Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123010275
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123010275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 139 odsek 1
písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, § 127 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona a prečin súlože
medzi príbuznými podľa § 203 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného a poškodenej
C. B., nar. XX.XX.XXXX, podaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10.01.2024, sp. zn.
33T/12/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 7. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1, písmeno b/, d/, f/, odsek 3 Trestného poriadku

zrušuje napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v D., trvale bytom
E., F. G. XX

je vinný, že

dňa XX. XXXX XXXX v dobe medzi XX.XX hod. až XX.XX hod. v obci E. F., v rodinnom dome č. XX,
v detskej izbe prišiel za svojou sestrou poškodenou maloletou C. B., nar. XX.XX.XXXX chytil ju za
zápästie a vykrútil jej ruky za chrbát, napriek jej nesúhlasu, otočil ju na posteli na brucho, jednou rukou
jej držal obe ruky za chrbátom a druhou rukou ju odspodu vyzliekol za opakovaného slovného nesúhlasu
poškodenej a jej snahy vyslobodiť sa, vnikol pohlavným údom do pošvy poškodenej a následne sa
poškodenej podarilo prevrátiť na bok a pred obžalovaným ujsť,

teda

násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe - súrodencovi

tým spáchal

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.
1 písm. a/, c/ Tr. zák. a § 127 ods. 1, ods. 4 Tr. zák..

Za to sa odsudzuje

podľa § 199 odsek 2 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 7
(sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej C. B., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, škodu v sume 5800 (päťtisícosemsto) eur.

Podľa § 288 odsek 2 Tr. por. poškodenú C. B. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutý rozsudkom Okresný súd Nitra uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným zo
zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. a), písm.
c) Tr. zák. a s použitím § 127 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a z prečinu súlože medzi príbuznými podľa §

203 ods. 1 Tr. zák. na podklade skutku, že

dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase medzi XX.XX hod. až XX.XX hod. v obci E. F. G. XX, v
rodinnom dome, kde býval v spoločnej domácnosti s maloletou poškodenou C. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá je jeho sestrou, v čase, kedy nikto iný nebol doma, prišiel za poškodenou do jej detskej izby

nachádzajúcej sa na prízemí rodinného domu, kde poškodená sedela na posteli a držala v
ruke mobilný telefón. Po tom ako obžalovaný vstúpil do detskej izby poškodenej, sadol si na
posteľ. Poškodená povedala obžalovanému, že nech sa ide najesť, na čo on odpovedal, že nechce,
preto poškodená povedala, že ona sa ide najesť, odložila mobilný telefón, vtedy ju obžalovaný chytil
za zápästie, na čo mu poškodená povedala, že nech ju nechá tak, nech ju nechytá, nech ju pustí a

obžalovaný jej hovoril, že nemá vyvádzať ako malé decko. Potom obžalovaný poškodenej dal facku a
povedal jej, že nikam nepôjde. Následne poškodenej vykrútil ruky za chrbát, otočil poškodenú, sadol si
jej na kríže a držal jej ruky. Poškodená bola na bruchu, mykala sa a chcela ujsť. Obžalovaný
poškodenej jednou rukou držal ruky za chrbtom a druhou rukou jej vyzliekol kraťasy a spodné prádlo.
Sebe obžalovaný stiahol boxerky pod kolená a napriek tomu, že poškodená s tým celkom zjavne a

zreteľnenesúhlasila,mykalasaahýbala,abynemoholstykvykonať,opakovanehovorilaobžalovanému,
že to nechce a nech ju nechá, na čo jej obžalovaný opakoval, že nemá robiť ako malá, podarilo sa mu
do poškodenej vniknúť pohlavným orgánom a vykonať sexuálny styk.

Za tieto trestný činy mu bol uložený postupom podľa § 38 ods. 2 a 4 a § 41 Tr. zák. a konštatovaní

jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9
(deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, E. (ďalej len
poškodená) odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie, a to proti výroku o vine a
treste a taktiež namietal aj konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Poškodená ihneď po
jeho vyhlásení rozsudku podala odvolanie proti výroku o náhrade škody.

Obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu, v písomnom odôvodnení odvolania dôvodil, že rozsudok
vychádza z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd
I. stupňa pri hodnotení dôkazov nerešpektoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov a taktiež ani
nerešpektoval zásadu in dubio pro reo. Tvrdil, že je nevinný. Namietal, že v konaní, ktoré rozsudku
predchádzalo došlo k niekoľkým porušeniam jeho práva na obhajobu, ktoré porušenia odôvodnil tým,

že orgány činné v trestnom konaní ho mali ako podozrivého zo spáchania trestného činu nezameniteľne
identifikovaného už dňa XX.XX.XXXX, kedy došlo k podaniu trestného oznámenia v predmetnej veci,
výsluchu svedka A. B. a poškodenej, ako aj k vydaniu uznesenia o začatí trestného
stíhania vo veci, ako aj v čase pribratia znalcov za účelom znaleckého preskúmania mobilného telefónu
poškodenej a za účelom vypracovania znaleckého posudku na základe znaleckej psychodiagnostiky

poškodenejajehoosoby-vprocesnompostavenísvedka.Tedapovažovalzanesporné,žeorgányčinné
v trestnom konaní už v čase začatia trestného stíhania vo veci disponovali dostačujúcimi informáciami
na identifikáciu páchateľa a orgány činné v trestnom konaní však viedli trestné konanie iba „vo veci“.
Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní označil za nezákonný a mal za to, že vyšetrovateľ mal
súčasnesozačatímtrestnéhostíhaniavovecivzniesťvočijehoosobeajobvinenieanazákladetakéhoto

postupu by v danom okamihu nadobudol procesné práva obvineného, vrátane práva na obhajobu.V konaní tak došlo k nezákonnému a neprípustnému začatiu a vedeniu trestného stíhania vo veci
a súčasného vykonávania procesných úkonov, ktorých sa v tom čase, ako neznámy páchateľ v
príbuzenskom pomere k poškodenej, nemohol zúčastniť, ani sa k nim vyjadriť, nemohol podávať návrhy

navykonaniadokazovania,anivyužívaťopravnéprostriedky,čímcelkomjednoznačnedošlokporušeniu
jeho práva na obhajobu.
V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 26.03.2015,
sp. zn. 2To/13/2015 a aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/114/2023 zo dňa 28.11.2023.
Vzhľadomnavyššieuvedenévšetkydôkazyzískanévprípravnomkonanívčaseod03.07.2020(vydanie

uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci) do 17.03.2021 (vydanie uznesenia o vznesení obvinenia)
označil za nezákonné. V nadväznosti na uvedené považoval za nezákonne získaný dôkaz aj výpoveď
znalkyne PhDr. et Mgr. Eleny Fortis, PhD., ktorá na hlavnom pojednávaní predniesla závery znaleckého
posudku č. 96/2020 (ďalej len znalecký posudok č. 96/2020) a v nadväznosti na tieto závery odpovedala
na doplňujúce otázky.
Uviedol, že jediným priamym dôkazom svedčiacim v jeho neprospech je výpoveď poškodenej.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že v závere znaleckého posudku č. 96/2020 znalkyňa pri odpovedi
na otázku 3/ konštatovala, že osobnosť poškodenej je vo vývine, emocionálne a sociálne nezrelá,
egocentrická, s oslabeným záujmom o iných, so subjektivistickým nastavením. Znalkyňa taktiež uviedla,
že vyhľadáva pozornosť a uznanie, má tendenciu prežívať frustráciu, hostilitu a rozhorčenie, keď sa jej
nevenuje patričná pozornosť.

Zotrval na tvrdení, že predmetný skutok nespáchal, pričom za dôvod konania poškodenej označil
žiarlivosť poškodenej na jej vtedajšiu partnerku H. I. v čase, kedy rodičom oznámili, že H. I. je
tehotná a čakajú spolu dieťa. Počas prípravného konania a rovnako tak aj na hlavnom pojednávaní
vyplynulo niekoľko rozporov, ktoré sú vo vzájomných súvislostiach spôsobilé preukázať, že poškodená
v čase spáchania skutku mohla mať motív vypovedať v jeho neprospech, a to z dôvodu žiarlivosti,

nakoľko rodičia v dôsledku tehotenstva H. I. presunuli svoju pozornosť na H. I.. Jeho presvedčenie
o motíve konania poškodenej posilňuje skutočnosť, že poškodená presne poznala dátum výročia jeho
partnerského vzťahu so H. I. a presne v tento deň /deň po údajnom spáchaní skutku/ povedala H.
I., že ju mal znásilniť. Domnieval sa, že motívom konania poškodenej bolo narušenie jeho vtedajšieho
partnerskéhovzťahusoH.I.,poškodenásamutiežvyhrážala,žepovieH.I.ojehoneverenazačiatkuich

vzťahu. Namietal prepis zvukovej nahrávky vyhotovenej poškodenou ako dôkaz získaný nezákonným
spôsobom, ktorý v tomto trestnom konaní nemôže byť použitý. Uviedol, že dôveryhodnosť výpovede
poškodenejnaštrbujeijejvýpoveďoúpravejehoprirodzenia,ktoránahlavnompojednávanívypovedala,
že počas skutku jeho prirodzenie nevidela, ale svedkyni H. I. sa mala počas ich rozhovoru deň po
spáchaní skutku zdôveriť, že v čase spáchania skutku som mal okolie prirodzenia oholené, pričom

svedkyňa H. I. však aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že deň po spáchaní skutku sme spolu mali
sex a okolie prirodzenia mal ochlpené. Ďalej namietal, že súd I. stupňa sa žiadnym spôsobom v rozsudku
nevysporiadal s dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech, teda že svedkovia A. B. a J. B. na hlavnom
pojednávaní zhodne vypovedali, že vo vzťahu k najmladšej sestre J. B. má dobrý vzťah a vzhľadom
na ich vekový rozdiel ju ochraňuje. Svedok H. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

opísala ich vzájomný sexuálny život za normálny a taktiež uviedla, že ju nikdy nenútil k sexuálnemu
styku. Uviedol, že nikdy nemal žiadny problém nadviazať vzťah (aj sexuálny) so ženami, pričom v
drvivej väčšine preferoval staršie partnerky. Z uvedeného dôvodu nikdy nemal absolútne žiadny dôvod
niekoho znásilniť, tobôž nie znásilniť vlastnú mladšiu sestru.
Za jeden z najpodstatnejších dôkazov v tomto konaní označil znalecký posudok č. 99/2021, vypracovaný

znalcom z odboru psychológia RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. (ďalej len znalecký posudok č.
99/2021), ktorý uviedol, že ho sexuálne vzrušujú len osoby ženského pohlavia, ktoré so sexuálnou
aktivitou súhlasia a v prípade, ak by malo ísť o násilný sexuálny akt, s ktorým osoba ženského
pohlavia nesúhlasí, znalec konštatoval výskyt úzkostných reakcií a pokles sexuálnej chute vedúci k
narušeniuerekcie.Spoukazomnadôkazysvedčiacevjehoprospech,ataktiežajspoukazomnazásadu

in dubio pro, mal za to, že nie je možné jednoznačne a bez pochyby ustáliť a vysloviť jeho vinu.
V závere odvolania namietal konštatovanie súdu I. stupňa, ktorý v rozsudku uviedol, že pri jeho osobe
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom vzhľadom na predchádzajúce priestupkové postihy, ktoré s
ohľadom na výšky ukladaných pokút považoval za závažné a nezistil ani poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zák., tento výklad považoval za šikanózny. Priznal, že pred vynesením rozsudku spáchal

19 priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo mu boli opakovane uložené pokuty, s maximálnou
výškou pokuty vo výške 600 eur, ale v drvivej väčšine však išlo o pokuty na úrovni 10 až 30 eur za menej
závažné priestupky. Uviedol, že je si vedomý neprimeranej intenzity jeho priestupkov, ktorá však bola
spôsobená aj tým, že si na živobytie privyrábal ako šofér rozvozu pizze a neskôr ako kuriér. Vzhľadomna charakter spáchaného skutku, kedy mu je za vinu kladený sexuálny trestný čin, ktorý nemá s povahou
uložených priestupkov za porušenie pravidiel cestnej premávky, absolútne žiadnu súvislosť, považoval
konštatovanie súdu, že pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život, za arbitrárne. Uviedol,

že súd I. stupňa pri rozhodovaní nevzal do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech. Zo správy H. I. K.
H. D., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ako študent nemal žiadne pokarhanie ani pochvaly za správanie
alebo neospravedlnenú absenciu. Zo správy ORPZ Lužianky zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že v
okolí bydliska má dobrú povesť.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie

v celom rozsahu zrušil a oslobodil ho spod obžaloby.

Poškodená C. B. v písomnom zdôvodnení svojho odvolania uviedla, že považuje za nespravodlivé, aby
pri tak invazívnom trestnom čine ešte vymáhala majetkovú škodu v civilnom konaní a žiadala, aby bolo
o náhrade škody rozhodnuté v trestnom konaní.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré požiadal obžalovaný vykonať v jeho neprítomnosti,
označila prokurátorka krajskej prokuratúry Nitra napadnutý rozsudok súdu I. stupňa za zákonný a
správny vo všetkých výrokoch, pretože súd I. stupňa zistil správne skutkový stav veci, vykonané dôkazy
aj zákonným spôsobom vyhodnotil a takto dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom o vine
obžalovaného.

Stotožnila sa s hodnotením dôkazov tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a mala za to, že
súd I. stupňa sa náležite vysporiadal aj s obranou obžalovaného a nedošlo k porušeniu práva na
obhajobu. Za zákonný považovala aj výrok o treste obžalovanému zodpovedajúci všetkým kritériám
ukladaným všetkých trestov a pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, zaujala názor, že súd I. stupňa správne
odkázal poškodenú so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže je zrejmé, že v tejto

súvislosti by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by zrejme presiahlo rámec trestného
konania. Z týchto dôvodov odvolania obžalovaného i poškodenej nepovažovala za dôvodné a navrhla
ich zamietnuť.
Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že obžalovaného podľa § 285 písm.

a/ Tr. por. oslobodí spod obžaloby a zároveň podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodenej zamietne ako
nedôvodné.
Poškodená navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného a vyhovieť jej odvolaniu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na podklade riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými

osobami - preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Zároveň skúmal, či vec neobsahuje chyby odvolaním
nevytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Dospel k záveru, že odvolaniam je potrebné vyhovieť, pretože boli dôvodne podané.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
d/ ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
f/ ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že súd I. stupňa
vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, keď vypočul jednak obžalovaného, poškodenú C. B., znalkyňu

PhDr. Mgr. Elenu Fortis z odvetvia poradenská psychológia, klinická psychológia detí, psychológia
dospelých, psychológia sexuality, ktorá predniesla závery znaleckého posudku č. 96/2020.
Ďalej vypočul svedkov – L. E., H. I., A. B., J. B., A. E. a odstránil rozpory v ich výpovediach.Prečítal znalecký posudok č. 99/2021 znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., z odvetvia klinická
psychológia dospelých a psychológia sexuality a posudok č. 50/2020 znalca doc. Ing. Miroslava
Mokrého, PhD., z odvetvia elektronika, riadiaca technika, výpočtová technika (hardware), odhad

hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, počítačové programy (software), listinnými dôkazmi
– zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, správou H. I. K. H., D., M. N. XX.XX.XXXX
a oboznámil ďalší spisový materiál.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite

zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku,
vo vzťahu k spáchaniu trestného činu znásilnenia, sú v súlade s vykonanými dôkazmi. V odôvodnení
napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom
rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj
odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z

ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

K odvolacej námietke obžalovaného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, pretože už v čase
začatia trestného konania dňa XX.XX.XXXX bol nezameniteľne označený ako páchateľ skutku
oznamovateľkou trestného činu, odvolací súd uvádza, že v uvedenom časovo ohraničenom období

boli produkované oporné dôkazy tohto trestného konania, avšak po preskúmaní obsahu spisu
nemožno konštatovať porušenie práva obžalovaného na obhajobu, nakoľko všetky tieto dôkazy –
výsluchy poškodenej a svedkov, boli opätovne vykonané za prítomnosti obhajcu obžalovaného, obhajca
obžalovaného tiež navrhoval vykonanie dôkazov a jeho návrhy na vykonanie dôkazov aj boli súdom
prijaté a vykonané.

Za tejto procesnej situácie nemožno konštatovať porušenie práva na obhajobu obžalovaného.
Odvolací súd pre úplnosť uvádza k ostatným odvolacím námietkam obžalovaného, že tieto námietky
prezentoval už pred súdom I. stupňa a so všetkými sa aj rozsiahlo a právne správne vysporiadal súd
I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolací súd na odôvodnenie rozsudku v týchto
častiach v plnom rozsahu poukazuje. K namietanému použitiu prepisu zvukovej nahrávky ako dôkazu

v konaní odvolací súd uvádza, že tento dôkaz v konaní použitý nebol.

Na základe zákonne a riadne vykonaného dokazovania pred súdom I. stupňa dokazovania bola aj podľa
názoru odvolacieho súdu vina obžalovaného preukázaná, pretože poškodená C. B. tak v prípravnom
konaní, po začatí trestného stíhania za prítomnosti svojej zákonnej zástupkyne, ako aj znalkyne

PhDr. Mgr. Eleny Fortis, ako aj pred súdom I. stupňa, podrobne uviedla, akým spôsobom sa skutok stal.
Popísala, že dňa 22.06.2020 bola sama doma s obžalovaným, prvýkrát vnímala jeho prítomnosť keď
vošiel do izby, ona sedela v detskej izbe na posteli a hrala sa na telefóne. Bolo okolo obeda, keď dovarila
obed, mohlo byť jedenásť až trinásť hodín. Obžalovaný si sadol na posteľ a tiež mal v ruke telefón,
ona svoj telefón odložila a hovorila mu, nech sa ide najesť, že varila, na čo jej povedal, že nechce, tak

mu povedala, že ona sa ide najesť a odložila telefón. Vtedy ju chytil za zápästie a povedal jej, že nikam
nejde. Tak mu povedala, že nech ju nechá tak, nech ju nechytá, nech ju pustí. Obžalovaný jej na to
hovoril, že nemá vyvádzať ako malé decko, strelil jej facku a povedal jej, že nikam nejde. Otočil ju na
brucho, sadol si jej na chrbát v časti krížov, držal jej ruky. Vyzliekol ju a to tak, že jej jednou rukou držal
ruky za chrbtom a druhou rukou jej vyzliekol kraťasy a spodné prádlo a tieto hodil na zem. Sebe

stiahol trenky tak pod kolená a vnikol do nej pohlavným orgánom. Obžalovaný sa chcel posunúť, alebo
niečo, podarilo sa jej zvaliť ho na posteľ tým spôsobom, že sa prevrátila na bok a on spadol na pravú
stranu, pričom poškodená mu bola chrbtom a podarilo sa jej ujsť do kúpeľne. Táto výpoveď poškodenej
nebola spochybnená, bola podporená znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológie PhDr. Mgr.
Eleny Fortis, ktorá poškodenú vyšetrila, v závere znaleckého posudku č. 96/2020 aj vo svojej výpovedi

na hlavnom pojednávaní uviedla, že výpoveď poškodenej možno považovať za vierohodnú, vzhľadom
k tomu, že je schopná adekvátne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Nezistila u nej žiaden
sklon ku konfabulovaniu ani disimulačné tendencie. Opis skutku poškodenou bol konštantne, od prvého
výsluchu, až po výsluch pred súdom I. inštancie, jednoznačný, v podstatných dejových momentoch
logicky nadväzujúci a nemenený.

Je zrejmé, že priamymi aktérmi trestného činu boli iba obžalovaný a poškodená, avšak atak na
fyzickú schránku poškodenej potvrdilo aj lekárske vyšetrenie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom lekár
prof. MUDr. Miloš Mlynček, CSc., konštatoval modrinu na stehne poškodenej o priemere 5 cm. Atak
na fyzickú schránku poškodenej potvrdzuje aj prepis sms komunikácie poškodenej so svedkom L.E.. Znaleckým skúmaním bolo tiež zistené na strane poškodenej neurotické prežívanie, zvýšená
úzkostlivosť, depresívne ladenie, emocionálna dekompenzácia a labilita až instabilita. Svedeckými
výpoveďami bolo tiež preukázané na strane poškodenej problémy so spánkom, v osobnom vzťahu

poškodenej k priateľovi, sama poškodená vyhľadala odbornú pomoc. Na základe uvedených skutočnosti
ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovede poškodenej.

Na druhej strane vo vzťahu k obžalovanému, ako správne konštatoval súd I. stupňa, zo znaleckého
posudku z odvetvia psychológie bolo zistené, že štruktúra osobnosti obžalovaného

sa vyznačuje nezrelosťou, nízkou mierou stability a predvídateľnosti účasti racionálnych a emočných
mechanizmov v rozhodovacích a zvládacích procesoch, nízkou kapacitou pre zvládanie záťaže,
negatívnym sebaobrazom, nízkou mierou kvality sociálnych zručností s tendenciou k sociálne
menej prijateľným riešenia, sociálnej hostilite, negativizmu, ako kompenzačnej stratégie v snahe
udržať prijateľnosť sebaobrazu. Emočná nezrelosť zvyšuje riziko neadekvátnych, slabo kontrolovaných
reakcií. U obžalovaného znalec konštatoval, že aj keď je pravdepodobnosť takéhoto agresívneho

konania zo strany obžalovaného nízka, pokiaľ by sa vyskytla, bude dôsledkom situačného zlyhania
v nadmernej alebo pretrvávajúcej interpersonálnej záťaži, ako reaktívny stav a nadobudlo by podobu
reakcie na podnet. Vzhľadom na uvedené skutočnosti znalec vyhodnotil všeobecnú vierohodnosť
obžalovaného ako zníženú práve s ohľadom na jeho osobnostné charakteristiky a kognitívne špecifiká,
ktoré smerujú k zjednodušovaniu podnetovej schémy a prehliadaniu detailov

vytvárajúcich komplexnosť podnetu, ktorá môže byť vzhľadom k zníženej schopnosti zvládať záťaž
nadlimitná. Špecifickú vierohodnosť obžalovaného znalec taktiež vyhodnotil ako zníženú. Výsluchmi
poškodenej a svedkov bolo tiež potvrdená na strane obžalovaného neschopnosť zvládať záťažové
situácie a sklon k menej sociálne prijateľnému riešeniu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané
dlhodobé agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej. K odvolacím námietkam obžalovaného

ohľadom výroku o vine krajský súd uvádza, že v rámci preskúmavania súdom prvého stupňa
zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal
vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu
veci.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd upriamiť pozornosť na textový obsah skutku, ktorý zahŕňa
i slovné časti, ktoré nie sú potrebné pri vyjadrení zavinenia obžalovaného.
Preto pri rešpektovaní zachovania totožnosti skutku a neporušení zásady reformatio in peius odvolací
súd precizoval skutkovú vetu, ktorá tak jasnejšie vyjadruje znaky spáchaného trestného činu.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd sumarizuje, že opis skutku by nemal obsahovať neurčité

formulácie typu ... presne nezistenom období od...do...
Zároveň, súčasťou popisu skutku nemajú byť právne formulácie ani opis dôkazných prostriedkov. Skutok
musí obsahovať len také trestnoprávne znaky, z ktorých je možné vyvodiť záver o naplnení skutkovej
podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, tak, aby skutok
nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré

odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Záver súdu I. stupňa o jeho vine však následne vyústil do nesprávnej právnej kvalifikácie skutku súdom
I. stupňa, keď uznal obžalovaného vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák v jednočinnom súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Tr. zák.

Možnou oporou pre súd I. stupňa mohlo byť rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR z 30.04.1987 (R
54/1988), podľa ktorého ak páchateľ spácha trestný čin znásilnenia podľa § 241 TZ (teraz § 199 TZ)
alebo trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 242 TZ (teraz sexuálneho zneužívania podľa § 201
TZ) formou súlože s príbuzným v pokolení priamom alebo so súrodencom, dopúšťa sa ich v jednočinnom
súbehu s trestným činom súlože medzi príbuznými podľa § 245 TZ (teraz § 203 TZ).

Tento judikát je podľa názoru odvolacieho súdu v aktuálnej právnej úprave, resp. už i právnou úpravou
účinnou od 01.09.2002, prekonaný, z nasledovných dôvodov.

Podľa § 241 zák. č. 140/1961 Zb., účinného do 31.08.2002, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného
násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potresce sa odňatím slobody

na dva roky až osem rokov (ods. 1).
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a) ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, alebo
b) ak spácha taký čin na žene mladšej ako pätnásť rokov (ods. 2).Podľa § 241 zák. č. 140/1961 Zb., účinného od 01.09.2002 do 31.12.2005, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potresce

sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov (ods. 1).
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha taký čin na žene, ktorá je
blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove (ods. 2 písm. c/).

Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu

k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až
desať rokov.

Podľa § 199 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa§199ods.2písm.b/Trestnéhozákonajejednouzchránenýchosôbajdieťa–tedaosobamladšia
ako osemnásť rokov. (§ 127 ods. 1 Trestného zákona). Chránenou osobou je aj osoba blízka - príbuzný
v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú (§ 127 ods. 4 Trestného zákona).

Pre účely trestného činu znásilnenia je okruh osôb blízkych vymedzený v § 127 ods. 4 Trestného zákona
rozšírený o osoby uvedené v § 127 ods. 5 Trestného zákona – je ním aj bývalý manžel, druh, bývalý
druh, rodič spoločného dieťaťa, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Z hľadiska právnej kvalifikácie aktuálnej úpravy trestného činu znásilnenia teda nie je možný jednočinný

súbeh s trestnými činmi súlož súlože medzi príbuznými podľa 203 Trestného zákona, pretože znaky
prečinu sú obsiahnuté v kvalifikovanej podstate zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa s uznaním viny oboch trestných činov bolo porušením zásady ne
bis in idem (zákazu dvojitého pričítania).

V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozhodol, že obžalovaný násilím donútil ženu k súloži
a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a blízkej osobe – súrodencovi a tým spáchal iba zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm.
a/, c/ Tr. zák. a § 127 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Pokiaľ sa jedná o trest, odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, podľa
§ 199 odsek 2 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.

Odvolací súd uložil obžalovanému trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 199 ods. 2 Tr.
zák. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný nebol

doposiaľ súdne trestaný, doposiaľ bol 20-krát priestupkovo riešený /po rozhodnutí súdu I. stupňa 3-krát,
nedopustil sa žiadneho závažnejšieho priestupku/, všetky priestupky spáchal na úseku dopravy, za ktoré
mu boli opakovane ukladané pokuty.
Na tomto mieste musel odvolací súd poznamenať aj vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného,
že sa jednalo len o menej závažné priestupky na úseku dopravy, že toto zľahčovanie priestupkovej

činnosti nie je na mieste a vyjadruje laxnosť obžalovaného k rešpektovaniu právneho poriadku.
Právnenormypredstavujújedenzesenciálnychpilierovfungovaniaspoločnosti,ktoréplatiaprevšetkých
rovnakoajenevyhnutnéichdodržiavať.Obžalovanýsimusíbyťvedomýpotrebyvedeniariadnehoživota
v rámci právnych a morálnych pravidiel, musí dokázať morálne prekonať potrebu páchania priestupkovej
a trestnej činnosti a tým negatívneho správania sa voči základným normám spoločnosti. Zľahčovanie

spáchaných priestupkov v počte 20 nie je na mieste a nemožno ani konštatovať, že sa jedná o ojedinelé,
neúmyselné, či náhodné vybočenie. Jedným zo základných znakov vedenia riadneho života je totiž
prísne dodržiavanie akýchkoľvek právnych noriem, či nižšej alebo vyššej sily.

K osobe obžalovaného je nutné uviesť, že zo správy H. I. K. H., D., zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že

obžalovaný bol žiakom predmetnej školy od roku XXXX do roku XXXX, štúdium zanechal na vlastnú
žiadosť, počas štúdia nemal žiadne pochvaly, ani pokarhania. Zo správy obce E. zo dňa XX.XX.XXXX
zistil, na obecnom úrade neboli voči nemu riešené priestupky a zo správy OR PZ Lužianky zo dňa
21.11.2023 zistil, že obžalovaný má v okolí bydliska dobrú povesť.Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému bude postačovať uloženie trestu
odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej sadzby, t.j. vo výmere 7 rokov, ktorý považuje odvolací súd

za primeraný, zákonný, spravodlivý a spôsobilý splniť svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., najmä
v podobe zabezpečenia nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako aj ochrany spoločnosti.
Uložený trest tiež dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery odvolací súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a ani
priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Tr. zák.

Odvolací súd na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil podľa § 48 ods.
2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej, ktorá sa odvolala proti výroku o náhrade škody, odvolací súd dospel
k záveru o dôvodnosti jej odvolania a čiastočne jej odvolaniu vyhovel z nasledovných dôvodov.

Odvolací súd v prvom rade zvýrazňuje, že priznanie práva poškodeným na náhradu škody v rámci
trestného konania v primeranej lehote je zakotvené v aj smernici Európskeho Parlamentu a Rady

2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany
obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej aj ako
„smernica“).

S ohľadom na uvedené odvolací súd zvýrazňuje, že § 287 Tr. por. upravuje adhézne konanie,

ktoré je za splnenia zákonom predpokladaných podmienok súčasťou trestného konania. Konkrétnymi
predpokladmi „založenia“ adhézneho konania sú nasledujúce podmienky, ktoré musia byť splnené
kumulatívne: uznanie obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu; ide o trestný čin, ktorým
bola inému spôsobená škoda podľa § 46 ods. 1; poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil riadne
a včas (najneskôr do skončenia vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania); priznaniu nároku nebráni

žiadna zákonná prekážka; nárok je uplatnený oprávneným subjektom a do vyhlásenia rozsudku nebola
poškodenému uhradená celá škoda alebo mu bola uhradená len jej časť.
Súhrnne možno uzavrieť, že účelom ustanovení § 287 a 288 TP je dosiahnutie čo najskoršieho
uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom.
V danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody

poškodenej, ktorý sú uplatnila vo výške 20 000 eur, ale nemohol rozhodnúť o celej uplatnenej výške.

Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy súd analogicky postupoval podľa ust. § 12 ods. 3 Zákona
č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého
pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia,

trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo
trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie
odškodneniazaspôsobenúnemajetkovúujmuvovýškedesaťnásobkusumymesačnejminimálnejmzdy
platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.
V danom prípade k spáchaniu trestného činu došlo v roku XXXX a nariadením vlády č.

324/2019 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok XXXX, bola táto suma 580 eur.
Desaťnásobok tejto sumy predstavuje sumu 5800 eur, preto odvolací súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu v sume 5800 eur.
So zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odvolací súd odkázal poškodenú na civilný
proces, pretože na rozhodnutie o celom poškodenou uplatnenom nároku by bolo potrebné vykonať

ďalšie dokazovanie (k dôvodnosti a výške nemajetkovej ujmy), nakoľko výsledky doposiaľ vykonaného
dokazovania nepredstavujú dostatočný podklad na rozhodnutie o náhrade nemajetkovej ujmy a ďalšie
dokazovanie zamerané na zabezpečenie potrebných podkladov by presahovalo rámec trestného
stíhania obžalovaného a neúmerne by ho predlžovalo.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Výrok tohto rozsudku bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.