žalobca zachovať vyšší stupeň opatrnosti mal by zodpovedať vo vyššej
miere ako žalovaný.

10. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe nesporných
skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania:

10.1 Na základe zmluvy o ubytovaní č. 1000197 uzatvorenej podľa § 754 OZ medzi žalovaným

- ubytovateľom a žalobcom - ubytovaným dňa 14.09.2009, bol žalobca ubytovaný v Študentskom
domove Átriové domky, v bloku P, na dvojizbovej izbe č. XX, ako študent 1. ročníka riadneho
denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe zvuková skladba, Vysokej školy múzických umení
v Bratislave, Filmová a televízna fakulta, Svoradova č. 2, 813 01 Bratislava. V zmysle ustanovenia ods.
4.7. IV. časti Internátneho poriadku zo dňa 28.08.2008 je ubytovaný povinný uzamknúť vchodové dvere

izby pri opustení izby.

10.2 Žalobca bol vlastníkom notebooku APPLE MacBook PRO 2. 53 Ghz/4GB/250GB, ktorý nadobudol
do svojho výlučného vlastníctva dňa 07. 09. 2009, kúpnou zmluvou uzatvorenou so spoločnosťou
TopSoft BSB, s. r. o., Nám. Gen. M. R. Štefánika č. 336, 906 13 Brezová pod Bradlom. Notebook si

kúpil za cenu 1.325,66 eur. Táto skutočnosť vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dodávateľom
dňa 07.09.2009 s tým, že v lehote splatnosti tejto faktúry do 21.09.2009 bol žalobca povinný zaplatiť
kúpnu cenu bankovým prevodom, čo aj zrealizoval. Existencia, vlastníctvo, cena za kúpu notebooku,
zaplatenie kúpnej ceny, neboli medzi stranami počas konania sporné. Medzi stranami bolo sporné, či
notebook v tejto cene a uvedených parametrov je cennosť alebo nie. Žalobca mal za to, že notebook

nie je cennosťou, ale je bežnou hnuteľnou vecou určenou na každodenné používanie, o to viac, že u
žalobcu išlo i o študijnú pomôcku, ktorú nevyhnutne potreboval na svoje štúdium, ako to vyplynulo z
potvrdenia vedúceho Ateliéru zvukovej skladby Mgr. Vladimíra Slaninku (bez dátumu), ktorý predložil
súdu žalobca. Žalovaný mal za to, že notebook v tejto kúpnej cene a parametrov je cennosťou, pretože
ide o drahšiu vec.

10.3 Z výsluchu žalobcu a trestného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave, Odbor kriminálnej
polície č. k. ČVS: ORP-692/OVK-B4-2009, súd zistil, že dňa 14.10.2009, v noci, v čase od 00:00 hod. do
06:30 hod., počas spánku navrhovateľa a ďalšieho jeho spolubývajúceho, bol z izby č. XX, odcudzený,okrem iných menej hodnotných vecí, tento notebook. Notebook mal žalobca položený voľne na stole v
izbe. Vchodové dvere na izbe neboli zamknuté. Zo zápisnice z výsluchu žalobcu ako svedka (súčasť
uvedeného trestného spisu) vyplýva, že so spolubývajúcimi si na izbe dali pár pív a okolo polnoci si

ľahli spať, uviedol, že neboli opití, len asi tuho spali. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ, Oddelenie
skráteného vyšetrovania, Karlova Ves, H. I. X, XXX XX D., č. k. ČVS: ORP-1998/2-OSV-B4-2009 zo
dňa 22. 10. 2009, súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci
prečinu krádeže vyššie uvedeného notebooku. Z trestného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave,
Odbor kriminálnej polície č. k. ČVS: ORP-692/OVK-B4-2009, súd zistil, že z uvedeného skutku - krádeže

notebooku dňa 14.10.2009, bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 2T 49/2010-535
zo dňa 21.04.2010, právoplatným dňa 18.05.2010, uznaná vinnou obžalovaná E. A., ktorá bola za
tento i ďalšie skutky i odsúdená. Príslušný skutok, za ktorý bola odsúdená (skutková veta 7. trestného
rozkazu) spočíval v tom, že „obvinená E. A. po vzájomnej dohode s doposiaľ nestotožnenou osobou
vystupujúcou pod menom J. sa dňa 14.10.2009 v čase od 00.00 hod do 06.30hod. presunuli z konečnej
zastávky autobusu MHD v Bratislave na ulici Staré Grunty k átriovým domom, kde bočným vchodom

vošli k prízemnému balkónu, na ktorý sa vyšplhali po zábradlí, ktorým sa presunuli až do dvora, kde
z balkóna zoskočili a cez vrátnicu schodu bloku „P“ vošli do objektu átriových domov , kde sa doposiaľ
nestotožnená osoba legitimovala zamestnaneckým preukazom a následne sa po schodoch presunuli
k študentským izbám, kde obv. E. A. čakala na nestotožnenú osobu na chodbe alebo na toalete a dávala
pozor, zatiaľ čo doposiaľ nestotožnená osoba vošla do izby č. 14bez použitia násilia, kde zo stola

odcudzil 1 ks notebook zn. Mac Book Pro, nezisteného výrobného čísla, striebornej farby v hodnote 450
eur a zo zeme pri posteli, na ktorej v tom čase spal poškodený odcudzil mobilný telefón Nokia 6151,
nezisteného IMEI, čiernej farby v hodnote 45 eur, čím poškodenému A. A., trvale bytom na F. K. I. XXX/
X E. D. D. , spôsobili škodu krádežou vo výške 495 eur, následne sa vrátila k obvinenej a spolu opustili
areál átriových domov a odišli na Trnavské Mýto, kde odcudzené veci predali.“ V trestnom rozkaze v

rámci tzv. adhézneho konania, jej bola podľa ustanovenia § 227 ods. 1 Trestného poriadku uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 495 euro (notebook 450 euro, mobil 45 euro).
Vo zvyšnej časti škody uplatnenej navrhovateľom súd podľa ustanovenia § 288 Trestného poriadku
odkázal žalobcu na občianske súdne konanie.

10.4 Žalobca si po krádeži notebooku v spoločnosti TopSoft BSB, s. r. o., Nám. Gen. M. R. Štefánika
č. 336, 906 13 Brezová pod Bradlom, kde si kúpil i odcudzený notebook, kúpil dňa 21. 10. 2009 nový
notebook APPLE MacBook PRO 2. 53 Ghz/4GB/250GB, rovnakej značky, rovnakých parametrov ako
odcudzený.Ideorovnakýnotebookzarovnakúcenuakoodcudzený1.325,66euro.Žalobcasinarozdiel
od pôvodného notebooku, k tomuto novému kúpil i zabezpečovacie zariadenie Lano Kensington security

v cene 18 euro, plus 19 % DPH, a to vzhľadom na krádež pôvodného notebooku. Preto na faktúre
tohto dodávateľa č. 200911241 zo dňa 21.10.2009, splatnej do 04.11.2009, je uvedená kúpna cena
vyššia ako pôvodná (nová 1.336,42 eur, stará 1.325,66 eur). Dodávateľ a žalobca sa dohodli, že kúpna
cena bude zaplatená navrhovateľom do 04.11.2009 bankovým prevodom, čo sa tak aj stalo. Cena za
zabezpečovacie zariadenie nie je predmetom sporu, pretože v odcudzenom notebooku toto zariadenie

nebolo.

11. Podľa § 433 ods. 1 OZ, prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na
veciach, ktoré boli ubytovaným fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj
inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo

na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z
pracovníkov prevádzkovateľa.

11.1 Podľa § 433 ods. 3 OZ, zodpovednosti podľa odseku 1 a 2 sa nemožno zbaviť jednostranným
vyhlásením ani dohodou.

11.2 Podľa § 434 ods. 1 OZ, za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky
ustanovenej vykonávacím predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v
prevádzke pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia.

11.3 Podľa § 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení jeho účinnosti ku dňu vzniku škody dňa 14.10.2009 (ďalej len nariadenie
vlády č. 87/1995 Z. z.), za klenoty, peniaze a iné cennosti sa zodpovedá do výšky 331,94 eura.11.4 Podľa § 436 OZ, právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu.
Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.

11.5. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

11.6 Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11.7 Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

11.8 Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11.9 Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

12. Predmetom konania je nárok na náhradu škody na veci vnesenej do ubytovacieho zariadenia –
internátu, uplatnený voči jeho prevádzkovateľovi v zmysle § 433 a nasl. OZ.

13. Pri rozhodovaní o uplatňovanom peňažnom nároku bol súd v danom prípade viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol vyslovený v jeho prvom zrušujúcom uznesení č.k.

3Co/562/2014-149 zo dňa 31.05.2016. Možno dodať, že v druhom zrušujúcom uznesení č.k.
3Co/168/2022-256 zo dňa 29.09.2023, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil bez meritórneho
prieskumu z dôvodu vady v procesnom postupe, pričom vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie v intenciách už vysloveného názoru odvolacieho súdu.

14. V zmysle inštrukcií odvolacieho súdu sa mal súd zaoberať spoluzavinením žalobcu na vzniku
škody a v prípade jeho zistenia škodu pomerne rozdeliť, rozhodnúť o celom predmete konania a svoje
rozhodnutie zodpovedajúcim spôsobom odôvodniť. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne
vychádzal z objektívneho charakteru tejto zodpovednosti (prevádzkovateľa za škodu spôsobenú na
vnesených veciach) a teda z toho, že nie je potrebné dokazovať, že prevádzkovateľ porušil svoju

povinnosť starať sa o vnesené veci. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že prípadné
nedostatočné zabezpečenie nie je liberačným dôvodom v zmysle § 433 ods. 1 veta prvá OZ. Tento
záver však nedáva odpoveď na námietku žalovaného, že žalobca sa nedostatočným zabezpečením
notebooku mohol podieľať na vznik škody, pričom poukázal na § 441 a 415 OZ. Uviedol, že v danom
prípade nemožno vylúčiť aplikáciu § 441 OZ o zavinení poškodeného v dôsledku porušenia prevenčnej

povinnosti v zmysle § 415 OZ. Napadnutý rozsudok zrušil, pretože súd prvej inštancie pri svojich
skutkových záveroch možnosť aplikácie § 415 v spojení s § 441 OZ vylúčil, pričom nedostatočne zistil
skutkový stav vo vzťahu k porušeniu prevenčnej povinnosti žalobcu. Uviedol, že zistenia súdu prvej
inštancie, že žalobca bol v dobe krádeže notebooku študentom 1. ročníka vysokej školy, na študentskom
internáte býval iba tri týždne, nemal informácie o krádežiach na internáte, bol neznalý pomerov na

internáte, a necítil potrebu byť obozretný vzhľadom na veľký počet ubytovaných a veľkú migráciu
ubytovaných a cudzích osôb, sú v rozpore s jeho záverom o vylúčení porušenia prevenčnej povinnosti
zo strany žalobcu. Práve s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol študentom 1. ročníka vysokej školy,
na študentskom internáte býval iba tri týždne a bol neznalý pomerov na internáte, mal zachovať vyšší
stupeň opatrnosti, pozornosti či starostlivosti a byť viac obozretný práve vzhľadom na vysoký počet

ubytovaných a veľkú migráciu ubytovaných a cudzích osôb. V prípade záveru o porušení prevenčnej
povinnosti žalobcom bolo potrebné pri úvahe o pomernom rozdelení škody v zmysle § 441 OZ určiť
vzájomnývzťahmedzikonanímžalobcuakopoškodenéhoaposkytnutímmožnostizostranyžalovaného
zabezpečiť majetok (vnesené veci) uzamknutím izby, a zvážiť všetky ďalšie prípadné skutočnosti, ktoré
prispeli k vzniku škody.

15.Zodpovednosťprevádzkovateľovubytovacíchzariadenízaškodunavnesenýchveciachjevzhľadom
na riziko voľného prístupu väčšieho počtu osôb, ako charakteristického znaku prevádzok poskytujúcich
ubytovanie,konštruovanáakoobjektívnazodpovednosťzaškodu.Vrámcitaktoformulovanejsprísnenejzodpovednosti nie je potrebné skúmať nielen zavinenie prevádzkovateľa príp. jeho zamestnancov
ale ani protiprávny úkon zo strany prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia. Prevádzkovateľ sa
svojej zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že by ku škode došlo aj inak, alebo na základe

všeobecného liberačného dôvodu výlučného alebo čiastočného spoluzavinenia (spoluzapríčinenia)
škody poškodeným, t.j. ubytovanou fyzickou osobou podľa § 441 OZ (napr. porušením ubytovacieho
poriadku, nevhodným umiestnením vnesenej veci v ubytovacích priestoroch, neuzamknutie hotelovej
izby, neumiestnením cenností do trezoru na izbe).

16. V konaní bolo preukázané a nebolo medzi stranami ani sporné, že žalovaný bol prevádzkovateľom
daného internátu, žalobca bol ubytovaným na základe zmluvy o ubytovaní, došlo k škode na vnesenej
veci ubytovaného – notebooku jej krádežou dňa 14.10.2009 (v čase medzi 00:00 a 6:30 hod.) a tiež
samotná výška spôsobenej škody zodpovedajúca obstarávacej cene notebooku vo výške 1.325,66 eur.

17. Súd dospel k záveru, že predpoklady na vznik objektívnej zodpovednosti žalovaného v zmysle § 433

ods. 1 prvá veta, sú dané. Žalobca v konaní nepreukázal liberačný dôvod v zmysle tohto ustanovenia,
podľa ktorého prevádzkovateľ nezodpovedá za škodu, ak k nej došlo aj inak. Za také by bolo možné
považovať spravidla preukázané okolnosti vychádzajúce z veci samotnej vyplývajúce z jej povahy
a vlastností alebo jej vadnosti (tzv. vnútorné okolnosti), resp. okolnosti, ktorých vplyv by sa prejavil
rovnako alebo obdobným spôsobom aj za situácie, ak by vec nebola vnesená za účelom ubytovania,

napr. živelná pohroma (tzv. vonkajšie okolnosti). Aj odvolací súd konštatoval, že za takýto liberačný
dôvod nemožno považovať ani prípadné nedostatočné zabezpečenie predmetného notebooku.

18. Čo sa však týka posúdenia spoluzodpovednosti (spoluzavinenia) poškodeného v zmysle § 441
v spojení s § 415 OZ, ako tzv. všeobecného liberačného dôvodu, súd mal za to, že v dnom prípade bola

škoda spôsobená aj zavinením žalobcu/poškodeného v dôsledku porušenia jeho všeobecnej prevenčnej
povinnosti (povinnosti generálnej prevencie) počínať si tak, aby nedošlo k škode. Zákon v § 415 OZ
ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý
je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je,
objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody. Zodpovednosť

za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením. Prevenčná povinnosť
podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ,
podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. § 415 OZ
ukladá prevenčnú povinnosť každému - nielen škodcovi, ale aj tomu, komu hrozí riziko vzniku škody.
Porušenie preventívnej povinnosti môže založiť spoluúčasť poškodeného na škode (§ 441 OZ), lebo

každý je povinný správať sa tak, aby nespôsobil škodu, a to nielen vo vzťahu k ostatným, ale aj
voči sebe samému. Súd mal za to, že žalobca porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť zanedbaním
dohľadu, ktorý mal podľa normálneho behu vecí vykonávať pred zdrojom nebezpečenstva, a teda
nezachoval taký stupeň opatrnosti, ktoré bolo možné v daných okolnostiach od neho požadovať,
aby zabránil alebo obmedzil riziko škody na majetku krádežou svojho notebooku. Súd vychádzal zo

zistených skutočností, že žalobca predmetný notebook nechal počas noci voľne položený na stole pri
neuzamknutých dverách internátnej izby, navyše po vypití viacerých pív zo spolubývajúcimi. Uvedené
aj v spojení s ďalšími zistenými skutkovými okolnosťami, že v čase vzniku škody bol žalobca študentom
1. ročníka vysokej školy, na študentskom internáte býval iba tri týždne a bol neznalý pomerov na
internáte, odôvodňuje záver o porušení zákonnej prevenčnej povinnosti žalobcu (§ 415 OZ), keď mal

zachovať vyšší stupeň opatrnosti, pozornosti či starostlivosti. To má za následok vznik jeho čiastočnej
zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ) jeho spoluzavinením, v dôsledku čoho žalobca znáša škodu
pomerne – ako to predpokladá § 441 OZ. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré prispeli ku vzniku
škody, súd určil mieru (spolu)zodpovednosti žalobcu v rozsahu 50 %. Vyššie uvedené skutočnosti
týkajúce sa zanedbania potreného dohľadu žalobcu ako poškodeného mali nepochybne vplyv a prispeli

k vzniku škody a odcudzeniu notebooku. Súd teda považoval za primerané stanoviť rovnaký pomer
zodpovednosti žalobcu a žalovaného objektívne zodpovedného na škodu podľa § 433 ods. 1 OZ.
Na druhej strane bral tiež na zreteľ skutočnosť (vyplývajúcu z príslušného trestného rozkazu č.k.
2T/49/2010-537 zo dňa 21.04.2010), že ku krádeži notebooku došlo cudzou osobou neubytovanou
na internáte, ktorá sa do areálu a priestorov internátu dostala neoprávnene, čo bolo nepochybne tiež

príčinou vzniku škody. To, že žalobca v pre neho pomerne novom prostredí (býval tam iba tri týždne)
a riadne neznalý pomerov na internáte (kde sa nachádzal veľký počet ubytovaných osôb) v čase
svojej prítomnosti v izbe počas noci (keď spal) neuzamkol svoju internátnu izbu, síce mala vplyv na
vznik škody, avšak žalovaný ako prevádzkovateľ internátu riadne nezabezpečil v nočných hodináchpriestory pred vznikom škody krádežou zo strany cudzích osôb. Možno taktiež poukázať (teda aj vo
vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa žalovaného), že žalobca nemal príslušným internátnym poriadok
stanovenú povinnosť uzamykať si izbu počas noci (či inokedy) v čase jeho prítomnosti. Súd nesúhlasil

sargumentácioužalovaného,žežalobcabymalniesťzodpovedaťvprevažujúcomrozsahu(t.j.vovyššej
určenej miere, nad 50 %), keďže podľa záverov odvolacieho súdu žalobca „mal zachovať vyšší stupeň
opatrnosti“. Odvolací súd pri tomto závere neporovnával potrebné stupne opatrnosti poškodeného
a poskytovateľa, ale uvedené znamená, že sa žalobca mal správať opatrnejšie (a lepšie preventívne
zabezpečiť svoj majetok pred krádežou) ako to v skutočnosti vykonal (čo prispelo k samotnému vzniku

škody).

19.Pokiaľžalovanýpoukazovalnalimitvýškyjehozodpovednostidosumy332eurvzmysle§434ods.1
OZvspojenís§1vyhláškyč.87/1995Z.z.,uvedenéustanoveniavdanomprípadnenemožnoaplikovať.
Stanovujú, že za klenoty, peniaze a iné cennosti prevádzkovateľ zodpovedá v zmysle § 433 OZ len do
výšky ustanovenej vykonávacím predpisom - v čase vzniku škody do výšky 331,94 eur. Súd uvádza, že

odcudzený notebook nebol (zjavne) peniazmi, klenotom ani inou cennosťou, ale vecou žalobcu, ktorú
potreboval s ohľadom na jeho štúdium (študijnou pomôckou), čo vyplývalo aj z žalobcom doloženého
potvrdenia zo školy (od vedúceho Ateliéru zvukovej skladby). Nemá na to vplyv skutočnosť, že išlo o vec
s pomerne vyššou hodnotou 1.325,66 eur.

20. Dôvodnou nebola ani námietka žalovaného o neskorom uplatnení predmetného nároku žalobcu
- po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 436 OZ, podľa ktorého toto právo na náhradu škody
zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr 15. dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel. Žalobca ako
poškodený včas uplatnil svoje právo u žalovaného na 13. deň už po vzniku škody (14.10.2009), t.j. dňa
27.10.2009, ako to vyplýva z otlačku pečiatky na (aj) žalobcom podpísanom liste Oznámenie o škodovej

udalosti a uplatnenie náhrady škody na vnesených veciach a odložených veciach zo dňa 23.10.2009
adresovanom žalovanému (Univerzita Komenského v Bratislave), ktorého fotokópia bola prílohou žaloby
(č.l. 11 spisu).

21. Vzhľadom na určený pomer spoluzavinenia žalobcu 50 %, resp. rovnaký pomer zodpovednosti

strán sporu (každý po 50 %) za spôsobenú škodu, ktorej výška predstavovala sumu 1.325,66 eur, súd
dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná v časti o zaplatenie 662,83 eur. Pokiaľ žalovaný v priebehu
konaniapoukazovalto,žetrestnýmrozkazom(OkresnéhosúduBratislavaIVč.k.2T/49/2010-517zodňa
21.04.2010) bola už žalobcovi právoplatne priznaná náhrada škody vo výške 450 eur a argumentoval
nedôvodnosťou tejto časti nároku (a vznikom bezdôvodného obohatenia), súd uvádza, že určenú

sumu 662,83 eur nie je možné znižovať o uvedenú sumu, resp. túto zarátavať. Okrem neprevyšujúcej
výšky celej škody súd predovšetkým poukazuje na to, že suma náhrady škody 450 eur bola žalobcovi
(v trestnom konaní) priznaná priamo voči škodcovi (odsúdenej E. A.) a predmetom tohto konania bol
nárok na náhradu škody voči prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia ako osobitnej zodpovednosti
v zmysle § 433 a nasl. OZ.

22. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ), tento nárok súd považoval za
dôvodný v časti vychádzajúcej z priznanej sumy 662,83 eur od žalobcom správne určeného dňa
omeškania 28.10.2009, ako dňa nasledujúceho po uplatnení škody (listom doručeným žalovanému dňa
27.10.2009), od zaplatenia, a to v ním správne vyčíslenej výške 9 % súladne s § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Zb.

23. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 662,83 eur spolu
s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 28.10.2009 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.) rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, 2
C.s.p. t.j. podľa zásady úspechu. Súdom určenému pomernému rozdeleniu zodpovednosti za škodu
strán sporu 50 %, zodpovedá aj ich rovnaký pomer úspechu/neúspechu v spore, ktoré sa teda vzájomne
kryjú (žalobca vysúdil 50 %, žalovaný 50 % ubránil). Súd tak pomerne rozdelil nárok na náhradu trov

konania a rozhodol, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.Poučenie:

2 B1-8C/152/2011

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§ 359 C.s.p./

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 C.s.p./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

/§ 366 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.